Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/190/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617214124
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7617214124.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: DPS financial consulting s.r.o., so
sídlom v Trnave, Mikovíniho 10, právne zastúpeného PETKOV & Co, s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovanému: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v
bytovom dome so súp. č. XXXX, nachádzajúcom sa v okrese Spišská Nová Ves, zastúpenému Bytovým
družstvom Spišská Nová Ves, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Kamenárska 5, o zaplatenie 27.000 €
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.
januára 2019 sp. zn. 8C/50/2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14. januára 2019 č.k.
8C/50/2017-128.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 14.
januára 2019 č.k. 8C/50/2017-128 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu

trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovanému bola uložená povinnosť k úhrade
sumy 27.000 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 27.000 € od 11.9.2017 až do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodňoval tým, že je záložným veriteľom, v prospech
ktorého bolo zriadené a vzniklo záložné právo na záloh, ktorým je byt č. X, nachádzajúci sa vo vchode č.
XX A. X. p. bytového domu so súp. č. XXXX, nachádzajúcom sa v okrese Spišská Nová Ves, v obci B. A.

C., k.ú. B. A. C., postavenom na pozemku KN reg. C s parc. č. XXXX/XX, zastavené plochy a nádvoria
o výmere 703 m2, spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti 138/10000, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom
Katastrálnym odborom Okresného úradu Spišská Nová Ves. Žalobca je vo vzťahu k žalovanému
prednostným záložným veriteľom. Žalovaný je taktiež záložným veriteľom, pričom predmetom jeho
zákonného záložného práva je rovnako ako v prípade žalobcu záloh. Právny predchodca žalobcu -
obchodná spoločnosť VÚB, a.s. postúpila na základe zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávku voči

pánovi C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, B. E., ktorá vznikla zo Zmluvy o financovaní bývania
reg. č. XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX zo dňa 14.7.2008. Pohľadávka ku dňu podania žaloby predstavuje
čo do istiny sumu vo výške 55.479,53 €. Pohľadávka je zabezpečená záložným právom na záloh, ktoré
bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX zo dňa 14.7.2008. Záložné právo vzniklo zápisom do katastra nehnuteľností v konaní vedenom
príslušným orgánom pod zn. V-2123/2008 zo dňa 26.9.2008 a bolo zapísané na LV č. XXXX v časti V
- Ťarchy. Na návrh žalovaného v zastúpení správcom bytového domu sa konala dobrovoľná dražba,

ktorej predmetom bol záloh. Na dražbe bol udelený príklop a cena dosiahnutá dražbou predstavuje sumu
27.000 €.

3. Bral zreteľ na stanovisko žalovaného, ktorý uviedol, že záložné právo k bytu v prospech ostatných
vlastníkov bytov v bytovom dome je záložným právom zákonným, vzniká zo zákona ku každému

jednémubytupodľa§15z.č.182/1993Z.z.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov.Vznikzáložného
práva sa uvádza už v prvom nadobudnutí vlastníctva bytu a nie je podmienený zápisom do katastra
nehnuteľností, ktorý má len deklaratórny charakter. Každý záložný veriteľ musí byť uzrozumený s tým,
že aj keď jeho záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností ako prvé, má zákonné záložné právo
v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov prednosť. Rozhodujúce je, či v čase
realizácie zákonného záložného práva existuje voči dlžníkovi reálne splatná pohľadávka v prospech

ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný uviedol, že pred samotnou realizáciou
dražby ktorú navrhoval, udelil na vykonanie dražby predchodca žalobcu súhlas. Súhlas bol udelený
pred podpisom zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu. Výťažok z dražby dražobná spoločnosť na
základe prihlášok do dražby rozdelila veriteľom. Dražobník uznal prednostné postavenie žalovaného
ako záložného veriteľa, ktorému nebola vyplatená celá suma 27.000 €, iba suma zodpovedajúca

prihlásenej pohľadávke. V prípade, že došlo k pochybeniu pri rozdeľovaní výťažku z dražby, namietal
svoju legitimáciu v konaní, keďže žalovaný je nesprávne označený.

4. Právne vec posúdil podľa § 151k ods. 1, § 151ma ods. 3, § 151ma ods. 8, § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) spolu s § 15 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

§ 70 ods. 1, § 7 písm. c/ zák. č. 162/1995 Z.z.

