Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. marec 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200463
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1023200463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: M.

E., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Q. U. č. cestovného dokladu XXNXXXXXXX, t.č. W. policajného
zaistenia pre cudzincov Z., zastúpený Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava, Račianska
1523/71, 810 05 Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium
Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície,
Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, Paulínska 13, 917 01 Trnava o správnej žalobe
žalobcu vo veci zaistenia zo dňa 13.03.2023, podanej proti rozhodnutiu žalovaného č.p. PPZ-HCP-
BA9-10-078/2023-AV o predĺžení zaistenia zo dňa 25. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Žaloba

1. Žalobou zo dňa 13.03.2023, procesne podriadenou ust. § 226 ods. 1, 2 SSP, doručenou dňa
21.03.2023 (§ 71 ods. 2 SSP) Krajskému súdu v Bratislave, ako súdu vecne a miestne príslušnému

na konanie, sa postupom podľa ust. § 221 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj „SSP“), žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného č.p. PPZ-HCP-
BA9-10-078/2023-AV zo dňa 25.01.2023 o predĺžení zaistenia a jeho bezodkladného prepustenia zo
zaistenia. Svoje sťažnostné dôvody právne založil na porušení ust. § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 zák.
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj „Správny poriadok“), ust. § 88 ods. 4 písm. b/, 88a ods. 1
písm. c/, § 89 ods. 1 zák.č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej aj „ZoPC“) a rozhodnutiu vytkol
neúčelnosť jeho zaistenia za momentálneho skutkového stavu.

2. S odkazom na ust. § 88 ods. 4 zák.č. 404/2011 Z.z. namietol neodôvodnenie stanovenej dĺžky
doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 25.07.2023. Uviedol, že dňa 08.11.2021
požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“), pričom azylové konanie
naďalej trvá. Aktuálne je na základe rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Trnava (ďalej aj
„OCP PZ Trnava“) č. PPZ-HCP-BA9-25-010/2022 zo dňa 25.01.2022, na základe ktorého bola lehota
zaistenia opakovane predĺžená, umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov

(ďalej aj „ÚPZC“). Napadnutým, v poradí už štvrtým rozhodnutím OCP PZ Trnava č. PPZ-HCP-
BA9-10-078/2023-AV zo dňa 25.01.2023, mu bola doba zaistenia predĺžená do 25.07.2023, teda o 6
mesiacov (predtým 25.03.2022, 22.07.2022 a 14.10.2022), čím jeho zaistenie, založené rozhodnutím
OCP PZ Trnava č. PPZ-HCP-BA9-25-010/2022 zo dňa 25.01.2022 z dôvodu podľa ust. § 88a ods. 1písm. d/ zák.č. 404/2011 Z.z., dosiahne maximálnu povolenú dĺžku. Ešte pred aktuálnym zaistením,
ktoré začalo rozhodnutím zo dňa 25.01.2022 bol zaistený od 24.10.2021 za účelom trestu vyhostenia,
pričom dňa 25.01.2022 Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NSS SR“) rozhodol o jeho

bezodkladnom prepustení. Z uvedeného vyplýva, že fakticky je zaistený od 24.10.2021, t. j. v čase
podania tejto žaloby už viac ako 17 mesiacov.

3.Napriektomu,žeprávnydôvodjehoaktuálnehozaistenia(§88aods.1písm.d/ZoPC)jeinýakodôvod
zaistenia od 24.10.2021 - 25.01.2023 (výkon trestu vyhostenia), správny súd by mal zobrať do úvahy

aj faktickú dĺžku pozbavenia jeho osobnej slobody, ktorá v prípade zaistenia do 25.07.2023, bude trvať
21 mesiacov. Rozhodnutím žalovaného zo dňa 25.01.2022 bol zaistený ako žiadateľ o azyl z dôvodu,
že by mal byť hrozbou pre verejný poriadok. V tomto, ako aj v následných štyroch rozhodnutiach o
predĺžení lehoty zaistenia, poukázal žalovaný na jeho predchádzajúce odsúdenia, na základe ktorých
by v prípade prepustenia na slobodu, mohol byť reálnou hrozbou pre verejný poriadok. Odkázal teda
výlučne na jeho trestnú minulosť a podporne poukázal aj na údajný účelový charakter jeho žiadosti

o udelenie azylu, čo správny súd nemôže vziať do úvahy, keďže na rozhodnutie o žiadosti o azyl je
príslušný Migračný úrad Ministerstva vnútra SR (ďalej aj „migračný úrad“) a nie žalovaný. Rozhodnutie
v jeho azylovej veci nie je právoplatné a vykonateľné a najmä, žalovaný ho zaistil ako žiadateľa o azyl z
dôvodu údajnej hrozby pre verejný poriadok, s čím jeho žiadosť nijako vecne nesúvisí. Jeho argumenty
o údajnom zneužívaní azylového konania z jeho strany by tak nemali byť brané do úvahy, keďže nemôžu

slúžiť ako základ pre uplatnenie zaistenia podľa ust. § 88a ods. 1 písm. d/ zák.č. 404/2011 Z.z..

