Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. január 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/67/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218204270
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4218204270.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcu: R. Z., nar.

XX.X.XXXX, bytom N. XXX, zast.: JUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš, proti
žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom
Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00166481, v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd podanú žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: "Žaloba o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej

moci" ktoré doručil súdu dňa 17.9.2018, sa domáhal o náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci.

2. Súd vo veci konal a rozhodol za účasti strán sporu a ich zástupcov. Žalovanej bola žaloba doručená
dňa 29.10.2018, ako je zrejmé z č. l. 91 súdneho spisu.

3. Advokát žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu zhodne s písomne vyhotovenou žalobou, na

základe ktorej si uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. na
tom skutkovom základe, že voči žalobcovi bol vznesené obvinenie, bola podaná obžaloba zo skutku, za
ktorý bol okresným aj krajským súdom oslobodený. Poukázal na to, že zdôvodnenie rozhodnutia bolo
vypracované takou autoritou, akou je p. generál Samaš, ktorý konanie žalobcu posúdil ako skutok, ktorý
nie je možné trestnoprávne posudzovať z titulu výkonu dozornej služby. Zároveň dodal, že toto konanie
je akýmsi vyústením kolektívnej viny za situáciu, ktorá sa stala skôr z titulu krádeže 2 pištolí. Ďalej
uviedol, že žalobca veľmi zle znášal situáciu po tom, čo bolo voči nemu vedené trestné konanie, ktoré

trvalo 3 roky, kedy žalobca dostával len zlomok svojho príjmu v rozsahu 40 % mzdy, niečo okolo 325,-
EUR/mesiac, zostatok sa mu až následne doplatil, ako je zrejmé z č. l. 129. Tento nedostatok finančných
prostriedkov sa jednoznačne podpísal pod jeho život, ako aj jeho rodiny, rozviedol sa v septembri 2013, a
následne bol povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa, avšak pre nedostatok finančných prostriedkov
mal s tým problémy. Ďalej vo vzťahu k osobnému životu a k služobnému a profesionálnemu životu
jednak mal úplne pozastavený kariérny rast, ktorý jednak súvisí s dosahovaním vyšších hodností, a tým
aj vyššieho príjmu, ako aj účasti v zahraničných misiách, napr. bol vybraný do Afganistanu, predtým

absolvoval misiu v Kosove, na Golanských výšinách, ktorá účasť na misiách je spojená s dosiahnutím
vyššieho mesačného príjmu. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd zaviazal žalovanú stranu na
náhradu škody, ktorú vyčíslili z titulu náhrady trov obhajoby v sume 2.910,29 EUR, a z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy v sume 25.000,- EUR. Na otázku súdu advokát žalobcu špecifikoval uplatnený nárokpodľa zák. č. 514/2003 s poukazom na podanú žalobu, a to z č. l. 10 súdneho spisu bod 4 s poukazom
na § 8 ods. 1 písm. b) aj z titulu nesprávneho úradného postupu podľa § 9 zákona, na ktorú skutočnosť
mal poukázať vo svojom rozhodnutí aj trestný senát KS.

4. Žalobca na pojednávaní súdu uviedol, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s vyjadrením svojho
advokáta, a navyše dodal, že v konaní o rozvode manželstva v septembri 2013 uzatvoril s bývalou
manželkou dohodu o tom, že ich mal. dieťa N. Z., nar. XXXX bol zverený matke a on bol povinný
prispievaťnajehovýživusumou130,-EURvzhľadomkjehopríjmudotejdoby.Následne,podľažalobcu,

bolo voči nemu vznesené obvinenie dňa 11.6.2014 a od 6.8.2014 mu bol pozastavený príjem, ktorý
mal do tej doby, dostával len 40 % príjmu v sume 325,- EUR. Faktickú činnosť pre armádu nemohol
vykonávať, keďže bol postavený mimo služby, a to až do právoplatného rozhodnutia KS, a na základe
tohto režimu denne od 06.30 hod. do 15.30 hod. musel zotrvať v mieste jeho bydliska a byť k dispozícii
veliteľovi práporu a vojenskej polícii cez telefón. Za toto obdobie nikdy nebol povolaný do Levíc, len
boli za ním z vojenskej polície. Po rozvode sa dohodli, že manželka bude bývať aj so synom v tom

