Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913010836
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6913010836.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému B. W., pre pokračovací zločin
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. prejednal na neverejnom zasadnutí,
konanom dňa 23. apríla 2014, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov
JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, odvolania okresného prokurátora, obžalovaného B.
W., poškodených mal. J. G., B. G. a Q. G., proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa

06.02.2014, sp.zn. 4T 65/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Označeným rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 06.02.2014 sp.zn. 4T 65/2013 bol
obžalovaný B. W. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1/ v presne nezistenom čase v mesiaci júl 2012 v kancelárii na ul. Stavbárov č. 4222 v Rimavskej
Sobote sexuálne zneužil maloletú Z. N., nar. XX.XX.XXXX tak, že ju zvalil na sediacu súpravu, bozkával

ju, vyzliekol jej ošatenie, najskôr vnikol prstami ruky do jej pohlavného orgánu a následne položil svoj
pohlavný orgán o jej pohlavný orgán,
2/ v presne nezistenom čase v mesiaci september 201 v kancelárii na ul. Stavbárov č. 4222 v Rimavskej
Sobote sexuálne zneužil maloletú Z. N., nar. XX.XX.XXXX tak, že najskôr ju bozkával, potom jej vyzliekol
ošatenie a mal s ňou pohlavný styk,
3/ v presne nezistenom čase v mesiaci október 2012 v lese v katastrálnom území obce I., okres P.

A. v osobnom motorovom vozidle zn. Lancia Delta e. č. P. X. sexuálne zneužil maloletú Z. N., nar.
XX.XX.XXXX tak, že najskôr ju bozkával, chytal za pohlavné orgány, potom jej vyzliekal ošatenie a mal
s ňou pohlavný styk,
4/ v presne nezistenom čase v mesiaci december 2012 pred Vianocami v byte na ul. A. č. XXXX v P.
A. sexuálne zneužil maloletú Z. N., nar. XX.XX.XXXX tak, že najskôr ju bozkával, potom jej vyzliekol
ošatenie a mal s ňou pohlavný styk,

5/vpresnenezistenomčaseodjanuára2013do25.júla2013pravidelnevrôznychčasovýchintervaloch
spravidla 1,2 krát za týždeň, resp. 1-krát za dva týždne v byte na ul. A. č. XXXX v P. A., ako aj v lese v
katastrálnom území obce I., okres P. A. v osobnom motorom vozidle zn. Lancia Delta e. č. P. X. sexuálne
zneužil maloletú Z.N., nar. XX.XX.XXXX, tak, že najskôr ju bozkával, potom jej vyzliekol ošatenie a mal
s ňou opakovaný pohlavný styk a 1-krát orálny styk.
Za to obžalovanému uložil podľa § 201 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák.,

§ 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere troch rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák.
s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon takto uloženého trestu odňatia slobodypodmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním počas celej skúšobnej
doby. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokoch. Podľa § 73 ods. 2
písm. b) Tr. zák. mu uložil aj ochranné opatrenie, a to ústavné sexuologické liečenie. Podľa § 5 ods.

1 Tr. por. prijal záruku záujmového združenia FK Družstevník Veľké Teriakovce na dovŕšenie nápravy
obžalovaného. O uplatnených nárokoch na náhradu škody rozhodol podľa § 288 ods. 1 Tr. por. tak, že
poškodených Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XX, P. A., Q. G., nar. XX.XX.XXXX, A. XX/XX, P.
A. a B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. A., A. XX/XX, s ich nárokom na náhradu škody odkázal na
občiansko-súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podali včas, t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolania okresný
prokurátor, obžalovaný B. W. prostredníctvom svojho obhajcu a poškodení mal. J. G., B. G. a Q. G.
prostredníctvom svojho splnomocnenca.

Okresný prokurátor podal odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dňa
06.02.2014 so stručným zdôvodnením, že také odvolanie smeruje do výšky trestu. Následne po

doručení písomného vyhotovenia rozsudku podané odvolanie bližšie zdôvodnil písomným podaním
zo dňa 13.03.2014, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa 17.03.2014. Argumentoval tým, že sa
nestotožňuje s výrokom napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste. V tejto súvislosti poukázal
na obsah ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. Zvýraznil skutočnosť, že obžalovaný ako príslušník polície dlhšiu
dobu zvádzal k nemravnému spôsobu života maloleté dievča, čo je v hlbokom rozpore s morálkou

občianskej spoločnosti. Preto v záujme ochrany mravného a telesného vývoja osôb mladších ako 15
rokov zákonodarca príslušné ustanovenia Trestného zákona, ktoré sa ich dotýkajú, chráni sprísnenými
trestnými sadzbami. Pokiaľ prvostupňový súd ukladal trest za použitia § 39 Tr. zák., tento odvolateľ
poukázal na to, že pod pomermi páchateľa súd skúma osobné a osobnostné hodnotenie obžalovaného
ako objektu trestu a tiež okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný, pričom

hodnotí jeho osobné ako aj rodinné pomery. Okresný súd pri hodnotení osoby obžalovaného vychádzal
z kladnej charakteristicky z miesta trvalého bydliska i predchádzajúceho zamestnávateľa a tiež z jeho
bezúhonnosti. Skutočnosť, že viedol riadny život považoval za poľahčujúcu okolnosť, pritom priťažujúcu
okolnosť nezistil. Tieto skutočnosti však za mimoriadne pomery obžalovaného nemožno považovať a
účel trestu možno dosiahnuť len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, počas ktorého

