Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Sa/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201621
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1016201621.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, právne zast. WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643,
proti žalovanej: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, v konaní o
žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zo dňa 26. augusta 2016, doručenú Krajskému súdu v Bratislave dňa 31. augusta 2016, o

d m i e t a .

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Správna žaloba

1. Správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy zo dňa 26.08.2016, osobne doručenou
Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) dňa 31.08.2016, sa žalobkyňa
domáhala vydania nasledovného uznesenia súdu: „1. Súd počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje
žalovanému akoukoľvek formou a akýmkoľvek spôsobom pokračovať vo výkone dohľadu na mieste
u žalobcu v č. k. 0FS-11660I2015. 2. Súd počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje žalovanému

akoukoľvek formou a akýmkoľvek spôsobom používať Čiastkový protokol o vykonanom dohľade na
mieste, č.k. OFS-11660/2015, zo dňa 15.07.2016. 3. Súd ukladá žalovanému povinnosť za prítomnosti
žalobcufyzickyzlikvidovaťvšetkydoklady,dokumenty,informácieapodkladyobdržanéodžalobcualebo
inak získané v rámci výkonu dohľadu na mieste č.k. OFS-11660/2015, a to do 15 dní odo dňa doručenia
tohto uznesenia.“

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je obchodnou spoločnosťou, nositeľkou povolenia na
poskytovanie spotrebiteľských úverov v neobmedzenom rozsahu udelenom jej dňa 11.09.2015
žalovanou. Podlieha dohľadu žalovanej v zmysle ustanovení zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad
finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o dohľade“), pričom žalovaná je orgánom verejnej správy v zmysle ust. § 4 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“).

3.Žalovanávzmysleust.§2ods.3písm.a/zákonač.566/1992Zb.oNárodnejbankeSlovenskavznení
neskorších predpisov v spojení s ust. § 23 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a v spojení s bližšie nešpecifikovanými ustanoveniami
zákona o dohľade, povereniami zo dňa 13.10.2015, 21.10.2015 a 04.11.2015 č.k. OFS-11660/2015
(ďalej aj „poverenia“) poverila v nich uvedených desiatich zamestnancov výkonom dohľadu na mieste,

ktorý žalovaná u žalobkyne vykonávala aj ku dňu podania žaloby.4. Predmetom dohľadu podľa poverení má byť činnosť žalobkyne ako veriteľky v oblasti poskytovania
spotrebiteľských a iných úverov v súvislosti s dodržiavaním zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č.
250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov), zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 266/2005

Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení neskorších predpisov, zákona č.
186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov a
§ 52 až § 54 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), a to najmä
vo vzťahu k poskytovaniu predzmluvných informácií, uzatváraniu zmlúv o spotrebiteľských úveroch a
neprijateľným zmluvným podmienkam v zmluvách o spotrebiteľských úveroch. Plánovanú dobu dohľadu

žalovanáneurčila.Obsahpovereníjetedamaximálnevšeobecnýapokrývapraktickyakékoľvekavšetky
povinnosti žalobkyne v oblasti spotrebiteľského práva či už súkromnoprávnej alebo verejnoprávnej
povahy. Z poverení nevyplýva preverovanie žiadnej konkrétne stanovenej oblasti resp. podozrenia na
porušenie právneho predpisu. Na základe poverení vykonala žalovaná u žalobkyne šesť kontrolných
zaobstaraní finančných služieb pod utajenou identitou, v dôsledku ktorých získala informácie o jej
činnosti a ňou ponúkaných finančných službách.

5. O začatí dohľadu na mieste informovala žalovaná žalobkyňu Oznámením o začatí dohľadu na mieste
zo dňa 18.11.2015, č.k. OFS-11660/2015 a informovala ju o kontrolnom zaobstaraní finančnej služby
zo dňa 15.10.2015, 19.10.2015 (2x), 27.10.2015, 30.10.2015, 03.11.2015, 04.11.2015 a 11.11.2015,
ktoré spočívalo (i) vo viacnásobnom telefonickom kontaktovaní infolinky žalobkyne, (ii) v uzavretí

viacerých zmlúv o úvere a (iii) v osobných návštevách jej pobočiek. To teda znamená, že v dôsledku
kontrolného zaobstarania finančnej služby získala žalovaná zmluvnú dokumentáciu žalobkyne vo
viacerých prípadoch.

6. Okrem toho, v identický deň, ako je datované oznámenie o začatí dohľadu, prevzala žalovaná

od žalobkyne v jej pobočke v Trnave kópiu kompletnej predzmluvnej a zmluvnej dokumentácie
ohľadom troch zmlúv o spotrebiteľskom úvere. K prevzatiu originálov predzmluvnej a aj zmluvnej
dokumentácie došlo v rovnaký deň aj v mieste sídla žalobkyne. Oznámením o začatí dohľadu žalovaná
naviac požiadala žalobkyňu o množstvo v ňom špecifikovaných informácií a dokladov (napr. fotokópie
kompletnej predzmluvnej a zmluvnej dokumentácie, atď.).

7. E-mailovou správou zo dňa 19.11.2015 a 24.11.2015 poskytla žalobkyňa vedúcej dohliadacieho tímu
žalovanej údaje na svoju kontaktnú osobu, e-mailovou správou zo dňa 20.11.2015 jej poskytla zoznam
ňoupožadovanýchbankovýchspojení,e-mailovousprávouzodňa23.11.2015jejposkytladokladypodľa
Prílohy č. 5 oznámenia o začatí dohľadu, ktoré boli žalovanej doručené súčasne dňa 24.11.2015 a o tejto

skutočnosti žalobkyňa e-mailom informovala vedúcu dohliadacieho tímu žalovanej. Listami žalobkyne zo
dňa 24.11.2015 boli žalovanej do podateľne doručené originály predzmluvnej a zmluvnej dokumentácie
k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 109000023 zo dňa 11.11.2015. Dňa 30.11.2015 jej žalobkyňa
doručila doklady v rozsahu Prílohy č. 6 oznámenia o začatí dohľadu, o čom e-mailovou správou zo
dňa 27.11.2015 vopred informovala vedúcu dohliadacieho tímu žalovanej, s čím vedúca dohliadacieho

tímu žalovaného e-mailovou správou zo dňa 27.11.2015 vyslovila súhlas. Napriek námietke žalobkyne,
žalovaná doplňujúcim vyžiadaním zo dňa 01.12.2015 zotrvala na požiadavke na predloženie listín za
obdobie od 01.09.2015 a potvrdila doručenie listín v zmysle prílohy č. 5 oznámenia o začatí dohľadu,
pričom však uviedla, že jej nie je zrejmé, či predložené dokumenty boli alebo neboli v neskoršom období
zmenené a v tomto smere požiadala o informáciu.

