Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/93/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116012188
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116012188.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a prísediacich Adama

Rapša a Mgr. Dušana Martinoviča na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 08. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
O. N., nar. XX.XX.XXXX v H.,
trvale bytom H., R. XXXX/X,

sa uznáva za vinnú, že

v presne nezistenom čase v období približne od mesiaca december 2012 minimálne do 28. októbra
2015 v H. na T. ulici X v byte číslo XX, v rodinnom dome v H. na R. ulici X a iných miestach, ako
opatrovateľka PhDr. A. Z., ktorá jej bola pridelená zamestnávateľom Strediskom sociálnej starostlivosti
Trnava za účelom poskytovania domácej sociálnej - opatrovateľskej služby, zneužila svoje postavenie,
plnú odkázanosť PhDr. A. Z. na jej osobu a starostlivosť, jej izoláciu, pravidelný, intenzívny a takmer
výlučný kontakt - styk s PhDr. A. Z., osobnú a citovú naviazanosť poškodenej na jej osobu, zároveň
využila postupujúce a zhoršujúce sa duševné ochorenie PhDr. A. Z. stredne ťažké štádium Demencie

pri Alzheimerovej chorobe a z toho vyplývajúcu jej ľahkú ovplyvniteľnosť, manipulovateľnosť, zvýšenú
dôverčivosť, zníženú súdnosť a kritickosť, bezradnosť, zníženú flexibilitu myslenia, neschopnosť chápať
a zvládnuť najmä novšie a zložitejšie situácie, poruchy pamäte, narušenú orientáciu v čase, priestore,
osobách a súvislostiach, poruchy správania, celkové narušenie myslenia, chápania, úsudku a zhoršenie
kognitívnych schopností, na základe čoho vylákala od PhDr. A. Z. nehnuteľný majetok, oprávnenie
disponovaťsjejbankovýmiúčtamiafinančnéprostriedkypoškodenej,ktorépoužilaprevlastnúpotrebua
vosvojprospech,akoajvprospechsvojejrodiny,keďpredkatastrálnymodboromabankamipredstierala
nenarušené plné chápanie a uvedomovanie si právnych úkonov a slobodný súhlas PhDr. A. Z. na prevod

nehnuteľnosti a nakladanie s jej finančnými prostriedkami obvinenou O. N., konkrétne
· naviedla PhDr. A. Z. na výbery peňažnej hotovosti z účtov poškodenej a to dňa 04.01.2013 vo výške
5.000,00 € z účtu Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného vo VÚB a dňa 27.06.2013 na výber
1.800,00 € z účtu č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s., ktoré od
nej prevzala,
· dňa 09.07.2013 na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu uzavretej medzi predávajúcou
PhDr. A. Z. a kupujúcimi obvinenou O. N. s manželom, previedla do svojho a manželovho vlastníctva byt

poškodenej č. XX nachádzajúci sa na T. ulici X v H., XX. poschodie bytového domu súpisné číslo XXXX
na pozemku s parcelným číslom XXXX/XX vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a
zariadeniachdomuzakúpnucenu10.000,00€,hocireálnatrhováhodnotabytubolanajmenej15.600,00
€ a následne byt dňa 28.08.2013 predali inej osobe za kúpnu cenu 30.000,00 €,
· dňa 09.07.2013 naviedla PhDr. A. Z. na podpis a udelenie splnomocnenia obvinenej na disponovanie
s finančnými prostriedkami v rozsahu práv a povinností poškodenej ako majiteľky účtov č. XXXXX-
XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX vedené vo VÚB, účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX

vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s.,· dňa 24.09.2013 naviedla PhDr. A. Z. na podpis a udelenie generálnej plnej moci obvinenej, aby v
jej mene, v rozsahu práv a povinností poškodenej ako majiteľky účtu č. XXXXXXXXXXXXXXX/XXXX,
č. XXXXXXXXXX/XXXX vedených vo VÚB a.s., č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a č. Z XXXX

XXXXXXXXXXXXXXXXvedenýchvSlovenskejsporiteľnia.s.,disponovalasuvedenýmiúčtami,najmä
vykonávala výbery, vklady a iné prevody finančných prostriedkov na účtoch a tiež na zmeny týkajúce
sa účtov a ich prípadné konečné zrušenie,
· v mesiaci september 2013 v mene PhDr. A. Z. zabezpečila príkaz na zrušenie bankových účtov
poškodenej č. Y XXXX XXXX XXXX XXXX X a č. Y XXXX XXXX XXXX XXXX 9, vedené v Basler

Kantonalbank Bazilej a následne zabezpečila, aby finančné prostriedky evidované na účtoch boli dňa
27. decembra 2013 vo výške 423.899,76 CHF (348.601,78 €) prevedené na účet poškodenej č. Z XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX,
· dňa 28.05.2014 na základe generálnej plnej moci previedla z účtu poškodenej č. Z XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX na svoj osobný účet Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo VÚB a.s., finančné
prostriedky vo výške 350.006,00 €,

· dňa 28.05.2014 zo svojho osobného účtu Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na svoj ďalší osobný
vkladový účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo VÚB a.s. previedla finančné prostriedky
vo výške 290.000,00 € a dňa 04.06.2014 zo svojho účtu Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vybrala
peňažnú hotovosť vo výške 60.000,00 € a tieto si ponechala,
· dňa 18.06.2014 zo svojho osobného účtu č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX previedla na svoj

ďalší vkladový účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX finančné prostriedky vo výške 290.000,00 €, z
ktorého toho istého dňa vybrala peňažnú hotovosť vo výške 290.000,00 € a všetky finančné prostriedky
poškodenej si ponechala,
· na základe vystaveného plnomocenstva a následnej generálnej plnej moci v období od 10.07.2013 do
28.10.2015 vykonala 8 výberov peňažnej hotovosti z bankového účtu poškodenej PhDr. A. Z. č. Z XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX v celkovej výške 39.077,21 €, ďalej v období od 11.07.2013 do 28.10.2015
vykonala6výberovpeňažnejhotovostizbankovéhoúčtupoškodenejPhDr.A.Z.č.ZXXXXXXXXXXXX
XXXX XXXX v celkovej výške 14.885,09 €, a v období od 11.10.2013 do 22.10.2015 vykonala 6 výberov
peňažnej hotovosti z bankového účtu PhDr. A. Z. č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v celkovej výške
23.300,00 €, ktoré si ponechala,

pričom obvinená poznala diagnózu PhDr. A. Z. a mala potrebné vedomosti a predchádzajúce skúsenosti
sopatrovanímosôbstakýmtoochorením,bolasipretovedomá,žepoškodenátrpíduševnýmochorením
- demenciou pri Alzheimerovej chorobe a jej sprievodných príznakov, v dôsledku ktorých nebola
spôsobilá k právnym úkonom a tak nebola schopná samostatne rozpoznať, chápať a posúdiť právne
úkony a ich dôsledky, keď duševné ochorenie od novembra 2012 progredovalo od stredne ťažkého

štádia do ťažkého stupňa ochorenia, čo obvinená zneužila na získanie bytu poškodenej bez primeranej
finančnej náhrady a splnomocnení na voľné nakladanie s finančnými prostriedkami poškodenej pre
osobné účely, čím spôsobila PhDr. A. Z. a jej zákonným dedičom celkovú škodu minimálne vo výške
219.858,30 €, po odpočítaní finančných prostriedkov vo výške 190.000,00 €, ktoré obvinená odovzdala
súdom ustanovenému opatrovníkovi a nákladov vynaložených na starostlivosť o PhDr. A. Z. a peňažnej

odmeny obvinenej za poskytovanú starostlivosť vo výške asi 43.400,00 €,

teda

na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu,

čin spáchala závažnejším spôsobom konania - využitím tiesne a odkázanosti
a spôsobila tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

čím spáchala

obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. g/ Tr. zák.

a odsudzuje sa:

Podľa § 221 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 10 (desať) rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej ukladá ochranný dohľad na 1 (jeden) rok.

Podľa § 77 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaná povinná po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody:
a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
b) osobne sa hlásiť jedenkrát za kalendárny štvrťrok u probačného a mediačného úradníka Okresného

súdu Trnava, a
c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaná povinná nahradiť poškodeným:
· RNDr. O. U., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom N. - F., R. XXX/X,
· Mgr. G. G., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom G. - G. D. S., D. XX/XX,

· Mgr. H. Z., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., Z.. D.. A. XXXX/XXX,
ako zákonným dedičom po poškodenej spolu škodu vo výške 219.858,30 €, a to do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku, nie povinnosť v tejto
lehote škodu zaplatiť).

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený PaedDr. W. D., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., Z.. D..
A. XXXX/XXX, so svojim uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodení:
· O.. G. G., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom G. - G. D. S., D. XX/XX,

· Mgr. H. Z., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., Z.. D. XXXX/XXX,
so zvyškom svojho uplatneného nároku na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní rozsiahle dokazovanie spočívajúce vo výpovediach obžalovanej
O. N., poškodených RNDr. O. U., Mgr. G. G., PaedDr. W. D., Ing. M. G. a Mgr. H. Z., svedkov JUDr. S.

P., R. G., O. S., F. O., F. T., F. N., D. N., F. C., MUDr. B. Z., C. M., O. T., P. T., V. S., O. N., M. O., H. H. a
MUDr. I. Z. a znalcov Ing. V. T., MUDr. H. P. a MUDr. C. H. a boli oboznámené aj listinné dôkazy zo spisu.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaná O. N. na hlavnom pojednávaní najprv uviedla, že je nevinná a neuznala tiež nároky na
náhradu škody, ktoré boli voči nej uplatnené. Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj nasledovne
(podstatné citácie): „V roku 2012 v júli mi ju (pozn.: poškodenú PhDr. A. Z., ďalej aj „pani Z.“ alebo
„poškodená“) pridelili zo Strediska sociálnej starostlivosti. V tom čase bývala u seba doma na T. ulici.
Chodievala som k nej pravidelne každý deň, starala som sa o ňu, pomáhala som jej v domácich prácach,

čo bolo potrebné. Pani Z. vtedy bývala sama. Bolo to rok, čo som za ňou chodila. Chodili sme spolu
na nákupy, doprevádzala som ju na lekárske vyšetrenia väčšinou k obvodnej lekárke, na polikliniku, k
psychiatrovi. Chodievali sme na prechádzky spolu, na nákupy, na návštevy k jej priateľkám. Pani Z. mi
dávala nejaké peniaze. Jedného dňa som prišla k nej a nemohla som sa dostať do bytu, pretože bol z
vnútra kľúč, nakoľko ho nepovytiahla z dverí, tak som nemohla odomknúť, pýtala som sa čo je s ňou a

ona mi z kuchyne odpovedala, že spadla, tak sme museli poprosiť susedov, prišli požiarnici, ktorí otvorili
dvere, cez balkón sa dostali dňu a keď zatepľovali činžiak, bolo tam lešenie, tak sa mohli dostať dnu.
Dostali sme ju nemocnice a v nemocnici zistili, že má žlčníkové problémy, tak ju museli hospitalizovať a
operovali ju. Po jej prepustení sme sa dohodli, že nakoľko jej zdravotný stav bol veľmi ťažký, nemohla sa
dobre pohybovať, tak chcela, aby som sa o ňu starala, aby som si ju zobrala domov. Boli sme dohodnuté

my dve a potom som to povedala manželovi, ktorý povedal, že bude dobré, keď sa o ňu môžem starať.
Bolotovjúli2013.PaniZ.bolaunásspokojná,tešilasažejevrodinnomprostredí,takchcela,abysomsi
ju nechala, chcela zostať u mňa doma. Keď som k nej chodievala domov do bytu, vždy rozprávala, že ten
byt mi chce nechať, že to je pre mňa a tak. Ja som s tým nesúhlasila, nakoľko som mala svoje bývanie,
ale ona chcela, že mi ho nechá. Keď už bývala u nás, tak sme sa dohodli, že byt od nej odkúpime.

Odkúpili sme ho s tým, že bude pre deti, ale nakoľko nechceli, tak sme ho chceli predať. Byt sme kúpili za10.000,00 €. Predali sme ho realitnej kancelárii, pretože nikto nemal o neho záujem. Realitná kancelária
povedala, že je to hodné 10.000,00 €, tak som to navrhla pani Z. a dohodli sme sa na tejto sume. Byt sme
predali za 10.000,00 €. Pani Z. mala problémy s nohami, požiadala ma, aby som si vybavila generálnu

plnú moc, aby som mohla disponovať s jej peniazmi. Chodievali sme spolu do banky, sprevádzala som
ju. V jej prítomnosti si vybrala peniaze, ktoré som jej následne odovzdávala do rúk. Pani Z. ich používala
na svoje potreby, na stravu, oblečenie, lieky, vitamíny si kupovala. Kupovali sme aj spoločne a veľakrát
som kupovala aj sama, mala som ju na vozíčku, tak sme spolu chodievali. Pani Z. ma požiadala, aby som
jej peniaze, ktoré má vo S., nakoľko nedôverovala v banke, chcela ich mať doma. V banke mi poradili,

aby som si ich dala na svoj účet, nakoľko pani Z. to nemohla chodiť podpisovať. Tak mi to poriadili v
banke. S peniazmi som nič nerobila, potom som ich vybrala a odovzdala som ich pani Z., presne neviem
koľko to bolo, 60 000 Eur a asi 290 000 Eur. Peniaze mala vo svojej izbe medzi svojimi vecami. Nakoľko
bývala u mňa a vedela, že bývanie, v ktorom bývala, je pre ňu nevyhovujúce, chcela, aby sme urobili
nejaké zmeny, aby sme vymenili okná, aby som jej spríjemnila bývanie, lebo bola zvyknutá na vysokú
životnú úroveň, chcela žiť pohodlne. Dávala mi k dispozícii peniaze, aby som mohla toto uskutočňovať.

Neviem povedať, koľko peňazí mi prešlo rukami za to obdobie. Pani Z. mi aj platila za to, že som sa o ňu
starala. Bola som platená zo Strediska sociálnej starostlivosti, tam mi platili 350,00 € mesačne. Tá suma
bola rovnaká ako keď som chodila za pani Z. do bytu, aj keď som ju mala doma. Pani Z. vyžadovala 24
hodinovú starostlivosť, preto bolo možné, aby mi za to platila aj ona. V stredisku som pracovala kratšie
obdobie, nakoľko som dostala výpoveď zo strany strediska. Bolo to v roku 2015. Bolo to odôvodnené

tým, že zo strany vzdialenej rodiny pani Z. bol vyvíjaný tlak na toto stredisko a vyhrážali sa médiami,
chceli ukončiť so mnou pracovný pomer. Potom som nebola nikde zamestnaná, bola som stále doma u
pani Z., pani Z. mi dávala peniaze. Dávala mi 1.000,00 € mesačne. Nemali sme zmluvu, bola to ústna
dohoda. Kúpila som s jej vedomím susedný dom, čo bol u nás za 100.000,00 €. Peniaze boli pani Z.. A.
mi darovala. Bola to ústna dohoda. Pani Z. chcela mať pohodlie a syn, ktorý býval u mňa, bude bývať

vedľa a budeme mať väčšie pohodlie. Darovala svojim neterkám pani Z. I. a pani G. G., neviem, či to bolo
viackrát, ale viem, že spomínala, že im darovala španielsky dom. Viem len o rodinných príslušníkoch,
dávala aj mojej rodine niečo na sviatky. Deťom dávala peniaze k Vianociam po 500,00 €, 1.000,00 €,
ako kedy. Pani G. mi povedala, keď som nastúpila, že budem opatrovať pani, ktorá je sama, ktorá nemá
nikoho a potrebuje pomoc v domácnosti a prípadne na doprovod lekára a nákupy. Chodievala som s ňou

kjejobvodnejlekárke,ktorájejvždyvyšetrovalajejzdravotnýstav.BolatopaniMUDr.Z..Chodievalisme
aj k psychiatrovi k MUDr. Z.. Väčšinou som čakávala vonku, alebo iba keď ma zavolala pani doktorka,
aby som prevzala recepty a zaplatila. Užívala od MUDr. Z. aj lieky, boli to lieky na zlepšenie pamäte.
Mala výpadky pamäte. Niekedy mala také obdobie. Pani Z. sa na nič nesťažovala. V zamestnaní som
opatrovala pred ňou pani G., rodinní príslušníci hovorili, že má diagnózu, bola podľa mňa v dobrom

psychickom stave. Bola to bývala učiteľka, bolo to ešte, keď som bola zamestnaná v stredisku. Keď som
nastúpila, tak som sa stretla s jej rodinou z Košíc, pánom Ing. G., a bol v tom čase tam aj s manželkou G.
aj so synom. A. G. ma požiadal, aby som si písala denník pani Z. s čím pani Z. nesúhlasila. Mala som si
tam písať výdaje a starostlivosť o ňu. Boli ju pozrieť po operácii, keď bola prepustená z nemocnice. Boli
ju pozrieť G. z G.. Pani Z. sa s nimi nechcela stretávať, hovorila, že je to pre peniaze, že nemá záujem o

rodinu, že je spokojná a chce mať pokoj, tak som to chcela rešpektovať. Aj som to jej rodine spomínala,
ale mysleli si, že ju ovplyvňujem, nesúhlasili s tým, pravidelne jej telefonovali každý týždeň. Rodinu som
informovala o jej zdravotnom stave. Vždy, keď telefonovali, tak sa pýtali, ako sa má, čo robí, ako trávi
čas, tak som im všetko povedala. Nemala som vedomosť o tom, koľko finančných prostriedkov má pani
Z.. Až keď ma požiadala, že sa mám informovať v banke, či by bolo možné peniaze zo S. preniesť

sem, a že pán G. chce dedičstvo, chcela útulku v Trnave darovať peniaze, na charitu chcela darovať
peniaze. Pani Z. ma prosila, aby som ju nedávala do domu dôchodcov, nechcela tam ísť. Neviem o
tom, že by to bolo zakázané vo vzťahu k môjmu pracovnému pomeru, že si opatrovaného zoberiem
domov. Prišli zo Strediska sociálnej starostlivosti, poslali ma von a rozprávali sa s pani Z. bolo to v tom
istom období. Nemala som vedomosť, že nie je možné nakladať s majetkom klienta. Nemala som jej

zdravotnú dokumentáciu. Lieky som jej dávkovala ja. Väčšinou to bývali bežné lieky a potom na pamäť
a na spavosť. Poprosila som pani z mestského úradu, aby prišla k nám overiť podpis pani Z. a taktiež
u realitnej kancelárie, ktorá nám sprostredkovala túto kúpno-predajnú zmluvu. Nespomínam si názov
realitnej kancelárie. Peniaze som vyplatila pánovi D., boli to peniaze pani Z., mala ich v izbe medzi
vecami, bola to táto suma. Peniaze mi dávala postupne k dispozícii pani Z., aby som mohla prerábať

bývanie. Pani Z. odo mňa odišla vo februári 2016. Tie peniaze išli cez jej ruky, pretože ona ich mala vo
svojej izbe. Mohlo to byť 60.000,00 alebo 70.000,00 € a zvyšné peniaze rozdávala.Na otázky procesných strán obžalovaná odpovedala, že pred pani Z. opatrovala asi 10-15 rokov asi 5
až 7 klientov. Absolvovala aj opatrovnícky kurz a učila sa aj o tom, čo je náplňou práce opatrovateľky. V
rámci toho vedela aj o tom, že k povinnostiam opatrovateľky nepatrilo nakladanie s vyššími peňažnými

sumami opatrovaného. Hneď pred pani Z. opatrovala každý deň v týždni pani G. asi 4 roky, tá trpela
Alzheimerovou chorobou. Pri návštevách lekárov pani Z. - MUDr. Z. a MUDr. Z. jej títo nehovorili, akými
chorobami trpí pani Z.. Títo jej len popísali dávkovanie predpísaných liekov. MUDr. Z. jej spomínal len to,
že pani Z. stráca pamäť. Okná na jej dome sa menili všetky, lebo pani Z. prechádzala po celom dome.
Pani Z. jej poskytla peniaze na prerábku kúpeľne, terasu dala zaskliť, bola z nej potom zimná záhrada,

vydláždili dvor, potom na bránu a oplotenie a kúrenie spravili nové v celom dome. Stálo to všetko okolo
60.000,00 € až 70.000,00 €. Vedľajší dom kupovali v auguste 2014 alebo 2015. Mali v rodine aj svadbu,
synsaženil,takmupaniZ.prispelasvadobnýmdarom,abyjumoholvoziť,dalamupeniazenaauto,bolo
to 15.000,00 €. Potom na sviatky dávala nejaké sumy, bolo to švagrovi, nakoľko jej pomáhal prerábať,
pomáhal jej v domácich prácach, aj jemu prispela peniaze, deťom na narodeniny, na Vianoce. Švagrovi
dala okolo 5.000,00 € a deťom dávala po 1.000,00 € pri tých príležitostiach. Ona sama však určite žiadne

peniaze od pani Z. na rekonštrukciu domu nežiadala. Pani Z. videla situáciu, v akej sa nachádzajú, pýtala
sa, koľko to bude stáť, povedala jej sumu a ona jej tie peniaze dala. Ukázala jej aj faktúry a nežiadala
peniaze vrátiť, ak bol nejaký zostatok. Stredisku sociálnych služieb aj oznamovala, že si zobrala pani Z.
k sebe domov keď ju o to požiadala. Oznámila tiež, že jej pani Z. prispieva na domácnosť. Oznamovala
aj kúpu a predaj bytu. Za pani Z. do jej bytu predtým chodievala každý deň aj cez víkendy. Návštevy

trvali pár hodín, 2-3 hodiny cez víkend. Generálnu plnú moc pripravovala právnička, boli u nej obidve,
potom boli overiť podpis na mestskom úrade. Pani Z. chcela, aby tiež jej peniaze zo Švajčiarska priniesla
v hotovosti domov, nakoľko chcela s nimi disponovať. Pýtala sa pani Z. aj na to, či chce zrušiť účty a
ona povedala, že to chce zrušiť, tak to teda zrušili. Na otázku, aby vysvetlila z akého dôvodu po zrušení
účtov vo Švajčiarsku boli peniaze najprv prevedené na účet pani Z. a hneď na to boli prevádzané z

účtu pani Z. na jej účet, resp. cez tri jej ďalšie účty a prečo, obžalovaná odpovedala, že jej v banke
povedali, že taká veľká čiastka sa nedá platiť v hotovosti, tak si musela založiť účet, potom to zrušila,
lebo inak sa nedali peniaze vybrať. Prevádzanie peňazí z účtu na účet jej poradili v banke a pani Z. s
tým súhlasila. Musela založiť nový účet, že to bude výhodnejšie vzhľadom na úroky. Nevedela vysvetliť
prevod peňazí cez tri svoje účty v priebehu troch týždňov. Uviedla, že to boli všetko úplne tie isté účty,

cez ktoré tie peniaze presúvala. Na požiadanie pani Z., vždy kontrolovala výpis z banky a keď videla, že
je tam väčšia čiastka, išli spolu do banky a vybrala si tie peniaze v hotovosti. Spolu chodievali do banky
aj napriek tomu, že ju splnomocnila, išla s ňou a videla, že ich vyberá. Dala jej ich do rúk. Pani Z. mala
potom tie peniaze vo svojej izbe, medzi svojimi vecami. Nevedela, kde ich má, nechodila jej do ich vecí.
Mala ich vo svojej izbe voľakde v šatníkovej skrini. Niekedy pre peniaze do banky poslala pani Z. len ju.

Všetky výbery vykonala na požiadanie pani Z.. Vedela o tom, že pani Z. poberá zo Švajčiarska dôchodok
vo výške okolo 2.500,00 €, ktorý jej bol posielaný do slovenskej VÚB banky. Mala aj dôchodok zo SR,
ten jej chodil do Slovenskej sporiteľne. Nebol jej známy vplyv Alzheimerovej choroby na schopnosť
ovládať konanie a rozpoznať následky konania k postihnutej osobe. Ohľadom jej bytu uviedla, že boli
tam už staré okná, parkety boli poškodené, kuchynská linka, a bol veľmi zamorený plošticami. Byt bol

jednoizbový. Pani Z. dá sa povedať, že mala k dispozícii celý jej dom, spálňu, obývaciu izbu, kúpeľňu,
kuchyňu, halu a terasu. Bol to prízemný dom so 4 schodmi z dvora. Mala dve vlastné izby. V banke jej
povedali tiež to, že niektoré účty sa dajú vyberať len plnou mocou a ostatné generálnou plnou mocou,
a preto tie splnomocnenia s účtami boli podpísané dňa 09.07.2013 a následne v septembri 2013 jej
bola daná generálna plná moc tiež na nakladanie s účtami. Nevedela povedať, aký zisk bol z toho,

keď previedla peniaze zo švajčiarskeho účtu pani Z. na jej tri účty. Pani Z. bola veľmi dobrosrdečná,
veľmi rada rozdávala peniaze aj svojej a aj jej rodiny, napr. 1.000,00 € na sviatky. Nakoľko bývala u nej,
považovala to za vhodné. Pani Z. si niekedy nevedela spomenúť aký je deň, aký je dátum, hovorila, že
nepoznáva členov svojej rodiny, čo bolo po tej operácii a neskôr v roku 2015, keď bola u nej. O úkonoch,
ktoré pre pani Z. vykonávala v súvislosti s jej majetkom, ústne informovala pani G.. Pri opatrovateľskom

kurze sa spomínala aj Alzheimerova choroba, ktorej prejavmi sú výpadky pamäte, ľudia si nespomínajú
na dátum, na jedenie, na vykonávanie určitých povinností. Nepamätala si, či sa niekedy osobne MUDr.
Z. pýtala na to, či jej môže vystaviť potvrdenie, že pani Z. je spôsobilá manipulovať s majetkom. O výške
majetku pani Z. sa prvýkrát dozvedela až vtedy, keď prišiel pán G. navštíviť pani Z. po operácii, čo bolo
asi v roku 2013. Keď k pani Z. nastúpila, tak jej hovorila, že má veľký majetok, že peniaze nepotrebuje, že

je veľmi bohatá. V listoch v anglickom jazyku, ktoré boli zasielané do švajčiarskej banky, boli veci, ktoré
chcela vedieť pani Z. a tieto pripravovali slovenskí právnici, ktorých oslovila ona. Pani Z. bola po tom, keď
spadla, keď bola v nemocnici, v dobrej kondícii, dalo by sa povedať, že ešte sa jej zlepšila, lebo sa cítila
veľmi dobre. Nevedela, akého vierovyznania bola pani Z.. Pokiaľ ide o spísanie závetu, tak bol písomný,boli tam svedkovia dvaja - V. N. a M. V., boli to ich priatelia. Závet sa spísal na žiadosť pani Z. v septembri
2013. Závet sa vzťahoval na celý jej majetok. Závet podpísala pani Z.. Následne dostala z Okresného
súdu Trebišov papier - rozhodnutie súdu o tom, že bol tento závet vyhlásený za neplatný. Od prevzatia

pani Z. v júli 2012 do roku 2015, kedy bola pani Z. odovzdaná rodine, sa nemenil jej mentálny a duševný
stav.PaniZ.chodilipoštouajvýpisykúčtom,ktorémalavosvojejizbemedziosobnýmivecamivšatníku.
Svoju izbu si nezamykala, bolo to na základe dôvery. Stalo sa, že v jej izbe bola ale aj sama. Pani Z. jej aj
ukazovala tieto výpisy z účtov, keď sa o nich spolu rozprávali. Obžalovaná taktiež na otázku prokurátora
aké boli asi mesačné náklady na bežnú starostlivosti o pani Z., každodennú starostlivosť odpovedala,

že do tých 1.000,00 €. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „Keď ešte
žila u seba v byte, tak mi dávala mesačne 500,00 € a po tom, ako som ju k sebe presťahovala, dávala
mi sumu 1.000,00 € mesačne.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak, že je to pravda.

PoškodenáRNDr.O.U.nahlavnompojednávaníuviedla,žebolasestrouPhDr.A.Z..Obžalovanúpozná
len ako opatrovateľka svojej sestry. Vedela, že pani Z. trpí Alzheimerovou chorobou. V roku 2014 na

návšteve u obžalovanej zistila, v akom stave bola pani Z.. Vtedy začala niečo rozprávať, ale neskončila
vetu. Spomínali spolu na detstvo a na záver sa jej pani Z. spýtala, kto je, ako sa volá. Keď sa snažila
zatelefonovať pani Z., tak obžalovaná jej stále hovorila, že si s ňou nepraje hovoriť. V období rokov
2012-2014 sa pokúšala takto telefonovať asi 5-6 krát do roka. Obžalovaná jej tiež povedala pri prvej
návšteve u nej doma, že pani Z. je liečená na Alzheimerovu chorobu, že bola aj na vyšetrení, kde

povedali, že je na úrovni 4-ročného dieťaťa, a potom jej aj povedala o tom, že mala rakovinu maternice.
Obžalovaná jej aj povedala o predaji bytu pani Z. a poslala jej poštou dvakrát po 500,- € a potom dvakrát,
keď bola u nich, tak jej tiež dala po 500,- € a povedala jej, že to dáva sestra. Nevedela, že by niekto
iný z rodiny dostal peniaze. Následne však uviedla, že obdarovaní z rodiny boli vyššími sumami neter
G. G. a H. Z.. Inak o peniazoch a účtoch pani Z. nevedela, nerozprávali sa spolu o peniazoch. Počas

rokov 2012-2013 sa osobne stretla s pani Z. asi 4-krát, nechodila tam často, lebo ju nepoznávala. Všimla
si aj vtedy, že začala vetu, ktorú nedokončila. Pani Z. bola katolíckeho vierovyznania. Bola prečítaná
časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „Až v roku 2010 som sa dozvedela, že s A.
sa niečo deje, lebo bola hospitalizovaná na psychiatrii v Pezinku. Podľa mojich informácií to malo byť
kvôli predávkovaniu liekmi. Že jej bola diagnostikovaná Alzheimerova choroba, som sa dozvedela až po

jej prepustení z hospitalizácie, pričom bolo doporučené, aby bola umiestnená v Alzheimerovom centre
v Piešťanoch. Istý čas tam aj bola, ale po určitej dobe ju prepustili s tým, že je stačí, ak bude mať
opatrovateľku.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak, že je to pravda.

