Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/161/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721202722
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5721202722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Energy Pro,
s.r.o., so sídlom Škultétyho 78, 010 01 Žilina - Závodie, IČO: 36 784 044, zastúpeného zástupcom:
Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258
608, proti žalovanému: Teplico, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 246/14, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 31
621 171, zastúpenému zástupcom: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Digital
Park III, so sídlom Einsteinova 19, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 257 211, v konaní
o určenie vlastníckeho práva k dielu a o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Martin č.k. 18Cb/41/2021-255 zo dňa 8. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/41/2021-255 zo dňa 8. júna 2022 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu proti žalovanému zamietol (výrok I.).
Žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej
náhradytrovkonaniarozhodneOkresnýsúdMartinsamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozsudku
(výrok II., III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou žiadal určiť,
že je vlastníkom časti diela Modernizácia rozvodov tepla CZT Turčianske Teplice I. etapa-H. Rakovce -
stavebné práce: časť SO 01 Kotolňa Horné Rakovce a časť montáž a zapojenie OST staníc v rozsahu
Prílohy č. 1 Ocenený výkaz výmer predmetu diela realizovaného na základe písomnej Zmluvy o dielo
podľa ust. § 536 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka zo dňa 1.7.2020 uzatvorenej medzi
spoločnosťouG&Fenergys.r.o.nastranejednejakoobjednávateľomažalobcom-spoločnosťouEnergy

Pro, s.r.o. na strane druhej ako zhotoviteľom. Podaním zo dňa 13.05.2022 žalobca žiadal rozšíriť žalobu
o vydanie vecí:
objímka stredová DN 100 mm 46 ks
objímka stredová DN 200 mm 34 ks
objímka stredová DN 300 mm 22 ks
prírubový filter, DN 200. 600 mm. liatina GJS 250, oceľ AISI3M, EPDM IVAR 1ks
guľový uzáver pre vodu PERFECTA, 3/4"., FF páčka, niklovaná mosadz OT 56 IVAR 5 ks

guľový uzáver pre vodu PERFECTA, I", FF páčka, niklovaná mosadz OT 58 IVAR 8 ks
guľový uzáver pre vodu PERFECTA 6/4", FF páčka, niklovaná mosadz OT 58 IVAR 11 ks
guľový uzáver pre vodu PERFECTA, 2", FF páčka, niklovaná mosadz OT 58 IVAR 2 ks
kontrolovateľný spätný ventil, 6/4", PN 16, mosadz "CR", disk plast IVAR 1 ksventil spätný 2" Novaservis JY504/50 s kovovou vložkou 1 ks
ventil poistný D 40 mm P l0-237-606 PN6 3 ks
filter závitový, 6/4“, mosadz OT 58 MR IVAR 2 ks

potrubie z rúrok závitových oceľových bezšvových bežných nízkotlakových DN 25 - 63 m
potrubie z rúrok závitových oceľových bezšvových bežných nízkotlakových DN 32 - 104 m
potrubie z rúrok závitových oceľových bezšvových bežných nízkotlakových DN 40 - 63 m
potrubie z rúrok závitových oceľových bezšvových bežných nízkotlakových DN 50 - 6 m
potrubie z rúrok hladkých bezšvových nízkotlakových priemer 70/3,2 - 6 m

potrubie z rúrok hladkých bezšvových nízkotlakových priemer 99/3,6 - 66 m
potrubie z rúrok hladkých bezšvových nízkotlakových priemer l08/4,0 - 69 m
potrubie z rúrok hladkých bezšvových nízkotlakových priemer 159/4,5 - 19 m
varná redukcia DN 250/125 rozmer 273,0x6,3 na 108,0x3,6 - 2 ks
varné koleno DN 65 21/2", rozmer 76,1x2,9 - 12 ks
varné koleno DN 80 3", rozmer 88,9x3,2 - 26 ks

flamcovent Clean 300F Smart 1 ks
Flexair 1"G odlučovač vzduchu - závitové spoje FLAMCO Flamcovent Smart 1" 10 ks
vzorkovací uzáver PB, O 9,8 x 1“F, GPL, priamy, niklovaná mosadz OT 58 IVAR 4 ks
guľový uzáver pre vodu 1", K8 51, niklovaná mosadz OT 58 IVAR 8 ks
guľový uzáver pre vodu PERFECTA, 6/4", MF páčka, niklovaná mosadz OT 58 IVAR 12 ks

vodomer 4 ks
akumulačná nádoba objem 20 m3l, s izoláciou 150 mm, oceľ s odkalením a odvzdušnením 2x
hrdlá DN 300, 2xDN 150, návarky na teplomery 4x1/2" 1 ks
teplomer axiálny, D 100/I, 200 mm, O 100 mm, zadné napojenie IVAR 20 ks
návarok priamy M20x 1,5mm-19mm 14 ks

rúrka závitová Ms I", normálna bezšvová ozn. 11 353.0 - 63 m
rúrka závitová Ms 3/2", normálna bezšvová ozn. 11 353.0 - 24 m
rúrka závitová Ms 2", normálna bezšvová ozn. 11 353.0 - 6 m
rúrka závitová Ms 2", normálna - pozinkovaná, bezšvová ozn. 11 353.0 - 80 m
OST (Odovzdávacia stanica tepla) bytovka 1-7-1376 - 1 ks

OST bytovka 46-2050 - 1 ks
OST bytovka 8-11-1377 - 1ks
OST bytovka 12-17-1378 - 1ks
OST bytovka 19-1379 - 1 ks
OST bytovka 21-1379 - 1 ks

OST bytovka 22-1379 - 1 ks
OST bytovka 24-1379 - 1 ks
OST bytovka 25-1395 - 1 ks
OST bytovka 26-1396 - 1 ks
OST bytovka 27-1412 - 1 ks

OST bytovka 37-38-1960 - 1 ks
OST bytovka 39-1984 - 1 ks
OST bytovka 40-41-1985 - 1 ks
OST bytovka 42-44-1986 - ks
OST COOP Jednota - 1 ks

OST PASA Internát - 1 ks
OST ZŠ + MŠ - 1 ks
OST GYMNÁZIUM - 1 ks
OST DU-S.-ALLIANZ - 1 ks
OST bytovka 1-7-1376 - 1 ks

OST bytovka 46-2050 - 1 ks
OST bytovka 8-11-1377 - 1 ks
OST bytovka 12-17-1378 - 1 ks
OST bytovka 19-1379 - 1 ks
OST bytovka 21-1379 - 1 ks

OST bytovka 22-1379 - 1 ks
OST bytovka 24-1379 - 1 ks
OST bytovka 25-1395 - 1 ks
OST bytovka 26-1396 - 1 ksOST bytovka 27-1412 - 1 ks
OST bytovka 37-38-1960 - 1 ks
OST bytovka 39-1984 - 1 ks

OST bytovka 40-41-1985 - 1 ks
OST bytovka 42-44-1986 - 1 ks
OST COOP Jednota - 1 ks
OST PASA Internát - 1 ks
OST ZŠ + MŠ - 1 ks

OST GYMNÁZIUM - 1 ks
OST DU-S.-ALLIANZ - 1 ks
Technická izolácia NOBASIL LMF 5 AluR (LSP 50), čadičová minerálna izolácia s AluR fóliou, lamelovo
skružovaný pás do 100°C, 100x1000x2500 mm - 275 m2
Tubolit DG 35x30 izolácia-trubica AZ FLEX Armacell 154 m
Tubolit DG 48x30 izolácia-trubica AZ FLEX Armacell 120,5 m

vodomer vm3-5 v/l - 1 ks
úprava vody podľa špecifikácie PD - 1 ks
nádobka-expanzná typ G tlak 10 barov vymeniteľ. vak 2000 l + riad. jednotka komplet - 1 ks
tyče oceľové prierezu IPE t, DN 180 mm, ozn. 11 373, podľa EN ISO S235JRG1 - 1,430m.
Okresný súd uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 18.5.2022 vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil

zmenu žaloby podaním zo dňa 13.05.2022, ktoré je žurnalizované v spisovom materiáli na č.l. 158 a
nasl., za prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného.
3. V odseku 3. až 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na tvrdenia žalobcu,
podľa ktorých žalovaný uzatvoril s úspešným uchádzačom v rámci verejného obstarávania na projekt
„Modernizácia rozvodov tepla CZT Turčianske Teplice I. etapa - H. Rakovce - stavebné práce“, so

spoločnosťou G&F energy s.r.o. Zmluvu o dielo Z0147/TUTV/20 zo dňa 8.7.2019. Zhotoviteľ podľa
tejto zmluvy mal realizovať stavebnú časť projektu „Modernizácia rozvodov tepla CZT Turčianske
Teplice I. etapa - H. Rakovce - stavebné práce“. Následne dňa 1.7.2020 bola medzi spoločnosťou
G&F energy s.r.o. ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom uzatvorená písomná Zmluva o
dielo podľa § 536 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka, č. TUTEGF202001,

predmetom ktorej bolo vykonanie časti diela - Modernizácia rozvodov tepla CZT Turčianske Teplice I.
etapa - H. Rakovce - stavebné práce: časť SO 01 Kotolňa Horné Rakovce a časť montáž a zapojenie
OST staníc v rozsahu Prílohy č. 1 Ocenený výkaz výmer predmetu diela. Žalobca uviedol, že svojmu
objednávateľovi G&F energy s.r.o. vystavil faktúry nad rámec už uhradených faktúr č. 5012000109 na
sumu 60.346,59 Eur, č. 5012000110 na sumu 65.826,16 Eur, č. 5012000114 na sumu 56.112,63 Eur, č.