absolvuje uložené ochranné sexuologické liečenie. Postup súdu spočívajúci v mimoriadnom znížení
trestu obžalovanému považoval prokurátor za nezákonný. Záverom svojho odvolania krajskému súdu
navrhol zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste s tým, aby vo veci rozhodol sám a uložil mu
primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby
určenej pomerom poľahčujúcich a priťažujúcich okolností so zaradením do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný B. W. podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu, najskôr stručným podaním zo dňa
12.02.2014, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené v rovnaký deň a následne také odvolanie opäť
prostredníctvom svojho obhajcu písomne zdôvodnil podaním zo dňa 12.03.2014. V jeho dôvodoch

argumentoval tým, že k bodom 1,2,3 a 4 výrokovej časti rozsudku z hľadiska skutkového nemá výhrady,
čo v konečnom dôsledku aj deklaroval na hlavnom pojednávaní vyhlásením podľa § 257 ods. 1 písm.
c) Tr. por. Naopak, výhrady má k právnej kvalifikácii týchto dielčích skutkov, pretože podklady pre
kvalifikačné kritéria aj podľa ods. 2 písm. a) § 201 Tr. zák. nie sú dané. Pokiaľ ide o dielčí skutok 5)
výrokovej časti rozsudku sa súd nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a bez bližšej

analýzy dôkaznej situácie prevzal tvrdenie obžaloby, že v presne nezistenom čase od januára 2013
do 25. júla 2013 pravidelne v rôznych časových intervaloch 1,2 krát za týždeň resp. 1 krát za dva
týždne v byte na ul. A. č. XXXX v P. A. ako aj v lese v katastrálnom území obce I., okres P. A. v
osobnom motorovom vozidle zn. Lancia Delta č. RS - XXX BU sexuálne zneužíval maloletú Z.N., nar.
XX.XX.XXXX, tak, že som ju najskôr bozkával, potom jej vyzliekol ošatenie a mal s ňou opakovane

pohlavný styk a 1 - krát orálny styk. Pre takýto záver výrokovej časti rozsudku najmä z hľadiska
časovéhoohraničeniaaintenzity(frekvencie)konaniaokresnýsúdnedisponovalrelevantnýmidôkazmi.
Samotná poškodená v rámci prípravného konania (pokiaľ je možné takúto výpoveď akceptovať ako
zákonnú) vo vzťahu ku skutkom 1 až 4, ktoré sa stali skôr, ako namietaný skutok 5) vedela presne tak z
hľadiska časového (išlo o obdobie júl, september, október a december 2012) miestneho, ale tiež počtu

pohlavných stykov tieto popísať. Tento popis plne korešponduje s jeho výpoveďou, ale čo je dôležité
aj s komunikáciou cez sociálnu sieť. Pokiaľ však ide o skutok 5/ výrokovej časti rozsudku absentuje
vo výpovedi poškodenej akákoľvek bližšia konkretizácia konania a to nielen z hľadiska času, ale tiež
spôsobu a miesta. Len všeobecne sa tvrdí, že mal mať s poškodenou v presne nezistenom čase odjanuára 2013 do 25. júla 2013 pravidelne v rôznych časových intervaloch spravidla 1-2 krát za týždeň na
rôznych miestach pohlavný styk. Orgány činné v trestnom konaní sa však v rámci výsluchu poškodenej
na rozdiel od výsluchu k bodom 1 až 4 výrokovej časti rozsudku nezamerali na objektivizovanie jej

skutkového tvrdenia, že aj v období od januára 2013 do 25. júla 2013 malo medzi nami dochádzať
k pohlavnému styku. V tejto súvislosti tento odvolateľ poukázal na výsluch poškodenej mal. Z. N. zo
16.08.2013 v ktorom ku skutkom uvedeným v bodoch 1. až 4. výrokovej časti rozsudku vypovedala
konkrétne až na 4 stranách, kým ku skutku č. 5 len na polovici strany aj to len všeobecne vetou „od
decembra sme sa stretávali furt až do augusta...." Naviac tu absentuje ďalší dôkaz, a to komunikácia

na sociálnej sieti, či prostredníctvom SMS správ. Takáto komunikácia ani nemôže byť daná, lebo ku
konaniam tak ako to súd ustálil v bode 5/ výrokovej časti rozsudku, nedošlo. Z naznačených dôvodov
potom by bol dôvodný postup súdu v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. a vo vzťahu ku skutku pod bodom
5/ ho spod obžaloby oslobodiť. V súlade so zákonom správne okresný súd ako dôkaz neakceptoval
výpoveď svedkyne Z. G., ktorá sa ako sestra v rozpore so zákonom zúčastnila na výsluchu maloletej
poškodenej Z.N. Ako dôkaz sa nedá akceptovať ani výpoveď samotnej poškodenej Z.N. zo 16.08.2013

a to nielen preto, že sa ho v rozpore s ust. § 135 Tr. por. zúčastnila sestra maloletej Z. G., ale tiež z toho
dôvodu, že sa ho zúčastnila ako psychiater (aj keď podľa ust. § 135 ods. 1 Tr. por. mal byť prizvaný k
takémuto úkonu psychológ) M.. V. R. - Z., ktorá potom neskôr bola do konania pribratá ako znalkyňa.
Je potom na mieste aj otázka, či jej neskoršie ustanovenie za znalkyňu na vyšetrenie duševného stavu
maloletej Z.N. možno považovať za zákonný postup. Naviac pri tomto úkone boli porušené aj jeho