4. Reálnosť hrozby jeho osoby pre verejný poriadok odôvodňuje žalovaný neustálymi poukazmi na
jeho predchádzajúce odsúdenia za páchanie trestnej činnosti, ktoré sa ale vzťahujú k rokom 2007 a
2021, bez uvedenia konkrétnych okolností, ktoré by sa udiali za posledných 17 mesiacov. V súčasnosti

dodržiava poriadok ÚPZC, počas celej doby zaistenia sa nedopustil priestupku, trestného ani iného
konania a od posledného predĺženia zaistenia (25.01.2023) nedošlo k ničomu, čo by tento stav zmenilo.
Účelom zaistenia pritom nie je nahrádzať alebo dopĺňať trest uložený v trestnom konaní a za spáchanie
trestnej činnosti bol odsúdený a potrestaný. Úlohou žalovaného je preukázať, že jeho osoba a jeho
správanie by mohli byť reálnou hrozbou pre verejný poriadok v aktuálnom čase, čo musí skúmať po

celý čas zaistenia.
5. Stále je v postavení žiadateľa o azyl a podľa zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o azyle“) je oprávnený a
povinnýzdržiavaťsapočasazylovéhokonaniavzariadeníministerstvavnútraprežiadateľovoazyl,teda
neustále pod dohľadom orgánov verejnej moci. Na tento účel môže žalovaný rozhodnúť aj o nahradení

zaistenia, opatrením podľa ust. § 89 ods. 1 písm. a/, a to hlásením pobytu, čo v jeho prípade nikdy
nevyužil. Tvrdenie, že sa možnosťou uložiť miernejšie opatrenie zaoberal, však aj tu nevychádza z
iného, len z jeho trestnej minulosti. Aktuálne nedisponuje ani platným cestovným dokladom, takže z
územia SR nemôže vycestovať. Žalovaný sa dostatočne nezaoberal skúmaním účelu zaistenia, ktoré
má byť až posledným, najzávažnejším opatrením.

II.
Vyjadrenie

6. Vo vyjadrení zo dňa 18.03.2023 správny orgán zopakoval základné body napadnutého rozhodnutia

a nad ich rámec poukázal na rozsudok NSS SR sp.zn. 2Sak/l 8/2022, ktorým zamietol kasačnú
sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7SaZ/6/2022 zo dňa 18.08.2022,
ktorý preskúmaval zákonnosť rozhodnutia migračného úradu. NSS SR konštatoval, že žalobca nesplnil
zákonné podmienky pre udelenie azylu a ani pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Azylové konanie bolo
právoplatne ukončené dňa 13.03.2023. Žalobca ihneď po doručení rozsudku požiadal opätovne, dňa

15.03.2023 v ÚPZC Medveďov o udelenie azylu a dňa 16.03.2023 sa začalo azylové konanie. Týmto
sa potvrdila skutočnosť, že už prvýkrát podal žiadosť výlučne účelovo, aby sa vyhol trestu vyhostenia
z územia SR a ďalšiu žiadosť o udelenie azylu na území SR podal, aby zmaril výkon trestu vyhostenia
a bol prepustený zo zaistenia.
7. K námietkam žalobcu, že správny orgán svoje rozhodnutie o predĺžení zaistenia odôvodnil poukazmi

na reálnu hrozbu jeho osoby pre verejný poriadok žalovaný uviedol, že už Okresný súd Bratislava
II ho považoval za hrozbu pre verejný poriadok, pretože mu uložil trest vyhostenia z územia SR na
dobu 5 rokov. Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp.zn. 7Sa/100/2022 konštatoval, že prebiehajúce
azylové konanie nie je dôvod na prepustenie žalobcu zo zaistenia, vzhľadom k účelu zaistenia, ato ohrozením bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Žalobca bol právoplatne odsúdený za
trestnú činnosť a účel zaistenia, tak ako ho stanovil správny orgán, je zákonný, a rovnako je zákonné
trvanie jeho zaistenia. Posúdením dôveryhodnosti žalobcu sa zaoberal aj migračný úrad, ktorý v jeho

výpovediach zistil rozpory, ktoré neboli nepatrné a jeho výpoveď vyhodnotil ako nekonzistentnú. Na
základe výsledkov azylového konania bol vyhodnotený ako nedôveryhodná osoba. NSS SR v rozsudku
sp.zn. 2Sak/l8/2022 uviedol, že v priebehu administratívneho konania postráda znaky konzistentnosti
a dôveryhodnosti.
8. Správny orgán počas skúmania účelu zaistenia zistil, že žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia

uviedol, že nebol vyhostený zo žiadnej európskej krajiny, pritom bol vyhostený z Českej republiky, kde
používal osobné doklady na meno inej osoby a to na meno R., čím tiež správny orgán zavádzal.
Žalobca nebude v súvislosti so žiadosťou udelenie azylu pozbavený žiadneho práva, všetky jeho práva
sú a budú rešpektované a do času dokedy nebude o žiadosti o udelenie azylu právoplatne rozhodnuté
mu bude v súlade s ust. § 22 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle umožnené zotrvať na území SR.
V prípade udelenia azylu alebo poskytnutia doplnkovej je pripravený žalobcu bezodkladne zo zaistenia

prepustiť.
9. Záverom uviedol, že žaloba v podstate neobsahuje žiadne závažné alebo zásadné skutočnosti alebo
tvrdenia, ku ktorým sa treba vyjadriť a ktoré by neboli obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia o predĺžení
zaistenia. Je len zhlukom rôznych rozsudkov a judikátov, ktoré sa vo väčšine nedajú na predmetný
prípad aplikovať a obsahuje len klasické právne formulky bez uvedenia reálnych a individuálnych

dôvodov a skutočnosti k tomuto konkrétnemu prípadu.
10. Dňa 09.05.2022 podal žalobca voči rozhodnutiu o predĺžení zaistenia č. p.: PPZ-HCP-
BA9-25-027/2022-AV zo dňa 25.03.2022 správnu žalobu, ktorú Krajský súd v Bratislave rozsudkom
sp. zn.: 7Sa/31/2022 zo dňa 25.05.2022 v celom rozsahu zamietol. Dňa 23.11.2022 podal žalobu
voči rozhodnutiu o predĺžení zaistenia pod č. p.: PPZ-HCP-BA9-25-055/2022-AV zo dňa 14.10.2022,

ktorú Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn.: 7Sa/l00/2022 zo dňa 08.12.2022 rovnako v celom
rozsahu zamietol, pričom konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy ani neuviedol žiadne iné
skutočnosti, ktoré by zmenili skutkový stav veci, na základe ktorého by správny orgán mal konať inak.
Zaistenie žalobcu označil za zákonné a efektívne a správnu žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.
11. Žalobca k vyjadreniu žalovaného vyjadrenie nepodal.

