Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 38P/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318203866
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1318203866.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci

manželky: O.. I. P. T.O., S.. T., F.. XX.XX.XXXX, T. H. R. XXX/H, T., štátny občan SR, zastúpená D.. I.
G., I. J. J. Š. XX, T. a manžela: O.. D. P., F.. XX.XX.XXXX, T. H. R. XXX/H, T., štátny občan SR, o návrhu
na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom P.: P., F..
XX.XX.XXXX I. H., F.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo O.. D. P., F.. XX.XX.XXXX R. F.B. W. a O.. I. P. T., S.. T., F.. X.X.XXXX R. Š., uzavreté
dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu P., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane

XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.

Súd zveruje maloleté deti P.: P.K., F.. X.X.XXXX I. H.K., F.. X.X.XXXX na čas po rozvode manželstva
do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletých detí P.: P., F.. X.X.XXXX sumou 300 eur mesačne a H.,
F.. X.X.XXXX sumou 250 eur mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých
vždy do 15-dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi P.: P., F.. X.X.XXXX I. H., F.. X.X.XXXX:

- každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16,30 hod do nedele do 18,00 hod, s výnimkou sviatkov
a prázdnin,

- každý kalendárny týždeň v stredu od 16,00 hod do 18,30 hod, s výnimkou sviatkov a prázdnin,
- počas jarných prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky v každom párnom kalendárnom roku od prvého dňa prázdnin od 10,00 hod do posledného
dňa prázdnin do 10,00 hod.
- počas Veľkonočných sviatkov a prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku od Zeleného štvrtka
od 10,00 hod do Veľkonočného pondelka do 17,00 hod,
- počas letných prázdnin každoročne od 1.7. od 9,00 hod do 15.7. do 18,00 hod, od 1.8. od 9,00 hod

do 15.8. do 18,00 hod,
- počas Vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v každom nepárnom kalendárnom roku
od prvého dňa prázdnin od 10,00 hod do 25.12. do 10,00 hod a od 1.1. od 18,00 hod do posledného
dňa prázdnin do 17,00 hod a v každom párnom kalendárnom roku od 25.12. od 10,00 hod do 1.1.
nasledujúceho roka do 18,00 hod.

Otec si maloleté deti prevezme v školskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú a po ukončení

styku ich odovzdá v mieste bydliska matky. V prípade, že sa maloleté deti nebudú nachádzať školskom
zariadení, otec si maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky maloletých.Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.06.2018 sa manželka domáhala rozvodu manželstva
s manželom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom P. I. H. na čas po
rozvode v zmysle jej návrhu.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, z ich vzťahu sa ešte
pred uzavretím manželstva narodila dňa XX.XX.XXXX E. P. a po uzavretí manželstva dňa XX.XX.XXXX

E. H.. Manželstvo bolo z pohľadu manželky spočiatku harmonické, bez väčších nedorozumení, závažné
problémy vo vzťahu manželov sa však začali prejavovať v intímnej oblasti, a to z dôvodu odmietania
manžela. Postupom času medzi manželmi začalo dochádzať k čoraz väčším konfliktom, prameniacim z
diametrálne odlišného prístupu k manželskému a partnerskému spolužitiu a ich vzájomná komunikácia
sa obmedzila výlučne na zabezpečenie potrieb detí. K výraznému zhoršeniu vzťahov medzi manželmi

následne došlo v období posledných šiestich mesiacov pred podaním návrhu na rozvod manželstva,
a to z dôvodu konfliktov, ktoré manžel vyvolával pre rôzne nepodstatné veci. V apríli 2018 manžel
fyzicky manželku napadol tak, že táto bola nútená privolať políciu. Následne sa dozvedela, že jej
manžel dlhodobo udržiava mimomanželský pomer. Napriek snahám manželky, berúc do úvahy záujem
maloletých detí, k sanácii vzťahov medzi manželmi nedošlo a vzhľadom k celkovej situácii manželka

dospela k rozhodnutiu ukončiť manželstvo rozvodom. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode navrhla, aby boli obe deti zverené do jej osobnej
starostlivosti, otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu a jeho styk s deťmi zostal neupravený. V
tejto súvislosti odkázala na ňou založené listinné dôkazy ohľadom nákladov na výchovu a výživu oboch
maloletých detí, a to vrátane ich záujmovej a krúžkovej činnosti. Počas konania ďalej poukázala na

to, ako prebieha spolužitie manželov od jesene 2017, keďže manželia aj naďalej žijú v spoločnej
domácnosti. Podrobnejšie sa vyjadrila k mimomanželskému vzťahu manžela a poukázala na to, že
manžel sa k nej dlhodobo správal dehonestujúco a neprimerane, pričom do toho zaťahoval aj maloleté
deti, čo podrobnejšie popísala v priebehu konania. V súvislosti s celkovou situáciou a pomermi
rodiny poukázala na to, že ako rodina si istý čas žili veľmi dobre, nakoľko manželka mala značné

finančné prostriedky. Mezonetový byt, v ktorom rodina žije, financovala z 90% ona, pričom tiež použila
finančné prostriedky z odpredaja rodičovského domu na vyplatenie úveru s tým, že zvyšok finančných
prostriedkov bol postupne spotrebovaný, hoci mal slúžiť ako finančná rezerva rodiny. Z týchto finančných
prostriedkov sa napríklad zakúpilo auto na spoločnosť I. Z., J..S..Z.. a po tom, čo manželka previedla
túto spoločnosť na manžela, tento jej predmetné auto vzal a nedovolil jej ho používať. Manželka tak

bola od tohto obdobia nútená prepravovať sa v rámci T. spolu s deťmi MHD (škola, krúžky, zdravotná
starostlivosť, práca a pod.) Napriek opakovaným snahám a argumentácie manželky, manžel sa odmieta
z bytu vysťahovať, pričom sa priamo pred manželkou vyjadril, že z bytu nikdy neodíde, nakoľko mu to
takto vyhovuje. Žiadnym spôsobom pritom neparticipuje na nákladoch spojených s bývaním a ani na
nákladoch na výchovu a výživu maloletých detí, absolútne sa nepodieľa na ich záujmovej činnosti, ktorá

je finančne náročná, čo spôsobilo, že matka nemá finančné prostriedky na iné veci a musela značne
obmedziť iné výdavky, vrátane voľnočasových aktivít s deťmi.

3. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, nemal záujem na obnovení manželského spolužitia,
nakoľko vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené. Namietal však príčiny rozvratu manželstva

tak,akoichprezentovalamanželkaaktýmtosapodrobnejšievyjadrilvrámcikonania.Uviedol,žetobola
manželka, ktorá udržiavala mimomanželský vzťah a priznal, že on sám udržiavala vzťah s inou ženou v
období od 04/2017 do 04/2018. Manželke pritom nevyčítal to, že je neschopná, ale že vykonáva domáce
práce v noci, čo tak manžela ako aj deti vyrušovalo a manžel ju opakovane žiadal, aby to nerobila. Z
tohto dôvodu došlo v určitom období ku konfliktu medzi manželmi, pričom bola privolaná aj polícia, kedy

sa príslušník policajného zboru vyjadril, že manželka zrejme trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou.
V rámci výpovede uviedol ďalšie situácie, ktoré sa odohrali a uviedol, že mal zo správania manželky
zlý pocit a postupne si prestal v manželstve pripadať normálne. K príjmovým a majetkovým pomerom
rodiny uviedol, že od roku 2010 mali s manželkou spoločný účet, na ktorý chodil aj príjem manžela,
nakoľko manželka bola na rodičovskej dovolenke. Následne tam manželka vložila čiastku 170 000 € z

predaja rodinného domu, pričom polovica išla jej sestre. V období rokov 2010-2017 chodila na tento účetmanželova výplata v priemere 2 000- 3 000 € mesačne, vrátane odmien, ktoré boli ročne cca 10 000 €. K
situácii ohľadom auta uviedol, že toto bolo zakupované na firemné účely, nie pre manželku a keďže táto
odmietla prispievať na náklady spojené s jeho užívaním, vzal jej od neho kľúče. Jeho aktuálny mesačný

príjem predstavuje čiastku cca 800 - 1 000€ a vypláca si ho podľa potreby z rezervy firmy. Mesačné
náklady rodiny uviedol v sume cca 1 000 € mesačne, v priemere 250 € mesačne/osoba, ich podrobnejší
rozpis však neuviedol. V prípade rozvodu navrhol zveriť maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti
v týždňových intervaloch s tým, že deti si budú rodičia striedať v domácnosti, v ktorej spolu žijú, a to v
nedeľu o 18,00 hod. Vzhľadom k podobným príjmom manželov navrhol, aby výživné určené nebolo. Mal

za to, že striedavá osobná starostlivosť už funguje od podania návrhu na rozvod, a to tým spôsobom,
že rodičia si striedajú krátky a dlhý týždeň. Uviedol, že deťom sa venuje, bol s nimi aj počas choroby
a stará sa o všetky ich potreby.

4. Manželka v písomnej reakcii na výpoveď manžela (č. l. 57 a nasl.) uviedla, že tvrdenia manžela sa
nezakladajú na pravde a medzi rodičmi nefunguje striedavá osobná starostlivosť o deti. Manželka bola

od narodenia prvorodenej dcéry v E. XXXX do D. XXXX na materskej/rodičovskej dovolenke, čiže 7
rokov. Počas prvých rokov života detí bol manžel pracovne vyťažený, venoval sa prioritne práci a sebe.
Manželka nepopiera, že manžel má k deťom vzťah, a vie sa o ne postarať, každodenná starostlivosť
však stojí na manželke. Starostlivosť manžela spočíva najmä v odvoze detí do školy a škôlky a na
krúžky (tanečnú), v prípade, že je manželka dlhšie v práci. Inak celodenná starostlivosť o deti a bežné

úkony v domácnosti, domáce úlohy, sprchovanie, kúpanie, varenie, pranie, je v plnej starostlivosti
manželky. Manželka trvala na tom, že za súčasnej situácie je zverenie detí do striedavej osobnej
starostlivosti rodičov nevykonateľné, nakoľko spoločná domácnosť neumožňuje rozdeliť priestor, ktorý
by bol výlučne užívaný len matkou a len otcom, v dôsledku čoho by deti nevedeli v danej chvíli rozlíšiť,
v starostlivosti ktorého z rodičov vlastne sú, dochádzalo by logicky k stretom medzi oboma rodičmi,

nakoľko režim a zabehnuté rituály, ktoré deti majú s tým- ktorým rodičom by boli narušené druhým
rodičom, a teda v konečnom dôsledku by rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti bolo absolútne
v neprospech detí, na úkor ich psychickej pohody, pocitu istoty a zázemia. Tvrdenie manžela, že
viackrát hovoril s manželkou o riešení bytovej otázky a možných riešeniach, je nepravdivá. Manžel
nielen že o odsťahovaní zo spoločnej domácnosti neuvažuje, ale výslovne manželke oznámil, že jemu

tento stav vyhovuje a z bytu ho nikto nedostane. Podrobne sa vyjadrila k príjmovým, zárobkovým a
majetkovým pomerom manžela a namietala ním údajne dosahované príjmy tak, ako ich prezentoval v
rámci konania, keďže tieto nekorešpondujú so životným štýlom manžela a ani s ďalšími, manželkou
popísanými skutočnosťami. Tvrdenie, že manžel pri ňom deklarovanom príjme nemá presný prehľad
o výške svojich mesačných nákladov, ktoré sú približne vo výške 1.000,- EUR, je šokujúce. Navyše

tvrdenie, že niektoré výdavky manžel optimalizuje cez firmu, je zavádzajúce. Uvedené by mohlo platiť v
prípade veľkej firmy, v ktorej by bol manžel zamestnaný, avšak spoločnosť I. Z. J.. S.. Z.. je spoločnosť
s jedným spoločníkom a konateľom v tej istej osobe. To znamená, že ak manžel použije prostriedky
spoločnosti napr. na úhradu za obed, je to de facto stále náklad manžela, lebo tieto prostriedky musí
pre firmu zarobiť alebo ich musí do firmy vložiť, aby ich firma mala z čoho zaplatiť. Ak teda manžel

argumentuje, že výdavky na mobil, obedy, benzín, vstup do posilňovne, nákupy darčekov a pod. sú
náklady firmy, sú to de facto jeho osobné náklady. Podľa informácií manželky má manžel pravidelné
výdavky spojené s úhradou faktúr mobilného operátora, nákupom pohonných hmôt, návštevy fitness
centra, pravidelne využíva kozmetické služby, potrpí si na svoj zovňajšok a míňa značné prostriedky
na svoj šatník. Napriek uvedenému, manžel na domácnosť, energie, stravu, oblečenie, hygienu, kurz

angličtiny pre deti, ceptru (ročný poplatok za uchovanie pupočníkovej krvi pre obe deti vo výške 90 eur)
neprispieval manželke od júla 2018 až do decembra 2018, v decembri 2018 a v januári 2019 poslal
manžel príspevok na deti a domácnosť, ktorý je však výrazne nižší, než je pomerná časť týchto nákladov.
K otázke príjmov manžela ešte manželka uviedla, že manžel má dosť vysoký životný štandard, a kým
mal príjem zo zamestnania a rodina mala úspory, bola životná úroveň rodiny vysoká. Dnes manžel tvrdí,

že nízky príjem z podnikania nerieši preto, lebo sa rozhodol, že na úkor príjmov sa chce venovať rodine
a deťom. Kým však manželka nepodala návrh na rozvod a rodina mala úspory, manžel sa rodine a
deťom venovať nepotreboval. Zo všetkých týchto skutočností je zrejmé, že manžel o svojich skutočných
príjmoch nehovorí pravdu. V súvislosti s nákladmi na domácnosť a výživu maloletých detí odkázala
na ňou založené rozpisy priemerných mesačných nákladov. Následne tiež poukázala na to, že u nej

došlo k výraznému zníženiu životnej úrovne, čo sa prejavilo aj pri maloletých deťoch, ktoré jej vravia, že
im nič nekúpi, pričom s otcom navštívili kino, aquaparky a pod., je teda zrejmé, že manžel disponoval
dostatkom finančných prostriedkov.5. Manžel zotrvával na svojom návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, pričom mal
za to, že sa s manželkou ohľadom detí vedia dohodnúť.

6. Uznesením zo dňa 13.05.2019, č. k. 38P/153/2018 - 239 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odborupsychológia,odvetvieklinickápsychológiadetíadospelýchavypracovanímznaleckéhoposudku
poveril H.. O. Z.. Dňa 02.03.2020 súdny znalec doručil súdu znalecký posudok.

7. V záveroch znaleckého posudku sa súdny znalec vyjadril k psychickému stavu oboch rodičov i oboch

maloletých detí a uviedol, že ani u rodičov a ani u maloletých detí nezistil známky duševného ochorenia
ani emočnej poruchy, pričom podrobne popísal osobnostné nastavenie oboch rodičov i maloletých detí.
Na základe získaných údajov sa znalec domnieval, že vzťah oboch detí k obom rodičom je v zásade
dobrý, obe deti však vnímajú konfliktný vzťah rodičov, čo ich môže brzdiť v prejavovaní výraznejších
emócií či postojov voči rodičom. Vo vzájomnej interakcii neboli v kontakte s rodičmi medzi deťmi
nápadnejšie reakcie, obe deti si s oboma rodičmi rozumeli a neboli zjavné rozdiely v tom, či išlo o kontakt

s oboma rodičmi súčasne alebo s každým zvlášť. V správaní detí, resp. v ich verbálnych prejavoch súdny
znalec nezistil nápadnejšie známky toho, že by boli deti systematickejšie ovplyvňované (manipulované)
jedným z rodičov voči druhému rodičovi. Na strane druhej ale maloletá H. zrejme vníma matku ako
„slabšiu“, resp. „znevýhodnenú“ osobu v rámci rodičovského konfliktu, čo bolo zrejmé, v rámci „testu
želaní“. Nejedná sa však o ovplyvňovanie zo strany matky voči otcovi. Za vyhovujúci model starostlivosti

považoval súdny znalec ten model, že maloleté deti by boli viac času s matkou, resp. boli by „u nej
doma“ a s otcom sa stretávali v rozšírenom rozsahu, pričom ide o to, aby boli stretnutia detí s otcom pre
ne prínosom a neboli príliš komplikované a zaťažujúce. Tento model by zodpovedal aj povahám oboch
rodičov, ktorý súdny znalec popísal tak, že matka je zrejme „vhodnejšia pre bežnú prácu“ a otec na to,
aby sa „blysol“, prekvapil a pod., u oboch rodičov tieto pojmy znalec použil v pozitívnom zmysle slova.