práva na obhajobu, keď jeho obhajcovi bolo znemožnené sa priamo zúčastniť tohto výsluchu maloletej
poškodenej. Hodnotiac dôkaznú situáciu považoval obžalovaný kvalifikovanie jeho konania aj podľa ods.
2 písm. a) § 201 Tr. zák. za nezákonné. Podľa ustálenej súdnej praxe k ustanoveniu § 138 písm. b/ Tr.
zák. je trestný čin spáchaný po dlhší čas po dobu aspoň dvoch rokov. Za správne považoval tvrdenie
súdu, že splnenie zákonnej podmienky „po dlhší čas„ samo o sebe ešte pre záver o prísnejšej právnej

kvalifikácie nepostačuje a pre vyvodenie takéhoto záveru je tiež potrebné prihliadať na intenzitu s akou
páchateľ v tomto časovom období konal. Obžalovaný vyslovil názor, že jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybnostímôžemaťsúdzapreukázanélento,ževobdobíodseptembra2012dodecembra2012mal
s mal. Z.N. trikrát pohlavný styk a v júli 2012 ju inak pohlavne zneužil. Za takejto dôkaznej situácie pre
aplikovanie ust. § 138 písm. b) Tr. zák. nie sú dané zákonné podmienky a to nielen z hľadiska pojmového

znaku „ po dlhší čas„ ale ani z hľadiska intenzity konania. Doba necelého polroka, po ktorú v dlhších
časových intervaloch došlo k štyrom stretnutiam s cieľom pohlavného styku, nemôže byť považovaná
za závažnejší spôsob konania v zmysle cit. ustanovenia § 138 písm. b) Tr. zák., pretože neprekračuje
obvyklú dobu a ani intenzitu páchania trestného činu. Z naznačených dôvodov sa preto obžalovaný
domáhal právnej kvalifikácie jeho konania iba podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. Vo vzťahu k uloženému

trestu, podľa názoru obžalovaného, okresný súd veľmi citlivo vyhodnotil všetky okolnosti prípadu i jeho
osobu a pri prijatí ponúknutej záruky záujmového združenia FK Družstevník Veľké Teriakovce, ako aj
zohľadnení záverov znaleckého posudku ohľadne môjho duševného zdravia správne aplikoval ust. § 39
ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. (zrejme len pisárskou chybou uviedol na str. 7 odôvodnenia rozsudku
§ 39 ods. 2 písm. a, d Tr. por./ a uložil mi prísny trest odňatia slobody s podmienečným odkladom

za súčasného uloženia probačného dohľadu a ústavného sexuologického liečenia. Záverom svojho
odvolania vzhľadom na to, že sa domáhal miernejšej právnej kvalifikácie, sa obžalovaný domáhal aj
uloženia miernejšieho prevýchovného trestu. Krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku
s tým, aby vo veci rozhodol sám, a to v jeho prospech pri akceptovaní jeho odvolacích námietok.
Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie aj poškodení mal. J. G., B. G. a Q. G. prostredníctvom

svojho splnomocnenca, a to najskôr písomným podaním zo dňa 17.02.2014, ktoré bolo doručené
súdu prvého stupňa 20.02.2014, pričom po doručení písomného vyhotovenia rozsudku také odvolanie
zdôvodnili ďalším písomným podaním zo dňa 19.03.2014. Podľa názoru týchto odvolateľov sa okresný
súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre svoje rozhodnutie, jeho rozhodnutie
nevyplynulo zo zisteného skutkového stavu a z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, keď sa

priklonil iba na stranu obžalovaného a spáchaný trestný čin zľahčoval. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej
škody, túto si uplatnili v súlade s nárokom, ktorý im vyplýva zo zák. č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní
osôb poškodených násilnými trestnými činmi v platnom znení. V zmysle § 2 písm. b) uvedeného
zákona, ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie aj morálna škoda spôsobená trestným činom
znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania spáchaným inou osobou.

Podľa § 5 ods. 1, štvrtá veta tohto zákona, poškodený trestným činom znásilnenia,
sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania má nárok aj na vyplatenie odškodnenia za
spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy. V čase uplatnenia náhrady škody pri
preštudovaní vyšetrovacieho spisu, t.j. v roku 2013, bola výška minimálnej mzdy 337,70,-EUR mesačne,teda desaťnásobok uvedenej sumy je vo výške 3.377,-EUR, ktorú si uplatnila mal. J. G. ako osoba
najviac poškodená trestným činom, ktorý na nej spáchal obžalovaný. B. G. a Q. G. ako rodičia a tiež
osoby poškodené trestným činom si uplatnili škodu vyplývajúcu z uvedeného zákona v polovičnej

výške, t.j. každý po 1.688,50 EUR. Keďže ide o nárok, ktorý im vyplýva zo zákona č. 215/2006 Z.z.
v platnom znení od štátu, je spravodlivé tento nárok preniesť z daňových poplatníkov štátu priamo na
páchateľa trestného činu. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že znalci sa údajne nevyjadrili, že trestný
čin spáchaný obžalovaným na mal. J. G. nemá dlhodobé následky na jej intímny život, takýto záver sa
nikde v znaleckých posudkoch nenachádza a teda nie je zistiteľné, z akého znaleckého posudku

