Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2023

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822200326
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2023:5822200326.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa/manžela: V.
O.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XX,t.č.bytomR.XX,protiodporkyni/manželke:W.O.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, so sídlom H., N. XX, o rozvod
manželstvaasúčasnejúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletýmdeťom:1.maloletáU.,
XX.XX.XXXX, 2. maloletá G., nar. XX.XX.XXXX, 3. maloletá Z., nar. XX.XX.XXXX a 4. maloletý V., nar.
XX.XX.XXXX, všetky bytom C. XX, všetky v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, na odvolanie odporkyne/

manželky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/6/2022-94 zo dňa 4. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., IV. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zostáva n e d o t k n u t ý .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a V. z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec vracia na
nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo V. O. a W. O. a maloleté deti

pochádzajúce z manželstva na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke s právom oboch
rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Otca zaviazal povinnosťou na platenie
výživného na každé maloleté dieťa po 60,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletých detí. Vo zvyšku návrh otca zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené. Rozvrat

ich vzťahu bol zrejme spôsobený rozdielnymi náhľadmi manželov na spoločný život, ktorý vyústil až
do odsúdenia manžela a otca maloletých detí. Zrejme táto skutočnosť spôsobila, že manželia už nie
sú schopní vytvoriť prostredie pre pokojnú výchovu maloletých detí a spoločné spolužitie. Pokiaľ ide o
maloleté deti, mal preukázané, že starostlivosť o deti zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti neboli
zistené žiadne nedostatky. Otec o maloleté deti má záujem, avšak tieto sú silne pod vplyvom najstaršej
sestry, ktorá je na strane matky a v danom prípade by zrejme úprava styku otca s maloletými deťmi
bola zbytočná, keďže by sa nerealizovala. S rodinou pracuje organizácia Compas, a preto je zrejme

najvhodnejšie vyčkať na výsledok pôsobenia predmetnej organizácie a v závislosti od výsledku sa potom
otec môže domáhať úpravy styku s deťmi. Otec je zamestnaný s mesačným príjmom 1 000,- eur, z
ktorých platí spotrebný úver získaný počas manželstva vo výške 377,42 eur, deťom platí poistky vo
výške 97,40 eur mesačne a výživné vo výške 150,- eur mesačne. Býva u svojej matky, ktorej prispievana chod domácnosti sumou 50,- eur. Tiež má náklady so stravou, hygienou a liekmi vo výške 300,-
eur. Matka maloletých detí má príjem 400,- eur z brigády od svojej kamarátky a pri výchove jej pomáha
sestra. Dospel k názoru, že príjem otca je vo výške, ktorá mu nedovoľuje platiť výživné vyššie ako 60,-

eur na každé maloleté dieťa. Aj keď má matka nízky príjem, nič jej nebráni, aby si našla riadne zaplatené
zamestnanie, keďže deti sú vo veku, kedy chodia už do školy a nevyžadujú celodennú starostlivosť. I
keď určené výživné nepokryje ani len čiastočne potreby maloletých detí, treba brať do úvahy fakt, že
otec spláca úver nadobudnutý počas manželstva s matkou a matke doteraz postačoval len brigádnický
príjem.

3. V zákonom stanovenej lehote proti výroku III., ktorým bola stanovená vyživovacia povinnosť otca
voči maloletým deťom, podala odvolanie matka. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. V čase
rozhodovania vychádzal z údajov, ktoré boli aktuálne (nakoľko najmä vychádzal z pravdivo opísaných a

odôvodnených potrieb pre maloleté deti a výdavkov na tieto odôvodnené potreby) a úplne boli relevantné
pre rozhodnutie vo veci (má za to, že sa súd zameral na komparáciu jej príjmu s výdavkami otca,
nie však na zistenie jej skutočne potencionálnej životnej úrovne a výlučnej starostlivosti o ich deti).
Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Pred súdom prvej
inštancie tvrdené výdavky preukázala najmä predložením dokladov o tom, že tieto náklady skutočne