dome, ktorý si kúpili z pôžičky, ale pôžičku splácal žalobca po 147,- EUR/mesiac, istý čas platil, kým mal
na to príjem. Predmetný rodinný dom zostal v ich podielovom spoluvlastníctve v pomere 1/2 z celku.
Po vznesení obvinenia z dňa 11.6.2014, po tom čase požiadal súd o zníženie výživného, avšak súd
návrhu nevyhovel, on sa však voči tomuto rozsudku neodvolal, a ani neskôr nepodal nový návrh. Vo
vzťahu k svojmu ďalšiemu profesionálnemu rastu uviedol, že mal záujem zotrvať v armáde, ale ďalej

s ním nepredĺžili zmluvu, a k tomu obdobiu 1.10.2017 mal odrobených necelých 20 rokov, preto mal
nárok na výsluhový dôchodok, ktorý od 1.10.2017 poberá v sume 430,- EUR, nakoľko bol zaradený v
hodnosti desiatnika, túto hodnosť mal 5 rokov, a v prípade, ak by mal záujem zotrvať v armáde, mohol
požiadať o vyššiu hodnosť, on však sám nepožiadal. Na záver ešte súdu uviedol, že za toto obdobie až
do oslobodenia po psychickej stránke bol v zlom stave, nakoľko, aj keď bol zabezpečený pravidelným

príjmom 325,- EUR/mesiac, tento mu nestačil na pokrytie jeho nákladov. Medzitým nadviazal známosť, s
ktorou žili u rodičov, ktorí im finančne pomáhali, aj jeho sestra, ktoré finančné prostriedky musel následne
vrátiť. Za toto obdobie si nevedel nájsť zamestnanie, nakoľko musel byť denne na príjme, v tom hlavnom
pracovnom čase od 6.30 do 15.30 hod. Žalobca je vyučený ako obrábač kovov, v minulosti pôsobil v
rôznych misiách - účasť na misiách však nie je nárokovateľná vec v armáde a ak by ostal v armáde,

potom, čo by si v lehote požiadal o zotrvanie v armáde, ktorú žiadosť však nedoručil, mohol by byť
zaradený do hodnosti čatára s príjmom cca 1.500, -1.600,- EUR v čistom, ale bez misie, a medzitým
mohol absolvovať aj ďalšiu misiu v Afganistane, kde celkom za mesiac ako vodič by mal príjem cca
3.000,- EUR v čistom. Vo vzťahu k vyplatenej sume 28.820,70 EUR z č. l. 129 poznamenal, že to
je príjem v hrubom, v čistom to bolo cca 21.000,- EUR, ktorá suma predstavuje zadržaný príjem vo

výške 60 %, nakoľko do tej doby mal príjem v rozsahu 40 %. Tento príjem v sume cca 21.000,- EUR
následne použil na výplatu svojich dlhov, ktoré mu vznikli do tej doby. Na otázku prokurátorky OP G.,
čo sa týka oslobodenia a prepustenia zo služby, prečo nepožiadal o predĺženie, resp. zvýšenie hodnosti
na čatára, keď už v r. 2016 bol prvostupňovým súdom oslobodený, žalobca súdu udáva: Jednoducho
som nepožiadal. Na otázku prokurátorky OP G., aké náklady mal, resp. či mal nejaké zvýšené náklady,

žalobca súdu uviedol: Mal som bežné výdavky, nič navyše.

5. Pover. zást. žalovanej súdu uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú svojich doterajších písomných
podaní, a navyše poukázala na to, že čo sa týka už tohto konania, ktoré bolo posudzované a
predchádzalo podaniu obžaloby a vedenia súdneho konania, bolo porušenie povinností zo strany

žalobcu v dozornej službe podľa § 408 ods. 1 Tr. zák. a uvedené konanie, aj podľa prokuratúry,
nebolo možné postihnúť inak, ako signalizáciou vojenskej polícii a následným podaním obžaloby. OS
aj KS sa zhodne vysporiadali s právnou kvalifikáciou skutku, za ktorý bola podaná obžaloba tak, že
žalobcu p. desiatnika Szépa oslobodili spod podanej obžaloby s odôvodnením, že toto konanie po
objektívnej stránke nenapĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu, resp. trestného činu. Týmto konaním

však nebolo preukázané porušenie základných zásad Tr. por. podľa § 2, išlo o štandardný postup.
Na záver zástupkyňa žalovanej súdu ešte dodala, že za predpokladu, ak súhrn skutkových informácií
nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin, resp. prečin, prokuratúra je povinná podať obžalobu, a nie
je vecou práve prokuratúry prihliadať na zásadu in dubio pro reo, v pochybnostiach mysliac skutkových,
v prospech obvineného človeka, obžalovaného, na to musia prihliadať a vysporiadať sa súdy vo svojich