8. Matka maloletých detí po oboznámení sa s obsahom súdnoznaleckého posudku navrhla, by boli obe
deti zverené do jej osobnej starostlivosti, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej
P. čiastkou 450 € mesačne a na výživu maloletej H. čiastkou 400 € mesačne a aby bol styk otca s
maloletými deťmi upravený v rozsahu, ako to uviedla vo svojom písomnom podaní doručenom súdu

dňa 13.05.2020 (č. l. 278 a nasl.). Poukázala na to, že tvrdenia otca o jeho záujme o starostlivosť o
deti, ktoré uviedol počas znaleckého dokazovania, neodzrkadľujú skutočnosť. O uvedenom svedčí aj
komunikácia rodičov do 09.06.2019, v ktorom období otec na návrhy matky ohľadom zabezpečovania
starostlivosti o deti reagoval tak, že ich neustále odmietal s odôvodnením, že má prácu a že dá vedieť,
kedy bude mať čas. Rovnako to bolo aj pred letnými prázdninami 2019, keď ho matka žiadala o zaslanie

informácie, kedy bude s deťmi, aby si mohla v práci naplánovať dovolenku. Otec jej napokon napísal,
že cez prázdniny s deťmi nebude a má sa o ne matka postarať sama. Vzhľadom na vyššie uvedené
a prístup otca k starostlivosti o deti je otázne, ako chce zabezpečovať starostlivosť, ak by súd vyhovel
jeho návrhu. Napriek tomu sa s otcom snažila viackrát dohodnúť na starostlivosti o deti počas letných
školskýchprázdnin2019,avšakbezúspešne.Otecjejtotižneustáleprízvukoval,žedetisúzverenédojej

osobnej starostlivosti a má sa teda o ne postarať a vyhrážal sa jej, že kým nebude súhlasiť so striedavou
osobnou starostlivosťou, s deťmi jej nepomôže. Vzhľadom na uvedené, napriek otcovým vyhrážkam a
laxnému prístupu, v záujme zachovania jeho vzťahu s deťmi matka dňa 26.06.2019 iniciovala spoločné
stretnutie u pani psychologičky H.. F., ktoré sedenie však neviedlo k dohode. Otec totiž nebol vôbec
súčinný, neprejavoval žiaden záujem dohodnúť sa a vôbec mu neprekážalo, že s deťmi nebude tráviť

cez prázdniny žiaden čas. Pani psychologička mu pritom niekoľkokrát prízvukovala, že si sám protirečí
a uviedla, že nie je pravda, že by sa nemohol o deti postarať kvôli práci, ale preto, že sa o deti postarať
nechce. Na uvedený záver pani psychologičky otec reagoval agresívne, začal kričať a obvinil matku a
psychologičku, že sa proti nemu spolčili. Vzhľadom na nezáujem otca o deti s nimi nebol ani jeden celý
deň počas 2 - mesačných letných prázdnin 2019. Otec so starostlivosťou o deti počas leta 2019 matke

ani raz nepomohol a dokonca jej odmietol prispieť na letné tábory, ktoré pre deti vybavila, pretože si
nemohla zobrať v práci toľko dovolenky a on sa o ne odmietol postarať s tým, že keď na to matka nemá
finančné prostriedky, nech ich nechá samé doma. Napriek tomu, že rodičia do dnešného dňa bývajú v
spoločnej domácnosti, deti otca takmer nevidia, nakoľko sa vracia z práce po polnoci, zväčša okolo 1
až 3 v noci a odchádza ráno pred 6.00 hod., aby ho deti nestihli. Inak zvykne byť zamknutý v spálni,

až kým matka s deťmi neodíde. Maloleté deti sa na otca prestávajú pýtať, nezaujíma ich kde je, čo robí
alebo či príde domov. Samovoľne ho začali na základe jeho nezáujmu o ne vytesňovať zo svojho života.
Aktuálna situácia je taká, že deti v ojedinelých prípadoch, keď otca náhodou zahliadnu doma, pretože
príde domov skôr, alebo cez víkend nestihne ráno odísť skôr ako sa zobudia, samé sa mu vyhýbajú. Otcakvôli jeho správaniu odmieta najmä staršia dcéra P.. U menšej dcéry H.F. je tiež badať zmenu správania.
Vo svojom vyjadrení matka tiež uviedla rozpis realizácie styku otca s maloletými deťmi v období od
06/2019 do 05/2020, z ktorého je zrejmé, že otec bol od mája 2019 s H. len deväťkrát a s P. len šesťkrát,

z toho raz v kine a dvakrát na návšteve. Zvýšený záujem otca o stretnutia s deťmi v mesiaci október bol
možno ovplyvnený aj skutočnosťou, že na deň 08.11.2019 mali dohodnuté vyšetrenie u súdneho znalca
za účelom vyhotovenia znaleckého posudku. Okrem vyššie uvedeného nezáujmu otca o starostlivosť
o maloleté deti, otec do dnešného dňa riadne neprispieva na chod domácnosti, úhrady súvisiace so
spoločnou nehnuteľnosťou či mimoriadne výdavky na deti napriek tomu, že ho o to matka viackrát

žiadala. Dokonca do dnešného dňa poberá prídavky na deti, ktoré nevynakladá na ich potreby nakoľko
sa o ne nestará, netrávi s nimi takmer žiadny čas ani im nič nekupuje. Otec deťom dokonca nedaroval
na Vianoce žiaden darček. Otec o deti neprejavuje aktuálne žiaden záujem, úmyselne sa im vyhýba,
schováva sa pred nimi v spálni, nekomunikuje s nimi, nezaujíma sa, ako sa majú, či niečo nepotrebujú
alebo či nechcú niekam ísť. Tajne sa vykráda z domu keď deti raňajkujú alebo sú vo svojich izbách tak,
aby ho nepočuli. Otec nekomunikuje ani s matkou, ktorú neustále obviňuje, že mu ukradla deti, a to

napriek tomu, že s nimi býva v jednom dome a nikto mu nebráni, aby sa im venoval, práve naopak. Otec
sa svojim konaním úmyselne dobrovoľne pripravuje o vlastné deti, keď sa im vyhýba a odmieta s nimi
akýmkoľvek spôsobom komunikovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a otcov aktuálny prístup
k výchove a starostlivosti o deti mala matka za to, že jeho návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom, rovnako ako návrh znalca na úpravu styku, nezohľadňuje skutočný stav.

Otec má vytvorené všetky podmienky na to, aby sa o deti staral, mal s nimi plnohodnotný styk a vzťah,
on však tento priestor dobrovoľne nevyužíva a absolútne neprihliada na najlepší záujem detí, na ktorý sa
odvoláva. V rámci svojho vyjadrenia, ktoré bolo datované v máji 2020 uviedla, že otec s deťmi trávil čas
naposledy vo februári 2020, a to napriek aktuálnej situácií s pandémiou. S deťmi počas tohto obdobia
matke ani raz nepomohol, neučil sa s nimi, nehral sa s nimi ani ich nezobral von. Do dnes každý deň

odchádza z domu okolo 7.00 hod. ráno a prichádza domov okolo 1.00 hod. v noci. Z dôvodu, že obe
deti budú od septembra školopovinné, považovala matka za potrebné zachovať priestor a pravidelnosť
na prípravu školských úloh a potrieb na nasledujúci deň. K otázke výživného uviedla, že otec aktuálne
uhrádza výživné na maloletú P. vo výške 200,-€ a na maloletú H. vo výške 160,-€ mesačne, podľa
aktuálne vykonateľného rozhodnutia súdu. Táto suma však nezohľadňuje skutočné odôvodnené potreby

maloletých detí, možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a ani výlučnú osobnú starostlivosť matky
o maloleté deti a domácnosť. Súd pri určovaní tejto výšky výživného vychádzal z predpokladu, že otec
sa vzhľadom na skutočnosť, že rodičia bývajú v spoločnej domácnosti, bude podieľať na úhrade s
tým súvisiacich nákladov. Otec sa však do dnešného dňa žiadnym spôsobom nepodieľa na nákladoch
súvisiacich s chodom domácnosti a donedávna neprispieval matke ani na nájomné, elektrinu, vodu,

plyn a iné. Na tieto výdavky začal prispievať len symbolicky vo výške 73,-€ mesačne od konca roka
2019 po tom, čo matka podala žalobu na súd. Naďalej mu však nerobí problém používať drogériu, ktorú
kupuje matka, či jesť stravu, na ktorú neprispieva. Bežné mesačné výdavky na P. vyčíslila vo výške
741,50-€ a na H. vo výške 711,50-€. Aktuálne výdavky na deti sú pritom znížené o výdavky na výlety,
dovolenky či plavecký kurz, nakoľko vzhľadom na nízke príspevky otca, tieto aktivity bola matka nútená

zrušiť. Výdavky súvisiace so zabezpečovaním bývania sú vo výške 367,-€ mesačne. Matka poukázala
tiež na celkové pomery otca a jeho možnosti a schopnosti, kde napriek jeho aktuálnym vyjadreniam, že
jeho príjem predstavuje čiastku cca 800 € mesačne, má možnosti a schopnosti na to, aby si zabezpečil
vzhľadom na jeho vzdelanie, skúsenosti a pracovné ponuky značne vyšší príjem. Na základe uvedeného
mala za to, že jej návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po

rozvode sleduje ich záujem, a to tak v otázke úpravy styku otca s deťmi, ako aj v otázke určenia výšky
výživného zo strany otca voči deťom. Odkázala pritom aj na listinné dôkazy, ktoré pripojila ku svojmu
vyjadreniu, vrátane rozpisu priemerných mesačných nákladov na výživu maloletých detí a domácnosť
(č. l. 288 a nasl.)

9. Otec zotrvával na svojom návrhu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti,
nakoľko mal za to, že je to v najlepšom záujme maloletých detí. Potvrdil tú skutočnosť, že s matkou
maloletých detí spolu nekomunikujú. Mal za to, že deti sa nemôžu v prítomnosti matky správať
spontánne, nakoľko ho matka pred deťmi vyhadzuje z bytu a vulgárne mu nadáva. Striedavá osobná
starostlivosť by prebiehala v byte, kde s matkou detí v súčasnosti bývajú, a to v týždňových intervaloch.

K svojim príjmovým pomerom uviedol, že naďalej podniká s materiálmi pre výrobu reklamy, avšak
podnikanie je ovplyvnené aktuálnou situáciou vo svete. Príjem z tejto činnosti dosahuje cca 1 000 €
mesačne, čo zodpovedá jeho priemerným mesačným nákladom na život, vrátane výživného, ktoré hradí
na deti k rukám matky. Finančne mu vypomáhajú jeho rodičia, ktorí sú dôchodcovia, a to čiastkou200-300€mesačne.Poukázalnato,ževjehoaktuálnejfinančnejsituáciijeprenehozložitéprispievaťna
výživu detí. V prípade striedavej osobnej starostlivosti by vedel pokryť potreby detí. V prípade zverenia
detí matke by k jej rukám neprispieval nič, prispieval by deťom, toľko koľko by potrebovali, pričom z jeho

pohľadu by výživné na P. v sume 150 € a na H. v sume 100 € mesačne zodpovedalo jeho aktuálnym
možnostiam. Súhlasil s tým, aby bol v prípade zverenia detí matke upravený jeho styk s deťmi. Mal tiež
za to, že najvhodnejšie za tejto situácie by bolo také riešenie, aby s manželkou byt predali a osamostatnili
sa, nakoľko z jeho pohľadu je 5- izbový byt nadštandard. K výške výživného navrhovaného matkou,
resp. kolíznym opatrovníkom uviedol, že takéto výživné nie je v jeho možnostiach.

10. Právny zástupca manželky/matky poukázal na to, že od vypracovania znaleckého posudku vzťahy
medzi otcom a deťmi ochladli, otec naposledy realizoval styk s deťmi vo februári 2020, kedy ich strážil
na žiadosť matky, nakoľko táto musela byť v práci. S poukazom na faktický stav zotrvali na svojom
návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode tak, ako ho uviedli vo
svojom ostatnom písomnom vyjadrení. K navrhovanej výške výživného poukázal na to, že výživné na

čas do rozvodu bolo určené v sume 200 € + 160 € s tým, že otec sa bude podieľať aj na nákladoch
domácnosti, čo sa však nedeje a manžel prispieva manželke na domácnosť len nepatrnou čiastkou a
nad rámec výživného neuhrádza žiadne iné náklady. Pri určení výživného je pritom potrebné vychádzať
z potencionality príjmov povinného rodiča.

11. Kolízny opatrovník nespochybňoval závery vypracovaného znaleckého posudku a mal za to, že sú
jednoznačné. Otec do určitého obdobia na starostlivosti o deti participoval, nespochybnil však výpoveď
matky, v ktorej poukazovala na to, že v súčasnosti už zabezpečuje starostlivosť o deti výlučne ona sama.
Za tejto situácie sa kolíznemu opatrovníkovi javil návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej
starostlivosti ako účelový, a to aj s poukazom na úroveň vzťahov, aké sú v súčasnosti medzi rodičmi. Na

čas po rozvode manželstva doporučil súdu zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s tým,
že obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok. Výživné doporučil určiť v sume 350-400
€ mesačne u maloletej P. a v sume 300-350 € mesačne u maloletej H.. Poukázal v tejto súvislosti na
výdavky, ktoré sú u oboch detí vyššie v dôsledku záujmovej činnosti, ktorej sa venujú. Rovnako doporučil
súdu, aby upravil styk otca s deťmi, a to v zmysle návrhu matky.

12. Súd sa oboznámil s návrhom manželky doručený súdu dňa 11.06.2018, sobášnym listom manželov,
rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o návšteve školy a predškolského zariadenia na strane
maloletých detí, potvrdeniami o poberaní rodinných prídavkov na strane otca maloletých detí, výpisom
z obchodného registra na spoločnosť I. Z., J..S..Z.., potvrdením o príjme manžela zo spoločnosti I.

Z., J..S..Z.., potvrdeniami o záujmovej činnosti na strane oboch maloletých detí a nákladoch s tým
spojených, potvrdeniami o príjmoch manželky, podaním manželky doručené súdu dňa 02.04.2019 a
listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, správou Materskej škôlky, Q., T. zo dňa 02.04.2019, rozpisom
úhrad na náklady detí a domácnosti zo strany oboch manželov, doložené manželkou dňa 12.04.2019,
výpisom z bankového účtu manželky vedený v Č., a.s. od 06/2018, správou W., Q. X, T. zo dňa

12.04.2019, daňovým priznaním I. Z., J..S..Z.., za rok 2017, potvrdením o výške príjmu manžela
zo spoločnosti I. Z., J..S..Z.., za obdobie od 01-03/2019, výpisom z účtu spoločnosti I. Z., J..S..Z..,
potvrdením o príjme manžela zo spoločnosti E. B. T. za obdobie od 05/2017 - 09/2017, výpisom z
bankového účtu manžela v K. T., I..J.., potvrdením o príjme manželky za obdobie od 01/2019-03/2019,
znaleckým posudkom H.. O. Z. zo dňa 12.02.2020, vyjadrením manželky doručené súdu dňa 13.05.2020

a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, rozpisom priemerných mesačných nákladov na výživu a
výchovu maloletých detí a na domácnosť založené manželkou, potvrdením o príjme manželky za
obdobie od 05/2020 - 09/2020, rozpisom mesačných nákladov spojených s bývaním, potvrdeniami o
výške a úhrade niektorých nákladov na strane maloletých detí, v súvislosti s návštevu školy a záujmovou
činnosťou, potvrdeniami o návšteve školy na strane oboch detí, daňovým priznaním manžela za rok

2019 a obsahom spisu sp. zn. 38P/193/2018. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania
a zistil tento skutkový stav:

13. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
P.. U oboch sa jedná o manželstvo prvé. Z ich vzťahu sa pred uzavretím manželstva narodila dňa

XX.XX.XXXX maloletá P. a z ich manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodila maloletá H.. Posledné
spoločné bydlisko mali manželia na adrese H. R. XXX/H, T., kde doposiaľ obaja bývajú a čím je daná
miestna príslušnosť tunajšieho súdu.14. Rozsudkom zo dňa 30.04.2019, č. k. 38P/193/2018 - 149 tunajší súd upravil výkon rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom P.: P. I. H. na čas do rozvodu tak, že tieto zveril do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť

prispievať na výživu maloletej P. v sume 200 € mesačne a maloletej H. v sume 160 € mesačne počnúc
dňom 01.05.2019. Styk otca s deťmi súd neurčil.

