Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. máj 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117225785
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7117225785.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: KONEX elektro, spol. s r.o.,
Rastislavova 7, Košice 040 01, IČO: 31 680 569, zastúpený JUDr. Andreou Balážovou, advokátkou,
Moyzesova 46, Košice 040 01, proti žalovanému: MAXAN s.r.o., Kováčska 19, Košice - mestská časť
Staré Mesto 040 01, IČO: 51 053 152, zastúpený JUDr. Milanom Okajčekom, advokátom, Žriedlová 3,
Košice 040 01, o odporovanie právnemu úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice I, č.k. 33Cb/123/2017-256 zo dňa 7. júna 2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Košice I, č.k. 33Cb/123/2017-347 zo dňa 9. decembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j erozsudok Okresného súdu Košice I č.k.
33Cb/123/2017-256 zo dňa 7. júna 2021.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol tak, že žalobu
zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáhal, aby súd
určil, že vyhlásenie AKOR s.r.o. o nepeňažnom vklade do spoločnosti MACAN s.r.o., Kováčska 19,
Košice (po zmene obchodného mena MAXAN s.r.o.), je voči žalobcovi neúčinné. Žalobca tento návrh
odôvodnil tým, že má voči dlžníkovi - spoločnosti AKOR s.r.o., Werferova 1, Košice, IČO: 46 175 610
vymáhateľné peňažné pohľadávky po lehote splatnosti v celkovej výške 127.497,83 eur. Žalobca dlžníka
písomne vyzval dňa 29.11.2017 na úhradu tejto peňažnej pohľadávky. Následne žalobca zistil, že dlžník
AKOR s.r.o. sa zbavil svojho bonitného majetku a to právnym úkonom - Vyhlásením o nepeňažnom

vklade zo dňa 2.8.2017 do spoločnosti MACAN s.r.o., teda do spoločnosti žalovaného, čo bolo zapísané
v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Košice pod č. V11316/17 dňa 15.11.2017, ktorým
dlžník AKOR s.r.o. previedol všetok svoj nehnuteľný majetok do spoločnosti žalovaného. Na základe
tohto právneho úkonu - vyhlásenie o nepeňažnom vklade, sa stal výlučným vlastníkom majetku dlžníka
AKOR s.r.o. žalovaný a to nehnuteľnosti - bytu č. 35 nachádzajúceho sa na 4. poschodí bytového domu
Pod Šiancom 1, Košice, zapísaného na LV č. XXXXX vrátane príslušenstva a priľahlých pozemkov a
nebytového priestoru zapísaného na LV č. XXXXX a priľahlých pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX

a XXXXX, obec Košice - Sever, LV č. XXXXX a č. XXXXX, katastrálne územie Košice Severné mesto.
Žalobca uviedol, že týmto právnym úkonom jeho dlžník - obchodná spoločnosť AKOR s.r.o. zmenšil svoj
majetok tak, že exekúcia by bola voči nemu nemožná, čím ukrátil uspokojenie žalobcovej vymáhateľnej
pohľadávky a preto je tento právny úkon dlžníka podľa § 42a ods. 4 písm. c) Občianskeho zákonníkaodporovateľným právnym úkonom. Bol urobený v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je
právnickou osobou, v ktorej má dlžník majetkovú účasť aspoň 10 % v čase uskutočnenia tohto právneho
úkonu. Spoločnosť AKOR s.r.o. ako dlžník má väčšinovú majetkovú účasť v žalovanej obchodnej

spoločnosti v rozsahu najmenej 99 %.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí a navrhuje ju zamietnuť,
pretožežalobcanepreukázaldôvodnosťžalobyaninaplneniezákonnýchpredpokladovodporovateľnosti
právneho úkonu proti žalovanému a nepreukázal, že žalobca disponuje vymáhateľnou pohľadávkou

voči dlžníkovi v rozsahu 127.497,83 eur. Ďalej uviedol, že predmetným právnym úkonom nedošlo k
zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu - obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. a to tak, aby to ukracovalo
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, pretože dlžník vlastní ešte taký majetok, ktorý sám o
sebe postačuje na to, aby bola uspokojená pohľadávka žalobcu. Taktiež tento právny úkon nie je
odporovateľný z toho dôvodu, že na základe napadnutého Vyhlásenia o nepeňažnom vklade sa nezbavil
dlžník AKOR s.r.o. svojho majetku, došlo iba k zmene podoby majetku dlžníka keď za nehnuteľnosti

ako vložený obchodný podiel do majetku žalovaného, získal odplatu za tento obchodný podiel vo výške
93.700,00 eur a táto suma vložených nehnuteľností do majetku žalovaného bola určená znaleckým
posudkom. Z predmetného vyhlásenia vyplýva, že predmetný nepeňažný vklad dlžníka AKOR s.r.o.
do základného imania žalovaného sa na záväzok dlžníka na vklad započítava v peňažnej sume
93.700,00 eur. To znamená, že dlžník žalobcu AKOR s.r.o. za vloženie nepeňažného vkladu do majetku

žalovaného získal protihodnotu v podobe obchodného podielu, ktorý svojou hodnotou zodpovedal
hodnote nepeňažného vkladu. Preto nemožno tvrdiť, že týmto právnym úkonom došlo k zmenšeniu
majetku dlžníka, čo je podmienkou pre úspešnosť v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol skorším rozsudkom č.k. 33Cb/123/2017-130 zo dňa 20. januára

2020 tak, že žalobe vyhovel. O odvolaní žalovaného proti tomuto rozsudku rozhodol Krajský súd v
Košiciach ako odvolací súd uznesením č.k. 4Cob/51/2020-160 zo dňa 29. septembra 2020 tak, že
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto zrušujúceho
uznesenia Krajský súd v Košiciach uviedol, že predmetom žaloby je určenie neúčinnosti právneho úkonu
a to vyhlásenia o nepeňažnom vklade a preto súd nemôže posudzovať z hľadiska odporovateľnosti

nasledujúce právne úkony, ak tieto neboli predmetom žaloby.