rozhodnutiach. Napokon ešte dodala, že z vykonaného dokazovania žalobca nepreukázal výšku ani
vznik škody, ktorú sa nedá určiť odhadom, pričom je potrebné prihliadať k zákonnej požiadavke, aby
vznik škody bol v príčinnej súvislosti s rozhodnutím.6. Súd pred svojim rozhodnutím vychádzal z obsahu spisového materiálu v zmysle § 204 CSP, a to
podanej žaloby žalobcu na č. l. 1-14, splnomocnenie na č. l. 15, uznesenie ÚVP z dňa 11.6.2014 na č. l.
16-24, Sťažnosť proti uzneseniu z dňa 23.6.2014 na č. l. 25-28, Uznesenie OP BA 1 z dňa 8.7.2014 na č.

l. 29-32, Návrh na personálne opatrenie na č. l. 33-34, Obžaloba z dňa 14.4.2015 na č. l. 35-36, Trestný
rozkaz XTv/X/XXX-XXX na č. l. 37-38, Odpor proti TR z dňa 11.5.2015 na č. l. 39-40, rozsudok OS BA
1 XTv/X/XXXX-XXX na č. l. 41-46, Odvolanie z dňa 7.3.2017 na č. l. 47-49, vyjadrenie z dňa 5.4.2017
na č. l. 50-53, Uznesenie KS TN XXTov/X/XXXX-XXX na č. l. 54-57, Oznámenie o výsledku trestného
konania z dňa 6.6.2017 na č. l. 58-59, Postúpenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody z dňa 26.6.2018 na č. l. 60-61, písomné podanie GP SR na č. l. 62-63, Vyčíslenie náhrady trov
konania na č. l. 64-65, technický preukaz na č. l. 66-69, písomné podanie DÚ S. na č. l. 70, osvedčenie
o registrácii pre DPH na č. l. 71, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 72-82, potvrdenie o prijatí
návrhu na č. l. 83, potvrdenie o lustrácii na č. l. 84, písomné podanie súdu na č. l. 85-87, potvrdenie o
prijatí do el. schránky na č. l. 88, záznam o zložení SÚP na č. l. 89, uznesenie - výzva na č. l. 90-91,
písomné podanie žalovanej z dňa 26.11.2018 na č. l. 91-97, uznesenie - výzva na č. l. 98-99, potvrdenie

o prijatí do el. schránky na č. l. 100, vyjadrenie žalobcu z dňa 10.12.2018 na č. l. 101-105, uznesenie -
výzva na č. l. 106-107, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 108, písomné podanie GP SR z dňa
19.12.2018 na č. l. 109-113, písomné podanie súdu na č. l. 114, potvrdenie o prijatí do el. schránky na
č. l. 115, písomné podanie žalobcu z dňa 10.9.2019 na č. l. 116-119, písomné podanie žalovanej z dňa
23.9.2019 na č. l. 120-123, písomné podanie súdu na č. l. 124-126, potvrdenie o prijatí do el. schránky

na č. l. 127-128, písomné podanie VÚ U. z dňa 21.10.2019 na č. l. 129-130, písomné podanie súdu na č.
l. 131-133, potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 134-135, písomné podanie súdu na č. l. 136-137,
potvrdenie o prijatí do el. schránky na č. l. 138-139, ÚZ na č. l. 140, ÚZ s úpravou zák. sudcu na č. l.
141, písomné podanie súdu na č. l. 142, oboznamuje sa vyšetrovací spis OP G.
7. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami ako aj s celým obsahom spisového materiálu, pričom

zistil tento skutkový a právny stav veci a predmet konania posúdil podľa nasledovnej právnej úpravy.

8. V zmysle § 1 písm. a, písm. c zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platí,
že tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone

verejnej moci a rovnako upravuje podľa písm. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
právo na regresnú náhradu.

9. Na účely citovaného zákona podľa § 2 platí, že výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup
orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

10. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 514/2003 platí, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

11. V zmysle ods. 2 sa zodpovednosti podľa predchádzajúceho odseku nemožno zbaviť.

12. V ustanovení § 4 uvedeného zákona sú vymedzené orgány konajúci v mene štátu.
Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

13. Na základe § 6 ods. 1 a ods. 2 uvedeného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa
odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravnýprostriedokpodľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodné
osobitného zreteľa.