Poškodená Mgr. G. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že bola neterou pani Z.. Obžalovanú pozná

od júla 2012, kedy s manželom Ing. M. G. boli v byte u pani Z. na T. 2, kde sa stretli s pani G. zo Strediska
sociálnej starostlivosti, ktorá im predstavila obžalovanú ako budúcu opatrovateľku poškodenej. Pri tejto
návštevesadohodlisobžalovanounaopaterepoškodenej.Dohodlisa,žeobžalovanábudeviesťdenník
výdajov, že poškodenú bude doprevádzať k lekárke, na nákupy, prechádzky. Poškodená bola vtedy
mobilná, niektoré slovíčka z nemčiny jej vypadávali, hovorila, že zabúda, ale nič také dôležité, alebo že

by mali mať pochybnosti o jej zdravotnom stave, si nevšimla. Normálne spolu komunikovali. V roku 2013
synovec PaedDr. W. D. zistil, keď sa nevedeli spojiť s obžalovanou, že poškodená je hospitalizovaná,
že mala úraz v byte a bola operovaná v nemocnici. Potom obžalovaná súhlasila, že môžu prísť pozrieť
poškodenú, ale už na Žitnú do jej rodinného domu. Vtedy bola pri lôžku poškodenej, ktorá bola ležiaca,
komunikácia s ňou nebola. Nevedela jej odpovedať na otázky. Nepripisovala to žiadnej diagnóze.

Lekárske záznamy im obžalovaná nepredložila. Boli veľmi sklamaní a rozhorčení, že ich obžalovaná
neinformovala o úraze, o operácii a vôbec o jej diagnóze. Boli od nej informovaní, že manžel obžalovanej
je lekár a že lieky, ktoré má poškodená naordinované, jej dávajú. Sporadicky poškodenú následne aj
navštevovali. Aj jej telefonovali. Niekoľkokrát im obžalovaná neumožnila návštevu. Obžalovaná im aj
neumožnila,abypoškodenúzobralinasviatkynavýchod.Navrhovaliajobžalovanej,žebyspoškodenou

zašli do kúpeľov, na čo im povedala, že to nie je možné, že si to poškodená nepraje. S poškodenou
sa veľmi ťažko rozprávalo. Odpovedala veľmi úsečne, jednoslovne, dvojslovne. Obžalovaná bola zo
začiatku veľmi ústretová, javila sa ako dôveryhodná, tak ju pani G. aj predstavila. V roku 2013 sa ale
zmenila, a preto u nich vzniklo podozrenie, či sa niečo nedeje. Náhodne zistili, že sa zmenil majiteľ
bytu na T. 2. S. len toľko, že poškodená to vraj predala obžalovanej. Vedela, že poškodená má účty

vo VÚB aj vo Švajčiarsku. Poberala aj na Slovensku aj vo Švajčiarsku dôchodok. Poškodená mala aj
dom v Španielsku, ale ten sa rozhodla predať ešte v roku 2011. Poškodená ju obdarila vtedy sumou
100.000,00 švajčiarskych frankov na polovicu so sestrou Mgr. H. Z. s tým, že poškodená povedala,
že zvyšné peniaze, ktoré im chcela darovať, im odovzdá vtedy, keď sa peniaze nakumulujú. Potomim už peniaze nedala, bolo to v roku 2012. Keď sa následne dopracoval synovec PaedDr. W. D. k
zdravotnému spisu poškodenej, pričom obžalovaná nedala k nahliadnutiu žiaden dokument, ani im nič
nepovedala, až vtedy sa dozvedela v akom stave sa poškodená nachádza. Nemala vedomosť, že by

obžalovaná mala splnomocnenie na nakladanie s financiami poškodenej. Spomínaný denník výdajov
nikdy nevideli, nikdy im nebol obžalovanou predložený. Nevedela, či dávala poškodená peniaze ešte
niekomu z rodiny. Pochybovala, že by poškodená peniaze len tak rozdávala, určite nie mimo rodinných
príslušníkov. Jej zvykom bolo držať peniaze určite v bankách. Poškodenú poznala od malička. Pri
návštevách u obžalovanej sa s ňou nedalo rozprávať. Jedine sa jej pýtala napr.: „A., máš sa dobre?“,

„Chodíš do záhrady?“, „Pozeráš televíziu?“. Poškodená ich ani nepoznávala. Bolo to v období po tom
jej úraze, ktorý sa stal v júni 2013. Poškodená im odpovedala len jednoslovne, napr. „áno“, „neviem“,
„dobre“, „dovidenia“. Boli to také naučené frázy. Aj v telefóne to boli stále tie isté odpovede. Vedeli,
že tam bude vážna diagnóza, ktorá jej zabraňuje komunikovať na takej úrovni, ako boli zvyknutí. Pri
prvej návšteve po úraze, kedy bola jedinýkrát v dome obžalovanej, sa poškodená ani nepohla, pozerala
jedným smerom, len sa pousmiala, neodpovedala. Keď sa jej spýtala, kde je, či sú to jej veci, povedala

„neviem“. S obžalovanou sa dohodli len na drobných výberoch z účtu pani Z. na potrebné výdavky a že
všetko bude konzultovať s jej manželom, k čomu však nedošlo. Na žiadnej plnej moci na nakladanie s
majetkom poškodenej sa nedohodli. Obžalovaná ich potom, čo prezentovali zámer previesť poškodenú
na východ, presvedčila, že teraz to nie je možné, jej zdravotný stav to momentálne nedovoľuje, že oni
sa o ňu postarajú tak, ako bude treba spolu s manželom, ktorý je doktor. Chceli poškodenú previezť aj

na sviatky, ale aj to bolo znemožnené. Potom sa iniciatívy ujal synovec PaedDr. W. D. a podarilo sa to až
v roku 2016. Poškodená sa jej nezdôverila, že by chcela predať svoj byt. Obžalovaná ich neinformovala
o zdravotnom stave poškodenej a o tom, aké lieky poškodená berie. Zopakovala, že v auguste 2012,
keď bola s poškodenou, nepostrehla u nej také ťažkosti a dalo sa s ňou normálne rozprávať, vedela sa
orientovať v čase a priestore. Avšak v júli 2013 po tom úraze ju videla u obžalovanej, kde odpovedala

len jedným slovom.

Poškodený PaedDr. W. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovanou sa prvýkrát stretli v januári
2014. Vedel, že jeho teta - pani Z. má zabezpečené opatrovanie cez Stredisko sociálnej starostlivosti.
V januári 2014 prišiel na návštevu za tetou a išiel na byt na T. 2, ale tam už nebola. Mal mobilné

číslo na obžalovanú, ktorá mu následne oznámila, že teta je presťahovaná a že je u nej v dome.
Obžalovaná ho pustila dnu, povedala, že ona sa teraz o ňu stará, že mala úraz v júni 2013 a hneď po
tom úraze ju presťahovala k sebe domov. Videl, že teta nereagovala, nespoznávala kto je, videl na nej,
že nespoznávala ľudí, že nereaguje. Badal, že sa veľmi zmenila. Predtým ju videl ešte pred úrazom.
Vtedy fungovala bežne, nejavila také známky, aké na nej videl. Skúšal jej rozprávať, sadli si v obývačke

a čo jej rozprával, tak nevnímala, neodpovedala mu. Obžalovaná mu oznámila, že berie silné sedatíva,
silné lieky, že má ťažký stupeň Alzheimera, že sa jej táto choroba zhoršila. Vtedy sa prvýkrát dozvedel
o tom, že by mala mať Alzheimera. Návšteva trvala asi do jednej hodiny. Keď videl, že je ten stav taký,
tak jej telefonovali každý víkend. Telefonáty zdvíhala obžalovaná. Buď im povedala, že teta teraz hovoriť
nemôže, a ak mu ju dala k telefónu, tak teta odpovedala len „áno“, „nie“ alebo bolo ticho. Po tom úraze

ju chceli prvýkrát na Vianoce previezť v decembri 2013, preto telefonovali obžalovanej s tým, že by
zabezpečili prevoz, ale obžalovaná povedala, že cestu by teta nezvládla. Skúšali potom na Veľkú noc
2014, dostali tiež tú istú odpoveď. V lete 2014 chceli ísť do kúpeľov s tým, že hovorili, že by to bolo
na ich náklady, že by sa trošku zregenerovala. To tiež nevyšlo. Obžalovaná argumentovala, že by to
tiež teta nezvládla. Obžalovaná mu aj párkrát povedala, že to teta nechce, ale nepovedala mu to nikdy

teta. Prišiel aj osobne na návštevu, keď sa cez leto nedalo, tak v júli 2014 po telefóne mu bolo tiež
povedané, že teta si to neželá, ale to tiež nepočul od tety. Obžalovaná mu povedala pri návšteve, že
za tetu už hospodári ona. O tom, že by ju teta aj splnomocnila, mu nepovedala. Pýtal sa, čo je s bytom
na T., pričom obžalovaná mu oznámila, že byt predali za 10.000,- € a že peniaze dali tete. Obžalovaná
ho po lete 2014 už nepustila ani dnu do domu, preto podal v septembri 2014 trestné oznámenie. Mal

vedomosť, že rodine z G. bolo tiež odopierané sa stretávať s tetou. Jemu v inkriminovanom období
pani Z. nedala žiadne peniaze. Do toho úrazu fungovala teta samostatne. Obžalovaná mu tiež nechcela
povedať, kto je psychiatrom tety, čo ho dosť zarazilo. Chceli vedieť, v akom je stave, on totiž pracuje v
oblastipsychiatrie,chcelvedieťakéliekyberie,kukomuchodíanechcelamutopovedať,keďodchádzal.
O úraze pani Z. obžalovaná neinformovala nikoho z rodiny. Dva týždne im v lete 2013 teta nedvíhala

telefón, preto vyvolávali do nemocnice, dovolali sa primárovi, ktorý im oznámil, že je v nemocnici. Vedel
tiež sprostredkovane o dohode G. s obžalovanou, že táto bude každý výdavok za opatrovanie zapisovať.
Vedel, že pani Z. obdarovala svoje netere - pani G. a pani Z.. Bolo to ešte asi v máji 2012, bol to finančný
dar, ktorý dala osobne. Uviedol, že príbuzní nikdy nezastupovali pani Z. pri nakladaní s majetkom nazáklade plnomocenstva. Keď mu obžalovaná nechcela povedať, kto je psychiatrom tety, tak telefonicky
v Trnave skúšal zistiť a zaslal písomne aj listy psychiatrom a pán MUDr. Z. mu odpovedal, že on je
psychiatrom pani Z., čiže potom si s ním dohodol stretnutie niekedy v lete 2015, lebo chcel vedieť jej stav,

pretože podal návrh na zbavenie svojprávnosti, tak chcel vedieť, v akom je stave. Potom bol asi dvakrát
- trikrát za MUDr. Z. sa informovať na jej zdravotný stav. Tretíkrát s ním riešil prevoz. Pýtal sa, aký je
stav, aké lieky berie, aby vedeli doma zabezpečiť jej starostlivosť a prevoz, či zvládne cestu. MUDr. Z.
mu pri osobnom stretnutí povedal, že teta trpí Alzheimerovou chorobou stredného až ťažkého stupňa
a potvrdil mu, že po roku 2013 od toho úrazu sa jej stav zhoršil. Všeobecný lekár i psychiater tety mu

potvrdili, že obžalovaná má vedomosť, akú má teta chorobu. Obžalovaná musela mať tiež vedomosť,
že teta nie je schopná samostatne fungovať. Vedel tiež o tom, že MUDr. Z. bol obžalovanou požiadaný
o vyjadrenie, že teta je schopná niekoho poveriť, resp. že je svojprávna. Tiež mu povedal, že takéto
potvrdenie jej nevydal, lebo tá diagnóza to neumožňovala.

Poškodený Ing. M. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú spoznal v júli 2012 v byte

poškodenej na Čajkovského X v H., keď prišla s pani G. zo Strediska sociálnej starostlivosti. Rozprávali
sa o tom, že stredisko poskytne poškodenej pomoc a obžalovaná jej ako opatrovateľka bude pomáhať.
Prítomná na stretnutí bola aj jeho manželka Mgr. G. G., ktorá je neterou poškodenej. Poškodená v tom
čase pôsobila roztržito, nevedela si na niektoré veci spomenúť, ale v zásade komunikovala ako bežný
človek. Na tomto stretnutí dohodli, že obžalovaná bude viesť denník výdajov. Potom prešiel určitý čas a

boli spokojní s tým, čo robila obžalovaná a aj pani Z. s tým bola spokojná. Zlom nastal v júni 2013, keď
sa im dlhšie poškodená nehlásila. Potom sa dozvedel od A.. W. D., že je v nemocnici. Nevedeli, čo sa
stalo. Vtedy kontaktovali obžalovanú telefonicky a tá im povedala, že poškodená spadla v byte. Skončilo
to s tým, že keď sa vráti pani Z. z nemocnice, že sa stretnú. Stretli sa v závere júla u N. na R. ulici v H..
Poškodenú vtedy našli ako človeka v ťažkom zdravotnom stave, lebo ich nepoznala, nevedela reagovať

na nič, čokoľvek sa pýtali, tak bolo to bez poznania veci. Poškodená ležala v posteli v prednej izbe.
Obžalovaná im povedala, že z nemocnice ju zobrala k sebe, lebo potrebovala stálu opateru. Vtedy sa
dohodli, že zabezpečia prevoz na východ do H.. Hneď sa dohodli, vybavili sanitku na prevoz a keď začali
konzultovať a dohadovali vec po telefóne, obžalovaná povedala, že zdravotný stav pani Z. neumožňuje
jej prevoz. Pri ďalšom pokuse o prevoz sa obžalovaná vyjadrila, že to je nedobré, nežiaduce a pri ďalšom

telefonickom rozhovore povedala, že má vyjadrenie od lekára. Toto ale on nikdy nevidel. Bežal čas
ďalej a situácia a komunikácia s obžalovanou sa zásadne zhoršovala. Viac menej debata bola úsečná,
telefonické rozhovory sa skončili, lebo pani Z., keď sa dostala k telefónu, nikdy nepovedala súvislú
vetu. Obžalovaná po telefóne komunikovala takým spôsobom, že si ani nemajú čo povedať a neskôr
prestala aj telefonovať. Nadobúdali presvedčenie, že niečo nie je v poriadku. A prvým takým vážnym

výsledkom bola skutočnosť, že na kataster portáli zistil, že byt na T. X je predaný. Komunikoval následne
aj so Strediskom sociálnej starostlivosti, kde bola obžalovaná vtedy ešte zamestnaná. Tam ale nejaké
zásadné odpovede, ktoré by niečo riešili, nedostali. Celé to skončilo písomnou komunikáciou v lete
2014, vtedy už nedokázali osobne komunikovať a nebol ani pripustený do domu. V lete 2014 si vymenili
niekoľko listov. Tieto listy sú zaprotokolované v spise a ukazujú časovú os vývoja tak, ako to v tomto

období prebiehalo. V tej dobe už viac menej tušili, že sa manipulovalo aj s majetkom poškodenej, ale
nevedeli to dokázať. Mali tušenie, že ktosi získal podpisové právo vyberať peniaze z banky. Obžalovaná
mu taktiež povedala, že byt pani Z. odkúpila spolu s manželom. Komunikácia aj ohľadom doplatku
finančného daru pre netere pani Z., ktorá vtedy prebiehala medzi ním, pani Z. a obžalovanou nebola
žiadna, lebo s poškodenou sa o veci rozprávať nedalo a obžalovaná sa k veci vyjadrila tak, že plní iba

vždy vôľu pani Z.. Pani Z. ale nevedela reagovať, bola mimo, nedala sa od nej očakávať žiadna odpoveď.
Výsledkom bolo, že o veci informoval Mgr. H. Z. a jej syna PaedDr. W. D., ktorý podal trestné oznámenie
a veci sa rozbehli. Keď išli v marci 2015 na návštevu, vtedy ich obžalovaná ani do dvora nepustila,
nekomunikovala s nimi, po naliehaní a zvonení sa podarilo dostať k bráničke, ale pani Z. ich nepoznala,
nevedela ich identifikovať. Celý čas im bol bránený akýkoľvek bližší kontakt s poškodenou. Kým bola

dôvera, denník výdajov nepýtali, resp. on ho nikdy ani nevidel. Nikdy ho od obžalovanej ani nežiadal a
ani ona im ho nepredložila. Od obžalovanej písomne požadovali, aby im odovzdala všetky veci, ktoré
boli v byte na T. 2. H. sa to hlavne šanónov s výpismi z účtov, rodinných albumov a súkromných vecí
pani Z., ktoré im ale neboli odovzdané ani po jej smrti. O predaji bytu nikdy s poškodenou nerozprávali,
ale v súvislosti s darom bola debata o tom, že byt nechá PaedDr. W. D.. Pani Z. do toho úrazu fungovala

dobre aj samostatne. Do júla 2013 nebol nikto poškodenou splnomocnený na disponovanie s jej účtami
a po tomto období zistili zase zo spisu, že to bola obžalovaná, ktorá mala splnomocnenia. Následne
sa viedlo aj ďalšie konanie na súde, ktoré sa týkalo závetu poškodenej. Nevedeli o tom, že existuje
závet, obžalovaná im to tiež nepovedala. Notárka v Trebišove ich vyzvala, aby sa k nemu vyjadrili, resp.oznámila im, že existuje tento závet, ktorý predložila obžalovaná notárke. Jeho obsahom bolo to, že
všetok majetok odkazuje pani Z. obžalovanej. Podali návrh na súd v Trebišove, obžalovaná na výzvu
súdu nereagovala, k závetu sa nevyjadrila, ani k požiadavke súdu, neprišla ani na pojednávanie, ani sa

neospravedlnila a dali urobiť aj znalecký pohľad na podpis, ktorý bol na závete, kde znalec konštatoval,
žesnajväčšoupravdepodobnosťoutentopodpisneurobilapaniZ..Súdrozhodoloneplatnostizávetu,čo
hovorí tak isto o tom, aký bol postup v predchádzajúcom období. Počul aj o tom, že pani Z. navštevovala
psychiatra.PaniZ.malarozhodujúcučasťsvojichpeňazívošvajčiarskejbanke,odkiaľjejchodilapenzia.
Majetok pani Z. bol podstatne vyšší ako bola suma 190.000,00 €, ktorá bola odovzdaná obžalovanou

v januári 2016. Mohlo to byť okolo 450.000,00 € až 500.000,00 €. Zopakoval, že po úraze v júli 2013
až do smrti poškodenej v máji 2016 každé jeho stretnutie s pani Z. bolo o minimálnej alebo nulovej
komunikácii. Pani Z. ho v podstate nepoznala, napriek tomu, že s ňou predtým možno najviac z rodiny
osobne komunikoval. Pri prvom stretnutí sa tvárila v závere, že pozná jeho manželku, ale na konci zase
nevedela, s kým sa rozpráva. Ani na jednu konkrétnu otázku od nej nepočul konkrétnu odpoveď. Ani
celú vetu od nej nepočul. Maximálne „áno“, „neviem“. Pani Z. bola svojím spôsobom veľmi hrdý človek

na to, čo dokázala v zahraničí a finančné prostriedky, ktoré mala v banke, považovala za svoj veľký
úspech. Tak, ako ju poznal, z tých peňazí by nedala ani euro a nie tak, ako sa píše v spise, že ich
rozdávala. Pokiaľ hovoril o dare poškodenej pre svoje netere, ten bol vyslovene viazaný na predaj jej
domu v Španielsku a z toho vyplynul aj prístup poškodenej, lebo nepredpokladal, že by niečo išlo z
jej švajčiarskych peňazí. Vedel o účtoch poškodenej vo Švajčiarsku aj o účtoch na Slovensku. Pani Z.

mala účet v Basel Kantonal Bank, kde jej chodili peniaze, penzijné a tie banka zhodnocovala ešte cez
fondy a raz za kvartál jej peniaze posielala na Slovensko. Nepredpokladal, že ktokoľvek na Slovensku
tými peniazmi vo Švajčiarsku pohne. Najväčším jeho prekvapením bolo, keď zistili, že tento účet bol v
podstate vybielený. Bol dokonca zrušený, čo sa dozvedel zo spisu, a peniaze ďalej prechádzali na účet
do VÚB na Slovensko, aj penzijné, aj ostatné. V júni 2012 bolo na účte vo Švajčiarsku okolo 380.000,00

frankov a ďalšie pribúdali. Vedel zo spisu o každom jednom výbere, ktorý sa uskutočnil a najväčší bol vo
výške 350.000,00 €, ktorý uskutočnila obžalovaná. Najprv bol prevod na jej účet a potom výber týchto
peňazí. Do júna 2012 videl výpisy z účtov, ale tie ďalšie šanóny ani účty sa k nim nikdy nedostali.
Výpisy z účtov chodili pani Z. každý kvartál, chodili jej poštou na T. 2, aj ich osobne videl. Ale po tom
úraze už nevidel žiadne. Od jari 2014 ich obžalovaná nepúšťala do domu. Nikdy od pani Z. nepýtali ani

euro, lebo ju poznali. Človek, ktorý od nej pýtal peniaze, išiel do zatratenia, do zabudnutia, to bola ona.
To rozhodnutie muselo byť jej slobodné. Pani Z. tiež nikto nikdy z príbuzných nezastupoval ohľadom
nakladania s majetkom väčšej hodnoty. Obžalovaná sa s nimi nikdy o peniazoch a o manipulácii s nimi
nerozprávala, o míňaní peňazí už vôbec. Pani Z. bola ateistka a nedarovala cirkvi istotne žiadne peniaze.
Následne uviedol, že pani Z. bola gréckokatolíckeho vyznania.

Poškodená Mgr. H. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená PhDr. A. Z. bola jej teta.
Obžalovanú pozná iba z telefonátov po tom, ako sa v roku 2012 stala jej opatrovateľkou. Zo začiatku sa
javila ako vierohodná. Po čase zistili, že to bola iba pretvárka, aby sa zmocnila majetku, a to konkrétne
predala byt na T. 2 v H., ktorý vlastnila pani Z.. O tom predaji sa nedozvedeli od obžalovanej, ale zistil

to až dodatočne Ing. G.. Pani Z. mala úraz dňa 29.06.2013, o ktorom im obžalovaná vôbec nepovedala.
Dva týždne nevedeli, čo sa stalo a obžalovaná s nimi jednala neskutočne drzo. To o tom úraze zistili až
svojpomocne. O jej stave sa informovali aj u primára chirurgického oddelenia v H., ktorý ich informoval,
že jej vybrali celý žlčník. Obžalovaná im následne povedala, že ju zoberie k sebe domov a bude sa
o ňu starať. Postavila ich pred hotovú vec. Obžalovaná po tom, čo bola poškodená prepustená z

nemocnice, tak telefón, ktorý mala v byte, dala preložiť do svojho domu na R., kde bývala a keď aj
volali, bolo zdanie, že volala zo svojho bytu. Po tom úraze nastal veľký zlom, že poškodená už nemohla
súvislekomunikovať,nepovedalajednusúvislúvetu.Tietelefonátyprebiehalitak,žekeďzatelefonovala,
obžalovaná zdvihla a povedala jej, že poškodenej je už dobre, chodí na prechádzky, je jej lepšie, že sa
hrá so psom, že jej stav je dobrý, že sa to veľmi rýchlo zlepšuje. Keď to takto tvrdila, tak sa rozhodla

so svojou sestrou z G., že ich pozvú na Vianoce do Trebišova. S poškodenou volala, povedala jej to,
spýtala sa jej, či príde na Vianoce a ona jej odpovedala „áno“ a viac nič. Obžalovaná najprv sľúbila, že
áno, že môžu pre poškodenú prísť a potom tesne predtým povedala, že do Trebišova nepríde, že je pod
silnými antidepresívami a že sa necíti na takú cestu. Jej švagor Ing. G. a jej syn žiadali, aby obžalovaná
preukázala, ako hospodárila s majetkom poškodenej, pretože na začiatku bola ústna dohoda, že bude

viesť denník výdavkov. Podotkla, že poškodená bola nesmierne šetrná, nič nedala len tak (následne
ešte uviedla, že poškodená bola šetrná, ona korunu len tak nedala, ona si každú korunku vážila, len
tak nerozdávala). Aj ten dar, čo im v júni 2012 dala po 45.000,00 € (jej aj sestre), povedala, že aby to
použili účelne, lebo vedela, že ja má nedokončený dom. Dala jej tie peniaze na jeho dokončenie. Tendar bolo vtedy iniciatívou poškodenej, ktorá predala dom v Španielsku a chcela sa im zavďačiť, lebo celé
roky dobre vychádzali a boli v kontakte. Nevedela o tom, že by poškodená dávala peniaze mimo rodiny.
Vedela, že poškodená mala Alzheimerovu chorobu najvyššie stupňa a silnú demenciu. Preukázalo sa

to až potom, keď syn začal zisťovať, ako je na tom psychicky, bol aj za psychiatrom, ktorý poškodenú
ošetroval. Poškodená už keď prišla do Trebišova, tak bola už v takom stave, že si nepamätala ani tvár
a ani známych. Osobne poškodenú videla v Trnave v roku 2012, keď mala 80 rokov. Poškodená vtedy
nemala problém s komunikáciou. Mala vtedy opatrovateľku na 4 hodiny, inak bola sebestačná. Po tom
úraze už komunikácia zo strany poškodenej nebola prakticky žiadna, nezmohla sa na vetu, odpovedala

iba jednoslovne, k veci neodpovedala. Po tom úraze poškodenú navštívili tri, možno štyrikrát jej syn
PaedDr. W. D. a švagor Ing. M. G., tiež jej sestra G. G.. Naposledy v roku 2015 ich obžalovaná doslova
vyhodila, nepustila ich ani dovnútra. Zo začiatku bola síce ústretová, ale potom už ku koncu poškodenú
dotiahlakbráničkekdomu,otvorilajuanevpustilaichdovnútraaeštesaajneslušnesprávala.Jejsestra,
jejsynajIng.G.hovorili,žepoškodenáichvtedynepoznávala,nekomunikovala,akeďajniečopovedala,
tak nie k veci, nerozumeli jej. Nevedela o plnomocenstvách na nakladanie s účtami poškodenej. Vedela,

že poškodená má bankový účet aj vo švajčiarskej banke, ale neskôr jej švagor zistil, že účet už bol
zrušený. Boli aj druhýkrát na návšteve, to nebolo na oslave 80-ky poškodenej. Bolo to až po nej. Tá
druhá návšteva bola pred úrazom v roku 2012. Po úraze už návštevu nemali. Bola prečítaná časť jej
výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „V roku 2012 A. oslavovala 80-ku, kde sme boli u nej
na oslave a tam som si všimla, že menovaná má problém s komunikáciou. Väčšinou komunikovala v

krátkosti.“.Ktomusavyjadrilanahlavnompojednávanítak,ženevie,čotýmmyslela,pretožepoškodená
komunikovala bez problémov. Až po úraze mala problémy s komunikáciou.

Svedok JUDr. S. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od februára 2012 bol ustanovený ako riaditeľ
Strediska sociálnej starostlivosti. Informácie v rámci tohto obdobia dostával sprostredkovane cestou

vedúceho oddelenia služieb pána C. a od vedúcej úseku opatrovateľskej služby pani G.. Mal informácie
o nejakých problémoch, o ktorých sa dozvedeli koncom roku 2014 na základe podnetu pána D. a
vtedy ich upozornil, resp. bolo podanie na niektoré nezrovnalosti, ktoré potom následne začali šetriť a
preverovať. Bolo tam niekoľko podaní, ktoré hovorili o tom, že nie je dobre vykonávaná opatrovateľská
činnosť smerom k pani Z.. U pani Z. sa vystriedali 2 či 3 opatrovateľky. Aj obžalovaná bola neskôr

jej opatrovateľkou. Pani Z. si ako prvú adresu určila trvalé bydlisko. Potom bola zmena, keď bol z jej
strany nahlásený prechodný pobyt. Obžalovaná nie je už ich zamestnancom, keď na vlastnú žiadosť
ukončila pracovný pomer ku dňu 04.12.2014. Dôvod neuviedla. Každý zamestnanec - opatrovateľ je
poučený (a majú to aj v pracovnom poriadku), že sa musí zdržať takého konania, aby mal prospech
pre seba a musí vykonávať úkony v prospech klienta. Zamestnanca platí len stredisko. Určite nebolo v

poriadku, aby opatrovateľ bol splnomocnený od klienta v súvislosti s nakladaním s jeho majetkom alebo
s vyššími sumami či bankovými účtami. Zodpovedne vyhlásil, že nemali o ničom takomto počas trvania
pracovného pomeru obžalovanej žiadnu vedomosť. Čo sa týka osoby, ktorá vykonáva opatrovateľskú
službu, tak minimálne musí absolvovať 220-hodinový kurz opatrovateľskej služby, pričom súčasťou toho
kurzu je aj zákon o poskytovaní sociálnych služieb. Prvá opatrovateľka u pani Z. odmietla pokračovať

v jej opatrovateľstve z dôvodu nedobrých pracovných podmienok v jej byte. Zo začiatku mala pani
Z. priznanú opatrovateľskú službu na 4 hodiny a po operácii asi v roku 2013 alebo 2014 požiadala
o rozšírenie na 8 hodín, čomu vyhoveli. Vykonávali aj kontrolnú činnosť, pričom zistili, že byt pani Z.
bol prevedený na obžalovanú, ale v tom čase už bol ukončený pracovný pomer obžalovanej a ďalšie
šetrenie vo veci im už neprináležalo. Obe vzťah k stredisku ukončili v rovnakom období. Obžalovaná sa

im priznala (oznámila), že mala generálne splnomocnenie s nakladaním s majetkom pani Z.. Vzhľadom
napracovnúnáplňapracovnýporiadokvšaknemohlanakladaťshnuteľnýmčinehnuteľnýmmajetkomči
finančnými prostriedkami opatrovanej osoby. Bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania,
kedy uviedol: „Keď sme prešetrovali túto jeho sťažnosť, pred komisiou dňa 01.12.2014 sa pani N.
vyjadrila, že skutočne dostala generálnu plnú moc na dobu neurčitú, aby si pani Z. mohla platiť svoje

bežné výdavky, pričom na účtoch nevykonala žiadne väčšie zmeny.“. K tomu sa vyjadril na hlavnom
pojednávaní tak, že je to pravda.