5. Súd prvej inštancie vec opätovne prejednal a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca v žalobe tvrdil, že má vymáhateľné pohľadávky voči spoločnosti AKOR s.r.o., Werferova

1, Košice po lehote splatnosti v celkovej výške 127.497,83 eur. Žalobca zistil, že tento jeho dlžník
spoločnosť AKOR s.r.o. zmenšil svoj majetok a to právnym úkonom - Vyhlásením o nepeňažnom
vklade zo dňa 2.8.2017 do spoločnosti MACAN s.r.o. (v súčasnosti MAXAN s.r.o.), teda do spoločnosti
žalovaného. Týmto nepeňažným vkladom previedol dlžník žalobcu - obchodná spoločnosť AKOR s.r.o.
všetok svoj nehnuteľný majetok do vlastníctva žalovaného. Tak sa žalovaný stal výlučným vlastníkom

nehnuteľnosti, ktoré patrili obchodnej spoločnosti MAXAN s.r.o. a to bytu č. 35 zapísaného na LV
č. XXXXX N. XXXXX nachádzajúcim sa vo vchode bytového domu Pod Šiancom, Košice a taktiež
nebytového priestoru na prízemí bytového domu Pod Šiancom 1, súpisné číslo XXXX zapísaných na
LV č. XXXXX a XXXXX. Vlastníctvo žalovaného je evidované na listoch vlastníctva pre Obec Košice -
Sever, kat. území Severné mesto: LV č. XXXXX v časti „ B" ako vlastník pod poradovým číslom 79. a

94. v podiele 1/1, LV č. XXXXX v časti „ B" ako vlastník pod poradovým číslom 142. a 143. v podiele
1/314, LV č. XXXXX v časti „ B" ako vlastník pod poradovým číslom 108. a 109. v podiele 1/175, LV č.
XXXXX v časti „B" ako vlastník pod poradovým číslom 1. v podiele 1/1, LV č. XXXXX v časti „ B" ako
vlastník pod poradovým číslom 226. a 227. v podiele 1/314.

7. Súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na zmenu žaloby a to uznesením č.k.
33Cb/123/2017-178 zo dňa 18. decembra 2020, ktorým žalobca navrhol, aby súd určil, že právny úkon
- vyhlásenie obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. o nepeňažnom vklade do spoločnosti MAXAN s.r.o.
registrovaný Okresným úradom Košice, katastrálny odbor č.
V 11316/2017 zo dňa 15.11.2017 je voči žalobcovi právne neúčinné a že právny úkon - zmluva o

prevode obchodného podielu spoločnosti MAXAN s.r.o. uzatvorená medzi prevodcom AKOR s.r.o. a
nadobúdateľom Ing. G. U., Y. XX/A, U. zo dňa 6.11.2017 je voči žalobcovi právne neúčinná a taktiež súd
prvej inštancie týmto uznesením nepripustil vstup Ing. G. U. na strane žalovaného do tohto konania.8. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný bol založený spoločenskou zmluvou zo dňa 2.8.2017. Dňa
9.11.2020 zmenil svoje obchodné meno na MAXAN s.r.o. Spoločníkom žalovanej spoločnosti MAXAN
s.r.o. bol Ing. G. U. s peňažným vkladom 1.300,- eur a spoločnosti AKOR s.r.o. s nepeňažným vkladom

vo výške 93.700,- eur. Z vyhlásenia o nepeňažnom vklade spoločnosti AKOR s.r.o. do spoločnosti
MAXAN s.r.o. vyplýva, že predmetný nepeňažný vklad do základného imania žalovaného sa započítava
na záväzok AKOR s.r.o. na vklad v peňažnej sume 93.700,- eur, ktorý bol určený znaleckým posudkom
Ing. Jána Hrabinského zo dňa 20.7.2017. Súd prvej inštancie uviedol, že z toho vyplýva, že spoločnosť
AKOR s.r.o. nadobudla ako protiplnenie obchodný podiel žalovanej spoločnosti zodpovedajúci hodnote

predmetných nehnuteľnosti vo výške 93.700,- eur. To znamená, že na jednej strane spoločnosť AKOR
s.r.o. na základe tohto vyhlásenia o nepeňažnom vklade prišla o vlastnícke právo k predmetnému
nehnuteľnému majetku a na druhej strane spoločnosť AKOR s.r.o. nadobudla do svojho vlastníctva ako
protihodnotu obchodný podiel žalovanej obchodnej spoločnosti MAXAN s.r.o. Tento obchodný podiel
zodpovedal práve hodnote predmetných nehnuteľností. Došlo teda k zmene podoby aktív žalovaného
dlžníka bez akéhokoľvek úbytku na ich hodnote. Následne bolo zistené, že spoločnosť AKOR s.r.o. bola

zrušená bez likvidácie a dňa 26.5.2020 bola vymazaná z obchodného registra.

9. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka, ktoré
upravuje odporovateľnosť právnych úkonov, podľa ktorých možno odporovať právnym úkonom, ktoré
ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, ku ktorým došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom

a ďalšou osobou. Ďalej podľa ustanovenia § 59
ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje nepeňažný vklad do spoločnosti.

10. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba nie je dôvodná.
Žalobca sa domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu a to vyhlásenia o nepeňažnom vklade

obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do obchodnej spoločnosti žalovaného. Žalobca v žalobe uviedol, že
je veriteľom obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o., ktorá previedla svoj majetok do obchodnej spoločnosti
žalovanéhoatonazákladevyhláseniaonepeňažnomvkladeažalovanýsatakstalvýlučnýmvlastníkom
nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom bola predtým obchodná spoločnosť AKOR s.r.o.