vychádzal prvostupňový súd pri takomto svojom konštatovaní. Zo záverov znaleckého posudku O..
N. Y. naopak jednoznačne vyplynula skutočnosť, že spáchaný trestný čin môže zanechať v psychike
mal. J. G. vážnu trhlinu, v čase vykonávania znaleckého vyšetrenia mala samovražedné sklony a že
takáto predčasná sexuálna skúsenosť môže mať u nej vplyv na jej budúce sexuálne správanie a jej ďalší
psychosexuálny vývin. Zo záverov znaleckého posudku M.. V. R. - Z. a M.. N. M. je zistiteľné, že maloletá
J. G. spáchaným trestným činom utrpela tzv. stresovú poruchu, našťastie prechodného charakteru,

ktorá po dobrom psychoterapeutickom prístupe okolia pravdepodobne nezanechá trvalé následky na
jej psychickom vývoji, avšak jej predčasná sexualizácia môže mať vplyv na jej budúce vzťahy, pričom
ale môže byť v budúcnosti schopná vytvoriť hodnotnú a dlhodobú párovú väzbu. Spáchaný trestný čin
obžalovaného sa dotkol celej rodiny. Poškodeným je v zmysle § 46 ods. 1 Tr. por. osoba, ktorej bolo
trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené

či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodení vyslovili dôrazný nesúhlas s
konštatovaním prvostupňového súdu, že by mal. J. G. mala pri vyhlásení rozsudku prejavovať sympatie
obžalovanému. Pravda je taká, že J. sa po celú dobu vyhlásenia rozsudku pozerala do zeme so slzami
v očiach a so zvesenou hlavou, rovnako ako obžalovaný a nebola schopná sa na neho pozrieť priamo
ani na chodbe súdu, nie to v pojednávacej miestnosti. Takéto konštatovanie súdu považovali poškodení

za nepodložené a nadbytočné so snahou bagatelizovať skutok spáchaný obžalovaným. Vychádzajúc
z naznačených dôvodov, poškodení krajskému súdu navrhli zrušenie napadnutého rozsudku s tým,
aby buď alternatívne rozhodol vo veci sám alebo po zrušení rozsudku vec vrátil súdu prvého stupňa s
pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaných odvolaní prokurátorom,
obžalovaným a poškodenými v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým títo odvolatelia podali odvolania a preskúmal tiež správnosť
postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Mal na zreteli i svoju povinnosť v tom smere, že
na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania

v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolania prokurátora, obžalovaného a
poškodenýchboličiastočnepodanédôvodne,naviacvšakajzinýchdôvodov,nežktorýmiargumentovali
v písomných dôvodoch svojich odvolaní.

Vo veci pritom rozhodol na neverejnom zasadnutí podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože napadnutý

rozsudok trpí takými vadami, ktoré na verejnom zasadnutí nebolo možné odstrániť.

Podľa § 2 ods.10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. a rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré

skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušnýchustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Pri prejednávaní a rozhodovaní v posudzovanej trestnej veci sa prvostupňový súd citovanými
ustanoveniami Trestného poriadku dôsledne neriadil, odvolací súd zistil chyby v napadnutých výrokoch
rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, keď sa okresný súd
nevysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre svoje rozhodnutie a vznikli aj pochybnosti
o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať

alebo vykonávať ďalšie dôkazy a naviac bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného
zákona.

Pokiaľ v posudzovanej trestnej veci vykonal okresný súd 06.02.2014 hlavné pojednávanie, v jeho
priebehu vykonal výsluch obžalovaného, svedkov B. G., Q. Karasa, osobitným uznesením podľa § 135
ods. 1,2 Tr. por. nepripustil opätovný výsluch poškodenej, pričom predsedom senátu boli prečítané v

rámci dokazovania niektoré listinné dôkazy, zápisnice o výsluchu svedkov a znalecké posudky.

Po takto vykonanom dokazovaní rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom vyššie uvedeným spôsobom.
Také svoje rozhodnutie odôvodnil prakticky tým, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že skutky, ktoré boli žalované v obžalobe pod bodmi 1/ až 4/ sú preukázané a k

týmto sa obžalovaný doznal a urobil k nim vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., teda
že nepopiera spáchanie týchto skutkov. Vo vzťahu k bodu 5/ obžaloby dospel k záveru, že sa ho
obžalovaný dopustil tak ako je to uvedené v obžalobe. Jedinou spornou otázkou v rámci dokazovania
bol závažnejší spôsob konania, čo predstavuje dlhší čas. Aj keď v právnej praxi nie je celkom ustálený
tento pojem, v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Tdo/6/2012 sa konštatuje, že v

prípade, ak pôjde o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou bude „dlhší čas" kratší ako pri trestnom čine
s nižšou trestnou sadzbou a všeobecne sa za dlhší čas považuje doba 6 mesiacov. Na naplnenie tohto
zákonného znaku možno po formálnej stránke preto usudzovať aj vtedy, ak ide aj o čas kratší ako 6
mesiacov. Okresný súd tiež poukázal v tejto súvislosti na výsluch obžalovaného, ktorý presne ohraničil
časové obdobie tak, ako ho ustálila obžaloba, a preto nebol dôvod jeho výpovedi neveriť, resp. o nej

pochybovať. Aj poškodená vo svojej výpovedi ohraničila časové obdobie, keď sa s obžalovaným stýkali
a mali pomer. Tejto jej výpovedi, ako aj časovému úseku súd uveril, pretože táto jej výpoveď nebola
spochybnená ani výpoveďou samotného obžalovaného. Naviac znalec v závere posudku vyslovil tézu,
že poškodená maloletá nemá sklony ku skresľovaniu údajov. Ďalej okresný súd poukázal na obsah
znaleckého posudku, v ktorom znalci konštatovali, že obžalovaný trpí hebefiliou, čo je porucha systému,