5012000115 na sumu 37.082,77 Eur, č. 5012000124 na sumu 6.495,32 Eur, ktoré zostali neuhradené.
Žalobca poukázal na Článok 6 bodu 13. Zmluvy o dielo č. TUTEGF202001 zo dňa 1.7.2020, § 445
Obchodného zákonníka, z čoho vyplýva, že žalobca je stále vlastníkom diela, bez ohľadu na výšku jeho
pohľadávky alebo dokončenosť diela do času, kým jeho objednávateľ, a to spoločnosť G&F Energy s.r.o.
neuhradí svoj záväzok voči žalobcovi ako zhotoviteľovi v celom rozsahu. Objednávateľ diela, ktorým

bola spoločnosť G&F energy s.r.o. nadobúda tak vlastnícke právo k dielu až úplným zaplatením ceny
diela. Žalobca ďalej poukázal na Zápis o montážnom ukončení diela zo dňa 12.11.2020, upomienku
č. 2 zaslanú žalobcom svojmu zmluvnému partnerovi G&F energy s.r.o., i napriek ktorej dielo, ktoré
zhotovil žalobca bolo odovzdané žalovanému, ktorý ho užíva; žalobca poukázal na zásadu, že nikto
nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má, z ktorej zásady existuje len niekoľko výnimiek,

napríklad v tom, ak nadobúdateľ nadobudne vlastnícke právo dobromyseľne s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 32 Odo 632/2002, § 446 Obchodného zákonníka, rozsudok
Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/20/2018 zo dňa 17.4.2019 s tým, že dobromyseľnosť musí byť v
čase nadobudnutia vlastníckeho práva s poukazom na § 443 až 445 Obchodného zákonníka. Žalobca
uviedol, že má naliehavý záujem na podaní žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, pretože zo strany

žalovaného je rozporované jeho vlastnícke právo k predmetu sporu a inou formou nie je možné odstrániť
právnu neistotu žalobcu. Žalobca podaním zo dňa 13.05.2022 (č.l. 158 a nasl. spisového materiálu)
navrhol rozšírenie žaloby, t.j. okrem určenia vlastníckeho práva k predmetu diela v zmysle § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka žiadal vydať jednotlivé veci, ktoré predstavujú samotné dielo, k čomu žalobca
pripojil súpis vecí, z ktorých dielo pozostáva, komunikáciu medzi žalobcom a spoločnosťou G&F energy

s.r.o., Bratislava.
4. V odsekoch 13. až 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na vyjadrenie
žalovaného, v ktorom žalovaný namietal, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje žiaden zmluvný,
ani iný vzťah, podľa ktorého by žalovanému vyplývala akákoľvek zmluvná povinnosť voči žalobcovi.Žalovaný poukázal na nájomnú zmluvu uzavretú s Mestom Turčianske Teplice, na základe ktorej
spravuje energetické zariadenia na výrobu a dodávku tepla a úžitkovej vody (ďalej aj len „rozvody“),
ktorých sa týkala modernizácia (úprava), na ktorú úpravu žalovaný získal nenávratné finančné

prostriedky podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Žalovaný poukázal na to,
že dňa 8.7.2019 uzavrel so spoločnosťou G&F energy s.r.o., IČO: 47 822 091 Zmluvu o dielo. V čase
platnosti a účinnosti zmluvy, v Prílohe č. 1 k predmetnej zmluve nebol uvedený ani schválený žiaden
subdodávateľ projektu. Spoločnosť G&F energy s.r.o. bola povinná predložiť žalovanému písomnú
žiadosť o schválenie nového poddodávateľa. Spoločnosť G&F energy s.r.o. bez dodržania zmluvne

dohodnutého postupu uzavrela dňa 1.7.2020 so žalobcom Zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli
stavebné práce, montáž a zapojenie OST staníc v rozsahu prílohy č. 1 k Zmluve o dielo, pričom táto
zmluva nebola zverejnená. Žalovaný uviedol, že zo zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a G&F
energy s.r.o. vyplynulo, že žalobca mal pred uzavretím zmluvy, ako aj počas jej plnenia vedomosť, že
predmetom modernizácie je už existujúca vec, t.j. existujúcich rozvodov, aj o tom, akým spôsobom bolo
upravené vlastníctvo k veci, na ktorej sa modernizácia uskutočňovala, t.j., že dielo nie je vytvorenie

novej veci podľa zmluvy o dielo medzi spoločnosťou G&F energy s.r.o. a žalovaným, a tiež akým
spôsobom a postupom mali byť podľa zmluvy o dielo priberaní do projektu poddodávatelia. Podľa
žalovaného žalobca ako zmluvný partner G&F energy s.r.o. v rámci plnenia svojich zmluvných záväzkov
uskutočňoval modernizáciu rozvodov ako veci, ktorá v čase vzniku oboch zmlúv už existovala a patrila
určitému vlastníkovi. Uvedené vyplynulo z Článku 4. bodu 4. zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom

a spoločnosťou G&F energy s.r.o. ako objednávateľom. V Článku 2 bodu 2. tej istej zmluvy o dielo je
ako investor uvedený žalovaný. Podľa žalovaného žalobca nebol v žiadnom okamihu vlastníkom diela,
ku ktorému si mal údajne vyhradiť vlastnícke právo s poukazom na ust. § 542 ods. 3 Obchodného
zákonníka. Žalovaný ďalej poukázal na Článok 4 bod 4., bod 5. zmluvy o dielo, ktorú mal uzavretú s G&F
energy s.r.o., z ktorých bodov vyplynulo, že žalovaný bol po celú dobu plnenia zmluvy vlastníkom, resp.

nájomcom nehnuteľností, na ktorých sa práce realizujú, ako aj, že nebezpečenstvo škody na predmete
plnenia zmluvy nesie v plnom rozsahu zhotoviteľ do doby protokolárneho odovzdania a prevzatia diela.
Žalovaný bol po celú dobu plnenia zmluvy o dielo, ktorú mal uzavretú so spoločnosťou G&F energy s.r.o.
vlastníkomnehnuteľností,naktorýchsaprácerealizovaliažalobcaotompreukázateľnevedel.Žalovaný
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27. augusta 2009, sp.zn. 29 Cdo 3524/2007 s tým, že

dojednanie v Článku 6 bodu 13. zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a G&F energy s.r.o., na ktorom
žalobca postavil dôvodnosť svojej žaloby, je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 2
Občianskeho zákonníka, a to preto, lebo už v okamihu uzavretia zmluvy o dielo medzi G&F energy s.r.o.
a žalobcom existovala právna prekážka, ktorá bránila dohode o výhrade vlastníckeho práva obsiahnutej
v Článku 6 bodu 13. zmluvy o dielo medzi G&F energy s.r.o. a žalobcom. Vec, ktorá bola predmetom

modernizácie patrila ešte pred uzatvorením zmluvy o dielo tretej osobe odlišnej od G&F energy s.r.o. a
žalobcu. Platnému uzavretiu doložky o výhrade vlastníckeho práva medzi žalobcom a G&F energy s.r.o.
bránila i zmluva uzatvorená medzi žalovaným a G&F energy s.r.o., ktorá v Článku 4 bod 4. upravuje,
že objednávateľ, t.j. žalovaný je po celú dobu plnenia podľa Článku 4 bodu 2. tejto zmluvy vlastníkom,
resp. nájomcom nehnuteľností, na ktorých sa práce realizujú. Žalovaný ďalej poprel Zápis o montážnom

ukončení diela zo dňa 12.11.2020, t.j., že by týmto dôkazom niečo potvrdil, tak ako to uvádza žalobca.
Súčasne žalovaný poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015.
5. V odsekoch 22. až 28. odôvodnenia rozsudku okresný súd poukázal na vyjadrenie žalobcu, vyjadrenie
žalovaného, ktorý poukázal na to, že v doplnenej žalobe si žalobca nárokuje vydať OST stanice ako
celok, ktorá požiadavka žalobcu nemôže obstáť a nie je ani v súlade so zmluvou o dielo uzavretou medzi

žalobcom a spoločnosťou G&F energy s.r.o., keďže žalobca odovzdávacie stanice tepla nedodával,
pretože OST boli kúpené a dodané spoločnosťou G&F energy s.r.o. a žalobca k jednotlivým OST dodal
zásobník na vodu, expanzné nádoby a podružný materiál, preto v rozšírenej žalobe podľa žalovaného si
žalobca nárokuje naviac veci, ktoré nedodal a ani nikdy nevlastnil. Tieto tvrdenia žalovaného preukazuje
aj samotná zmluva medzi žalobcom a G&F energy s.r.o., Článok 3 bod 2., v ktorom je uvedené:

„Predmetom tejto zmluvy nie je: (...) dodávka OST staníc ani ich komponentov a dokumentácie k nim
(merače, ventily, teplomery, izolácia stanice, káblovanie a MaE...).“ Žalovaný v konaní pred okresným
súdom zdôrazňoval, že nemá pasívnu legitimáciu, pretože nebol zmluvným partnerom žalobcu, od
žalobcu si nič neobjednal a žalovaný nie je vlastníkom sústavy tepelných zariadení, ale iba ich
nájomcom.

6. Okresný súd uviedol, že vykonal dokazovanie a za aplikácie ustanovení § 39, § 120 ods. 1, § 123, §
126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 536 ods. 1, 2, § 538, § 542 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka,
ako aj ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby žalobcu a túto
zamietol.7. Okresný súd poukázal na zistený skutkový stav, podľa ktorého žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so
spoločnosťou G&F energy s.r.o. ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. TUTEGF202001 dňa 1.7.2020.

Okresný súd odkázal na Článok 2 bod 2., Článok 3 bod 1., Článok 3 bod 2. zmluvy, z ktorého vyplýva, že
predmetom zmluvy nie je okrem iného dodávka OST staníc ani ich komponentov, Článok 4 bod 4., podľa
ktorého investor je po celú dobu plnenia podľa Článku 4 bod 2. zmluvy vlastníkom nehnuteľností, na
ktorých sa práce realizujú a podľa Článku 6 bodu 13. bolo dohodnuté, že objednávateľ, a to spoločnosť
G&F energy s.r.o. nadobúda vlastnícke právo k dielu podľa tejto zmluvy úplným zaplatením dohodnutej

ceny za dielo. V rámci vykonaných dôkazov okresný súd poukázal na Zápis o montážnom ukončení diela
z 12.11.2020, nájomnú zmluvu o prenájme energetických zariadení (č.l. 47 a nasl.), ktorá bola uzavretá
medzi prenajímateľom Mesto Turčianske Teplice a nájomcom Teplico, s.r.o. - žalovaným. Okresný súd
poukázal na Článok II. bod 2.1. zmluvy, predmetom ktorej bol nájom energetických zariadení na výrobu
a dodávku tepla a teplej úžitkovej vody (ďalej aj len „TUV“) vo vlastníctve Mesta Turčianske Teplice,
Článok III. bod 3.1., bod 3.2., Článok IV. a Článok VIII., Článok X. bod 10.2., Článok XII. bod 12.1., 12.2..