11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo k súčasnému naplneniu obidvoch zákonných
predpokladov, pre ktoré sa možno domáhať odporovateľnosti právneho úkonu proti žalovanému a to, že
žalobca disponuje vymáhateľnou pohľadávkou a zároveň, že vyhlásenie o nepeňažnom vklade ukracuje
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Žalobca preukázal, že má vymáhateľné pohľadávky
po lehote splatnosti v celkovej výške 127.497,83 eur voči obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. tak ako

to vyplýva z platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 6Up/36/2018.
Žalobca však nepreukázal splnenie druhej podmienky pre hodnotenie tohto právneho úkonu ako
odporovateľného a to, že vyhlásenie o nepeňažnom vklade ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky. Žalobca nevyvodil odporovateľnosť právneho úkonu - vyhlásenie o nepeňažnom vklade
obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do obchodnej spoločnosti žalovaného z toho samotného právneho

úkonu, ale až z nasledujúcich právnych úkonov vykonaných po tomto právnom úkone a to najmä
z prevodu obchodného podielu dlžníka žalobcu - obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. na spoločníka
žalovaného Ing. G. U. a následnej zmeny spoločenskej zmluvy. Súd preto tieto ďalšie úkony spoločnosti
AKORs.r.o.atoprevodobchodnéhopodielunaspoločníkažalovanéhoIng.G.U.neposudzoval,pretože
neboli predmetom petitu žaloby. V konaní nebolo sporné, že predmetom tohto sporu je posúdenie

odporovateľnosti právneho úkonu - vyhlásenie o nepeňažnom vklade dlžníka spoločnosti AKOR s.r.o.
do spoločnosti žalovaného MAXAN s.r.o. za znaleckú cenu.

12. Súd prvej inštancie uviedol, že sporné v konaní bolo a žalobca nepreukázal to, či tento právny
úkon za ekvivalentné plnenie spôsobilo, že došlo k zmenšeniu majetku dlžníka žalobcu a to obchodnej

spoločnosti AKOR s.r.o. Žalobca v konaní napadol odporovateľnosťou iba prvý úkon žalobcovho dlžníka
- spoločnosti AKOR s.r.o. a to jeho vyhlásenie o nepeňažnom vklade zo dňa 2.8.2017. Spoločnosť AKOR
s.r.o. za tento právny úkon prijala primerané protiplnenie a to 93.700,- eur, ktoré predstavuje výšku
hodnoty nepeňažného vkladu preukázanú znaleckým posudkom v súlade s ustanovením § 59 ods. 3
Obchodného zákonníka.

13. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetom žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu neboli
následné právne úkony dlžníka žalobcu AKOR s.r.o. a to prevod obchodného podielu spoločnosti AKOR
s.r.o.najehoďalšiehospoločníkaIng.G.U..Keďžetentoďalšíprevodnebolpredmetomžaloby,nemoholho súd prvej inštancie posudzovať a nie je možné vyvodiť odporovateľnosť právneho úkonu - vyhlásenie
o nepeňažnom vklade až z nasledujúcich právnych úkonov vykonaných po tomto právnom úkone a to
z prevodu obchodného podielu dlžníka žalobcu AKOR s.r.o. na spoločníka žalovaného Ing. G. U.. Ďalej

súd prvej inštancie uviedol, že predmetným právnym úkonom - vyhlásením o nepeňažnom vklade došlo
k zmene formy majetku dlžníka žalobcu za znaleckú cenu a preto nedošlo k ukráteniu vymáhateľnej
pohľadávky žalobcu vo výške 127.497,83 eur voči spoločnosti AKOR s.r.o. Ďalej súd prvej inštancie
uviedol,žežalobcatesnepredpojednávanímdňa4.6.2021,tedajedenpracovnýdeňpredpojednávaním
dňa 7.6.2021, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, predložil súdu účtovnú závierku spoločnosti

AKORs.r.o.zroku2016aspoločnostiMAXANs.r.o.zroku2017.Súdprvejinštancieuviedol,ževzmysle
§ 153 ods. 1, 2 CSP v rámci koncentrácie konania neprihliadal na tieto ďalšie dôkazy, ktoré predložil
žalobca až pred pojednávaním, pretože neboli predložené včas a žalobca ani neuviedol akú skutočnosť
s týmito účtovnými závierkami chce preukázať. Súd prvej inštancie neprihliadal na tieto účtovné závierky,
vrátane návrhu žalobcu na výsluch svedka Ing. B. B., pretože by sa to javilo aj ako nehospodárne a to aj
vzhľadomnaobsahpetituavzhľadomktomu,žežalobcabolpovinnýpodľa§191ods.1CSPzabezpečiť

prítomnosť tohto svedka na pojednávaní nakoľko ho sám navrhol, avšak jeho prítomnosť nezabezpečil.
Súd prvej inštancie uviedol, že koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj zrýchlenia sporového
konania tak, aby strany využili prostriedky svojej procesnej obrany a útoku čo najskôr.

14. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol, pretože žalobca nepreukázal, že predmetným právnym

úkonom - vyhlásením o nepeňažnom vklade obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do obchodnej
spoločnosti MAXAN s.r.o. - žalovaného došlo k sťaženiu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu.

15. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP tak, že úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu 100 %, o výške

ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie
končí.