14. V zmysle jednotlivých odsekov ustanovenia § 8 zák. č. 514/2003 Z. z. platí:
(1) Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má ten, na kom bol úplne alebo sčasti
vykonaný trest, ak
a) v ďalšom konaní bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo
b) v ďalšom konaní bol spod obžaloby oslobodený alebo bolo trestné stíhanie zastavené preto, že

v konaní vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli súdu predtým známe alebo bola vec
postúpená inému orgánu; to neplatí, ak sa preukáže, že k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti
nedošlo úplne alebo čiastočne vinou osoby, na ktorej bol trest vykonaný.
(2) Právo na náhradu škody má i ten, kto bol v ďalšom konaní odsúdený na miernejší trest, než ktorý
na ňom bol vykonaný na základe zrušeného rozsudku; na účely tohto zákona sa trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom jeho výkonu nepovažuje za miernejší trest než nepodmienečný trest odňatia

slobody. Náhrada škody patrí len v rozsahu rozdielu medzi trestom vykonaným na základe zrušeného
rozsudku a trestom uloženým rozsudkom.
(3) Ak bolo v ďalšom konaní trestné stíhanie zastavené pre trestný čin miernejšie trestný alebo obvinený
bol uznaný vinným za taký trestný čin, ale trest mu nemohol byť podľa osobitného zákona uložený,
berie sa zreteľ na rozdiel medzi hornou hranicou trestnej sadzby miernejšie trestného činu a skutočne

vykonaným trestom.
(4) Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o ochrannom opatrení má ten, na kom bolo
úplne alebo sčasti vykonané ochranné opatrenie, ak bolo rozhodnutie v ďalšom konaní ako nezákonné
zrušené.
(5) Právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak

a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie,
b) bol oslobodený spod obžaloby alebo
c) vec bola postúpená inému orgánu.
(6) Právo na náhradu škody nevznikne
a) ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama,

b) pri zahladení odsúdenia alebo odpustení alebo zmiernení trestu udelením individuálnej milosti alebo
amnestie prezidentom republiky,
c) ak súhlas daný poškodeným alebo príslušným štátnym orgánom, ktorý bol potrebný na začatie
trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, bol vzatý späť, hoci sa tento súhlas podľa osobitného
predpisu vyžaduje,

d) ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť,
celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa
očakávania postihne, alebo že o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom disciplinárne,
kárne alebo cudzozemským súdom alebo cudzozemským úradom a toto rozhodnutie možno považovať
za dostačujúce,

e) ak došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa osobitného predpisu,
f) ak bol schválený zmier podľa osobitného predpisu,
g) ak bola osoba spod obžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne
zodpovedná, alebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva,
ktorábolavyhlásenáspôsobomustanovenýmvzákone,aleboamnestiaprezidentarepublikynedovoľuje

trestné stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší trest bol uložený preto,
že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest,
h) ak ide o väzbu nariadenú v konaní o vydaní do cudziny; to neplatí, ak škoda bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov Slovenskej republiky, alebo
i) ak škoda bola spôsobená rozhodnutím cudzieho orgánu uznaného alebo prevzatého na výkon na

územie Slovenskej republiky.

15. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona platí, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky....16. V zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona platí, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

17. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

18. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

19. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

20. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

21. Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

22. Súd poučil strany sporu podľa § 154 CSP o tom, že prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

23. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového
stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

24. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná,

a preto súd túto žalobu zamietol.

25. Súd žalobu s prílohami doručil žalovanej strane dňa 29.10.2018 s uznesením s výzvou na vyjadrenie
sa k žalobe v lehote 15 dní odo dňa doručenia žaloby.

26. Súd podľa § 167 ods. 1 CSP doručil žalobu spolu s prílohami žalovanej strane do vlastných rúk.
Podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia zákona súd žalovanú stranu vyzval, aby sa v lehote určenej
súdom k žalobe písomne vyjadrila, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedla vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva, a označila dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

27. V zmysle § 167 ods. 3 CSP ak žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí
iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovanej žalobcovi do vlastných rúk a umožní jej vyjadriť
sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojichtvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučil
žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

28. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody - náhradu trov právneho zastúpenia v sume
2.910,29 EUR a nemajetkovej ujmy v sume 25.000,- EUR na tom skutkovom základe, že voči žalobcovi
bol vznesené obvinenie, bola podaná obžaloba zo skutku, za ktorý bol okresným aj krajským súdom
oslobodený. Poukázal na to, že zdôvodnenie rozhodnutia bolo vypracované takou autoritou, akou je p.
generálJUDr.OndrejSamaš,ktorýkonaniežalobcuposúdilakoskutok,ktorýniejemožnétrestnoprávne

posudzovať z titulu výkonu dozornej služby.

29. Ako je zrejmé z odpovede žalovanej GP SR, ako aj pripojeného písomného podania Ministerstva
spravodlivosti SR z dňa 26.06.2018 k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, MS
SR oznámilo žalobcovi vo svojom podaní: „Postúpenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody“ z dňa 26.6.2018 na č. l. 60-61, že jeho žiadosť postúpilo Generálnej prokuratúre SR

na ďalšie konanie a vybavenie veci. GP SR o vybavení žiadosti informovala žalobcu svojim písomným
podaním z dňa 01.08.2018 na č. l. 62-63 súdneho spisu, v ktorom podaní GP SR oznámila žalobcovi,
že jeho nárok podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. Z. nebude uspokojený.

30. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej

zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci tými, ktorí v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu
svojím zavinením alebo bez tohto zavinenia.

31. Podľa ustálenej judikatúry ÚS SR okrem iných napr. v konaní II. ÚS SR 467/2008 bolo ustálené, že v

zmysle zák. č. 514/2003 Z. Z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho
orgánu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne,
ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (podľa čl. 46 ods. 3 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR)
zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

32. Podľa súdu, v zmysle zák. č. 514/2003 Z. Z. v spojení s citovaným rozhodnutím ÚS SR (II. ÚS
SR 467/2008) platí, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc,
musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Podmienkami vzniku tejto
zodpovednosti sú:
a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci,

b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému,
c) príčinná súvislosť medzi a) a b).
Ad a) Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej
moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc. Štát v tomto prípade nezodpovedá len za konanie
vlastných štátnych orgánov, ale aj za konanie subjektov, na ktoré bol prenesený výkon verejnej moci.

Zodpovedným subjektom môžu byť preto i verejnoprávne inštitúcie, fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorej zákon zveril výkon verejnej moci (napr. notári, exekútori), pokiaľ uvedené subjekty
vykonávajú verejnú moc (rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb).
Ad b) Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy

uvedenej v ustanovení § 17 zákona. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania podľa § 18 zákona.
Vznik škody musí preukázať poškodený.
Ad c) Medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody, a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná
súvislosť.

33. Podľa súdu s prihliadnutím na čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky pokiaľ dôjde k zásahu do
základných práv a slobôd jednotlivca orgánmi štátu na základe a v zmysle zákona (za splnenia
podmienok ustanovených v § 206 trestného poriadku), takýto zásah je legitímny, nakoľko subjektívne
práva u jednotlivca musia v tomto prípade ustúpiť verejnému záujmu štátu na riadnom objasnení
spáchanej trestnej činnosti. Súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo

veciach č. k. 3Cdo 21/2007, č. k. 1Cdo 64/2008, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS
163/2013-50, ako aj obdobnú judikatúru Českej republiky - nález Ústavného súdu Českej republiky č. k.
III. ÚS 165/02 a rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lavrechov vs. Česká republika
z 20.06.2013, sťažnosť č. 57404/08.34. Zákon upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti
za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym (nezákonným)

rozhodnutím (5 § a § 6 zákona). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom (§ 9 zákona). Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená
zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní (§ 7 zákona), väzbe, treste alebo ochrannom
opatrení (§ 8 zákona).

35. Podľa súdu, v každom prípade sa musí preukázať splnenie podmienok zodpovednosti za
škodu. Vyššie uvedené podmienky zodpovednosti musí preukázať poškodený, ktorý v prípadnom
súdnom konaní o náhradu škody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu
zodpovednosť štátu.

36. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia zákonnej podmienky podľa

§ 5 a § 6 zák. č. 514/2003 Z. Z. zo strany žalobcu, a to, že právoplatné rozhodnutie súdu bolo zrušené,
resp. aspoň zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Okresný súd Bratislava I., ako aj Krajský
súd Trenčín vo veci rozhodli tak, že žalobcu spod podanej obžaloby z dňa 14.04.2015, číslo konania 1
Pv 45/14/1101-31 právoplatne oslobodili. Podľa súdu, len zo skutočnosti, že voči žalobcovi bolo vedené
trestné stíhanie, bez toho, aby bol vzatý do vyšetrovacej väzby /s poukazom na ustanovenie § 8 ods. 5