15. Maloletá P. v školskom roku 2020/2021 navštevuje X. S. a maloletá H. X. S. W. Q. R. T., stravujú
sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku 7,50 € mesačne/dieťa a od januára 2021 to bude

cca 35 € mesačne/dieťa. Navštevujú školský klub, kde poplatok predstavuje čiastku 25 € mesačne/
dieťa. V súvislosti s návštevou školy matka obom deťom zabezpečuje školské potreby a pomôcky,
hradí povinné poplatky v rámci školy a aktivity poriadané školou. Zdravotný stav maloletých detí je
dobrý, obe navštevujú H&T tanečný klub, kde mesačný poplatok predstavuje čiastku 40 €/dieťa + ďalšie
výdavky sú spojené so zabezpečovaním kostýmov, hradením štartovného na súťažiach, sústredeniami,
mimoriadnymi tréningami a pod., pričom tieto náklady predstavujú mesačne v priemere 100 €/dieťa

(č. l. 329). Obom deťom matka zabezpečuje veci na ošatenie a obuv, hradí električenku v sume 20
€ mesačne a zabezpečuje všetky ostatné veci bežnej dennej potreby. U maloletej P. matka vyčíslila
priemerné mesačné výdavky na sumu 741 € a u maloletej H. na sumu 711 € mesačne (č. l. 288-289).

16. Manželka bola do 30.11.2020 zamestnaná v E., J..S..Z.. ako obchodník s priemerným mesačným

netto príjmom cca 800 €. Z dôvodu, že bola do firmy prijatá ako posledná v lete 2020 a firma neuzatvorila
ďalšie kontrakty z dôvodu aktuálnej situácie na trhoch, je nezamestnaná a aktívne si hľadá prácu. Nemá
ďalšie vyživovacie povinnosti.

17. Manžel je spoločníkom a konateľom spoločnosti I. Z., J..S..Z.., predmetom činnosti ktorej je nákup

a predaj materiálov pre výrobu reklamy, pričom jeho priemerný mesačný príjem, podľa jeho vlastných
tvrdení, dosahuje čiastku cca do 1 000 €, čo zároveň zodpovedá aj jeho životným nákladom na mesiac.
Nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

18. Manželia spolu s deťmi obývajú 5- izbový mezonetový byt v T., ktorý je v BSM, nie je prefinancovaný

hypotekárnym úverom. Náklady spojené s bývaním a užívaním bytu predstavujú čiastku 330 € a hradí
ich manželka.

19. Podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný
súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko

aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak
takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

20. Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. manželstvo je zväzkom muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si

rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

21. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

22. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

23. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

24. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.25. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

26. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

27. Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa
obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná

starostlivosť v záujme dieťaťa.

28. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

29. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

30. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

31. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

32. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

33. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

34. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
35. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

36. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

37. Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom

prípade sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania. Vzťahy medzi
manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský
účel. Účastníci ako manželia spolu dlhodobo nežijú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na
základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstvatak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd
ustálil diametrálne odlišné predstavy manželov o manželskom spolužití, o postavení druhého partnera
v partnerskom vzťahu, ako aj o finančnom hospodárení a rodinnom živote, ktoré viedli k citovému

odcudzeniu medzi manželmi a k nezáujmu o udržanie manželského spolužitia. Súd mal za to, že rozvod
manželstva účastníkov konania je i v záujme maloletých detí, z tohto manželstva pochádzajúcich.

38. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P. I. H. na čas po rozvode
manželstva, súd rozhodol o ich zverení do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť i riadne

zabezpečuje, čo bolo v priebehu konania preukázané a uvedenú skutočnosť nenamietal ani otec
maloletých detí. Na strane matky pritom neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by vyvolávali dôvodné
pochybnosti o vhodnosti výchovného prostredia na jej strane a o jej rodičovských zručnostiach. Právo
zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok súd priznal obom rodičom, nakoľko na strane ani
jedného z nich nevzhliadol také okolnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie, ktorým by bol niektorý z
rodičov na týchto právach obmedzený alebo by bol výkonu týchto práv pozbavený.

39. Návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov súd
nevyhovel. Striedavá osobná starostlivosť je jednou z foriem starostlivosti o maloleté deti, ktorej
základnou premisou je rešpektovanie práva každého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch
rodičov, aby deťom tak bolo umožnené zachovanie a rozvíjanie osobnej starostlivosti oboma rodičmi

za predpokladu, že u konkrétneho maloletého dieťaťa je preukázané, že daná forma starostlivosti
zo strany rodičov je súladná s jeho záujmami a v prežívaní maloletého dieťaťa nie sú identifikované
žiadne skutočnosti, ktoré by túto formu starostlivosti negovali. Obaja rodičia maloletých detí P. I. H.
by si mali uvedomiť svoju rodičovskú zodpovednosť a povinnosti z nej vyplývajúce, ktoré na prvom
mieste zahŕňajú sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin detí.

Vo výkone svojich rodičovských práv a povinností sú rovnoprávni a ak sa jeden z rodičov domáha
zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti, súd je v zmysle koncepcie zákonných ustanovení
povinnýskúmať,čijeuvedenýmodelstarostlivostivtomktoromprípadevhodným,pričomjehorealizáciu
zákon podmieňuje kumulatívnym splnením viacerých podmienok. Týmito podmienkami sú spôsobilosť
oboch rodičov deti vychovávať, záujem oboch rodičov vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti,

súladnosť tejto formy starostlivosti so záujmami maloletých detí a lepšie zaistenie ich potrieb. Ak súd
po vykonanom dokazovaní zistí, že predmetné zákonné podmienky sú splnené, nevyhovieť návrhu na
zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je za takýchto okolností možné vtedy,
ak sú tu prítomné také okolnosti na strane detí, ktoré z hľadiska ich záujmu prevážia a ktoré musia
byť nesporne preukázané rovnako, ako ich odôvodnenosť. V danom prípade nevzhliadol súd takúto

úpravu výkonu rodičovských práv a povinností za súladnú so záujmami maloletých detí, ktoré boli v
konaní zisťované, okrem iného, aj súdnoznaleckým dokazovaním a následne aj výpoveďami oboch
rodičov ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností. V danom prípade bolo pritom rozhodovanie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom ovplyvnené viacerými okolnosťami,
ktoré bolo potrebné zohľadniť. Jednou z týchto skutočností bolo aj to, že rodičia doposiaľ žijú v spoločnej

domácnosti, čo bolo tiež príčinou konfliktov medzi nimi, keďže manželka opakovane žiadala manžela,
aby sa odsťahoval. V tomto konaní síce súd nerieši otázku majetkových vzťahov manželov a ich
vyporiadania, v danom prípade bolo však nepochybné, že bývanie v jednej domácnosti malo negatívny
vplyv nielen na vzájomné vzťahy medzi manželmi, ktoré pod vplyvom týchto konfliktov eskalovali, ale
aj na vzájomný vzťah otca a maloletých detí. Nemožno pritom úplne opomenúť matkou opakovane

prezentované tvrdenia, že predmetný byt si manželia zadovážili v zásade z jej finančných prostriedkov,
čo manžel nepoprel a v čoho dôsledku manželka považovala za spravodlivé, aby to bol manžel, kto
sa odsťahuje. Ďalšie okolnosti, ktoré v spolužití rodičov nastali v priebehu konania, dali manželke za
pravdu, keďže z nich možno vyvodiť záver, že zo strany manžela sa jednalo o konanie, ktoré nemalo svoj
pôvodvjehosnaheparticipovaťnastarostlivostiodeti(dokoncaformoustriedavejosobnejstarostlivosti).