16. Súd prvej inštancie opravným uznesením opravil záhlavie rozsudku, v ktorom doplnil všetky zákonné
náležitosti označenia žalobcu a žalovaného, teda najmä identifikačné čísla týchto právnických osôb a

doplnenie právnych zástupcov žalobcu a žalovaného.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že odvolanie
podáva z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), g), h) a § 365 ods. 2 CSP, pretože súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a podľa písm. e)
pretože právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
teda uznesenie o nepripustení zmeny žaloby má vadu a táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci
samej. K týmto odvolacím dôvodom žalobca uviedol, že žalobca navrhol v súlade s vysloveným právnym
názoromKrajskéhosúduvKošiciachvzrušujúcomuznesenískoršiehorozsudkusúduprvejinštanciesp.

zn. 4Cob/51/2020 zmenu a to rozšírenie žaloby. Tomuto návrhu žalobcu súd prvej inštancie nevyhovel
a uznesením č.k. 33Cb/123/2017-178 zo dňa 18.12.2020 nepripustil zmenu a rozšírenie žaloby. Toto
rozhodnutie súd prvej inštancie riadne neodôvodnil, iba citoval zákonné ustanovenia, čím bolo porušené
právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie toto uznesenie odôvodnil iba
zásadou hospodárnosti konania a tým, že doterajšie dokazovanie nemôže byť podkladom pre konanie

o zmenenom návrhu. Toto tvrdenie súdu prvej inštancie v uvedenom uznesení považuje žalobca za
pochybenie súdu prvej inštancie. Žalobca uviedol, že počas celého konania viacnásobne poukazoval
na ďalší právny úkon a to prevod obchodného podielu obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. na Ing. G.
U.. Preto nie je zrejmé, prečo by vykonané dokazovanie nebolo podkladom pre konanie o zmenenom
návrhu o vyslovenie neúčinnosti aj tohto ďalšieho právneho úkonu a to zmluvy o prevode obchodného

podielu obchodnej spoločnosti žalovaného na Ing. G. U.. Tento právny úkon nebol v žiadnom prípade
novotou v rámci tohto súdneho konania.

18. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré žalobca navrhol písomným podaním zo

dňa 23.11.2020. Žalobca navrhol, aby bolo preukázané, či predmetný právny úkon - vyhlásenie o
nepeňažnom vklade, ktorým došlo k zmene formy majetku dlžníka žalobcu, aj keď za znaleckú cenu,
či nedošlo tým k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu vo výške 127.497,83 eur a či bez tohto
právneho úkonu by bolo postavenie žalobcu voči dlžníkovi AKOR s.r.o. pri vymáhaní tejto pohľadávkypravdepodobnejšie a nebyť tohto právneho úkonu, či by sa žalobca uspokojil z majetku dlžníka a to z
predmetnýchprevedenýchnehnuteľnosti.Súdprvejinštancieneakceptovalaninávrhžalobcunavýsluch
svedka Ing. B. B. a konateľa spoločnosti AKOR s.r.o. a Ing. G. U. jediného spoločníka a konateľa

spoločnosti žalovaného - MAXAN s.r.o. Ďalej súd prvej inštancie neakceptoval návrh na znalecké
dokazovanie, ktorým by bola určená trhová cena nehnuteľnosti tvoriaca nepeňažný vklad spoločnosti
AKOR s.r.o. a trhová hodnota obchodného podielu dlžníka žalobcu AKOR s.r.o. v spoločnosti MAXAN
s.r.o. Žalobca uviedol, že nie je možné stotožniť hodnotu obchodného podielu spoločnosti s výškou
vkladu spoločníka spoločnosti. Skutočná hodnota obchodného podielu je závislá od čistého obchodného

imania spoločnosti, ktorá zohľadňuje aj výšku záväzkov spoločnosti. Taktiež žalobca navrhoval, aby súd
uložil Ing. G. U. predložiť doklad preukazujúci zaplatenie odplaty - ceny za nadobudnutie väčšinového
obchodného podielu v spoločnosti MAXAN s.r.o. od predávajúceho AKOR s.r.o. Žalobca uviedol, že
dohodu o prevode obchodného podielu predkladá žalobca v prílohe a uvádza ho ako dôkaz preukazujúci
skutočnosť úmyselného a vedomého zmenšenia majetku dlžníka žalobcu. Súd prvej inštancie pochybil
keď neodôvodnil prečo nepripustil tieto navrhnuté dôkazy. Jedine výsluchom svedka Ing. B. B., ktorý

zodpovedalzaobchodnévedenieobchodnejspoločnostiAKORs.r.o.azároveňjehojedinéhokonateľaa
spoločníka by bolo možné zodpovedať odvolacím súdom položenú otázku, či by majetok dlžníka žalobcu
postačoval na úhradu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu.

19. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. c) CSP a to,

že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany. Žalobca
nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom prípade došlo len k zmene podoby
aktív dlžníka bez akéhokoľvek úbytku na ich hodnote. Žalobca k tomu udáva, že nie je možné stotožniť
hodnotu obchodného podielu spoločnosti s výškou vkladu spoločníka spoločnosti, pretože skutočná
hodnota obchodného podielu je závislá od čistého obchodného imania spoločnosti, ktoré zohľadňujú

aj výšku záväzkov spoločnosti. Žalobca uviedol, že dňa 25.6.2021 získal listinný dôkaz, ktorý nemal
zatiaľ k dispozícii a to zo súdneho spisu vedeného Okresným súdom Košice II sp. zn. 30Cb/35/2020
- dohoda o určení odplaty za prevod obchodného podielu zo dňa 6.11.2017 uzatvorená 6.11.2017
medzi dlžníkom žalobcu - obchodnou spoločnosťou AKOR s.r.o. a Ing. G. U.. V predmetnej dohode
sa zmluvné strany dohodli na odplate za prevod obchodného podielu vo výške 46.000,- eur. Zároveň

Ing. G. U. v písomnom vyjadrení uviedol, že táto odplata 46.000,- eur je primeraná, pretože vlastné
imanie žalovaného k 31.12.2017 bolo v sume 52.383,- eur. Tieto listiny preukazujú, že majetok dlžníka
žalobcu AKOR s.r.o. sa úmyselne a vedomým konaním zmenšil bez adekvátnej ekvivalentnej hodnoty.
Dlžník žalobcu teda akceptoval odplatu za prevod svojho obchodného podielu ani nie v polovičnej výške
46.000,- eur oproti hodnote ním vnesenému nehnuteľnému majetku do základného imania žalovaného

v ohodnotenej znaleckej cene 93.700,- eur. Z toho vyplýva, že dlžník žalobcu AKOR s.r.o. neobdŕžal
nadobudnutím obchodného podielu v obchodnej spoločnosti žalovaného adekvátne protiplnenie k
hodnote ním vnesených nehnuteľností a že jednoznačne došlo k úbytku aktív dlžníka už jeho právnym
úkonom-vyhlásenímonepeňažnomvkladedozákladnéhoimaniažalovaného.Vkrátkomobdobíaninie
3 mesiace hodnota obchodného podielu žalovaného klesla o viac ako polovicu. To znamená, že majetok

v hodnote 93.750,- eur sa stal vlastníctvom žalovaného, ktorý na základe vyhlásenia o nepeňažnom
vklade dlžníka žalobcu ušiel z majetku dlžníka žalobcu bez ekvivalentnej náhrady.

20. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno v tomto konaní. Súd prvej inštancie neprihliadal na žalobcom prezentované skutkové
tvrdenia na pojednávaní dňa 7.6.2021. Žalobca na tomto pojednávaní tvrdil, že nie je možné stotožniť
hodnotu obchodného podielu spoločnosti s výškou vkladu spoločníka a spoločnosti, pretože skutočná
hodnota obchodného podielu je závislá od čistého obchodného imania spoločnosti, ktoré zohľadňuje aj
výšku záväzkov spoločnosti. Toto tvrdenie žalobca oprel o účtovnú závierku, ktorá je verejne dostupná

a preto nie je potrebné preukazovať, ale v záujme predídenia uplatnenia práva sudcovskej koncentrácie
konania, žalobca ešte pred pojednávaním tieto listiny doručil súdu prvej inštancie aj žalovanému.
Žalobca uviedol, že preukázanie majetkových pomerov dlžníka žalobcu je nesporne zložité, pretože
ani účtovná závierka tieto majetkové pomery nepreukazuje, ale len v spojitosti s ďalšími listinnými
dôkazmi, ktoré sú v spise vrátane znaleckého posudku znalca Ing. Jána Hrabinského. Žalobca uviedol,

že považuje za porušenie práva na spravodlivý proces využitie práva sudcovskej koncentrácie konania
voči žalobcovi v tomto konaní, keď žalobca počas celého konania žiadnym spôsobom nezneužil svoje
procesné postavenie k prieťahom v konaní a k nehospodárnosti v konaní, či neefektívnosti konania, narozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý vytýčil prvé pojednávanie až po dvoch rokoch od podania žaloby
vo veci samej.

21. Žalobca v odvolaní zhrnul, že je nesporné, že nebyť úkonu dlžníka žalobcu - vyhlásenia o
nepeňažnom vklade, bola by možnosť na strane žalobcu uspokojiť svoje pohľadávky voči dlžníkovi
AKOR s.r.o. Žalobca poukázal aj na ďalšie úkony tohto dlžníka žalobcu keď v pomerne krátkom časovom
slede vniesla obchodná spoločnosť AKOR s.r.o. svoj majetok do základného imania žalovaného a to
týmto vyhlásením o nepeňažnom vklade, čím bolo znemožnené uspokojenie pohľadávky žalobcu voči

spoločnosti AKOR s.r.o. z jeho majetku - bonitného nehnuteľného majetku. Nie je možné ustáliť, že
účasť dlžníka AKOR s.r.o. formou obchodného podielu v obchodnej spoločnosti je totožná s hodnotou
nehnuteľnosti, ktoré mal dlžník žalobcu pred vyhlásením o nepeňažnom vklade. Nie je preukázané,
že žalobca dostal za prevedený majetok skutočne reálnu cenu, preto aj žalobcom navrhnutý dôkaz -
znalecké dokazovanie ohľadom ustálenia hodnoty obchodného podielu dlžníka žalobcu v obchodnej
spoločnosti žalovaného, súd prvej inštancie nevykonal. Preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd zrušil

rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

22. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalobcu
v odvolaní, že súd prvej inštancie nepostupoval v konaní procesne správne, ak nepripustil zmenu
a rozšírenie žaloby. S touto argumentáciou žalobcu sa žalovaný nestotožňuje, považuje ju za

neudržateľnú. V konaní nebol žalobca dostatočne aktívny, čo vyplýva aj z toho, že mal mať záujem
na perfektnosti obsahu žaloby. Preto je žalovaný toho názoru, že návrh na zmenu žaloby po takmer
troch rokoch od začatia konania, je v rozpore s hospodárnosťou a efektívnosťou konania. Nič nebránilo
žalobcovi podať takýto návrh skôr a nie až po rozsiahlom dokazovaní. K nesprávnemu posúdeniu
procesnej normy a to nepripustení zmeny a rozšírenia žaloby, žalovaný uviedol, že nešlo o posúdenie

procesnej normy takej intenzity, že by to malo zásah do práva na spravodlivý proces. Takýto záver
vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 516/2019 zo dňa 17. decembra 2019, podľa
ktorého jedným z hraničných kritérií pre posúdenie porušovania práva na spravodlivý proces je, či
súd nepripustením zmeny žaloby zabránil sťažovateľovi v uplatnení jeho práva na súde, alebo či ho
zhoršil. Pri posudzovaní je relevantný aj stav konania v posudzovanej veci. Z uvedeného vyplýva, že

v prejednávanom spore nedošlo k zabráneniu žalobcovi v uplatnení svojho práva, pretože žalobca mal
možnosť podať novú žalobu, čo žalobca aj využil keďže aktuálne sa vedie ďalšie konanie na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 30Cb/35/2020, predmetom ktorého je odporovateľnosť právneho úkonu,
ktoréhosažalobcadomáhalprávenávrhomnazmenužalobyatoodporovateľnosťprevoduobchodného
podielu. Ďalej žalovaný uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie,

ktorývychádzalzpredmetužaloby,zožalobnéhonávrhu.Vovzťahukďalšiemužalobcompredloženému
dodatočnému dôkazu - novôt vo forme „Dohody o určení odplaty za prevod obchodného podielu“
žalovaný uviedol, že takýto dôkaz v odvolacom konaní považuje za neprípustný, pretože žalobca mal
príležitosť na uplatnenie tohto prostriedku procesného útoku skôr. Z tvrdenia žalobcu, že až 25. júna
2021 obdŕžal zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 30Cb/35/2020 túto dohodu, nevyplýva prečo