V zmysle tejto zmluvy prenajímateľ, a to Mesto Turčianske Teplice prenajalo žalovanému ako nájomcovi
energetické a tepelné zariadenia, ktoré sú vo vlastníctve Mesta Turčianske Teplice v členení: primárne
a sekundárne rozvody, objekty kotolní a technologické zariadenia v kotolniach v obstarávacej hodnote
HIM.

8. Súd prvej inštancie poukázal na uzavretú Zmluvu o dielo medzi žalovaným ako objednávateľom a
spoločnosťou G&F energy s.r.o., IČO: 47 822 091 ako zhotoviteľom č. ZO147/TUTE/20 zo dňa
8.7.2019. Podľa tejto zmluvy o dielo sa zhotoviteľ, a to spoločnosť G&F energy s.r.o., zaviazal vykonať
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť pre objednávateľa, t.j. žalovaného dielo - Modernizácia
rozvodov tepla CZT Turčianske Teplice I. etapa-H. Rakovce - stavebné práce, v rozsahu podľa Článku 2

zmluvy a Prílohy č. 2 Ocenený výkaz výmer. Podľa Článku 4 bodu 4. tejto zmluvy, objednávateľ, ktorým
bol žalovaný zostal po celú dobu plnenia vlastníkom, resp. nájomcom nehnuteľností, na ktorých sa práce
realizujú.
9. Okresný súd uviedol, že v súvislosti s nárokom žalobcu proti žalovanému na vydanie vecí,
bolo dôvodné sa ako prejudicionálnou otázkou zaoberať tým, či žalobca je vlastníkom týchto vecí.

Nebolo sporné, že veci, ktoré žalobca žiadal vydať boli zabudované do energetického zariadenia
na výrobu a dodávku tepla a teplej úžitkovej vody vo vlastníctve Mesta Turčianske Teplice a že
toto zariadenie bolo predmetom nájomnej zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel ako nájomca s Mestom
Turčianske Teplice ako s prenajímateľom. Ku dňu rozhodnutia okresného súdu nebolo sporné, že
žalovaný si plnil svoje povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy, keď žalovaný okrem iného bol povinný

zabezpečovať údržbu a investície na predmete nájmu, v ktorej súvislosti žalovaný uzavrel Zmluvu o
dielo č. Z0147/TUT/20 ako objednávateľ so zhotoviteľom G&F energy s.r.o., podľa § 536 a nasledujúce
ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorej mal zhotoviteľ vykonať modernizáciu rozvodov tepla
CZT Turčianske Teplice, teda na predmete nájmu podľa nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným
ako nájomcom a prenajímateľom Mesto Turčianske Teplice. Nájomnou zmluvou (podľa č.l. 47 spisu)

bolo preukázané, že predmet nájmu, energetické zariadenia na výrobu a dodávku tepla a teplej úžitkovej
vody sú vo vlastníctve Mesta Turčianske Teplice tak, ako to je vyjadrené v Článku II. bodu 2.1. nájomnej
zmluvy. V zmluve o dielo, ktorú uzavrel žalovaný ako objednávateľ so zhotoviteľom G&F energy s.r.o
v Článku 4 bodu 4. je dohoda o tom, že objednávateľ, teda žalovaný je po celú dobu plnenia zmluvy
vlastníkom, resp. nájomcom nehnuteľností, na ktorých sa práce realizujú. Zhotoviteľ z tejto zmluvy, t.j.

G&F energy s.r.o. na splnenie predmetu zmluvy uzavrel ako objednávateľ so žalobcom ako zhotoviteľom
Zmluvu o dielo č. TUTEGF202001 dňa 1.7.2020 podľa § 536 a nasledujúce ustanovenia Obchodného
zákonníka, podľa ktorej sa zaviazal pre svojho zmluvného partnera, a to spoločnosť G&F energy s.r.o.
vykonať modernizáciu rozvodov tepla CZT Turčianske Teplice. Okresný súd poukázal na Článok 2 bodu
2. tejto zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bolo známe pri podpise zmluvy o dielo, ktorú

uzatvoril so spoločnosťou G&F energy s.r.o., že jeho zmluvný partner, spoločnosť G&F energy s.r.o. sa
stal úspešným uchádzačom vo verejnom obstarávaní, ktoré vyhlásil žalovaný, ktorého na takéto konanie
splnomocnil prenajímateľ zo zmluvy o nájme. Žalobcovi bolo zrejmé, že pri plnení Zmluvy o dielo č.
TUTEGF202001 zo dňa 1.7.2020 bude konať ako subdodávateľ/poddodávateľ žalovaného. Žalobcovi
zo zmluvy o dielo podľa Článku 4 bodu 4. bolo zrejmé, že jeho zmluvný partner nie je vlastníkom veci,

na ktorej bude žalobca vykonávať dohodnutú modernizáciu, pretože toto zmluvné dojednanie uvádza,
že investor je po celú dobu plnenia tejto zmluvy vlastníkom nehnuteľností, na ktorých sa práce realizujú.
Žalobcovi podľa okresného súdu bolo zrejmé už pri vzniku zmluvy o dielo, ktorú uzavrel so spoločnosťou
G&F energy s.r.o, že táto nie je vlastníkom nehnuteľností, na ktorých bude žalobca realizovať predmetzmluvy o dielo. Žalobca už pri podpise zmluvy o dielo vedel, že ide opravovať existujúcu vec (rozvody
tepla a teplej vody) a nie zhotovovať novú vec. Veci, ktoré žalobca žiadal od žalovaného vydať, preto v
zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa stali súčasťou veci a nemôžu byť oddelené bez toho,

aby sa tým vec znehodnotila. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na výklad žalovaného ohľadne
súčasti veci, ktorá bola predmetom sporu v odseku 27. odôvodnenia rozsudku okresného súdu.
10. Súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci bolo nesporné, a to aj z vyjadrenia právneho zástupcu
žalobcu na pojednávaní konanom dňa 18.5.2022, že energetické zariadenie oddelením súčastí, ktoré
zakomponoval žalobca do tohto systému a ktorý systém spravuje žalovaný na základe nájomnej zmluvy,

ktorú má uzatvorenú s vlastníkom veci, by sa znehodnotilo. Právny význam súčasti veci je potom v
tom, že súčasť veci sleduje právny osud veci, ktorej je súčasťou, a to preto, že súčasť veci nemôže
byť sama osebe predmetom právneho vzťahu. Práva a povinnosti, ktorých predmetom je vec (bez
ohľadu na to či hnuteľná alebo nehnuteľná) sa vzťahujú na všetky jej súčasti. Vlastník hlavnej veci a jej
súčasti je vždy ten istý subjekt, pretože v dôsledku fyzického spojenia, hoci predtým samostatnej veci,
ako to argumentoval žalobca - komponenty, ktoré zabudoval do energetického zariadenia, sa tieto stali

súčasťou inej hlavnej veci a stratili tak znaky, ktoré tieto komponenty, ktoré žalobca žiada vydať, ich
ako vec v právnom zmysle individualizujú. Vlastníctvo k týmto komponentom nadobudol vlastník veci,
a to aj za situácie, že náklady na zabudovanie, obstarávanie vynaložila od vlastníka rozdielna osoba,
v konajúcej veci žalobca.
11. Okresný súd pri vyslovenom právnom názore vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn.

22Cdo/1934/2011, z ktorého vyplýva, že vybavenie nebytových priestorov osvetlením, vykurovaním,
klimatizáciou, teplou vodou či zaistením stavebných otvorov dverami a oknami možno považovať v
súčasnej dobe za štandardné a ich oddelenie je síce technicky možné, ale viedlo by k značnému
znehodnoteniu nebytových priestorov po stránke funkčnej, finančnej aj estetickej. Nebytové priestory
by bez týchto vecí nemohli slúžiť svojmu pôvodnému účelu buď vôbec alebo len veľmi obmedzene, a

preto ich možno považovať za súčasť nehnuteľnosti. Podľa okresného súdu v danej veci možno rovnako
konštatovať, že oddelením komponentov, ako o tom vypovedali aj konatelia žalobcu na pojednávaní dňa
8.6.2022, by došlo k znefunkčneniu, aj keď len prechodne, energetického zariadenia - rozvodov tepla
CZT Turčianske Teplice, ktorých sa týkala modernizácia, ktorú v dohodnutom rozsahu žalobca vykonal a
v rámci ktorej žalobca zabudoval komponenty pri plnení Zmluvy o dielo, ktorú mal uzavretú dňa 1.7.2020.