kde muž preferuje nezrelé dievčenské objekty vo vekovom spektre od 12 do 15 rokov. Nemá však
známky sexuálnej agresivity. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli zachované v plnej miere,
pritom znalci navrhli, aby sa obžalovaný podrobil ústavnému ochrannému sexuologickému liečeniu.
Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu obžalovanému, v tejto súvislosti okresný súd s poukazom na
obsah ust. § 39 Tr. zák. dospel k záveru, že vzhľadom na pomery obžalovaného by použitie trestnej

sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnostibudepostačovaťajtrestkratšiehotrvania,pretožejezjavné,žetrestodňatiaslobodyuložený
v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia, a preto
mu uložil prísny podmienečný trest pod dolnou hranicou trestu ustanoveného Trestným zákonom za
použitia § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. d) Tr. zák., § 39 ods. 3 písm. e), ods. 4 Tr. zák., lebo

takýto prísny podmienečný trest postačí na prevýchovu a nápravu obžalovaného. Zároveň mu uložil
aj ústavné sexuologické liečenie tak, ako to navrhli znalci v znaleckom posudku, čo je podľa názoru
súdu opodstatnené v záujme jeho nápravy a riadneho zaradenia do bežného života, pretože celé jeho
správanie bolo ovplyvnené zistenou sexuologickou úchylkou, kde sa zameral na neplnoleté dievčatá
vo veku 12 až 15 rokov. Podľa názoru okresného súdu, vysloveného tiež v odôvodnení napadnutého

rozsudku, takýto prísny podmienečný trest spolu aj s probačným dohľadom počas celej skúšobnej
doby a súčasne aj s povinnosťami, obmedzeniami, sexuologickým liečením a ponúknutou spoločenskou
zárukou, dáva dostatočnú záruku, že pomôže k náprave obžalovaného. Naviac samotný pobyt vo väzbe,
ako aj prepustenie z práce, a to z Policajného zboru SR je doživotne veľká negatívna skúsenosť v
živote mladého muža, ktorý už touto formou utrpel „morálny trest". Vo vzťahu k uplatneným nárokom na

náhraduškody,keďvšetkýchpoškodenýchodkázalscelýmichnárokomnanáhraduškodunaobčianske
súdne konanie, okresný súd v tejto súvislosti dôvodil tým, že táto škoda nebola bližšie špecifikovaná
a bola uplatnená len pri oboznamovaní sa s vyšetrovacím spisom prostredníctvom splnomocnenca
poškodených, ako morálna ujma. Žiadnym spôsobom výška morálnej ujmy nebola odôvodnená nahlavnom pojednávaní ani zo strany otca poškodenej B. G. a ani zo strany splnomocnenej zástupkyne,
ktorá žiadnym relevantným spôsobom nedokladovala uplatnenú škodu. Keďže súd nemal v tomto
prípadežiadnyrelevantnýdôkaznavysloveniepovinnostinanáhraduškody,pretoodkázalpoškodených

na občianske súdne konanie. Ani znalci v znaleckom posudku, týkajúceho sa poškodenej N. Z. neuviedli,
že by konanie obžalovaného malo dlhodobé následky v správaní sa resp. v intímnom živote poškodenej,
ktorá sa dokonca zúčastnila vyhlásenia rozsudku a prejavovala sympatie voči obžalovanému. Tiež je
otázna morálna škoda voči rodičom poškodenej, keď neriešili zmenu správania sa poškodenej, ktorá
žije s nimi v spoločnej domácnosti a matka poškodenej chodí na viac týždňové turnusy do zahraničia. V

tejto súvislosti sa morálna škoda podľa názoru súdu bez bližšej špecifikácie vyhodnotiť nedá.

Primárne je z pohľadu krajského súdu nevyhnutné súdu prvého stupňa vytknúť to, že vo veci rozhodol
predčasne na základe dôkazov, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, naviac zdôvodnenie
odsudzujúceho výroku nie v plnom rozsahu zodpovedá obsahu vykonaných dôkazov, nielen v
prípravnom konaní, ale najmä v konaní pred súdom. Hodnotenie vykonaných dôkazov okresným

súdom a následné právne úvahy ohľadom viny obžalovaného zo spáchania žalovaného zločinu sú
nedostatočné. Okresný súd sa pri prijatí záveru o vine obžalovaného a vo výroku o uloženom treste
obžalovanému dostatočne nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre svoje rozhodnutie,
keď v tejto súvislosti nezohľadnil, najmä pokiaľ ide o uložený druh trestu, ako na to správne poukázal
okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania, všetky dôkazy vykonané nielen v priebehu

hlavného pojednávania, ale najmä v prípravnom konaní a podľa názoru krajského súdu rozhodol na
základe skutkového stavu veci, ktorý ešte nebol zistený zákonným spôsobom v rozsahu nevyhnutnom
prerozhodnutiesúduoobžalobe.Naviacsaokresnýsúdvkonaní,ktorérozsudkupredchádzalo,dopustil
procesných chýb, pretože došlo k porušeniu ustanovení, ktorých rešpektovanie má zabezpečiť náležité
objasnenie veci.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. (v znení zák. č. 204/2013 Z.z. účinného od 01.08.2013), pri výsluchu
znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú ustanovenia § 258 ods. 2,3 a § 259 Tr. por. primerane.
Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok,
ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa § 144 Tr. por., nie sú pochybnosti o

správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia, alebo ak sa znalec
naň odvolá. Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 06.02.2014 (č.l. 1167) je zistiteľné,
že predseda senátu v rámci dokazovania prečítal okrem iného aj znalecký posudok č.l. 325 až 343,
znalecký posudok č.l. 351 až 382 a znalecký posudok č.l. 340 až 411. Z naznačeného je zistiteľné,
že dôkaz čítaním znaleckých posudkov nebol vykonaný zákonným spôsobom, a to s poukazom na

obsah ust. § 268 ods. 2 Tr. por. Pokiaľ sa v úvode strany (č.l. 1167) konštatuje, že obhajoba netrvá na
výsluchu znalcov, zo zápisnice nie je zistiteľné stanovisko prokurátora. Pokiaľ už okresný súd dospel k
záveru, že v záujme zistenia skutkového stavu veci bude postačovať, ak obsah jednotlivých písomných
znaleckých posudkov prečíta, bolo namieste rozhodnúť formou uznesenia v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por.
po predchádzajúcom súhlasnom vyjadrení prokurátora a obžalovaného. Avšak vzhľadom na závažnosť

záverov, ktoré príslušní znalci vyslovili v obsahu písomných znaleckých posudkov, bude povinnosťou
súdu prvého stupňa, a to v súlade s jednou zo základných zásad trestného konania, a to ústnosti v
zmysle § 2 ods. 18 Tr. por. vykonať v rámci dokazovania osobný výsluch jedného z autorov písomného
znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného, a to buď M.. B. Z., resp. M.. M. A. (jedného z nich
po vzájomnej porade a dohode, že odborné vysvetlenia podá na súde k obsahu znaleckého posudku

jeden z nich), pričom taký výsluch bude nevyhnutné zamerať najmä na obsah vyslovených záverov
na stranách 28 až 31 znaleckého posudku (č.l. 378 až 381). Rovnako bude žiaduce vykonať osobný
výsluch jednej z autoriek písomného znaleckého posudku o duševnom stave maloletej Z.N., opäť po
vzájomnej porade znalkyňu z odvetvia psychiatrie, a to buď M.. V. R. - Z. alebo M.. N. M. a rovnako bude
potrebné vykonať osobný výsluch znalca z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a

dospelých O.. N. Y. (písomné znalecké posudky na č.l. 415 až 424 a č.l. 390 až 410). Aj v tomto prípade
bude nevyhnuté ich výsluchy zamerať najmä k obsahu znalcami vyslovených záverov v ich písomných
posudkoch (č.l. 423 až 424 a 406 až 410). V záujme odstránenia rozporov bude namieste konfrontovať
znalcov M.. V. R. - Z. a jedného zo znalcov psychiatrov, ktorý sa dostaví na hlavné pojednávanie
(M.. A. alebo M.. Z.) ohľadom nimi vysloveného záveru o nebezpečnosti pobytu obžalovaného W. na

slobode (č.l. 340 a č.l. 380). Pokiaľ je obsahom zápisnice o hlavnom pojednávaní čítanie znaleckých
posudkov, k tomu krajský súd len zvýrazňuje skutočnosť, že čísla listov posledne čítaného znaleckého
posudku sú uvedené zmätočne (nie č.l. 340 až 411, ale č.l. 390 až 411). Pokiaľ prečítanie jednotlivých
písomných znaleckých posudkov v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní zdôvodnil prvostupňovýsúd v napadnutom rozsudku (č.l. 1185) postupom podľa § 270 Tr. por., toto ustanovenie sa týka vecných
dôkazov a dokazovania zvukovým, obrazovým a obrazovo-zvukovým záznamom. Ak už tieto posudky
prečítal, má tak učiniť za splnenia procesných podmienok uznesením podľa § 268 ods. 2 Tr. por.

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por., namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať
zápisnicu o jeho výpovedi alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd
nepovažuje osobný výsluch za potrebný. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia Trestného poriadku,
súhlas obžalovaného nie je potrebný okrem iného vtedy, ak prokurátor navrhol v obžalobe čítať výpoveď

svedka a obžalovaný po doručení výzvy podľa § 240 ods. 3 Tr. por. takého svedka nenavrhol vypočuť
osobne. V takom prípade postačuje súhlas prokurátora, pričom o takej skutočnosti musí byť obžalovaný
v predvolaní poučený.

Z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní zo 06.02.2014 (č.l. 1167) je zistiteľné, že predseda senátu
prečítal z obsahu spisu viaceré výpovede svedkov. Pokiaľ už okresný súd pristúpil k vykonávaniu

dôkazov čítaním svedeckých výpovedí, procesne správne musí byť z obsahu zápisnice o hlavnom
pojednávaní zistiteľné meno a priezvisko konkrétneho svedka, čítané čísla listov, na ktorých sa výpoveď
konkrétneho svedka nachádza a ktoré sú obsahom trestného spisu a musí byť jednotlivo zistiteľné aj
vyjadrenie obžalovaného k takto vykonanému dôkazu, samozrejme s výnimkou obmedzenia v ust. §
263 ods. 2 Tr. por. (u obžalovaného). Rovnako z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní musí byť

zistiteľný postup súdu podľa § 263 ods. 1 Tr. por. uznesením. V opačnom prípade je taký dôkaz vykonaný
nezákonným spôsobom a je pre meritórne rozhodnutie súdu nepoužiteľný. Okrem toho, vzhľadom na
obsah obhajobných tvrdení obžalovaného, nie je namieste záver, že výpoveď svedkyne - poškodenej
Z.N., ktorá bola zadovážená v štádiu prípravného konania, je postačujúca a jej osobný výsluch v
konaní pred súdom nie je potrebný (§ 263 ods. 1 Tr. por.). Pokiaľ boli súdom prvého stupňa v priebehu