5. Vychádzal z úvahy, že záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru v bytovom dome, ktoré
upravuje ustanovenie § 15 zákona 182/1993 Z.z. patrí do osobitnej kategórie záložných práv z
dôvodu, že vzniká priamo zo zákona. Slúži v právnych vzťahoch regulovaných citovaným zákonom na

zabezpečenie pohľadávok, ktoré má spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ak sa
nezriaďuje spoločenstvo, tak ktoré majú ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome voči
vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome. Účelom tohto ustanovenia v zákone je pôsobiť
prevenčne na vlastníkov bytov a nebytových priestorov s cieľom riadneho a včasného plnenia si
zákonných a zmluvných povinností, ale aj ochrana ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov

vočineplneniusipovinnostíjednotlivýmivlastníkmibytovanebytovýchpriestorovvdome.Zabezpečenie
pohľadávky záložným právom spočíva v tom, že ak si dlžník nesplní svoju platobnú povinnosť riadne
a včas, má spoločenstvo alebo ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome ako
záložní veritelia právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky zo zálohu. Z hľadiska historického vývoja
treba poznamenať, že väčšina zmlúv o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov, ktoré

uzatvárali obce, či iní vlastníci bytových domov s nájomcami bytov, obsahuje informáciu o vzniku tohto
záložného práva a pokiaľ by ju aj neobsahovali, dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva k bytu alebo
nebytovému priestoru do katastra nehnuteľností záložné právo vznikne zo zákona a zapisuje sa do
katastra nehnuteľností.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný realizoval výkon záložného
práva formou dobrovoľnej dražby v zmysle zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, s čím právny
predchodca žalobcu vyjadril dňa 20.6.2014 písomný súhlas.

7. Právny predchodca žalobcu (VÚB, a.s.) poskytol dlžníkovi úver a jeho záväzok bol zabezpečený

záložným právom v jeho prospech. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/
XXXXXX/XX - XXX/XXX zo dňa 14.7.2008 bola uzavretá za účelom zabezpečenia pohľadávky
pôvodného veriteľa VÚB, a.s. ktorá vznikla zo Zmluvy o financovaní bývania medzi VÚB, a.s. a C. D..
K zápisu záložného práva žalobcu k predmetu zálohu došlo dňa 26.9.2008 pod zn. V - 2123/2008. Z
dôvodu porušenia zmluvných povinností dlžníkom vznikol mu dlh vo výške cca 55.479,53 €.

8. Žalovaný je taktiež záložným veriteľom, ktorého záložné právo vzniklo zo zákona podľa § 15 zákona
č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a to v prospech vlastníkov bytov a nebytových
priestorov bytového domu č. súp. 2779 na ul. Štúrovo nábrežie 18 až 20 v Spišskej Novej Vsi, pod č. C.XXXX/XX -XXXX/XXXX. Žalovaný voči dlžníkovi evidoval pohľadávku z dôvodu neuhrádzania platieb
za byt.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že na každom zálohu môže vzniknúť viacero záložných práv a pri ich
uspokojení sa vychádza zo zásady "prior tempore potior iure - časovo skorší právne silnejší" vyjadrenej
explicitne v § 151k ods. 1 OZ, podľa ktorej je rozhodujúce poradie registrácie v osobitnom registri
(katastri nehnuteľností), a to od najstaršej registrácie tzn. v predmetnej veci od okamihu zápisu v katastri
nehnuteľnosti.

10. Vychádzal z úvahy, že zákonné záložné právo k bytu predstavuje osobitný druh záložného práva,
ktoré vzniká priamo zo zákona a zabezpečuje všetky pohľadávky, teda i tie ktoré vzniknú v budúcnosti.
Zápis tohto zákonného záložného práva v katastri nehnuteľností má deklaratórny charakter a každý
ďalší záložný veriteľ je na základe zápisu uzrozumený s tým, že i keby jeho záložné právo bolo
zapísané na liste vlastníctva ako prvé v poradí, vzhľadom na záložné právo vznikajúce priamo zo

zákona podľa § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, má právo prednosti zákonné
záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Hlavným
predpokladom pre naplnenie podstaty inštitútu zákonného záložného práva je existencia konkrétnej
pohľadávky spoločenstva vlastníkov voči inému vlastníkovi bytu - neplatičovi (dlžníkovi), ktorá v čase
realizácie záložného práva, musí existovať.

11. Súd mal preukázané, že zákonné záložné právo žalovaného v zmysle ustanovenia § 15 zák. č.
182/1993 Z.z. k bytovému domu č. súp. XXXX na ul. F. A. XX G. XX v Spišskej Novej Vsi, pod č. C.
XXXX/XX-XXXX/XXXX, bolo zriadené a zaregistrované skôr (ešte v roku 2004) teda pred záložným
právom žalobcu.

12. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že by mu v dôsledku protiprávneho konania žalovaného -
porušenia jeho práva na prednostné uspokojenie dlhu zo zálohu zabezpečeného zmluvou o zriadení
záložného práva - vznikla škoda zodpovedajúca sume 27.000 €, teda cene dosiahnutej vydražením
zálohu. Žalovaný je totiž prednostným záložným veriteľom k predmetu zálohu a z jeho prednostného

postavenia mu vyplýva zákonné oprávnenie, aby realizoval výkon záložného práva, ktoré zabezpečuje
jeho pohľadávku. Prvoradá je totiž práve ochrana jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ktorí sú v tejto situácii v postavení záložných veriteľov.

13. Súd konštatoval, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov zodpovednosti za škody, a to

nie len porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, ale ani existenciu príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Cdo 130/2010 zo dňa 28.10.2010).