a 6 zák. č. 514/2003 Z. Z./, resp. inak pozbavený osobnej slobody /s poukazom na ustanovenie § 7 zák.
č. 514/2003 Z. Z./, a v konaní nebolo nezákonné právoplatné rozhodnutie zrušené alebo zmenené /v
zmysle § 6 ods. 1 a nasl. rozhodnutie ani zmenené ani zrušené pre nezákonnosť.../, nakoľko v konaní
bol žalobca súdom opakovane vždy právoplatne oslobodený, a to najprv rozhodnutím OS BA I. v spojení
s rozhodnutím KS Trenčín pod čís. kon.: 23Tov/1/2017-345, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 16.06.2017, nemožno vychádzať ako zo splnenej zákonnej požiadavky pre priznanie nároku zo
zodpovednostizaškodupodľa§5a§6zák.č.514/2003).Súdvtomtosmeresaplnestotožnilsnázorom
pover.zást.žalovanej,ktorávosvojichpodaniach,akoajnapojednávanídňa24.01.2020voveciuviedla,
že vedením trestného konania pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu pri výkone dozornej
služby podľa § 408 Tr. zák. nebolo preukázané porušenie základných zásad Tr. por. podľa § 2, išlo o

štandardný postup, prokuratúra bola povinná podať obžalobu, bez prihliadnutia na zásadu in dubio pro
reo, v pochybnostiach mysliac skutkových, v prospech obvineného človeka, obžalovaného, pretože sa
s týmito relevantnými skutkovými okolnosťami musia vysporiadať súdy vo svojich rozhodnutiach.

7. Ďalej, podľa súdu, žalobca žiadnym spôsobom jednak nepreukázal, že by došlo podľa § 9 k

neprávnemu úradnému postupu ako základu zodpovednosti za škodu. Nesprávnym úradným postupom
je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo
vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného

orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu. Z rovnakých dôvodov ako pri nezákonnom rozhodnutí
zákon nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom „nesprávny úradný postup“.

8. Podľa súdu, žalobca spoľahlivo nepreukázal výšku ani vznik škody, ako ani nemajetkovej ujmy, ktorá
sa nedá určiť odhadom, pričom je potrebné prihliadať k zákonnej požiadavke, aby vznik škody bol v

príčinnej súvislosti s namietaným nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom,
ako aj s jej presne verifikovateľnou výškou, predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu
nepriaznivých následkov, ktoré nastali po nezákonnom rozhodnutí a v dôsledku nesprávneho úradného
postupu v živote žalobcu s poukazom na jeho postavenie v rodine, v spoločnosti a podobne.

9. Žalobca, ktorý sa domáhal uplatneného nároku uvedeného v tomto konaní, musí nielen konštatovať
porušeniepráva,ktorénebolopreukázané,musíuniesťnielendôkaznébremenotvrdenia,aleajdôkazné
bremeno že nemajetková ujma vznikla a že na jej uspokojenie nie je postačujúcim zadosťučinením
len konštatovanie porušenia práva, ospravedlnenie resp. iné formy satisfakcie, nakoľko v tomto
prípade sa jedná o až také závažné porušenie jeho práv, ktoré je možné napraviť len priznaním

finančného zadosťučinenia. Pri tom všetkom musel žalobca preukázať v rámci satisfakčnej funkcie
finančnej náhrady, že ním požadovaná suma zabezpečí primerané zmiernenie, reálne preukázanej a
vzniknutej nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu tak, aby to nebolo zdrojom
bezdôvodného obohatenia sa žalobcu.10. Ďalej je zrejmé, že uvedenom konaní došlo k vzneseniu obvinenia 11.06.2017, na základe čoho
nemožno dať do súvislosti výkon práce profesionálneho vojaka so zhoršením osobných vzťahov v

manželstve, ktoré bolo rozvedené predtým, už v septembri 2013. Rovnako, podľa súdu, nemožno
súhlasiť so zhoršením jeho osobných a majetkových pomerov z titulu úhrady sumy výživného, keď
mal súd z výpovede žalobcu preukázané, že síce požiadal o zníženie výživného, ktorý návrh súd
zamietol, avšak voči uvedenému rozhodnutiu súdu nevyužil svoje právo podať odvolanie, resp. nepodal
neskôr nový návrh na zníženie výživného, napriek tomu, že uvedené rozhodnutie nevytvára prekážku

rozhodnutia v prípade zmeny pomerov na strane povinného subjektu, v procesnom postavení žalobcu
v tomto konaní, a to otca mal. Bence Szépe nar. v r. 2005.