III.
Napadnuté rozhodnutie

12. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.01.2023, č.p. PPZ-HCP-BA9-10-078/2023-AV žalovaný predĺžil

zaistenie žalobcu za účelom konania o udelení azylu do 25.07.2023. V skutkových dôvodoch poukázal
na zistenia OCP PZ Trnava, ktorá žalobcu dňa 25.01.2022 zaistila pred ÚPZC Medveďov, že trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II. sp.zn. 0T/107/2021 mu bol uložený trest vyhostenia na dobu
5 rokov za trestný čin krádeže. V súčasnosti je žiadateľom o azyl na území SR a vzniklo dôvodné
podozrenie, že cieľom jeho žiadosti o azyl je oddialiť alebo zmariť uložený trest vyhostenia z územia

SR. Zaistený bol najviac do 25.03.2022 a bol umiestnený v ÚPZC Medveďov. Jeho totožnosť bola
zistená z právoplatného rozsudku sp.zn. 0T/107/2021 a z pasu Ruskej federácie číslo XXNXXXXXXX,
platného od 28.06.2017 do 28.06.2022, z ktorého bol zistený aj jeho prechodný pobyt na území SR
do 03.09.2021, na účel podnikania.
13. Zo získaných podkladov ku konaniu a na základe vlastného dokazovania žalovaný zistil, že :

o dňa 20.03.2021 sa žalobca dopustil priestupku proti majetku podľa ust. § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“), za čo mu bola uložená
bloková pokuta
o rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.04.2021 sp.zn. 0T/16/2021 bol uznaný vinným z

prečinu krádeže podľa ust. § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona
o rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.04.2021 sp. zn. 0T/107/2021 bol uznaný vinným
z prečinu krádeže podľa ust. § 212 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
o podľa ust. § 65 ods. 1 a 4 Trestného zákona mu bol okrem iného uložený aj trest vyhostenia z územia
SR na dobu 5 rokov

o dňa 07.05.2021 vydal Okresný súd Bratislava II k rozsudku sp. zn. 0T/107/2021 Nariadenie výkonu
trestu vyhostenia s pokynom na vykonanie ihneď
o dňa 24.10.2021 mu uplynul trest odňatia slobody a bol prepustený na slobodu
o dňa 24.10.2021 bol žalovaným zaistený do 23.11.2021 na účel výkonu trestu vyhosteniao dňa 08.11.2021 požiadal o udelenie azylu na území SR
o dňa 08.11.2021 bola žalovanému doručená informácia z ÚPZC Sečovce, že žalobca bol v roku 2007
súdne vyhostený z územia Českej republiky, pričom bol odsúdený aj na trest odňatia slobody za trestné

činy sprenevery, podvodu, vydierania a atď.
o dňa 23.11.2021 bolo zaistenie na výkon trestu vyhostenia predĺžené do 23.02.2022
o dňa 02.12.2021 podal žalobca správnu žalobu vo veci zaistenia, ktorú Krajský súd v Košiciach
rozsudkom sp.zn. 3Sa/27/2021zo dňa 23.12.2021 zamietol
o dňa 04.01.2022 podal žalobca proti tomuto rozsudku kasačnú sťažnosť

o dňa 25.01.2022 Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NSS SR“) napadnutý rozsudok
zmenil tak, že rozhodnutie správneho orgánu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nariadil
bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia
o dňa 25.01.2022 v čase o 14.00 hod. bol zo zaistenia prepustený a v čase o 14.05 hod. bol pred
ÚPZC Medveďov kontrolovaný hliadkou Oddelenia cudzineckej polície Trnava, pričom bolo zistené, že
máuloženýtrestvyhostenianadobu5rokov, uloženýOkresnýmsúdomBratislavaIIsp.zn.0T/107/2021

za trestný čin krádeže. Ďalej bolo zistené, že je žiadateľom o azyl na území SR a vzniklo dôvodné
podozrenie, že o azyl požiadal výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho súdne vyhostenie.
o Rozhodnutím správneho orgánu č. PPZ-HCP-BA9-25-010/2022 bol zaistený na čas nevyhnutne
potrebný, najviac do 25.03.2022 a umiestnený do ÚPZC Medveďov
o dňa 21.03.2022 bolo zistené že migračný úrad stále preveruje okolnosti uvedené žalobcom a je

potrebné vykonať jeho ďalší výsluch a preto žiadal o predĺženie jeho zaistenia, pričom nevedel určiť
presnú dobu kedy bude možné v jeho veci rozhodnúť
o dňa 25.03.2022 bolo podľa ust. § 88a ods. 1 písm. c/ a § 88a ods. 1 písm. d/ v spojení s ust. § 88a
ods. 2 ZoPC predĺžené zaistenie žalobcu na dobu nevyhnutne potrebnú, najviac do 25.07.2022
o dňa 09.05.2022 podal žalobca správnu žalobu voči rozhodnutiu o predĺžení zaistenia, ktorú Krajský