Otec síce počas celého konania verbalizoval svoj záujem vykonávať (striedavú) osobnú starostlivosť
o maloleté deti, dokonca spočiatku tvrdil, že táto forma starostlivosti o deti medzi rodičmi, napriek
bývaniu v spoločnej domácnosti, prebieha (čo manželka namietala, keďže otec nezabezpečoval dennú
a bežnú starostlivosť o deti, túto zabezpečovala vždy výlučne ona), v skutočnosti však participoval
na starostlivosti o deti skutočne len minimálne a posledný rok túto nezabezpečoval vôbec. Vo svojom

podaní doručenom súdu v máji tohto roku matka poukazovala na to, že otec vôbec na starostlivosti o
deti neparticipuje, a to napriek celospoločenskej situácii, ktorá v marci 2020 vystala aj v našej krajine.
Uviedla, že otec sa deťom vyhýba, z bytu odchádza skoro ráno a vracia sa v noci a ak je náhodou doma
v čase, keď sú tam aj deti, zamyká sa pred nimi vo svojej izbe.40. Otec maloletých detí na ostatnom pojednávaní naďalej trval na zverení deti do striedavej osobnej
starostlivosti,hocitvrdeniamatkyohľadomjehoprístupukvýkonustarostlivostiodetižiadnymspôsobom

nepoprel, tieto nevyvrátil a potvrdil nadôvažok tú skutočnosť, že s matkou maloletých detí spolu
nekomunikujú, pričom opakovane poukazoval na to, že mu je zo strany matky bránené v starostlivosti
o deti. S ohľadom na všetky skutočnosti prípadu súd argumentáciu otca v tomto smere nepovažoval za
relevantnú. Otcovi dáva v tejto súvislosti do pozornosti, že spolu s deťmi žije v spoločnej domácnosti, nie
je teda reálne možné, aby ho matka detí dokázala od detí separovať a reálne mu brániť v starostlivosti

o ne. V tomto smere súd odkazuje aj na závery vykonaného znaleckého dokazovania vo veci, kde
súdny znalec konštatoval (v období, kedy otec prejavoval zvýšený záujem o deti), že deti majú k
obom rodičom dobrý vzťah, nemajú s nimi žiadne problémy a v ich reakciách nie sú výraznejšie
rozdiely vo vzťahu ku každému z rodičov, avšak otec je skôr rodičom pre „trávenie voľného času“
detí a matka je tým rodičom, ktorý zabezpečuje „každodennú a bežnú“ starostlivosť o deti, vrátane
prípravy na vyučovanie, dohliadanie na plnenie povinností, zabezpečovania, starostlivosti v domácnosti

a pod. a samotné deti to takto aj vnímajú. Zásadnou potom bola zmena situácie, ktorá po vykonaní
súdnoznaleckého dokazovania nastala a síce, že otec prestal participovať na starostlivosti o deti úplne
a deťom sa začal vyhýbať, ktorá situácia trvá doposiaľ. Matka pritom poukazovala na to, že uvedený
prístup otca je dlhodobý, k čiastočnému zintenzívneniu vzťahov medzi otcom a deťmi prišlo v období
pred súdnoznaleckým vyšetrením, pričom uvedené matka dokladovala aj rozpisom „kontaktov“ otca s

deťmi v období od júna 2019 do mája 2020, kde jednoznačne uviedla, že otec strávil v tomto období s
maloletou P. čas šesťkrát a s maloletou H.F. deväťkrát, pričom presne popísala trvanie týchto stretnutí
a ich náplň. Otec nadôvažok nestrávil s deťmi žiadny čas počas letných prázdnin roku 2019 a po tom,
čo nastala na našom území mimoriadna situácia v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, otec s
matkou v tomto smere žiadnym spôsobom nekooperoval a v zásade sa odmietol na starostlivosti o

deti podieľať, čo spôsobilo, že matka si musela dlhodobo čerpať pandemickú OČR, hoci otec nie je
v závislom pracovnom pomere, keďže je spoločníkom a konateľom svojej vlastnej spoločnosti a čo je
ešte podstatnejšie, rodičia stále bývali a bývajú v spoločnej domácnosti. Otec maloletých detí pritom
k uvedeným závažným tvrdeniam matky nezaujal v zásade žiadne stanovisko, a to ani na ostatnom
pojednávaní, kde konštatoval výlučne to, že deti sa v prítomnosti matky nesprávajú spontánne, nakoľko

ho vyhadzuje pred nimi z bytu a nadáva mu. K relevantnosti návrhu otca na zverenie detí do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov neprispieval ani postoj otca, ktorý deklaroval, že by sa striedavá osobná
starostlivosť o deti realizovala v byte, kde rodičia v súčasnosti žijú. Otec tak mal pravdepodobne na
mysli, že by sa rodičia v tomto byte striedali. Nie je zrejmé, ako si otec predstavoval praktickú realizáciu
takejtoformystarostlivostiodeti,keďževzťahrodičovjekonfliktný,pričomjednouzpríčinjeajpredmetný

byt, v ktorom manželia bývajú, k čomu sa už súd podrobnejšie vyjadril vyššie. Už len pre úplnosť súd
uvádza, že takáto forma starostlivosti o deti sa môže realizovať len ak sa na tom rodičia dohodnú, v
žiadnom prípade ju nemožno nikomu naoktrojovať. V kontexte všetkých uvedených skutočností súd
vyhodnotil návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti ako účelový,
ktorého dôvodom nie je úprimný a skutočný záujem otca vykonávať osobnú starostlivosť o deti, keďže

na tejto neparticipuje, a to ani len čiastočne. Nejedná sa pritom o situáciu, ktorá by aktuálne vyvstala, z
vykonaného dokazovania vo veci je zrejmé, že otec tak koná vo vzťahu k výkonu svojich rodičovských
práv a povinností dlhodobo, čo sa už prejavuje aj na postoji a správaní maloletých detí. Za tejto situácie
preto súd nepovažoval zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za
súladné s ich záujmami a stotožnil sa v tomto smere s názorom matky a kolízneho opatrovníka, že

za takto nastavenej úrovni vzťahov medzi rodičmi a predovšetkým medzi otcom a maloletými deťmi,
striedavá osobná starostlivosť by bola pre maloleté deti príťažou, boli by zmätené a v konečnom
dôsledku by to malo na ich psychický stav destabilizujúci vplyv, a to i s ohľadom na už skôr uvádzané
okolnosti a situáciu, ktorá v rodine panuje.

41. Súd napokon pristúpil aj k úprave styku otca s maloletými deťmi, pričom samotný otec v rámci
pojednávania uviedol, že ak budú deti zverené do osobnej starostlivosti matky, súhlasil a navrhol,
aby bol jeho styk s deťmi upravený súdnym rozhodnutím, konkrétny návrh na úpravu styku však
nešpecifikoval. Uvedené navrhla aj matka a kolízny opatrovník, ktorý zastával názor, že za danej situácie
je namieste, aby bol styk otca s deťmi upravený súdnym rozhodnutím a s ktorými návrhmi sa súd, s

ohľadom na vykonané dokazovanie, stotožnil. Súd upravil styk otca s maloletými deťmi s prihliadnutím
na tú skutočnosť, že rodičia budú musieť po ukončení manželstva riešiť svoju bytovú otázku, pričom
úprava styku v tomto rozhodnutí umožní rodičom - predovšetkým otcovi, vyhnúť sa prípadnému novému
súdnemu konaniu, v ktorom by sa domáhal úpravy svojho styku s deťmi, ak by tento nateraz ponechalsúd bez úpravy. Samotný rozsah styku zodpovedá ustálenej rozhodovacej praxi v tomto smere, ktorá
vychádza z predpokladaného záujmu rodiča, s ktorým deti nežijú v spoločnej domácnosti (nebudú s ním
žiť v spoločnej domácnosti) participovať na starostlivosti o deti, a to nielen pokiaľ ide o trávenie voľného

času s deťmi, ale aj pokiaľ ide o prípravu na vyučovanie, či plnenie iných povinností v živote maloletých
detí tak, aby bolo možné takúto starostlivosť označiť za riadnu a plnohodnotnú. Prázdniny a sviatky súd
rozdelil medzi rodičmi rovnomerne, s prestriedaním sa v párnom a nepárnom kalendárnom roku. Na
tomto mieste súd dôrazne apeluje na otca maloletých detí, aby urýchlene zmenil svoj prístup k výkonu
svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, keďže ďalšie pretrvávanie tohto stavu bude

mať za následok prehlbovanie odcudzenia medzi otcom a deťmi, ktorého následky by už v budúcnosti
nebolo možné zvrátiť.

42. Pokiaľ ide o výšku výživného, túto súd určil v sume 300 € mesačne u maloletej P. a v sume 250
€ mesačne u maloletej H.. Výška vyživovacej povinnosti sa odvodzuje predovšetkým z odôvodnených
potrieb a záujmov každého maloletého dieťaťa a po ich zistení je možné povinného rodiča zaviazať na

úhradu pomernej časti týchto nákladov formou výživného. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd vychádza jednak zo skúmania odôvodnených potrieb každého maloletého dieťaťa, ktoré
sú rôzne vzhľadom na vek, zdravotný stav, nadanie či záujmy a zároveň vychádza z reálnych možností
a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov
pritomneznamenámechanickúrovnosť,kritérianastranerodičovsaposudzujúvovzájomnejsúvislostis

odôvodnenýmipotrebaminastranekaždéhodieťaťaakeďžeideoosobnéprávodieťaťa,súdvymedzuje
vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu na základe jeho individuálnych potrieb. Pri rozhodovaní
o výške vyživovacej povinnosti zohrávajú zásadnú úlohu náklady na odôvodnené potreby a záujmy
každého maloletého dieťaťa, pričom z obsahu tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o také potreby
a záujmy, ktoré je nevyhnutné u každého maloletého dieťaťa vynakladať v záujme jeho zdravého a

všestranného vývinu a rozvoja, s ohľadom na všetky ostatné skutočnosti každého prípadu, vrátane
celkových pomerov oboch rodičov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane maloletých
detí P. I. H. sa v rámci bežných životných potrieb nevyskytujú špecifické výdavky, ktoré by matka
bola nútená vynakladať a ktoré by sa u detí v ich veku bežne nevyskytovali, skladba ich potrieb a
výška nákladov na ich uspokojovanie je porovnateľná s výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy

maloletých detí v ich veku tak, ako sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti. U maloletých detí tak
bolo v tomto smere potrebné prihliadnuť na ich vek a tomu zodpovedajúci fyzický vývin, ako aj návštevu
školy, s čím má matka prirodzene spojené výdavky tak v súvislosti s úhradou povinných poplatkov, ako aj
zabezpečovanímškolskýchpotriebapomôcokahradenímaktivítporiadanýchškolou.Vtejtosúvislostije
pritom potrebné poukázať na to, že rodičia nemôžu výšku týchto nákladov v zásade žiadnym spôsobom

ovplyvniť a musia ich vynaložiť v takej výške, ako je od nich požadované. Matka má samozrejme v
súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti aj ďalšie náklady, tzv. existenčné, spojené so zabezpečením
bývania, stravy, ošatenia, obuvi, hygienických a kozmetických potrieb či zdravotnou starostlivosťou a
poskytnutím všetkých ostatných vecí bežnej dennej spotreby, ktoré je taktiež potrebné premietnuť do
výšky výživného zo strany povinného rodiča, v danom prípade otca maloletých detí. Čiastočne odlišná

situácia bola na strane oboch maloletých detí daná ich záujmovou činnosťou - tancom, ktorej sa obe
deti venujú dlhodobo a ktorá je spojená s vynakladaním nie zanedbateľných finančných prostriedkov.
Z vyčíslenia predloženého matkou a z listinných dôkazov založených v spisovom materiály mal súd
za preukázané, že členské poplatky a ostatné náklady, ktoré sú s touto činnosťou spojené (kostýmy,
štartovné, sústredenia, tréningy, cestovné) predstavujú u každého z detí čiastku cca 140 € mesačne.

Tejto činnosti sa pritom obe deti venujú od predškolského veku, je to ich jediná záujmová činnosť a
venujú sa jej so súhlasom oboch rodičov. V danom prípade mal súd za preukázané, že je v možnostiach
rodičov uhrádzať náklady na túto činnosť a za tohto predpokladu sa potom tieto výdavky považujú za
náklady na odôvodnené potreby maloletých detí. Každá takáto činnosť je pre maloleté deti prospešná,
prispieva k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti po všetkých stránkach a dodáva životu dieťaťa pozitívny

rozmer, preto súd v danom prípade nevzhliadol za dôvodné neprihliadať pri určovaní výživného na tieto
náklady, keďže ako bude uvedené nižšie, mal za preukázané, že je v možnostiach oboch rodičov (teda
aj otca) tieto náklady u detí pokrývať.

43. Návrhu otca na určenie výživného v sume 150 € mesačne u maloletej P. a 100 € mesačne u

maloletej H. súd nevyhovel, pričom poukázal na to, že sa jednalo o nižšie sumy, než ako boli stanovené
v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, kde
súd nadôvažok zohľadňoval na strane otca okolnosti, ktoré už v súčasnosti nepovažoval za relevantné.
Po vyhodnotení celkových príjmových pomerov, ako aj možností a schopností otca maloletých detí, vporovnaní s možnosťami a schopnosťami matky, ním navrhovaná výška výživného sa javila súdu ako
neadekvátna a neprimerane nízka. Rodičia majú rovnaký okruh vyživovacích povinností a na strane otca
sú z pohľadu súdu prítomné možnosti a schopnosti prispievať na výživu maloletých detí v stanovenom

rozsahu. Súd dáva v tejto súvislosti otcovi do pozornosti matkou založený a súdom prehodnotený
rozpis priemerných mesačných nákladov na výživu a výchovu maloletých detí, pričom je nutné uviesť,
že väčšina položiek tohto vyčíslenia obsahovala náklady, vyskytujúce sa v živote v zásade každého
maloletého dieťaťa vo veku P. I. H. a ich výška bola totožná s tou, ktorá je súdu známa aj z jeho
rozhodovacej činnosti. V tomto vyčíslení súd nevzhliadol žiadne také náklady, ktoré by bolo možné

označiť za nereálne, hoci nie všetky súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil, čo podrobnejšie zdôvodní
nižšie. Súd považoval za dôvodné na strane každého z detí nasledovné náklady a ich výšku: bývanie
83 € mesačne, strava vrátane matkou vyčíslených hygienických a drogistických (kozmetických) potrieb
180 € mesačne, stravné v škole 35 € mesačne od januára 2021, školský klub 25 € mesačne, cestovné
(električenka 20 € mesačne), záujmová činnosť - tanečná 140 € mesačne, ošatenie a obuv u každého
z detí v priemere cca 50 € mesačne, čo u každého z detí predstavuje dovedna čiastku cca 533 €

mesačne. Okrem týchto výdavkov sa na strane maloletých detí vyskytujú aj ďalšie výdavky, ktoré nie
je možné exaktne vyčísliť, ale ktoré sú bežné u každého dieťaťa a ktoré je taktiež potrebné uhrádzať,
ako sú napr. náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou o deti (vyšetrenia, lieky v čase ochorenia a
pod.), mimoriadne či nepravidelné výdavky a pod. Z uvedených skutočností je zrejmé, že nielen otcom
navrhované výživné v sume 150 € na maloletú P. a 100 € na maloletú H., ale ani výživné určené

súdom na čas do rozvodu manželstva, v žiadnom prípade už nezodpovedá pomernej časti nákladov
na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí. V tejto súvislosti súd dôrazne upozorňuje otca na
to, že ním navrhované výživné by u maloletej P. pokrylo napr. len náklady na bývanie, stravu v škole
a električenku a u maloletej H. by pokrylo len náklady na bývanie a električenku. Na žiadnych iných
nákladoch detí by sa otec finančne nepodieľal a tieto by v plnom rozsahu znášala matka, ku ktorému

rozloženiu plnenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom nebol, z pohľadu súdu, daný
zákonný dôvod.