11. Vo vzťahu k finančnej situácii žalobcu z titulu, že poberal čistý príjem v sume 325,- EUR bez
akéhokoľvekvýkonupráceaaktátosumamunestačilanaúhradujehopotrieb,jepotrebnépoznamenať,
že za takejto zmenenej finančnej situácie bolo namieste si prehodnotiť svoje osobné finančné potreby

aj vo vzťahu k splácaniu úveru na bývanie, keďže v predmetnom dome zostala bývať bývalá manželka.

12. Vo vzťahu k vyplatenej sume 28.820,70 EUR z č. l. 129 súd poznamenáva, že uvedená suma
predstavuje náhradu tzv. hrubej mzdy, ktorá podľa udania žalobcu mala byť v čistom v sume cca 21.000,-
EUR, ktorá suma predstavuje zadržaný príjem vo výške 60 % mzdy, nakoľko do tej doby príjem mal v

rozsahu 40 %. Tento príjem v sume cca 21.000,- EUR mohol použiť pre svoje potreby, podľa vlastného
udania tieto finančné prostriedky použil na úhradu pôžičiek, ktoré mal od svojich známych, z za dlžné
výživné. Podľa súdu však žalobca vo vzťahu k uvádzaným pôžičkám neuniesol dôkazné bremeno ani
len tvrdenia, o akú sumu pôžičky ide, a rovnako nevedel predložiť ani len dôkazy, a to doklady o týchto
pôžičkách, napr. zmluvu o pôžičke, doklad o prevzatí finančných prostriedkov, splatení celej sumy resp.

časti sumy atď...

13. Ďalej, podľa súdu, žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k uplatnenému nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú zdôvodňoval tým, že mal záujem zotrvať v armáde, avšak s ním
nepredĺžili zmluvu, ktorá mala uplynúť k 01.10.2017, s čím súd nemohol súhlasiť, nakoľko žalobcovi

nič nebránilo podať žiadosť o predĺženie zmluvy s Armádou SR za situácie, kedy už 28.11.2016 bol
prvostupňovým súdom oslobodený spod podanej obžaloby, ako je zrejmé z č. l. 46 súdneho spisu.

14. Súd z vyjadrenia žalovaného mal preukázané, že je vyučený ako obrábač kovov a ďalej z vyjadrenia
žalobcu súd zistil, že tento bol vždy zabezpečený pravidelným mesačným príjmom, a to bez najmenších

mesačných nákladov na dosiahnutie uvedeného príjmu (napr. za úhradu nákladov za dochádzanie,
atď...), keď od augusta 2014 do 30.09.2017 mu bol vyplácaný príjem v sume 325,- EUR/mesiac, a keďže
s ním sa pracovná zmluva ďalej nepredĺžila, preto k 01.10.2017 po odrobení necelých 20 rokov mal
nárok na výsluhový dôchodok. Výsluhový dôchodok od 1.10.2017 poberá v sume 430,- EUR. Počas
konania sám žalobca uviedol, že mal len bežné výdavky, nič navyše. Preto súd pri svojom rozhodnutí

prihliadol na skutočnosť, že ako vyučený obrábač kovov by zrejme mohol pri zaradení sa do výkonu
práce /za predpokladu. ak by nemal nariadenú domácu tzv. Pohotovosť - byť na príjme/ z bežného
výkonu práce dosiahnuť určitý príjem. Podľa súdu, je všeobecne známe, že za sledované obdobie, kedy
žalobca v dôsledku prebiehajúceho trestného konania voči nemu nepracoval, poberal príjem 325,- EUR /
mesiac, tento bol na hranici minimálnej mzdy, ktorá bola na Slovensku v roku 2014 v čistej sume 352,-

EUR, a v roku 2015 v čistej sume 380,- EUR. Uvedený príjem, podľa súdu, predstavoval porovnateľný
finančný ekvivalent z výkonu práce za minimálnu mzdu oproti žalobcovi, ktorý tento príjem dosiahol bez
výkonu akejkoľvek práce a bez vynaloženia akýchkoľvek minimálnych nákladov na dosiahnutie tejto
mzdy, pobytom v mieste bydliska, keď podľa jeho vlastného udania, nemusel sám za celé obdobie
cestovať, či už do Levíc, resp. inde, nakoľko boli služobne zástupcovia Armády SR za ním v mieste

bydliska jeden-, resp. dvakrát. Na záver je potrebné uviesť, že zostatok jeho príjmu za obdobie, kedy
mu nebola vyplácaná jeho plná mzda, sa mu jednorazovo vyplatil v čistej sume cca 21.000,- EUR.