súd Bratislava rozsudkom zo dňa 25.05.2022 v celom rozsahu zamietol
o dňa 06.05.2022 bolo vydané rozhodnutie o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany
žalobcovi, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2022
o dňa 21.06.2022 bolo na migračnom úrade zistené, že dňa 20.06.2022 podal správnu žalobu
voči rozhodnutiu o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany, pričom až do právoplatného

rozhodnutia súdu sa žalobca považuje za žiadateľa o azyl
o dňa 22.07.2022 mu bola predĺžená lehota zaistenia podľa ust. § 88a ods. 1 písm. d/ v spojení s ust. §
88a ods. 2 ZoPC na dobu nevyhnutne potrebnú, najviac však do 22.10.2022, pričom zostal umiestnený
v ÚPZC Medveďov
o dňa 18.08.2022 Krajský súd v Bratislave zamietol jeho žalobu voči rozhodnutiu o neudelení azylu

a neposkytnutí doplnkovej ochrany
o proti rozsudku Krajského súdu Bratislava, podal kasačnú sťažnosť
o dňa 14.10.2022 bola predĺžená lehota jeho zaistenia podľa ust. § 88a ods. 1 písm. d/ v spojení s ust.
§ 88a ods. 2 a § 88 ods. 4 ZoPC na dobu nevyhnutne potrebnú najviac do 25.01.2023, pričom zostal
umiestnený v ÚPZC Medveďov

o dňa 23.11.2022 podal voči rozhodnutiu o predĺžení zaistenia správnu žalobu, ktorú Krajský súd
Bratislava dňa 08.12.2022 v celom rozsahu zamietol
o Do dnešného dňa t. j. 25.01.2023 nie je rozhodnutie migračné úradu o neudelení azylu a neposkytnutí
doplnkovej ochrany vykonateľné a teda žalobca sa stále považuje za žiadateľa o azyl.

14. K oprávnenosti pobytu žalobcu bolo z informačných systémov MV SR ako aj z jeho cestovného
pasu zistené, že na území SR mal udelený prechodný pobyt na účel podnikania do 03.09.2021. Podľa
ust. § 131i ods. 1 ZoPC, sa pobyt predlžuje až do uplynutia 2 mesiacov od odvolania krízovej situácie,
avšak v zmysle ust. § 35 písm. b/ ZoPC mu pobyt zanikol dňom právoplatnosti trestného rozkazu
dňa 27.04.2021 a uložením trestu vyhostenia. Jeho pobyt na území SR a všetkých členských štátov je

tak neoprávnený, a výkon vyhostenia do iného členského štátu Schengenského priestoru tak nemožno
vykonať ani realizovaním na štátnu hranicu ale zo zaistenia.
15. Počas konania o zaistení (hneď po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody) dňa 24.10.2021 na
správnom orgáne počas spisovania zápisnice o podaní vyjadrenia, na otázku či žiada na území SR
o azyl, žalobca odpovedal „nežiadam.“ Dňa 08.11.2021 bola správnemu orgánu doručená informácia

z ÚPZC Sečovce, že podal žiadosť o udelenie azylu na území SR. Keby teda existovali relevantné
dôvody, ktoré by odôvodňovali jeho žiadosť o udelenie azylu na území SR, uviedol by ich už v konaní
na správnom orgáne dňa 24.10.2021, resp. následne v zariadení a nie až po takmer troch týždňoch
od umiestnenia v zariadení. Tiež bolo zistené, že v roku 2007 bol súdne vyhostený z územia Českejrepubliky,pričombolodsúdenýajnatrestodňatiaslobodyzatrestnýčinsprenevery,podvodu,vydierania
ainé.Z uvedenéhomožnovyhodnotiť,žepobyt naúčelpodnikania,mal udelenývrozporesozákonom,
nakoľko nie je bezúhonnou osobou. Na základe všetkých dostupných informácií a najmä s ohľadom

na jeho trestnú minulosť, je možné ho potom považovať za hrozbu pre verejný poriadok. Aj samotnú
žiadosť o udelenie azylu označil správny orgán za účelovú, s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon
súdneho vyhostenia a zaistenie žalobcu za účelné, efektívne a zákonné.
16. Dňa 25.01.2023 začal správny orgán správne konanie vo veci predĺženia lehoty zaistenia žalobcu v
zmysle ust. § 88a ods. 1 písm. d/ s poukazom na ust. § 88a ods. 2 a ust. § 88 ods. 4 zák.č. 404/2011

Z. z., ako žiadateľa o udelenie azylu, s čím bol pred vydaním uvedeného rozhodnutia oboznámený
a čo potvrdil svojím podpisom. Dňa 14.10.2022 s ním bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia
podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „správny poriadok“), do ktorej žalobca uviedol, že už na žiadne otázky, ktoré mu kladie žalovaný
odpovedaťnechce,konštatoval,ževšetkočobolopotrebnéuviesťužuviedolvzápisnicidňa24.10.2021,
23.11.2021, 25.01.2022, a 14.01.2022.

17. Žalovaný poukázal na dostupné informácie z migračného úradu, z ktorých vyplýva, že Rusko nie je
krajina s takou bezpečnostnou situáciou, aby mali jeho štátni príslušníci nárok na azyl alebo doplnkovú
ochranunaúzemíSR,čomunapovedá aj to,ževposlednomobdobínebolžiadnemuruskémuobčanovi
udelený azyl alebo doplnková ochrana. Migračný úrad už vo veci rozhodol, v neprospech žalobcu,
pričom z dôvodu podania správnej žaloby sa čaká na vykonateľnosť rozhodnutia o neudelí azylu a

neposkytnutídoplnkovejochrany.Žalovanýpoznamenal,žežalobcovinebránižiadaťoudelenieazyluna
území SR a nezasahuje do konania migračnému úradu ani súdom. Zaistením žalobcu len zabezpečil
jeho prítomnosť počas azylového konania, aby bol k dispozícii pri vykonávaní úkonov potrebných na
riadne posúdenie žiadosti o azyl. V prípade udelenia azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany je
pripravený žalobcu zo zaistenia bezodkladne prepustiť.