dokazovanianahlavnompojednávanívykonanévýsluchysvedkovB.G.aQ.C.,zúvoduichvýsluchovje
zistiteľné,že,,pozákonnompoučeníkveciudáva“,pritomvšakztejtozápisnicevôbecniejezistiteľnéto,
či títo svedkovia pred výsluchom na súde zložili prísahu, t.j. či bol zachovaný procesný postup v zmysle
§ 265 ods. 1,2 Tr. por. S poukazom na uvedené boli výsluchy týchto svedkov vykonané nezákonným
spôsobom a teda súd prvého stupňa ich nemohol hodnotiť v odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom

na obsah ust. § 2 ods. 12 Tr. por. Krajský súd len pripomína, že v prípade týchto dvoch svedkov nebola
splnená zákonná podmienka ust. § 267 Tr. por. a nebola daná prekážka, pre ktorú by ich nebolo možné
vziať do prísahy ako svedkov. Hodnotiac obsah týchto svedeckých výpovedí z prípravného konania a v
záujmenepochybnéhozisteniaskutkovéhostavuvecibudepovinnosťousúduprvéhostupňavykonaťna
hlavnompojednávaníopätovneosobnévýsluchysvedkovB.G.aQ.C.,týchtopredvýsluchmizákonným

spôsobom poučiť s uvedením jednotlivých ustanovení Trestného poriadku, pričom obaja budú povinní
pred výsluchom zložiť prísahu a pred prísahou musia byť upozornení na význam svedeckej výpovede a
na následky krivej prísahy v zmysle § 265 ods. 2 Tr. por. Krajský súd aj v tomto prípade iba upozorňuje
na jednu zo základných zásad trestného konania, a to ústnosti (§ 2 ods. 18 Tr. por.).

Vzhľadom na význam svedeckej výpovede poškodenej J. G. (podľa obsahu zápisnice o hlavnom
pojednávaní bola prítomná iba pri vyhlásení rozsudku), keď bez povšimnutia nemožno ponechať postoj
obžalovaného vo vzťahu k čiastkovému skutku pod bodom 5/ obžaloby, ktorého spáchanie popiera,
bude povinnosťou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie aj osobným výsluchom svedkyne J. G.,
a to v prítomnosti znalca z odboru psychológie O.. N. Y., prípadne jedného zo zákonných zástupcov.

Osobný výsluch tejto svedkyne ako osoby mladšej ako 18 rokov je z hľadiska zistenia skutkového stavu
nevyhnutný,akotománamysliobsahust.§135ods.2Tr.por.Keďževosobetejtosvedkyneideoosobu
poškodenú trestným činom proti ľudskej dôstojnosti, bude namieste, aby jej výsluch vykonal predseda
senátu sám, ako to má na mysli ust. § 261 ods. 4 Tr. por. Okrem toho krajský súd ponecháva na úvahu
súdu prvého stupňa postup v zmysle § 262 Tr. por., pri výsluchu tejto svedkyne vylúči obžalovaného,

resp. verejnosť z pojednávacej miestnosti a po návrate musí byť potom obžalovaný oboznámený s
obsahom výpovede tejto svedkyne a môže sa o nej vyjadriť aj bez toho, aby sa so svedkyňou stretol,
pričom prípadne aj môže prostredníctvom predsedu senátu svedkyni klásť otázky. V tejto súvislosti
nemožno bez povšimnutia ponechať vyjadrenie prokurátora na hlavnom pojednávaní, ktorý navrhol
vykonať osobný výsluch poškodenej J. G. v neprítomnosti obžalovaného. Pokiaľ už súd prvého stupňa

pristúpil k čítaniu výsluchu svedkyne J. G., a to bez splnenia procesných podmienok, z obsahu zápisnice
o hlavnom pojednávaní je zistiteľné, že táto bola prečítaná z č.l. 95, no z obsahu spisu je zistiteľná
jej výpoveď na č.l. 99 až 110. Pokiaľ výpoveďou tejto svedkyne argumentoval v dôvodoch svojho
rozhodnutia súd prvého stupňa, aj v tomto prípade pochybil, postupoval v rozpore s ust. § 2 ods. 12 Tr.por. a zo zápisnice o hlavnom pojednávaní nie je zistiteľné, či skutočne aj bola výpoveď tejto svedkyne
prečítaná z č.l. 99 až 110.

Podľa § 172 ods. 1 Tr. por., vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku tak, ako
bol vyhlásený. Súd prvého stupňa v rozpore s obsahom citovaného ustanovenia Trestného poriadku
postupoval, keď podľa obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 1170) uložil obžalovanému W. trest
odňatia slobody podľa § 201 ods. 1,2 Tr. zák. a podľa obsahu písomného vyhotovenia rozsudku mu taký
trest uložil (správne) podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. Ďalej je z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní

zistiteľný výrok týkajúci sa uplatneného nároku na náhradu škody, keď podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd
odkázal iba poškodeného B. G. s celým nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, avšak
z obsahu písomného vyhotovenia rozsudku je zistiteľný výrok, ktorým podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd
okrem B. G. odkázal aj poškodených Z.N., nar. XX.XX.XXXX a Q. G. s celým nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