Svedkyňa R. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola asi 23 rokov zamestnaná v Stredisku sociálnej
starostlivosti.Obžalovanáknimprešlaakozamestnankyňaopatrovateľskejslužby.Akosopatrovateľkou

s ňou nemala nikdy problémy. Bola jej nadriadená. Pani Z. pozná, bola klientkou strediska asi od roku
2011-2012. Presne si pamätala, keď ju jej obvodná lekárka MUDr. Z. odporučila, aby mala opatrovateľku.
Najprv ju mala na krátky úväzok, asi na 2-3 hodiny denne. Prvá opatrovateľka jej povedala, že viac
do domácnosti pani Z. nevstúpi kvôli plošticiam. Medzitým sa uvoľnila obžalovaná ako opatrovateľka.Vtedy sa stretla rodina poškodenej s obžalovanou a ubezpečovali ju, že sa dohodnú. Po určitom čase jej
obžalovaná oznámila, že pani Z. je v nemocnici. Keď sa vrátila, tak obžalovaná oznámila, že sa dohodla
s rodinou, že bude u nej, pretože už nebude doma sama. Potom od obžalovanej žiadala, aby doniesla z

mestského úradu potvrdenie, že tam má prechodný pobyt. Keď sa tam bola asi dva alebo trikrát pozrieť
(bola na kontrole), videla, že pani Z. bola spokojná. Návštevy trvali 20-30 minút. Komunikovala s nimi,
plietla aj po nemecky, lebo bola dlhé roky vo Švajčiarsku. Vedela rozoznať osoby a bolo hneď vidieť ten
vzťah, hladkala opatrovateľku (obžalovanú) a stále ju chválila, že je spokojná. Vtedy už mala obžalovaná
na 8 hodín opatrovateľskú službu pani Z.. Potom sa rodina poškodenej začala sťažovať na to, že byt

pani Z. bol predaný. Obžalovaná ukončila pracovný pomer v Stredisku sociálnej starostlivosti na vlastnú
žiadosť,nebolaktomuprinútená.AjpaniZ.týmistýmdňomukončilaopatrovateľstvo.Nemalavedomosť,
že by pani Z. alebo obžalovaná splnomocnila tú druhú na nejaké právne úkony. Obžalovanej platilo
mzdu za opatrovateľstvo stredisko. Bolo zakázané prijímať od klienta platby za opatrovanie v čase,
keď bola zamestnaná v stredisku počas tých 8 hodín, na ktoré sa vzťahovala opatrovateľská služba.
Obžalovaná musela absolvovať povinne príslušný niekoľkohodinový kurz. Každá opatrovateľka dostala

od strediska pracovnú náplň, ktorá bola súčasťou pracovnej zmluvy. Určite však do nej nebolo zahrnuté
to, že by mohla nakladať s majetkom opatrovaného. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného
konania, kedy uviedla: „Medzitým sa uvoľnila opatrovateľka O. N., ktorá súhlasila s opatrovaním pani Z.
a začala sa o ňu starať od 23.07.2012. O niečo neskôr prišli do Trnavy jej príbuzní z Košíc a uviedli mi,
že sa nemôžu o pani Z. starať a že všetko súvisiace s deratizáciou doriešia s opatrovateľkou pani N.. O

túto záležitosť som sa viacej nestarala, brala som to ako vybavenú záležitosť.“. K tomu sa vyjadrila na
hlavnom pojednávaní tak, že je to pravda. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy
uviedla: „Nebolo na nej vidieť, že by mala nejakú psychickú chorobu. Ale ako máme skúsenosti, tak 90
% našich klientov trpí nejakou stareckou demenciou.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak,
že je to pravda, môže byť. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „V júni

2013 mi O. N. oznámila, že pani Z. je hospitalizovaná, lebo doma spadla. Neskôr som sa dozvedela,
že bola aj operovaná, ale neviem, či to súviselo s tým pádom, alebo či išlo o niečo iné. Nie je v mojej
kompetencii riešiť, čo klientovi je, ale čo bude s opatrovateľkou - či zostáva u klienta, ale v tom prípade
musí čerpať dovolenku, alebo či ju prideliť inému klientovi. V tomto prípade sa to riešilo dovolenkou.
Ak počas tej doby pomáhala nejakým spôsobom pani Z., to už je na jej dobrovoľnom rozhodnutí. Po

jej prepustení z nemocnice si ju nasťahovala domov. Oznámila mi, že sa takto spolu dohodli, lebo je
potrebné sa o ňu starať 8 hodín denne. Keďže opatrovanie sa vzťahuje na osobu a nie na miesto
poskytovania, Stredisko sociálnej starostlivosti nemalo v tomto žiadne výhrady.“. K tomu sa vyjadrila
na hlavnom pojednávaní tak, že je to pravda. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania,
kedy uviedla: „Na jeseň 2014 prišla sťažnosť na pani N., ktorú napísal pán D.. U nás sťažnosti riešia na

oddelení sťažnosť a ja som v tejto veci vykonala len kontrolu v domácnosti. A. Z. bola zaopatrená, čistá,
mala k dispozícií rôzne zdravotné pomôcky. W. sa s ňou komunikovať s tým, že odpovedala jedným
- dvoma slovami. Nevyjadrovala sa v nejakých rozvitých vetách, ale to nerobila ani predtým, preto mi
to nebolo nápadné.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak, že môže byť. Bola prečítaná
časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „Dňa 02.12.2014 požiadala pani Z. o ukončenie

poskytovania opatrovateľskej služby bez udania dôvodu. Tým, že bolo ukončené opatrovanie pani Z.,
automaticky sa ukončila pracovná zmluva aj s pani BX.. Napriek tomu aj ona dňa 05.12.2014 poslala
žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak, že je
to pravda. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „O. N. už predtým
opatrovala klientov trpiacich Alzheimerom, ale konkrétne si nespomeniem, ktorí to boli.“. K tomu sa

vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak, že je to pravda.

Svedok F. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú pozná od roku 2014 ako
zamestnankyňu Strediska sociálnej starostlivosti, kde bol zamestnaný ako vedúci oddelenia služieb
a poskytovanie opatrovateľskej služby patrilo pod jeho oddelenie. Poškodenú PhDr. A. Z. poznal ako

ich klientka. Obžalovaná vykonávala opatrovateľskú službu ako ich zamestnankyňa a poškodená bola
od roku 2011 klientom opatrovateľskej služby. Keď sa v byte poškodenej objavili ploštice, pôvodnú
opatrovateľku poškodenej nahradila obžalovaná. Opatrovateľská služba prebiehala bezproblémovo a
vykonávala sa v byte poškodenej, pričom im neskôr bol oznámený prechodný pobyt u obžalovanej.
Rozsahopatrovateľskejslužbybolna4hodinydennevroku2011aneskôrsazvýšilna7,5hodinydenne,

asi v roku 2012. Poškodená bola opatrovaná do dňa 05.12.2014, pretože dala výpoveď zo zmluvy.
Nevedel, kto dal podnet na ukončenie pracovnej zmluvy s obžalovanou. To, že obžalovaná mala plnú
moc na nakladanie s finančnými prostriedkami poškodenej, sa dozvedeli až dňa 01.12.2014. Dodal, že
nakladanie s finančnými prostriedkami opatrovaného nespadá pod výkon opatrovateľskej služby a jeto v rozpore s pracovnou náplňou opatrovateľskej služby. Obžalovaná bola ich zamestnancom a mzdu
jej vyplácalo Stredisko sociálnej starostlivosti. Nie je možné, aby bola opatrovateľka platená klientom.
Pýtali sa obžalovanej na to, či prišlo na účte poškodenej k nejakým rozsiahlym zmenám a či bráni

stretávaniu poškodenej s príbuznými, na čo odpovedala, že nie. V roku 2015 sa dozvedeli, že došlo k
predaju bytu poškodenej (predala ho obžalovanej). Nakoľko skončil ich pracovný pomer s obžalovanou,
nemali možnosť disciplinárne túto vec riešiť. V pracovnej náplni obžalovanej bol presne stanovený výkon
opatrovateľskej služby, do ktorého nepatrí nakladanie s majetkom klienta okrem drobných nákupov.
Nespadá pod to ani splnomocnenie na nakladanie s účtami, výber finančných prostriedkov, prevod

majetku. Pracovná náplň sa odvoláva na interné normy a predpisy Strediska sociálnej starostlivosti na
výkon povolania, kde je priamo uvedené, že nie je možné vykonávať činnosti mimo pracovnej náplne.
V rozpore bolo aj poskytovanie menších súm (odmeny) za opatrovanie, o čom nevedeli. V interných
predpisoch, v pracovnej náplni, v právnych predpisoch alebo v etických kódexoch nie je uvedené,
že by bolo predmetom výkonu opatrovateľskej služby aj nakladanie s majetkom opatrovaného. Všetci
zamestnanci Strediska sociálnej starostlivosti pri nástupe do zamestnania sú ústne oboznámení, že

nemôžu vykonávať svoju funkciu vo svoj prospech, takže určite bola aj obžalovaná. Majú to zakotvené
aj v organizačnom poriadku. V roku 2014 bol na šetrení v domácnosti z dôvodu podnetu PaedDr. W.
D.. V rámci kontroly nezistili nič, čo by bolo v rozpore s predpismi. Kontrola bola vykonaná v dome
obžalovanej. Počas kontroly, ktorá trvala pol hodinu až trištvrte, sa rozprával aj s poškodenou, ktorá
vzhľadom na prežitý vek v zahraničí hľadala slová, hovorila pomalšie, odpovedala ale súvisle a celými

vetami (neskôr svedok uviedol, že odpovedala jednou vetou). Bola prečítaná časť jeho výpovede z
prípravného konania, kedy uviedol: „Rozprávali sme sa (pri kontrole) aj s pani Z., odpovedala nám na
každú otázku jednoduchými slovami a vetami. Niekedy hľadala výrazy, ale toto som pripisoval jej veku
a prežitému životu v zahraničí.“. K tomu sa vyjadril na hlavnom pojednávaní tak, že je to pravda. Bola
prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, kedy uviedol: „K bytu (obžalovaná) uviedla, že

ho kúpila od pani Z. za 10.000,00 €, ktoré jej v hotovosti vyplatila a bolo to po ich vzájomnej dohode.
Ďalej uviedla, že dostala od nej splnomocnenie a generálnu plnú moc na dobu neurčitú za účelom
disponovaniasjejpeniazmi.Nanašeotázky,čibolivykonanénejakézmenynaúčtochpaniZ.voväčšom
rozsahu, uviedla, že nie, že žiadne väčšie zmeny nevykonala a vyberala peniaze len na nutné bežné
veci pre pani Z..“. K tomu sa vyjadril na hlavnom pojednávaní tak, že je to pravda. Bola prečítaná časť

jeho výpovede z prípravného konania, kedy uviedol: „Dňa 02.12.2014 sme dostali žiadosť pani Z. o
skončenie poskytovania opatrovateľskej služby ku dňu 05.12.2014 a tiež žiadosť pani N. o ukončenie
pracovného pomeru bez udania dôvodu k 05.12.2014.“. K tomu sa vyjadril na hlavnom pojednávaní tak,
že je to pravda.

Svedkyňa MUDr. B. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pozná obžalovanú len ako osobu, ktorá
sa starala o poškodenú PhDr. A. Z., ktorej bola ona všeobecnou lekárkou. Pamätala si, že poškodená
mala Alzheimerovu chorobu alebo stareckú demenciu. Postupne sa to u nej začalo prejavovať známky,
tak ju začali posielať na psychiatrické vyšetrenia. Potom zostala v liečbe psychiatra natrvalo. Mala
aj hospitalizáciu, myslela, že aj gynekologickú operáciu. Poškodená bola veľmi komunikatívna, rada

komunikovala, mala také obavy, nedôvery voči ľuďom, ako keby mala výhrady voči nim. Týkalo sa to
aj blízkych. Ale inak komunikovala veľmi rada. Opatrovateľky boli prítomné pri vyšetrení, keď prišla
poškodená, stávalo sa to tak aj v prípade obžalovanej. Myslela si, že poškodená mala problémy s
úzkosťou aj s pamäťou, ktorá sa jej evidentne a objektívne zhoršovala. Napr. keď sa jej pýtala na nejaké
ťažkosti, tak jej odpovedala viacerými možnosťami. Tá jej orientácia v čase už bola taká, že to evidentne

nesedelo. Veľa vecí nevedela upresniť. U nej v rámci komunikácie dominovali najprv stavy úzkosti.
Príznaky demencie boli až neskôr, keď už bola v liečbe psychiatra. Keď prestala k nej do ambulancie
chodiť, chodila k nej obžalovaná. Bavili sa aj o tom, aké lieky má brať, koľko a na čo tie lieky sú. Aj
sa s obžalovanou rozprávali o zdravotnom stave poškodenej, pričom sama obžalovaná jej to sama
prišla povedať. Podľa nej obžalovaná mala, i keď to výslovne pred ňou nespomínala, vedomosť, že

poškodená navštevuje psychiatra a zároveň že trpí Alzheimerovou chorobou, pretože jej spomínala, že
jej pôjde predpísať lieky alebo s ňou pôjde k psychiatrovi. Potvrdila, že na lekárskom náleze zo dňa
03.02.2011 (na č.l. 748-749) je jej podpis i pečiatka. Dodala, že v prípravnom konaní vypovedala aj
s pomocou zdravotnej dokumentácie poškodenej PhDr. A. Z., ktorú mala pred sebou. Bola prečítaná
časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „Niekedy v apríli 2009 prišla (poškodená) s

tým, že veľmi zabúda, trpí depresiami, má stavy úzkosti a napätia. Tiež sa zdôverila, že jej matka
mala Alzheimerovu chorobu.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak, že je môže to byť, už
si to nepamätá. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „Odporučila
som ju (poškodenú) k psychiatrovi. Koncom roka 2010 sa sťažovala na to, že jej zábudlivosť stálestúpa. O niečo neskôr prišla od psychiatra s nálezom, že trpí syndrómom demencie stredného stupňa
s príznakmi adaptačného stresu a bola objednaná na CT mozgu.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom
pojednávaní tak, že CT mozgu si pamätá, pri výpovedi pred vyšetrovateľkou mali pred sebou zdravotnú

dokumentáciu. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „Kvôli tomuto bola
(poškodená) hospitalizovaná v psychiatrickej liečebni v Pezinku. Potom bola istý čas v Alzheimerovom
centre v Piešťanoch, odkiaľ na vlastnú žiadosť odišla.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní
tak, že to si nepamätá. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „Na
odstup času neviem uviesť, kedy bola pani Z. u mňa naposledy v ambulancii, či to bolo v roku 2012

alebo 2013, potom už chodila len opatrovateľka predpísať lieky a zdravotnícke potreby. Neviem však
uviesť, prečo nechodila pani Z. osobne, či už nebola schopná sama prejsť, alebo bola už celkom
ležiaca. V lete 2013 bola hospitalizovaná na geriatrii, neskôr na chirurgii. Začiatkom augusta 2013 prišla
opatrovateľka s tým, že pani Z. je imobilná a potrebuje sanitku na psychiatrické vyšetrenie. Tiež uviedla,
že nekomunikuje a neprijíma potravu.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak, že môže to
byť, už si to nepamätá. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „Ale to

už pani Z. bola v pokročilejšom stave dementných zmien, preto už tak nekomunikovala. Opatrovateľka
sa mi zdala príjemná a v pohode. Určite mala vedomosť o tom, akými chorobami pani Z. trpí, lebo som
s ňou preberala hlavne aké má lieky, ako ich má podávať, komunikovala som ohľadom stravy, kam má
ísť na vyšetrenie. Na základe našej komunikácie bolo zrejmé, že vedela, že pani Z. trpí Alzheimerom.
Taktiež chodila s ňou k psychiatrovi MUDr. Z..“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak,

že asi je to pravda. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „V marci
2011 mala (poškodená) ísť na operáciu šedého zákalu a vtedy už nebola schopná pochopiť, čo má s
výsledkami robiť a kam má ísť, preto som túto záležitosť musela riešiť s opatrovateľkou, ktorú mala v
tom čase pridelenú.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak, že to bolo určite vyčítané tiež
z tej dokumentácie.

Svedok MUDr. I. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú pozná preto, lebo bola
opatrovateľkou pani Z. v priebehu rokov 2010-2016, kedy sa u neho liečila na Alzheimerovu demenciu.
Predtým bola hospitalizovaná v Psychiatrickej nemocnici Pezinok. Pani Z. bola v rokoch 2010-2011 v
celkom dobrej forme a kondícii, ale postupne sa jej stav zhoršoval. V roku 2014, keď prišla v zhoršenom

stave z nemocnice, malo to u nej následne dosť skokový spád. Mala problém s orientáciou, pamäťou,
čo sú základné príznaky ochorenia. Vtedy už ani nerozprávala či len veľmi obmedzene. Odpovedala
len tak jedným slovom. V roku 2010 bola jej choroba v ľahkom stupni a v poslednom období v ťažkom
stupni. Chodila k nemu na ambulanciu aj s opatrovateľkou, teda aj s obžalovanou. Pri vyšetrení boli
prítomné obe. Počas toho, ako jej predpisoval lieky, bola prítomná i opatrovateľka, ktorej to vysvetľoval.

Uviedol, že obžalovaná vedela o diagnóze pani Z., pretože s ňou chodila k nemu každé 3 mesiace
na kontroly. Uviedol, že pri osobe trpiacej alzheimerovou chorobu stredne ťažkého stupňa sú prejavy
ochorenia pozorovateľné pre jej okolie, rodinu alebo ľudí, ktorí sa o ňu starajú. On sám potvrdenie o
tom, že by bola pani Z. spôsobilá na právne úkony, nevydával. Vedel však na isto, že obžalovaná ho o
takého potvrdenie žiadala ústne, ale keďže mal pochybnosti o jej spôsobilosti na právne úkony, takéto

potvrdenie jej nedal. Podľa neho už stredný stupeň demencie postačuje na zbavenie svojprávnosti.
Doplnil, že pri zdravotnom stave poškodenej nebolo možné, aby mala tzv. „svetlé okamžiky“. Nedá sa,
aby pri niečom takomto ten stav kolísal. Keďže obžalovaná nebola rodinným príslušníkom pani Z., nemal
dôvod jej odporúčať, že by bolo potrebné podať podnet na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
Bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, kedy uviedol: „Napriek liečbe sa jej stav

zhoršoval a výrazne v lete 2012. Od tejto doby sa dementný syndróm už len prehlboval. V roku 2012
som jej robil testy, z ktorých bolo zrejmé, že sa jej výrazne zhoršili mentálne funkcie, orientácia v čase
a mieste, veľmi zabúdala, a teda plne bola odkázaná na opateru inej osoby. Sama nebola schopná si
zabezpečiť základné životné potreby a rozhodovať o bežných veciach.“. K tomu sa vyjadril na hlavnom
pojednávaní tak, že je to pravda. Bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, kedy okrem

iného uviedol: „Pri všetkých našich rozhovoroch bola aj pani N., ktorá vedela, aké lieky má pani Z. užívať
a z akého dôvodu. Keď som vyšetroval pani Z., na niektoré veci som sa musel pýtať aj pani N., napr.
či sa jej stav zhoršil alebo zlepšil, teda moje otázky sa týkali zdravotného a duševného stavu pani Z..“.
K tomu sa vyjadril na hlavnom pojednávaní tak, že je to pravda. Po nahliadnutí na listinu na č.l. 784
uviedol, že to potvrdenie bolo na mieste, boli pochybnosti o jej svojprávnosti, pričom bolo zrejme vydané

na žiadosť PaedDr. W. D. pre potreby takéhoto konania. Dodal, že indikácia na skúmanie spôsobilosti
bola ešte pred tým, ako dňa 26.02.2015 spísal tento lekársky nález. Po nahliadnutí na listinu na č.l. 939
uviedol, že všetky tieto lieky užívala pani Z.. Informácie k liekom sú pravdivé.Svedkyňa O. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovanú pozná už dlho, ale nikdy neboli
spolu v kontakte, len spolu pracovali v Drevone. Pracovala na mestskom úrade na agende overovania
listín a bola overovať splnomocnenie na všetky právne úkony. Oslovila ju na to obžalovaná. Prvýkrát

bola overovať podpis v nemocnici pre dlhodobo chorých na internom oddelení. Bolo to splnomocnenie
a overovala aj kúpnu zmluvu na byt. Poškodená vedela, čo podpisuje (následne uviedla, že sa
nerozprávala s poškodenou, keď overovala podpis) a podpísala sa vlastnoručne. Druhýkrát bola na
mieste, kde bývala poškodená s opatrovateľkou, to bolo neskôr. Overovala splnomocnenie. Poškodená
mala svoju izbu. Prišla k nej, vypýtala si občiansky, podpísala sa jej do knihy. Poškodená vedela, čo

podpisuje, lebo sa jej to vždy opýtala. Potom tam bola ešte raz, pretože tušila, že úkon robila trikrát.
Takisto robila splnomocnenie, kde mala opatrovateľka povolené robiť všetky právne úkony, podpisové
vzory, dokonca poškodená vtedy už sedela, aj s ňou komunikovala. Nemala vedomosť o zdravotnom
stavepoškodenej.Vždyprišlaobžalovanázaňoustým,žejepotrebnéniečooveriť.Prioverovaníkúpnej
zmluvy a splnomocnenia v nemocnici bola s nimi ešte obžalovaná. Pri druhom overovaní bola prítomná
len ona a poškodená, ale obžalovaná bola vtedy niekde v miestnosti, ju nechala len samú v izbe.

Počas druhého overovania sa s poškodenou rozprávala len o tom, čo idú robiť. Vždy sa jej len opýtala,
či vie, čo podpisuje a ona jej odpovedala, že áno. Tie listiny na overenie vždy doniesla obžalovaná,
ktorá jej dala aj občiansky preukaz poškodenej. Overenia trvali vždy asi 20 minút. Bola prečítaná časť
jej výpovede z prípravného konania, pričom potvrdila pravdivosť tejto časti svojej výpovede, že kúpnu
zmluvu a splnomocnenie overovala dňa 09.07.2013 a overovacia doložka bola zo dňa 10.07.2013 a

generálnu plnú moc overovala dňa 24.09.2013 a overovacia doložka bola zo dňa 25.09.2013.

Svedok F. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú stretol v čase, keď kupoval byt na
T., bol to jednoizbový byt. Prvýkrát ju videl pri kúpe toho bytu. Bolo to pravdepodobne v roku 2013.
Obžalovaná ho navštívila v kancelárii. Obžalovaná vyzerala príjemne, prišla aj s pánom, ten bol asi lekár,

prišli, že majú na predaj byt. Išiel s nimi byt pozrieť. Byt bol v pôvodnom stave, bolo tam umakartové
jadro, podlahy boli pôvodné, na stenách boli asi tapety, ale to si už nebol istý. Balkón bol špinavý od
holubov. V byte bola kuchynská linka, možno nejaký starý sekretár alebo stará posteľ, aby to si už nebol
istý. Byt bol vo veľmi zlom stave, bol nevyvetraný, všetko bolo pôvodné, bol neobývaný. Byt nakoniec
kúpil. Na kúpnej zmluve bola obžalovaná a ten pán s titulom MUDr. H. byt kupoval asi za 30.000,- €, ale

v kúpnej zmluve sa dohodli na nižšej sume, asi 10.000,- € alebo 20.000,- €, ale za byt dal tých 30.000,-
€. Spomenul si, že to obžalovaná navrhovala, aby v zmluve bola uvedená iná suma, nehovorila mu
ale prečo. Potom byt predal ďalej pánovi Y. alebo pani Y. za 35.000,- €. Vtedy nechal v byte aj nejaký
materiál. V tomto prípade boli podpisy overované asi na mestskom úrade. Bola prečítaná časť jeho
výpovede z prípravného konania, pričom potvrdil pravdivosť tej časti svojej výpovede, v ktorej uviedol,

že obžalovaná za ním v spojitosti s ponukou na kúpu bytu prišla niekedy v lete 2013. Bola prečítaná časť
jeho výpovede z prípravného konania, kedy okrem iného uviedol: „Po vzájomnej dohode sme sa dohodli
na cene 30.000,- € a zároveň ma pani (obžalovaná) požiadala, či by som do kúpnej zmluvy nemohol
napísať kúpnu cenu 10.000,- €.“. K tomu sa vyjadril na hlavnom pojednávaní tak, že je to pravda. Bola
prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, kedy uviedol: „Sumu vo výške 30.000,- € som

odovzdal v hotovosti pani N. po podpise zmluvy na notárskom úrade M.. M..“. K tomu sa vyjadril na
hlavnom pojednávaní tak, že môže byť.

Svedkyňa F. T. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovanú nepozná a poškodenú PhDr. A.
Z. poznala, pretože bola jej prvá opatrovateľka viac ako rok. Ako opatrovateľka u nej skončila preto,

lebo u nej doma sa objavili ploštice. Hneď volala deratizátorov, ktorí jej povedali, že by bolo dobré, aby
opustila na niekoľko hodín byt, ale poškodená to nechcela, ona si svoj majetok chránila so všetkým. Keď
k nej nastúpila ako opatrovateľka, poškodená bola nedôverčivá, nechcela s ňou komunikovať, bála sa,
že ju niekto okradne, stále ju vyhadzovala, rozprávala, že ona nie je blázon, lebo asi rodina ju predtým
dala do Alzheimer centra v Piešťanoch. Potom si získala jej dôveru, aj keď to bolo veľmi ťažké a začala

rozprávať, čo sa deje okolo nej, prečo neverí ľuďom a ostatné veci. Vedela, že nemala dobré vzťahy
so sestrou v Bratislave a stále bola sama. Pamätala si, že mala nejakú haciendu v Španielsku, tam
ju volala, aby išla s ňou na 2 mesiace v lete, ale ona to odmietla. Ukazovala jej fotky, chválila sa s
tým, že je veľmi hrdá na to, čo dosiahla v tej práci, ktorú robila, čo si mohla dovoliť, že mohla bývať
v Španielsku pol roka a potom na Slovensku. Vedela, že poškodená dostávala aj nejaké peniaze ako

dôchodok, nikdy s ňou ale nechodila do banky vyberať peniaze. Dôchodok jej chodil zo zahraničia,
ale mala aj slovenský dôchodok. Chodila za ňou neter z Bratislavy, ale to riešili len predaj domu v
Španielsku, tam bola aj vycestovaná s neteriným manželom ohľadom predaja. Chodila s poškodenou
aj po lekároch, aj k psychiatrovi, ale jeho meno si už nepamätala. Pred vyšetrením vždy preberali koľkoje hodín, aký je deň, aký je prezident, také bežné veci, lebo poškodená strácala pamäť. Keď išli k tomu
psychiatrovi, zo začiatku to bolo veľmi zlé. Chodila k nej na 2 alebo 4 hodiny, vtedy sa poškodená
vedela o seba normálne postarať, varila si, chodila na prechádzky. Nestalo sa, že by niekde zablúdila.

Nemala tú demenciu až takú. Tým, že s ňou komunikovala, aj obvodná lekárka skonštatovala, že sa
jej stav zlepšil. Keď ju opatrovala, tak poškodená chodila len k psychiatrovi, mala jednu tabletku na
spanie a nič viacej. Keď chodili k psychiatrovi, poškodená si žiadala, aby bola vnútri, bola tam po celý
čas. Počula vtedy, o čom sa rozprávala s lekárom, pýtal sa jej všeobecné veci, aký je deň, koľko je
hodín, rôzne veci týkajúcej sa bežného dňa a toho, čo zažila predtým. Mala s poškodenou len jeden

incident, na základe ktorého chcela od nej odísť, pretože si myslela, že je zlodejka. Poškodená mala
zápchu, nemohla zohnať slivky, tak jej povedala, že ich zoženie, doniesla jej ich, dala jej euro za slivky
a poškodená si ich dala do skrinky. Večer jej telefonovala, že aby z nej nerobila blázna, že nemôže
nájsť slivky a že ju okradla o euro. Tak poškodenej povedala, kam si tie slivky dala a asi za pol hodinu
jej telefonovala, že tie slivky našla. Na druhý deň jej povedala, že táto práca je o dôvere a že keď si
myslí, že je zlodejka za jedno euro, tak od nej odchádza. Poškodená neverila absolútne nikomu a svoje

peniaze si držala. Do banky s ňou nikdy nešla. O jej peniazoch a účtoch nevedela nič. Poškodená jej nič
neplatila a ani jej nič nenaznačovala, že by jej chcela dať alebo darovať. Nemala na to ani nárok, bolo
by to v rozpore s jej bývalým zamestnávateľom. Poškodená ju nechcela ani splnomocniť na nakladanie
s jej majetkom. Podľa nej bola poškodená veľmi šetrná, dávala si pozor na každé euro. Počas jej
opatrovania bola poškodená v telefonickom kontakte s rodinou z Trebišova. Myslela si, že nebola ani

veriaca, nechodila do kostola. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla,
že poškodenú opatrovala od marca 2011 do leta 2012, a to 4 hodiny denne počas pracovného týždňa.
K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak, že zo začiatku si myslí, že u nej pracovala 2 hodiny
a potom sa to zvýšilo na 4 hodiny, a to obdobie si už nepamätala. Bola prečítaná časť jej výpovede z
prípravného konania, kedy uviedla: „Nevedela všeobecné veci - aký je deň, kde je, koľko je hodín, kedy

sa narodila, kto je prezidentom. Niekedy aj vedela, ale nemohla si spomenúť na slová, nemala slovnú
zásobu. Často používala nemecké výrazy. Preto som väčšinu času strávila rozhovorom. Po pol roku jej
všeobecná lekárska konštatovala zlepšenie jej psychického stavu. Neskôr sa však začala prejavovať
starecká demencia, hlavne zabúdaním, hovorila mi veci, ktoré mi už predtým povedala. Keď som jej to
povedala, vystúpila na mňa, aby som z nej nerobila debila. Mala chvíľky, že nevedela, kde je, dalo sa

zo vyčítať z jej neprítomného pohľadu.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak, že to, čo bolo
prečítané ako prvé, to bolo hneď na začiatku opatrovania. Ohľadom zabúdania vedela, že ľudia, ktorí
ju poznali, jej hovorili, že ju stretli na ulici s neprítomným pohľadom, nevedela kde je, ale nakoniec sa
domov vrátila sama. Dodala, že keď tak vypovedala, tak je to pravda. Bola prečítaná časť jej výpovede
z prípravného konania, kedy uviedla: „Doprevádzala som ju aj k psychiatrovi MUDr. Z., trvala na tom,

aby som bola s ňou vo vnútri. Bála sa týchto vyšetrení hlavne preto, že zabudne, čo jej povie, na čo sa
jej bude pýtať. Preto som vedela, akú má diagnózu, že trpí začínajúcim Alzheimerom. Užívala na to aj
nejaké lieky.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak, že môže byť.

Svedok F. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je synom obžalovanej. Vedel, že obžalovaná

opatrovala poškodenú PhDr. A. Z. najskôr na Prednádraží, bolo to v byte, ktorý patril poškodenej. V
neskoršom období ju opatrovala u nich doma. Stretával sa s poškodenou počas opatrovania a aj s ňou
komunikoval. Moc sa jej toho nepýtal, iba bežné veci. Vedel, že poškodená potrebovala mať 24-hodinovú
starostlivosť pre jej zdravotný stav. Nevedel o tom, že by jeho rodičia kupovali od poškodenej byt. Vedel
však o tom, že ten byt poškodenej sa predal. Vedel aj o tom, že poškodená dávala obžalovanej finančnú

hotovosť ako dar, nevedel ale povedať v akých výškach. Poškodená jemu osobne dávala často peniaze.
Poškodená mu nekúpila žiaden svadobný dar (následne uviedol, že poškodená im financovala, dala
im peniaze na Škodu Rapid za asi 11.500,- €, ktoré peniaze im ale dala obžalovaná a bola pri tom
aj poškodená, s tým, že poškodenú vozil aj k lekárom a aby mali prípadne aj väčšie a pohodlnejšie
auto na výlety). On býval s manželkou v dome s nimi, preto sa poškodená rozhodla, že ak je možnosť

kúpiť susedný dom, že ho kúpi. Ešte predtým sa bavili aj pred ňou, že je ten dom na predaj. Tak sa ich
opýtala, či by ho nechceli kúpiť. Poškodená to financovala. Ten dom kúpila asi obžalovaná a myslel,
že za sumu 110.000,- €. Poškodená v jeho prítomnosti a s ním rozprávala pomaly, vyjadrovala sa aj
sama, neodpovedala len na otázky. Hovorila celé vety, pýtala sa ho, ako sa má, ako sa mu darí v práci.
Ku koncu jej vypadávali aj slovíčka. Videl aj to, že poškodená dávala obžalovanej nejakú odmenu za

opatrovanie. Počas toho, ako poškodená bývala u nich, sa vykonávali aj rekonštrukcie na rodinnom
dome. Menili sa plastové okná, bolo to na celom dome, dávali sa plávajúce podlahy, menilo sa aj
kúrenie, robili sa kompletne radiátory, všetko už bolo staré. Terasa sa robila vonku pri dome, lebo tam
poškodená chodila fajčiť. Terasa sa zasklievala. Menil sa aj kotol. Maľovalo sa aj zvonku. Do podkroviasa dávala klimatizácia. Nevedel, či sa robila aj strecha. Kupoval sa aj televízor, satelit, boli aj ďalšie
veci, na ktoré si už nespomenul. Robilo sa aj niečo s chodníkom na záhrade. V izbe poškodenej sa
robili nejaké sadrokartónové práce. Kopala sa aj studňa. Celú rekonštrukciu financovala poškodená. Na

kúpu rodinného domu dala poškodená peniaze asi obžalovanej. V tom novom dome mal bývať on s
manželkou. Poškodená sa vtedy aj jeho pýtala, či by chcel prijať tú možnosť bývať vedľa v rodinnom
dome. Poškodená bývala v zadnej izbe na prízemí, mala vlastnú spálňu a pohybovala sa po celom
dome. Ku koncu mala problémy s chôdzou, ale prešla. Sama poškodená nechodila von na ulicu ani
na úrady. So svojou rodinou mala poškodená chladný vzťah, nechcela s nimi komunikovať. Poškodená

mala obžalovanú rada. Stále jej hovorila „moja“, „O. moja“. Poškodená rada rozdávala peniaze. Bola
prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, kedy uviedol: „Až po návrate z nemocnice v lete
2012 bola (poškodená) celkom odkázaná na pomoc inej osoby. Od mamy som sa dozvedel, že pani Z.
má Alzheimera. Povedala mi to v čase, keď bola pani Z. hospitalizovaná v nemocnici v tom lete 2012.“.
K tomu sa vyjadril na hlavnom pojednávaní tak, že je to pravda. Bola prečítaná časť jeho výpovede z
prípravného konania, kedy okrem iného uviedol: „V tomto čase sa (poškodená) vyjadrovala už ťažšie,

koľkokrát sa chcela aj niečo spýtať, ale nevedela si spomenúť na jednotlivé slová. Ako som uviedol,
vedel som, že trpí Alzheimerovou chorobou, zo začiatku sa to prejavovalo zabúdaním - išlo o bežné veci,
na ktoré si nevedela spomenúť, napr. zabudla moje meno.“. K tomu sa vyjadril na hlavnom pojednávaní
tak, že je to pravda, toto bolo ku koncu. Bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania,
kedy uviedol: „K prevodu jej (poškodenej) bytu na mojich rodičov sa neviem vyjadriť. O tomto som sa

dozvedel, až keď naši byť predávali, lebo som ho pomáhal vypratať. Mama mi uviedla, že ho kúpili za
10.000,- €, ale neviem kto určil cenu.“. K tomu sa vyjadril na hlavnom pojednávaní tak, že je to pravda.
Bola prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, kedy uviedol: „Ja som sa ženil koncom roka
2014 a ako svadobný dar 500,- € mi dala a kúpila nové auto. Mama ma raz pred svadbou zavolala
a pýtala sa, či by som nechcel nové auto, lebo teta A. nám chce dať svadobný dar v cene nejakých

15.000,- až 20.000,- €. Ja som s tým súhlasil a vybral som si Škodu Rapid. Za auto som zaplatil ja v
hotovosti 15.000,- €, ktoré mi dala mama. Neviem, ako sa mama dostala k týmto peniazom. O tomto
dare som sa s tetou A. nebavil, len som sa jej poďakoval. Ona sa tešila so mnou a vystískala ma. To je
všetko, čo som od tety A. dostal.“. K tomu sa vyjadril na hlavnom pojednávaní tak, že je to pravda. Bola
prečítaná časť jeho výpovede z prípravného konania, kedy ohľadom rekonštrukcie ešte uviedol: „...robil

sa nový plot, robila sa nová strecha...“. K tomu sa vyjadril na hlavnom pojednávaní tak, že je to pravda.

Svedkyňa D. N. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaná od mája 2017 už nie je jej svokrou.
Keď sa nasťahovala do rodinného domu obžalovanej asi v roku 2011, tak poškodená tam už bývala.
Poškodená bola v tom čase ležiaca, nechodila, nerozprávala. Ten stav trval asi pol roka až trištvrte roka.

Oni vtedy bývali s exmanželom (F. N.) na poschodí. Poškodená bývala dole na prízemí. Starala sa o
ňu obžalovaná. V tom čase, keď sa tam nasťahovala, to bolo krátko po tom, čo poškodenú prepustili po
úraze z nemocnice. Bolo to asi v roku 2011. Vedela, že ten úraz sa jej stal u nej doma. Bývala vtedy v byte
na A.. Vedela o tom, že poškodená platila obžalovanej za opatrovanie. Vedela, že poškodená dávala
dary, napr. jej a jej exmanželovi dávala k sviatkom a k Vianociam, tiež im dala peniaze pre malú dcéru,

keď sa narodila, a dostali do daru aj auto zn. Škoda, zaplatila ho poškodená, na svadbu im prispela a
keď boli sviatky, tak dávala aj dcére obžalovanej dary a rodinným príslušníkom. Poškodená financovala
ešte druhý dom, ktorý sa kupoval a ktorý bol hneď vedľa. Do toho domu sa potom presťahovali s
exmanželom a s dcérou. Dom sa kupoval preto, lebo poškodená chcela mať svoje súkromie. Obidva
domy sa rekonštruovali, financovala to poškodená. V tom prvom dome sa maľovalo, zasklievala sa

terasa, kde poškodená chodievala fajčiť, vymieňali sa okná, spravila sa podlaha, robilo sa to v celom
dome. Na tom ich dome poškodená financovala fasádu. Poškodená sa ponúkla obžalovanej, že to bude
financovať,resp.obžalovanájejpovedala,žesapoškodenáponúkla,žeimpomôžezafinancovaťfasádu
domu. Peniaze dávala poškodená aj dcére obžalovanej, rodinným príslušníkom, svojej sestre posielala
peniaze šekom do Bratislavy, tie šeky podávala aj ona. Vedela, že dávala aj peniaze svojim neteriam,

ku ktorým sa vyjadrila, že už dostali veľa peňazí od nej. Poškodená bola veriaca, bola v evanjelickej
cirkvi, chodievala s nimi do zboru, aj prispievala. Poškodenej telefonovávala aj jej rodina, ale nechcela
sa s nimi rozprávať. Ešte bola prítomná pri jednej návšteve, ale to sa poškodená iba pozdravila, chcela
ísť dovnútra. Poškodená nikde sama nechodila. Poškodená navštevovala aj psychiatra, ale jej diagnózu
nevedela. Vedela, že poškodená splnomocnila obžalovanú na nejaké úkony, nakladanie s majetkom

(neskôr uviedla, že vedela o tom, že obžalovaná mala plnomocenstvo s úradne overeným podpisom).
Povedala jej to asi obžalovaná. Pri sviatkoch poškodená rozdávala sumy 100,00 €, 200,00 €, 500,00
€, na svadbu im prispela viac, aj keď sa dcéra narodila. Poškodená sa rada dopriala kvalitnejšie a
drahšie veci, takisto ošatenie a obuv. Bola štedrá vo vzťahu k iným osobám. Pri rekonštrukcii pôvodnéhodomu obžalovanej sa robila strecha, studňa, brána, robil sa aj plot, predzáhradka, záhradka, robilo
sa zasklievanie terasy, poškodená tam mala výhľad do záhrady a tam trávila deň, tam sa jej páčilo.
Predpokladala, že za rekonštrukciu reálne platila obžalovaná. V tom druhom dome sa menili okná, čo

financovala poškodená. O byte poškodenej vedela, že sa predal. Poškodená bola mlčanlivá, ťažko si k
sebe pripúšťala ľudí. Až keď si ho obľúbila, tak sa s ním vedela rozprávať. Nevedela si niekedy spomenúť
na slovenské slovíčka a nahrádzala ich nemeckými. Niekedy rozprávala i pol hodinu. Rozprávala
zrozumiteľne. S poškodenou sa rozprávala o viacerých veciach, neodpovedala jej len na otázky. Stávalo
sa, že poškodená nevedela, aký je dátum a deň. Poškodená bola radšej, keď mala peniaze doma ako v

banke. Vedela o tom, že bolo nahrávané aj overovanie podpisu poškodenej. Zdalo sa jej, že to nahrávala
dcéra obžalovanej O. N., aby mali dôkaz, že poškodená rozumie, čo podpisuje. Nevedela, čo sa stalo s
touto nahrávkou. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „Splnomocnenie
už bolo napísané, pani Z. to prečítala svokra deň predtým, čítala jej to aj tri razy, aby pochopila, o čo
ide. Prítomná som tam bola ja, môj manžel, svokra, švagriná s partnerom. Keď sa jej svokra pýtala, či
tomu rozumela a či s tým súhlasí, uviedla, že áno a súhlasí s tým. Vtedy sme sa o tejto veci nebavili,

lebo pani Z. už predtým vedela, čo sa ide robiť. Na druhý deň prišla notárka, svokra to znovu prečítala
a pani Z. uviedla, že s týmto súhlasí a že to podpíše a tak aj urobila.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom
pojednávaní tak, že je to pravda, vtedy to nahrávali aj na telefón, keď sa jej to čítalo. Bola prečítaná časť
jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „Ja som sa do domu na R. ul. č. XXXX/X nasťahovala
v septembri 2014 a v tomto čase tu už pani Z. bývala.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak,

že to muselo byť skôr. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „Keď som
sa nasťahovala, tak sa vyjadrovala len jednoslovne - dvojslovne, postupom času už dokázala povedať
aj celú vetu.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak, že je to pravda. Bola prečítaná časť jej
výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „Čo sa týka bytu pani Z., viem len to, že bol napadnutý
plošticami, smrdel po mačkách a cigaretách, a preto nebolo možné ho predať za trhovú cenu. Údajne

s týmto súhlasili aj jej príbuzní z východného Slovenska.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní
tak, že si nepamätá. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „Z účtov jej
ich (peniaze) vyberala svokra (obžalovaná), lebo mala nejaké splnomocnenie.“. K tomu sa vyjadrila na
hlavnom pojednávaní tak, že je to pravda.

SvedkyňaC.M.-sestraobžalovanejnahlavnompojednávaníuviedla,žeobžalovanáopatrovalapaniZ.,
mali dobrý vzťah, obžalovaná jej plnila každé želanie. Pani Z. poznala len z návštev, keďže býva mimo
Trnavy. Chodila na sestrine narodeniny, na Vianoce, na sviatky, chodili k nej len cez víkendy (neskôr
to špecifikovala, že to bolo na Vianoce, na Veľkú Noc, na narodeniny, a bolo to viac ako trikrát ročne).

S pani Z. sa aj rozprávala, na jej otázky vždy odpovedala, spolu sa pozerali na televíziu. Pani Z. jej
rozumela, pýtala sa jej tak úsečne, ale rozumela jej. Odpovedala jej, „áno“, „nie“, „dobre“, „veľmi dobre“,
„príjemne“ a konkrétne na jej otázku. Počas toho obdobia, ako obžalovaná opatrovala poškodenú, tak
na jej dome sa robili rekonštrukčné práce, a to výmena okien, radiátorov, robila sa dlažba na dvore a
sklenená prístavba verandy. Obžalovaná jej hovorila, že to financuje iba ona. Robilo sa to na prianie pani

Z., ktorá využívala celý dom. Obžalovaná tiež kúpila dom od vedľa, ale o tom tiež nič bližšie nevedela.
Pani Z. jej nikdy neponúkla žiadne peniaze. Pani Z. sa nikdy nezapájala do rozhovorov, ktoré viedli v jej
prítomnosti iní. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy okrem iného uviedla: „O.
ju k sebe presťahovala po operácií žlčníka. To už nebola vôbec schopná sa o seba postarať, postaviť na
nohy a len ležala a potrebovala 24-hodinovú starostlivosť.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní

tak, že je to pravda. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „To, že (pani
Z.) mala Alzheimera, som sa dozvedela od O.. Vtedy mi povedala, že sa jej to začalo už prejavovať.
Povedala, že zabúda na bežné veci.“. K tomu sa vyjadrila naopak na hlavnom pojednávaní tak, že si
na to nepamätá. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla: „Od O. viem,
že jej byt pani Z. darovala.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak, že je pravdou, že byt jej

darovala, ale ten byt sa následne predal.

Svedkyňa O. T. - sestra obžalovanej na hlavnom pojednávaní uviedla, že pani Z. poznala, pretože
asi každý mesiac chodievali pomáhať s manželom k obžalovanej. Keď zomrel manžel obžalovanej,
tak to bolo aj viackrát a aj prespali. Obžalovaná bola opatrovateľkou pani Z., ktorú prvýkrát videla v

čase, keď už bývala u obžalovanej, asi na Veľkú noc v roku 2014. Vedela o tom, že pani Z. bola
veľkorysá a obdarovávala aj rodinu obžalovanej. Keď mali narodeniny alebo boli Vianoce, tak im dávala
peniaze. Vedela, že pani Z. darovala synovi obžalovanej auto a aj dom v susedstve obžalovanej, pretože
potrebovala kľud. Bolo to tak, že obdarovaná bola obžalovaná ohľadom tohto domu (následne všakuviedla, že keď počula pani Z. od obžalovanej, že je návrh na odkúpenie domu, tak s tým súhlasila).
Obžalovaná tiež navštevovala s pani Z. lekára - psychiatra a určite k nemu chodila aj s obžalovanou, lebo
sa o ňu starala. Vedela od obžalovanej, že pani Z. trpela Alzheimerovou chorobou. Počas toho, ako bola

pani Z. u obžalovanej, došlo aj k rekonštrukcii domu obžalovanej, ktorý bol zanedbaný. Museli vymeniť
okná, pristavili k terase dvere. Rekonštrukciu financovala poškodená, nakoľko si to priala. Pani Z. jej pri
komunikácií odpovedala viacerými slovami a nereagovala hneď na otázku, ale odpovedala neskôr. S
obžalovanou mala pani Z. veľmi dobrý vzťah. Pani Z. bola katolíčka.

Svedok P. T. - švagor obžalovanej na hlavnom pojednávaní uviedol, že pani Z. poznal a stretával sa s
ňou u obžalovanej doma na R. asi raz za mesiac, keď bol ešte manžel obžalovanej živý, a potom aj
častejšie, keď bolo treba pomôcť. Vedel, že pani Z. je chorá, že nekomunikuje normálne. Podľa neho
odpovedala a pýtala sa primerane svojmu veku. Často sa spolu nebavili, sem tam niečo povedala, keď
pozerala televízor, napr. „pekné“, dobré“, vždy povedala jedno či dve slová. Vedel o tom, že raz pani
Z. povedala, že obžalovanej bude patriť všetko jej. On to nepočul, ale hovorila to obžalovaná, že jej

to poškodená mala povedať. Bolo to ešte v čase, keď poškodená u nej nebývala. Obžalovaná chodila
vyberať aj peniaze z účtov pani Z., mala splnomocnenie a aj heslo. Keď obžalovaná opatrovala pani
Z., tak začala prerábať svoj rodinný dom, bola napr. zveľadená veranda kvôli poškodenej, robilo sa
nové kúrenie a kúpil sa vedľajší dom a dlažba na dvore sa dorábala. Financovala to všetko obžalovaná.
Poškodená vtedy hovorievala „zaplatiť“, chcela zaplatiť všetko. Tento výraz začala používať ešte v čase,

keď žil manžel obžalovanej, mohlo to byť rok a pol pred jeho smrťou. Používala to často i u neho, napr.
mu dala na benzín, keď ju vozieval k lekárom, ale peniaze mu potom dala obžalovaná.

Svedkyňa V. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovanú pozná ako susedu asi 15-20 rokov.
Pani Z. spoznala asi rok pred smrťou manžela obžalovanej, keď už bývala u obžalovanej. Obžalovaná

sa o ňu starala u seba doma. Bola tiež svedkom toho, ako na Veľkú Noc v roku 2014, keď zomrel manžel
obžalovanej, vtedy bola u obžalovanej a poškodená jej vtedy hovorila, že všetko, čo má, že jej nechá. S
pani Z. nikdy nekomunikovala a videla ju asi štyrikrát na pol hodinu až hodinu, a to aj keď komunikovala
s obžalovanou. Pani Z. vtedy hovorila čisto, stručne, jasne a prirodzene. Podľa nej bola aj orientovaná
v priestore a čase. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy uviedla, že pani Z.

mala pomalšiu reč, dlhšie zamyslenie sa a zabúdala, čo pripisovala skôr k stareckej senilite. K tomu sa
vyjadrila na hlavnom pojednávaní tak, že čo sa týka jej reči, bolo to pomaly, ale rozprávala zrozumiteľne
a jej reč nebola zmätená.

Svedkyňa O. N. - dcéra obžalovanej na hlavnom pojednávaní uviedla, že poznala pani Z. preto, lebo

chodila k obžalovanej na návštevy s priateľom (neskôr uviedla, že to boli sporadické návštevy, asi
raz mesačne a tieto trvali maximálne pár hodín) a vedela, že sa o ňu stará. Prvýkrát ju videla dňa
18.04.2014 po smrti svojho otca - manžela obžalovanej. Komunikácia pani Z. bola pomalšia, útržkovitá,
používalamáloslov,alepodľanejevidentnechápala,očomsarozprávaliabolapodľanejajorientovaná.
Komunikovali spolu ale len formálne (citujem: kto som a ako sa volám) a ich komunikácia trvala

maximálne 15 minút. Ohľadom komunikácie pani Z. dodala, že na položené otázky ako keby chcela
zareagovať rýchlo, ale musela sa zamyslieť, najprv sa zatvárila ako keby chcela niečo povedať, ale
povedala to neskôr. Vedela z komunikácie s obžalovanou, že poškodená obdarovávala obžalovanú
väčšímisumamipeňazíažefinancovalaajviaceréprerábkydomuobžalovanej.Vedelaaj,žepoškodená
kúpila aj dom vedľa domu obžalovanej. Bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania, kedy

uviedla: „Čo sa týka jej chorôb, viem, že mala ľahkú formu Alzheimera. Lebo užívala na to lieky,
ktoré jej mama pripravovala. Od mamy som dostala túto informáciu.“. K tomu sa vyjadrila na hlavnom
pojednávaní, že si nepamätá jej zdravotný stav, vedela to len z rozprávania, asi je pravda to, čo vtedy
uviedla.

Svedok M. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je priateľ O. N.. Pani Z. videl, keď boli na návšteve u
obžalovanej. Inak s ňou do styku neprichádzal a ani s ňou nekomunikoval. Dostala sa k nemu od O. N. aj
správa, že pani Z. trpí nejakou psychickou chorobou, ale nevedel, či malo ísť o Alzheimerovu chorobu.

Svedok H. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanú pozná asi od roku 1970. Je pastorom

Evanjelickej cirkvi metodistickej v Trnave. Pani Z. videl niekoľkokrát (potom uviedol, že to bolo asi
dvakrát) v ich zbore pri návštevách bohoslužieb a videl ju aj na pastoračnej návšteve u obžalovanej. Mali
medzi sebou len bežné rozhovory, ktoré trvali možno 2-3 minúty. Pani Z. nebola členkou ich cirkvi, aleasi pred 3 rokmi ich cirkvi pani Z. darovala 10.000,00 € v hotovosti. Tie peniaze mu priniesla obžalovaná,
ktorá mu povedala, že peniaze sú dar od pani Z..

Znalec Ing. V. T. sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval záverov odborného vyjadrenia
č. 1/2016, ktoré vypracoval (č.l. 358-373).

V odbornom vyjadrení uviedol, že ním zistená a zaokrúhlená všeobecná hodnota bytu poškodenej PhDr.
A. Z., a to bytu č. XX vo vchode T. X na XX. poschodí s príslušným spoluvlastníckym podielom na

spoločných častiach a zariadeniach bytového domu bola vo výške 15.600,00 €. Miestna obhliadka bola
vykonaná dňa 20.01.2016 a stav bytu vtedy nebol totožný so stavom k 03.12.2012 (odborné vyjadrenie
obsahuje popis bytu a aj vyjadrenia osôb, od ktorých znalec zistil relevantné údaje - viď napr. strana 4).

Na hlavnom pojednávaní dodal, že na základe uznesenia vyšetrovateľa bol prizvaný ako znalec, aby
zistil trhovú hodnotu bytu č. 62, T. 2, H., a to k dátumu 03.12.2012. Zároveň bol vyšetrovateľom

upovedomený o tom, že byt je prerobený. Následne kontaktoval vlastníka aj osobu označenú ako toho,
kto prerobil ten byt, vypočul ich v tom, aby mu podali informáciu, v akom stave sa byt nachádzal k
03.12.2012. Stav je opísaný v odbornom vyjadrení a na základe týchto informácií vypracoval odborné
vyjadrenie. Pokiaľ ide o dátum ohodnotenia k 31.12.2012, tak v odbornom vyjadrení sú pisárske chyby,
keď správny dátum, ku ktorému sa zisťovala trhová hodnota bytu týmto odborným vyjadrením, bol dátum

03.12.2012(vzmysleopatreniavyšetrovateľa).Okreminformáciíodspomínanýchosôbužnemalžiadne
ďalšie informácie, ktoré by mohol použiť na vypracovanie odborného vyjadrenia. V zmysle vyhlášky č.
492/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovpoužilprestanovenievšeobecnejhodnotymetódupolohovej
diferenciácie. Metóda porovnávacia nebola možná vzhľadom na časový odstup a výnosová metóda sa
pri daných typoch nehnuteľností nepoužíva. Stanovenie východiskovej hodnoty sa riadi prílohou č. 3

menovanej vyhlášky a pre stanovenie všeobecnej hodnoty použil koeficienty platné pre IV. kvartál roku
2012. Technický stav, ako aj úroveň, resp. fyzický stav bytu, zohľadnil na základe výpovedí osôb, ktoré
menoval. Po prečítaní časti výpovede svedka F. O. z hlavného pojednávania ohľadom stavu bytu v čase,
kedy ho odkúpil, znalec uviedol, že v danom prípade tieto skutočnosti nezohrávajú rolu v jeho záveroch,
pretože tieto má v podstate zachytené na strane 4 odborného vyjadrenia.

Znalkyňa MUDr. Ľubica Ondrisová sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiavala záverov
znaleckého posudku č. 60/2015 a č. 43/2015 vypracovaného spoločne so znalkyňou MUDr. Monikou
Gregorovou (č.l. 287-326).

V znaleckom posudku uviedla, že poškodená PhDr. A. Z. trpí na duševné ochorenie - tzv. Alzheimerovu
demenciu (preukázateľne už od roku 2010), ktorá je primárne degeneratívne ochorenie mozgu, začína
zvyčajne nenápadne a plíživo, rozvíja sa niekoľko rokov a cca po 7-10 rokoch končí smrťou. Kľúčovým
klinickým príznakom je porucha vyšších kôrových funkcii spojená s progresívnym zhoršovaním
kognitívnych (poznávacích) schopností, emočnými poruchami, poruchami správania a poruchami

schopností vykonávať každodenné aktivity. Najnápadnejším a najčastejším prejavom choroby sú
poruchy pamäti, dezorientácia, narušenie myslenia, chápania, úsudku, poruchy reči a priestorovej
orientácie, rozhodovacie obtiaže. V súčasnosti sa poškodená nachádza v ťažkom stupni ochorenia,
kedy je zásadným spôsobom a nezvratne narušená jej psychika a fungovanie. Nie je schopná chápať
zmysel trestného konania, nie je schopná správne vnímať a k veci vypovedať. V roku 2010 sa poškodená

subjektívne sťažovala na zabúdanie a zhoršené sústredenie a zmeny nálady od roku 2008, pričom išlo
o nástup demencie pri Alzheimerovej chorobe. V období od 27.11.2010 do 17.01.2011 bola poškodená
hospitalizovaná na gentopsychiatrickej klinike Pinelovej nemocnice v Pezinku so záverom demencie pri
Alzheimerovej chorobe mierneho až stredne ťažkého stupňa. V tomto období je u poškodenej prítomný
úbytok poznávacích (kognitívnych) funkcií, nové a náročnejšie situácie zvláda už len s asistenciou.