18. Vzhľadom na opakované páchanie trestnej činnosti či už na území Slovenskej alebo Českej
republiky, má žalovaný za preukázané, že žalobca ohrozuje verejný poriadok a túto jeho úvahu svojím
názorom potvrdil aj Krajský súd v Bratislave, rozsudkom sp. zn. 7Sa/31/2022 a sp. zn. 7Sa/l00/2022.
19. Počas konania o zaistení, ktoré súvisí s výkonom vyhostenia žalobcu, sa správny orgán zaoberal
aj tzv. alternatívami zaistenia, ako z hľadiska efektivity výkonu, tak aj praktickej realizácie a možnosti

ich využitia. V zmysle § 89 ods. 2 „O druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje
policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru
ohrozenia účelu zaistenia.“ Podľa ods. 3 „Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len
vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti
a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. V prípade

žalobcu sa správny orgán zaoberal uložením miernejšieho donucovacieho prostriedku, avšak vzhľadom
na okolnosti prípadu (uložený trest vyhostenia, trestná minulosť) sa rozhodol neuložil takéto opatrenie,
nakoľko nezaistením žalobcu by prišlo k zneužitiu azylovej procedúry a ohrozeniu verejného poriadku a
mohla by mohla nastať situácia, počas ktorej by nerešpektoval rozhodnutia orgánov iného členského
štátu resp. orgánov SR a v rozpore s nimi by sa ďalej pohyboval po územiach členských štátov.

20. Žalovaný poznamenal, že sa zaoberal aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v
zmysle článku8ods.1Európskehodohovoruoľudskýchprávachazákladnýchslobodáchuverejneného
v Zbierke zákonov číslo 209/1992 Zb. a číslo 102/1999 Z. z.. Žalobca však na území SR preukázateľne
nemá žiadnu blízku rodinu ani žiadne záväzky. Postupom žalovaného nedošlo ani k porušeniu článku
5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, čo potvrdzuje aj samotný administratívny spis a všetky písomnosti v ňom

zaevidované. Rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia nevydal na základe formálneho a všeobecného
zhodnotenia konania, ale detailne a individuálne sa zaoberal všetkými podpornými podkladmi, vykonal
vlastné dokazovanie, aby bolo možno jednoznačne vyvodiť záver, ako aj podložiť dôvody na zaistenie
žalobcu. Pred vydaním rozhodnutia bol žalobcovi predložený spisový materiál vedený pod č. p.: PPZ-
HCP-BA9-10/2023-AV, tvoriaci podklad pre vydanie rozhodnutia a bol poučený o jeho práve podľa ust.

§ 120 ods. 7 ZoPC vyjadriť sa k podkladom i k spôsobu predĺženia zaistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie. Na základe uvedeného s ním bola dňa 25.01.2023 spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia
pod č. p.: PPZ-HCP BA9-10-076/2023-AV, v ktorej uviedol „ako som už uviedol v predchádzajúcej
zápisnici, nebudem odpovedať na otázky správneho orgánu. Nechcem sa k ničomu vyjadriť.“ Správny
orgán po vyhodnotení skutočností uvedených v tejto zápisnici ako aj zápisnici pod č. p.: PPZ-HCP-

BA9-10-077/2023-AV dospel k záveru, že žalobca nespolupracuje, neuviedol žiadne nové skutočnosti
a nepredložil dôkazy, pre ktoré by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.21. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „ správny súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13
ods. 3 SSP) preskúmal vec postupom podľa druhého dielu štvrtej hlavy SSP, v rozsahu a medziach
dôvodov podanej žaloby a riadiac sa znením prvej vety ust. § 228 SSP, do siedmich pracovných dní

nariadil vo veci pojednávanie. Nakoľko po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného
v rozsahu náležitostí a dôvodov podanej žaloby (ust. § 226 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba,
ktorú posudzoval neformálne a neviazane žalobnými bodmi (ust. § 206 ods. 3 SSP) nie je dôvodná,
podľa ust. § 229 SSP ju zamietol.

22. Podľa § 206 ods. 3, 4, 5, 6 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je
pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav
veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Správny súd môže zrušiť napadnuté
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru,
že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú
sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia

o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

23. Podľa § 221 ods. 1, 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o
zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo
určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Žalobca sa môže

správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 225 ods. 1 SSP, správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní
od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení
lehoty zaistenia.

25. Podľa § 229 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.

26. Podľa § 85 ods. 1 písm. c/ zák.č. 404/2011 Z.z., policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia o

vyhostenívydanéhočlenskýmštátom(ďalejaj„vydávajúcištát“),akštátnypríslušníktretejkrajinyporušil
predpisy tohto štátu upravujúce vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretej krajiny.

27. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zák.č. 404/2011 Z.z., policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

28.Podľa§88aods.1písm.d/zákonač.404/2011Z.z., policajtjeoprávnenýzaistiťžiadateľaoudelenie
azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné, menej závažné prostriedky, ak je to
potrebné z dôvodu ohrozovania bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku.

29. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď
na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny
ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa
tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

30. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho
príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného
štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho
príslušníka tretej krajiny dotknuté.

31. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne
potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane
predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť
šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon

predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu
zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar
rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehotyzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení

32. Podľa § 89 ods. 1 písm. a/ a b/ zák.č. 404/2011 Z.z., policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia,
môžeštátnemupríslušníkovitretejkrajinynamiestojehozaisteniauložiťpovinnosťhláseniapobytualebo
zložiť peňažnú záruku.

33. Podľa § 90 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. d/ zák.č. 404/2011 Z.z., policajný útvar je povinný skúmať po

celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Zariadenie je povinné skúmať
po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

34. Podľa § 46 zák.č. 71/1967 Zb., rozhodnutie musí byť v súlade so zákonom a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

35. Podľa § 47 ods. 3 zák.č. 71/1967 Zb, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

36. Podľa článku 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o
spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín,
ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, ak existuje riziko úteku alebo ak žiadosť o legálny pobyt
bola zamietnutá ako zjavne neodôvodnená alebo podvodná, alebo ak dotknutá osoba predstavuje riziko

pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, členské štáty môžu upustiť od poskytnutia
lehoty na dobrovoľný odchod alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako sedem dní.

37. Podľa článku 5 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej aj „Dohovor“), každý
má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich

prípadov, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanového zákonom: zákonné zatknutie alebo iné
pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby,
proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní.

38. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie

správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu
predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať
dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti, dôležité pre posúdenie veci
(úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného
dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Zásada tzv. materiálnej pravdy má

v konaní o zaistení svoje špecifiká, spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich
dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal či vyvrátil pravdivosť
žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne, zistením presných okolností viažucich sa na
tvrdenia zaisteného alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné
pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu.

39. Ústavný súd SR vo svojom náleze č.k. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010 konštatuje, že
„zákon umožňuje štátu, aby vo vhodných prípadoch mal vo fyzickej dispozícii osobu, u ktorej prebieha
vyhosťovacie konanie, aby mohlo byť vyhostenie realizované. Z tohto pohľadu je potrebné vnímať
aj nevyhnutnosť zaistenia. Administratívne zaistenie nemusí byť nevyhnutné tým spôsobom, ako je

to pri väzbe v trestnom konaní, kde musia byť naplnené väzobné dôvody. Slovenská právna úprava
požiadavku nevyhnutnosti neupravuje, preto tento prvok nie je potrebné skúmať. To však neznamená,
že zaistenie môže byť svojvoľné. Jeho limitom je práve naplnenie účelu, a to reálnosť vyhostenia,
vyhostiteľnosť cudzinca, pričom konanie musí byť vedené s riadnou starostlivosťou. Priamo Dohovor o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v texte článku 5 ods. 1 písm. f/ uvádza, že pozbaviť osobnú

slobodu možno u osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostení. Prebiehaním konania nemožno
rozumieť len formálne začatie či priebeh takéhoto konania, ale aj reálnosť vyhostenia.“ V náleze Ústavný
súd SR poukázal na prípady rozhodované Nejvyšším správním soudem ČR, napr. na rozsudok č.k. 1As
12/2006-61 a rozsudok č.k. 2As 80/2009-66 a aj na viaceré rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudsképráva napr. vo veci Samie Ali v. Suisse a Agnissan v. Denmark, v ktorých sa venoval vzťahu medzi
zaistením a jeho účelom.

40. Správny súd riadiac sa kritériami aplikačnej praxe, z ktorej vyplýva, že akékoľvek zaistenie
cudzinca musí trvať čo najkratšiu dobu, a to iba dovtedy, pokiaľ sú s náležitou starostlivosťou účinné
úkony smerujúce k vyhosteniu (vráteniu) konštatuje, že žalobcovi bolo zaistenie predĺžené na čas
do 25.07.2023. Inštitút zaistenia cudzinca je v zmysle čl. 8 ods. 2 Charty základných práv a slobôd
zákonným titulom pre obmedzenie osobnej slobody jednotlivca, ktorá je ako základné ľudské právo

zaručená čl. 8 ods. 1 Charty a jeho presnú dobu nie je možné predbežne presne určiť, nakoľko
závisí od množstva podstatných faktorov, medzi ktoré okrem iného patrí zdravotný stav zaisteného,
jeho spolupráca, komunikácia medzi štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a ostatnými štátmi, ktorých
sa nútený návrat cudzinca týka, tiež vybavenie všetkých náležitostí potrebných na riadne dodržanie
postupu upraveného medzinárodnými dohodami, ktorými sú dotknuté krajiny signatármi.

41. Dobu predĺženia zaistenia žalovaný určil v súlade s ust. § 88 ods. 4 písm. b/ ZoPC na 6 mesiacov,
zaistenie precizoval profilom osoby žalobcu, ktorý sa dňa 20.03.2021 dopustil priestupku proti majetku
podľa ust. § 50 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu
bola uložená bloková pokuta, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. OT/16/2021 zo dňa
03.04.2021, bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa ust. § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona

a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. OT/107/2021 zo dňa 27.04.2021 bol tiež uznaný
vinným z prečinu krádeže podľa ust. § 212 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a podľa
ust. § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona mu bol okrem iného uložený aj trest vyhostenia z územia
SR na dobu 5 rokov. Dňa 07.05.2021 Okresný súd Bratislava II nariadil k tomuto rozsudku výkon trestu
vyhostenia s pokynom na vykonanie ihneď. Dňa 24.10.2021 skončil žalobcovi trest odňatia slobody,

bol prepustený na slobodu a toho istého dňa bol žalovaným do 23.11.2021 zaistený na účel výkonu
trestu vyhostenia, a zaistenie mu bolo predĺžené do 23.02.2022.

42.Úlohousúduvsprávnomsúdnictveniejenahradzovaťčinnosťsprávnychorgánov,alelenpreskúmať
„zákonnosť“ ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok

rešpektovalipríslušnéhmotnoprávneaprocesno-právnepredpisy.Trebatedavziaťdoúvahy,žesprávny
súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu
alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (IV. ÚS 428/09).

43. Námietky žalobcu o nedostačujúcom a nenáležitom odôvodnení doby predĺženia jeho zaistenia,

s použitím chronológie zaistenia a jeho predlžovania z rôznych dôvodov, považuje správny súd za
irelevantné, nakoľko počas lehoty jeho celkového zaistenia sa menili dôvody z konania o výkone trestu
vyhostenia uloženého rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. OT/107/2021 zo dňa 27.04.2021
na dobu 5 rokov s pokynom na vykonanie ihneď, na zaistenie pre potreby konania migračného úradu
o jeho žiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany na území SR, ktorú podal dňa 08.11.2021. Dňa

02.12.2021 podal vo veci zaistenia správnu žalobu na Krajskom súde v Košiciach, ktorý ju rozsudkom
sp.zn. 3Sa/27/2021 zo dňa 23.12.2021 zamietol a na základe kasačnej sťažnosti žalobcu NSS SR
napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie správneho orgánu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nariadil jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia. Dňa 25.01.2022 v čase o 14.00 hod.
bol zo zaistenia prepustený a v čase o 14.05 hod. bol pred ÚPZC Medveďov kontrolovaný hliadkou

OCP PZ Trnava, ktorá zistila, že okrem uloženého trestu vyhostenia na dobu 5 rokov, je žiadateľom
o azyl na území SR.

44. Vzniklo dôvodné podozrenie, že o azyl požiadal výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon
súdneho vyhostenia a z uvedeného dôvodu bol podľa ust. § 79 ods. 1 zák. č. 404/2011 Z. z. predvedený

za účelom konania o zaistení ako azylanta, nakoľko pre zisťovanie splnenia podmienok na udelenie
medzinárodnej ochrany , najmä vzhľadom na jeho minulosť, spojenú s trestnou činnosťou, páchanou
na území Slovenskej ale i Českej republiky, je nevyhnutné mať ho k dispozícii, čo možno vzhľadom
k jeho osobnostnému profilu dosiahnuť len jeho zaistením. Predĺženiu doby zaistenia nasvedčuje
aj skutočnosť, že po neúspešnom výsledku konania o jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, bola

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7SaZ/6/2022 zo dňa 18.08.2022 zamietnutá jeho
žaloba proti rozhodnutiu migračného úradu, správnosť ktorého bola odobrená rozsudkom NSS SR
sp.zn. 2Sak/l 8/2022, ktorý zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu podanú proti rozsudku krajského súdu
s konštatovaním, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre udelenie azylu a ani pre poskytnutiedoplnkovej ochrany. Azylové konanie bolo právoplatne ukončené dňa 13.03.2023 a žalobca hneď dňa
15.03.2023 požiadal v ÚPZC Medveďov opätovne o udelenie azylu a dňa 16.03.2023 sa začalo nové
azylové konanie, čo zakladá i dôvodnosť jeho zaistenia.

45. K námietkam žalobcu k argumentácii žalovaného, ktorou odôvodňuje reálnosť hrozby jeho osoby
pre verejný poriadok a poukazom na jeho predchádzajúce odsúdenia za páchanie trestnej činnosti,
ktoré sa vzťahujú k rokom 2007 a 2021, bez uvedenia konkrétnych okolností, ktoré by sa udiali
za posledných 17 mesiacov, súd uvádza, že podstatným pre konanie o zaistení je celkový profil jeho

osoby, z ktorého žalovaný vychádzal a nielen jeho správanie počas zaistenia. Účelom jeho zaistenia bol
výkon trestu vyhostenia za páchanie trestnej činnosti, čo odôvodňuje patričnosť argumentácie žalobcu
o hrozbe jeho osoby pre verejný poriadok a jeho ďalšie zaistenie a jeho predĺženie má za cieľ mať jeho
osobu k dispozícii pre účely azylového konania aj z uvedeného dôvodu a naviac keď jedno konanie o
udelenie medzinárodnej ochrany sa skončilo v jeho neprospech a ihneď inicioval začatie nového.

46. Definíciu pojmu verejný poriadok obsahuje ust. § 2 ods. 1 písm. j/ zákona o pobyte cudzincov,
podľa ktorého na účely zákona č. 404/2011 Z. z. ohrozením verejného poriadku, sa rozumie porušenie
alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd,
ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb, alebo opakované porušovanie záujmu chráneného
zákonom, týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej správy, životného prostredia, verejného poriadku

alebo občianskeho spolunažívania.