pravidelne vynakladá, a preto mal súd na ne prihliadať. Doplnila výdavky na maloletú dcéru U. súvisiace
so štúdiom na bilingválnej obchodnej akadémii SSOŠ EDUCO, zároveň popiera nepravdivé tvrdenia
navrhovateľa týkajúce sa pravidelného nakupovania potravín pre maloleté detí. Súd pri určení výšky
výživného na maloleté deti na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Podotkla, že príjem otca deklarovaný mzdovými listami od zamestnávateľa nie je skutočným

jeho príjmom a skúmaním skutočne dosahovaného príjmu by sa preukázala skutočnosť, že otec
dosahuje príjem podstatne vyšší, napríklad výpisom z bankového účtu, na ktorý mu zamestnávateľ
poukazuje skutočne vyplatenú mzdu spolu s ostatnými platbami súvisiacimi s výkonom zamestnania.
V tejto súvislosti poukázala na obdobnú pracovnú pozíciu - vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy,
ktorá je dostupná na stránke s ponukou zamestnania Profesia so mzdovými podmienkami od 1 900,-

do 3 500,- eur mesačne. V zmysle potvrdení o zrealizovaní transakcie 14.08.2022 a 11.09.2022 bolo
v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa prispieť na výživu maloletým deťom sumou 500,- eur a
320,- eur. Súd sa nezaoberal pre vec významnými skutočnosťami, ako sú najmä majetkové pomery,
ktoré možno preukázať výpisom z listu vlastníctva, keď otec je vlastníkom nehnuteľnosti na LV č. XXXX
v k.ú. C. a tiež majiteľom bankových účtov v banke S. Q. N., a.s., Z. Z., a.s. (poznámka: zostatková

finančná suma 8 000,- eur) a v nórskej banke (poznámka: zostatková finančná suma 3 500,- eur).
Stanovená výška výživného nepokryje ani len čiastočné potreby maloletých detí, a teda má za to, že
určená výška nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí. Má za to, že suma výživného
vo výške 200,- eur na maloletú U. a G. a suma 150,- eur na maloletú Z. a maloletého V. zodpovedá
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a odôvodneným potrebám maloletých detí.

Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, že zaviaže otca plniť vyživovaciu povinnosť, ako je vyššie
uvedená, alternatívne navrhuje v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na nové konanie.

4. Otec k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a nesúhlasí s navrhovaným

výživným, nakoľko jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a zdravotný stav to nedovoľujú.
Pracuje ako vodič s mesačným príjmom 800,- eur a od septembra 2022 1 000,- eur, k čomu prikladá
výpisy z účtu. Z uvedeného príjmu prispieva 240,- eur na výživné detí, hradí spotrebný úver 377,42
eur, ktorý nadobudli spolu s matkou a bol použitý na stavbu rodinného domu, ktorý začali stavať počas
manželstva Platí životné poistky deťom 23,40 eur, 20,- eur, 26,- eur, 28,- eur a rovnako si platí životné

poistenie 33,18 eur. Býva v rodičovskom dome s matkou, ktorej prispieva 50,- eur mesačne a tiež má
výdavky na stravu a lieky, a to 350,- eur, nakoľko mu bola nedávno diagnostikovaná cukrovka 2. typu.
Taktiež spláca pohľadávku 120,- eur, ktorá mu vznikla v čase väzby a z dôvodu, že mu matka odmietla
vydať značku, ktorú potreboval k odhláseniu motorky - skúter. Matka nepravdivo uvádza, že má viac
účtov, keď jediný účet je vedený vo S., ktorého zostatok je už dlhodobo v mínuse, iné účty nemá. Účet

vedený v Nórsku mu zanikol a zostatková suma bola prevedená na účet S.. Peniaze, ktoré zaslala
navyše v mesiaci august a september, si požičal od matky a boli určené na zvýšené výdavky k nástupu
do školy pre deti. Matka k odvolaniu predložila ponuku práce, kde by sa mohol zamestnať, avšak z tejto
ponuky vyplýva, že je potrebný čistý register trestov a keďže bol minulý rok odsúdený, je ťažké si nájsťdobre platenú prácu. Takisto z dôvodu ambulantnej protialkoholickej liečby, ktorá mu bola stanovená v
trestnom konaní. Nehnuteľnosť, na ktorú sa odvoláva matka, majú rovnakým dielom s matkou v 1/1 v
bezpodielovom spoluvlastníctve a inú nehnuteľnosť nevlastní. Naproti tomu, matka je spoluvlastníkom

ďalšej nehnuteľnosti, v ktorej momentálne býva, o čom predložil list vlastníctva. Nároky na výživné
sú prehnané, nakoľko matka bola zvyknutá na vyšší príjem do domácnosti, ktorý počas manželstva
zabezpečoval výhradne on, a to prácou v zahraničí. Žiada odvolanie matky zamietnuť.