12. Okresný súd vyhodnotil, že žalobca, ktorý svoje vlastnícke právo ku komponentom, ktoré zabudoval
do energetického zariadenia vo vlastníctve Mesta Turčianske Teplice, vyvodzoval z dojednania Článku 6
bodu 13. Zmluvy o dielo č. TUTEGF202001 zo dňa 1.7.2020 v spojení s § 445 Obchodného zákonníka,
nie je vlastníkom týchto komponentov, aj napriek preukázanej skutočnosti, že zmluvný partner žalobcu
G&F energy s.r.o., s ktorým žalobca dojednal výhradu vlastníckeho práva, nezaplatil žalobcovi

dohodnutú cenu za predmet diela. Nezaplatenie predmetu diela žalovaný nepopieral. Preukázali to aj
platobné rozkazy vydané v konaniach, ktoré inicioval žalobca proti svojmu zmluvnému partnerovi z
uzavretej zmluvy o dielo.
13. Súd prvej inštancie mal za to, že vo vzťahu k vlastníckemu právu k celej veci, na ktorej sa vykonávala
modernizácia (oprava, úprava, údržba v zmysle § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka), bola rozhodujúca

aj skutočnosť vykonávania diela žalobcom u žalovaného ako objednávateľa na veci, ktorú obstaral
žalovaný. Na žalobcu ako zhotoviteľa neprešlo vlastnícke právo k veci, na ktorej vykonával žalobca
predmet zmluvy o dielo v zmysle ust. § 542 ods. 3 Obchodného zákonníka. Okresný súd vychádzal aj z
právneho názoru Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.3.2001, sp.zn. 29Cdo/1532/99, na ktoré poukazoval
žalovanývovyjadrenízodňa17.1.2022(č.l.96anasl.),pretoževtomtorozhodnutíNajvyššísúdČRriešil

situáciu obdobnú ako v konajúcej veci, keď žalobca v tam konajúcej veci bol subdodávateľ spoločnosti,
ktorá vykonávala rekonštrukciu strojného zariadenia pre žalovaného v podniku žalovaného. Rovnako
ako v konajúcej veci, v tam konajúcej veci žalovaný ako objednávateľ v zmluvnom vzťahu so svojim
zhotoviteľom nemal dohodu o vlastníckom práve zhotovovanej veci, pričom zmluvný vzťah sa mal riadiť
českým právom. V tejto zmluve nebola vylúčená možnosť, aby zhotoviteľ poveril vykonaním diela aj inú

osobu. Najvyšší súd ČR v tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ zhotoviteľ ako zmluvný partner žalovaného
v tam konajúcej veci použil k vykonaniu časti diela žalobcu ako subdodávateľa, nemá táto skutočnosť
vplyv na vzájomné vzťahy medzi žalovaným a spoločnosťou, lebo pri vykonávaní diela pomocou inej
osoby má zhotoviteľ zodpovednosť ako keby dielo vykonával sám odkazom na ust. § 538 druhá veta
Obchodného zákonníka. Okresný súd poukázal na právnu úpravu § 538 Obchodného zákonníka SR,

ktorá je totožná s právnou úpravou, ktorá bola platná a účinná v čase, keď rozhodoval Najvyšší súd
ČR, t.j. 21.3.2001, a teda pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť akoby dielo
vykonával sám. Najvyšší súd ČR súčasne uviedol, že z takto opísaného skutkového stavu vyplývalo, že
vlastníkom zhotovenej veci je objednávateľ, ak je dielo zhotovované u neho, na jeho pozemku a nie jerozhodné, či zhotoviteľ k vykonaniu diela, prípadne jeho časti použil inú osobu a či v tomto zmluvnom
vzťahu došlo alebo nie k nadobudnutiu vlastníckeho práva zhotoviteľom. Na základe takéhoto právneho
názoru, ktorý vychádzal z rovnakej úpravy ust. § 538, § 542 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, teda z

totožnejprávnejúpravyakoobsahujúuvedenézákonnéustanoveniaObchodnéhozákonníkaSR,potom
okresný súd dospel k záveru, že žalobca sa nemohol stať vlastníkom diela - veci. Pokiaľ žalobca žiadal
vydať len komponenty, ako ich opísal v návrhu na rozšírenie žaloby, tieto ako súčasť veci podľa § 120
ods. 1 Občianskeho zákonníka patria vlastníkovi hlavnej veci, lebo tvoria s hlavnou vecou jedinú vec,
ktorá je podrobená jednotnému právnemu režimu. Aj keď pred tým boli samostatné veci, v dôsledku ich

spojenia s hlavnou vecou, stali sa súčasťou tejto hlavnej veci a stratili tak znaky, ktoré tieto komponenty
ako vec v právnom zmysle individualizujú a vlastnícke právo k týmto veciam - komponentom, nadobudol
vlastník veci, napriek skutočnosti, že žalobca vynaložil náklad na zabudovanie týchto komponentov do
hlavnej veci vo vlastníctve tretieho subjektu, a to Mesto Turčianske Teplice, lebo bola nesporná funkčná
a fyzická spojitosť týchto komponentov s hlavnou vecou.
14. Na základe takto prijatého záveru okresným súdom potom nemohol obstáť návrh žalobcu na

vydanie vecí, ktoré zakomponoval do energetickej sústavy, keď energetická sústava nie je vo vlastníctve
žalobcu. Preto aj dojednanie o vlastníckom práve žalobcu k tej časti diela - komponentov, ktoré žalobca
zabudoval do tejto energetickej sústavy v rámci jej modernizácie, sa po zabudovaní stali súčasťou
hlavnej veci, ktorej vlastníkom je Mesto Turčianske Teplice. V dôsledku fyzického spojenia, zabudovania
týchto komponentov, hoci išlo predtým o samostatné veci, sa stali súčasťou inej hlavnej veci a stratili

tak znaky, ktoré tieto komponenty ako vec v právnom zmysle individualizujú. Vlastníctvo k týmto
súčastiam nadobudol vlastník veci, a to aj za situácie, ako to argumentuje žalobca, že náklad na
zabudovanie a obstaranie týchto súčastí vynaložil žalobca (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
3Cz/39/1991). Zmluvné dojednanie o výhrade vlastníckeho práva k časti diela, ktoré pozostáva z
opísaných komponentov v zmysle Článku 6 bodu 13. Zmluvy o dielo č. TUTEGF202001 zo dňa 1.7.2020

podľaokresnéhosúduodporujezákonu,ust.§120ods.1Občianskehozákonníka,atedajeneplatnépre
rozpor so zákonom, a to s ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
K nároku žalobcu na vydanie veci - OST, pre úplnosť okresný súd poukázal na vyjadrenie žalovaného k
rozšírenej žalobe (odsek 28. odôvodnenia rozsudku okresného súdu), keď bolo preukázané zo zmluvy
o dielo medzi žalobcom a jeho zmluvným partnerom spoločnosťou G&F energy s.r.o. podľa Článku 3

bodu 2., že sa OST ani nestali predmetom zmluvy o dielo. Na základe týchto zhodnotení okresný súd
žalobu žalobcu na vydanie veci zamietol.
15.Okresnýsúduviedol,ženazákladepodanejžalobyovydanievecisaprejudiciálnemuselvysporiadať
s otázkou vlastníckeho práva k veciam, ktoré žalobca od žalovaného žiadal vydať. Z tohto dôvodu potom
k samostatnému nároku žalobcu proti žalovanému na určenie vlastníckeho práva nebol daný naliehavý

právny záujem, ktorý sa vyžaduje podľa ust. § 137 písm. c) CSP. Žalobca ani nepreukázal vlastnícke
právo k predmetu sporu, ktorý od žalovaného žiadal vydať, preto aj žaloba u určenie vlastníckeho práva
žalobcu bola okresným súdom zamietnutá.
16. K trvaniu nájomného vzťahu medzi žalovaným a Mestom Turčianske Teplice, založeného Nájomnou
zmluvou zo dňa 30.12.1994 okresný súd uviedol, že jej trvanie potvrdil právny zástupca žalovaného

na pojednávaní konanom dňa 8.6.2022, keď sa vyjadril, že existujú dodatky, ktorými bola zmluva
predlžovaná. Poukázal aj na právnu úpravu ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s tým, že strany
sporu netvrdili podanie návrhu na vydanie veci. Na základe uvedeného bol okresný súd názoru, že
nebolo potrebné vykonať dokazovanie ohľadne účinnosti predmetnej nájomnej zmluvy, lebo ku dňu
rozhodovania okresného súdu bola vyhodnotená nespornosť účinnosti nájomnej zmluvy.

17. K obrane žalovaného, že na základe zmluvy o dielo, ktorú mal uzavretú so zhotoviteľom G&F energy
s.r.o., nebol jeho zmluvný partner oprávnený použiť na splnenie diela ďalšieho dodávateľa, okresný súd
uviedol, že táto okolnosť sama osebe nerobí zmluvu o dielo, ktorú uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ so
spoločnosťou G&F energy s.r.o. ako objednávateľom neplatným právnym úkonom, vychádzajúc aj z
dohody medzi žalovaným ako objednávateľom a G&F energy s.r.o. ako zhotoviteľom, a to konkrétne v

Článku 9 bodu 15., keď zhotoviteľ sa zaviazal žalovanému, že za činnosť poddodávateľov zodpovedá
ako zhotoviteľ sám, t.j. ako keby dielo vykonal sám, čo vychádza z ust. § 538 Obchodného zákonníka. K
nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. ÚS 42/2015 okresný súd uviedol, že upravuje ochranu vlastníckeho
práva ako absolútneho práva vlastníka a netýka sa situácie, ktorá bola prejednávaná v danej veci, a to
v súvislosti s aplikáciou ust. § 445, § 542 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka.

18. K námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovaným okresný súd uviedol, že k žalobe, ktorou žalobca
žiada vydať veci, bola preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného podľa Nájomnej zmluvy zo
dňa 30.12.1994. Pasívnu vecnú legitimáciu v prípade žaloby o vydanie veci má ten, kto spornú vec má
fakticky vo svojej moci. Skutočnosť, že žalovaný má vo faktickej moci veci, ktoré žalobca zabudoval nazáklade zmluvy o dielo s tretím subjektom, bola okresnému súdu preukázaná Nájomnou zmluvou, ktorú
žalovaný uzavrel s Mestom Turčianske Teplice zo dňa 30.12.1994, ktorá bola uzatvorená na dobu 20
rokov, t.j. od 1.1.1995 do 31.12.2014, pričom žalovaný na pojednávaní dňa 8.6.2022 prostredníctvom

právneho zástupcu trval na tom, že zmluva je platná a účinná aj ku dňu rozhodovania okresného
súdu, teda aj ku dňu vykonávania diela žalobcom pre jeho zmluvného partnera. Nájomnou zmluvou
prenajímateľ prenajal žalovanému energetické a tepelné zariadenia a medzi stranami nebolo sporné,
že práve na energetických a tepelných zariadeniach, ktoré boli predmetom nájomnej zmluvy uzavretej
medzi žalovaným ako nájomcom a prenajímateľom Mestom Turčianske Teplice, bola vykonávaná

ich modernizácia, ktorú žalobca vykonával ako subdodávateľ. Nájomnou zmluvou okresnému súdu
bolo preukázané, že žalovaný má vec, ktorú žalobca žiada vydať u seba a pre prípad preukázania
vlastníckeho práva žalobcu v konajúcej veci nepreukázaného, by mal žalovaný možnosť vydať túto vec
vlastníkovi.
19. K určeniu vlastníckeho práva okresný súd poukázal na to, že žalobca k takémuto určeniu nemal
naliehavý právny záujem (odsek 56. odôvodnenia rozsudku okresného súdu), čo bolo dôvodom

zamietnutia žaloby. Okrem nedostatku naliehavého právneho záujmu bolo dôvodné žalobu na určenie
vlastníckeho práva zamietnuť aj z dôvodu, že žalovaný pre toto určenie nie je pasívne vecne
legitimovaný, pretože Nájomnou zmluvou zo dňa 30.12.1994 v zmysle Článku II. bodu 2.1. bolo
preukázané, že vlastnícke právo k veci, k časti, ku ktorej žiadal žalobca určiť vlastnícke právo, má
Mesto Turčianske Teplice s ohľadom aplikácie ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka k

predmetu sporu. Okresný súd zamietol návrhy na dokazovanie, pretože skutočnosti, ktoré boli rozhodné
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, boli dostatočne preukázané vykonaným dokazovaním,
a preto ďalšie dokazovanie ohľadne trvania nájomného vzťahu, prípadne okolností týkajúcich sa
Zápisu o ukončení diela zo dňa 12.11.2020 výsluchom navrhovaných svedkov by bolo nadbytočné a
nehospodárne.

20. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1, 2 CSP. Úspešným v spore bol žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný 100% nárok
na náhradu trov konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník.
21. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podaním zo dňa

25.07.2022. Žalobca považoval rozsudok okresného súdu za nesprávny, predčasný, pretože podľa
žalobcu okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo predstavuje odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Podľa žalobcu okresný súd pochybil, pokiaľ považoval
veci, ktoré vlastnícky stále patria žalobcovi za súčasť veci - energetickej sústavy prevádzkovanej a
spravovanej žalovaným. Okresný súd si nesprávne osvojil výklad pojmu „súčasť veci“ prezentovanú

žalovaným, a to aj v súvislosti s rozhodnutiami súdov. Žalobca považuje podľa nálezu Ústavného súdu
SR sp.zn. ÚS 42/2015 vlastnícke právo k veci za absolútne právo, ktorého ochranu povyšuje Ústava
Slovenskej republiky na jedno zo základných práv. Pri výklade pojmu „súčasť veci“ je nevyhnutné
postupovať s najvyššou mierou opatrnosti tak, aby nedošlo k porušeniu práva vlastniť vec podľa čl.
20 Ústavy Slovenskej republiky, a to ani pri aplikácii ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 542

ods. 2 Obchodného zákonníka. Okresný súd sa v otázke, či zariadenia, ktorých vydania sa žalobca
domáha, priklonil k výpovediam konateľov žalobcu a žalovaného, že oddelením týchto vecí by došlo k
znehodnoteniu hlavnej veci, a preto ide o jej súčasť a ich vlastníkom sa stal ten, kto je vlastníkom hlavnej
veci. Okresný súd však opomenul tú skutočnosť, že hlavná vec tak, ako je definovaná v zmluvách o dielo,
ale aj v nájomnej zmluve, je sústava energetických zariadení, ktoré spravuje ako nájomca žalovaný.

Podstatným je tu pojem sústava, teda súbor vecí, zariadení a súčastí a podobne. Okresný súd sa
však nevysporiadal s tým, ktorá z týchto vecí tvoriacich sústavu zariadení spravovaných žalovaným,
je hlavnou vecou a vo vzťahu ku ktorej majú byť veci vo vlastníctve žalobcu ich súčasťami v právnom
zmysle. Žalovaný ani okresný súd nedefinovali, oddelením ktorej veci patriacej žalobcovi by došlo k
znefunkčneniu/znehodnoteniu ktorej hlavnej veci, o ktorej by potencionálne žalovaný mohol tvrdiť a

následne aj dokázať, že je k veci vo vlastníctve žalobcu hlavnou vecou. Len všeobecné konštatovanie o
existencii sústavy energetických zariadení ako hlavnej veci, nie je podľa žalobcu dostatočné na to, aby
mohol okresný súd bez ďalšieho konštatovať, že veci vo vlastníctve žalobcu prešli ako súčasť veci ich
zabudovanímdovlastníctvažalovaného.Ďalšouvýhradoukargumentáciižalovanéhoaokresnéhosúdu
je definícia súčasti veci, ako aj toho, čo k hlavnej veci podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez

toho, že by sa tým vec znehodnotila. Veci patriace žalobcovi, vydania ktorých sa domáha, sú oddeliteľné,
čo nie je sporné. Pre povahu vlastníckeho práva ako absolútneho práva, ktorému musí byť poskytnutá
maximálna ochrana, je nevyhnutné pri interpretácii a aplikácii právnej normy na konkrétny prípad byť
veľmi ostražitý a pre akékoľvek obmedzenie alebo stratu vlastníckeho práva použiť nanajvýš prísnekritériá. Pri konštatovaní, že by sa oddelením vecí vo vlastníctve žalobcu hlavná vec znehodnotila,
je preto podstatné o aké znehodnotenie by išlo, či ide o nezvratný stav alebo nie. Nebolo sporné to,
že oddelením a vydaním vecí, ktorých vydania sa žalobca domáhal, by došlo k čiastočnému a len

dočasnému znefunkčneniu nejakej časti energetickej sústavy spravovanej žalovaným. Určite by nedošlo
k znefunkčneniu celej energetickej sústavy a táto by ako taká bola funkčná, až na niektorú jej časť.
Takéto dočasné a len čiastočné znefunkčnenie nemôže byť na ujmu žalobcu a jeho práva na ochranu
vlastníctva.
22. Žalobca si v súlade s ust. § 542 ods. 2 Obchodného zákonníka za účelom ochrany jeho vlastníckeho

práva dojednal v Článku 6 bod 13. Zmluvy o dielo č. TUTEGF202001 z 1.7.2020 výhradu vlastníckeho
práva k svojmu majetku, kým žalobca nedostane protiplnenie za poskytnutie tohto majetku vo forme
úhrady ceny za dielo. K ustanoveniu § 542 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s čl. 20 Ústavy
SR žalobca uviedol, že mu musí byť ako vlastníkovi poskytnutá právna ochrana a musí byť prikázané
žalovanému vydať žalobcovi veci vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení svojho
rozsudku uviedol, že žalobca nepreukázal, že je vlastníkom vecí, vydania ktorých sa domáha, tak

žalobca uviedol, že táto otázka nebola vôbec v konaní sporná. Nikto nespochybnil, že by žalobca veci,
ktorých vydania sa domáha, neboli v jeho vlastníctve. Tvrdenie žalobcu o tom, že mu tieto veci patria,
nebolo spochybnené ani žalovaným, ani okresným súdom, a preto nebolo uvedené potrebné dokazovať,
a to, že je vlastníkom týchto vecí. Pokiaľ by tomu bolo tak, ako to predniesol aj konateľ žalobcu na
pojednávaní, okresnému súdu by boli predložené doklady o nadobudnutí týchto vecí a úhrade kúpnej

cenyzaichnadobudnutie.Žalobcapovažovalrozsudokokresnéhosúduzanesprávny,keďženesprávne
bolo aplikované ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 542 ods. 2 Obchodného zákonníka, t.j.
odvolací dôvod žalobcu sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle ust. § 365 ods. 1
písm. h) CSP, preto žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
23. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 22.8.2022. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa

22.8.2022 uviedol, že okresný súd sa podrobne venoval všetkým skutkovým a právnym argumentom
sporových strán. K aplikácii ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný uviedol, že zákonná
definícia nepozná pojem „čiastočného“ alebo „dočasného“ znefunkčnenia. Samotný konateľ žalobcu na
pojednávaní pred okresným súdom uznal, že oddelením zabudovaných vecí, ktoré dodával žalobca,
by muselo dôjsť k odstávke sústavy tepelných zariadení. Žalovaný by musel vynaložiť enormnú snahu

a náklady na to, aby zariadenia boli znova funkčné, a to napriek tomu, že mal platne dojednanú
zmluvu o dielo so spoločnosťou G&F energy s.r.o., predmetom ktorej bola modernizácia sústavy
tepelných zariadení. Žalobca v odvolaní, ako aj pred okresným súdom poukázal na výhradu vlastníckeho
práva, ktorú mal dohodnutú so spoločnosťou G&F energy s.r.o.. Žalobca zámerne vykresľuje výhradu
vlastníckeho práva vo svoj prospech a opomína, že žalobca mal vedomosť o vlastníckych pomeroch

v súvislosti so zhotovovaním diela. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku
okresného súdu a so závermi vyjadrenými v odseku 48. odôvodnenia, podľa ktorého žalobca už pri
podpise zmluvy vedel, že ide opravovať existujúcu vec (rozvody tepla a teplej vody) a nie zhotovovať
novú vec a súčasne mu bolo zrejmé, že jeho zmluvný partner nie je vlastníkom veci, na ktorej bude
žalobca vykonávať dohodnutú modernizáciu, t.j. žalobcovi bolo zrejmé pri uzavretí zmluvy o dielo,

ktorú mal so spoločnosťou G&F energy s.r.o., že táto nie je vlastníkom nehnuteľností, na ktorých bude
realizovať žalobca predmet diela. Niet pochýb o tom, že žalobca dobre vedel, za akých podmienok
ide realizovať práce na rozvodoch, ktoré sú súčasťou sústavy tepelných zariadení v zmysle zákona č.
657/2004 Z.z. o tepelnej energetike. V ostatnej časti ohľadom toho, čo je súčasť veci v podmienkach
energetiky, žalovaný odkázal na vyjadrenie k žalobe. Celý spor sa týka určenia vlastníckeho práva

a následne vydania veci. Predmet sporu určuje žalobca a ak bola žaloba podaná ako určovacia, tak
žalobca touto žalobou určil základný predmet sporu, a to určenie vlastníckeho práva, čím sa stala
táto skutočnosť spornou. Celé dokazovanie pred okresným súdom sa týkalo určenia vlastníctva k
veci a dokazovania osudu jednotlivých komponentov zabudovaných žalobcom do sústavy tepelných
zariadení. Pretože komponenty zabudované žalobcom sa stali súčasťou hlavnej veci, ich vlastníkom

sa stal žalovaný, čomu zodpovedá zákonná úprava všeobecného vymedzenia právneho osudu veci,
ktorá sa stane súčasťou hlavnej veci, pričom osobitný právny predpis, a to zákon o tepelnej energetike
vymedzuje sústavu tepelných zariadení. Zákonná úprava je v súlade aj so zmluvnými podmienkami
analyzovanými v prejednávanom spore, keď sa žalovaný dohodol s dodávateľom G&F energy s.r.o.,
že je od počiatku vlastníkom sústavy zariadenia a všetkého, čo sa stane súčasťou sústavy. Na tomto

fakte podľa žalovaného nemení nič ani odlišné dojednanie žalobcu so spoločnosťou G&F energy s.r.o..
Naviac k určeniu vlastníckeho práva žalovaný nie je pasívne legitimovaný, k čomu dospel aj okresný súd
v odseku 62. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď vlastnícke právo k veci, k časti, ku ktorej žiadal
žalobca určiť vlastnícke právo patrí Mestu Turčianske Teplice. Žalovaný zdôraznil, že odovzdávaciestanice tepla OST, ku ktorým žalobca žiadal určiť vlastnícke právo a ktoré žiadal vydať, ani neboli
predmetom plnenia žalobcu. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov
odvolacieho konania.

24. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 08.09.2022 (č.l. 299 spisu). Žalobca
zopakoval to, že žalovaný a aj okresný súd v rozpore s právom na ochranu vlastníckeho práva žalobcu
neprimerane široko vyložili ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka definujúceho súčasť veci. Výklad
jednotlivých ustanovení zákona, právnej normy, a teda aj § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí
byť vždy vykonávaný s ohľadom na maximálnu ochranu poskytovanú tomuto právu a nesmie byť v

rozpore s týmto právom, a to ani v prípade kolízie viacerých vlastnícko-právnych vzťahov. Žalobca
zdôraznil, že v konaní pred okresným súdom nebolo sporné, že by veci, ktoré žalobca použil pri plnení
predmetu Zmluvy o dielo č. TUTEGF202001 z 1.7.2020 nemali byť vlastníctvom žalobcu. Pokiaľ bolo
predmetom dokazovania preukázanie tvrdenia žalovaného, že tieto veci sa mali stať súčasťou inej veci,
nemožno to považovať za spochybňovanie toho, že tieto veci mali byť, v čase plnenia záväzku žalobcu
dodať dielo, jeho vlastníctvom a, že na plnenie predmetu diela použil veci, ktoré mu patria. Bolo a

stále je pochybné, čo by malo tvoriť tzv. hlavnú vec, ktorej súčasťou sa mali podľa tvrdenia žalovaného
stať veci, ktorých vydania sa domáha žalobca. Ak žalovaný tvrdil, že veci, ktorých vydania sa žalobca
domáha, sa stali súčasťou nejakej hlavnej veci, mal žalovaný dokázať, ktorá každá jednotlivá vec, ktorej
vydania sa žalobca domáha, je takou, ktorú nie je možné bez znehodnotenia tzv. hlavnej veci oddeliť. V
tomto smere okresný súd nevykonal žiadne dokazovanie, žalovaný ani nenavrhol vykonať dôkazy, preto

neuniesol dôkazné bremeno, aby preukázal a dokázal tvrdenie o možnom znehodnotení hlavnej veci.
Samotné údajné znehodnotenie hlavnej veci, ktoré by malo nastať oddelením vecí, ktorých vydania sa
žalobca domáha, ponechal žalovaný, ale aj okresný súd len v rovine tvrdenia, ktoré nijakým spôsobom
neboloverifikované,podporenédôkazomaleboodbornýmstanoviskom,ktorýmbybolomožnénásledne
preukázať, ktoré časti energetickej sústavy, ktorá by mala byť hlavnou vecou, by mali byť oddelením

vecí, ktorých vydania sa žalobca domáha, znehodnotené a či natrvalo alebo len dočasne a v akom
rozsahu. Žalobca zotrval na odvolacom návrhu zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia veci na
ďalšie konanie.
25. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 11.10.2022. Žalovaný poukázal na ust.
§ 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy

patrí, a to nielen fyzicky, ale funkčne, a čo nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila,
a to tiež nielen fyzicky alebo technicky, ale aj funkčne. Znehodnotením hlavnej veci nemusí byť len
strata jej hodnoty peňažná, ale môže ísť aj o znehodnotenie funkčné, estetické či iné; znehodnotením sa
myslí stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti slúži svojmu pôvodnému
účelu menej kvalitne (plní svoju funkciu na nižšej úrovni), alebo mu nemôže slúžiť vôbec (rozsudky

Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33 Cdo 1666/1998, sp.zn. 22 Cdo 2250/1999, sp.zn. 20 Cdo 2369/1999).
Oddelenie pritom zahŕňa najrôznejšie spôsoby separácie, od priamych zásahov do hmotnej podstaty
veci, cez manipuláciu neničiacu podstatu veci až po obyčajné voľne uskutočniteľné odňatie veci
(rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29 Odo 97/2003). Súčasť veci nie je spôsobilým predmetom
občianskoprávneho vzťahu, ak nie je zákonom ustanovené inak. Súčasť veci zdieľa to, čo po právnej

stránke sa týka hlavnej veci. Tak je to aj vtedy, ak sa v dôsledku faktického spojenia stala súčasťou
hlavnej veci taká vec, ktorá bola predtým samostatnou vecou (Najvyšší súd ČR sp.zn. 3 Cz 3/1990, R
4/1992). Podľa žalovaného zákon stavia samostatnosť veci vo vzťahu k inej veci na dvoch kritériách:
a) na vzájomnej spolupatričnosti a b) na miere ich oddeliteľnosti. Miera spolupatričnosti sa posudzuje
prostredníctvom povahy tej veci, ktorá sa považuje za podstatnejšiu vec, a teda vo vzťahu viacerých vecí

za tzv. hlavnú vec. Zákonný text touto všeobecnou úpravou dáva priestor na individuálne posúdenie,
aké vlastnosti vykazuje hlavná vec, aby z toho bolo možné vyvodiť, či iná, relatívne samostatná vec k nej
„patrí“ natoľko neodmysliteľne, že sa už nemôže považovať za samostatnú vec. Druhé kritérium sleduje
spojenievecípredovšetkýmvofyzickomzmysle.Formulácia„nemôžebyťoddelenábeztoho,abysatým
vec znehodnotila“ avšak nevylučuje možnosť faktického oddelenia vecí. Oddelenie zahŕňa najrôznejšie

spôsoby separácie; ako sú tie, s ktorými je spojený zásah do hmotnej podstaty veci, tak aj tie, ktoré do
podstaty veci nezasahujú, resp. ktorými sú dotknuté len niektoré jej vedľajšie kvality. Vždy predstavuje
pre hlavnú vec „znehodnotenie“ v hodnotovom, kvalitatívnom, funkčnom, estetickom, prípadne aj inom
zmysle. Faktickým oddelením predchádzajúcej súčasti sa táto stáva samostatnou vecou a môže byť
aj samostatným predmetom právnych vzťahov. Ak má ísť o súčasť veci, potom znaky funkčnej a

fyzickej spojitosti s hlavnou vecou musia byť splnené kumulatívne (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z
19.07.2004, sp.zn. 28Cdo/288/2004). Zákonná podmienka, že súčasť veci je to, čo od nej nemožno
oddeliť, neznamená fyzickú neoddeliteľnosť súčasti, ale to, že súčasť nemožno oddeliť bez toho, aby
sa vec neznehodnotila. Žalovaný poukázal na vyjadrenie štatutárneho orgánu samotného žalobcu napojednávaní, ktorý zaujal stanovisko, že by sa predmetné veci dali oddeliť (odmontovať) zo sústavy
tepelných zariadení, pričom takáto montáž by znamenala asi dvojtýždňové znefunkčnenie sústavy
tepelných zariadení. Je možné túto skutočnosť považovať medzi stranami za nespornú, ktorú nie je

potrebné dokazovať, nakoľko sporové strany zhodne uviedli, že oddelenie súčasti by viedlo k odstaveniu
sústavy tepelných zariadení. Zákon nepozná pojem dočasné alebo krátkodobé znefunkčnenie. Podstata
spočíva v tom, že oddelením súčastí hlavnej veci by došlo k odstávke sústavy tepelných zariadení,
čím by nebola možná dodávka tepla. V konečnom dôsledku zo strany sporových strán bolo potvrdené
to, že sústava tepelných zariadení by prestala fungovať. Otázka funkčnosti, resp. nefunkčnosti sústavy

tepelných zariadení podľa vyjadrenia sporových strán ani nebola v procese sporná, preto by bolo
dokazovanie v tomto smere nehospodárne, dokonca nadbytočné. Žalovaný navrhol rozsudok okresného
súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania.

26. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380
ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným

vyhlásenímrozsudkukrajskýmsúdomzarešpektovaniaust.§219ods.1,3CSPbolrozsudokokresného
súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

27. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia

pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/161/2022-330 zo dňa
30.01.2023, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 14.03.2023 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

28. Za aplikácie ust. § 380 ods. 1, § 379 CSP bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v medziach
odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v ním podanom odvolaní zo dňa 25.07.2022. Žalobca
odvolaním napadol predčasnosť rozhodnutia okresného súdu a jeho nesprávne právne posúdenie, čo
žalobca vymedzil ako základný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Podľa žalobcu

okresný súd pochybil pokiaľ veci, ktoré podľa žalobcu mu stále vlastnícky patria, považoval za súčasť
veci - energetickej sústavy prevádzkovanej a spravovanej žalovaným. Podľa žalobcu okresný súd si
nesprávne osvojil výklad pojmu „súčasť veci“. Žalobca zdôraznil aj v súlade s Nálezom Ústavného
súdu SR sp.zn. ÚS 42/2015, že vlastnícke právo k veci je absolútne právo, ktorého ochranu povyšuje
Ústava Slovenskej republiky na jedno zo základných práv, ktoré má každý subjekt spadajúci do

jurisdikcie súdov Slovenskej republiky. Podľa žalobcu pri výklade pojmu „súčasť veci“ je nevyhnutné
postupovať s najvyššou mierou opatrnosti tak, aby nedošlo k porušeniu práva vlastniť podľa čl. 20
Ústavy Slovenskej republiky, a to ani pri aplikácii ustanovení § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 542
ods. 2 Obchodného zákonníka. Hlavná vec je na základe zmluvných vzťahov definovaná ako sústava
energetických zariadení, a preto podľa žalobcu je podstatný pojem to, že ide o sústavu, teda súbor

vecí, zariadení, súčastí a podobne. Podľa žalobcu, nielen žalovaný, ale aj okresný súd nedefinovali,
že by oddelením ktorej konkrétnej veci patriacej žalobcovi došlo k znefunkčneniu/znehodnoteniu,
ktorej hlavnej veci, o ktorej by potencionálne žalovaný mohol tvrdiť a následne aj dokázať, že je k
veci vo vlastníctve žalobcu hlavnou vecou. Podľa žalobcu len všeobecné konštatovanie o existencii
sústavy energetických zariadení ako hlavnej veci, nie je dostatočné na to, aby okresný súd mohol

bez ďalšieho konštatovať, že veci vo vlastníctve žalobcu prešli ako súčasť veci ich zabudovaním
do vlastníctva žalovaného. Žalobca zdôraznil, že veci, vydania ktorých sa domáha, sú oddeliteľné,
pričom pri konštatovaní, že by sa oddelením vecí vo vlastníctve žalobcu hlavná vec znehodnotila,
je podľa žalobcu podstatné to, o aké znehodnotenie by išlo a, či ide o nezvratný stav alebo nie.
Bolo nesporné, že oddelením vecí, vydania ktorých sa žalobca domáha, by došlo len k čiastočnému,

dočasnému znefunkčneniu nejakej časti energetickej sústavy spravovanej žalovaným, avšak by nedošlo
k znefunkčneniu celej energetickej sústavy. Žalobca v odvolaní podľa ust. § 542 ods. 2 Obchodného
zákonníka poukázal na ochranu svojho vlastníckeho práva dojednanú v Článku 6 bod 13. Zmluvy o
dielo č. TUTEGF202001 zo dňa 1.7.2020. Žalobca v odvolaní trval na tom, aby mu bola ako vlastníkovi
poskytnutá právna ochrana. Žalobca uviedol, že v konaní pred okresným súdom nebolo spochybnené

to, že je vlastníkom vecí, vydania ktorých sa domáha, a pokiaľ by k tomu došlo, tak by žalobca predložil
doklady o nadobudnutí týchto vecí a úhrade kúpnej ceny za ich nadobudnutie. Žalobca odvolaním
namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 542 ods. 2 Obchodného
zákonníka.29. Na základe odvolacích dôvodov žalobcu bolo zrejmé, že sa namietalo nesprávne právne posúdenie
veci spojené s aplikáciou ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 542 ods. 2 Obchodného

zákonníka. Krajský súd na základe záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku
okresného súdu v spojení s odvolacími dôvodmi žalobcu konštatuje, že nedošlo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci, pretože okresný súd na v potrebnom rozsahu vykonané dokazovanie
aplikoval správne zákonné ustanovenia, ktoré interpretoval zákonným spôsobom, s ktorým právnym
záverom sa krajský súd v plnom rozsahu stotožnil za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP. Práve z titulu

aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku krajského súdu nie je potrebné a ani žiadúce,
aby sa opätovne zopakovali v celosti tie skutkové a právne závery okresného súdu, s ktorými sa krajský
súd stotožňuje, pretože je postačujúce na ne len odkázať. V podstate rozhodnutie odvolacieho súdu v
spojení s napadnutým rozsudkom okresného súdu tvorí organickú jednotu, a preto za aplikácie ust. §
387 ods. 2, 3 CSP sa Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal
s podstatnými tvrdeniami uvedenými žalobcom v odvolaní.

30. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis, alebo ak sudca aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Na základe

nižšie uvedených prijatých záverov ani k jednej z uvedených situácií napadnutým rozsudkom okresného
súdu nedošlo.

31. Predmetom súdneho sporu na základe podanej žaloby žalobcu a pripustenej zmeny žaloby bolo
určenie vlastníckeho práva žalobcu k vyšpecifikovaným veciam, ako aj vydanie týchto vecí žalovaným

žalobcovi, ku ktorým žalobca tvrdil vlastnícke právo, pretože podľa Článku 6 bodu 13. Zmluvy o dielo
č. TUTEGF202001 zo dňa 1.7.2020, ktorú mal uzavretú žalobca ako zhotoviteľ s objednávateľom G&F
energy s.r.o., so sídlom v Bratislave, dohodol výhradu vlastníckeho práva, podľa ktorej objednávateľ -
G&F energy s.r.o. nadobudne vlastnícke právo k dielu podľa tejto zmluvy úplným zaplatením dohodnutej
ceny za dielo. Žalobca okrem iného uviedol, že nezaplatením dohodnutej ceny jeho zmluvný partner, a to

objednávateľG&Fenergys.r.o.nenadobudolvlastníckeprávo,apretopodľažalobcutotojehovlastnícke
právo zostalo zachované, ochrany ktorého sa domáhal práve v súdnom konaní o určenie vlastníckeho
práva a o vydanie veci voči žalovanému, ktorý však nebol v žiadnom vzťahu so žalobcom.

32. Okresným súdom vyslovenému právnemu názoru, vo výsledku ktorého bola žaloba žalobcu

zamietnutá, predchádzali skutkové zistenia. Pre posúdenie žaloby žalobcu v potrebnom a dostatočnom
rozsahu boli prijaté skutkové zistenia okresným súdom, ktoré krajský súd považuje za vecne správne
a z nich pri odvolacom dôvode žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci vychádzal. Krajský súd
pri právnom posúdení veci preto vychádzal z toho, čo bolo pred okresným súdom sporovými stranami
tvrdené ako nesporné. Ak sa žalobca cez inštitút vlastníckeho práva domáhal úspešnosti v súdnom

spore, tak tento inštitút ani poukazom na čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky nemôže byť hodnotený vo
vyvolanom súdnom spore ako absolútny, bez limitov, ktoré vychádzajú zo zákonnej úpravy.

33. V odvolacom konaní nebolo sporné, že žalobca v postavení zhotoviteľa mal uzavretú s
objednávateľom G&F energy s.r.o., so sídlom v Bratislave Zmluvu o dielo č. TUTEGF202001 zo dňa

1.7.2020, v ktorej sa zaviazal vykonať ako zhotoviteľ pre objednávateľa časť diela - Modernizácia
rozvodov tepla CZT Turčianske Teplice I. etapa-H. Rakovce - stavebné práce: časť SO 01 Kotolňa
Horné Rakovce a časť montáž a zapojenie OST staníc v rozsahu Prílohy č. 1.. Podľa Článku 3 bodu
2. tejto zmluvy o dielo predmetom okrem iného nebola dodávka OST staníc, ani ich komponentov a
dokumentáciakním(merače,ventily,teplomery,izoláciastanice,káblovanieaMaE...).VČlánku4bod4.

tejto zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že investor po celú dobu plnenia podľa Článku 4 bod 2. tejto zmluvy
je vlastníkom nehnuteľností, na ktorých sa práce realizujú. Nebolo sporné, že tejto zmluve predchádzala
Zmluva o dielo zo dňa 8.7.2019 č. Z0147/TUTV/20 uzavretá medzi zmluvným partnerom žalobcu, a to
spoločnosťou G&F energy s.r.o. ako zhotoviteľom s Teplico, s.r.o., t.j. žalovaným ako objednávateľom,
predmetom ktorej podľa Článku 3 bod 1. bol záväzok zhotoviteľa, a to spoločnosti G&F energy s.r.o.

vykonať pre objednávateľa - žalovaného dielo - Modernizácia rozvodov tepla CZT Turčianske Teplice I.
etapa-H. Rakovce - stavebné práce v rozsahu podľa článku 2 tejto zmluvy a Prílohy č. 2 Ocenený výkaz
výmer. Na základe týchto zmluvných vzťahov bolo zrejmé, že žalobca bol poddodávateľom a hlavným
dodávateľom - zhotoviteľom bola spoločnosť G&F energy s.r.o., ktorá v zmluve o dielo so žalovaným akoobjednávateľom mala podľa Článku 4 bodu 4. dohodnuté, že žalovaný ako objednávateľ je po celú dobu
plnenia vlastníkom, resp. nájomcom nehnuteľností, na ktorých sa práce realizujú. Ďalej bolo nesporné aj
v zmysle doloženej Nájomnej zmluvy zo dňa 13.12.1994, že energetické zariadenia na výrobu a dodávku

tepla a teplej úžitkovej vody, na ktorých sa vykonávalo dielo zo strany žalobcu, keď jeho predmetom
bola modernizácia rozvodov tepla CZT Turčianske Teplice, boli vo vlastníctve Mesta Turčianske Teplice,
ktoré uvedenou nájomnou zmluvou boli dané do nájmu žalovanému. Na základe týchto nesporných
záväzkových vzťahov okresný súd správne konštatoval, že k časti žaloby žalobcu o určenie vlastníckeho
práva žalovaný nemal pasívnu vecnú legitimáciu, pokiaľ vlastníkom energetických zariadení na výrobu

a dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, na ktorom predmete vlastníctva žalobca vykonával časť diela,
bolo Mesto Turčianske Teplice a nie žalovaný. Naviac vecne správne konštatoval okresný súd, že v časti
žalobného nároku o určenie vlastníckeho práva žalobca nemal naliehavý právny záujem, pokiaľ ďalšou
časťou žalobného petitu sa žalobca domáhal vydania veci, v rámci ktorého bol okresný súd povinný sa
prejudiciálne vysporiadať s otázkou vlastníckeho práva k veciam, ktoré žalobca žiadal od žalovaného
vydať (§ 137 písm. c) CSP, odseky 52., 56., 62. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu).