14. Súd nenechal bez povšimnutia ani skutočnosť, že právny predchodca žalobcu v článku IV. bodu

1 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. H. XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX I. dňa
14.7.2008, teda už pri uzatváraní záložnej zmluvy, akceptoval LV č. XXXX z ktorého vyplývalo, že na
zálohu viazne v prospech všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome zo zákona záložné právo. Bol
to žalovaný, nie žalobca kto podal návrh na realizáciu dobrovoľnej dražby a urobil tak so súhlasom
právneho predchodcu žalobcu. Tento po celú dobu (od 26.9.2008 do 25.7.2017) jeho prednostné

postavenie záložného veriteľa nenamietal, nenapadol neplatnosť dobrovoľnej dražby a úhrady sumy
27.000 € sa súdnou cestou domáhal nie len od žalovaného ale aj od dražobnej spoločnosti, ktorá mu tiež
mala spôsobiť svojim konaní škodu. Žalobca sa sumy 27.000 € od žalovaného domáha napriek tomu,
že má vedomosť o tom, že žalovanému bola dražobnou spoločnosťou uhradená len suma 14.166,04 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor žalobcu

bezdôvodne neobohatil ani mu nespôsobil žiadnu škodu, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

15. O trovách konaniach rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP vychádzajúc
z toho, že žalovaný mal v konaní plný úspech, pričom nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by bolo možné žalobcu na náhradu trov konania nezaviazať (t.j. zaoberal sa aj aplikáciou ust.

§ 257 CSP).16. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17.1. Žalobca má za to, že súd nesprávne posúdil povahu zákonného záložného práva, moment vzniku
záložného práva, konkurenciu poradia medzi zákonným záložným veriteľom a zmluvným záložným
veriteľom, ako aj právne účinky zápisu zákonného záložného práva na poradie iných záložných veriteľov.
17.2. Podľa žalobcu sa súd svojim rozsudkom bez relevantného zdôvodnenia odklonil od záverov

Najvyššieho súdu SR vyjadrených v rozhodnutí sp. zn. 6Mcdo/8/2010.
17.3. Žalobca vo svojej argumentácii vychádza z úvahy, že zákonné záložné právo podľa § 15 ods.
1 ZoVB nezabezpečuje budúce pohľadávky, a teda rozporuje závery súdu, v zmysle ktorých zákonné
záložné právo zabezpečuje všetky pohľadávky, teda i tie, ktoré vzniknú v budúcnosti. Poukázal na
všeobecné pravidlo ustanovené v § 151c ods. 1 OZ a akcesorickú povahu záložného práva voči
hlavnému veriteľsko-dlžníckemu vzťahu. Citoval z komentárov k Občianskemu zákonníku, v zmysle

ktorých vznik záložného práva je podmienený vznikom pohľadávky tak isto jeho existencia závisí od
existencie pohľadávky. Žalobca má za to, že aby bolo možné dospieť k záveru, že zákonné záložné
právopodľa§15ZoVBzabezpečujevšetkypohľadávkyvrátanetých,ktorévzniknúvbudúcnosti,muselo
by to priamo vyplývať z ustanovení zákona tak, ako je tomu napr. v prípade záložného práva zriadeného
na zabezpečenie daňovej pohľadávky, kde zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní, napr. v § 71 ods. 4 a §

81 ods. 4 priamo upravuje možnosť zriadenia záložného práva aj na zabezpečenie daňovej pohľadávky,
ktorá vznikne v budúcnosti. Má za to, že tým, že ZoVB úprava o budúcich pohľadávkach absentuje,
znamená to, že v tomto prípade záložné právo nezabezpečuje pohľadávky, ktoré vzniknú v budúcnosti
(obdobne § 71 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov).
17.4. Žalobca vykladá ust. § 15 ods. 1 ZoVB tak, že v momente vzniku pohľadávky vznikne aj záložné

právo na jej zabezpečenie a ak k vzniku pohľadávky vymedzenej v tomto ustanovení nedôjde, nedôjde
ani k vzniku zákonného záložného práva. Podľa žalobcu zákonné záložné právo podľa uvedeného
ustanovenia zabezpečuje splnenie už existujúcich (reálne vzniknutých) pohľadávok.
17.5. Ďalej žalobca považuje za nesprávne úvahy súdu, že aj pre zákonné záložné právo podľa § 15
ZoVB je rozhodujúce poradie registrácie v katastri nehnuteľností, pričom žalobca poukázal na Veľký

komentár Občianskeho zákonníka, autora I. Feketeho, ktorý vychádza z úvahy, že zákon určuje toto
poradie len vo vzťahu k zmluvnému záložnému právu a neurčuje vo vzťahu k exekučnému a zákonnému
záložnému právu. Pokiaľ zákonné záložné práva nemajú súčasne povahu prednostných záložných
práv, zabezpečujú uspokojenie pohľadávky veriteľa v poradí podľa času vzniku práva. Žalobca pritom
zdôraznil, že zákonné záložné právo podľa § 15 ZoVB nemá povahu prednostného záložného práva,