Ďalej prvostupňový súd pochybil, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody okrem iného aj za
použitiazmierňovaciehoustanoveniapodľa§39ods.3písm.d)Tr.zák.Pokiaľužprijalzáverovhodnosti
použitia § 39 Tr. zák. v prospech obžalovaného, trest mu mal ukladať podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. s
použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2,3,8 Tr. zák. a § 39 ods. 1,3 písm. d) Tr. zák. (v základnej
sadzbe sedem rokov až desať rokov štyri mesiace odňatia slobody, nie však kratší ako dva roky - § 39

ods. 3 písm. d) Tr. zák.). Zo strany krajského súdu sa žiada tiež upozorniť na to, že prvostupňový súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku druh trestu a jeho výmeru okrem iného zmätočne zdôvodňoval
použitím § 39 ods. 1,2 písm. a), písm. d) Tr. zák., § 39 ods. 3 písm. e) ods. 4 Tr. zák., ktoré ustanovenia
sa však na posudzovaný prípad obžalovaného W. vôbec nevzťahujú.

V posudzovanej trestnej veci síce obstojí odvolacia námietka prokurátora ohľadom potreby uloženia
nepodmienečného trestu obžalovanému, na druhej strane ale po doplnení dokazovania v naznačenom
smere, t.j. vykonaním dôkazov zákonným spôsobom, v zásade pri úvahách o výmere trestu, vzhľadom
na pomery obžalovaného a čiastočne aj okolnosti prípadu nemožno pri jeho ukladaní vylúčiť použitie
ust. § 39 ods. 1,3 písm. d) Tr. zák.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, najmä porušenie práva obhajoby vo vzťahu k výsluchu
poškodenej Z.N. zo dňa 16.08.2013, z obsahu trestného spisu je zistiteľné, že tohto výsluchu sa
zúčastnil obhajca obžalovaného W., v tom čase B.. O. K. (priebeh úkonu zvukom a obrazom sledoval vo
vedľajšej miestnosti a mal možnosť klásť svedkyni otázky - č.l. 98). Naviac bude mať súčasný obhajca

obžalovaného B.. V. možnosť zúčastniť sa výsluchu tejto svedkyne na hlavnom pojednávaní, ktorý úkon
krajský súd v zmysle skôr uvedených dôvodov nariadil vykonať (§ 261 ods. 4 Tr. por., § 262 Tr. por.).

Vo vzťahu k odvolacím námietkam poškodených prostredníctvom ich splnomocnenca bude potrebné
zo strany súdu prvého stupňa dôsledne sa nimi zaoberať (sú uvedené vyššie v tomto rozhodnutí na

stranách 4 a 5) a v tejto súvislosti dôsledne rešpektovať obsah ust. § 46 a nasl. Tr. por., § 53 Tr. por., § 54
Tr. por.,§ 208 Tr. por., § 209 Tr. por., svoj nárok na náhradu škody si totiž podľa názoru krajského súdu
uplatnili včas pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu prostredníctvom svojho splnomocnenca (č.l. 1112).

Záverom považuje krajský súd za nevyhnutné poukázať na to, že pokiaľ podľa úpravy (č.l. 1157 P.v.) bol

predsedom senátu určený termín hlavného pojednávania dňa 29.01.2014 na deň 06.02.2014, nebola
o tomto termíne upovedomená splnomocnenkyňa poškodených v rozpore s ust. § 247 ods. 2 Tr. por.
Naviac vyjadrenia oprávnených strán ohľadom zachovania lehoty na prípravu (§ 247 ods. 1 Tr. por.)
sú rozporné (č.l. 1164 - na jednej strane podľa vyjadrenia obvineného a prokurátora bola zachovaná
zákonná lehota, pričom pod týmito vyjadreniami je naviac vyjadrený súhlas prokurátora a obhajcu so

skrátením tejto lehoty). Naviac nie je zistiteľné vyjadrenie minimálne splnomocnenca poškodených.
Výslovný súhlas obžalovaného B. W. so skrátením lehoty na prípravu nie je zo zápisnice o hlavnom
pojednávaní zistiteľný (lehota piatich pracovných dní).

S poukazom na už uvedené, v novom rozhodnutí vo veci bude žiadúce, aby okresný súd v jeho

odôvodnení dôsledne rešpektoval aj obsah ust. § 168 ods. 1 Tr. por. najmä v tom smere, akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny obžalovaného B. W. a v otázke druhu a výmery trestu, ktorý obžalovanému uloží.Krajský súd pripomína prvostupňovému súdu obsah ustanovenia § 327 ods. 1 Tr. por., podľa obsahu
ktorého súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejedanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom,
ktorývyslovilvosvojomrozhodnutíodvolacísúdajepovinný vykonaťúkonyadôkazy,ktorýchvykonanie

odvolací súd nariadil.

Z týchto dôvodov Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade odvolania podaného okresným
prokurátorom, obžalovaným a poškodenými podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Doplnenie dokazovania v naznačenom smere odvolacím súdom
by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami a naviac by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Bude tiež nutné odstrániť zrejmú nesprávnosť zistiteľnú z výrokovej časti napadnutého rozsudku, keď
pri čiastkovom skutku pod bodom 2/ je uvedený mesiac september 201, stavu veci zodpovedá mesiac
september 2012.

Súdu prvého stupňa toto rozhodnutie krajského súdu však umožňuje naviac vykonať prípadne aj iné
dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to v záujme nepochybného zistenia skutkového stavu veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.