5. Matka v replike uviedla, že tvrdenia otca vo vyjadrení k odvolaniu sú nepravdivé a zavádzajúce.

Pokiaľ ide o účty, má vedomosť o tom, že ešte v čase nástupu do väzby mal otec vedený účet v Z.
Z., na ktorom mal dostatok finančných prostriedkov. Popiera, že by mu nemala poskytnúť súčinnosť pri
vydávaní značky potrebnej k odhláseniu motorky - skútra. Otec v konaní pred súdom prvej inštancie
o diagnostikovaní cukrovky 2. typu svoje tvrdenie riadne nepreukázal a nepredložil žiaden doklad o
tom. Matka navyše poukázala na mesačné a ročné výdavky, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie
plnohodnotnej starostlivosti o maloleté deti a tie doplnila potvrdeniami o zdravotnom stave jednotlivého

maloletého dieťaťa. Takisto bolo nevyhnutné zakúpiť počítač potrebný k štúdiu, nakoľko pôvodný počítač
sa opotreboval a stal sa nefunkčným. O príspevok požiadala i otca, ktorý nemá záujem o plnú podporu
v tejto časti. Zotrvala na svojich odvolacích dôvodoch, ako aj na odvolacom návrhu.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v
intenciách § 64 a § 65 Civilného mimosporového poriadku a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch

II. a IV. podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo výrokoch II. a V. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v tomto
rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie. Vo výroku I., ktorým bolo
manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené zostal nedotknutý.

8. Odvolacia námietka matky smerovala proti určeniu vyživovacej povinnosti otca. Úprava pomerov

manželov k maloletým deťom na čas po rozvode je procesný inštitút spojenia veci, ku ktorému dochádza
ex lege bez potreby ďalšieho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené je súd povinný v rozhodnutí, ktorým
rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa vždy upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode aj bez návrhu. Z princípu oficiality vyplýva, že v odvolacom
konaní platí zásada neviazanosti odvolacieho súdu rozsahom odvolania vo veciach, ktoré možno začať

bez návrhu ako aj zásada neviazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi. Odvolací súd teda
preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli. Ide o úplnú
apeláciu,pretožesúdmusízistiťskutočnýstavveci.Pretoajkeďmatkanepodalaodvolaniečodoúpravy
práv a povinností k maloletým deťom v celom rozsahu, odvolací súd preskúmaval rozhodnutie aj v tejto
časti.

9. Pokiaľ súd prvej inštancie maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke
s právom oboch rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok a zamietol návrh otca v
časti úpravy stretávania s maloletými deťmi odvolací súd má za to, že v tejto časti vec vecne správne
posúdil. V plnom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti (body 25-27

odôvodnenia) a zároveň naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

10. K určeniu vyživovacej povinnosti otca voči maloletých deťom odvolací súd zdôrazňuje, že rodičia
majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom a musia im poskytovať nevyhnutné
náklady na ich živobytie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Záväzok nie je solidárny, pri

nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov, sa povinnosť presúva v potrebnom
rozsahunadruhéhorodiča.Tedazákonnávyživovaciapovinnosťobochrodičovneznamenámechanickú
rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich.
Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie
len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok),

ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu, aby sa rodič
nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napr. tým, že príjme finančne
nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho
majetku. Vyživovaciu povinnosť vykonáva rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti osobnoustarostlivosťou a poskytovaním vecných plnení ako stravy, zdravotníckych potrieb a bývania. Druhý z
rodičov plní svoju vyživovaciu povinnosť formou finančného plnenia.

11. Podľa už skôr prijatých právnych záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutiach sp. zn.
8 Cdo 50/2017, 3 Cdo 88/2017, 3 Cdo 87/2017, 3 Cdo 226/2017 určenie výšky výživného je vždy
výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej
veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie
rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ako aj

odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu. Iný
výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné priznáva (napr. 8 Cdo 50/2017).

12. Vzhľadom na zásadu uvedenú v čl. 6 CMP, a to povinnosť súdu zistiť skutočný stav veci (uplatnenie
vyšetrovacieho princípu), je mimosporové konanie typické dominanciou princípu oficiality a princípu
materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, a teda v rámci dokazovania sa

súd nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania (pozri § 32 CMP), ale aplikuje tzv.
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Nie je však vylúčené, aby si súd
osvojil (fakultatívne) zhodné tvrdenia účastníkov, ale len za splnenia podmienky, že nemá pochybnosti
o ich pravdivosti, a zároveň nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. Ustanovenie § 37 CMP

predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k § 186 ods. 2 CSP, ktoré sa pre oblasť mimosporových konaní
neuplatní. Všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v
rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti za zistenie skutkového
stavu, ktoré nemôže závisieť od vôle účastníkov konania (uznesenie Ústavného súdu SR z 24. apríla
2003, sp. zn. IV. ÚS 78/03).

13. Súd prvej inštancie pri určení výšky bežného výživného sa neriadil vyššie uvedenými zásadami,
náležite nezistil skutočný stav vo veci, pokiaľ sa jedná o príjmy a majetkové pomery oboch rodičov.
Ako už bolo vyššie konštatované vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, preto je nutné zisťovať
príjmy a majetkové pomery aj u rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rovnako

je potrebné zaoberať sa skutočnými nevyhnutnými nákladmi každého jednotlivého dieťaťa na jeho
výživu. Vysporiadať sa deklarovanými výdavkami na výživu každého maloletého dieťaťa jednotlivo, ako
aj výdavkami rodičov, ktoré nie sú nevyhnutné, nakoľko náklady na bežnú výživu maloletých detí majú
prednosť. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutočný stav vo veci ohľadne majetkových pomerov
oboch rodičov, ako aj ich príjmov (napr. dopytom u zamestnávateľa), aký iný majetok vlastnia, zistiť, či

matka otcovi prispieva na spoločný úver. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na to, že matka si môže
nájsť lepšie zamestnanie, je nutné sa podrobnejšie zaoberať, či si matka lepšie zamestnanie skutočne
hľadá, príp. sa vzdala výhodnejšieho zamestnania a v takom prípade vychádzať z potencionálneho
príjmu matky. Napokon je nutné súdu prvej inštancie vytknúť, že tento účastníkov k vyššie u vedených
otázkam ani nevypočul, nezisťoval bližšie skutočný stav, ohľadne majetkových pomeroch a príjmoch

rodičov, nevyhnutných nákladov na výživu každému maloletého dieťaťa.

14. Matka v rámci odvolania poukazovala na to, že otec si mohol zabezpečiť prácu u zamestnávateľa, u
ktorého by dosahoval vyšší príjem, avšak otec v rámci vyjadrenia k odvolaniu uvedené náležite vyvrátil,
keď skutočne jednou z podmienok na získanie takého zamestnania bol čistý register trestov.

15. Doplnením odpovedí na tieto otázky umožní súdu prvej inštancie určiť výšku bežného výživného
jednotlivé na každé maloleté dieťa (ktoré ako už bolo vyššie uvedené má spotrebný charakter) tak, aby
zodpovedalo ich nákladom na výživu a aj možnostiam a schopnostiam ich rodičov.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP vo výroku III. o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie v tomto rozsahu na nové konanie a rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní
bude zistiť náležite skutočný stav vo veci, príjmy a majetkové pomery oboch rodičov, ich nevyhnutné
náklady na živobytie, v prípade, že žijú v domácnosti s viacerými dospelými osobami, zhodnotiť ako sa

aj tieto ďalšie osoby podieľajú na nákladoch domácnosti, vysporiadať sa s reálnymi nákladmi na výživu
maloletých, v súvislosti s tým, zaoberať sa aj námietkami účastníkov v odvolaní a vyjadrení k odvolaniu
a v zmysle toho určiť vyživovaciu povinnosť otca. Nové rozhodnutie náležite odôvodniť v zmysle § 220
ods. 2 CSP.17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)