keďže ho zákonodarca za prednostné výslovne neoznačil, preto registrácia poradia podľa neho nemá
pre poradie uspokojovania zákonných záložných veriteľov význam. Žalobca poukázal na to, že zákonné
záložné právo v zmysle § 15 ZoVB sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom podľa § 34 ods.
1 katastrálneho zákona a má len deklaratórny charakter, pretože sa s ním nespája vznik, zmena alebo
zánik tohto práva (poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/68/2016). Vzhľadom

na uvedené žalobca za jediné významné kritérium pre poradie uspokojovania veriteľov zo zákonného
záložného práva (ktoré vzniká inak ako registráciou, resp. bez ohľadu na registráciu) výlučne čas vzniku
záložného práva bez ohľadu na poradie registrácie.
17.6. Odvolateľ považuje za správne skutkové závery súdu prvej inštancie, že v čase konania dražby
bol na liste vlastníctva vedený ako vlastník C. D. titulom kúpnopredajnej zmluvy C. XXX/XXXX a pod

poradovým číslom 1 bolo zriadené zákonné záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 ZoVB zapísané pod
C. XXXX/XX-XXXX/XXXX, ďalej bolo zriadené záložné právo pod V 2123/2008 v prospech VÚB a.s.
(právneho predchodcu žalobcu). Na základe takto zisteného skutkového stavu žalobca tvrdí, že bol
prednostným záložným veriteľom, keďže podľa neho záložné právo zapísané pod č. C. XXXX/XX/
XXXX/XXXX zaniklo v marci 2009 splnením zabezpečenej pohľadávky a vlastnícke právo pána D.

bolo do katastra nehnuteľností zapísané neskôr ako zákonné záložné právo vlastníkov bytov. Žalobca
poukázal na to, že nevyhnutným predpokladom, aby správny orgán povolil vklad vlastníckeho práva
k bytu je skutočnosť, že spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva je predložené aj vyhlásenie
správcu bytového domu, že prevodca nemá žiadne nedoplatky, preto dôvodne predpokladá, že takéto
potvrdenie bolo predložené aj pri povoľovaní vkladu C. XXX/XXXX v prospech pána D.. V tejto súvislosti

odvolateľ citoval ust. § 151md ods. 1 psím., a/ a f/ Občianskeho zákonníka a vyjadril názor, že ak
aj v minulosti existovalo zákonné záložné právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
zapísané pod C. XXXX/XX-XXXX/XX, tak v priebehu roka 2009 zaniklo (o čom svedčí práve vyhlásenie
žalobcu o neexistencii žiadnych nedoplatkov). V čase konania dražby teda podľa žalobcu záložnéprávo zapísané pod C./XX-XXXX/XXXX neexistovalo na čom nič nemení to, že bolo zapísané v katastri
nehnuteľností, keďže bolo zapísané podľa žalobcu v rozpore so skutočným hmotnoprávnym stavom.
S poukazom na uvedené podľa žalobcu v čase zápisu zmluvného záložného právo jeho predchodcu

vkladom V-2123/2008 neexistovalo iné záložné právo a preto sa právo jeho právneho predchodcu stalo
prednostným (prvým v poradí na uspokojenie). Ako prednostný záložný veriteľ mal tak žalobca právo
svoju pohľadávku uspokojiť z celého výťažku dražby, t.j. zo sumy 27.000 €. Poukázal na ust. § 151ma
ods. 8 OZ a dôvodil, že aj keď svoj nárok v žalobe posúdil ako „škodu“ neznamená to, že súd sa
nemal zaoberať aj tým, či v danom prípade nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných,

a to práve v rozsahu žalobcom v žalobe uplatnenej sumy 27.000 €, keďže právna kvalifikácia uvedená
žalobcom v žalobe nie je pre súd rozhodujúca a právne posúdenie nároku patrí len súdu samému.

18. K podanému odvolaniu sa žalovaný vyjadril písomne tak, že ho považuje za nedôvodné, a preto
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zotrval na svojich
predchádzajúcich tvrdeniach a zdôraznil, že zákonné záložné právo v zmysle § 15 zákona o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov vzniká a viaže sa vždy na byt, pričom vzniká pri prvom odkúpení bytu
do osobného vlastníctva a nezaniká s každým ďalším prevodom vlastníctva k bytu, ale nový vlastník
k predmetnému záložnému právu len pristupuje. Záložné právo je stále zapísané na predmetnom liste
vlastníctva a taktiež aj v každej kúpnej zmluve. Vznik zákonného záložného práva nie je podmienený
jeho zápisom do katastra nehnuteľností, ktorý má len deklaratórny charakter a záložný veriteľ musí

byť uzrozumený s tým, že aj keď jeho záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností ako
prvé vzhľadom na zákonné záložné právo vzniknuté priamo zo zákona podľa § 15 ods. 1 ZoVB
má toto zákonné záložné právo prednosť. Toto záložné právo existuje a je zriadené bez ohľadu na
existenciu pohľadávky. Vyhlásenie správcu, že na byte neeviduje nedoplatky na úhradách za plnenia
preddavkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv a príspevku na správu garantuje, že predávajúci nemá

nedoplatky, negarantuje, že kupujúci nemá žiadne nedoplatky. Opakovane vyjadril názor, že záložné
právo prevodom bytu nezaniká, nový vlastník berie na vedomie existenciu tohto záložného zákonného
právo a pristupuje k nemu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že zákonné záložné právo
zaniká alebo že znovu vzniká.