8. Nad rámec oznámenia o začatí dohľadu požiadala žalovaná žalobkyňu do 03.12.2015, t.j. do dvoch
dníoďalších63vnútornýchpredpisov.Tiežpotvrdilaobdržaniedokladovvzmysleprílohyč.6oznámenia
o začatí dohľadu, kde konkretizovala svoju požiadavku na predloženie zoznamu spolupracujúcich osôb,
o uvedenie konkrétnych osôb a konkrétnych zmlúv, a to do 07.12.2015. V doplňujúcom vyžiadaní

zotrvala žalovaná aj na predložení zoznamu všetkých zmlúv vo vzťahu k podnikateľom a zároveň nad
rámec oznámenia o začatí dohľadu požiadala žalobkyňu o doplnenie zoznamu o informáciu o frekvencii
splácania a skutočnej dobe trvania úveru. Nad rámec oznámenia o začatí dohľadu požiadala žalovaná
žalobkyňu o predloženie 81 zložiek zmlúv o úvere (úverových zložiek), a to do 07.12.2015 (10.00 hod.),
t.j. do piatich kalendárnych a necelých troch pracovných dní. Žalovaná napokon požiadala žalobkyňu

o predloženie podrobnej priebežnej účtovnej závierky za obdobie do 30.11.2015, t.j. skončené iba deň
pred datovaním doplňujúceho vyžiadania, vrátane informácie o počte a objeme uzavretých zmlúv, a
to do 07.12.2015 (10.00 hod.), t.j. do piatich kalendárnych a necelých troch pracovných dní. Záveromžalobkyňu požiadala o vysvetlenie ohľadom štyroch druhov jej produktov ohľadom overovania bonity
siedmich zmlúv o úvere, a to do 07.12.2015 (10.00 hod.).

9. E-mailovou správou zo dňa 03.12.2015 žalobkyňa oznámila vedúcej dohliadacieho tímu žalovanej
objektívnu nemožnosť splnenia lehoty poskytnutej doplňujúcim vyžiadaním a požiadala o jej predĺženie
do 07.12.2015. Na e-mailové dožiadanie žalovanej zo dňa 03.12.2015 (11:51) a čiastočné povolenie
predĺženialehotyvňomuvedené,reagovalažalobkyňae-mailovýmisprávamizodňa03.12.2015(16:02,
16:04, 16:06, 16:06, 16:07, 16:09). Na uvedené nasledovali ďalšie e-mailové správy žalobkyne zo dňa

04.12.2015 (11:11, 11:12, 11:13, 12:03, 12:06, 12:09, 12:10) adresované vedúcej dohliadacieho tímu
žalovanej.

10. V rámci zápisu č. 1 z rokovania zo dňa 07.12.2015 (ďalej aj „zápis 1“) žalobkyňa namietala časovú
nemožnosť zabezpečenia požadovaných podkladov a informácií a tiež, že niektoré z požadovaných
dokladov sa týkajú iných subjektov ako jej. Upozornila, že niektoré doklady sú predmetom bankového

tajomstva a niektoré obsahujú osobné údaje klientov. Žalovanú požiadala o stanovisko a zdôvodnenie
zákonného ustanovenia, ktoré ju oprávňuje spracúvať osobné údaje a konštatovala, že alternatívne
vie poskytnúť podklady bez týchto osobných údajov. Namietla všeobecnosť požadovaného zoznamu
zmlúv, konkrétne existujúci rozpor v bode 4 doplňujúceho vyžiadania a jeho prílohy, ktorá bola
konkrétnejšia. V oblasti poskytovania úverov podnikateľom namietla právomoc žalovanej. Zápis 1

pozostáva z ôsmich strán a vyplýva z neho, že žalobkyňa zodpovedala všetky otázky, ktoré jej žalovaná
položila a poskytovala súčinnosť prostredníctvom celého rokovania v rámci výkonu dohľadu na mieste
prostredníctvom prítomnosti svojho štatutárneho orgánu, vedúcej jeho právneho oddelenia, advokáta
a zamestnanca z odboru účtovníctva. Po skončení rokovania obdržala v zmysle zápisu 1 e-mailovú
správu vedúcej dohliadacieho tímu žalovanej (17:44), ktorou požiadala o doplnenie informácie o obsahu

vnútorných predpisov a okruhu osôb, na ktoré sa vzťahujú (celkovo išlo o 41 predpisov). Po skončení
rokovania a v zmysle zápisu 1 obdržala ďalšiu e-mailovú správu vedúcej dohliadacieho tímu žalovanej
(18:26), ktorou vo vzťahu k spracúvaniu osobných údajov poukázala výlučne na ust. § 2 ods. 7 zákona o
dohľade, avšak vyslovila súhlas s predložením zmlúv v takej forme, aby z nich bolo možné identifikovať,
že ide o vyžiadanú zmluvu (t.j. číslo zmluvy), ako aj správnosť postupu dohliadaného subjektu pri

overovaní bonity klienta.

11. Dňa 08.12.2015 sa v rámci výkonu dohľadu na mieste, v sídle žalobkyne uskutočnilo ďalšie
rokovanie, o čom bol spísaný zápis z rokovania č. 2 (ďalej aj „zápis 2“). Na tomto rokovaní žalovaná
tlmočila žalobkyni výhrady k predloženým podkladom, k čomu žalobkyňa tlmočila svoje vysvetlenia,

doplňujúce informácie a namietala právomoc žalovanej vo vzťahu k poskytovaniu úverov podnikateľom,
ako aj vo vzťahu k zmluvám uzavretým pred 11.09.2015. V rámci rokovania zabezpečila žalobkyňa
pre žalovanú prístup k nahliadnutiu do svojho interného systému APV s upozornením, že obsahuje
osobné údaje, pričom tento systém obsahuje databázu všetkých zmlúv žalobkyne (t.j. nielen zmlúv o
spotrebiteľskom úvere). Zápis 2 pozostáva zo šiestich strán a vyplýva z neho, že s výnimkou určitých

námietok poskytovala žalobkyňa žalovanej potrebnú súčinnosť.