15. Na záver, podľa súdu, žalobca ním tvrdený zlý zdravotný stav nepreukázal žiadnymi dokladmi.
Napokon ešte súd pri svojom rozhodnutí prihliadol ku skutočnostiam, že žalobca bol zabezpečený

pravidelným príjmom v sume 325,- EUR/mesiac, ako je zrejmé z č. l. 129, zostatok zadržaného príjmu
vo výške 60 % čistej mzdy sa mu doplatil a vedenie súdneho konania nemalo žiaden negatívny vplyv
na skutočnosť, že mu vznikol plný nárok za necelých 20 rokov práce v Armáde SR (bez akéhokoľvekobmedzenia za obdobie vedenia trestného stíhania) na výsluhový dôchodok, ktorý od 1.10.2017 poberá
v sume 430,- EUR/mesiac.

16. Ďalej, na otázku súdu žalobca uviedol, že účasť na misiách, ktorým sa v minulosti zúčastnil v Kosove,
na Golanských výšinách, atď. nie je nárokovateľná skutočnosť z hľadiska dosiahnutia vyššieho príjmu,
a preto nedosiahnutie tohto príjmu nemožno považovať za akúkoľvek peňažnú ujmu.

17. Na záver súd poznamenáva, že žalobca podľa vlastného udania za obdobie vedenia trestného

stíhania nemal nijaké zvýšené náklady, mal bežné výdavky, nič navyše, a preto, podľa súdu, k
uplatnenému nároku, či už na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, nemohol súd v tomto konaní
prihliadnuť.

18. Súd nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania o výsluch svedkov, a to bývalej manželky,
družky a sestry žalobcu k otázke majetkových pomerov žalobcu a k celkovému životnému chodu žalobcu

v čase, keď bol obžalovaný a jeho príjem sa výrazne znížil, a to s poukazom na zachovanie princípu
hospodárnosti, a čo najrýchlejšieho prejednania a rozhodnutia veci, ako aj zásady koncentrácie konania
v zmysle čl. 2, čl. 8, čl. 17 Zásadných princípov CSP, keď na termín pojednávania boli strany sporu
predvolané už v novembri 2019 a do dňa pojednávania navrhnutých svedkov nezabezpečili. Zo zákona
platí, že prioritne strana sporu, ktorá navrhne výsluch svedka, zabezpečí aj jeho prítomnosť podľa § 197

ods. 1 CSP, a nakoľko žalobca, ktorý s dostatočným časovým predstihom vedel o termíne pojednávania,
a mohol súd upovedomiť o označených skutočnostiach, ktoré mali byť výsluchom svedka preukázané,
avšak žalobca týmto spôsobom nepostupoval. Preto súd k žiadosti o odročenie pojednávania za účelom
výsluchu svedka nemohol vyhovieť. Napokon, súd návrhu na výsluch svedka nevyhovel z dôvodu, že
výsluch by mal byť realizovaný k nemajetkovej ujme aj vo vzťahu k pôžičkám, keď samotný žalobca

uviedol, že mal len bežné výdavky a nič navyše, a preto odročenie pojednávania za účelom realizácie
výsluchu k týmto otázkam sa súdu javilo ako neefektívne o tom, že osoby blízke žalobcovi, s ktorými
mal žiť v spoločnej domácnosti, mu mali bez písomného právneho úkonu požičať určitú sumu peňazí.

19. Súd o nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol s prihliadnutím k § 257 CSP, bez preukázania a

aj bez udania právne relevantného dôvodu, keď, podľa súdu, pri rozhodnutí o trovách je potrebné právne
relevantné skutočnosti vnímať v širšom rozsahu, a to o. i. aj v spojení s § 257 CSP, ktoré ustanovenie
zákona predstavuje generálny dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania a predstavuje odchýlku od
zásady zodpovednosti za výsledok a za zavinenie. Súd podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania
aj v spojení s článkom 2 ods. 1 Základných princípov CSP, podľa ktorého platí, že ochrana práva a

záujmov musí byť spravodlivá a účinná. Súd mal za to, že v uvedenom konaní existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, ako je zrejmé z obsahu spisového materiálu pre takéto rozhodnutie. Judikatúra
súdov medzi dôvody hodné osobitného zreteľa zahrňuje o. i. podiel strán na vzniku a priebehu sporu,
povahe a okolnosti sporu, atď. V tomto konaní preto, ak by súd priznal nárok na náhradu trov konania za
danejskutkovejaprávnejsituáciektorejkoľvekzostránsporu,mohlobysatojaviťakoneprimeranetvrdé

rozhodnutie, a preto podľa § 257 CSP súd rozhodol tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

20. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo

92/2011 str.: 8).

21. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať
sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.