47. Správny uvádza z uznesenia Ústavného súdu IV. ÚS 297/2014-17 zo dňa 23.05.2014: ..... K
pojmu verejný poriadok považuje najvyšší súd za dôležité uviesť, že spôsob a medze použitia opatrenia
z dôvodu verejného poriadku upravuje smernica 2004/38/ES vo svojom čl. 27. Z ods. 2 čl. 27 vyplýva, že

takéto opatrenia musia byť vykonané v súlade so zásadou primeranosti a musia byť založené výlučne na
osobnom správaní dotknutej osoby, ktoré musí predstavovať „skutočné, aktuálne a dostatočne závažné
ohrozenie niektorého zo základných záujmov spoločnosti,“ pričom opatrenie nie je možné odôvodniť
okolnosťami nesúvisiacimi s dotknutou osobou. Najvyšší súd SR pritom dáva do pozornosti, že Súdny
dvor EÚ sa pri výklade použitia výhrady verejného poriadku tiež obmedzil skôr na konštatovanie

všeobecných princípov, pričom posúdenie veci ponechal v kompetencii vnútroštátnych súdov. Uviedol,
že zatiaľ čo zásada voľného pohybu osôb by mala byť vykladaná extenzívne, u výhrady verejného
poriadku je nutné použiť výklad reštriktívny. (Porovnaj bod 18 rozsudku zo dňa 04. 12. 1974 vo veci Van
Duyn, 41/74, Recueil, s. 1337: bod 23 rozsudku zo dňa 19. 01. 1999 vo veci Calfa, 348/96, Recueil,
s. 1-11). Súdny dvor stanovil všeobecný test použitia výhrady verejného poriadku, ktorý predpokladá

okrem spoločenského neporiadku, ktorý predstavuje všetky porušenia práva, existenciu skutočného,
aktuálneho a dostatočne závažného ohrozenia niektorého zo základných záujmov spoločnosti. Nestačí
teda len porušenie práva, ale musí existovať skutočná a dostatočne závažná hrozba, dotýkajúca sa
základného záujmu spoločnosti. Súdny dvor uznáva, že rôzne štáty môžu mať rôzne záujmy, ktorých
sledovanie spadá pod pojem verejného poriadku a pojem verejného poriadku sa môže meniť v čase.

(porovnaj, bod 18 rozsudku vo veci Van Duyn; bod 26 rozsudku zo dňa 28. 10. 1975 vo veci Rutili, 36/75,
Recueil, s. 1219; bod 34 rozsudku vo veci Bouchereau); V kontexte Spoločenstva je nutné chápať pojem
verejného poriadku tak, aby jeho pôsobnosť nemohla byť stanovená jednostranne, členským štátom
bez možnosti kontroly zo strany Spoločenstva. Pri rešpektovaní požiadaviek stanovených smernicou
2004/38/ES a judikatúrou Súdneho dvora je možné zhrnúť, že verejný poriadok ako pomerne zložito

konštruovaný neurčitý právny pojem zahŕňa vo všeobecnej rovine základné normy, ktoré sa považujú
za nevyhnutné pre fungovanie demokratického štátu a spoločnosti. Popri normách právnych sa jedná o
normy morálne, sociálne, politické, prípadne náboženské.

48. V osobe žalobcu, aj pri jeho nesúhlase s postojom žalovaného, prisudzujúceho mu charakter osoby

ohrozujúcej verejný poriadok, nemožno takúto hrozbu prehliadať, práve pre jeho trestnú minulosť, ktorú
síce tiež z časového hľadiska namieta, ktorá však založila dôvod jeho prvotného zaistenia, na účely
súdneho vyhostenia. Existenciu dôvodného nebezpečenstva, že by mohol byť hrozbou pre verejný
poriadoktaknemožnoignorovať už ajprenekonzistentnosťjehovýpovedí,ktorévyšlinajavovazylovom
konaní, ktoré zakladá jeho terajšie zaistenie.

49. Naviac, žaloba bola podaná len na účely jeho prepustenia zo zaistenia podľa ust. § 221 ods. 2
zák. č. 162/2015 Z.z., pričom zmenu okolností, ktoré by mohli založiť dôvod jeho prepustenia žalobca
neuviedol. Uvedené potom odôvodňuje aj nereálnosť uloženia mu miernejších opatrení podľa ust. §89 ods. 1 písm. a/, a to hlásením pobytu. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odôvodnil, prečo
v jeho prípade podmienky na uloženie miernejších opatrení nie sú vzhľadom na jeho trestnú minulosť
splnené a tým, že žalobca nemá na území SR žiadnu blízku rodinu ani žiadne záväzky odôvodnil

aj otázkou rešpektovania súkromného a rodinného života v zmysle v článku 8 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ľudských právach a základných slobodách uverejneného v Zbierke zákonov číslo 209/1992
Zb. a číslo 102/1999 Z.z.. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv
jednotlivca, a to do práva na slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za
prísne vymedzených podmienok definovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Žalobca však

svojimi námietkami nedokázal spochybniť zákonnosť rozhodnutia o predĺžení jeho zaistenia, prípadne
zákonnosť konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo (napr. rozsudok NS SR 10SZa/16/2016).

50. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane poukázal na čl. 5 ods. 1
písm. f/ Dohovoru, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred jej zákonmi
a podľa ktorého možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu stanoveného zákonom

vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému
vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. Ak
má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným
postupom, musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri
absencii niektorej z nich, nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca. V

preskúmavanej veci možno teda uzavrieť, že závery správneho orgánu plne korešpondujú s obsahom
administratívneho spisu, napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, je v
súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd ako aj Správnym
poriadkom. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, ako
aj skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami bol

žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, na
základe ktorých rozhodoval. Súd nezistil ani pochybenie správneho orgánu v konaní, ktoré predchádzalo
vydaniu napadnutého rozhodnutia, a preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 229 SSP zamietol.

51. O trovách konania žalobcu rozhodol v zmysle ust. § 167 SSP a náhradu trov konania mu nepriznal

s poukazom na výsledok konania, keď žalobca úspech v konaní nemal ani čiastočný.

52. Žalobcu, pre jeho zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. m/ a ods. 3 zák.
č. 71/1992 Zb.), na ich úhradu nezaviazal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, a to na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§
443 ods. 2 písm. b/ SSP a § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím

lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti
tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods.

2 písm. d/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sanevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum

právnej pomoci (písm. c/).