12. Dňa 09.12.2015 sa v rámci výkonu dohľadu na mieste, v sídle žalobkyne uskutočnilo ďalšie
rokovanie, o čom bol spísaný zápis z rokovania č. 3 (ďalej aj „zápis 3“), na ktorom žalobkyňa predložila
žalovanej viacero aktuálnych znení svojich vnútorných predpisov, pričom zápis 3 ich špecifikuje. Išlo

konkrétne o 5 vnútorných predpisov (piaty z nich s 12 prílohami) a CD so zoznamom žiadaných
spotrebiteľských zmlúv. Žalovaná v rozpore so skoršou e-mailovou správou vedúcej dohliadacieho tímu
zo dňa 07.12.2015 dala vo vzťahu k osobným údajom svoj súhlas s anonymizáciou určeného rozsahu
osobných údajov. Žalobkyňa v priebehu rokovania vzniesla námietku vo vzťahu k právomoci žalovanej
vo vzťahu k poskytovaniu úverov podnikateľom. Zápis 3 pozostáva z 15 strán a nemožno z neho vyvodiť,

že by žalobkyňa, s výnimkou určitých námietok, neposkytovala žalovanej súčinnosť.

13. Dňa 14.12.2015 doručila žalobkyňa e-mailovou správou (14:12) žalovanej informáciu o obsahu
vnútorných predpisov, požadované vysvetlenie ohľadom používaných skratiek, informáciu k výpočtu
úroku, dohodu o spolupráci s o.z. Asistent a súčasne uviedla, že všetky smernice a prílohy, ktoré

doposiaľ žalovanej odovzdala, boli k dátumu odovzdania aktuálne, a s ohľadom na uvedené, v presne
vymedzených prípadoch žalovanej predložila predchádzajúce verzie smerníc (vnútorných predpisov).
Uviedla, že od 01.09.2015 nedošlo v ostatných prípadoch k ich zmene ani úprave a poznamenala, žedo podateľne žalovanej osobne doručí žiadané úverové zložky, požadovanú zmluvu so spoločnosťou
Register úverov spolu s prílohami, ako aj požadované prehlásenie o výmaze údajov z registra úverov.

14. Ďalšou e-mailovou správou z toho istého dňa (17:00) žalobkyňa poskytla žalovanej ďalšie žiadané
informácie a vysvetlenia a konštatovala, že doplnením týchto dokladov všetky požiadavky žalovanej
riadne a úplne doložila a požiadala o potvrdenie tejto skutočnosti. Zároveň požiadala o zaslanie
vyjadrenia, či doklady, ktoré dňom 14.12.2015 e-mailom zaslala, je nutné doložiť aj v písomnej podobe
resp. na nosiči dát. Dňa 14.12.2015 podateľňa žalovanej potvrdila prijatie listu žalobkyne zo dňa

14.12.2015, v ktorom v prílohe doložila 81 úverových zložiek s vymazanými osobnými údajmi klientov
a žiadala o potvrdenie ich prevzatia a o ich spätné doručenie žalobkyni. Nakoľko na pečiatke podateľne
žalovanej sa uvedenie príloh listu vrátane uvedenia počtu príloh nenachádza, žalovaná prijatie týchto
písomností nepotvrdila.

15. Vedúca dohliadacieho tímu žalovanej e-mailovou správou zo dňa 16.12.2015 oznámila, že doložená

dokumentácia nebola predložená v požadovanom rozsahu a kvalite a z tohto dôvodu je potrebné
uskutočniť osobné stretnutie, ktoré bolo následne dohodnuté na 22.12.2015 a bol z neho spísaný zápis
z rokovania č. 4 (ďalej aj „zápis 4“). Vedúca dohliadacieho tímu požiadala žalobkyňu vo vzťahu k ďalším
13 zmluvám o vykonanie printscreenov záznamov v informačnom systéme a o predloženie originálov
ďalších úverových zložiek k 8 zmluvám o úvere, na základe čoho žalobkyňa tieto úverové zložky

zabezpečila a deklarovala ich úplnosť. V rámci rokovania žalovaná prevzala vyhotovené printscreeny k
13 zmluvám a iné výhrady neuviedla.

16. Po rokovaní, ktorého sa týkal zápis 4, nevykonala žalovaná vo vzťahu k žalobkyni žiaden úkon
ani výzvu, až dňa 11.01.2016 (t.j. až 20 dní po štvrtom rokovaní) spísala k poskytnutej dokumentácii

dva interné úradné záznamy, ktorými spätne hodnotila dokumentáciu poskytnutú žalobkyňou v dňoch
24.11.2015 a 14.12.2015 a mala k nej určité výhrady, o ktorých však žalobkyňu neupovedomila.
Až následne, dňa 11.02.2016 jej doručila ďalšie doplňujúce vyžiadanie k vykonávanému dohľadu
na mieste, ktorým žiadala ďalšie informácie a podklady, čomu žalobkyňa v súlade s povoleným
predĺženímlehoty dňa15.03.2016vyhovela.Vosvojejpísomnejreakciizodňa14.03.2016všaknamietla

neprimeranosť požadovanej dokumentácie, rozpor s právnymi predpismi z oblasti ochrany osobných
údajov a nedôvodnosť požiadavky na predloženie informácií a dokumentácie týkajúcej sa poskytovania
úverov podnikateľom.

17. Dňa 18.07.2016 doručila žalovaná žalobkyni Čiastkový protokol o dohľade na mieste, č.k.

OFS-11660/2015 20 vykonanom dňa 13.07.2016 (ďalej aj „Protokol“), voči ktorému podala dňa
30.08.2016 písomné námietky. Dohľad na mieste aj vzhľadom k podaným námietkam a ku skutočnosti,
že ide len o čiastkový protokol, ku dňu podania žaloby ukončený nebol.

18. K zachovaniu lehoty na podanie žaloby žalobkyňa konštatovala, že objektívna lehota je s ohľadom

na dátum uvedený v povereniach na výkon dohľadu na mieste zachovaná, a dodržaná je aj dvojmesačná
subjektívna lehota. Poznamenala, že do 30.06.2016 bol v účinnosti právny stav, ktorý podanie žaloby
voči nezákonnému zásahu podmieňoval vyčerpaním prostriedkov, ktorých použitie umožňoval osobitný
predpis. Podľa zákona o dohľade (§ 10) prichádzalo do úvahy predovšetkým podanie písomných
námietok voči protokolu o vykonaní dohľadu na mieste (a to aj priebežnému a čiastkovému). Judikatúra

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej
aj „ÚS SR“) naviac vymedzila, že išlo najmä o sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach
(ďalej aj „zákon o sťažnostiach“) v znení neskorších predpisov. Nová úprava podľa Správneho súdneho
poriadku uvedenú podmienku podania sťažnosti vypustila a žalobca sa môže priamo obrátiť na správny
súd so žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

19.Podľaprávnehostavuúčinnéhodo30.06.2016,bolžalobkyňapovinnávyčerpaťpotrebnéprostriedky
podľa zákona o dohľade a zákona o sťažnostiach, a až najskôr 01.07.2016 sa dozvedela, že tak učiniť
nemusí. Okrem toho, podľa ust. § 491 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, na lehoty, ktoré dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon

doterazustanovovallehotudlhšiu,uplynielehotaažvtomtoneskoršomčase.Žalobkyňajepresvedčená,
že ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto procesného poriadku, subjektívna 30 - dňová lehota v zmysle
ust. § 250v ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok (ďalej
aj „OSP“ alebo „Občiansky súdny poriadok“) neuplynula, resp. ani len nezačala plynúť, a Správny súdnyporiadok obsahuje lehotu dlhšiu. Vzhľadom k uvedenému tak podala žalobu v lehote 2 mesiacov odo
dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy a teda včas.