19. Krajský súd v Košiciach vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 8. októbra 2019 sp. zn. 5Co/150/2019
(ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie) avšak na základe podaného dovolania Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24. októbra 2022 sp. zn. 9Cdo/264/2020 rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/150/2019 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie
konanie vzhľadom na zistenú vadu zmätočnosti. Vytkol odvolaciemu súdu, že sa v plnom rozsahu

stotožnil s názorom súdu prvej inštancie (že predmetné zákonné záložné právo vzniká zo zákona s
naplnením zákonnej požiadavky, ktorou je existencia konkrétnej pohľadávky v čase realizácie záložného
práva),avšaknažiadnuzrelevantnýchodvolacíchnámietokspochybňujúcichprávesprávnosťprávneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie neponúkol špecifickú odpoveď a vysvetlenie toho, akými
konkrétnymi úvahami sa pri stotožnení s právnymi názormi súdu prvej inštancie riadil, prečo iné názory

(odvolateľa, či dovolacieho súdu 6MCdo 8/2010) nepovažoval za relevantné a pre prípad, že by ich
posúdil inak, čo ho viedlo k takej odlišnosti. Cez prizmu odvolacích námietok žalobcu uložil odvolaciemu
súdu označením aplikovanej právnej úpravy a jej výkladom najmä ozrejmiť otázku obsahu, vzniku
i zániku zákonného záložného práva v zmysle § 15 ZoVB (tiež pri prvom nadobudnutí vlastníctva
bytu i ďalších prevodoch vlastníctva bytu), otázku prípadných právnych účinkov registrácie zákonného

záložného práva v zmysle § 15 ZoVB (aj s ohľadom na prioritu a konkurenciu registrácie viacerých
zákonných a zmluvných záložných práv), otázku (ne)existencie prednostných záložných veriteľov k
predmetu zálohu a ich oprávnení, a to všetko pri zohľadnení podmienok pre posúdenie uplatneného
nároku na náhradu škody (najmä podmienky o porušení právnej povinnosti a príčinnej súvislosti medzi
takým porušením a vzniknutou škodou).

20. Po vrátení veci Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 z.č. 160/2015 Z.z. CSP) opakovane
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP, teda preskúmal rozsudok ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.21. Odvolaním napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. februára 2023 o 09.15
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.2.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

23. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, a h/ CSP, t.j. že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(f)arozhodnutiesúduprvejinštancievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

24. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

25. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového
stavu,vykonanieďalšíchdôkazovnebolopotrebné,vykonanédôkazyvyhodnotilpodľaust.§191a§192

CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie,
zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie
procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
týkajúce sa posúdenia poradia záložných práv pri konkurencii zákonného záložného práva v zmysle §
15 ZoVB a zmluvného záložného práva, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na
tiet o odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

27. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

28. Súd svoje úvahy, ako dospel k týmto záverom, uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s
poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie rozsudku dáva
odpoveď na skoro všetky odvolacie námietky žalovaného.

29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací

súd uvádza nasledovné:

30. Podstatou odvolacích námietok je posúdenie poradia záložných veriteľov pri konkurencii zmluvného
záložného práva (žalobcu) a zákonného záložného práva v zmysle § 15 zák. č. 182/1993 Z.z.
(žalovaného).

31. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, pretože vychádza
zo správnej úvahy, že vlastníci bytov a nebytových priestorov mali postavenie tzv. „prednostného
záložného veriteľa“ plynúce z § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. Nejde o prednostného veriteľa
v ponímaní predchádzajúcej právnej úpravy, ktorá zvýhodňovala niektorých veriteľov, ale o postavenie

toho záložného veriteľa, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie zo záložného práva, v dôsledku
čoho ich pohľadávka v procese dražby mala byť (a správne bola) uspokojená prednostne pred
pohľadávkou žalobcu.

32. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku odvolateľa pokiaľ o odklone od ustálenej

rozhodovacej praxe prezentovanej rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6MCdo/8/2010, pretože závery prijaté v uvedenom rozhodnutí nemožno aplikovať na daný prípad,
nakoľko sa jedná o odlišné skutkové okolnosti veci. Podstatný rozdiel spočíva predovšetkým v tom, že
v konaní posudzovanom v rozhodnutí sp. zn. 6MCdo/8/2010 vlastníci bytov neevidovali voči dlžníkovidraženého bytu žiadnu pohľadávku v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z., oproti čomu v danom prípade bola
dražba vykonávaná práve na základe existencie pohľadávky ostatných vlastníkov bytov voči vlastníkovi
predmetného bytu.

33. Odvolací súd tu poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/147/2018, v ktorom sa dovolací súd (v skutkovo podobnej veci ako je preskúmavaná)vyjadroval
k tvrdenému odklonu od rozhodnutia sp. zn. 6MCdo/8/2010, pričom konštatoval, že k odklonu nedošlo
z dôvodu odlišného skutkového stavu veci.

34. Rovnako v rozhodnutí sp. zn. 1Obdo/99/2020 zo dňa 21.1.2022 najvyšší súd (v skutkovo podobnej
veci ako je preskúmavaná), okrem iného vychádzal z úvahy, že uznesenie sp. zn. 6MCdo/8/2010 bolo
vydané za inej skutkovej situácie, keďže neexistovala žiadna pohľadávka v zmysle § 15 ZoVB ani
sa neriešilo poradie uspokojovania záložných práv pri konkurencii zmluvného a zákonného záložného
práva. Zároveň konštatoval, že otázka poradia uspokojenia zákonného záložného práva podľa § 15

ZoVB v konkurencii so zmluvným záložným právom doposiaľ nebola riešená. Vo vzťahu k rozhodnutiam
sp. zn. 10Sžr/144/2012 a 6Sžrk/1/2017 poukázal na to, že sa nejedná o rozhodnutia dovolacieho súdu,
ale o rozhodnutia súdu odvolacieho v správnom súdnictve a v uznesení sp. zn. 1Cdo/147/2018 sa
vyjadroval dovolací iba k tvrdenému odklonu od rozhodnutia sp. zn. 6MCdo/8/2010. Len v rámci svojich
úvah na doplnenie vyjadril názor o prednostnom postavení zákonného záložného práva podľa § 15

ZoVB, ktoré sa uplatní vždy vtedy, ak k nemu existuje splatná pohľadávka, ktorú zabezpečovalo, a teda
ani toto rozhodnutie vzhľadom na to, že sa jedná iba o úvahy „obiter dictum“ nepredstavuje ustálenú
rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej by sa bolo možné odkloniť.

35. Záložné právo vo všeobecnosti slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva.

Plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak
táto nebude riadne a včas splnená. Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti
pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude
môcť uspokojiť zo zálohu a uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať a uspokojiť
dlh zo zálohu.

36.Záložnéprávosazriaďujepísomnouzmluvou,schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,
rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na
hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa
tohto zákona. (§ 151b OZ)

37. Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných
práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo
osobitný zákon neustanovuje inak. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom
vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Záložné právo, ktoré sa

zapisuje do katastra nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri
podľa odseku 3 (ďalej len "registrácia v osobitnom registri"), nepodlieha registrácii v registri záložných
práv. (§ 151e ods. 1, 2 a 4 OZ)

38. Medzi stranami nebolo sporné, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.

XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX bola uzavretá dňa 14.7.2008 a k zápisu záložného práva právneho
predchodcu žalobcu k predmetu zálohu došlo dňa 26.9.2008 pod zn. C. - XXXX/XXXX.

39. Sporným bolo posúdenie vzniku, obsahu a zániku zákonného záložného práva v zmysle § 15 zák.
č. 182/1993 Z.z.

40. Odvolací súd poukazuje na to, že právna úprava záložného práva v Občianskom zákonníku
je všeobecná a používa sa vtedy, ak osobitný predpis, určité otázky týkajúce sa záložného práva
neupravuje.

41. Ust. § 15 zák. č. 182/1993 Z.z. upravuje osobitné záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru
ako predmetu zálohu, teda predstavuje osobitný typ zabezpečovacieho práva, ktoré vzniká priamo zo
zákona na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutýchz právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome. Využitie tohto práva na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z
právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil jeho vlastník, je

cielené najmä na zamedzenie neplatenia preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv, neplatenia za
plnenia spojené s užívaním vlastníctva a tiež na zamedzenie protiprávnym konaniam namiereným voči
ostatným vlastníkom. Záložné právo sa zriaďuje v prípade registrovaného spoločenstva v prospech tohto
spoločenstva, v prípade zmluvnej správy domu v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.

42. Zákon č. 182/1993 Z.z. nerozlišuje zriadenie a vznik záložného práva, ale tak ako už bolo uvedené,
toto právo vzniká priamo zo zákona momentom nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu a nebytovému
priestoru v dome, t.j. súčasne s prvým nadobudnutím vlastníckeho práva, nezávisle od vôle vlastníka.

43. Aj keď sa do katastra nehnuteľností zapisoval (v zmysle právnej úpravy účinnej v čase vzniku

záložných práv, ktoré si konkurujú v preskúmavanom prípade) vznik a zánik zákonného záložného práva
podľa ZoVB (a v zmysle aktuálnej úpravy sa zapisuje jeho existencia), tento zápis má len deklaratórny
charakter a vznik záložného práva nie je viazaný na okamih jeho zápisu v katastri nehnuteľností.
V zmysle pozn. pod čiarou č.17 (kde je odkaz na § 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z.) sa zapisuje
záznamom.

44. Pozornosti odvolacieho súdu neušli zmeny v § 15 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. týkajúce sa zápisu
zákonného záložného práva do katastra nehnuteľností, má však za to, že uvedené zmeny nemali vplyv
na závery o deklaratórnej povahe zápisu zákonného záložného práva.

45. V zmysle § 15 ods. 1 poslednej vety zák. č. 182/1993 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2007 vznik a
zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností).

46. Zákonom č. 268/2007 Z.z. došlo s účinnosťou od 1.7.2007 k doplneniu § 15 ods. 1 poslednej vety
zák. č.182/1993 Z.z. tak, že „Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností na

základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome; návrh na zápis podáva predseda
alebo správca.“ Z dôvodovej správy vyplýva, že navrhnuté znenie (iba) upravuje kto podáva návrh na
vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

47. Zákonom č. 70/2010 Z.z. došlo s účinnosťou od 1.4.2010 k odstráneniu predchádzajúceho doplnenia

tak, že § 15 ods. 1 poslednej vety znela: “Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra
nehnuteľností“. Dôvodová správa uvádza, že na základe tohto ustanovenia, správy katastra budú mať
povinnosť znova ex offo zapisovať zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov v dome a
neponechávaťzápiszáložnéhoprávanaosobitnérozhodnutievlastníkov.Zákonnézáložnéprávovzniká
zo zákona ku každému bytu v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

Túto zmenu si vyvolala aplikačná prax a je to spravodlivejšie voči všetkým spoluvlastníkom.

48. Zákonom č. 63/2019 Z.z. došlo s účinnosťou od 1.4.2019 opäť k zmene znenia poslednej vety § 15
ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. tak, že „Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností
a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva.“ V dôvodovej správe sa uvádza,

že zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
existuje zo zákona ku každému bytu a nebytovému priestoru v dome. Vznik záložného práva zo zákona
v príslušnom katastri nehnuteľností je len deklaráciou tejto skutočnosti. Ustanovuje sa zákaz výmazu
záložného práva, ktoré existuje podľa zákona o vlastníctve bytov z katastra nehnuteľností.

49. Z uvedeného je zrejmé, že v období keď kataster nehnuteľností zapisoval (a v súčasnosti zapisuje)
zákonné záložné právo prospech spoločenstva vlastníkov, resp. v prospech ostatných vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, ex offo a aj v období keď sa zapisovalo na návrh, vždy sa jednalo o zápis, ktorý
mal deklaratórny charakter a záložné právo vzniklo zo zákona.

50. S poukazom na tú skutočnosť, že zápis zákonného záložného práva vzniknutého na základe § 15
ZoVB má len deklaratórny charakter a nie je podmienkou vzniku tohto práva (na rozdiel od zmluvného
záložného práva), sa odvolací súd (v zhode so žalobcom) domnieva, že registrácia záložného práva
v katastri nehnuteľností je relevantná len pre prípad konkurencie zmluvných záložných práv, avšak prikonkurencii zákonného záložného práva, ktoré vzniklo v zmysle § 15 ZoVB, s iným zmluvným záložným
právom, je relevantným kritériom čas vzniku zákonného záložného práva (a nie jeho registrácia).

51. Odvolací súd na rozdiel od žalobcu má za to, že za moment vzniku zákonného záložného práva
podľa§15ZoVB jepotrebnépovažovaťprvénadobudnutievlastníckehoprávakbytu(pričompriďalších
prevodoch vlastníctva bytu nedochádza k jeho zániku a vzniku nového záložného práva).

52. V zmysle všeobecnej úpravy záložného práva obsiahnutej v Občianskom zákonníku v ust. §

151a a nasledujúcich je záložné právo vecným právom, ktoré slúži na zabezpečenie a následné
uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa prostredníctvom výkonu záložného práva. Toto záložné
právo má vecnoprávnu povahu, teda zaťažuje záloh v prospech zabezpečeného záväzku a preto aj
v prípade, ak počas existencie záložného práva dochádza k zmenám vlastníka zálohu nemá to vplyv
na existenciu záložného práva, teda nedochádza k zániku záložného práva v dôsledku zmeny povinnej
osoby.

53. Pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohu, ak zmluva o
zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia
záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. (§ 151h ods. 1 OZ)

54. Vo všeobecnosti teda platí, že so zálohom možno nakladať (resp. záloh prechádza na právnych
nástupcov), pričom ak prechádza alebo sa prevádza záloh zaťažený záložným právom, tak záložné
právo pôsobí aj voči nadobúdateľovi zálohu. To znamená, že nadobúdateľ nadobudne záloh aj naďalej
zaťažený záložným právom. Nadobúdateľ zálohu v súvislosti s nadobudnutím zálohu (prevodom či
prechodom) vstupuje do práv pôvodného záložcu a má všetky práva a povinnosti, ktoré zákon alebo

zmluva o zriadení záložného práva zakotvujú.

55. Táto všeobecná zásada, podľa ktorej je záloh aj po prechode a prevode zaťažený záložným
právom, môže byť v niektorých prípadoch prelomená (napr. dojednaním v zmluve), avšak muselo by
to vyplynúť zo zákona, t.j. v danom prípade zo zák. č. 182/1993 Z.z. Uvedený zákon žiadnu takúto

úpravu neobsahuje, preto je nevyhnutné pri posudzovaní dôsledkov prevodu vlastníckeho práva k bytu,
zo všeobecnej zásady.

56. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na vecnoprávnu povahu záložného práva odvolací súd má
za to, že po tom, ako zákonné záložné právo vznikne pri prvom nadobudnutí nehnuteľnosti (bytu) do

vlastníctva, už nedochádza pri ďalších prevodoch vlastníctva bytu k zániku zákonného záložného práva
a vzniku nového zákonné záložného práva. Zákonné záložné právo vlastníkov bytov v zmysle ust. § 15
ZoVB je teda viazané na nehnuteľnosť, vzniká zo zákona súčasne s prvým nadobudnutím vlastníctva
bytu a prechádza na právnych nástupcov v plnom rozsahu.

57. S poukazom na vyššie uvedené úvahy nebolo možné akceptovať tvrdenie odvolateľa o zániku
záložného práva zapísaného pod č. V 1448/04-1836/2004 splnením zabezpečovanej pohľadávky, a to
bez ohľadu na pravdepodobnosť vydania potvrdenia správcu bytového domu o tom, že prevodca
nemá žiadne nedoplatky. Odvolací súd tu opakovane poukazuje na svoje úvahy, v zmysle ktorých
zákonné záložné právo, ktoré vznikne pri prvom nadobudnutí vlastníctva bytu trvá počas celého trvania

a existencie zálohu (t.j. bytu) a nedochádza k jeho zániku (nielen pri prevode vlastníctva bytu), ale ani pri
prípadnom zániku (splnení) jednotlivých v priebehu jeho trvania vzniknutých konkrétnych pohľadávok.
Záložné právo existuje počas celej existencie predmetu zákonného záložného práva.

58. Vo všeobecnosti záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú

pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná, a to aj
pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. (§ 151c ods.
1, 2 OZ)

59. ZoVB neobsahuje žiadnu špeciálnu úpravu oproti vyššie uvedenej všeobecnej zásade, naopak

je zrejmé, že zákonné záložné právo v zmysle uvedeného zákona vzniká práve na zabezpečenie
pohľadávok, ktoré vzniknú v budúcnosti.60. Vychádzajúc z úvahy, že Občiansky zákonník nevylučuje možnosť zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá
vznikne v budúcnosti, odvolací súd teda má za to, že zákonné záložné právo slúži na zabezpečenie
tak existujúcich, ako aj budúcich pohľadávok. Osobitná zákonná úprava zákonného záložného práva

a ani všeobecná úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku nepodmieňuje vznik záložného práva
preukázaním existencie pohľadávky ako predpokladu zápisu zákonného záložného práva do katastra
nehnuteľností.

61. Vzhľadom na akcesoritu záložného práva vo vzťahu k hlavnému záväzku odvolací súd je toho

názoru, že podstatným je, či v čase výkonu záložného práva existovala reálne splatná pohľadávka
v prospech ostatných vlastníkov bytov. Ak áno, vlastníci bytov majú postavenie prednostných záložných
veriteľov (za splnenia podmienky, že k prvému nadobudnutiu vlastníckeho práva k bytu došlo skôr ako
bolo v katastri nehnuteľností zapísané zmluvné záložné právo).

62. Nie je relevantné (zákon nevyžaduje) pre posúdenie poradia záložných práv (pri konkurencii

zákonného záložného práva a zmluvného záložného práva, aby pohľadávka ostatných vlastníkov
bytov existovala pred zápisom záložného práva zmluvného záložného veriteľa. Rozhodujúcim je iba
to, či v čase realizácie záložného práva existuje voči dlžníkovi reálne splatná pohľadávka v prospech
ostatných vlastníkov bytov, teda na aktiváciu zákonného záložného práva (ktorého vznik nie je
podmienený existenciou pohľadávky) je nevyhnutná existencia splatnej pohľadávky.

63. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené vecne správne žalobu zamietol, keďže výťažok z dražby
nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahovalo zákonné záložné právo žalovaného v zmysle ust. § 15 zák. č.
182/1993 Z.z., bol vyplatený v prospech žalovaného, ako prednostného záložného veriteľa (vo výške
14.166,04 €) a z ostatku bola uhradená odmena dražobníka spolu s časťou nákladov na vykonanie

dražby (vo výške 12.833,96 €). Žalobcovi, ktorého odvolací súd nepovažuje za záložného veriteľa
v poradení na uspokojovanie skoršieho, ako bolo poradie žalovaného (veriteľa, ktorý vykonával dražbu),
nevzniklo právo byť uspokojený z výťažku dražby v zmysle § 151ma ods. 8 OZ. V konaní nebolo
preukázané, že by mu vznikla škoda v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany žalovaného (v
príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaným) a nemohlo na strane žalovaného dôjsť

k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu.

64. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

65. O nároku na náhradu trov odvolacieho a trov dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle
ust. § 396 ods. 1 CSP a § 453 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP.

66. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania, vznikol úspešnému žalovanému, preto odvolací

súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. O výške trov rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

67. Žalobca bol v dovolacom konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov dovolacieho

konania voči žalovanému. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

68. Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).