tento listinný dôkaz získal žalobca až v tomto štádiu konania a nepredložil ho už v rámci konania
na súde prvej inštancie. K tomuto dôkazu - dohoda o určenie odplaty za prevod obchodného podielu
žalovaný uviedol, že táto dohoda je súčasťou vyšetrovacieho spisu v trestnom konaní, ktoré inicioval
žalobca a žalobca je poškodenou stranou so všetkými procesnými právami, ktoré mu priznáva Trestný
poriadok, vrátane jeho práva na nahliadnutie do spisu. Preto nie je pravdou, že žalobca nemal možnosť

sa s dohodnutou výškou odplaty za prevod obchodného podielu oboznámiť ešte v rámci konania na
súde prvej inštancie pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Taktiež oneskorene predložil žalobca aj
účtovnú závierku spoločnosti AKOR s.r.o. z roku 2016 a spoločnosti MACAN s.r.o. z roku 2017 a to
jeden pracovný deň pred pojednávaním. Žalobca na pojednávaní dňa 7.6.2021 sa snažil opraviť svoju
neaktivitu keď dopĺňal nové skutočnosti a skutkové tvrdenia.

23. Žalovaný ďalej vo vyjadrení k žalobcom napádanej neekvivalentnosti vloženia nepeňažného vkladu
obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do obchodnej spoločnosti žalovaného uviedol, že dlžník žalobcu -
spoločnosť AKOR s.r.o. týmto nepeňažným vkladom vložila predmetné nehnuteľnosti do základného
imaniažalovanéhoprizaloženížalovaného,niepočasživotaspoločnostikedyužvlastnéimaniezáviselo

od predošlého hospodárenia, alebo ďalšej podnikateľskej činnosti žalovaného. Žalobca v priebehu
celého konania, až do momentu zrušenia prvého rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, nikdy
nespochybnil túto hodnotu obchodného podielu, ktorú získal dlžník žalobcu AKOR s.r.o. v obchodnej
spoločnosti žalovaného na základe napádaného vyhlásenia o nepeňažnom vklade. K dohode o určeníodplatyzaprevodobchodnéhopodielužalovanýuviedol,žetátodohodasaviaženaprevodobchodného
podielu, ktorej účinky nastali až 9. januára 2018 a preto je irelevantná vo vzťahu k hodnote obchodného
podielu získaného pri založení obchodnej spoločnosti žalovaného ako novej obchodnej spoločnosti.

Žalovaný preto uviedol, že považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd
potvrdilrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnyapriznalžalovanémunáhradutrovodvolacieho
konania.

24. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že považuje za zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že žalobca

nebol počas troch rokov trvania tohto sporu aktívny. Žalobca zabezpečil všetky dostupné dôkazné
prostriedky podľa svojich možnosti a schopnosti. Zmenu žaloby navrhol žalobca vo svojom písomnom
podaní zo dňa 23.11.2020, teda dva týždne po obdŕžaní rozhodnutia odvolacieho súdu, vzhľadom na
vyslovený právny názor odvolacieho súdu. Žalobca naďalej trvá na tom, že vyhlásenie o nepeňažnom
vklade je ukracujúcim právnym úkonom žalobcu ako veriteľa svojho dlžníka AKOR s.r.o. Týmto
úkonom obchodná spoločnosť AKOR s.r.o. nikdy nesledovala zhodnotenie svojho majetku a jeho

ďalšie rozširovanie, ale výlučne jeho „upratanie“ tak, aby sa nestal predmetom možnej exekúcie
veriteľov dlžníka a aby sa dostal do výlučnej dispozície Ing. G.N. U., jediného spoločníka žalovaného.
Nepripustením zmeny žaloby možno konštatovať, že sa postavenie žalobcu jednoznačne zhoršilo,
pretože žalobca bol donútený pre krátkosť času podať ďalšiu žalobu v záujme zachovania lehoty na
uplatnenie práva. Nie je pritom možné nespomenúť opakovane to, že žalobca sa nie svojím vlastným

zavinenímdostaldočasovejtiesnevdôsledkudvojročnejnečinnostisúduprvejinštancie.Žalobcanemal
možnosť iným spôsobom získať listinný dôkaz, ktorý predložil v rámci odvolacieho konania, napriek
tomu, že je poškodený v trestnom konaní vedenom voči jedinému spoločníkovi žalovaného Ing. G. U. a
štatutárnemu zástupcovi dlžníka AKOR s.r.o. Ing. B. B.. Žalobca sa opakovane domáhal u konajúceho
vyšetrovateľa v trestnom konaní oznámenia dôkazu o úhrade odplaty za prevod obchodného podielu a

oznámenia výšky odplaty za prevod obchodného podielu. Tieto skutočnosti získal žalobca až neskôr a
hneď ich oznámil súdu. Preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

25. Žalovaný v odvolacej duplike uviedol, že trvá na svojich doterajších písomných podaniach a trvá

na tom, že žalobca nebol procesne v konaní aktívny a žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno.
Žalovaný uviedol, že po nepripustení zmeny žaloby v tomto konaní sa postavenie žalobcu v tomto konaní
nezhoršilo lebo následne podal novú žalobu, predmetom ktorej je odporovateľnosť právneho úkonu -
zmluvy o prevode obchodného podielu z prevodcu AKOR s.r.o. na nadobúdateľa Ing. G.N. U.. Podanie
takejto žaloby je práve tým k čomu žalobca defacto nesprávne smeroval svoj procesný útok v tomto

konaní. Vzhľadom na nesprávny právny názor, že táto žalobcova aktivita je bez právnej relevancie
vo vzťahu k odporovateľnosti napádaného vyhlásenia o nepeňažnom vklade, podal žalobca novú
žalobu, čím nebol ukrátený na svojich právach. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že vyhlásením o
nepeňažnom vklade došlo k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky voči obchodnej spoločnosti AKOR
s.r.o. Preto žalovaný navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

27. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

28. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) a § 365
ods. 2 CSP. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

29. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností dospel k
správnemu právnemu záveru. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

30. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:31. Odvolací súd ako prvoradé posudzoval, či nie je naplnený žalobcom tvrdený odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 2 CSP a to, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo tomuto

napadnutému rozsudku vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP a či táto vada mohla mať
vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej o zamietnutí žaloby.