20. Spolu so žalobou podala žalobkyňa aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe.

II.
Vyjadrenia žalovanej

21.Vovyjadrení kžalobezodňa03.11.2016,súdudoručenom tohoistéhodňa,žalovaná predovšetkým
namietala prípustnosť žaloby. Uviedla, že žalobkyňa na preukázanie podania žaloby v lehote, poňala
celývykonávanýdohľadnamiesteakojedenzásah,zatvrdenia, žezásahstáletrvá.Takátointerpretácia
je však účelová, slúžiaca ospravedlneniu a umožneniu podania žaloby aj po tom, ako jej dávno uplynuli
subjektívne lehoty týkajúce sa tvrdených zásahov podľa predošlej právnej úpravy (podľa OSP), pričom
poukázala na rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Sžz 3/2010.

22. Záver žalobkyne, že 30-dňová subjektívna lehota podľa ust. § 250v ods. 3 OSP ku dňu 01.07.2016
neuplynula, resp. nezačala plynúť, označila za nesprávny, rovnako ako aj podradenie niektorých
skutočností namietaných v žalobe pod pojem zásahu orgánu verejnej správy, čo podporila poukazom
na ust. § 250v ods. 3 OSP, podľa ktorého návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky,

ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba
dotknutá zásahom o ňom dozvedela. Posledné priame aktívne konanie žalovanej, vykazujúce znaky
bezprostredného pokynu smerovaného k žalobkyni, bolo doplňujúce vyžiadanie zo dňa 11.02.2016,
ktorému žalobkyňa vyhovela dňa 15.03.2016. Z uvedeného je možné vyvodiť, že iný zásah v zmysle
ust. § 250v OSP bol pravdepodobne ukončený dňa 11.02.2016.

23. Žalovaná ďalej namietala, že za iný zásah orgánu verejnej správy podľa ust. § 3 ods. 1 písm.
a/ SSP rozhodne nie je možné považovať čiastkový alebo riadny protokol o vykonanom dohľade na
mieste. Iným zásahom je totiž faktický postup, resp. postup pri výkone kontroly, ak ním sú alebo môžu
byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby. Dôvodová správa k ust. § 3 SSP uvádza: „Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má iný
zásah orgánu verejnej správy čisto faktickú povahu, čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizované
administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na
mieste samom.“

24. Písomný protokol o vykonanom dohľade na mieste podľa ust. § 8 ods. 3 písm. c/ v spojení s ust. §
10 zákona o dohľade je iba formalizovaným záznamom o výsledku vykonaného dohľadu na mieste. Nie
je ani dôkazným prostriedkom, tým sú listinné a iné dôkazy založené v administratívnom spise. Priamo
z protokolu nevyplývajú pre dohliadaný subjekt žiadne práva alebo povinnosti, preto nie je spôsobilý
priamosadotknúťpráv,právomchránenýchzáujmovalebopovinnostífyzickýchaleboprávnickýchosôb.

25. Lehota na podanie žaloby podľa ust. § 250v OSP pre iný zásah správneho orgánu tak uplynula dňa
14.04.2016 a nemohla byť podľa prechodného ustanovenia § 491 ods. 3 SSP predĺžená.

26. Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby súd po preskúmaní prípustnosti žaloby na základe

dôvodov uvedených v čl. I., žalobu v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. d/ SSP ako podanú oneskorene,
odmietol.Pokiaľbysanestotožnilsuvedenýmprávnymnázorom,navrhla,abysúdzdôvodovuvedených
v čl. II. a nasledujúcich tohto vyjadrenia žalobu podľa ust. § 261 SSP ako nedôvodnú uznesením
zamietol.

27. Dňa 20.12.2016 doručila žalovaná súdu vyjadrenie k návrhu na priznanie odkladného zo dňa
19.12.2016, ktorým žiadala, aby súd žalobe odkladný účinok nepriznal. Prílohou bol administratívny
spis žalovanej.

III.

Doplnenie žaloby a replika žalobkyne

28. Dňa 12.12.2016 doručila žalobkyňa súdu doplnenie žaloby zo dňa 09.12.2016, v ktorom oznámila,
že po podaní žaloby, konkrétne dňa 12.10.2016, jej žalovaná doručila Protokol o vykonanom dohľadena mieste u žalovanej č. OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016 (ďalej aj „Protokol“). Vydanie Protokolu
predstavuje podľa nej ďalší čiastkový iný zásah do jej práv a právom chránených záujmov, a to s
ohľadom na to, že podanou žalobou sa predovšetkým domáha zdržania sa výkonu dohľadu na mieste,

ako takého. Žalobný návrh doplnila a navrhla, aby súd vydal aj nasledovné rozhodnutie: „1. Súd
počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje žalovanému začať akékoľvek konanie na základe alebo
v súvislosti s Protokolom o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660/2015-2 zo dňa
07.10.2016,akoajvydaťakékoľvekrozhodnutienazákladealebovsúvislostisProtokolomovykonanom
dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016; 2. Súd počnúc doručením

tohto uznesenia zakazuje žalovanému akoukoľvek formou a akýmkoľvek spôsobom používať Protokol
o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016.“

29. Uviedla aj eventuálny návrh: „1.Súd počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje žalovanému začať
akékoľvek konanie na základe alebo v súvislosti s Protokolom o vykonanom dohľade na mieste u
žalovaného č. OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016, ako aj vydať akékoľvek rozhodnutie na základe

alebo v súvislosti s Protokolom o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č. OFS-11660 /2015-2
zo dňa 07.10.2016; 2. Súd počnúc doručením tohto uznesenia zakazuje žalovanému akoukoľvek
formou a akýmkoľvek spôsobom používať Protokol o vykonanom dohľade na mieste u žalovaného č.
OFS-11660/2015-2 zo dňa 07.10.2016; 3. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane
trov právneho zastúpenia.“

30. Dňa 22.12.2016 doručila žalobkyňa súdu repliku zo dňa 19.12.2016. K námietkam žalovanej k
zachovaniu lehoty uviedla, že ku dňu podania žaloby zásah trval, nebol ukončený a trvali aj jeho
následky, nakoľko v čase podania žaloby jej žalovaná doručila iba čiastkový protokol o vykonanom
dohľade na mieste, ktorý sa dotýkal iba dvoch z množstva kontrolovaných oblastí (zmeniek a dohody

o plnení v splátkach). Voči tomuto čiastkovému protokolu podala námietky. Žalovaná jej v októbri 2016
doručila Protokol o vykonanom dohľade na mieste, avšak vo vzťahu k nemu ešte len plynie predĺžená
lehota na podanie písomných námietok. Podľa názoru žalobkyne, výkon dohľadu na mieste je potrebné
vnímať ako celok, nie ho separovať na jednotlivé čiastkové zásahy a plynutie subjektívnej lehoty
počítať vo vzťahu k nim. Zdôraznila, že žalobu podala či už v rámci objektívnej jednoročnej lehoty

podľa Občianskeho súdneho poriadku, alebo objektívnej dvojročnej lehoty podľa Správneho súdneho
poriadku, ktorá ešte ani neuplynula. Podľa konštantnej súdnej judikatúry naviac subjektívna lehota
v zmysle Občianskeho súdneho poriadku nemohla uplynúť skôr, ako vyčerpala prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis.

31.Žalobkyňa zdôraznila,žeužvrámcirokovanísdohliadacímtímomvznášalpočnúcdňom07.12.2015
niektoré námietky neprípustnosti dohľadu na mieste, ako napr. prešetrovanie tzv. podnikateľských
úverov, porušenie práv dotknutých osôb k ich osobným údajom, neprimeranosti dohľadu na mieste,
čo do žiadania dokladov a iných informácií týkajúcich sa alebo obsahujúcich údaje iných osôb,
neprimeranosti poskytnutých lehôt, dodržania obchodného tajomstva a pod.. Niektoré námietky

formulovala aj v podaní zo dňa 14.03.2016, pričom v žiadnom prípade nemohla vzhľadom na početnosť
predchádzajúcich dožiadaní vedieť, že žalovaná pristúpi už iba k vypracovaniu či už čiastkového alebo
celkového protokolu. Naproti tomu žalovaná sa s týmito námietkami nijako nevysporiadala (žalobkyňa
v podstate prvýkrát obdržala stanovisko žalovanej k nim až vo vyjadrení k žalobe) a naviac jej ani
neoznámila, že sa nimi zaoberať nebude. Žalobkyňa teda do 30.06.2016 legitímne očakávala, že

jej žalovaná oznámi stanovisko k jej námietkam a tiež ich posúdenie, resp. že sa rozhodla ich
neposudzovať.

32. Do 30.06.2016 nebol žalobkyni doručený ani len čiastkový protokol o vykonanom dohľade na mieste,
a teda nedošlo k vzniku skutočnosti rozhodujúcej pre plynutie lehoty na podanie písomných námietok

voči obsahu (čiastkového) protokolu. Zdôraznila, že k 30.06.2016 nemohla využiť prostriedok podľa
osobitného zákona, a to podanie písomných námietok voči obsahu či už čiastkového alebo celkového
protokolu o vykonanom dohľade na mieste. Ani doručením protokolu o dohľade na mieste, dohľad
nekončí, pretože v danom prípade bol žalobkyni ku dňu podania žaloby doručený protokol len čiastkový
(a vo zvyšku teda dohľad na mieste prebiehal), ale aj preto, lebo mala a má právo voči protokolu podať

písomné námietky, ktoré je žalovaná povinná preveriť a až oznámením o ich preverení žalobkyni je
dohľad na mieste ukončený.33. K márnemu uplynutiu subjektívnej 30 - dňovej lehoty na podanie žaloby v zmysle predchádzajúcej
právnej úpravy teda nedošlo, pretože ešte nedošlo k využitiu prostriedkov, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis (námietky voči protokolu, sťažnosť). Poukázala na rozsudky NS SR sp. zn.

8SŽZ/2/2012, 8SŽZ/1/2009, 10Sžz/2/2013, 10Sžz/1/2014, 8SŽZ/1/2009).

34. Skutočnosť, že formálne nepodala sťažnosť voči postupu žalovanej za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku nemala žiaden iný význam ako to, že za takejto situácie by prípadná žaloba bola
odmietnutá, ako predčasne podaná. Ďalej poukázal na rozhodovaciu činnosť NS SR a ÚS SR a

zopakovala argumentáciu už uvedenú v žalobe s tým, že žalobu podala včas a námietka žalovanej o
nedodržaní lehoty je bez právneho významu.

IV.
Vyjadrenie k zmene žaloby a duplika žalovanej

35. Vo vyjadrení k zmene žaloby zo dňa 05.01.2017, ktoré bolo súdu doručené rovnakého dňa,
žalovaná okrem iného s poukazom na ust. § 62 SSP zdôraznila, že rozsah a dôvody žaloby je možné
zmeniť (doplniť) len do uplynutia zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby na správny
súd. Správny súdny poriadok v ust. § 256 stanovuje, že zákonná lehota na podanie žaloby proti inému
zásahu orgánu verejnej správy (teda aj žaloba žalobkyne) musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov

odo dňa, keď sa dozvedel o zásahu žalovaného orgánu verejnej správy (v zmysle žaloby je predmetným
zásahom najmä pokračovanie vo výkone dohľadu na mieste žalovanou u žalobkyne).

36. K otázke prípustnosti samotnej žaloby skonštatovala, že sa k nej vyjadrila už v rámci vyjadrenia k
žalobe, ktoré je plne relevantné aj vo vzťahu k doplneniu žaloby (zmene) zo dňa 09.12.2016 s tým,

že aj doplnenie žaloby (zmena) podala žalobkyňa až po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty podľa
ust. § 62 v spojení s ust. § 183 a § 256 SSP.

37. Dňa 09.02.2017 bola súdu doručená duplika žalovanej, v ktorej k zachovaniu lehoty na podanie
žaloby uviedla, že námietky voči čiastkovému protokolu nevyhodnotila z dôvodu ich neúplnosti. Po

doplnení námietok zo strany žalobkyne, bola súdom vyzvaná na predloženie originálu dohľadového
spisu, ktorý sa nachádza na súde. Uviedla, že z konania žalobkyne pred podaním žaloby nebolo možné
zistiť jej deklarované očakávania (až v súčasných vyjadreniach smerom k súdu). Legitímne očakávania
nemôžu byť len deklarovaným prianím žalobkyne ex post, ale musia sa zakladať na skutočnosti, a teda
aj platnej právnej úprave.

38. „Námietku“ je potrebné rozlišovať ako:
1. akýkoľvek prejav nesúhlasu alebo
2. pomenovaný právny inštitút, pre ktorý právny predpis určí proces riešenia a v niektorých prípadoch
aj formálne náležitosti.