Začínajú sa objavovať poruchy reči (plynulosť, hľadanie výrazov), problémy s hospodárením. Objavuje
sa zmena osobnosti - zanedbávanie sa a iné príznaky: vzťahovačnosť (paranoidita). Poškodená mala
v marci 2011 výrazné ťažkosti v exekutívnych funkciách (t.j. plánovanie, rozhodovanie, organizácia)
a úbytok súdnosti, nechápala potrebu opatrovateľky. Stav v roku 2011 a začiatkom roka 2012 bol
stacionárny, ustálený na rovnakej úrovni a síce na úrovni ľahkej až stredne ťažkej demencie. V lete

2012 sa jej stav zhoršil a postupne sa dementný syndróm prehlboval, zhoršili sa mentálne funkcie,
orientácia v čase aj mieste, zabúdanie, bola plne odkázaná na opateru druhej osoby. Nebola sama
si schopná zabezpečiť svoje základné životné potreby vrátane rozhodovania o akýchkoľvek bežných
veciach. V novembri 2012 bol zaznamenaný výrazný pokles výkonu v MMSE teste na 12 bodov,kedy poškodená, v tomto čase 80-ročná, vysokoškolsky vzdelaná, pracujúca v minulosti ako vedecká
pracovníčka, podala mimoriadne slabý výkon, čo svedčí o ťažkom chorobnom stave, kde nepochybne
demencia sa prehlbovala, progredovala smerom od štádia stredne ťažkého do ťažkého stupňa. Jedinci

so stredne ťažkým stupňom demencie už majú problém fungovať autonómne, vôbec nezvládajú
náročnejšie alebo nové úlohy a sú už odkázaní na opateru. Zvládajú len jednoduché, stereotypne
sa opakujúce, rutinné činnosti. Napriek úprave terapie v auguste 2013 jej stav výrazne progredoval
(zhoršoval sa) a minimálne od novembra 2013 je v ťažkom stupni demencie, ktorý pretrvával aj naďalej v
roku 2014 a trvá dosiaľ. Poškodená užívala od roku 2010 antidepresívum Venlafaxin (liek proti emočným

poruchám, u pacientky proti depresii, úzkosti), antipsychotikum Risperidon (liek proti poruchám myslenia
a vzťahovačnosti a na ukľudnenie), Donezepil (liek na Alzheimerovu demenciu) a Tanakan (ginko
biloba, liek na prekrvenie mozgu). Od augusta 2013 užívala ďalší liek proti Alzheimerovej demencii
Memantin. Tieto lieky užívala v bežných terapeutických dávkach. Mali efekt najmä na pridružené
príznaky - potlačila sa depresívna nálada, úzkosť, nekľud. Kľúčové príznaky demencie (poznávacie
funkcie, pamäť, chápanie, reč, výkonové funkcie) sa liekmi nepodarilo ovplyvniť v zmysle zlepšenia.

Priebeh ochorenia u poškodenej postupoval od rokov 2008-2009 od ľahkého štádia cez ľahké až stredne
ťažké štádium v rokoch 2010-2012 po ťažké štádium od roku 2013 až do súčasnosti. Ako postupovalo
ochorenie, zhoršovala sa postupne aj orientácia v priestore, súvislostiach, s osobami i v čase. Platí
pravidlo, že chorý je zorientovaný najmä v stereotypných, opakujúcich sa situáciách - napr. poznáva
osoby, s ktorými sa pravidelne stretáva, pozná cestu k lekárovi, keď ho navštevuje pravidelne, je

schopný ísť na vychádzku alebo do obchodu stále tou istou trasou. Zmena okolností, nová situácia,
nová adresa, nové podmienky robia chorému problém. V roku 2011 a začiatkom roka 2012 bola preto
poškodenáschopnáfungovaťsamostatne,pokiaľsajednalooznáme,nenáročné,opakujúcesasituácie.
K zložitejším úkonom potrebovala usmernenie, asistenciu (očná operácia, vybavenie opatrovania). Už
v tomto období bol dôvod na čiastočné pozbavenie spôsobilosti k právnym úkonom. V tomto období

pre narušenie kognitívnych (poznávacích) funkcií, najmä narušenia chápania, úsudku, neschopnosti
vyhodnotiť niektoré okolnosti, dôsledky už nemala robiť závažné právne úkony (nakladanie s financiami,
majetkom a pod.). V lete 2012 sa jej stav zhoršil a postupne sa dementný syndróm prehlboval, zhoršili
sa mentálne funkcie, orientácia v čase aj mieste, zabúdanie, bola plne odkázaná na opateru druhej
osoby. Nebola sama si schopná zabezpečiť svoje základné životné potreby vrátane rozhodovania o

akýchkoľvek bežných veciach. Od novembra 2012 demencia progredovala smerom od štádia stredne
ťažkého do ťažkého stupňa. Poškodená nebola v decembri 2012 ani v septembri 2013 spôsobilá
k právnym úkonom, nebola vtedy už schopná samostatne rozpoznať a chápať právne úkony a ich
dôsledky. Nachádzala sa dokázateľne v stredne ťažkom štádiu demencie pri Alzheimerovej chorobe,
kde sú forenzne významne poškodené psychické funkcie ako pamäť, intelekt, chápavosť, úsudok,

rozhodovanie, plánovanie, orientácia a iné. Napriek tomu tieto chorobné prejavy nemusia byť v bežnom
kontakte ihneď rozpoznateľné, hlavne, ak je chvíľkový, jednorazový, náhodný. Poškodená bola pri
vedomí, čiže odpovedala na kladené otázky, a laikovi sa mohlo zdať, že je v poriadku. To, že dementná
osoba odpovie na otázku, však neznamená, že nie je chorá. Záleží na tom, ako na tú otázku odpovie
a či odpovie presne, môže konfabulovať (keďže mnohé veci si ako dementná nepamätá, nahradí ich

vymysleným obsahom). Či odpovedá väčšinou jedným slovom (áno - nie - neviem) alebo stručne, či
hľadá výraz, či komunikuje aj spontánne, či používa dlhšie rozvinuté vety. Záleží aj na tom, akým
spôsobom otázky kladieme, či sú zatvorené alebo otvorené. Psychické funkcie sú chorobne znížené,
ale nerovnomerne, niektoré viac, niektoré menej a nie sú vymiznuté úplne, čiže niektoré reakcie chorého
a aj niektoré pamäťové stopy fungujú, psychický prejav nie je vymiznutý úplne, čo opäť môže laika

pomýliť. Niektoré chorobné zmeny ani nemusia byť poznateľné v bežnom kontakte, napr. strata súdnosti,
kritickosti, čo je typické už aj pre ľahšie štádiá demencie a čo má podstatný forenzný význam; alebo
zmena osobnosti, keď pri Alzheimerovej chorobe sa mení osobnosť (poškodená sa o seba prestala
starať, aj o byt, podľa vyjadrení príbuzného bola „držgroš“, napriek majetku si kúpila malý, neluxusný,
byt, ktorý neprerobila a ako chorá začala neuvážene nakladať s peniazmi a vyberať z účtov, rušiť účty,

rozdávať peniaze, čiže mnohé z týchto prejavov už akoby nezodpovedali jej povahe pred chorobou).
Aj ľahko dementní sú už zvýšene sugestibilní, dôverčiví, ľahko podľahnú manipulácii a keď k tomu
prirátame zníženie súdnosti, kritickosti, ďalej určitú bezradnosť, zníženie flexibility myslenia, prestávanie
chápania najmä novších a zložitejších situácií, tak si ľahko vieme predstaviť, ako môže chorý dementný
človek podľahnúť vplyvu osoby, ak by to táto chcela zneužiť alebo využiť. Musíme brať do úvahy aj

izoláciu poškodenej, keď okrem opatrovateľky nebola s nikým v pravidelnom styku (ak máme na mysli
pravidelný, dennodenný alebo aspoň niekoľkokrát mesačný styk). Poškodená sa veľmi ľahko a rýchlo
citovo naviazala tak na prvú, ale najmä na druhú opatrovateľku a naviazala by sa na hocijakú inú blízkuosobu. Vzhľadom na svoj psychický stav sa začala správať iracionálne a nevedela vyhodnotiť a chápať
rôzne životné situácie a okolnosti.

Na hlavnom pojednávaní dodala, že poškodenú vyšetrovala dňa 24.08.2015 o 16:00 hod. v rodinnom
dome na adrese R. 9, H., a toto vyšetrenie realizovali všetky tri znalkyne spolu. Na položené otázky
odpovedala (a aj zopakovala), že tzv. minimental test je test vhodný na skríning, stanovenie diagnózy
demencie a na sledovanie progresie poznávacích funkcií. Týmto testom overujú prítomnosť demencie
a jej závažnosť. Obsahuje 11 otázok, maximálne skóre testu je 30 bodov, pričom dosiahnutie 27-30

bodov je v norme, 25-26 bodov predstavuje možnosť demencie, 10-24 bodov svedčí pre ľahkú až
stredne ťažkú demenciu, 6-9 bodov svedčí pre ťažkú demenciu a pod 6 bodov pre hlbokú demenciu.
V januári 2012 mala poškodená 21 bodov, v apríli 2012 mala 19 bodov, v auguste 2012 mala 19
bodov, vo februári 2013 mala 13 bodov, v máji 2013 mala 14 bodov, v auguste 2013 mala 13 bodov
a v novembri 2013 mala 8 bodov. Veľký rozdiel medzi augustom 2013 a novembrom 2013 vysvetlila
tak, že to súvisí s tým, že priebeh Alzheimerovej choroby je postupne progredujúci, čiže v časovom

horizonte sa všetky mentálne funkcie postupne zhoršujú. Poškodená bola chorá, dementná, horšie sa
orientovala, zabúdala, bola bezradná, neistá, a preto sa úplne logicky naviazala na osobu, ktorá bola s
ňou v pravidelnom kontakte a v jednej domácnosti. Takejto osobe aj zvýšene dôverovala. Dementní s
Alzheimerovou demenciou už aj v ľahších štádiách takejto demencie sú zvýšene dôverčiví, sugestibilní,
a teda ľahko podľahnú aj manipulácii. Ak by niekto chcel pani Z. nejak manipulovať, tak by sa to v

podstate dalo ľahko zrealizovať. Vzhľadom na jej zdravotný stav v roku 2013 (v danom štádiu choroby)
by už samostatne nevedela pochopiť hodnotu peňazí, nebola by schopná operácie ako prevody z
účtu na účet v banke, komunikácie s bankou, vyberanie peňazí z bankomatov, uzatváranie zmlúv a
nevedela by pochopiť ani predmet zmluvy, nedokázala by už chápať dôsledok takéhoto úkonu. Už
v roku 2010 mala poškodená problém poznať hodnotu peňazí. V priebehu ďalších 3 rokov sa tieto

schopnosti len zhoršovali a boli čoraz viditeľnejšie. Pri stredne ťažkom stupni demencie pre osobu,
ktorá je s chorým v pravidelnom kontakte, sú rozpoznateľné určite všetky typické príznaky ako je strata
pamäti, dezorientácia, neschopnosť orientovať sa v zložitejších situáciách, strata súdnosti, kritičnosti,
neschopnosť samostatného fungovania, neschopnosť vybaviť si sám autonómne nejaké zložitejšie
zdravotné úkony, finančné úkony, hospodárske úkony, úradné úkony. Chorý v tomto štádiu musí byť

usmerňovaný, kontrolovaný, kontroluje sa mu liečba, podávanie liekov, musí byť zavedený k lekárom
a musí sa dohliadať na manipuláciu s peniazmi. Všetky tieto záležitosti osoba, ktorá je v pravidelnom
styku s chorým, eviduje. Môže sa to líšiť pri osobách, ktoré sú s chorým v kontakte len sporadicky
alebo náhodne a tiež to súvisí so spôsobom, akým sa chorému kladie otázka. Keď sa mu položí
jednoduchá otázka, napr. „ako sa máte?“, tak chorý môže odpovedať „dobre“, ale pri tom vôbec nemusí

chápať kontext situácie, kto sa ho to pýta a prečo. Preto sa môže niekedy stať, že laik nevie rozpoznať
chorobu, demenciu u osoby a už vôbec nie je schopný rozpoznať jej štádium, resp. stupeň. Dementný
je schopný odpovedať na niektoré jednoduché otázky, hoci v strednom stupni demencie môže na tie
otázky odpovedať nepresne alebo môže použiť konfabuláciu, čiže odpoveď si vymyslí, doplní, keďže
kvôli strate pamäti odpovedať nevie. V určitých situáciách a za určitých okolností sa môže stať to, že

osobe, ktorá je v nejakom ojedinelom, náhodnom časovom kontakte a ide o laika, sa takáto osoba
postihnutá demenciou stredne ťažkého stupňa, môže javiť ako normálna, zdravá. Tie príznaky ako
demencia prechádza z jednotlivých štádií, tak sa zvýrazňujú, resp. chorobné príznaky sa zväčšujú a
výrazne je obmedzená aj schopnosť autonómneho fungovania. Čím vyššie štádium demencie, tak tým
je schopnosť autonómneho fungovania ťažšia až v tom ťažšom štádiu až nemožná. Na otázku, či je

vôbec možné alebo pravdepodobné, aby osoba starajúca sa o chorú osobu v takomto štádiu tejto
choroby, ktorá je v dennodennom 24-hodinovom styku s touto osobou, bývajú v spoločnej domácnosti,
že by si nevšimla tieto príznaky tohto ochorenia, odpovedala, že toto v podstate absolútne vylučuje.
Keď je prítomná demencia a v období leta 2012 už hovorili o stredne ťažkom stupni demencie, tak to
ochorenie je trvalé. Aj keď môže nastať v priebehu dní nejaké malé kolísanie stavu, čo je úplne normálne

pri tejto chorobe, tieto nemajú forenzný význam v tom zmysle, že by išlo o nejaký jasný interval, že
funkcie sa vrátili do normálu, resp. nemôžu sa vrátiť do normálneho stavu. Poškodená od roku 2012
nemohla ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky. Stredná a ťažká forma demencie vylučuje
vždy spôsobilosť na právne úkon. To, že poškodená mala byť naviazaná na obžalovanú, vyvodili z toho,
čo mali k dispozícii zo spisu, kde popisovala asi sociálna pracovníčka vzťah poškodenej k opatrovateľke,

že sa k nej správala milo, hladkala ju a v podstate aj keď poškodenú vyšetrovali, tak to vyšetrenie
bolo veľmi ťažké, nekvalitné, poškodená sa už ťažko vyjadrovala, boli to fragmentárne odpovede, ale
predsa naznačila v jednej chvíli, že ukázala na obžalovanú a povedala niečo v tom zmysle „rada, rada“.
Je nemožné, aby poškodená formulovala svoje požiadavky a písala listy a formulovala ich obsah vzmysle listín nachádzajúcich sa na č.l. 86-131 spisu (tie boli znalkyni predložené na nahliadnutie) v čase,
kedy sú tieto datované. Je presvedčená, že pani Z. by nebola schopná sama, bez pomoci a asistencie,
bez usmerňovania, takéto listy napísať. Nevedela by to naformulovať po jazykovej stránke, súvisle a

gramaticky správne spísať, ale v tom čase mala narušené už aj významným spôsobom exekutívne
funkcie, t.j. rozhodnúť sa, naplánovať, zrealizovať, premyslieť si, uvedomiť si dôsledky.

Znalkyňa MUDr. Henrieta Tóthpetiová sa na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu pridržiavala záverov
znaleckého posudku č. 05/2015, ktorý vypracovala (č.l. 328-356).

V znaleckom posudku uviedla, že intelektové schopnosti poškodenej PhDr. A. Z. sú patologicky
deteriorované, zhruba na úroveň dieťaťa v predškolskom veku (cca 4 roky!!!). V popredí jej
klinického obrazu sú výrazne znížené intelektové a pamäťové schopnosti, zníženie flexibility, myslenia,
dezorientácia, neschopnosť chápať najmä novšie a zložitejšie situácie, počítať, učiť sa, reč je
narušená, došlo k zníženiu súdnosti, kritickosti. Jej osobnosť je postihnutá degeneratívnym ochorením

mozgu, došlo k celkovému zníženiu úrovne osobnosti. Do popredia vystupujú ľahká ovplyvniteľnosť,
submisivita, neistota, bezradnosť, vzťahovačnosť. Kontrola reality je hypoplastická (tzn. narušený
vzťah k okoliu, času a hodnotám, oddialenie sa od okolitého sveta). Poškodená PhDr. A. Z. vykazuje
patologické známky narušenej schopnosti vnímať, bola u nej preukázaná čiastočná porucha zmyslových
analyzátorov (mierna nedoslýchavosť, zhoršený zrak - šedý zákal). Kvantitatívna porucha v zmysle

halucinácii nie je prítomná, zistená bola ale výrazná deteriorácia pamäťových (mnestických) schopností,
pretože poškodená nie je schopná reprodukovať prežité skutočnosti. Kvalitatívne zvláštnosti (konfabu-
lácie) v reakciách na nové úlohy sú pravdepodobné, aj keď pri jej už obmedzenej slovnej zásobe by
sme ich mohli označiť za verbigerácie (stereotypné opakovanie slova). V každom prípade by ich dokázal
„odhaliť“ aj laik, keďže sú úplne mimo kontextu. Z vyšetrenia poškodenej PhDr. A. Z. je zrejmá tendencia

konfabulatórne spracovávať realitu.

Na hlavnom pojednávaní dodala, že poškodenú vyšetrovala dňa 24.08.2015 o 16:00 hod. v rodinnom
dome na adrese R. 9, H., a toto vyšetrenie realizovali všetky tri znalkyne spolu. Na položené otázky
odpovedala (a aj zopakovala), že osobnosť stredne ťažko dementného človeka je výrazne narušená, v

záujmoch, v správaní, v konaní, súvisí to práve aj s úbytkom intelektových schopností, s usudzovaním,
vyhodnocovaní, plánovaní úloh, čiže dochádza k celkovému úpadku osobnosti. Do popredia sa
dostávajú bezradnosť, ľahká ovplyvniteľnosť, zvýšená dôverčivosť. Konkrétne u pani Z. išlo aj o poruchu
reči, nevedela vyjadriť svoje myšlienky slovne, aj keď tomu mohla rozumieť. Tento údaj bol uvedený
počas psychologického vyšetrenia zo dňa 21.12.2010 (bolo na ňom uvedené expresívna afázia a v teste

MMSE mala 21 bodov). Mala vtedy výrazné problémy vo fatickej funkcii (nedokázala presne popísať
objekt, povedať). V tomto štádiu ochorenia poškodená určite nevedela pochopiť význam finančných
operácií, právnych úkonov a ich dôsledkov, ktoré z nich plynú. Podľa názoru znalkyne nie je možné, aby
osoba, ktorá sa osobne stará (vykonáva osobnú starostlivosť) o osobu trpiacu stredne ťažkým stupňom,
ktorý mala aj pani Z., a je v pravidelnom, dennodennom styku, bývajú spolu, nevedela postrehnúť, že

by si nevšimla tieto príznaky, že trpí týmto ochorením. Poškodená nemohla byť úplne „pri zmysloch“
ani počas tzv. svetlých chvíľok. Ani čiastočne by nebola schopná na nakladanie s majetkom. Stredne
ťažká demencia až ťažká demencia vždy vylučujú spôsobilosť na právne úkony. Konkrétne uviedla
skutočnosti zistené pri kontakte s pani Z.. Napr. na otázku: „Kam ste chodili do školy?“ odpovedala
pani Z. nasledovne: „Doma...Z....no v škole...Trebišove...tam bývali...nie tam...totiž...ja som viacej...bola

som lepšia...bola som tri krát.“. Toto bola jej odpoveď na jednoduchú otázku, ktorou chcela naznačiť,
že má vysokoškolské vzdelanie. Doplnila, že pani Z. nedokázala adekvátne komunikovať v tom svojom
stave a toto je dosť výrazná zložka, ktorú si aj laik musí všimnúť. Pani Z. zrejme aj pred vypuknutím
ochorenia bola veľmi galantná, kultivovaná dáma, a tieto svoje prejavy sa preniesli aj do obdobia jej
demencie, čo prejavovala takou tou láskavosťou ku komukoľvek, kto sa o ňu viacej zaujímal. Aj voči

nej sa počas vyšetrenia správala veľmi milo a pri rozlúčke mala tendenciu pobozkať jej ruku. Z toho
vyplýva, že dlhodobý prejav záujmu a starostlivosti od niekoho, kto bol s ňou v priamom kontakte, ju
viedlo k maximálnej dôverčivosti.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj tieto listinné dôkazy:

· trestné oznámenie s prílohami z č.l. 1-9
· zápisnica o trestnom oznámení - PaedDr. W. D. z č.l. 10-12
· zápisnica o trestnom oznámení - Ing. M. G. z č.l. 13-17
· žiadosť o právnu pomoc s prekladom z č.l. 59-61· vybavenie žiadosti o právnu pomoc s prekladom z č.l. 65-131
· odpovede bánk (bankových ústavov) v SR i s prílohami z č.l. 383-408, 410-444, 445-448, 450-453,
455-456, 458-496, 498-512, 514-520, 522-534, 536, 539, 542, 546, 549, 551, 553, 555, 557, 558-560,

562, 564, 567, 569, 570-571, 573, 575, 576-577, 579, 581, 583, 584-586, 588, 590-596, 598-611,
612-616, 620-692, 694, 696, 700, 702, 704, 706, 708, 710, 712, 714, 716, 718, 720, 722, 724, 726 a 728
· denný kurzový lístok ECB k 16.03.2015 z č.l. 729
· denný kurzový lístok ECB k 28.10.2015 z č.l. 730
· zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu a dohoda o zaopatrení s prílohami z č.l. 731-736

· splnomocnenie zo dňa 09.07.2013 z č.l. 737
· generálna plná moc zo dňa 17.09.2013 z č.l. 738
· žiadosť o vykonanie osvedčenia podpisu z č.l. 739
· žiadosť o vykonanie osvedčenia podpisu z č.l. 740
· odpoveď Mestského úradu v Trnave s prílohami z č.l. 741-744
· žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu a lekársky nález z č.l. 745-749

· lekársky posudok z č.l. 750
· sociálny posudok z č.l. 751
· posudok odkázanosti na opatrovateľskú službu z č.l. 752
· rozhodnutie Mesta Trnava o odkázanosti na opatrovateľskú službu z č.l. 753
· žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby z č.l. 754

· čestné vyhlásenie o majetku fyzickej osoby z č.l. 755
· výpočtový list a rozhodnutia Sociálnej poisťovne z č.l. 756-758
· zmluva o poskytovaní sociálnej služby z č.l. 759-762
· dohoda o zmene pracovnej zmluvy z č.l. 763
· žiadosť o zvýšenie rozsahu opatrovateľskej služby z č.l. 764

· dohoda o zmene pracovnej zmluvy z č.l. 765
· lekársky nález z č.l. 766-767
· zdravotný posudok z č.l. 768
· sociálny posudok z č.l. 769-772
· záznam zo šetrenia v domácnosti z č.l. 773-776

· posudok o odkázanosti na sociálnu službu z č.l. 777-780
· rozhodnutie Mesta Trnava o odkázanosti na domácu opatrovateľskú službu z č.l. 781
· žiadosť o ukončenie poskytovania opatrovateľskej služby z č.l. 782
· dohoda o ukončení zmluvy o poskytovaní sociálnej služby z č.l. 783
· lekárska správa z č.l. 784

· pracovná náplň z č.l. 785
· zápisnica o prešetrení sťažnosti 5/S z č.l. 786-787
· správa Strediska sociálnej starostlivosti z č.l. 788-789
· potvrdenia o príjme z č.l. 790-792
· výkazy o poskytovaní opatrovateľskej služby z č.l. 793-852

· rozsudok OS Trnava sp. zn. 19Ps/12/2014 z č.l. 853-856
· oznámenie JUDr. Romana Cibulku s výzvou z č.l. 857-859
· zápisnica o vydaní osobných vecí, osobných dokladov, finančných prostriedkov a cenností z č.l.
862-863
· úmrtný list z č.l. 864

· kópia OP poškodenej z č.l. 865
· odpoveď OS Trnava z č.l. 866
· odpoveď notárky JUDr. Viery Seleckej z č.l. 867
· odpoveď notárky JUDr. Viery Seleckej z č.l. 868
· závet poškodenej z č.l. 869

· odpoveď Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru s prílohami z č.l. 870-897
· listinné doklady predložené Ing. M. G. z č.l. 899-909 a 911-928
· listinné doklady predložené PaedDr. W. D. z č.l. 930-940
· listinné doklady predložené MUDr. B. Z. z č.l. 942-952
· odpovede Evanjelickej cirkvi metodistickej z č.l. 953-955

· rozpis výdavkov predložených obžalovanou z č.l. 956-957
· lustrácia REGOB na MUDr. F. N. z č.l. 958
· odpoveď GaKÚ Bratislava s prílohami z č.l. 959-962
· rozhodnutie Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru z č.l. 963-964· kúpna zmluva z č.l. 965-968
· odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti z č.l. 970
· zoznam vozidiel z č.l. 971-972

· evidenčná karta vozidla z č.l. 973-975
· evidenčná karta vozidla z č.l. 976
· evidenčná karta vozidla z č.l. 977
· zoznam vozidiel z č.l. 978
· listinné doklady od obžalovanej z č.l. 1009-1025

· LV č. 2201 a 661 v k. ú. Trnava z č.l. 1065-1066, 1068-1069 a 1072-1073
· podstatný obsah spisu OS Trebišov sp. zn. 2C/290/2016
· listinné dôkazy predložené splnomocnencom JUDr. Cibulkom z č.l. 1141-1174
· výpisy z listov vlastníctva na nehnuteľnosti obžalovanej z č.l. 1185-1187

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynuli tieto relevantné skutočnosti:

Ako prvý podal vo veci trestné oznámenie PaedDr. W. D., a to dňa 29.09.2014, pričom v ňom, ako aj
dňa 21.10.2014 do zápisnice o trestnom oznámení uviedol úplne totožné skutočnosti ako v rámci svojej
výpovede na hlavnom pojednávaní (č.l. 1-9 a 10-12). Rovnako ako na hlavnom pojednávaní uviedol
relevantné skutočnosti do zápisnice o trestnom oznámení aj Ing. M. G. dňa 21.10.2014 (č.l. 13-17).

Z odpovede na žiadosť o právnu pomoc do Švajčiarskej konfederácie (č.l. 59-61 a 65-131) vyplynulo, že
poškodená PhDr. A. Z. (A. Z.) mala bankový účet v Basler G. (BKB-SENIOREN-SPARKONTO - sporiaci
účet) s L. (č. 42 84.923.75 CHF) vedený na jej meno, ktorý bol zriadený dňa 08.11.1990 a saldovaný bol
ku dňu 24.12.2013. Na účet prichádzal každý mesiac od 01.01.2012 dôchodok (Dôchodková poisťovňa

Basel-Stadt) vo výške 2.197,50 €. Konečný stav účtu k 24.12.2013 bol 416.349,88 CHF. Príkaz na
uzavretie účtu bol zo dňa 29.08.2013 (č.l. 121). Zostatok na účte podľa žiadosti (č.l. 126) zaslali na účet
s IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (č.l. 480 - zostatok bol vo výške 423.899,76 €).

Z odpovedí bánk (bankových ústavov) v SR i s prílohami (č.l. 383-408, 410-444, 445-448, 450-453,

455-456, 458-496, 498-512, 514-520, 522-534, 536, 539, 542, 546, 549, 551, 553, 555, 557, 558-560,
562, 564, 567, 569, 570-571, 573, 575, 576-577, 579, 581, 583, 584-586, 588, 590-596, 598-611,
612-616, 620-692, 694, 696, 700, 702, 704, 706, 708, 710, 712, 714, 716, 718, 720, 722, 724, 726 a
728) vyplynulo, že:
· dňa 04.01.2013 došlo k výberu peňažnej hotovosti vo výške 5.000,00 € z účtu č. Z. vedeného vo VÚB

(č.l. 673) a dňa 27.06.2013 k výberu peňažnej hotovosti vo výške 1.800,00 € z účtu č. Z XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s. (č.l. 446),
· dňa 28.05.2014 na základe generálnej plnej moci previedla obžalovaná z účtu poškodenej č. SK03
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na svoj osobný účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo
VÚB, a.s., finančné prostriedky vo výške 350.006,00 € (č.l. 485-486 a 680),

· dňa 28.05.2014 zo svojho osobného účtu č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na svoj ďalší osobný
vkladový účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený vo VÚB a.s. previedla obžalovaná finančné
prostriedky vo výške 290.000,00 € (č.l. 688) a dňa 04.06.2014 zo svojho účtu č. Z XXXX XXXX XXXX
XXXX 4154 vybrala obžalovaná peňažnú hotovosť vo výške 60.000,00 € (č.l. 689-690),
·dňa18.06.2014zosvojhoosobnéhoúčtuč.ZXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXpreviedlaobžalovanána

svoj ďalší vkladový účet č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX finančné prostriedky vo výške 290.000,00
€ (č.l. 523 a 692), z ktorého dňa 21.07.2014 vybrala peňažnú hotovosť vo výške 290.000,00 € (č.l. 525),
·vobdobíod10.07.2013do28.10.2015obžalovanávykonala8výberovpeňažnejhotovostizbankového
účtu č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v celkovej výške 39.077,21 € (č.l. 674 - dňa 10.07.2013 vo
výške 5.000,00 €, č.l. 678 - dňa 11.07.2013 vo výške 3.177,21 €, č.l. 683-684 - dňa 22.10.2014 vo výške

10.000,00 €, č.l. 524 - dňa 16.03.2015 vo výške 4.500,00 €, č.l. 501 - dňa 28.04.2015 vo výške 5.000,00
€, č.l. 502 - dňa 25.06.2015 vo výške 4.000,00 €, č.l. 515 - dňa 22.10.2015 vo výške 5.000,00 €, č.l. 516
- dňa 28.10.2015 vo výške 2.400,00 €),
·vobdobíod11.07.2013do28.10.2015obžalovanávykonala6výberovpeňažnejhotovostizbankového
účtu č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v celkovej výške 14.885,09 € (č.l. 676 - dňa 11.07.2013 vo

výške 3.581,09 €, č.l. 686 - dňa 28.10.2014 vo výške 3.000,00 €, č.l. 517 - dňa 28.04.2015 vo výške
1.500,00 €, č.l. 518 - dňa 28.10.2015 vo výške 2.400,00 CHF, , t.j. v prepočte 2.202,00 € - viď č.l. 730,
č.l. 519 - dňa 28.10.2015 vo výške 2.400,00 CHF, t.j. v prepočte 2.202,00 € - viď č.l. 730, č.l. 520 - dňa
28.10.2015 vo výške 2.400,00 €),·vobdobíod11.10.2013do22.10.2015obžalovanávykonala6výberovpeňažnejhotovostizbankového
účtu č. Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v celkovej výške 23.300,00 € (č.l. 439 - dňa 11.10.2013 vo
výške 300,00 €, č.l. 440 - dňa 04.06.2014 vo výške 5.000,00 €, č.l. 435 a 441 - dňa 07.01.2015 vo výške

5.000,00 €, č.l. 447 - dňa 16.03.2015 vo výške 5.000,00 €, č.l. 448 - dňa 25.06.2015 vo výške 4.000,00
€, č.l. 455-456 - dňa 22.10.2015 vo výške 4.000,00 €, pričom obžalovaná bola prítomná pri výbere ako
tretia osoba).