34. Ak uzavretou Nájomnou zmluvou zo dňa 30.12.1994 vlastník, a to Mesto Turčianske Teplice dalo
žalovanému do nájmu energetické zariadenia na výrobu a dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, potom
vecne správne konštatoval okresný súd v časti žaloby žalobcu o vydanie veci pasívnu legitimáciu
žalovaného, ktorý práve uzavretou nájomnou zmluvou má k veci dispozičné oprávnenie, t.j. disponuje

s vecou, a to energetickým zariadením na výrobu a dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, na ktorej
bola vykonaná ich modernizácia, ktorú žalobca vykonával ako subdodávateľ (§ 126 Občianskeho
zákonníka). Za konštatovania pasívnej legitimácie žalovaného v časti žalobného petitu o vydanie veci
boli pre zamietnutie žaloby žalobcu podľa názoru krajského súdu vecne správnym spôsobom aplikované
ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 542 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení

s ust. § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka
súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa
tým vec znehodnotila. Je už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov ustálené to, že podstatnými
definičnými znakmi súčasti veci sú jej funkčná a fyzická spojitosť s hlavnou vecou a nemožnosť jej
oddelenia bez toho, aby sa tým vec znehodnotila. Ako súčasť veci možno považovať všetko, čo k nej

podľa povahy patrí, za čo treba považovať terminologické vyjadrenie úzko spojené s hospodárskym
určením a funkčnosťou veci. Súčasť veci je to, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené
bez toho, aby sa tým vec znehodnotila a zdieľa právny osud veci hlavnej. Neoddeliteľnosť od veci
hlavnej v zmysle ust. § 120 Občianskeho zákonníka sa spája nielen so zhodnotením fyzickým, ale aj
hodnotovým, funkčným, či estetickým. Krajský súd sa stotožňuje s právnymi závermi okresného súdu pri

vymedzení súčasti veci v zmysle ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka za skutkového stavu, že veci,
ktoré žiada žalobca vydať, boli zabudované do energetického zariadenia na výrobu a dodávku tepla a
teplej úžitkovej vody vo vlastníctve Mesta Turčianske Teplice, za súčasného zistenia, keď oddelením
komponentov, resp. vecí, vydania ktorých sa žalobca domáha, by došlo k znefunkčneniu energetického
zariadenia na výrobu a dodávku tepla a teplej úžitkovej vody. Podľa výsledkov dokazovania pred

okresným súdom, vyjadrení na pojednávaní konanom dňa 8.6.2022, nebola podstatná, určujúca doba
znefunkčnenia energetického zariadenia - rozvodov tepla CZT Turčianske Teplice, ktorých sa týkala
modernizácia, ktorú v dohodnutom rozsahu vykonal v subdodávke žalobca zabudovaním komponentov
pri plnení predmetu zmluvy o dielo, ale to, že oddelením týchto komponentov - vecí, vydania ktorých
sa žalobca domáha, by došlo k funkčnému znehodnoteniu. Práve funkčné znehodnotenie je definičným

znakom súčasti veci, t.j. neoddeliteľnosti veci od veci hlavnej v zmysle ust. § 120 Občianskeho
zákonníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 3Cz 3/90, sp.zn. 20Cdo 931/1999). K úplnosti
záverovvyjadrenýchokresnýmsúdom,krajskýsúddodáva,žepokiaľžalobcavsamostatnomzmluvnom
vzťahu, ktorý mal s objednávateľom G&F energy s.r.o. dohodol výhradu vlastníckeho práva, podľa ktorej
objednávateľ G&F energy s.r.o. nadobudne vlastnícke právo k dielu, ktorú časť vykonával žalobca až

úplným zaplatením dohodnutej ceny za dielo, ku ktorému zaplateniu ceny nedošlo, tak táto výhrada
vlastníckeho práva mohla žalobcovi svedčiť len do momentu, kým sa tento majetok, resp. vykonané dielo
nestalo súčasťou veci hlavnej z titulu zabudovania do energetického zariadenia na výrobu a dodávku
tepla a teplej úžitkovej vody, ktorých modernizáciu rozvodov podľa zmluvy o dielo realizoval aj žalobca
ako subdodávateľ.

35. Krajský súd ďalej dodáva, že nevyhnutnou podmienkou pre to, aby pôvodne samostatná vec mohla
byť považovaná za súčasť veci je, aby medzi pôvodnou hlavnou a pôvodnou samostatnou vecou boli
funkčné väzby v takej miere, že pôvodne individuálne určená vec už od hlavnej veci nemôže byťoddelená bez toho, aby došlo k znehodnoteniu veci hlavnej. Pojem znehodnotenia hlavnej veci je
pritom potrebné posudzovať nielen z hľadiska technického, ale aj z hľadiska funkčného. Neoddeliteľnosť
veci nemusí znamenať len jej fyzickú neoddeliteľnosť, ale môže ísť tiež o neoddeliteľnosť funkčnú, či

znehodnotenie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 1432/2002). Znehodnotením hlavnej
veci nemusí byť len strata jej peňažnej hodnoty, ale môže ísť aj o znehodnotenie funkčné, estetické alebo
iné. Za znehodnotenie možno považovať stav, keď hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením
jej súčasti môže slúžiť svojmu pôvodnému účelu menej kvalitne alebo nemôže slúžiť vôbec. V zhode
s okresným súdom, krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 3Cz 39/1991,

podľa ktorého ...„ustanovenie § 120 Občianskeho zákonníka vymedzuje pojem súčasti veci tak, že
súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa vec
znehodnotila; znehodnotenie nemožno chápať len v užšom slova zmysle, teda iba ako úplné zničenie,
či aspoň podstatné poškodenie hlavnej veci. Znehodnotenie naopak možno chápať tiež podľa zníženia
hodnoty,atýmspravidlatiežcenyveci,môžeznamenaťtiežto,ževecbudedobudúcnaplniťsvojúčelna
nižšej úrovni (tzv. funkčné znehodnotenie), prípadne možno tiež uvažovať o estetickom znehodnotení,

ktorým sa spravidla má na mysli znehodnotenie z hľadiska vzhľadu veci.“. Obdobne Najvyšší súd SR v
rozsudku sp.zn. 6Sž 121/96 dospel k záveru, že znehodnotenie veci podľa § 120 ods. 1 Občianskeho
zákonníka môže spočívať jednak v znížení jej hodnoty, ako aj znížení jej funkčnosti, či v narušení jej
hospodárskeho účelu.

36. Výsledky dokazovania pred okresným súdom vzhľadom k nespornosti zistení potvrdili to, že veci,
ktoré žalobca žiada vydať boli zabudované do energetického zariadenia na výrobu a dodávku tepla a
teplej úžitkovej vody vo vlastníctve Mesta Turčianske Teplice. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu
na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 18.5.2022 bolo nesporné, že oddelením vecí, ktoré
žalobca zakomponoval do celého systému, by došlo k znehodnoteniu systému, k znefunkčneniu diela.

Táto skutočnosť znefunkčnenia diela bez ohľadu na čas, v ktorom by trvala, potvrdila znehodnotenie,
čo zodpovedá zákonnému zneniu ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Veci, ktorých vydania
sa žalobca domáhal, v dôsledku zabudovania stratili charakter samostatných vecí v právnom zmysle.
Právne úkony týkajúce sa hlavnej veci, ktorej súčasťou sa stali pôvodne samostatné hnuteľné veci, sa
vzťahujúnavšetkysúčastihlavnejveci.Súčasťhlavnejveciprechádzananadobúdateľahlavnejvecibez

ďalšieho, t.j. aj v prípade, ak tak nebolo výslovne uvedené a identifikované v zmluve, na základe ktorej
došlo k prevodu vlastníctva hlavnej veci. Okresný súd správne právne posúdil zistený skutkový stav
za aplikácie ust. § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď veci, vydania ktorých sa žalobca domáhal,
sa stali súčasťou hlavnej veci a nemohli byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila, a to
energetické zariadenia na výrobu a dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, na ktorých vykonával žalobca

podľa zmluvy o dielo ich modernizáciu.

37. Správne právne posúdenie vykonal okresný súd aj vo vzťahu k zákonnému ust. § 542 ods. 2
Obchodného zákonníka. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalobcu je potrebné v komplexnosti poukázať na
ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 536 ods. 2, § 538, § 542 ods. 1 Obchodného

zákonníka, vo väzbe na ust. § 542 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré zákonné ustanovenia v citácii
uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Pri zmluve o dielo, ktorej predmetom je
údržba, oprava alebo úprava veci, neprechádza nebezpečenstvo škody na veci a ani vlastnícke právo na
zhotoviteľa (§ 542 ods. 3 Obchodného zákonníka). Je to vylúčené z dôvodu, že vlastníkom opravovanej
a upravovanej veci je vždy objednávateľ a vykonaním opravy alebo úpravy veci, resp. jej údržby sa

na vlastníckom vzťahu k tejto veci nič nemení. Predmetom zmluvy o dielo, ktorú mal uzavretú žalobca
ako zhotoviteľ s objednávateľom G&F energy s.r.o., bola modernizácia už existujúcich rozvodov tepla
CZT Turčianske Teplice, t.j. modernizácia energetických zariadení na výrobu a dodávku tepla a teplej
úžitkovej vody, ktoré vlastnícky patria Mestu Turčianske Teplice, a preto nebolo možné konštatovať
vlastníckeprávožalobcu,anizapoužitiatejtozákonnejúpravy.Žalobcatak,akouviedolajvecnesprávne

okresný súd v odseku 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku, už pri podpise zmluvy o dielo vedel, že
ide opravovať existujúcu vec, t.j. rozvody tepla a teplej vody a nie zhotovovať novú vec. Krajský súd
k vecne správnym záverom vyjadreným okresným súdom v napadnutom rozsudku dodáva, že ak sa
dielo zhotovuje na pozemku objednávateľa, podľa Obchodného zákonníka vlastníkom zhotovenej veci je
objednávateľ, pričom nie je rozhodujúce, či zhotoviteľ na vykonanie diela, prípadne jeho časti použil inú

osobu a, či v tomto vzťahu došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva zhotoviteľom. Krajský súd nezistil
relevantnosť odvolacích dôvodov žalobcu, preto vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného
súdu potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému
voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady

trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. §
262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.