Pri preskúmaní predloženého dohľadového spisu súd zistí, že žalobca predkladal námietky prvého typu.

39. V súvislosti s úpravou postupu osôb poverených výkonom dohľadu na mieste a vzájomných práv a
povinností, nie je podľa žalovanej zakotvená povinnosť týchto osôb poskytovať vyjadrenie k takýmto
„námietkam“, či v súvislosti s takýmito výhradami uskutočňovať osobitné konania zaoberajúce sa týmito

výhradami,nakoľkobydochádzalokmareniu účelu aprocesusamotnéhovýkonudohľadu.Pokiaľorgán
dohľadu vznesie určitú požiadavku, dohliadaný subjekt prejaví nesúhlas a orgán dohľadu oznámi, že na
požiadavke trvá, je zrejmé, že na námietku neprihliadol. Nie je potrebné uskutočňovať žiadne formálne
konanie a je vylúčené, aby dohliadaný subjekt „legitímne očakával” opačné správanie orgánu dohľadu.

40. V rámci dohľadu na mieste je v ust. § 7 zákona o dohľade zakotvené právo dohliadaného subjektu
podať námietku zaujatosti, čo žalobkyňa aj urobila. Vo vzťahu k protokolu je dohliadaný subjekt
oprávnený podať námietky proti údajom uvedeným protokole (§ 8 ods. 3 písm. c/ zákona o dohľade).
Takéto námietky sa netýkajú samotného postupu pri výkone dohľadu, týkajú sa iba zistení uvedených
v protokole. Pokiaľ ide o namietanie samotného procesu dohľadu na mieste, tento môže dohliadaný

subjekt namietať v prípadnom správnom konaní, ak by bolo na základe zistení uvedených v protokole
začaté. V takomto konaní môže dohliadaný subjekt napadnúť dôkazné prostriedky, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu vedeného k správnemu konaniu. Žalobkyňa toto právo využila v konaní o
uložení poriadkovej pokuty. Jediným použiteľným formálnym prostriedkom môže byť sťažnosť podľa ust.§ 4 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, teda námietka druhého
typu. Takýto prostriedok však nevyužila.

41. K námietke odmietnutia spravodlivosti žalovaná uviedla, že pokiaľ lehota uplynula podľa
predchádzajúceho predpisu, nemôže pokračovať podľa nového predpisu. Na to by bolo potrebné
výslovné ustanovenie zákona, ktoré by prelomilo zákaz retroaktivity a ex post zmenilo účinky starej
právnej úpravy. Následne skonštatovala, že je potrebné skúmať plynutie lehoty jednotlivo vo vzťahu k
jednotlivým namietaným zásahom, keďže SSP hovorí o faktickom postupe vykonávanom pri plnení úloh

v oblasti verejnej správy.

V.
Uznesenie č. k. 5Sa/39/2016-403 zo dňa 07.02.2017

42. Uznesením č. k. 5Sa/39/2016-403 zo dňa 19.01.2017 súd vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní

od jeho doručenia odstránila vady žaloby zo dňa 26.08.2016 a jej doplnenia zo dňa 09.12.2016, a to
v nasledovnom rozsahu:

· uvedenie konkrétnych dôvodov, v čom žalobkyňa vidí nezákonnosť zásahu žalovanej;
· opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. skutočností odôvodňujúcich nezákonnosť zásahu žalovanej;

· odstránenie rozporu medzi čl. I. žaloby a jej petitom.

VI.
Sťažnosť žalobkyne/doplnenie žaloby a vyjadrenie žalobkyne

43. Dňa 15.02.2017 bolo súdu doručené podanie žalobkyne, označené ako „Sťažnosť a vyjadrenie“
zo dňa 10.02.2017, v ktorom namietala, že súd neuviedol žiadnu konkrétnu vadu podania: „1. ktorá
by podanie skutočne činila nepreiednateľným vecne, 2. ktorou podanie skutočne trpelo a 3. spôsob
odstránenia ktorej, či už na výzvu súdu alebo z iniciatívy samotného účastníka, nezodpovedal riadnej
oprave či doplneniu podania, tak ako ho predpokladá procesné právo, v ktorom ostatnom prípade však

treba trvať na tom, že uznesenie odmietajúce podanie musí okrem ozrejmenia konkrétnej vady brániacej
ďalšiemu postupu konania alebo rozhodnutiu o požiadavke účastníka vecne obsahovať aj konkrétne
vysvetlenie, prečo nebolo možné, aby sa v konaní pokračovalo ďalej alebo podanie vybavilo vecne.“

44.Ďalejnamietala:„Vkonečnomdôsledkujetovšaksúd,ktorýurčuje,akožalobuposúdi,pretožepodľa

§ 55 ods. 3 Správneho súdneho poriadku každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu a
ak je súd toho názoru, že poverenie na výkon dohľadu na mieste má právnu povahu opatrenia v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku, nič nebránilo súdu, aby ďalej vo veci konal.“

45. V časti VII Podania však žalobkyňa žalobu v zmysle napadnutého uznesenia opravila a pre prípad,

že súd nevidí súvis medzi petitom žaloby v znení jej doplnenia vo vzťahu k povereniam na výkon dohľadu
na mieste zo dňa 13.10.2015, 21.10.2015 a 04.11.2015 (doručeným dňa 18.11.2015 žalobkyni) a pre
prípad, že napadnuté uznesenie nadobudne právoplatnosť, opravila aj petit žaloby.

46. Dňa 28.09.2017 žalobkyňa doručila súdu vyjadrenie zo dňa 26.09.2017, v ktorom uviedla, že na

tom, aby súd rozhodol o priznaní odkladného účinku žalobe, netrvá.

VII.
Uznesenie č. k. 5Sa/39/2016 -505 zo dňa 17.02.2023

47. Uznesením č. k. 5Sa/39/2016 - 505 zo dňa 17.02.2023 súd sťažnosť žalobkyne zo dňa 10.02.2017
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sa/39/2016-403 zo dňa 19.01.2017 zamietol ako
nedôvodnú. V uznesení, okrem iného uviedol, že žalobkyňa v bode VII podania žalobu doplnila, a to pre
prípad, že by súd sťažnosť proti uzneseniu pre jej nedôvodnosť zamietol a skonštatoval, že v ďalšom
procesnom postupe bude vo veci pokračovať v zmysle opraveného znenia žaloby.

VIII.
Právne posúdenie správneho súdu48. Podľa § 250v ods. 1 OSP (účinný do 30.06.2016), fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí,
že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho

dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký
zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

49. Podľa § 250v ods. 3 OSP, návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo

je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom
dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

50. Podľa § 495 SSP, tento zákon nadobúda účinnosť 01. júla 2016.

51. Podľa § 491 ods. 1 SSP (účinný od 01.07.2016), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

52. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

53. Podľa § 491 ods. 3 SSP, na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa
použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až

v tomto neskoršom čase.