Zo zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu a dohoda o zaopatrení s prílohami (č.l. 731-736) bolo

zrejmé, že poškodená bola podpísaná na tejto zmluve zo dňa 03.12.2012 na rovnakom mieste evidentne
trikrát a kúpna cena vo výške 10.000,00 € mala byť zaplatená k rukám poškodenej.

Na splnomocnení zo dňa 09.07.2013 (č.l. 737) bola poškodená podpísaná na rovnakom mieste dvakrát
a išlo o splnomocnenie na dobu neurčitú udelené ňou z dôvodu pokročilého veku a zníženej telesnej
mobility, a to pre obžalovanú na disponovanie s finančnými prostriedkami v rozsahu práv a povinností

majiteľa účtu na osobnom účte č. XXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, termínovanom účte č. XXXXXXXXXX/
XXXX a SŽÚ Senior č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Na generálnej plnej moci zo dňa 17.09.2013 (č.l. 738) bol jeden podpis pripomínajúci podpis poškodenej
a išlo o splnomocnenie na dobu neurčitú udelené z dôvodu pokročilého veku a zníženej telesnej mobility,

a to pre obžalovanú v rozsahu práv a povinností majiteľa účtu, na disponovanie s konkretizovanými
účtami, a to najmä na vykonávanie výberov, vkladov a iných prevodov finančných prostriedkov na týchto
účtoch a taktiež na všetky ostatné zmeny týkajúce sa týchto účtov u na ich prípadné konečné zrušenie,
osobný účet č. XXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, termínovaný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, SPOROŽÍRO
Senior č. XXXXXXXXXX/XXXX a vkladový účet Sporenie senior č. XXXXXXXXXX/XXXX.

Žiadosť o vykonanie osvedčenia podpisu (č.l. 739) podala a podpísala dňa 08.07.2013 obžalovaná.

Žiadosť o vykonanie osvedčenia podpisu (č.l. 740) podala a podpísala dňa 19.09.2013 obžalovaná.

Z odpovede Mestského úradu v Trnave s prílohami (č.l. 741-744) vyplynulo, že tieto žiadosti o vykonanie
osvedčenia podpisu vybavovala S. a mali poradové čísla 2783/2013 a 3827/2013, pričom k odpovedi boli
priložené aj kópie z osvedčovacích kníh, kde bolo k nim údaj o čísle občianskeho preukazu poškodenej
a rozdielne podpisy poškodenej.

Lekársky nález MUDr. B. Z. (č.l. 745-749) zo dňa 03.02.2011 na účel posúdenia odkázanosti na sociálnu
službu k zdravotnému stavu poškodenej (na žiadosť zo dňa 29.01.2011) konštatoval u nej Demenciu pri
Alzheimerovej chorobe, mierne až stredne ťažký stupeň.

Lekársky posudok (č.l. 750) ohľadom poškodenej uvádzal, že od novembra 2010 do januára 2011 bola

hospitalizovaná v PN Pezinok pre Demenciu pri Alzheimerovej chorobe, mierne až stredne ťažký stupeň.

Sociálny posudok (č.l. 751) obsahoval popis znevýhodnení poškodenej a spisovala ho R. G..

Posudok odkázanosti na opatrovateľskú službu (č.l. 752) konštatoval u nej zdravotné postihnutie = III.

stupeň a ako druh sociálnej služby navrhoval opatrovateľskú službu.

Rozhodnutím Mesta Trnava o odkázanosti na opatrovateľskú službu (č.l. 753) zo dňa 09.03.2011 bola
poškodená odkázaná na opatrovateľskú službu III. stupňom odkázanosti (právoplatnosť nadobudlo dňa
15.03.2011).

Zo žiadosti o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby (č.l. 754) zo dňa 10.03.2011 vyplynulo,
že táto bola požadovaná na 4,5 hodiny od 08:00 hod. do 12:30 hod.

Z čestného vyhlásenia o majetku fyzickej osoby (č.l. 755) vyplynulo, že poškodená tiež prehlásila, že

nevlastnímajetokvhodnotepresahujúcej39.833,00€,pričompriznalalenpoberaniedôchodkuvovýške
priemerne 252,57 € (č.l. 756-758).Zmluva o poskytovaní sociálnej služby (č.l. 759-762) bola podpísaná dňa 11.03.2011 medzi poškodenou
a Strediskom sociálnej starostlivosti, mala trvať od 18.03.2011 na neurčito v rozsahu 4,5 hodiny denne
v pracovných dňoch za max. poplatok 155,25 € mesačne.

Z dohody o zmene pracovnej zmluvy (č.l. 763) zo dňa 21.07.2012 vyplynulo, že obžalovaná mala po
zmene pracovnej zmluvy opatrovať poškodenú PhDr. A. Z. v jej domácnosti od 23.07.2012 a jej týždenný
pracovný úväzok bol 22,5 hodiny.

Zožiadostiozvýšenierozsahuopatrovateľskejslužby(č.l.764)vyplynulo,žedňa26.07.2012poškodená
požiadala o zvýšenie rozsahu opatrovateľskej služby na 6 hodín denne od 01.08.2012.

Z dohody o zmene pracovnej zmluvy (č.l. 765) zo dňa 22.07.2013 vyplynulo, že u obžalovanej sa zmenil
týždenný pracovný úväzok na 37,5 hodiny.

Lekársky nález (č.l. 766-767) na účel posúdenia odkázanosti na sociálnu službu zo dňa 18.07.2014
konštatoval u poškodenej to isté ako v predošlom náleze.

Zdravotný posudok (č.l. 768) zo dňa 01.08.2014 konštatoval u poškodenej to isté ako lekársky posudok,
pričom sa zvýšil stupeň odkázanosti na VI.

Sociálny posudok (č.l. 769-772) konštatoval u poškodenej odkázanosť na pomoc inej osoby takmer pri
všetkých činnostiach.

Zo záznamu zo šetrenia v domácnosti (č.l. 773-776) zo dňa 08.08.2014, ktorý sa uskutočnil v mieste

bydliska obžalovanej v Trnave na Žitnej, bolo konštatované, že poškodená prejde krátke úseky za
pomoci tretej osoby.

Posudok o odkázanosti na sociálnu službu (č.l. 777-780) konštatoval u poškodenej stupeň odkázanosti
VI. a potrebný rozsah sociálnej služby na viac ako 360 hodín mesačne.

Rozhodnutím Mesta Trnava o odkázanosti na domácu opatrovateľskú službu (č.l. 781) bola poškodená
odkázaná na domácu opatrovateľskú službu.

Zo žiadosti o ukončenie poskytovania opatrovateľskej služby (č.l. 782) vyplynulo, že poškodená PhDr.

A. Z. dňa 02.12.2014 písomne požiadala o ukončenie poskytovania opatrovateľskej služby ku dňu
05.12.2014.

Dohoda o ukončení zmluvy o poskytovaní sociálnej služby (č.l. 783) bola spísaná dňa 02.12.2014.

Lekárska správa MUDr. Emila Seča (č.l. 784) zo dňa 26.02.2015 u poškodenej PhDr. A. Z. konštatovala,
že od roku 2010 trpí Alzheimerovou demenciou ťažkého stupňa a vzhľadom ku skutočnosti, že nie je
schopná si samostatne zabezpečiť základné potreby bez asistencie inej osoby, je odporučené skúmanie
spôsobilosti na právne úkony.

Z pracovnej náplne obžalovanej zo dňa 25.07.2012 (č.l. 785) bolo zistiteľné, že okrem iného bola
povinná vykonávať práce aj v rozsahu vnútorných organizačných a riadiacich noriem Strediska sociálnej
starostlivosti, aj čo sa týka sprievodu na lekárske vyšetrenia a ďalšie úlohy súvisiace s druhom práce
podľa pokynov priameho nadriadeného.

Zo zápisnice o prešetrení sťažnosti 5/S (č.l. 786-787) zo dňa 01.12.2014 vyplynulo, že obžalovaná
zjavne v rámci prešetrenia sťažnosti príbuzných poškodenej „klamala“ o prevodoch na účtoch, priznala
však udelenie plnomocenstva na nakladanie s nimi, uviedla, že je pripravená starať sa o poškodenú
PhDr. A. Z. aj bez ingerencie Strediska sociálnej starostlivosti, prítomní boli vtedy Z. C. i G., pričom
obžalovaná sa tiež vyjadrila, že poškodená si nepriala podávať o nej žiadne informácie, čo rešpektovala.

Zo správy Strediska sociálnej starostlivosti (č.l. 788-789) vyplynulo, že obžalovaná sa pred opatrovaním
poškodenej starala o dve iné ženy trpiace Alzheimerovou chorobou, pričom v prípade jednej z nich išlo
len o zastupovanie inej opatrovateľky. V prípade druhej ženy išlo o opatrovanie H. G. od 23.01.2006 do31.12.2011 do jej úmrtia. Obžalovaná predložila aj osvedčenie o absolvovaní opatrovateľského kurzu
v trvaní 220 hodín, opatrovala spolu 8 ľudí, bola odmeňovaná len Strediskom sociálnej starostlivosti,
pričom je v rozpore s pracovno-právnymi predpismi, aby zamestnanec vykonávajúci opatrovateľskú

službu podľa § 41 Zákona o sociálnych službách a v rozsahu pracovnej zmluvy, resp. pracovnej náplne,
poberal od opatrovanej osoby dodatočnú odmenu alebo iné výhody.

Potvrdenia o príjme (č.l. 790-792) potvrdzovali, že obžalovaná mala čistý priemerný mesačný príjem za
opatrovanie poškodenej PhDr. A. Z. do 289,00 € v roku 2012, do 300,00 € v roku 2013 a do 334,00 €

v roku 2014.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 19Ps/12/2014 (č.l. 853-856), ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 20.01.2016, bola poškodená PhDr. A. Z. pozbavená na právne úkony celkom, pričom
za opatrovníka bol ustanovený PaedDr. W. D..

Z oznámenia JUDr. Romana Cibulku s výzvou (č.l. 857-859) vyplynulo, že obžalovaná bola následne
písomne informovaná, že príbuzní poškodenej PhDr. A. Z. ju odvezú do Trebišova v konkrétny deň, v
ktorý sa tak aj stalo.

Zo zápisnice o vydaní osobných vecí, osobných dokladov, finančných prostriedkov a cenností (č.l.

862-863) vyplynulo, že obžalovaná odovzdala poškodenú PhDr. A. Z. na základe rozhodnutia súdu a
žiadosti opatrovníka PaedDr. W. D., a to vrátane sumy 190.000,00 €, cenností, ostatných vecí, dokladov
a osobných vecí a zdravotnej dokumentácie, taktiež aj s výpismi z účtov Slovenskej sporiteľne, a.s. za
rok 2015.

Z úmrtného listu (č.l. 864) vyplynulo, že poškodená PhDr. A. Z. zomrela dňa 20.05.2016 v Trebišove.

Z kópie občianskeho preukazu poškodenej (č.l. 865) vyplynulo, že tento mal číslo SH 519042.

Z odpovedí notárky JUDr. Viery Seleckej (č.l. 867-868) vyplynulo, že dedičmi po poškodenej PhDr. A. Z.

zo zákona v III. skupine sú O. U., G. G. a Mgr. H. Z. a dedičské konanie nie je skončené, resp. poškodená
zanechala závet, ktorým všetok svoj majetok odkázala obžalovanej.

Závet poškodenej (č.l. 869) bol spísaný dňa 11.09.2013 za prítomnosti svedkov V. N. a M. V..

Z odpovede okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru s prílohami (č.l. 870-897) vyplynulo, že byt
kúpila poškodená PhDr. A. Z. dňa 06.03.2008, pričom právne účinky jeho predaja obžalovanej a jej
manželovi nastali dňa 11.07.2013, išlo o zrýchlené konanie a overovacia doložka podpisu poškodenej
mala poradové číslo 2783/2013. Poškodená bola na kúpnej zmluve i na návrhu na vklad podpísaná
vždy dvakrát (č.l. 878 a 880). Podľa kúpnej zmluvy bol byt predaný obžalovanej a jej manželovi za sumu

10.000,00 € a následne bol predaný ďalšou kúpnou zmluvou ďalej obžalovanou a jej manželom F. O. za
tú istú cenu. Právne účinky prevodov bytu poškodenej boli nasledovné:
· dňa 11.07.2013 prevod bytu z poškodenej na obžalovanú a jej manžela za kúpnu cenu 10.000,00 €,
· dňa 30.08.2013 prevod bytu z obžalovanej a jej manžela na F. O. za kúpnu cenu 10.000,00 € (zmluva
zo dňa 28.08.2013),

· dňa 13.11.2013 prevod z F. O. na A. Y. za kúpnu cenu 30.000,00 € (zmluva zo dňa 18.09.2013),
· dňa 10.04.2014 prevod z A. Y. na Ing. O. G. za kúpnu cenu 64.000,00 € (zmluva zo dňa 07.03.2014).

Z listinných dokladov predložených Ing. M. G. (č.l. 899-909 a 911-928) bol relevantný list obžalovanej
zo dňa 23.07.2014, kde obžalovaná uviedla, že poškodená PhDr. A. Z. je svojprávna, obe sú na seba

citovo naviazané, s tým, že kúpili od poškodenej jej byt a keďže nemali v záujme si ho ponechať, tak za
tú istú sumu ho predali ďalej. Z ďalšieho predloženého listu obžalovanej zo dňa 26.08.2014 vyplynulo,
že po zlepšení zdravotného stavu poškodenej ju už obžalovaná do banky len doprevádzala.

Z listinných dokladov predložených PaedDr. W. D. (č.l. 930-940) bol zrejmý zoznam liekov, ktoré užívala

poškodená PhDr. A. Z. v lete 2014. Išlo o Yasnal, Ebixa, Tanakan, Rispen, Alventa a Gerodorm a tieto
sú určené na depresie, poruchy vnímania, spánku, pamäte a pozornosti, aj na stratu pamäti a na miernu
až stredne ťažkú Alzheimerovu demenciu.Listinné doklady predložené MUDr. B. Z. (č.l. 942-952) sa týkali aj zdravotnej dokumentácie poškodenej
PhDr. A. Z., ktorá si už v roku 2008 sťažovala na poruchy pamäte, zábudlivosť, poruchy koncentrácie,
cítila sa depresívne, v roku 2009 jej v rámci vyšetrení poškodená uvádzala, že neprimerane zabúda, v je

rodinaboltiežAlzheimer(malahomatka),dominujúunejstavyúzkosti,zhoršilsajejspánok,vroku2010
sa jej opätovne poškodená sťažovala na depresie, bolo zistené nesprávne užívanie liekov, v roku 2011
bola preto poškodená hospitalizovaná v psychiatrickej nemocnici, ako aj v Alzheimer centre, kde však
nesúhlasila s pobytom. Zo zdravotnej dokumentácie bolo zrejmé, že poškodená nebrala lieky, pričom sa
jej neskôr vybavovala opatrovateľská starostlivosť a pri jednom z vyšetrení tak úplne dezorientovaná,

že sa čakalo na opatrovateľku.

Z odpovede Evanjelickej cirkvi metodistickej (č.l. 953-955) vyplynulo, že poškodená PhDr. A. Z. darovala
dňa 22.07.2014 cirkvi (k rukám H. H.) sumu 10.000,00 €, pričom obžalovaná bola členkou tejto cirkvi od
roku 1992 a za obdobie od 7/2012 do 2/2016 jej darovala sumu 770,00 € formou mesačných príspevkov.

Z rozpisu výdavkov predložených obžalovanou (č.l. 956-957) vyplynulo, že na úpravy obytných
priestorov bola použitá suma 42.200,00 €, za invalidný vozík suma 500,00 €, doplatok za opatrovateľskú
službu poškodenej bol vo výške 3.609,69 €, ďalšie mesačné náklady na poškodenú boli vo výške 700,00
€ (zdravotné a masážne pomôcky, lieky, oblečenie, cigarety, hygienické potreby, taxík, jedlo, vitamíny),
mesačne na záľuby pre poškodenú išla suma 1.000,00 € a odmena obžalovanej za opatrovanie

poškodenej bola mesačne vo výške 1.000,00 €. Taktiež obžalovaná uviedla, že poškodená prispela na
pohreb jej manžela sumou 3.000,00 €, darovala auto jej synovi za sumu 20.000,00 € a darovala jej trikrát
k Vianociam a sviatkom spolu sumu vo výške 84.500,00 €. Taktiež poškodená darovala cirkvi sumu
10.000,00 €. K tomuto rozpisu predložila obžalovaná aj ďalšie listinné doklady (č.l. 1009-1025).

Z lustrácie REGOB na MUDr. F. N. (č.l. 958) vyplynulo, že tento zomrel dňa 18.04.2014.

Z odpovede GaKÚ Bratislava s prílohami (č.l. 959-962) vyplynulo, že na LV č. 661 v k. ú. Trnava je
zapísaný rodinný dom súpisného čísla 4019 s priľahlými pozemkami, pričom výlučným vlastníkom týchto
nehnuteľností je obžalovaná z titulu vkladového konania vedeného pod číslom V 4821/15, kedy vklad

bol povolený dňa 27.08.2015. Pokiaľ ide o LV č. 2201 v k. ú. Trnava, ide o rodinný dom súpisného čísla
6179, ktorého výlučným vlastníkom je obžalovaná z titulu osvedčenia o dedičstve sp. zn. 26D/384/2014,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2014 (Z 5876/14).

Rozhodnutie Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru zo dňa 27.08.2015 (č.l. 963-964) sa týkalo

kúpnej zmluvy zo dňa 04.08.2015 medzi predávajúcim Reality - IPV, s.r.o. a kupujúcim - obžalovanou
ohľadom kúpy nehnuteľností na LV č. 661 za sumu 100.000,00 € (č.l. 965-968).

Zo zoznamu vozidiel (č.l. 971-972) vyplynulo, že F. N. je vlastníkom osobného motorového vozidla zn.
Škoda Rapid s EČ: TT737FS, sedan, modrá metalíza, a to od 07.10.2014.

Z obsahu spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 2C/290/2016 vyplynulo, že dňa 15.08.2016 bola
podaná žaloba splnomocnencom JUDr. Romanom Cibulkom, ktorý zastupoval v konaní poškodené Mgr.
G.G.aMgr.H.Z.,ourčenieneplatnostizávetupoškodenej,pričomodporcombolaobžalovaná.Vkonaní
bola zo strany súdu písomne dňa 23.02.2017 obžalovaná vyzvaná na vyjadrenie k tejto žalobe, na čo

však nereagovala, nedostavila sa ani na pojednávanie konané dňa 20.09.2017 a súd preto rozsudkom
pre zmeškanie, ktorý bol vyhlásený dňa 20.09.2017 rozhodol o tom, že závet poškodenej je neplatný.
Keďže obžalovaná odvolanie nepodala, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2017.

Z listinných dôkazov predložených splnomocnencom JUDr. Romanom Cibulkom (č.l. 1141-1174) bolo

predložené i odborné vyjadrenie vypracované odborne spôsobilou osobou (pre účely civilného konania)
ohľadom pravosti podpisu poškodenej na závete (v zmysle § 206 Civilného sporového poriadku) so
záverom, že tento podpis poškodenej na závete s najväčšou pravdepodobnosťou nie je jej pravým
podpisom.

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd
mal za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe (po jeho miernej modifikácií bez akéhokoľvek

narušenia skutkovej totožnosti) stal a že tento spáchala obžalovaná O. N..

Obžalovaná O. N. svoju obranu na hlavnom pojednávaní postavila v podstate na svojich rozporuplných
tvrdeniach, kedy si sama vnútorne a aj logicky odporovala, pričom jej obhajobné tvrdenia súd
nepresvedčili o ich pravdivosti. Pre súd neexistovali žiadne pochybnosti o vine obžalovanej.

Z hľadiska uznania viny obžalovanej boli nosnými dôkazmi znalecké posudky, ktoré boli vypracované
na poškodenú, ktoré súd považoval napriek námietkam obhajoby za presvedčivé. Všetky znalkyne
realizovali aj osobné vyšetrenie poškodenej PhDr. A. Z., mali tiež k dispozícií jej kompletnú zdravotnú
dokumentáciu a svoje závery jasne odôvodnili a tieto mali svoj podklad i v do tej doby zabezpečených
dôkazoch.

Znalkyňa MUDr. Ľubica Ondrisová v znaleckom posudku okrem iného konštatovala, že poškodená
PhDr. A. Z. trpela na duševné ochorenie - tzv. Alzheimerovu demenciu preukázateľne už od roku
2010. Najnápadnejším a najčastejším prejavom choroby sú poruchy pamäti, dezorientácia, narušenie
myslenia, chápania, úsudku, poruchy reči a priestorovej orientácie, rozhodovacie obtiaže. V roku 2011

a začiatkom roka 2012 bola schopná fungovať samostatne, pokiaľ sa jednalo o známe, nenáročné,
opakujúce sa situácie. K zložitejším úkonom potrebovala asistenciu (napr. očná operácia, vybavenie
opatrovania tak, ako o tom vypovedala na hlavnom pojednávaní aj svedkyňa MUDr. B.). Už v tomto
období bol u nej dôvod na čiastočné pozbavenie spôsobilosti k právnym úkonom. V tomto období
pre narušenie kognitívnych (poznávacích) funkcií, najmä narušenia chápania, úsudku, neschopnosti

vyhodnotiť niektoré okolnosti, dôsledky už nemala robiť závažné právne úkony (nakladanie s financiami,
majetkom a pod.). V lete 2012 sa jej stav zhoršil a postupne sa dementný syndróm prehlboval, zhoršili
sa mentálne funkcie, orientácia v čase aj mieste, zabúdanie, bola plne odkázaná na opateru druhej
osoby. Nebola sama si schopná zabezpečiť svoje základné životné potreby vrátane rozhodovania o
akýchkoľvek bežných veciach. Od novembra 2012 jej demencia progredovala smerom od štádia stredne

ťažkého do ťažkého stupňa. Poškodená nebola v decembri 2012 ani v septembri 2013 spôsobilá k
právnym úkonom, nebola už schopná samostatne rozpoznať a chápať právne úkony a ich dôsledky.
Nachádzala sa dokázateľne v stredne ťažkom štádiu demencie pri Alzheimerovej chorobe. Napriek
tomu tieto chorobné prejavy nemuseli byť v bežnom kontakte s poškodenou ihneď rozpoznateľné,
hlavne, ak bol chvíľkový, jednorazový, náhodný. Poškodená odpovedala na kladené otázky a laikovi

sa mohlo zdať, že je v poriadku. Záležalo však aj na tom, ako na tú otázku odpovie a či odpovie
presne, môže konfabulovať, či odpovedá väčšinou jedným slovom (áno - nie - neviem) alebo stručne,
či hľadá výraz, či komunikuje aj spontánne, či používa dlhšie rozvinuté vety. Záleží aj na tom, akým
spôsobom otázky chorému kladieme, či sú zatvorené alebo otvorené. Niektoré chorobné zmeny ani
nemusia byť poznateľné v bežnom kontakte, napr. strata súdnosti, kritickosti, čo je typické už aj

pre ľahšie štádiá demencie a čo má podstatný forenzný význam; alebo zmena osobnosti, keď pri
Alzheimerovej chorobe sa mení osobnosť (poškodená sa o seba prestala starať, aj o byt, podľa
vyjadrení príbuzného bola „držgroš“, napriek majetku si kúpila malý, neluxusný, byt, ktorý neprerobila
a ako chorá začala neuvážene nakladať s peniazmi a vyberať z účtov, rušiť účty, rozdávať peniaze,
čiže mnohé z týchto prejavov už akoby nezodpovedali jej povahe pred chorobou). Aj ľahko dementní

sú už zvýšene sugestibilní, dôverčiví, ľahko podľahnú manipulácii a keď k tomu prirátame zníženie
súdnosti, kritickosti, určitú bezradnosť, zníženie flexibility myslenia, prestávanie chápania najmä novších
a zložitejších situácií, ľahko si vieme predstaviť, ako môže chorý dementný človek podľahnúť vplyvu
osoby, ak by to táto chcela zneužiť alebo využiť. Musíme brať do úvahy aj izoláciu poškodenej, keď
okrem opatrovateľky nebola s nikým v pravidelnom styku (ak máme na mysli pravidelný, dennodenný

alebo aspoň niekoľkokrát mesačný styk). Poškodená sa veľmi ľahko a rýchlo citovo naviazala tak na
prvú, ale najmä na druhú opatrovateľku (obžalovanú) a naviazala by sa na hocijakú inú blízku osobu.
Vzhľadom na svoj psychický stav sa začala správať iracionálne a nevedela vyhodnotiť a chápať rôzne
životné situácie a okolnosti.

Znalkyňa MUDr. Ľubica Ondrisová na hlavnom pojednávaní okrem iného vypovedala, že vzhľadom
na zdravotný stav poškodenej v roku 2013 (v danom štádiu jej choroby) by už samostatne nevedela
pochopiť hodnotu peňazí, nebola by schopná operácie ako prevody z účtu na účet, komunikácie s
bankou, vyberanie peňazí z bankomatov, uzatváranie zmlúv a nevedela by pochopiť ani predmet zmluvy,nedokázala by už chápať dôsledok takéhoto úkonu. Je nemožné, aby poškodená formulovala svoje
požiadavky a písala listy a formulovala ich obsah v zmysle listín nachádzajúcich sa na č.l. 86-131 spisu
v čase, kedy sú tieto datované. Pri stredne ťažkom stupni tejto demencie pre osobu, ktorá je s chorým

v pravidelnom kontakte, sú rozpoznateľné určite všetky typické príznaky tejto choroby. Chorý v tomto
štádiu musí byť usmerňovaný, kontrolovaný, aj v liečbe, podávaní liekov, musí byť zavedený k lekárom a
musí sa dohliadať na manipuláciu s peniazmi. Všetky tieto záležitosti osoba, ktorá je v pravidelnom styku
s chorým, eviduje. Môže sa však niekedy stať, že laik, ktorý nie je s chorým v pravidelnom styku, nevie
rozpoznať chorobu, demenciu u osoby a už vôbec nie je schopný rozpoznať jej štádium, môže sa mu

chorý javiť ako normálny, zdravý. Absolútne vylúčila, že by bolo možné alebo pravdepodobné, aby osoba
starajúca sa o chorú osobu v takomto štádiu choroby, ktorá je v dennodennom 24-hodinovom styku s
touto osobou, že by si nevšimla príznaky tohto ochorenia. Keď bola u poškodenej prítomná demencia v
období leta 2012 v stredne ťažkom stupni, tak to ochorenie bolo trvalé. Aj keď mohlo nastať v priebehu
dní nejaké malé kolísanie stavu, funkcie sa u nej nemohli vrátiť do normálneho stavu. Poškodená od roku
2012 nemohla ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky. Stredná a ťažká forma tejto demencie

vylučuje vždy spôsobilosť na právne úkony.

Znalkyňa MUDr. Henrieta Tóthpetiová v znaleckom posudku okrem iného konštatovala, že intelektové
schopnosti poškodenej v čase vyšetrenia boli patologicky deteriorované, zhruba na úroveň dieťaťa v
predškolskom veku (cca 4 roky!). V popredí jej klinického obrazu boli výrazne znížené intelektové a

pamäťové schopnosti, zníženie flexibility, myslenia, dezorientácia, neschopnosť chápať najmä novšie a
zložitejšie situácie, počítať, učiť sa, reč je narušená, došlo k zníženiu súdnosti, kritickosti. Jej osobnosť
bola postihnutá degeneratívnym ochorením mozgu, došlo k celkovému zníženiu úrovne osobnosti.
Do popredia vystupovali ľahká ovplyvniteľnosť, submisivita, neistota, bezradnosť, vzťahovačnosť.
Poškodená tiež nebola schopná reprodukovať prežité skutočnosti.

Znalkyňa MUDr. Henrieta Tóthpetiová na hlavnom pojednávaní dodala, že osobnosť stredne ťažko
dementného človeka je výrazne narušená, v záujmoch, v správaní, v konaní, súvisí to práve aj s
úbytkom intelektových schopností, s usudzovaním, vyhodnocovaní, plánovaní úloh, čiže dochádza k
celkovému úpadku osobnosti. Do popredia sa dostávajú bezradnosť, ľahká ovplyvniteľnosť, zvýšená

dôverčivosť. Konkrétne u poškodenej išlo aj o poruchu reči, nevedela vyjadriť svoje myšlienky slovne,
aj keď tomu mohla rozumieť. V tomto štádiu ochorenia určite nevedela pochopiť význam finančných
operácií,právnychúkonovaichdôsledkov,ktoréznichplynú.Podľanázoruznalkynenebolomožné,aby
osoba, ktorá sa osobne stará (vykonáva osobnú starostlivosť) o osobu trpiacu stredne ťažkým stupňom,
ktorý mala poškodená, a je v pravidelnom, dennodennom styku, bývajú spolu, nevedela postrehnúť,

nevšimla by si tieto príznaky, že trpí týmto ochorením. Poškodená nemohla byť úplne „pri zmysloch“ ani
počas tzv. svetlých chvíľok. Ani čiastočne by poškodená nebola schopná na nakladanie s majetkom.
Stredne ťažká demencia až ťažká demencia vždy vylučujú spôsobilosť na právne úkony. Dlhodobý
prejav záujmu a starostlivosti od niekoho, kto bol s ňou v priamom kontakte, ju viedol k maximálnej
dôverčivosti.