44. Po vykonanom dokazovaní sa totiž súd nestotožnil s otcom prezentovanými príjmovými pomermi
tak, ako ich deklaroval v priebehu konania, keďže tieto nekorešpondujú ani s celkovým kontextom

rodinnej situácie a spôsobom života otca. Predovšetkým je nutné uviesť, že otec nešpecifikoval svoje
príjmy, uviedol len, že dosahuje príjem z podnikateľskej činnosti, ktorej sa venuje. Aj v tomto smere
sa však vyjadrenia otca v priebehu konania menili, pričom z listinného dôkazu založeného na č. l. 27
vyplývalo, že príjem otca za obdobie od 08/2017-12/2018 dosahoval príjem cca 80 € mesačne, ktoré
mu vyplácala spoločnosť I. Z., J..S..Z.. ako štatutárovi mimo pracovného pomeru a ktorej je jediným

spoločníkom a konateľom. Následne svoje vyjadrenia ohľadom svojich príjmov zmenil a tvrdil, že si pri
úhrade a uspokojovaní svojich životných potrieb vypomáha „optimalizáciou“ nákladov prostredníctvom
spoločnosti I. Z., J..S..Z.. a finančné prostriedky na úhradu svojich životných potrieb čerpá podľa potreby
aj zo zdrojov spoločnosti. Na ostatnom pojednávaní napokon uviedol, že dosahuje priemerný mesačný
netto príjem v sume cca 1 000 € mesačne, a to z podnikateľskej činnosti spoločnosti I. Z., J..S..Z..

Zároveň ale uviedol, že jeho životné náklady, vrátane výživného, ktoré uhrádza v čiastke dovedna 360 €
mesačne, predstavujú približne čiastku 1 000 € mesačne, teda rovnajúcu sa jeho údajne dosahovanému
príjmu s tým, že finančne mu údajne vypomáhajú jeho rodičia, ktorí sú starobní dôchodcovia, a to sumou
niekoľko sto eur mesačne. Takto nastavenú argumentáciu otca ohľadom jeho príjmových pomerov však
súd nevzhliadol za vierohodnú. Tak v tomto konaní ako aj v konaní o úprave výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu bolo zrejmé, že otec vynakladá finančné prostriedky
na svoju osobu a svoje potreby a záujmy, čo v priebehu konania ani nespochybňoval a taktiež v čase
jeho prejavovaného záujmu o výkon osobnej starostlivosti o deti, s týmito trávil čas aktivitami, ktoré
si vyžadovali finančné prostriedky, na čo matka opakovane poukazovala v súvislosti s tým, že otec
neprispieva na náklady spojené s chodom domácnosti a bývaním, avšak s deťmi navštevuje aquaparky,

kiná,nákupnécentráapod.Akbysúdprijaltvrdeniaotcaohľadomjehodlhodobodosahovanýchpríjmov,
uvedené by potom znamenalo, že otec sa bez náležitého dôvodu vzdal vyšších príjmov a že nevyužíva
všetky dostupné možnosti a schopnosti k tomu, aby dosahoval príjem, ktorý mu umožní prispievať na
výživu svojich detí v primeranom a adekvátnom rozsahu. Z listinných dôkazov založených v spisovom
materiály je zrejmé, že otec bol naposledy zamestnaný v spoločnosti E. B., v ktorej dosahoval príjem

cca 2 200 € mesačne/netto a aj vo svojich predchádzajúcich zamestnaniach dosahoval nadštandardný
príjem (výpoveď otca na č. l. 45), napriek tomu sa rozhodol venovať výlučne podnikateľským aktivitám,
z ktorej činnosti, podľa vlastných vyjadrení, dosahuje oveľa nižší príjem. Nezanedbateľným faktom je
aj tá skutočnosť, že na strane otca sa jedná o takú podnikateľskú činnosť, ktorá sa dá vykonávaťaj popri inom zamestnaní, vykonávanom aj v rámci trvalého pracovného pomeru. Uvedené dáva súd
otcovi do pozornosti aj s ohľadom na jeho postoj, ktorý prezentoval na ostatnom pojednávaní, že
situácia aj v jeho podnikateľskej činnosti je negatívne ovplyvnená celosvetovou situáciou v súvislosti

s ochorením COVID-19 a že je na zváženie, či podnikateľskú činnosť ukončiť a zamestnať sa alebo
ešte „vydržať“. Otec má dve maloleté deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred
inými výdavkami rodičov, ktoré rodič nemusí vynaložiť. Rodič je teda povinný vždy prihliadať na záujem
maloletých detí a podľa toho konať, a to predovšetkým pokiaľ ide o zabezpečenie výživy maloletých detí.
Pre úplnosť súd v tejto súvislosti uvádza, že ani tvrdenie otca, že sa rozhodol venovať len podnikaniu

aj za cenu nižších príjmov z dôvodu, aby sa mohol venovať deťom a starať sa o ne, nepovažoval za
vierohodný. Z celkového kontextu rodinnej situácie je zrejmé, že už pred podaním návrhu na rozvod
manželstva boli medzi manželmi dlhodobo konflikty v otázkach finančného hospodárenia a materiálneho
zabezpečovania rodiny, kedy konania manžela/otca maloletých detí možno označiť za prinajmenšom
neštandardné. Nadôvažok otec na starostlivosti o deti dlhodobo neparticipuje, napriek tomu, že s nimi
býva v spoločnej domácnosti a matka ho o to opakovane žiadala.

45. Návrhu matky na určenie výživného zo strany otca voči maloletej P. v sume 450 € mesačne a
voči maloletej H. v sume 400 € mesačne súd nevyhovel, keďže tieto čiastky považoval za čiastočne
neprimerané. Súd nespochybňuje matkou predložené vyčíslenie priemerných mesačných nákladov na
maloleté deti a tieto nepovažuje v zásade za nadhodnotené. Niektoré matkou uvádzané náklady na

strane maloletých detí však súd nepovažoval, pre účely rozhodovania o výživnom, za odôvodnené v
takom rozsahu, aby tieto ovplyvnili a navýšili sumu výživného na matkou žiadanú výšku. Jednalo sa
predovšetkým o náklady na dovolenky a výlety v sume 180 € mesačne u každého maloletého dieťaťa.
Súd v tomto smere upriamuje pozornosť matky na to, že za kalendárny rok by sa u každého maloletého
dieťaťa jednalo o čiastku 2 160 €, t. j. na dve deti dovedna 4 320 €, čo je značná suma. Súd samozrejme

nespochybňuje, že aj trávenie voľného času a prázdnin je u detí spojené s vynakladaním finančných
prostriedkov, avšak jedná sa o také náklady, ktoré každý z rodičov vynakladá podľa svojho uváženia, s
ohľadom na svoje možnosti a schopnosti a ich vynakladanie nie je na strane maloletých detí v celosti
nevyhnutné. Zároveň sa predpokladá, že rodič, ktorý má záujem participovať na starostlivosti o deti
formou realizácie styku, rovnako vynakladá finančné prostriedky na trávenie času s deťmi, ktoré zase

prispôsobuje svojim možnostiam, schopnostiam a tiež preferenciám. Súd pri stanovovaní výživného
zohľadnil aj tú skutočnosť, že obe maloleté deti navštevujú prvý stupeň základnej školy a náklady na
ich odôvodnené potreby a záujmy sa budú meniť, keďže sa bude postupom času meniť ich skladba.
S ohľadom na uvedené súd návrh matky na určenie výživného zo strany otca voči maloletým deťom
nepovažoval za primeraný, nakoľko takáto výška výživného nemala nateraz oporu vo vykonanom

dokazovaní, a to tak vo vzťahu k odôvodneným potrebám a záujmom maloletých detí, ani vo vzťahu
k celkovým pomerom každého z rodičov. Opakovane však apeluje na otca, aby svoj prístup k výkonu
svojich rodičovských práv a povinností zmenil aj v tomto smere.

46. Vzhľadom k vyššie uvedenému skutkovému stavu a s poukazom na citované ustanovenia zákona,

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon
neustanovuje inak.
08. decembra 2020

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa ktorého odvolanie
sapodávavlehote15dníoddoručeniarozhodnutianasúde,protiktoréhorozhodnutiusmeruje,písomne
a v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).