54.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

55. Podľa § 6 ods. 2 písm. f/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu
orgánu verejnej správy.

56. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup
vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup
orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo

dotknuté.

57. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu
verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

58. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

59. Podľa § 256 SSP, žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá

iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania
iného zásahu orgánom verejnej správy.

60. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho
dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť

určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím
posledného dňa tohto mesiaca.61. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej aj„procesné
podmienky“).

62. Podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.

63. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej,

môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

64. Najvyšší súd SR v rozsudku, sp. zn. 4 Sžz 3/2010 konštatoval: „Zásahom je aktívne konanie
orgánu, vykazujúce znaky bezprostredného pokynu alebo donútenia, smerovaného na poškodeného
(navrhovateľa).Naprotitomuzásahomniejevydaniealebonevydanieprávnehopredpisu,čirozhodnutia
správneho orgánu, alebo nečinnosť orgánu verejnej správy.“

65. V rozsudku sp. zn. 5Sžnz/2/2015 zo dňa 25.06.2015 NS SR konštatoval: „Najvyšší súd v tejto
súvislosti poukazuje na predchádzajúci rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžz/6/2014, týkajúci sa
prejednávanej veci, ktorým zamietol ako neprípustný bez meritórneho preskúmania podaný návrh po
tom, ako zistil, že návrh nebol podaný po vyčerpaní prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný

predpis. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia, najvyšší súd rešpektuje, že účastníci konania v tejto veci
vychádzali z nevyhnutnosti podať pred podaním žaloby sťažnosť, podľa zákona o sťažnostiach.... Je
potrebné poukázať na závery, ktoré najvyšší súd vyslovil v rozsudku 3Sžz/1/2009, že § 250v ods. 3 veta
druhá OSP je nevyhnutné vykladať tak, že o existencii zásahu sa žalobcovia dozvedeli až doručením
oznámenia o vybavení sťažnosti. Námietke odporcu o zmeškaní subjektívnej lehoty preto nebolo možné

vyhovieť.... Ďalej Najvyšší súd SR vo veci konštatoval, že splnenie podmienok prípustnosti návrhu na
konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je nevyhnutné v zmysle článku
152 ods. 4 v spojení s článkom 46 ods. 1 ústavy SR vykladať tak, aby sa vzájomne nevylučovali.....
Najvyšší súd vo veci sp.zn. 3Sžz/1/2009 ďalej konštatoval, že splnenie podmienok prípustnosti návrhu
na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v ust. § 250v ods. 3 OSP je

nevyhnutné v zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať tak, aby sa
vzájomne nevylučovali..... Odporca v stanovisku zo 16.03.2015 namietal, že návrh je podaný súčasne aj
predčasne aj oneskorene. V citovanom stanovisku ďalej výslovne vytýkal navrhovateľovi, že návrh podal
pred tým, ako bola jeho sťažnosť vybavená, kým v podaní z 23.04.2015 naopak namietal, že návrh nebol
podaný už do 30 dní od inšpekcie. I z toho je zrejmé, že výklad odporcu nemôže byť ústavne konformný a

jepotrebnéprikloniťsaktakémuvýkladu,ktorývýkonprávanasúdnuochranuumožní.Zaužpopísaných
okolností, súd s cieľom odstránenia panujúcej právnej neistoty, akceptoval argumentáciu navrhovateľa,
že plynutie subjektívnej lehoty je v tomto prípade potrebné vykladať tak, že táto neuplynie skôr ako 30
dní po doručení oznámenia o vybavení sťažnosti. Iný výklad by spôsobil, že dotknutá osoba by mohla
podať žalobu len do 30 kalendárnych dní od zásahu, avšak musela by ešte predtým vyčerpať prostriedky

podľa osobitného predpisu (sťažnosť). Na vybavenie sťažnosti má príslušný orgán zákonnú lehotu 60
pracovných dní s možnosťou predĺženia o ďalších 30 pracovných dní (§ 13 zákona o sťažnostiach).
Podmienky prípustnosti žaloby by tak nebolo možné splniť.... Zmyslom zákona a úmyslom zákonodarcu
nemohlobyťanito,abydotknutéosobypodalidotridsiatichdnísťažnosťajžalobu.Takémuvýkladubráni
§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona o sťažnostiach, na základe ktorého orgán verejnej správy sťažnosť odloží,

ak je zrejmé, že v predmetnej veci koná súd. Zákon by tak vyžadoval splnenie nezmyselnej podmienky
a využitie zjavne neúčinného prostriedku.“

66. Správny súd je povinný ex offo skúmať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať. V prvom
rade sa teda zaoberal včasnosťou podania správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy,

ako základnou procesnou podmienkou konania pred správnym súdom. Lehotu na podanie žaloby proti
inému zásahu orgánu verejnej správy, tak subjektívnu ako aj objektívnu, zakotvuje SSP v ust. § 256.
Subjektívna dvojmesačná lehota začína plynúť okamihom, kedy sa osoba dotknutá iným zásahom
dozvedela o tomto zásahu ako aj od vedomosti, kto tento iný zásah vykonal. Táto lehota je prekluzívna
a po jej uplynutí správnu žalobu nemožno podať. Objektívna lehota je dvojročná a plynie odo dňa

vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Na včasné podanie žaloby je nevyhnutné jej podanie
súčasne v subjektívnej aj objektívnej lehote.67. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy posudzovania lehoty na podanie návrhu na začatie
konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, obsiahnutej v ust. § 250v ods.
3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, úprava v SSP neobsahuje procesnú podmienku

vyčerpania príslušného prostriedku nápravy iného zásahu (napríklad sťažnosti alebo opravného
prostriedku). Subjektívna lehota na podanie žaloby preto začína plynúť nezávisle od skutočnosti,
či žalobca po oboznámení sa so všetkými skutočnosťami nasvedčujúcimi vykonanie iného zásahu,
inicioval voči orgánu verejnej správy akékoľvek ďalšie postupy, spočívajúce v podaní opravných
prostriedkov alebo iných žiadostí o vykonanie nápravy a odstránenia iného zásahu.

68. Z uvedeného je zrejmé, že pre včasné podanie žaloby proti inému zásahu, je žalobca povinný bez
ďalšieho podať žalobu v lehote dvoch mesiacov od momentu, kedy sa dozvedel, že bol iným zásahom
dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach a kto tento zásah vykonal.

69. Žalobkyňa označila začiatok iného zásahu žalovanej (objektívnu lehotu) dátumami uvedenými

v povereniach na výkon dohľadu na mieste, t. j. 13.10.2015, 21.10.2015 a 04.11.2015. Plynutie
subjektívnej lehoty odvíja odo dňa nadobudnutia účinnosti Správneho súdneho poriadku, t. j. odo dňa
01.07.2016.

70. Samotný iný zásah začal v čase platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.. Z obsahu žaloby a jej

doplnení vyplýva, že proti inému zásahu žalovanej podávala žalobkyňa priebežne, dňa 07.12.2015,
08.12.2015,09.12.2015,14.03.2016a 08.04.2016námietky.PodľaprávnejúpravyOSPa rozhodovacej
činnosti NS SR, subjektívna lehota neuplynie skôr ako 30 dní po doručení oznámenia o vybavení
sťažnosti.

71. Žalobkyni bola odpoveď na jej prvú námietku zo dňa 07.12.2015, doručená dňa 07.12.2015. Týmto
dňom jej začala plynúť subjektívna lehota na podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej
správy v zmysle vtedy platného a účinného zákona č. 99/1963 Zb.. Lehota na podanie návrhu proti
nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy tak v zmysle ust. § 250v ods. 3 OSP uplynula dňa
06.01.2016.

72. Žalobu však podala až za platnosti a účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z., preto sa v zmysle ust. § 491
ods. 1, 2 a 3 SSP na konanie vzťahuje právny režim tohto procesného poriadku. Subjektívna lehota na
podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy v zmysle SSP sa odvíja od momentu, kedy
sa žalobca o inom zásahu dozvedel. Žalobkyňa sa o inom zásahu orgánu verejnej správy dozvedela

dňa 18.11.2015, kedy jej bolo doručené oznámenie žalovanej o začatí dohľadu na mieste. Lehota na
podanie žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa ust. § 252 a nasl. SSP jej v zmysle ust.
§ 256 SSP uplynula dňa 18.01.2016. Svoje právo na súdnu ochranu si prostredníctvom správnej žaloby
uplatnila až dňa 31.08.2016, teda po uplynutí subjektívnej lehoty.

73. Žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy tak bola podaná oneskorene, a to bez ohľadu na
právnu úpravu aplikovanú na právnu vec žalobkyne (či už podľa OSP alebo podľa SSP).

74. Žaloba proti trvajúcemu alebo opakovaním hroziacemu zásahu má preventívny charakter. Preto je
celkom logické, že lehota na jej podanie je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej osoby o tomto zásahu.

Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje
za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. Čo
najskorším bránením je možné jednak naplniť účel žaloby podľa ust. § 252 ods. 1 SSP, teda čo najskôr
zabrániť v ďalšom pokračovaní alebo opakovaní zásahu, jednak zabrániť, aby sa v dôsledku plynutia
času zhoršila možnosť riadne zistiť skutkový stav rozhodný pre začatie iného zásahu a presne posúdiť

následky, aké tento zásah u dotknutej osoby vyvolával. Čím viac času by od začatia iného zásahu
uplynulo, tým je takéto zisťovanie a posudzovanie ťažšie a nepresnejšie. Naopak, ak iný zásah pretrváva
dlhšie ako dva mesiace po tom, ako sa o ňom dotknutá osoba dozvedela, no napriek tomu proti nemu nie
je podaná žaloba, možno celkom pochopiteľne vychádzať z toho, že sama dotknutá osoba nepovažuje
zásah za nezákonný, resp. nemá záujem sa proti jeho účinkom a následkom brániť. V tomto zmysle

je zákonom ustanovená subjektívna lehota, ktorá je naviazaná na vedomosť dotknutej osoby o inom
zásahu, len jedným z normatívnych vyjadrení zásady, že každý si musí sám dbať na svoje práva.75. Na týchto záveroch nič nemení ani existencia dvojročnej objektívnej lehoty, viazanej na okamih
vykonania zásahu. Táto dvojročná lehota je totiž len najneskorším časovým úsekom, do ktorého vôbec
možno žalobu podľa ust. § 252 ods. 2 SSP podať. Keďže žaloba musí byť podaná tak v subjektívnej,

ako aj objektívnej lehote, existencia objektívnej lehoty znamená v podstate to, že ak sa dotknutá osoba
o zásahu dozvie až po uplynutí dvoch rokov od jeho vykonania, nemôže sa už domáhať ani určenia
nezákonnosti zásahu v zmysle ust. § 252 ods. 2 SSP. Samotná existencia objektívnej lehoty, však
subjektívnu dvojmesačnú lehotu nijako neruší, nepredlžuje ani inak nemení. Stanovenie objektívnej
lehoty (dva roky odo dňa vykonania iného zásahu) má len subsidiárny charakter, a teda podľa ust. § 252

SSP predstavuje najneskorší možný okamih pre podanie žaloby.

76. Správny súdny poriadok v ust. § 70 umožňuje, aby predseda senátu odpustil zmeškanie lehoty, ak
ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený
z úkonu, ktorý mu patrí. Z povahy veci je pritom zrejmé, že inštitút odpustenia zmeškania lehoty sa
vzťahuje len na subjektívnu lehotu. V danom prípade však žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na

podanie žaloby zo strany žalobcov podaná nebola.

77. S prihliadnutím na všetky uvedené okolnosti je zrejmé, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej
správy bola podaná oneskorene, po uplynutí lehoty na jej podanie.

78. Keďže predmetná žaloba bola podaná zjavne oneskorene, správny súd ju na základe vyššie
uvedeného, s poukazom na ust. § 98 ods. 1 písm. d/ SSP odmietol. Vzhľadom k tomu, že neboli splnené
zákonom stanovené procesné podmienky, nepovažoval ďalej za nevyhnutné a ani účelné, zaoberať sa
podrobnejšie všetkými ďalšími namietanými skutočnosťami.

79. Podľa názoru správneho súdu, žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby pre jej oneskorené
podanie. Keďže k rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania podľa ust. § 170 SSP môže dôjsť až
potom,čosprávnysúdnezistízavinenieniektoréhozúčastníkovkonanianaodmietnutížalobypodľaust.
§ 171 SSP, a správny súd zároveň uviedol, že odmietnutie žaloby zavinil žalobca, nerozhodol o náhrade
trov konania podľa § 170 písm. a/ SSP. Žalobca procesne zavinil, že o veci nemohlo byť meritórne

rozhodnuté a tým zistené, či žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola podaná dôvodne, a
preto mu v zásade vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Správny súd však žalovanému
právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu žiadne trovy v konaní
pred správnym súdom nevznikli.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP).

Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a

podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania. (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené

v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu. (§ 439 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).