Na výpovede oboch znalkýň z hľadiska svojej odbornosti nadviazal vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní zhodnými vyjadreniami k niektorým podstatným znaleckým záverom aj svedok MUDr. Emil
Seč.

Závery oboch znaleckých posudkov boli podporené výpoveďami ďalších svedkov. MUDr. Gabriela
Stoklasová uviedla, že poškodená mala ísť v marci 2011 na operáciu šedého zákalu a už vtedy
nebola schopná pochopiť, čo má s výsledkami robiť a kam má ísť, preto túto záležitosť musela riešiť
s opatrovateľkou, ktorú mala v tom čase pridelenú. P. vypovedal, že poškodená hovorievala „zaplatiť“,
resp. chcela zaplatiť všetko. Tento výraz začala používať ešte v čase, keď žil manžel obžalovanej, mohlo

to byť rok a pol pred jeho smrťou. V. S. uviedla, že bola svedkom toho, ako na Veľkú Noc v roku 2014,
keď zomrel manžel obžalovanej, poškodená obžalovanej hovorila, že všetko, čo má, že jej nechá (avšak
závet mala poškodená podpísať už dňa 11.09.2013, t.j. niekoľko mesiacov predtým, teda prečo by niečo
také hovorila, ak by bola „duševne v poriadku“?).

Pokiaľ ide o prezentovanú obranu obžalovanej a tiež právne úvahy súdu v otázke preukázania viny
obžalovanej, súd uvádza nasledovné:Obžalovaná sa bránila jednak tým, že nikdy nepoznala diagnózu poškodenej PhDr. A. Z., a to napriek
tomu, že popri príbuzných poškodenej (RNDr. O. U., PaedDr. W. D., Mgr. H. Z.), ako aj ošetrujúcich
lekárov poškodenej (MUDr. Gabriela Stoklasová a MUDr. Emil Seč) aj jej blízki rodinní príslušníci (boli

to F. N., ďalej C. M., ktorá si už nepamätala, že by jej to obžalovaná povedala, ale súd uveril jej
výpovedi z prípravného konania, ďalej O. T., O. N., ako aj M. O., ktorý len potvrdil vedomosť o tom, že
poškodená trpela nejakou psychickou poruchou, o čom sa dozvedel od O. N.) zhodne vypovedali o tom,
že obžalovaná vedela o diagnóze Alzheimerovej choroby, ktorou poškodená už v období predtým, ako
sastalajejopatrovateľkou,atoajtak,žeimtútodiagnózupoškodenejsamapovedalapriichvzájomných

rozhovoroch (i keď obžalovaná to v rámci svojich vyjadrení sa k výpovediam niektorých vypočutých
svedkovnahlavnompojednávanípopierala).F.N.totižvypovedal,žeobžalovanávedelaotejtodiagnóze
poškodenej už od leta 2012, kedy bola hospitalizovaná v nemocnici. Práve táto diagnóza bola prvotným
dôvodom na podanie žiadosti o opatrovateľskú službu pre poškodenú. Sama obžalovaná priznala, že
s poškodenou navštevovali spoločne jej lekárov, teda robila jej sprievod pri lekárskych vyšetreniach,
pričom výpovede ošetrujúcich lekárov jednoznačne vyvrátili túto jej obranu, ako aj ju vyvrátili tvrdenia jej

príbuzných, pretože obžalovaná sa o poškodenú osobne starala po jej úraze prakticky 24 hodín denne,
teda vedela o jej zdravotnom stave, a preto o ňom mohla informovať aj svojich príbuzných tak, ako
o tom títo vypovedali, pretože inak je ťažké si predstaviť, odkiaľ by mohli túto informáciu sami získať.
Potvrdila tiež, že poškodenej dávkovala lieky ona. Obaja ošetrujúci lekári poškodenej zhodne potvrdili
vedomosť obžalovanej o tejto diagnóze poškodenej, a to nielen počas vyšetrení poškodenej u nich,

ale aj v prípade komunikácie obžalovanej s nimi čo do dávkovania či výberu liekov pre poškodenú,
aktuálneho zdravotného stavu poškodenej a pod. Na tom nič nemení ani to obrana obžalovanej, že
nemala dostatočné odborné predpoklady na posudzovanie tejto otázky, pretože sama uviedla, že toto
ochorenie poznala, vedela o jeho príznakoch a tiež mala dlhoročné praktické skúsenosti s opatrovaním
osoby, ktorá týmto ochorením trpela, a to tesne predtým, ako začala opatrovať poškodenú.

Rovnakú „prax“, ak ide o návštevy psychiatra a vyšetrenia poškodenej v ambulancii psychiatra priamo
za prítomnosti opatrovateľky, potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa F. T. (...poškodená si žiadala, aby
bola vnútri, bola tam po celý čas..., alebo „doprevádzala som ju aj k psychiatrovi MUDr. Sečovi, trvala
na tom, aby som bola s ňou vo vnútri“), ktorá bola prvou opatrovateľkou poškodenej, teda išlo o

obdobie pred tým, ktoré bolo obsahom obžaloby, pričom sa vyjadrovala vo svojej výpovedi aj k určitým
príznakom stareckej demencie, ktoré vypozorovala u poškodenej, a vedela tiež o diagnóze začínajúcej
Alzheimerovej choroby u nej, o ktorej sa dozvedela práve počas psychiatrických vyšetrení poškodenej
u MUDr. Emila Seča.

Obžalovaná tiež tvrdila, že po úraze poškodenej táto v júli 2013 chcela ísť bývať k nej, na čom sa dohodli,
pričom svoj byt jej poškodená chcela nechať, ale dohodli sa na tom, že ho spolu s manželom od nej kúpia
za sumu 10.000,00 €, za ktorú ho následne predali ďalšej osobe. Toto jej tvrdenie vyvrátila výpoveď
svedka F. O., ktorý vypovedal, že práve obžalovaná prišla s tým, aby v kúpno-predajnej zmluve bola
uvedená nižšia suma (10.000,00 €), ako bola tá, za ktorú byt poškodenej od obžalovanej a jej manžela

kúpil (30.000,00 €), pričom on s týmto súhlasil. Otázkou je, prečo by si svedok F. O. toto svoje tvrdenie
vymýšľal?

Obžalovaná tiež vypovedala, že poškodená jej za opatrovanie zo začiatku aj „priplácala“ (a to napriek
tomu, že to bolo v rozpore s právnymi i internými predpismi jej zamestnávateľa - Strediska sociálnej

starostlivosti, nakoľko bolo v rozpore s pracovno-právnymi predpismi, aby zamestnanec vykonávajúci
opatrovateľskú službu a v rozsahu pracovnej zmluvy, resp. pracovnej náplne, poberal od opatrovanej
osoby dodatočnú odmenu alebo iné výhody, a tomu, že bola platená zamestnávateľom - viď potvrdenia
o jej príjme), resp. neskôr jej zaň dobrovoľne platila (to bolo po tom, čo prestala byť zamestnancom
Strediska sociálnej starostlivosti), nakoľko dostala od Strediska sociálnej starostlivosti výpoveď, čo však

vyvrátila R. G., ktorá vypovedala, že obžalovaná ukončila pracovný pomer na vlastnú žiadosť.

Obžalovaná tiež tvrdila, že svojmu zamestnávateľovi - Stredisku sociálnej starostlivosti oznamovala, že
jej poškodená prispieva na domácnosť a oznamovala mu aj kúpu a predaj bytu poškodenej, čo však
vypočutí svedkovia rovnako nepotvrdili, pričom niektoré skutočnosti im obžalovaná uviedla až tesne pred

skončením pracovného pomeru. Ak by im to obžalovaná aj oznamovala, bolo by to jednak v rozpore s
právnymi i internými predpismi jej zamestnávateľa, ktorými bola ako zamestnanec viazaná. Obžalovaná
aj tvrdila, že nemala vedomosť, že nie je možné nakladať s majetkom klienta. Následne však vypovedalaopačne,resp.uviedla,ževedelaajotom,žekpovinnostiamopatrovateľkynepatrilonakladaniesvyššími
peňažnými sumami opatrovaného, i keď toto preukázateľne v inkriminovanom období realizovala.

Ak ide o právne i interné predpisy zamestnávateľa obžalovanej - Strediska sociálnej starostlivosti, tak
JUDr. S. P. uviedol, že každý zamestnanec bol poučený (a majú to aj v pracovnom poriadku), že sa
musí zdržať takého konania, aby mal prospech pre seba a musí vykonávať úkony v prospech klienta.
Preto nebolo v poriadku, ak bol opatrovateľ splnomocnený klientom v súvislosti s nakladaním s jeho
majetkom, s vyššími sumami peňazí alebo bankovými účtami. Dodal, že v čase trvania pracovného

pomeru sa im obžalovaná priznala (oznámila), že mala generálne splnomocnenie s nakladaním s
majetkom poškodenej, pričom pri prejednávaní sťažnosti PaedDr. W. D. sa dňa 01.12.2014 vyjadrila,
že na účtoch poškodenej nevykonala žiadne väčšie zmeny. Zlata G. uviedla, že každá opatrovateľka
dostala od zamestnávateľa pracovnú náplň, ktorá bola súčasťou pracovnej zmluvy. Určite do nej nebolo
zahrnuté to, že by mohla nakladať s majetkom opatrovaného. F. C. dodal, že pod výkon opatrovateľskej
služby nespadá nakladanie s finančnými prostriedkami opatrovaného okrem drobných nákupov a je to

v rozpore s pracovnou náplňou opatrovateľskej služby. Pýtali sa obžalovanej na to, či prišlo na účte
poškodenej k nejakým rozsiahlym zmenám a či bráni stretávaniu poškodenej s príbuznými, na čo im
odpovedala, že nie, že vyberala peniaze len na nutné bežné veci pre poškodenú. Taktiež uviedol, že pod
to nespadá ani splnomocnenie na nakladanie s účtami, výber finančných prostriedkov, prevod majetku.
V interných predpisoch, v pracovnej náplni, v právnych predpisoch alebo v etických kódexoch nie je

uvedené, že by bolo predmetom výkonu opatrovateľskej služby aj nakladanie s majetkom opatrovaného.
Všetci zamestnanci boli pri nástupe do zamestnania ústne oboznámení, že nemôžu vykonávať svoju
funkciu vo svoj prospech, takže určite bola aj obžalovaná. Majú to zakotvené aj v organizačnom
poriadku. Z pracovnej náplne obžalovanej zo dňa 25.07.2012 (č.l. 785) bolo zistiteľné, že okrem iného
bola povinná vykonávať práce aj v rozsahu vnútorných organizačných a riadiacich noriem Strediska

sociálnej starostlivosti, aj čo sa týka sprievodu na lekárske vyšetrenia a ďalšie úlohy súvisiace s druhom
práce podľa pokynov priameho nadriadeného. Zo zápisnice o prešetrení sťažnosti 5/S (č.l. 786-787) zo
dňa 01.12.2014 vyplynulo, že obžalovaná zjavne v rámci prešetrenia sťažnosti príbuzných poškodenej
„klamala“ o prevodoch na účtoch (viď aj vyššie), priznala však udelenie plnomocenstva na nakladanie s
nimi, uviedla, že je pripravená starať sa o poškodenú PhDr. A. Z. aj bez ingerencie Strediska sociálnej

starostlivosti(čosanapokonajstalo),prítomníbolivtedyF.C.iR.G.,pričomobžalovanásatiežvyjadrila,
že poškodená si nepriala podávať o nej žiadne informácie, čo rešpektovala.

V kontexte s výpoveďami blízkych rodinných príslušníkov poškodenej (Mgr. G. G., Ing. M. G. a Mgr.
H. Z.), ďalej aj svedkyne F. T., ako aj výsledkami znaleckého dokazovania, bola aj obrana obžalovanej

(podporená výpoveďami jej rodinných príslušníkov, ako boli napr. F. N., D. N., C. M. a O. T.), že
poškodenájuajejrodinudobrovoľneobdarovávalaväčšímisumamipeňazí,žeboladobrosrdečná,veľmi
rada rozdávala peniaze, v príkrom rozpore s konaním a správaním sa poškodenej pred inkriminovaným
obdobím (a pre súd v podstate nelogické, keďže poškodená pravidelne neobdarovávala ani svojich
príbuzných, a to ani blízkych, tiež sa nezbavovala svojho majetku bez toho, aby im o tom povedala,

ako napr. v prípade domu v Španielsku a pod.), kedy štádium jej ochorenia nebolo také závažné.
Tiež to bola skôr obžalovaná, ktorá tieto finančné prostriedky (za poškodenú) odovzdávala, teda ona s
nimi manipulovala a to aj v situáciách, kedy nebola zrejmá vôľa poškodenej tieto finančné prostriedky
dobrovoľne poskytnúť (napr. dar cirkvi, darovanie finančných prostriedkov pre syna obžalovanej na kúpu
osobného motorového vozidla či vedľajšieho rodinného domu). Mgr. G. G. spochybnila, že by poškodená

peniaze len tak rozdávala, pričom poškodenú poznala od malička. Ing. M. G. vypovedal, že poškodená
bola svojím spôsobom veľmi hrdý človek na to, čo dokázala v zahraničí a finančné prostriedky, ktoré
mala v banke, považovala za svoj veľký úspech. Tak, ako ju poznal, z tých peňazí by nedala ani euro
a nie tak, ako sa píše v spise, že ich rozdávala. Poškodenú poznali aj tak, že človek, ktorý od nej pýtal
peniaze, išiel do zatratenia, do zabudnutia. Rozhodnutie o poskytnutí daru inej osobe muselo byť jej

slobodné.Poškodenútiežniktonikdyzpríbuznýchnezastupovalohľadomnakladaniasmajetkomväčšej
hodnoty a on poškodenej financie nikdy neriadil. Mgr. H. Z. tiež uviedla, že poškodená bola nesmierne
šetrná, nič nedala len tak, následne uviedla, že poškodená bola šetrná, ona korunu len tak nedala, ona
si každú korunku vážila, len tak nerozdávala. F. T. vypovedala, že poškodená si svoj majetok chránila so
všetkým. Keď k poškodenej nastúpila ako opatrovateľka, poškodená bola nedôverčivá, nechcela s ňou

komunikovať, bála sa, že ju niekto okradne, stále ju vyhadzovala, chválila sa ale s tým, že je veľmi hrdá
na to, čo dosiahla v práci. Popísala tiež incident s poškodenou, ktorá ju obvinila, že ju okradla o vec v
hodnote jedno euro. Dodala, že poškodená si svoje peniaze si držala a ani jej nič nenaznačovala, že
by jej chcela dať alebo darovať. Podľa nej bola poškodená veľmi šetrná, dávala si pozor na každé euro.Naproti tomu F. N. vypovedal, že poškodená rada rozdávala peniaze a okrem peňazí mu dala vyššiu
sumu aj na kúpu osobného motorového vozidla, i keď zároveň potvrdil, že o tomto dare sa s poškodenou
vôbec nebavil (bavil sa len s obžalovanou). C. M. naopak potvrdila, že poškodená jej nikdy neponúkla

peniaze (prečo jej nie a iným áno?).

Taktiež aj tvrdenie, že poškodená nedôverovala bankám a chcela mať svojej peniaze pri sebe a k
dispozícií vo svojej izbe v dome obžalovanej, prípadne ešte predtým u seba v byte na T. (ako o tom
vypovedala aj D. N.), bolo rozporuplné a pre súd nelogické práve vzhľadom k správaniu poškodenej z

minulosti pred inkriminovaným obdobím, kedy mala viaceré bankové účty na Slovensku i vo Švajčiarsku
a tieto aktívne a po dlhší čas využívala na prijímanie finančných prostriedkov (napr. dôchodkov, výnosov
z investovania a pod.), naviac aj v kontexte toho, že obžalovaná vydala pri odovzdávaní poškodenej
vysokú sumu 190.000,00 € a len ťažko si možno logicky vysvetliť, na čo by mala mať poškodená takú
veľkú sumu peňazí k dispozícií u seba v hotovosti (!). O tom, že svoje peniaze si poškodená rada držala
v bankách, vypovedali okrem iných aj Ing. M. G. a F. T..

Obžalovaná tiež tvrdila, že poškodená ju splnomocnila na disponovanie s jej bankovými účtami kvôli
svojmu obmedzenému pohybu, následne sa však bránila tvrdením, že spolu chodili s poškodenou do
banky aj napriek tomu, teda poškodená išla s ňou a videla, že vyberá peniaze z jej účtov. Súd ani v
tomto nevidel žiadnu logiku udeľovania plnomocenstiev pre obžalovanú zo strany poškodenej, ktoré

týmto strácali akýkoľvek význam. F. T. sa tiež vyjadrila, že ona (ako jej prvá opatrovateľka) nikdy nebola
pred inkriminovaným obdobím s poškodenou vyberať peniaze v banke.

Pokiaľ ide o predmetné plnomocenstvá, ktoré poškodená udelila obžalovanej na to, aby mohla nakladať
s jej bankovými účtami, aktívna navonok v danom smere bola len obžalovaná, ktorá požiadala o overenie

podpisu na inom mieste, ako bol mestský úrad, pričom predkladala pri týchto overovaniach aj občiansky
preukaz poškodenej a aj listiny, ktoré sa overovali (tak, ako o tom vypovedala O. S.). Avšak už samotný
úkon overovania podpisov poškodenej nebol podľa názoru súdu spochybniteľný, keďže poškodená
sa vždy podpísala na týchto plnomocenstvách aj viackrát (na splnomocnení zo dňa 09.07.2013 bola
poškodená podpísaná na rovnakom mieste dvakrát a na generálnej plnej moci zo dňa 17.09.2013 bol len

jeden podpis pripomínajúci podpis poškodenej), čo podľa názoru súdu súviselo práve s jej zdravotným
stavom a vplyvom jej choroby, ako toto bolo zrejmé zo znaleckého dokazovania, a v podstate tak aj
znevierhodňovalo výpoveď O. S., že poškodená vedela, čo pred ňou podpisuje (aj v kontexte pokladania
otázky poškodenej, či vie, čo podpisuje, na čo jej poškodená odpovedala „áno“, pričom rovnako je
potrebné poukázať na znalecké závery a osobu O. S. ako „laika“, ktorá s poškodenou neprichádzala

do pravidelného kontaktu). Tiež na zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu a dohode o zaopatrení
bola poškodená bola podpísaná na rovnakom mieste evidentne až trikrát.

Pravdou je to, že obžalovaná mala jednoznačne prístup k výpisom z bankových účtov poškodenej,
čo sama aj potvrdila tak, že uviedla, že poškodenej chodili poštou aj výpisy k účtom, ktoré mala vo

svojej izbe medzi osobnými vecami v šatníku a túto svoju izbu si nezamykala. Poškodená jej tieto
výpisy aj ukazovala a spolu sa o nich aj rozprávali, čo obžalovaná potvrdila. Aj Ing. M. G. potvrdil, že
výpisy z bankových účtov chodili poškodenej pravidelne poštou, pričom pri odovzdávaní poškodenej a
jej osobných vecí boli dokonca odovzdané výpisy z účtov Slovenskej sporiteľne, a.s. za rok 2015.

Pohyby na účtoch poškodenej, zostatky na týchto účtoch, zrušenie týchto účtov a najmä výbery
a prevody z nich, ako aj to, kto tieto realizoval, boli zrejmé z oboznámených listinných dôkazov
zabezpečených jednak cestou právnej pomoci do Švajčiarskej konfederácie, ako aj zo správ od
slovenských bankových ústavov, na hlavnom pojednávaní riadne oboznámených, z ktorých nepochybne
vyplynuli závery, ktoré sú obsahom skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaná vo svojej

výpovedi v podstate potvrdila všetky tieto finančné operácie, ktoré boli aj ňou vykonané a žiadnu z nich
nepopierala.

Rekonštrukcia domu obžalovanej sa týkala jednoznačne aj vecí, resp. zariadenia domu, ktoré prakticky
imobilný ležiaci a nehovoriaci človek, akým bola poškodená, nemohol ani reálne používať, resp.

využívať, mať z nich pôžitky, a uvedené „darovanie“ peňazí poškodenou na tento účel (financovanie
rekonštrukcie zo strany poškodenej, ako o tom vypovedali aj F. N. a D. N.) je možno opätovne vyhodnotiť
už i vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, najmä znalecké dokazovanie, v neprospech obžalovanej
a jej obrany.I kúpa vedľajšieho domu a financovanie jeho rekonštrukcie bolo ďalším nelogickým krokom poškodenej,
ktorý nemal oporu v jej správaní a konaní pred inkriminovaným obdobím, a to napriek výpovediam

obžalovanej a napr. aj F. N. a D. N..

Aj tvrdenie obžalovanej o tom, že poškodená bola zvyknutá na vysokú životnú úroveň (vypovedala o tom
i D. N.), ako dôvod uskutočnenej rekonštrukcie domu obžalovanej, bolo zjavne len ďalším nelogickým a
nepravdivým tvrdením a obranou obžalovanej, a to najmä s poukazom na stav bytu poškodenej na ulici

T. pred jej úrazom, v ktorom boli nájdené ploštice (ako o tom vypovedali aj F. T. či R. G.), bol v ňom starý
nábytok, pôvodné zariadenie (bol doslova zanedbaný, hnusný), a to napriek „bohatstvu“ poškodenej a
výpovediam jej rodinných príslušníkov a svedkyne F. T. o tom, ako si vážila každé euro a peniaze len
tak nerozdávala a už vôbec nie mimo rodiny.

Obžalovaná vypovedala, že pri opatrovateľskom kurze, ktorý absolvovala (zo správy Strediska sociálnej

starostlivosti vyplynulo, že obžalovaná predložila osvedčenie o absolvovaní opatrovateľského kurzu v
trvaní 220 hodín), sa spomínala aj Alzheimerova choroba, ktorej niektoré prejavy vedela aj popísať,
pričom pred opatrovaním poškodenej opatrovala (čo sama aj potvrdila, rovnako tak aj Zlata G.) niekoľko
rokov inú ženu trpiacu na touto chorobou (obžalovaná sa opatrovaním poškodenej PhDr. A. Z. starala
o dve iné ženy trpiace Alzheimerovou chorobou, v prípade jednej z nich išlo len o zastupovanie inej

opatrovateľky a v prípade Teodory G. ju opatrovala od 23.01.2006 do jej úmrtia dňa 31.12.2011). Tiež
obžalovaná uviedla, že poškodená v tomto kontexte si niekedy nevedela spomenúť aký je deň, aký
je dátum, hovorila, že nepoznáva členov svojej rodiny. Ďalej opätovne nelogicky túto svoju obranu
„pochovala“ ďalším svojim tvrdením, že jej nebol známy vplyv Alzheimerovej choroby na schopnosť
postihnutej osoby ovládať konanie a rozpoznať následky konania.

Absolútne nelogická bola aj odpoveď obžalovanej na otázku, z akého dôvodu po zrušení účtov vo
Švajčiarsku boli peniaze najprv prevedené na účet poškodenej a hneď na to boli prevádzané z účtu
poškodenej na jej účet, resp. cez 3 jej ďalšie účty. Obžalovaná na túto otázku odpovedala, že v banke
jej povedali, že taká veľká čiastka sa nedá platiť v hotovosti, tak si musela založiť účet, potom to zrušila,

lebo inak sa nedali peniaze vybrať (prečo by sa nedali vybrať?) s tým, že musela založiť nový účet, že to
bude výhodnejšie vzhľadom na úroky (???), pričom je potrebné zdôrazniť, že tieto peniaze „prelievala“
z účtu na účet (aj medzi svoje účty, ktoré zriadila v krátkych časových intervaloch po sebe a zjavne
len na krátky čas a za účelom „prelievania“ týchto peňazí) len po krátky čas, kedy by aj tak úročenie
tejto sumy stanovenými úrokmi zrejmými z výpisov z týchto účtov (ktoré boli minimálne, napr. 0,01%

ročne) bolo prakticky bezvýznamné, naviac v kontexte aj s jej ďalším nelogickým tvrdením, že nevedela
vyčísliť ani zisk, ktorý „dosiahla“ týmito viacerými prevodmi. Obžalovaná nielenže nevedela súdu logicky
vysvetliť prevod peňazí zo švajčiarskeho bankového účtu poškodenej cez 3 svoje vo veľmi krátkom čase
založené slovenské bankové účty v priebehu len 3 týždňov, ale dokonca uviedla, že to boli v jej prípade
všetko úplne tie isté bankové účty (?). Podľa názoru súdu sa obžalovaná týmto snažila v podstate len

„zakryť“ svoje „obohatenie“ sa na poškodenej.

Tiež tvrdenie obžalovanej o tom, že si nepamätá, či sa niekedy osobne MUDr. Emila Seča pýtala na
to, či jej môže vystaviť potvrdenie o tom, že poškodená je spôsobilá manipulovať so svojím majetkom,
nebolo absolútnym popretím tejto možnosti (teda nevylúčila to absolútne, že by ho o to niekedy žiadala),

čo bolo v súlade s výpoveďami MUDr. Emila Seča, ktorý to naopak výslovne a bez pochýb potvrdil, a
PaedDr. W. D., ktorý potvrdil takéto tvrdenie MUDr. Emila Seča. Konkrétne MUDr. Emil Seč uviedol,
že on potvrdenie o tom, že by bola poškodená spôsobilá na právne úkony, nevydával. Vedel však na
isto, že obžalovaná ho o takého potvrdenie žiadala ústne, ale keďže mal pochybnosti o jej spôsobilosti
na právne úkony, takéto potvrdenie jej nedal. Podľa neho už stredný stupeň demencie postačuje na

zbavenie svojprávnosti. PaedDr. W. D. uviedol, že MUDr. Seč bol obžalovanou požiadaný o vyjadrenie,
že poškodená je schopná niekoho poveriť, resp. že je svojprávna, pričom takéto potvrdenie jej nevydal,
lebo tá jej diagnóza to neumožňovala. Podľa názoru súdu sa obžalovaná aj týmto snažila v podstate len
„zakryť“ svoje „obohatenie“ sa na poškodenej.

V rozpore so závermi znaleckého dokazovania boli aj tvrdenia obžalovanej, že v listoch v anglickom
jazyku, ktoré boli zasielané do švajčiarskej banky, boli veci, ktoré chcela vedieť poškodená, pričom
obžalovaná na hlavnom pojednávaní tiež potvrdila, že tieto listy poškodená nepísala. Rovnako tak
by z totožných dôvodov nemohla poškodená napísať listy v slovenskom jazyku, ktoré predložil Ing.M. G. v prípravnom konaní, ktoré boli na hlavnom pojednávaní aj oboznámené a na ktorých bol aj
podpis podobný podpisu poškodenej. Relevantný v tomto smere bol najmä list obžalovanej zo dňa
23.07.2014, kde uviedla, že poškodená je svojprávna, obe sú na seba citovo naviazané, s tým, že kúpili

od poškodenej jej byt a keďže nemali v záujme si ho ponechať, tak za tú istú sumu ho predali ďalej
(nelogické bolo aj to, prečo tento byt teda nepredávala sama poškodená, ak jej byt obžalovaná nechcela
a predala ho hneď za tú istú cenu ďalej). Z ďalšieho predloženého listu obžalovanej zo dňa 26.08.2014
vyplynulo, že po zlepšení zdravotného stavu poškodenej ju už obžalovaná do banky len doprevádzala,
čo je však v rozpore s inými vykonanými dôkazmi, ktoré jednoznačne preukazovali, že po 10.07.2013

realizovala všetky výbery finančných prostriedkov z bankových účtov poškodenej už len obžalovaná
(tedaotázkouje,prečoichrealizovalaona,keďmalabyťsňouvbankeprítomnáajpoškodená,ktorábola
disponentkou, resp. majiteľkou týchto účtov). Taktiež poškodená v zmysle prezentovaných znaleckých
záverov nemohla byť schopná spísať dokonca ani žiadosť o ukončenie poskytovania opatrovateľskej
služby (č.l. 782) zo dňa 02.12.2014, a to ku dňu 05.12.2014, a ani pochopiť jej význam a dôsledky pre
ňu plynúce.

Obžalovaná tiež tvrdila, že nevedela, akého vierovyznania bola poškodená, a preto jej tvrdenie o
darovaní finančných prostriedkov metodistickej cirkvi je rozporuplné, pričom osobné darovanie zo strany
poškodenej nepotvrdil H. H., ktorý rovnako uviedol, že poškodená nebola členkou ich cirkvi. Ťažko
potom možno logicky zdôvodniť tento „údajný“ dar poškodenej cirkvi, ktorej nebola členkou, pričom súd

toto rovnako už aj vzhľadom na uvedené skutočnosti a úvahy vyhodnotil v neprospech obžalovanej,
ktorá zároveň osobne tento dar aj odovzdávala. Uvedený záver súdu nebol však ovplyvnený rozdielnym
vyjadrovaním sa vypočutých svedkov ohľadom vierovyznania poškodenej (RNDr. O. U., Ing. M. G.,
F. T., D. N. a O. T.), nakoľko tvrdenie obžalovanej bolo vyhodnotené ako nevierohodné z iných (hore
uvedených) dôvodov.

Taktiež spísanie závetu bolo pre súd veľmi „problematické“, teda prečo závet nespísala poškodená sama
vlastnou rukou, ak obžalovaná tvrdila, že od jej prevzatia v júli 2012 do roku 2015, kedy bola poškodená
odovzdaná rodine, sa nemenil jej mentálny ani duševný stav, pričom v neprospech obrany obžalovanej
bola aj jej absolútna pasivita v civilnom konaní (vyplývajúca z obsahu spisu Okresného súdu Trebišov

sp. zn. 2C/290/2016) vedenom ohľadom vyslovenia neplatnosti tohto závetu poškodenej.

Obžalovaná taktiež na otázku prokurátora aké boli asi mesačné náklady na bežnú každodennú
starostlivosť o poškodenú, odpovedala, že do 1.000,00 €, čo bolo však v rozpore s jej písomným
stanoviskom z prípravného konania (č.l. 956-957), kedy uvádzala v prípade nákladov za starostlivosť

poškodenej, resp. v prípade súpisu všetkých výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o poškodenú sumy
vyššie, resp. aj mesačné vynakladanie sumy 1.000,00 € na záľuby poškodenej, čo sa javilo súdu v
prípade poškodenej ako prakticky imobilnej ležiacej osoby ako absolútne vylúčené. C. M. totiž uviedla,
že obžalovaná poškodenú k sebe presťahovala po operácií žlčníka a to už poškodená nebola vôbec
schopná sa o seba postarať, postaviť na nohy a len ležala a potrebovala 24-hodinovú starostlivosť. Aj zo

záznamu zo šetrenia v domácnosti (č.l. 773-776) zo dňa 08.08.2014 bolo konštatované, že poškodená
prejde krátke úseky za pomoci tretej osoby.

V rámci tohto rozpisu výdavkov predložených obžalovanou (č.l. 956-957) sa obžalovaná vyjadrila, že
poškodená jej okrem iného darovala jej trikrát k Vianociam a sviatkom spolu sumu vo výške 84.500,00 €

(!!!), čo nie je možné považovať za bežné obdarovávanie, ktoré by u obdarovaného nespôsobili žiadne
zamyslenie sa nad konaním darcu.

Obžalovanávrámcisvojichobhajobnýchtvrdení„zvaľovala“zodpovednosťzavčasnénepodanienávrhu
na zbavenie svojprávnosti poškodenej na iné osoby, najmä príbuzných poškodenej, pričom je potrebné

k tomuto uviesť, že poškodená nemala žiadneho rodinného príslušníka v blízkosti svojho bydliska, o
čom obžalovaná preukázateľne vedela, žiaden rodinný príslušník s ňou nechodil na lekárske prehliadky,
rodinní príslušníci taktiež nemali vedomosť o zhoršujúcom sa zdravotnom stave poškodenej (a ani o
predaji bytu), ani o jej hospitalizácií po úraze (ako o tom vypovedali a obžalovaná to nepoprela, teda
že ich o tom informovala), pričom súd taktiež uveril ich tvrdeniam, že obžalovaná im bránila v styku

s poškodenou a nechcela ich informovať o jej zdravotnom stave a o tom, kto sú jej ošetrujúci lekári
(ako o tom vypovedal napr. PaedDr. W. D.), a preto aj v kontexte výpovede MUDr. I. Z., že obžalovaná
nebola rodinným príslušníkom poškodenej a nemal dôvod jej odporúčať, že by bolo potrebné podať
podnet na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, nebola ani táto obrana obžalovanej vyhodnotenáv jej prospech. Nebol žiaden relevantný dôvod na to, aby obžalovaná tieto informácie blízkej rodine
poškodenej nedávala, pričom jej obrana - že tak robila na želanie poškodenej - vyvracajú už viackrát
spomenuté výsledky znaleckého dokazovania.

O tom, akým spôsobom po úraze komunikovala a správala sa poškodená po úraze vypovedali viacerí
vypočutí svedkovia (napr. RNDr. O. U., Mgr. G. G., PaedDr. W. D., Ing. M. G., R. G., F. N., D. N., F. C.,
MUDr. B. Z., C. M., O. T., P. T., V. S., O. N., Mgr. H. Z. a MUDr. I. Z.), pričom ich výpovede boli prevažne
také, že poškodená komunikovala zle, niekedy nedopovedala vetu, odpovedala len jednoslovne alebo

dvojslovne, odpovedala len na jednoduché otázky a nespoznávala príbuzných, pričom títo komunikovali
s poškodenou alebo boli prítomní pri jej komunikácií s niekým iným len minimálny čas. Mgr. G. G.
uviedla, že poškodená bola po úraze ležiaca, komunikácia s ňou nebola. Poškodená jej nevedela
odpovedať na otázky. S poškodenou sa veľmi ťažko rozprávalo. Odpovedala veľmi úsečne, jednoslovne,
dvojslovne. PaedDr. W. D. uviedol, že poškodená nereagovala, nespoznávala kto je, videl na nej, že
nespoznávala ľudí, že nereaguje. Nevnímala, neodpovedala mu. Ing. M. G. uviedol, že zlom nastal

v júni 2013. Poškodenú vtedy našli ako človeka v ťažkom zdravotnom stave, lebo ich nepoznala,
nevedela reagovať na nič, čokoľvek sa pýtali, tak bolo to bez poznania veci. Poškodená ležala v posteli v
prednej izbe. Viac menej debata s ňou bola úsečná, telefonické rozhovory sa skončili, lebo poškodená,
keď sa dostala k telefónu, nikdy nepovedala súvislú vetu. V marci 2015 ich nepoznala, nevedela ich
identifikovať. Zopakoval, že po úraze v júli 2013 až do smrti poškodenej v máji 2016 každé jeho stretnutie

s poškodenou bolo o minimálnej alebo nulovej komunikácii. Poškodená ho v podstate nepoznala. Ani
na jednu konkrétnu otázku od nej nepočul konkrétnu odpoveď. Ani celú vetu od nej nepočul. Maximálne
„áno“, „neviem“. R. uviedla, že jej návštevy trvali 20-30 minút. Poškodená s nimi komunikovala, plietla aj
po nemecky, vedela rozoznať osoby, pričom ako „možnú“ okomentovala svoju výpoveď z prípravného
konania, kde uvádzala, že s poškodenou sa dalo komunikovať s tým, že odpovedala jedným - dvoma

slovami, nevyjadrovala sa v nejakých rozvitých vetách. F. N. uviedol, že sa s ním poškodená rozprávala
pomaly a ku koncu sa vyjadrovala už ťažšie, koľkokrát sa chcela aj niečo spýtať, ale nevedela si
spomenúť na jednotlivé slová. D. N. uviedla, že keď sa nasťahovala do rodinného domu obžalovanej
v septembri 2014 (súd v tomto smere neuveril jej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že to muselo byť
skôr), tak poškodená bola v tom čase ležiaca, nechodila, nerozprávala a tento jej stav trval asi pol roka

až trištvrte roka. Poškodená bola mlčanlivá, ťažko si k sebe pripúšťala ľudí. Stávalo sa, že nevedela,
aký je dátum a deň. Potvrdila aj pravdivosť svojej výpovede z prípravného konania, kde uviedla, že
keď sa nasťahovala, tak sa poškodená vyjadrovala len jednoslovne - dvojslovne a postupom času už
dokázala povedať aj celú vetu. F. C. vykonal kontrolu v domácnosti obžalovanej v roku 2014, pričom
táto trvala pol hodinu až trištvrte, rozprával sa aj s poškodenou, ktorá hľadala slová, hovorila pomalšie,

odpovedala ale súvisle a celými vetami (neskôr uviedol, že odpovedala jednou vetou) a aj potom potvrdil
pravdivosť svojej výpovede z prípravného konania, že poškodená im odpovedala na každú otázku
jednoduchými slovami a vetami. MUDr. B. Z. uviedla, že keď sa poškodenej pýtala na nejaké ťažkosti,
odpovedala jej viacerými možnosťami. Tá jej orientácia v čase už bola taká, že to evidentne nesedelo.
Veľa vecí nevedela upresniť. Obžalovaná ju tiež po úraze poškodenej žiadala o vybavenie sanitky,

nakoľkopoškodenánekomunikovala,neprijímalapotravu,bolaimobilná(„Začiatkomaugusta2013prišla
opatrovateľka s tým, že pani Z. je imobilná a potrebuje sanitku na psychiatrické vyšetrenie. Tiež uviedla,
že nekomunikuje a neprijíma potravu.“). C. M. uviedla, že obžalovanú navštevovali viac ako trikrát
ročne, pričom poškodená jej rozumela, pýtala sa jej ale úsečne. Odpovedala jej, „áno“, „nie“, „dobre“,
„veľmi dobre“, „príjemne“ a konkrétne na jej otázku. Poškodená sa tiež nikdy nezapájala do rozhovorov,

ktoré viedli v jej prítomnosti iní. O. T. uviedla, že asi každý mesiac chodievali pomáhať s manželom
k obžalovanej a keď zomrel manžel obžalovanej, tak to bolo aj viackrát a aj prespali. Poškodená pri
komunikácií odpovedala viacerými slovami a nereagovala hneď na otázku, ale odpovedala neskôr. P. T.
potvrdil, že obžalovanú navštevovali asi raz za mesiac, keď bol ešte manžel obžalovanej živý, a potom
aj častejšie, keď bolo treba pomôcť. Vedel, že poškodená je chorá, že nekomunikuje normálne. Často sa

spolu nebavili, sem tam poškodená niečo povedala, keď pozerala televízor, napr. „pekné“, dobré“, vždy
povedalajednočidveslová.V.S.uviedla,žespoškodenounikdynekomunikovalaavidelajuasištyrikrát
na pol hodinu až hodinu, a to aj keď komunikovala s obžalovanou. V prípravnom konaní uvádzala, že
poškodená mala pomalšiu reč, dlhšie zamyslenie sa a zabúdala. O. N. potvrdila sporadické návštevy
v dome obžalovanej, asi raz mesačne, ktoré trvali maximálne pár hodín, pričom poškodenú prvýkrát

videla dňa 18.04.2014 po smrti svojho otca a tieto návštevy sa realizovali po tomto dátume. Komunikácia
poškodenej bola pomalšia, útržkovitá, používala málo slov, ale podľa nej evidentne chápala, o čom
sa rozprávali a bola podľa nej aj orientovaná. Komunikovali spolu ale len formálne a ich komunikácia
trvala maximálne 15 minút. Ohľadom komunikácie dodala, že na položené otázky poškodená akokeby chcela zareagovať rýchlo, ale musela sa zamyslieť, najprv sa zatvárila, ako keby chcela niečo
povedať, ale povedala to až neskôr. Mgr. H. Z. uviedla, že po úraze poškodenej nastal veľký zlom, že
už nemohla súvisle komunikovať, nepovedala súvislú vetu. Odpovedala jej len „áno“ a viac nič. Osobne

poškodenú videla v Trnave v roku 2012, keď mala 80 rokov. Vtedy nemala problém s komunikáciou.
Mala vtedy opatrovateľku na 4 hodiny, inak bola sebestačná. Poškodená už keď prišla do Trebišova,
tak bola už v takom stave, že si nepamätala ani tvár a ani známych. Po tom úraze už komunikácia zo
strany poškodenej nebola prakticky žiadna, nezmohla sa na vetu, odpovedala iba jednoslovne, k veci
neodpovedala. Po tom úraze poškodenú navštívili tri, možno štyrikrát jej syn PaedDr. W. D. a švagor Ing.

M. G., tiež jej sestra G. G.. Tí jej následne hovorili, že poškodená ich nepoznávala, nekomunikovala, a
keď aj niečo povedala, tak nie k veci, nerozumeli jej. MUDr. Emil Seč uviedol, že v roku 2014, keď prišla
poškodená v zhoršenom stave z nemocnice, malo to u nej následne dosť skokový spád. Mala problém
s orientáciou, pamäťou, čo boli základné príznaky jej ochorenia. Vtedy už ani nerozprávala alebo len
veľmi obmedzene. Odpovedala len tak jedným slovom.

Aj pokiaľ ide o výpovede na hlavnom pojednávaní ohľadom toho, ako boli poškodenej pokladané otázky
(v zmysle znaleckých záverov), je potrebné poukázať na výpoveď F. N., ktorý uviedol, že býval s
manželkou v dome s obžalovanou a poškodenou, a preto sa poškodená rozhodla, že ak je možnosť
kúpiť susedný dom, že ho kúpi. Ešte predtým sa bavili aj pred poškodenou, že je ten dom na predaj,
na čo sa ich poškodená opýtala, či by ho nechceli kúpiť a následne to financovala. O. T. uviedla, že to

bolo tak, že ohľadom tohto domu bola obdarovaná obžalovaná, ale následne uviedla, že keď počula
poškodená od obžalovanej, že je návrh na odkúpenie domu, tak s tým súhlasila.

Vo svojej výpovedi D. N. spomenula, že malo byť nahrávané aj overovanie podpisu poškodenej a zdalo
sa jej, že to nahrávala dcéra obžalovanej O. N., aby mali dôkaz, že poškodená rozumie, čo podpisuje.

Nevedela však, čo sa stalo s touto nahrávkou. Jej výpoveď v tomto smere nepotvrdila O. N., nakoľko
v čase overovania podpisov poškodenú podľa svojej výpovede ešte ani nepoznala. Ak by aj napriek
tomuto rozporu takáto nahrávka skutočne existovala, mohla byť podstatným dôkazom, že poškodená
si bola vedomá právneho úkonu, ktorý realizovala. Avšak aj vzhľadom na už uvedené úvahy súdu by
však predloženie tejto nahrávky mohlo fakticky vyznieť (ešte viac) v neprospech obrany obžalovanej a

možno práve preto do trestného konania predložená doposiaľ nebola.

Pokiaľ ide o závery znalca Ing. V. T., tento riadnym spôsobom nielen na hlavnom pojednávaní, ale aj v
samotnom znaleckom posudku vysvetlil, na základe čoho k nim dospel a pri neexistencii objektívnejších
vstupných údajov by bolo len ťažko predpokladať inú (z pohľadu poškodených výhodnejšiu) všeobecnú

hodnotu bytu poškodenej. Naviac znalec bol na hlavnom pojednávaní aj oboznámený s výpoveďou F.
O. a napriek tomu svoje závery nemal za potrebné akokoľvek meniť.

Vina obžalovanej O. N. tak bola preukázaná výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom
pojednávaní, pričom jej obrana bola súdom vyhodnotená ako nelogická, vnútorne si odporujúca a

taká, ktorú nepodporili v dostatočnom rozsahu iné vykonané dôkazy, a to ani výpovede jej rodinných
príslušníkov či príbuzných, s ktorými si výpoveď obžalovanej aj odporovala, a to v podstatných bodoch.

Všetky sprievodné znaky ochorenia poškodenej PhDr. A. Z., ktoré boli popísané nielen v znaleckých
posudkoch, ale sa k nim vyjadrovali aj vypočutí svedkovia alebo boli obsahom oboznámených listinných

dôkazov, spadali do toho kontextu úkonov, pri ktorých poškodená vystavovala plné moci pre obžalovanú,
podpisovala listy ohľadom zrušenia bankového účtu vo Švajčiarsku či si „dopisovala“ s príbuznými
alebo požiadala Stredisko sociálnej starostlivosti o ukončenie zmluvy o poskytnutí opatrovateľskej
služby, keďže si vôbec neuvedomovala (nebola toho schopná) o aké právne úkony vlastne ide a
čo pre ňu znamenajú. Obžalovaná si bola vedomá vážneho zdravotného postihnutia poškodenej

a toto jednoznačne bez pochybností, pri preukázanej citovej naviazanosti poškodenej na jej osobu,
zneužila pre vlastné obohatenie, či už vo forme nadobudnutia nehnuteľnosti poškodenej, finančných
prostriedkov z jej účtov alebo zhodnotenia či rozšírenia svojho vlastného majetku, prípadne majetku
svojich príbuzných.

Podľa názoru súdu bolo bez najmenších pochybností preukázané, že obžalovaná O. N. v presne
nezistenom čase v období približne od mesiaca december X012 minimálne do 28.10.2015 (v ktorom
obdobísanapriekzávažnémuduševnémuochoreniuaznaleckypreukázanejnespôsobilostipoškodenej
na právne úkony disponovalo s jej bankovými účtami, tieto sa rušili, dochádzalo k prevodom avýberom finančných prostriedkov na nich uložených a pod.) v H. na T. ulici 2 v byte číslo XX (v
byte poškodenej), v rodinnom dome v H. na R. ulici X (v dome obžalovanej) a iných miestach, ako
opatrovateľka PhDr. A. Z., ktorá jej bola pridelená zamestnávateľom Strediskom sociálnej starostlivosti

Trnava za účelom poskytovania domácej sociálnej - opatrovateľskej služby, zneužila svoje postavenie,
plnú odkázanosť PhDr. A. Z. na jej osobu a starostlivosť, jej izoláciu, pravidelný, intenzívny a takmer
výlučný kontakt - styk s PhDr. A. Z., osobnú a citovú naviazanosť poškodenej na jej osobu, zároveň
využila postupujúce a zhoršujúce sa duševné ochorenie PhDr. A. Z. stredne ťažké štádium Demencie
pri Alzheimerovej chorobe a z toho vyplývajúcu jej ľahkú ovplyvniteľnosť, manipulovateľnosť, zvýšenú

dôverčivosť, zníženú súdnosť a kritickosť, bezradnosť, zníženú flexibilitu myslenia, neschopnosť chápať
a zvládnuť najmä novšie a zložitejšie situácie, poruchy pamäte, narušenú orientáciu v čase, priestore,
osobách a súvislostiach, poruchy správania, celkové narušenie myslenia, chápania, úsudku a zhoršenie
kognitívnych schopností (v zmysle znaleckých záverov a výpovedí svedkov), na základe čoho vylákala
od PhDr. A. Z. nehnuteľný majetok (jej byt), oprávnenie disponovať s jej bankovými účtami a finančné
prostriedky poškodenej (podpis splnomocnenia a generálnej plnej moci), ktoré použila pre vlastnú

potrebu a vo svoj prospech (obohatila sa, prípadne darovala peniaze poškodenej cirkvi), ako aj
v prospech svojej rodiny (prostredníctvom údajných darov od poškodenej), keď pred katastrálnym
odborom a bankami predstierala nenarušené plné chápanie a uvedomovanie si právnych úkonov a
slobodný súhlas PhDr. A. Z. na prevod nehnuteľnosti a nakladanie s jej finančnými prostriedkami (v
rozsahu zistiteľnom vo výrokovej časti tohto rozsudku), pričom s určitosťou poznala diagnózu PhDr. A.

Z. a mala potrebné vedomosti a predchádzajúce skúsenosti s opatrovaním osôb s takýmto ochorením
(po dlhší čas pred opatrovaním poškodenej opatrovala až do jej smrti inú osobu s totožnou diagnózou),
bola si preto vedomá, že poškodená trpí duševným ochorením - demenciou pri Alzheimerovej chorobe
a jej sprievodných príznakov, v dôsledku ktorých nebola spôsobilá k právnym úkonom a tak nebola
schopná samostatne rozpoznať, chápať a posúdiť právne úkony a ich dôsledky, keď duševné ochorenie

od novembra 2012 progredovalo od stredne ťažkého štádia do ťažkého stupňa ochorenia, čo obvinená
zneužila na získanie bytu poškodenej bez primeranej finančnej náhrady a splnomocnení na voľné
nakladanie s finančnými prostriedkami poškodenej pre osobné účely, čím spôsobila poškodenej PhDr. A.
Z. a jej zákonným dedičom celkovú škodu minimálne vo výške 219.858,30 €, po odpočítaní finančných
prostriedkov vo výške 190.000,00 €, ktoré odovzdala súdom ustanovenému opatrovníkovi PaedDr. W.

D. pri odovzdávaní poškodenej a nákladov vynaložených na starostlivosť o PhDr. A. Z. a peňažnej
odmeny obvinenej za poskytovanú starostlivosť vo výške asi 43.400,00 € (ktorú časť skutkovej vety
z podanej obžaloby si súd osvojil aj preto, lebo nebolo v konaní ani náznakom preukázané to, že by
obžalovaná riadne nevykonávala opatrovateľskú starostlivosť o poškodenú PhDr. A. Z., resp. neboli
zistené akékoľvek nedostatky v tomto smere).

Z rozboru skutkovej podstaty trestného činu - obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. c/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zák. vyplynulo, že objektom
trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Majetkom sú nielen veci, ale
aj pohľadávky a iné majetkové práva. Cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi

alebo nepatrí výlučne jemu. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Obohatením sa
rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho rozšírením, alebo
ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené. Obohatenie sa
nemusí zhodovať so škodou. Môže ísť o obohatenie aj bližšie neurčenej osoby alebo skupiny osôb.
Omyl je rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte

len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu.
Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným
stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Uvedenie do omylu môže byť
ľsťou, ale môže ísť aj o nepravdivú informáciu. Čin je dokonaný obohatením páchateľa alebo iného. V
odseku 3 je kvalifikovaná skutková podstata - závažnejším spôsobom konania, teda napr. aj využitím

tiesne a odkázanosti (§ 138 písm. g/ Tr. zák.). Tieseň je stav (aj prechodný) vyvolaný nepriaznivými
okolnosťami, v dôsledku čoho je poškodený obmedzený v slobode rozhodovania. Môže ísť aj o okolnosti
týkajúce sa nepriaznivého zdravotného stavu poškodeného, pre ktoré sa dostal do ťažkostí a problémov,
teda aj diagnóza, ktorou trpela poškodená. Odkázaná osoba je osoba, ktorá je aj zaopatrením alebo
starostlivosťou je odkázaná na páchateľa (§ 127 ods. 9 Tr. zák.). V odseku 4 je kvalifikovaná skutková

podstata - spôsobenie škodu veľkého rozsahu, ktorou sa v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák. rozumie škoda
minimálne vo výške 133.000,00 €.Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho
posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaná O. N. na škodu cudzieho
majetku seba a iného (svojich rodinných príslušníkov, prípadne cirkev, ktorej bola členkou) obohatila tým,

že uviedla niekoho (poškodenú PhDr. A. Z.) do omylu, čin spáchala závažnejším spôsobom konania -
využitím tiesne a odkázanosti (duševnej choroby poškodenej a jej nemožnosťou fungovať samostatne,
bez pomoci inej osoby) a spôsobila tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, a preto ju súd uznal
vinnou zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/, ods.
4 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g/ Tr. zák., keď boli naplnené všetky znaky skutkovej

podstaty tohto trestného činu.

Obžalovaná konala vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chcela spôsobom
uvedeným v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, keďže bola
jednoznačne preukázaná manipulácia poškodenej obžalovanou v čase, kedy bola poškodená v stave
vylučujúcom spôsobilosť na akékoľvek právne úkony, a to na úkor obohatenia sa o majetok poškodenej,

o ktorom jednoznačne vedela.

Na strane obžalovanej O. N. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jej trestnú zodpovednosť (§ 22
a § 23 Tr. zák.).

*** Výrok o treste a výrok o ochrannom opatrení ***

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené v spojitosti s výrokom o treste a výrokom o ochrannom
opatrení tieto listinné dôkazy: správy o povesti na obžalovanú a lustrácie na ňu (č.l. 995-1003), lustrácie
na obžalovanú (č.l. 1047-1050, 1054 a 1074-1075) a aktuálne lustrácie na obžalovanú (č.l. 1137-1140

a 1188-1194).

Z takto oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Obžalovaná je vdova, má 2 už dospelé deti, v období po 05.12.2014 až do 17.03.2016 nebola vedená

v Sociálnej poisťovni, ale bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 06.12.2014 do
16.03.2016. V minulosti nebola súdne trestaná a ani priestupkovo postihovaná. Je tiež poberateľkou
vdovského dôchodku.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho

následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy. Vychádzal tiež z toho, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov;
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má taktiež postihovať iba

páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd preto v prípade obžalovanej O. N. po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre
určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť
(§ 36 písm. j/ Tr. zák. - pred spáchaním trestného činu viedla riadny život) a zároveň u nej nezistil žiadnu

priťažujúcu okolnosť, dospel k záveru, že obžalovanej O. N. je potrebné uložiť trest odňatia slobody na
samej dolnej hranici zákonného rozpätia trestnej sadzby trestu odňatia slobody, ktorý ako jediný druh
trestu mohol obžalovanej uložiť (§ 34 ods. 6 Tr. zák.), t.j. vo výmere 10 (desať) rokov so zaradením do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák.,
nakoľko mal za to, že nie je potrebné ju na výkon trestu zaraďovať do prísnejšieho ústavu na výkon

trestu vzhľadom k jej beztrestnej minulosti (§ 48 ods. 4 Tr. zák.).

Takto uložený trest obžalovanej zohľadňuje všetky kritériá, ktoré Tr. zák. pri ukladaní trestu ustanovuje
(§ 34 a nasl.), pričom istotne u obžalovanej splní svoj účel, pričom súd mal za to, že uložený trest splní
jednak funkciu ochrany spoločnosti pred ňou ako páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje

prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu
životu) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok
generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).Súd zároveň nezistil splnenie zákonných podmienok na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr.
zák.,pričomnaokolnosti,ktorébymohliprípadneumožniťajmimoriadnezníženietrestu,nepoukazovala
v priebehu trestného konania ani sama obžalovaná. Jej postoj k predmetnej trestnej veci, kedy ani raz

svoje konanie úprimne neoľutovala, bránil súdu vôbec uvažovať nad využitím tohto inštitútu, pričom aj
skutok bol koncipovaný už v obžalobe tak, že obžalovaná spôsobila poškodeným škodu v určitej výške
po odpočítaní peňažnej odmeny pre obžalovanú za poskytovanú starostlivosť vo výške asi 43.400,00
€, teda bola v konaní aj súdom v rámci tohto rozsudku v určitom smere „zohľadnená“ poskytovaná
starostlivosť obžalovanej a PhDr. A. Z., ktorú skutočnosť už súd zásadným spôsobom nezohľadnil

vo výroku o treste. Konanie obžalovanej O. N. si „zaslúži“ spravodlivé potrestanie a jej ľútosť, ktorú
pred súdom prezentovala, smerovala len k osobe poškodenej, na úkor ktorej sa zásadným (až priam
nehoráznym) spôsobom obohatila využijúc jej závažné duševné ochorenie, teda nie k svojmu konaniu,
a preto nebol žiaden priestor uvažovať nad uložením miernejšieho trestu odňatia slobody, ktorý sa
jej musel ukladať ako trest nepodmienečný (v minimálnej sadzbe 5 rokov pri uplatnení spomenutého
inštitútu).

Obžalovaná O. N. v predmetnej trestnej veci spáchala obzvlášť závažný zločin, a preto bolo obligatórnou
povinnosťou súdu uložiť jej aj ochranné opatrenie - ochranný dohľad v zmysle § 76 ods. 1 Tr. zák. Súd jej
preto uložil aj vzhľadom na už vyššie uvedené skutočnosti (najmä už jej konštatované vedenie riadneho
života pred spáchaním trestného činu) ochranný dohľad na 1 (jeden) rok s tým, že obžalovaná bude

povinná po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch
svojej obživy a tie aj preukazovať, osobne sa hlásiť jedenkrát za kalendárny štvrťrok u probačného a
mediačného úradníka Okresného súdu Trnava, a vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska
uvedeného v rozhodnutí súdu.

Súd zároveň ani nezistil splnenie podmienok na uloženie v poradí „ďalšieho“ trestu či „ďalšieho“
ochranného opatrenia obžalovanej.

*** Výroky o náhrade škody ***

S predmetným trestným konaním bolo spojené aj tzv. adhézne konanie, t.j. konanie o náhrade škody,
keď si nárok na náhradu škody v predmetnej trestnej veci riadne a včas uplatnili poškodení RNDr. O.
U., Mgr. G. G., Mgr. H. Z. a PaedDr. W. D..

Vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, ktorého rozsah bol uvedený vyššie, preukázalo len

odôvodnenosť uplatnených nárokov čo do sumy 219.858,30 € (ktorá bola tiež súčasťou skutkovej vety)
v prípade RNDr. O. U., O.. G. G. a Mgr. H. Z., ktoré boli v zmysle začatého dedičského konania
(s prihliadnutím na rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 20.09.2017 sp. zn. 2C/290/2016,
právoplatný dňa 24.11.2017, týkajúci sa neplatnosti závetu PhDr. A. Z.) zákonnými dedičkami po
PhDr. A. Z. v III. dedičskej skupine, a preto súd zaviazal obžalovanú podľa § 287 ods. 1 Tr. por.

povinnosťou nahradiť túto škodu týmto poškodeným do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, čím
určil vykonateľnosť tohto výroku rozsudku (nie povinnosť v tejto lehote škodu zaplatiť).

So zvyškom uplatnených nárokov poškodené Mgr. G. Klinkovú a Mgr. H. Z. odkázal podľa § 288 ods.
2 Tr. por. na civilný proces, nakoľko ďalšie dokazovanie v tomto smere by trestné konanie neúmerne

predĺžilo.

Pokiaľ ide o PaedDr. DaD., tento bol síce po isté obdobie súdom ustanoveným opatrovníkom PhDr. A.
Z. aj čo do nakladania s majetkom, avšak po jej smrti toto jeho ustanovenie zaniklo, teda „procesne“
zanikloajjehopostaveniepoškodenéhovpredmetnejtrestnejveci,pričomvjehoprípadenebolozistené,

že by mal byť zákonným dedičom po PhDr. A. Z., preto ho súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal s
jeho uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces (nakoľko ho ako poškodeného na hlavné
pojednávanie skôr pripustil).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné

podať na Okresný súd Trnava.Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.