32. Právoplatným rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo tomuto napadnutému rozsudku
bolo uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 33Cb/123/2017-178 zo dňa 18. decembra 2020, ktorým

súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu, zmenu žaloby a návrhu na pristúpenie Ing. G. U. do
konania tak, že „zmenu žaloby navrhnutú žalobcom v písomnom podaní zo dňa 23.11.2020 nepripúšťa.
Nepripúšťa vstup Ing. G. U., P.. XX.XX.XXXX, Y. Y. XX/A, U. do konania ako žalovaného v 2. rade“.
Súd prvej inštancie teda nepripustil rozšírenie žaloby o odporovateľnosť ďalšieho právneho úkonu a
to zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti MAXAN s.r.o. uzatvorenej medzi prevodcom
AKOR s.r.o. Košice a nadobúdateľom Ing. G. U. zo dňa 6.11.2017. Teda nepripustil rozšírenie žaloby

keď žalobca v pôvodnej žalobe navrhol vyhlásiť za neúčinný právny úkon vyhlásenie AKOR s.r.o.
Košice o nepeňažnom vklade do spoločnosti MAXAN s.r.o. zo dňa 2.8.2017. Súd prvej inštancie týmto
rozhodnutím nepripustil rozšírenie žaloby o odporovateľnosť ďalšieho právneho úkonu dlžníka žalobcu
AKOR s.r.o. a nepripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil ako žalovaný v 2. rade Ing.
G.N. U.. To znamená, že týmto navrhovaným rozšírením žaloby zo 7.12.2020 žalobca navrhol rozšíriť

okruh žalovaných aj o Ing. G. U. a žalobca žiadal určiť ako neúčinný právny úkon vo vzťahu k žalobcovi
aj ďalší právny úkon AKOR s.r.o. voči ďalšej osobe a to Ing. G. U., ktorý nebol označený ako žalovaný
v žalobe z 13.12.2017, teda pred tromi rokmi.

33. Odvolací súd k tomu udáva, že pri posudzovaní súdu, či pripustí zmenu žaloby, teda rozšírenie

žaloby, je podľa § 140 ods. 1, 2, 3 CSP rozhodujúce to, či výsledky doterajšieho konania môžu byť
podkladom pre konanie o zmenenej - rozšírenej žalobe. Toto je významné aj pri posudzovaní toho, či
súd podľa § 79 CSP pripustí do konania ďalší subjekt, ktorý nebol stranou v spore.

34. Odvolací súd zistil z obsahu odôvodnenia tohto právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie č.k.

33Cb/123/2017-178 zo dňa 18. decembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. decembra
2020, že súd prvej inštancie uviedol, že doterajšie dokazovanie nemôže byť podkladom pre konanie
o zmenenom návrhu a preto súd prvej inštancie zmenu žaloby nepripustil. Žalobca svoj návrh na
pristúpenie Ing. G. U. do konania odvodzoval od návrhu na zmenu žaloby a keďže zmena žaloby
nebola pripustená, súd prvej inštancie z toho dôvodu nepripustil ani vstup Ing. G. U. do konania ako

žalovaného v 2. rade. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom súdu prvej inštancie, pretože
navrhované rozšírenie žaloby o ďalší právny úkon, ktorý má byť vyhlásený ako neúčinný právny úkon
a pristúpenie ďalšieho účastníka na strane žalovaného do konania Ing. G. U., je skutkovo úplne iným
právnym úkonom, ktorý má byť súdom vyhlásený za neúčinný právny úkon, ako bol v žalobe uvedený
právny úkon - vyhlásenie o nepeňažnom vklade spoločnosti AKOR s.r.o. do spoločnosti MAXAN s.r.o.

zo dňa 2.7.2017 a to o ďalší právny úkon - zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti AKOR
s.r.o., obchodnej spoločnosti MAXAN s.r.o. na nadobúdateľa Ing. G. U. zo dňa 6.11.2017.

35. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že žalobca tento návrh na rozšírenie žaloby a pristúpenie
ďalšieho žalovaného do konania podal dňa 7.12.2020 teda potom ako mu bolo dňa 16.11.2020 doručené

uznesenie Krajského súdu v Košiciach ako odvolacieho súdu č.k. 4Cob/51/2020-160 zo dňa 29.
septembra 2020, ktorým odvolací súd zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v tomto konaní
č.k. 33Cb/123/2017-130 zo dňa 20. januára 2020 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Odvolací súd udáva, že v tomto svojom zrušujúcom uznesení nedal pokyn súdu prvej inštancie, aby
posudzoval v konaní ako neúčinný iný právny úkon, okrem toho, ktorý bol predmetom žaloby a to

vyhlásenie o nepeňažnom vklade obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do majetku žalovaného zo dňa
2.8.2017. Práve naopak odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie je viazaný žalobou a má v konaní
posudzovať ako neúčinný ten právny úkon voči žalobcovi, ktorý je predmetom žaloby a nie ďalšie právne
úkony, ktoré po predmetnom žalovanom úkone nasledovali. Súd prvej inštancie preto postupoval v
konaní podľa záväzných pokynov uložených odvolacím súdom v tomto zrušujúcom uznesení vydanom

v tomto spore. Odvolací súd udáva, že každý právny úkon má svoje skutkové a právne dôvody, zmluvné
strany, právne následky a preto súd musí každý právny úkon hodnotiť samostatne. Preto sa odvolací
súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie č.k. 33Cb/123/2017-178 zo dňa 18. decembra 2020,
ktorým nepripustil zmenu žaloby ani nepripustil vstup Ing. G.V. U. do konania na strane žalovaného,pretože výsledky doterajšieho dokazovania o neúčinnosti právneho úkonu, vyhlásenie o nepeňažnom
vklade spoločnosti AKOR s.r.o. do obchodnej spoločnosti MACAN s.r.o. zo dňa 2.8.2017, nemôžu byť
podkladom pre konanie o neúčinnosti ďalšieho právneho úkonu a to zmluvy o prevode obchodného

podielu spoločnosti MACAN s.r.o. uzatvorenej medzi prevodcom AKOR s.r.o. a nadobúdateľom Ing. G.
U. dňa 6.11.2017.

36. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol uznesením č.k.
33Cb/123/2017-178 zo dňa 18. decembra 2020 správne a preto toto právoplatné rozhodnutie nezakladá

odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 2 CSP, pretože toto rozhodnutie nemá vplyv na rozhodnutie vo
veci samej o určenie neúčinnosti pôvodného žalovaného právneho úkonu.

37. Po tomto posúdení procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým nepripustil rozšírenie žaloby a
nepripustil vstup ďalšieho účastníka do tohto konania, súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu
o neúčinnosti právneho úkonu - vyhlásenie spoločnosti AKOR s.r.o. do spoločnosti MAXAN s.r.o. zo

dňa 2.8.2017 nepovažoval za taký úkon, ktorým bolo ukrátené uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
žalobcu voči svojmu dlžníkovi - spoločnosti AKOR s.r.o.

38. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že znalecká cena, za ktorú
spoločnosť AKOR s.r.o. vložila svoj majetok do spoločnosti MAXAN s.r.o. a to v žalobe špecifikované

nehnuteľnosti za znaleckú cenu 93.700,- eur nezohľadňuje trhové ceny nehnuteľnosti a AKOR s.r.o.
neobdŕžal po tomto nepeňažnom vklade do majetku obchodnej spoločnosti MACAN s.r.o. adekvátne
protiplnenie. Toto tvrdenie žalobcu odvolací súd považuje za negovanie inštitútu nepeňažného vkladu
spoločníka do spoločnosti v zmysle § 59 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nepeňažným
vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť a musí byť splatený pred

zápisom výšky základného imania do obchodné registra. Nepeňažný vklad a určenie jeho peňažnej
sumy, v akej sa nepeňažný vklad započítava na vklad spoločníka, sa musia uviesť v spoločenskej
zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine. Hodnota nepeňažného vkladu sa určí
znaleckým posudkom, ktorý musí obsahovať aj opis nepeňažného vkladu, spôsob jeho ocenenia, alebo
hodnote prevzatého záväzku na vklad do spoločnosti. Zápis nepeňažného vkladu do spoločnosti sa

premietne aj v zápise v obchodnom registri spoločnosti a súd v tomto konaní o neúčinnosti právneho
úkonu - vyhlásenia o nepeňažnom vklade, nemôže spochybňovať hodnotu vloženého nepeňažného
vkladu AKOR s.r.o. do majetku žalovaného, ak bola táto hodnota nepeňažného vkladu znalecky
ocenená. Túto hodnotu nepeňažného vkladu nemožno následne posudzovať ani v tomto konaní formou
znaleckého dokazovania o ustálení hodnoty obchodného podielu AKOR s.r.o. v obchodnej spoločnosti

žalovaného tak, ako to navrhoval žalobca.

39. Žalobca v odvolaní ďalej poukazuje na vzťah Ing. G.N. U. ako konateľa a spoločníka v obchodnej
spoločnosti MACAN s.r.o. (MAXAN s.r.o.) a spochybnil to, či Ing. G. U. zaplatil spoločnosti AKOR
s.r.o. odplatu za prevedený obchodný podiel 46.000,- eur. Odvolací súd k tomu udáva, že predmetom

tohto sporu nie je posudzovanie ďalšieho právneho úkonu - prevodu obchodného podielu AKOR s.r.o.
v obchodnej spoločnosti žalovaného na Ing. G. U., preto dokazovanie v tomto smere, či Ing. G. U.
zaplatil odplatu 46.000,- eur za prevedený obchodný podiel obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o., nie
je pre predmet tohto sporu významné a dokazovanie by naviedlo k iným skutkovým zisteniam a
právnym záverom súdu o tom, že právny úkon, ktorý je predmetom tohto sporu - žaloby a to vyhlásenie

o nepeňažnom vklade dlžníka žalobcu AKOR s.r.o. do obchodnej spoločnosti MAXAN s.r.o. nie je
právnym úkonom neúčinným vo vzťahu k žalobcovi, ktorým malo byť sťažené uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky žalobcu voči svojmu dlžníkovi AKOR s.r.o. V konaní nebolo sporné, že nepeňažný vklad
AKOR s.r.o. vložený do obchodnej spoločnosti žalovaného bol znalecky ohodnotený, bol zapísaný do
obchodného registra. K tomuto právnemu úkonu - vyhláseniu o nepeňažnom vklade nemá Ing. G. U.

žiaden vzťah, pretože nešlo o jeho vyhlásenie, išlo o vyhlásenie obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do
majetku obchodnej spoločnosti žalovaného.

40. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol,
pretože v konaní nebolo preukázané, že predmetným právnym úkonom - vyhlásením o nepeňažnom

vklade obchodnej spoločnosti AKOR s.r.o. do spoločnosti MAXAN s.r.o. (MACAN s.r.o.) zo dňa 2.8.2017
došlo k sťaženiu vymoženia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu vo výške 127.497,83 eur.41. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí
žaloby ako vecne správny a taktiež výrok o náhrade trov konania pre úspešného žalovaného zo strany
neúspešného žalobcu.

42. O náhrade trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením.

43.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).