Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 29. január 2023

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522200716
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2023:8522200716.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou v spore žalobcu: Slovenská republika,

v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava,
IČO: 00 151 866, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, v konaní o zaplatenie
26,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 26,- eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 26,- eur od 7.8.2020 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný,

pričom o výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.5.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 26,- eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanému bola dňa 7.7.2020 vystavená
faktúra č. 7060122691 vo výške 26,- eur, splatná dňa 6.8.2020, a to za stravu zabezpečenú počas
nariadenej izolácie v karanténnom zariadení Vysokoškolský internát Družba Bratislava za obdobie od
23.5.2020 do 24.5.2020. Žalovaný pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry neuhradil, preto mu bola
zaslaná výzva zo dňa 18.1.2022 na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od jej doručenia. Žalovaný predmetnú
výzvu prevzal dňa 28.1.2022, no dlžnú sumu v lehote splatnosti nezaplatil, čím sa dostal do omeškania

s plnením peňažného dlhu. Vznikla mu tak povinnosť zaplatiť aj zákonný úrok z omeškania.

2. Žalobca pritom poukázal na ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto zákonom a inými
všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia, uhrádza ten, kto je
povinný tieto povinnosti plniť. Zároveň poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021,

podľa ktorého uloženie uvedenej povinnosti je v súlade s ustanoveniami Ústavy SR. Ďalej žalobca
uviedol, že podľa zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, je žalobca povinný využívať všetky právne prostriedky na
vymoženie pohľadávky štátu a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu
práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu.

3. Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom sp. zn. 6C/35/2022 zo dňa 1.7.2022, ktorý

nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk. Súd vykonal šetrenie pobytu žalovaného, pričom
sa zistilo, že žalovaný sa má dlhodobo zdržiavať v D. v meste E. na presne nezistenej adrese. Súd
uznesením sp. zn. 6C/35/2022 zo dňa 22.9.2022 platobný rozkaz zrušil a podľa § 116 CSP doručil žalobus prílohami oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, pričom sa písomnosť po 15
dňoch od oznámenia považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 26,- eur, pričom ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaný nárok
nijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur, pojednávanie nebolo
potrebné podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku dňa 30.1.2023 o 10.30 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke

súdu dňa 20.1.2023.

5. Súd sa oboznámil s obsahom podanej žaloby a predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou č.
7060122691, výzvou zo dňa 19.10.2020 na úhradu pohľadávok po lehote splatnosti – strava počas
karantény, výzvou na úhradu pohľadávky štátu vo výške 26,- eur zo dňa 18.1.2022 s fotokópiou
doručenky, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia
považuje:
6.Zlistinnýchdôkazovpredloženýchžalobcommásúdpreukázané,žežalobca zabezpečil žalovanému
v období od 23.5.2020 do 24.5.2020 stravu počas nariadenej izolácie v karanténnom zariadení

Vysokoškolský internát F. G., začo mu vystavil faktúru č. 7060122691 vo výške 26,- eur. Žalovaný
pohľadávku štátu v lehote splatnosti faktúry (do 6.8.2020) neuhradil. Výzvou zo dňa 19.10.2020 vyzval
žalobca žalovaného na úhradu dlžnej čiastky do 30 dní od vystavenia výzvy s upozornením, že
ak v stanovenej lehote úhradu nevykoná, žalobca využije všetky právne prostriedky na vymoženie
pohľadávky. Následne žalobca výzvou zo dňa 18.1.2020 opätovne vyzval žalovaného na úhradu dlžnej

sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy s tým, že ak žalovaný dlžnú sumu nezaplatí, žalobca si nárok
uplatní súdnou cestou. Aj napriek skutočnosti, že predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa
28.1.2022, dlžnú sumu doposiaľ nezaplatil.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

7. Podľa § 2 ods. 1 písm. m), n) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase nariadenia karantény (ďalej
len „cit. zákona“), izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od
iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia, karanténne opatrenia sú karanténa,
zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.

8. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) cit. zákona, opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných
ochorení sú izolácia v domácom prostredí alebo v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom
zariadení, zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad, karanténne opatrenia.

9. Podľa § 58 ods. 1 cit. zákona, náklady spojené s výkonom štátneho zdravotného dozoru uhrádza štát.

10. Podľa § 58 ods. 2 cit. zákona, náklady, ktoré vzniknú pri plnení povinností ustanovených týmto
zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi ochranu verejného zdravia,
uhrádza ten, kto je povinný tieto povinnosti plniť.

11. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

13. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „cit. nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu

Súd dospel k právnemu záveru:
15. Na základe vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že žalovanému bolo za
obdobie od 23.5.2020 do 24.5.2020 vyfakturované stravné v sume 26,- eur zabezpečené počas

nariadenej karantény v karanténnom zariadení Vysokoškolský internát Družba Bratislava, z dôvodu
šírenia nákazlivej ľudskej choroby. Žalobcovi tak v súvislosti s poskytnutím stravy za dané obdobie
vznikli náklady v uvedenej sume. Z tohto dôvodu bol žalovaný žalobcom výzvou zo dňa 19.10.2020
a opakovane výzvou zo dňa 18.1.2022 vyzvaný na uhradenie vzniknutej pohľadávky, no bezúspešne.
V predmetnom konaní bol žalovaný nečinný, nárok žalobcu nijakým spôsobom nerozporoval. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti je žalovaný s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z.

povinný žalobcovi zaplatiť dlžnú sumu 26,- eur z titulu stravného poskytnutého v období od 23.5.2020 do
24.5.2020 počas nariadenej karantény. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 26,- eur. Žalobcovi súd zároveň priznal nárok na úroky z omeškania
vo výške 5 % v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. s tým, že
úrokyplynúododňanasledujúcehoposplatnostifaktúryč.7060122691t.j.od7.8.2020.Jenepochybné,

že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 26,- eur, preto má žalobca
nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy.

16. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 4/2021 z 8.12.2021 vyjadril právny názor, že síce nariadenie
izolácie v zdravotníckom zariadení, prípadne inom určenom zariadení, nie je v súlade s Ústavou SR,

no samotné znenie § 58 ods. 2 zákona č. 388/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúce sa znášania nákladov súvisiacich s plnením
povinností podľa cit. zákona, a to bez náhrady, je v súlade s Ústavou SR. V zmysle bodu 167. dotknutého
nálezu totiž: „V štáte rešpektujúcom slobodu jednotlivca je zároveň vecou každej osoby, aby pri užívaní
slobody dbala i na (ochranu zdravia) ostatných, a to aj voľbou alternatív svojho konania v najširšom

zmysle tejto možnosti. So slobodou jednotlivca je spojená i jeho zodpovednosť. Vo svetle týchto úvah je
potrebné vnímať v situácii ohrozenia verejného zdravia širšie aj zavinenie jednotlivca a jeho správanie
pri riešení otázky, či si jednotlivec svojím konaním zavinil nariadenie opatrenia (na ochranu verejného
zdravia) alebo nie. Tu totiž nejde iba o právny význam pojmu zavinenia. Prevencia konaní jednotlivca
spôsobilých ohroziť verejné zdravie je nepochybne jedným z najvyšších záujmov chránených zákonom

o ochrane verejného zdravia. Z tohto dôvodu nepovažuje ústavný súd argumentáciu navrhovateľky tým,
že uloženie povinnosti znášať náklady opatrení nie je schopné prispieť k ochrane verejného zdravia,
za zásadnú. V situáciách ohrozenia verejného zdravia je jeho ochrana vrátane znášania skutočných
nákladov konkrétneho opatrenia s tým spojených vecou celej spoločnosti, ale zároveň rovnako aj
každého jej člena.“

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že
žaloba je dôvodná, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol takto:

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Žalobca
bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,

pričom o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok).