Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2022

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/335/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915208066
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Zahorčák

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2022:7915208066.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom A. C. D. XXX/XX, E. F. G., práv. zast.: JUDr. Juraj Ferenčík PhD., s.r.o., so sídlom Krivá 23,
Košice proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so
sídlom Štefánikova 17, Bratislava, práv. zast.: Mgr. Dalibor Tverďák, so sídlom Krmanova 1, Košice,
o zaplatenie 45.384 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti 40.709 Eur a úrokov z omeškania zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyni proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenie sumy vo výške 45.384 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 4.5.2015 do zaplatenia a uloženia povinnosti
žalovanému nahradiť jej trovy konania.
Svoj nárok špecifikovala ako nárok na náhradu škody, konkrétne žiadala náhradu bolestného a náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobu odôvodnila tým, že bola účastníkom dopravnej nehody
ako spolujazdec, ktorú nijakým spôsobom nezavinila. Pri tejto nehode utrpela zranenia ako aj ujmu, ktorá

podľa nej odôvodňuje priznanie nároku, ktorý si uplatňuje od poisťovateľa, teda žalovaného v zmysle
§ 15 ods. 1 zákona č. 3801/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov – o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ZoPZP“). Žalobkyňa si
uplatnila svoj nárok u žalovaného, ktorý bol pred podaním žaloby likvidovaný vo výške 1.566 Eur.
Nárok žalobkyne pozostáva z odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia (somatika) vo výške
12.360 Eur, odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia (psychika) vo výške 20.057 Eur
a navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 40% podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v znení

neskorších predpisov – o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej
len „ZoNBaSSU“) vo výške 12.967 Eur. Nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia
somatiky a psychiky vyplýva podľa nej z predložených lekárskych správ G. H. I. a G. G. J.. Pokiaľ ide
o navýšenie náhrady o 40%, tak to je podľa nej dôvodné s poukazom na to, že od predmetnej nehody je
obmedzená z dôvodu ťažkosti s chôdzou a poruchami močenia, ktoré vznikli následkom zlomenej panvy
a tiež je podľa nej obmedzená v kultúrnom a spoločenskom živote s poukazom na jej vek. Toho času je
odkázaná na šetrnú chôdzu pomocou barly resp. vychádzkovej paličky, ktorú bude používať až do konca

života. O dopravnej nehode je stále dotazovaná okolím ohľadom jej zdravotného stavu, čo ju obťažuje
a ovplyvňuje psychickú pohodu. Bola jej diagnostikovaná ťažká depresia, v dôsledku ktorej už bola
dvakrát hospitalizovaná na psychiatrii. Od toho času nie je spôsobilá sa samostatne pohybovať, pociťuje
bolesti a má celkovo zníženú pohyblivosť. Je neustále odkázaná na barly, zábradlie či na pomoc ľudí.Má problémy aj so sedením, po krátkom sedení pociťuje bolesti. V dôsledku úrazu nemôže manipulovať
s ťažšími, ani stredne ťažšími bremenami, má problémy s obúvaním. Obúvanie a dvíhanie predmetov
zo zeme jej robí ťažkosti, potrebuje neustálu pomoc pri manipulácii s väčším nákupom, keďže nemôže

nosiť ťažšie tašky. Z dôvodu bolesti nie je schopná ani umývať podlahy a vysávať, lebo sa tam vyžaduje
dlhodobo mierny predklon. Nie je schopná ani žehliť, ani presúvať nábytok. Podľa jej slov do autonehody
žila relatívne pestrým spoločenským životom primeraným jej veku. Mala koníčky spojené s prácou okolo
domu prírodou a navštevovaním známych. Dovtedy mala stabilné zamestnanie, pričom do dôchodku
jej ostávalo približne 10 rokov, no zo zamestnania musela odísť nakoľko jej zdravotný stav po nehode

neumožňovalpokračovaťvpráci.Žalobkyňaskrzpoškodeniapanvysanemôževôbecrýchlopohybovať,
nemôže vykonávať žiadny ani rekreačný šport či tanec. Okrem toho má aj slabú kondíciu. V dôsledku
autonehody nebude môcť podľa jej slov už nikdy plnohodnotne bicyklovať, čo do toho času občasne
robievala. Po autonehode je stále v napätí a obave že pri akejkoľvek ceste v dopravných prostriedkoch
dôjde k autonehode, do auta si už nesadla z dôvodu strachu o život a zdravie, preto cestuje len vlakom
alebo autobusom, kde však prežíva taktiež obavy. Od 03/2014 navštevuje psychiatričku, máva zlé sny,

ťažko sa jej zaspáva. Dodala, že sociálnou poisťovňou jej bola dňa 28.10.2014 priznaná plná invalidita
nakoľko miera poklesu zárobkovej činnosti je u poškodenej vo výške 75%.

2. Žalovaný reagoval tým, že žalobkyni plnil v rozsahu 1.566 Eur, avšak zvyšok nároku považoval
za nepreukázaný a mal pochybnosti o pravdivosti predložených lekárskych posudkov v dôsledku

čoho vyzval žalobkyňu, aby sa podrobila znaleckému dokazovaniu. Je toho názoru, že poškodená
je povinná preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového
vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Žalovaný je toho názoru, že príčinná súvislosť
musí byť preukázaná aj vo vzťahu ku konkrétnym diagnózam hodnoteným v lekárskom posudku a
to bez akýchkoľvek pochybností, pričom nepostačuje pravdepodobnosť a to bez ohľadu na mieru

pravdepodobnosti. Žalobkyňa sa podľa jeho slov odmietla zúčastniť vyšetrenia potrebného pre
vypracovanie znaleckého posudku.

3. Žalobkyňa v ďalšom uviedla, že žalovaný jeho čiastočným plnením uznal nárok a taktiež, že nebolo
jej povinnosťou zúčastniť sa vyšetrenia. Je toho názoru, že predložené lekárske posudky a uznesenie

Okresnej prokuratúry Trebišov boli dostatočným relevantným dôkazom pre uplatnenie nároku. Je toho
názoru, že žalovaný je neposkytoval súčinnosť pri zaobstaraní dôkazov a preto nie je dôvod, aby
poskytovala súčinnosť ona jemu pri odstraňovaní jeho pochybností. Náklady ktoré by jej vznikli, čas
ktorý by stratila cestovaním a vyšetreniami sú vlastne zbytočné ďalšie starosti nad rámec jej potreby.
Je toho názoru, že žalovaný mohol požiadať aj iného znalca so sídlom v obvode bydliska žalobkyne,

no k takémuto postupu nedošlo.

4. Následne bolo vykonané rozsiahle znalecké dokazovanie. Po vykonanom znaleckom dokazovaní
a po čiastočnom plnení zo strany žalovaného vzala žalobkyňa podaním zo dňa 23.8.2022 žalobu v časti
32.417 Eur späť. Žalovaný počas konania uhradil žalobkyni sumu:

+ 1.648 Eur za odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia (somatika) a to dňa 19.7.2019 sumu
1.648 Eur.
+ 10.039 Eur za odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia (psychika) a to dňa 26.11.2019 sumu
2.857 Eur a dňa 19.8.2022 sumu 7.182 Eur.
Teda je nesporné, že k zániku časti nároku žalobkyne vo výške 11.687 Eur došlo plnením žalovaného

po znaleckom dokazovaní. Žalobkyňa vzala žalobu späť aj v časti 20.730 Eur (10.712 Eur + 10.018
Eur), ktorá predstavuje súčet nepriznaných plnení za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len
„SSU“) žalovaným po znaleckom dokazovaní. S ohľadom na uplatnenie si navýšenia v zmysle § 5 ods.
5 ZoNBaSSU o 40% žalobkyňa vzala žalobu späť aj v časti 8.292 Eur a trvá na úhrade sumy 4.675 Eur
(12.967 Eur – 8.292 Eur). Z uvedeného však vyplýva, že žalobkyňa berie žalobu späť v časti 40.709 Eur

(priznané plnenie vo výške 11.687 Eur + späťvzatie v časti nárokov za somatiku a psychiku vo výške
20.730 Eur + späťvzatie v časti nároku o navýšenie v zmysle § 5ods. 5 ZoNBaSSU vo výške 8.292 Eur).
Žalobkyňatrvalananárokuvovýške4.675Eur(45.384Eur–40.709Eur).Žalobkyňaprostredníctvomjej
právnehozástupcunapojednávanídňa30.9.2022zároveňuviedla,ženetrvánapôvodnepožadovaných
úrokoch z omeškania. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

5.Žalobkyňatrvalanaúhradesumyvovýške4.675Eurakonanárokuvzmysle§5ods.5ZoNBaSSU,čo
predstavuje navýšenie o 40% zo žalovaným plnenej čiastky. Trvala na tom, že jej bola priznaná invalidita
a tiež, že jej zdravotný stav sa predmetnou nehodou zhoršil, čo odôvodňuje požadované navýšenie.Zároveň trvala na priznaní jej nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100% s poukazom na to, že
rozhodnutie súdu závisí od znaleckého dokazovania.

6. Žalovaný nesúhlasil s predmetným navýšením, nakoľko je názoru, že uvedené je možné priznať
len výnimočne, pričom podľa jeho názoru žalobkyňa nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa
odôvodňujúce dané navýšenie. To, čo žiada žalobkyňa priznať už bolo podľa žalovaného zohľadnené
v sume, ktorá jej bola na základe znaleckého dokazovania plnená. Okrem toho podľa neho žalobkyňa
nepreukázala priamu príčinnú súvislosť medzi úrazom a ňou tvrdenými následkami. Je toho názoru,

že znalecké posudky, hlavne posudok G. K. (somatika) a L. L. (psychika) vyvracajú vznik žalobkyňou
tvrdených následkov po úraze. Nedôvodnosť priznania nároku argumentoval aj právnym názorom
vyjadreným v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.6.2018, sp.zn.: 3Cdo/209/2017. Vo vzťahu
k nároku na náhradu trov konania je názoru, že je potrebné uplatniť zásadu úspechu v jeho prospech
prípadne nepriznať žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania, lebo žalobkyňa zavinila vznik trov
konania vo veľkej miere tým, že sa na výzvu žalovaného nedostavila na ním požadované vyšetrenie za

účelom vypracovania znaleckého posudku spoločnosťou (znaleckým ústavom) Forensic.sk. Žalovaný
mal od počiatku pochybnosti o správnosti žalobkyňou predložených lekárskych správ, čo podľa neho
potvrdilo znalecké dokazovanie, ktorému sa bolo možné vyhnúť, ak by sa žalobkyňa pred podaním
žaloby nechala vyšetriť pre účely vypracovania znaleckého posudku.

7. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom žalobkyne a zistil nasledovné:

8. Medzi stranami je nesporné, že žalobkyňa bola účastná dopravnej nehody dňa 4.1.2014. Rovnako
je nesporné, že žalobkyňa ako spolujazdec utrpela v dôsledku dopravnej nehody rôzne zranenia, ktoré
sa odzrkadlili na jej zdravotnom stave. Okrem toho je nesporné aj to, že žalobkyňa nijakým spôsobom

nezavinila dopravnú nehodu a taktiež, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu za SSU a to najprv
u žalovaného a po čiastočnom pre ňu nepostačujúcom plnení aj na tunajšom súde. Žalobkyni bola
rozhodnutímSociálnejpoisťovnezodňa28.10.2014uznanáinvaliditavrozsahu75%.Žalobkyňasapred
podaním žaloby na súd nenechala vyšetriť na účely vypracovania znaleckého posudku požadovaného
žalovaným. Zo strany žalovaného došlo k čiastočnému plneniu pred podaním žaloby na súd vo výške

1.566 Eur. Žalobkyňa si žalobou uplatňovala sumu vo výške 45.384 Eur, ktorá pozostávala z:
+ odškodnenie SSU (somatika) vo výške 12.360 Eur
+ odškodnenie SSU (psychika) vo výške 20.057 Eur
+ navýšenie náhrady SSU o 40% ( v zmysle § 5 ods. 5 ZoNBaSSU) vo výške 12.967 Eur.
Po vykonanom rozsiahlom znaleckom dokazovaní a po čiastočnom plnení zo strany žalovaného vzala

žalobkyňa podaním zo dňa 23.8.2022 žalobu v časti 40.709 Eur späť, nakoľko trvala len na nároku vo
výške 4.675 Eur. Žalovaný počas konania uhradil žalobkyni sumu:
+ 1.648 Eur za odškodnenie SSU (somatika) a to dňa 19.7.2019 sumu 1.648 Eur.
+ 10.039 Eur odškodnenie SSU (psychika) a to dňa 26.11.2019 sumu 2.857 Eur a dňa 19.8.2022 sumu
7.182 Eur.

Teda je nesporné, že k zániku časti nároku žalobkyne vo výške 11.687 Eur došlo plnením žalovanej.
Žalobkyňa vzala žalobu späť aj v časti 20.730 Eur (10.712 Eur + 10.018 Eur), ktorá predstavuje
súčet nepriznaných plnení za SSU žalovaným po znaleckom dokazovaní. S ohľadom na uplatnenie si
navýšenia v zmysle § 5 ods. 5 ZoNBaSSU o 40% žalobkyňa vzala žalobu späť aj v časti 8.292 Eur a trvá
na úhrade sumy 4.675 Eur (12.967 Eur – 8.292 Eur).

9.Medzistranamijespornážalovanýmnamietanápovinnosťzaplatiťžalobkyňoupožadovanénavýšenie
v zmysle § 5 ods. 5 ZoNBaSSU vo výške 4.675 Eur a otázka priznania nároku na náhradu trov konania,
nakoľko žalobkyňa je názoru, že jej má byť priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
s ohľadom na to, že posúdenie jej nároku záviselo od znaleckého dokazovania ako aj od úvahy súdu.

Žalovaný je názoru, že jemu má byť priznaný nárok na náhradu trov konania pomerne s ohľadom na to,
že žalobkyni bol priznaný nárok v podstatne nižšom rozsahu ako žiadala, prípadne že daná skutočnosť
odôvodňuje nepriznanie nároku na náhradu trov konania ani jednej zo strán. Obe strany argumentovali
ich výkladmi nálezu Ústavného súd SR zo dňa 13.2.2020, sp.zn.: IV. ÚS 652/2018.

10. Z posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o., vyplýva, že znalci
u žalobkyni zistili trvalé psychické následky, ktoré sú v príčinnej súvislosti s úrazom, ktorý utrpela pri
autonehode, ide o prítomnosť nepriaznivo prebiehajúcich recidivujúcej aj depresívnej poruchy, ktorá
spôsobuje žalobkyni obmedzenia v živote a spoločnosti. Znalci hodnotia výšku sťaženia spoločenskéhouplatnenia na 390 bodov s navýšením o 50 %, to jest spolu 585 bodov. Psychický stav žalobkyne
pred nehodou jej umožňoval kvalitné spoločenské fungovanie bez obmedzení v pracovnej, osobnej
aj spoločenskej oblasti. Znalci nezistili žiadne obmedzenia funkčnosti z hľadiska jej psychického

stavu, bola adekvátne spoločensky zaradená a fungujúca. Po dopravnej nehode napriek skorej
diagnostike a začiatku liečby došlo u nej k rozvoju depresívnej poruchy s chronickým nepriaznivým
priebehom. Prognóza vývoja zdravotného stavu žalobkyne do budúcna je nepriaznivá a to z dôvodu,
že trpí chronickými ochoreniami s trvalými následkami, ktoré sú liečbou neovplyvniteľné vrátane
chronicky prebiehajúcej recidivujúcej depresívnej poruchy. Súčasný zdravotný stav žalobkyne je možné

považovať za trvalý a stabilizovaný na úrovni trvalých chronických príznakov od ukončenia psychiatrickej
hospitalizácie kedy už bol stav diagnosticky hodnotený ako recidivujúca depresívna porucha, t.j. od
21.12.2015. Podľa znalcov sa môže jednať o prípad hodný osobitného zreteľa vzhľadom k zdravotnému
stavu žalobkyne, ktorej bola priznaná invalidita. Podľa znalcov bol dôvod na navýšenie bodového
hodnotenia o 50% nakoľko už po autonehode došlo k rozvoju viacerých ochorení, recidivujúcej
depresívnej poruchy a telesným chorobám, ktoré prebiehajú chronicky s trvalými následkami na

zdraví. Žalobkyňa je podľa nich síce samostatná, ale dostala sa do nepriaznivej finančnej situácie,
je invalidizovaná od roku 2014, nedokáže systematicky pracovať, je sociálne izolovaná, nedokáže
dlhšie stáť ani sedieť. Nemôže viesť spoločenský život, navštevovať spoločenské kultúrne podujatia,
nie je začlenená do pracovného kolektívu. Došlo u nej k rozvoju trvalých povahových zmien s dôrazom
na labilitu nálad, preferenciu samoty, nerozhodnosť, pokles vôle, pocity slabosti, pokles aktivity

a výkonu, sklamanie, trpkosť, prežívanie vlastnej zníženej hodnoty a nutkavé zaoberanie sa vlastnou
inadekvátnosťou vrátane citeľne zhoršeného kontaktu s okolím. Pociťuje ohrozenie pri ceste autom,
preto sa jej vyhýba. Nedokáže sa venovať svojim záujmom, najmä záhradke, čo predtým patrilo k jej
koníčkom.

11. Z posudku G. M. K. vyplýva, že žalobkyňa pred dopravnou nehodou prekonala alebo sa súbežne
liečila na závažné ochorenia, podrobila sa chirurgickým zákrokom, prípadne trpela klinickými príznakmi,
ktoré mali vplyv na funkčnosť jej srdcovocievneho, dýchacieho a pohybového aparátu a znižovali kvalitu
jej obvyklého spôsobu života a pohybovú aktivitu pod úroveň osôb primeraných jej veku a pritom
neboli v priamej príčinnej súvislosti s predmetným úrazom. Ide o zvýšený tlak krvi 3 stupňa, stav

po embólii do pľúc v dôsledku hyperkoagulačného stavu s následnou prieduškovou ponámahovou
astmou stredne ťažkého stupňa a kombinovanou ventilačnou poruchou na 56 %, hypofunkcia štítnej
žľazy, metabolické poškodenie pečene - stukovatenie pečene, a podžalúdkovej žľazy, chronický
krčný hlavový syndróm krčnej a hrudnej chrbtice s obmedzením hybnosti stredne ťažkého stupňa,
chronický bolestivý syndróm driekovej a krížovej chrbtice s obmedzením hybnosti driekovokrížovej

oblasti ťažkého stupňa na podklade multietažového chorobného vyklenutia medzistavcových platničiek
od 9 medzistavcového priestoru smerom nadol v dôsledku degeneratívnych spondylartrotických zmien,
chronická žilová nedostatočnosť dolných končatín obojstranne s varixami a ich následným chirurgickým
riešením, degeneratívne poškodenie vnútorného menisku s poškodením chrupavky ľavého kolenného
kĺbu s nástupom artrózy oboch kolenných kĺbov. Znalec ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia

žalobkyňa po úraze na 100 bodov. Súčasný stav žalobkyňa po úraze kedy utrpela stabilnú zlomeninu
oboch ramienok pravej lonovej kosti možno považovať za ustálený, keďže došlo k ich plnému zahojeniu
bez poruchy stability panvového prstenca – kruhu a postupujúce degeneratívne poškodenie chrbtice
a oboch kolenných kĺbov nie je v priamej príčinnej súvislosti s predmetným úrazom. K ustáleniu
zdravotného stavu došlo o jeden rok od úrazu. K úplnému zhojeniu oboch ramienok pravej lonovej kosti

došlo 3 mesiace od úrazu. Z titulu zlomeniny oboch ramienok pravej lonovej kosti nie je predpoklad
zmeny zdravotného stavu žalobkyni oproti dňu 30.4.2019 kedy bola osobne vyšetrená znalcom pre
potreby tohto znaleckého úkonu. Znalec akceptuje určitý podiel zodpovednosti po dlhšiu dobu v močovej
rúre ponechaného permanentného katétra na vznik nešpecifikovaných príznakov dolných močových
ciest u žalobkyne. Pred dopravnou nehodou trpela žalobkyňa celým radom zmien svojho zdravotného

stavu a tie dominantným spôsobom aj ku dňu vypracovania znaleckého úkonu obmedzujú jej osobný,
rodiny, kultúrny a spoločenský život.

12. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa absolvovala po úraze väčšie množstvo vyšetrení a
niekoľko operácií. Pred dopravnou nehodou pracovala vo firmách, kde robila ako operátorka pri strojoch

a pri počítačoch. Bola to fyzicky namáhavá práca, kde sa robilo na zmeny, pričom sa pracovalo v stoji.
Predtým zdravotné problémy údajne nemala iba bežné ako je napríklad chrípka, nemala problémy ani
s chrbticou len bežné bolesti ako každý v takom veku. Podľa jej slov veľmi rada pracovala na záhradke.
Športovať veľmi nešportovala, ale rada chodila na bicykli pred dopravnou nehodou. Od predmetnejdopravnejnehodyužnepracuje,sozamestnávateľomukončilapracovnýpomerdohodouzozdravotných
dôvodov lebo neprešla lekárskou prehliadkou, ktorej sa musela podrobiť. Pracovný pomer bol ukončený
10/2014 a potom hneď išla do dôchodku. Poberá invalidný dôchodok vo výške 270 Eur pričom z toho

100 Eur ide iba na lieky. Od toho času je odkázaná do veľkej miery na starostlivosť dcéry, od dopravnej
nehody nemôže pracovať v záhradke a nechodí na bicykli. Vie sa len pomaly poobliekať a vykonať
rannú hygienu. Veľmi ťažko sa jej varí, musí to robiť s viacerými prestávkami, pričom nemôže dvíhať
ťažké predmety ako napríklad ťažké hrnce. Od toho času vôbec neupratuje a pohybovať sa vie len s
palicou. Je úplne vyčerpaná z cestovania po lekároch. Aj napriek tomu že sú jej podávané lieky, má

údajne neustále bolesti. Na spoločenskej akcii bola naposledy pred dopravnou nehodou na Silvestra
v dedine. Odvtedy nikde nebola pričom v rámci rodiny mali 3 svadby. Od dopravnej nehody potrebuje
úplné ticho, málo komunikuje. Ak niekam cestuje, tak potrebuje doprovod, pričom autom od dopravnej
nehody už necestuje.

13. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

14. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

15. Podľa § 15 ods. 1 ZoPZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi) a je povinný tento nárok
preukázať)

16. Podľa § 4 ods. 1 ZoNBaSSU, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje

jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

17. Podľa § 5 ods. 1 ZoNBaSSU, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

18. Podľa § 5 ods. 5 ZoNBaSSU, v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

19. Podľa § 7 ods. 3,4 a 6 ZoNBaSSU, o vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať
poškodený. O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá
súhlas.Akvzniknúdôvodnépochybnostiosprávnomhodnoteníbolestnéhoaleboosprávnomhodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4

požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.8)

20. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov – Civilný sporový poriadok
(ďalejlen„CSP“),akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnomspäťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

22. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

23. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

24. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.25. Podľa § 185 ods. 1CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

26. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

27. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

28. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vzala žalobu v časti 32.417 Eur späť a žalovaný s tým súhlasil, súd
v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona konanie v tejto časti zastavil.

29. Súd tak rozhodoval o nároku vo výške 4.675 Eur a na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná, avšak nie vo výške ako ju požaduje žalobkyňa.

30. Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovená na základe počtu bodov
stanoveného v lekárskom posudku predstavuje jednorazové odškodnenie za bolesti spôsobené
poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, za nepriaznivé dôsledky pre
životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre
plnenie jeho spoločenských úloh. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote
a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania
týchto predpokladov možno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúžené
alebo stratené možnosti uplatnenia sa v živote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre

život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo
pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťažením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť
jednak vylúčenie, či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom,
politickom, kultúrnom a športovom živote, jednak sťaženie, či dokonca priamo znemožnenie výkonu či
voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. V platnom

právnom režime o výške náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodujú dve
skutočnosti - celkový počet bodov uvedený v lekárskom posudku (§ 5 ods. 1 zákona 437/2004 Z.z.) a
v prípade sťaženia spoločenského uplatnenia aj zvýšenie náhrady ohodnotenej v lekárskom posudku
súdom (§ 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z.). Pre každý z týchto krokov zákon limituje priestor pre
voľnú úvahu. V prípade mimoriadneho zvýšenia náhrady za zvýšenie spoločenského uplatnenia je súd

viazaný zákonom stanovenou maximálnou hranicou zvýšenia, vyjadrenou 50 % základného bodového
ohodnotenia. Táto možnosť je daná len v prípadoch osobitného zreteľa, kde súdna prax dospela k
záveru, že uznanie invalidity v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je jedným, nie však jediným
prípadom osobitného zreteľa (pozri aj sp. zn. 5 Cdo 212/2010 z 29. novembra 2011). Zároveň sa
súdmi akceptovalo, že pre zvýšenie základného bodového hodnotenia a teda určenie, či ide o prípad

hodný osobitného zreteľa, nie je podstatným, či lekár využil možnosť zvýšiť bodové ohodnotenie. Pri
posudzovaní otázky, či ide o prípad hodný osobitného zreteľa a určovaní rozsahu odškodnenia súd
musí dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo ako celok spravodlivé. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje
princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou

náhrady a spôsobenou ujmou (pozri aj sp. zn. 3 Cdo 464/2015 z 25. februára 2016) (rozhodnutie NS
SR zo dňa 23.02.2017, sp.zn.: 3 Cdo 192/2015).

31. Úvaha súdu o primeranosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. nie je voľná. Súd musí dbať o to, aby priznaná výška tejto

náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi výškou priznanej náhrady
a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých ľudí
(možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať sa, žiť
prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie stránky, ktoré sú

osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie pôsobenie (stupeň
jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života, za ktoré už doterajšia súdna prax
považuje napríklad oblasť kultúry, športu, umenia, politiky, vedy). Jednotiacim hľadiskom pri určovaní
adekvátneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto stránky bolizohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe
následkov poškodenia zdravia. V prípade niektorého poškodeného je v praxi opodstatnené klásť dôraz
na prvú z uvedených stránok, v prípade iného poškodeného (naopak) na druhú spomenutú stránku;

rozhodujúcou však zostáva ich jednota (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu z 21. júna 2018, sp. zn.
3Cdo/209/2017). (...) „Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad ustanovené
najvyššie pomery odškodnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhlášky je prípustné len v celkom výnimočných
prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa, kedy zapojenie poškodeného do spoločenského (napr.
kultúrneho, športového, politického) života je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené

alebo úplne stratené v porovnaní s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody (rozhodnutie NS
SR zo dňa 30.01.2020, sp.zn.: 8Cdo/46/2018)

32. Uznanie invalidity je jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových
a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (rozhodnutie NS SR zo dňa
29.11.2011, sp.zn.: 5 Cdo 212/2010, R-35/2013).

33. Ako to vyplýva zo znenia § 5 ods. 5 ZoNBaSSU, tak zákon výslovne považuje uznanie invalidity za
jeden z dôvodov hodných osobitného zreteľa. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax (R-35/2013)
je potrebné vykladať predmetné ustanovenie tak, že uznanie invalidity je jedným z dôvodov hodných
osobitného zreteľa (nie jediný), ktorý umožňuje navýšenie priznaných náhrad za stratu spoločenského
uplatnenia maximálne o 50%. Pre určenie primeranosti nároku je potrebné skúmať život a pôsobenie

žalobkyne pred dopravnou nehodou a po nej, že či práve dopravnou nehodou došlo k sťaženiu jej
spoločenského uplatnenia a v akom rozsahu.

34. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobkyňou požadované navýšenie v zmysle § 5 ods. 5
ZoNBaSSU bolo zohľadnené v posudku Znaleckého ústavu (psychika) vo výške 195 b. Na základe

daného posudku žalovaný plnil žalobkyni a žalobkyňa predmetné plnenie prijala. Tu sa žiada dodať, že
podľa názoru súdu Znalecký ústav sa mal vyjadriť len k tomu, že či vzhliada dôvody hodné osobitného
zreteľa, ten však závery o dôvodoch osobitného zreteľa zohľadnil aj v bodovaní, na základe ktorého bolo
napokon aj plnené. Súd je toho názoru, že bolo v kompetencii súdu skúmať a rozhodovať o predmetnom
navýšení.

Súd si však osvojil názor ohľadom dôvodov hodných osobitného zreteľa prezentovaný Znaleckým
ústavom (ohľadom psychiky) a nad rámec toho ešte uvádza už samotná invalidita, ktorá bola priznaná
žalobkyni v rozsahu 75 % je samotným dôvodom pre navýšenie ohodnotenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Na druhej strane je však potrebné zaoberať sa aj tým, že či nie sú dané
aj iné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú dané navýšenie a primeranosť daného

navýšenia. Súd s poukazom predovšetkým na závery posudku znaleckého ústavu dospel k záveru, že
žalobkyňa trpí viacerými psychickými poruchami, ktoré majú trvalú povahu a to práve skrz autonehody.
Žalobkyňa je obmedzená predovšetkým v jej koníčku, ktorým je záhrada, ktorý vykonávala pred úrazom.
Súd zohľadnil aj to, že do určitej miery je ovplyvnená jej samostatnosť a že skrz psychické poruchy
sa žalobkyňa uzatvára do samoty, odmieta sa socializovať. Žalobkyňa je takto taktiež obmedzená v

zárobku. K dopravnej nehode došlo, keď bola v produktívnom veku (50 rokov) kedy ešte mohla pracovať,
avšak práve po dopravnej nehode je obmedzená do takej miery, že je odkázaná na invalidný dôchodok
vo výške 270 Eur, pričom len lieky ju podľa jej slov stoja 100 Eur. Žalobkyňa je toho času obmedzená
v cestovaní, nakoľko po nehode má strach cestovať autom, čo je zrejme jedna z najčastejších foriem
prepravy. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z výsluchu žalobkyne. Uvedené podľa názoru súdu zakladá

dôvod pre navýšenie nakoľko život žalobkyne po úraze sa zmenil k horšiemu.
Tu však treba na druhej strane konštatovať to, čo vyplýva predovšetkým zo záverov znaleckého
posudku G. M. K., ktorého závery neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a podľa ktorých
žalobkyňa trpela celým radom chorôb, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s predmetnou autonehodou
a ktoré žalobkyňa mala v čase pred nehodou. Možno konštatovať, že zdravotný stav žalobkyne pred

úrazom bol značne poškodený a k zhoršeniu jej zdravotného stavu došlo predovšetkým po psychickej
stránke ako to bolo konštatované Znaleckým ústavom (ohľadom psychiky). Okrem toho zranenia,
ktoré utrpela žalobkyňa boli do roka zahojené, niektoré aj skôr. Taktiež možno dodať, že žalobkyňa
do autonehody sa nevenovala športu s výnimkou občasného bicyklovania, nenavštevovala častejšiekultúrne podujatia, ani nebola extrovertný spoločenský typ človeka, ktorý cítil potrebu sa socializovať
napríklad na spoločenských akciách. Možno konštatovať, že život žalobkyne sa v tomto smere zásadne
nezmenil a preto jej v tejto časti nepatrí požadované navýšenie.

35. Ako už bolo teda uvedené, súd vzhliadol dôvody pre navýšenie náhrady z dôvodov, ktoré sa
týkajú dôsledkov na psychiku žalobkyne, avšak nepriznal žalobkyni tento nárok, lebo už bol „priznaný“
Znaleckým ústavom, žalovaný na základe neho plnil a žalobkyňa plnenie prijala, čím by v prípade
priznania súdom došlo k duplicitnému plneniu.

36. Z hľadiska hodnotenia dôkazov súd vychádzal pri posúdení nároku žalobkyne z vyššie uvedených
dôkazov, konkrétne znaleckých posudkov Znaleckého ústavu (ohľadom psychiky) a posudku G. K.
(ohľadom somatiky), nakoľko tie odstránili rozpory a nezrovnalosti v predchádzajúcich znaleckých
posudkoch. Konkrétne Znalecký ústav odstránil rozpory posudkov L. G. L., N. a G. G. B. ako aj lekárskej
správy G. J.. Posudok G. K. odstránil rozpory lekárskeho posudku G. I. a potvrdil závery posudku G.

I. v trestnom konaní.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, lebo aj keď žalobkyni nebolo priznané toľko, čo pôvodne v žalobe požadovala,
ale posúdenie nároku žalobkyne záviselo od znaleckého dokazovania a od úvahy súdu, preto treba

žalobkyňu považovať za plne úspešnú. Zároveň súd dodáva, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou
žalovaného, že žalobkyňa zavinila vznik trov konania, keď sa nezúčastnila vyšetrenia zdravotného stavu
na účely znaleckého dokazovania na žiadosť žalovaného pre súdnym sporom. Zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva explicitne povinnosť žalobkyne zúčastniť sa vyšetrenia pre účely znaleckého
dokazovania pred podaním žaloby. Okrem toho nebolo celkom oprávnené požadovať od žalobkyne, aby

sa s ohľadom na jej zdravotný stav a strach z cestovania dostavila na vyšetrenie na miesto, ktoré je
pomerne ďaleko od jej bydliska ku žalovaným zazmluvnenému znalcovi či znaleckému ústavu. Okrem
toho je potrebné dodať, že dôvodnosť zníženia priznania nároku žalobkyne ohľadom SSU za psychiku
bolo potrebné odstrániť posudkom Znaleckého ústavu, lebo žalobkyňou predložený znalecký posudok
G. B. G. nasvedčoval pravdivosti tvrdení žalobkyne v prevažnej časti. Rovnako podľa názoru súdu nie

je možné aplikovať časť nálezu Ústavného súd SR zo dňa 13.2.2020, sp.zn.: IV. ÚS 652/2018, na
ktorú poukazuje žalovaný, lebo v danom prípade nebol preukázaný zjavný extrém medzi požadovanou
sumou a priznanou sumou, pričom predmetný nález reagoval na situáciu priznania nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy, kde nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi odôvodnil Ústavný súd
SR tým, že žalobca bol právne zastúpený, nemajetková ujma v čase rozhodovania bola podrobne

riešená a ustálená rozhodovacou praxou súdov a žalobca aj napriek tomu žiadal neprimerane vysokú
čiastku nemajetkovej ujmy. V danom prípade je to iné s ohľadom na to, že posúdenie a priznanie nároku
v tomto konaní vychádzalo predovšetkým zo znaleckého dokazovania a voľnej úvahy súdu. Rovnako
nemožno žalobkyni prirátať zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania v časti, v ktorej vzala žalobu
späť, lebo späťvzatie žaloby v tej časti bolo vykonané v dôsledku výsledkov znaleckého dokazovania,

ktoré žalobkyňa nemohla predpokladať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.