Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. január 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9Er/332/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2105217565
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2105217565.6

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech o p r á v n e n é h o: TT - KOMFORT s.r.o.,
IČO: 36 277 215, Františkánska 16, 917 01 Trnava proti povinnej: U. Š., A.. XX.XX.XXXX, I. XX, XXX XX
S., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Bangom, so sídlom Kollárova 34, o vypratanie
bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Bangom pod spisovou značkou EX 647/05

z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava poveril poverením č. č. 5207*029021 zo dňa 22.8.2005 v zmysle § 45 ods. 1
zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov súdneho exekútora vykonaním exekúcie na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k. 24C/69/2003 zo dňa

7.4.2004. Súd týmto rozhodnutím uložil povinnej splnenie povinnosti vypratať byt č. 10 nachádzajúci sa
v Trnave, na ul. Coburgova č. 64, ktorý pozostáva z 1 izby, predsiene a príslušenstva, a to do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť oprávnenému náhradu trov konania v sume 94,93 EUR do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Uznesením č.k. 9Er/332/2005-19 súd zamietol námietky povinnej proti exekúcii. Uznesenie si povinná

neprevzala v odbernej lehote a z dôvodu, že po vykonaní šetrenia súdu nebol pobyt povinnej
známy, bol povinnej ustanovený opatrovník v exekučnom konaní uznesením č.k. 9Er/332/2005-32 zo
dňa 5.10.2009. Na základe uvedeného nadobudlo uznesenie č.k. 9Er/332/2005-19 dňa 24.10.2009
právoplatnosť.

Súdny exekútor dňa 2.8.2010 postúpil na súd podanie povinnej označené ako „Odvolanie“, spolu

so žiadosťou o oznámenie či súd bude rozhodovať o odvolaní povinnej proti uzneseniu č.k.
9Er/332/2005-19, ktorým boli zamietnuté námietky povinnej proti exekúcii, vzhľadom k tomu, že súdny
exekútor v priebehu exekúcie zistil, že povinná sa zdržiava na známej adrese bydliska a osobne
doručil povinnej dňa 13.07.2010 výzvu na dobrovoľné vypratanie nehnuteľnosti a tiež uznesenie č.k.
9Er/332/2005-19. Dňa 10.01.2012 súdny exekútor doručil súdu urgenciu, v ktorej žiadal, aby súd
o odvolaní povinnej bezodkladne rozhodol, nakoľko nemôže ďalej konať vo veci. Povinná si svoju

povinnosť z exekučného titulu doposiaľ nesplnila a oprávnený sa stále domáha výkonu exekúcie
vyprataním.

Povinná podala rovnaké podanie označené ako „odvolanie“ na tunajší súd dňa 28.07.2010, ktorým
žiadala o „ zrušenie uznesenia č.k. 9Er/332/2005-19 v plnom rozsahu“, pretože sú v ňom uvádzané
jej neznáme zavádzajúce skutočnosti. Povinná uvádza, že nakoľko si nikto nedal námahu presvedčiť

sa o neľudských podmienkach, v ktorých prežíva, trvá na vytýčení súdneho konania so zabezpečením
súdneho znalca z oblasti bytového hospodárstva a ekonomiky, ktorým predloží dôkazný materiál kdispozícii. Z obsahu podania tiež vyplynulo, že povinná namieta výkon exekúcie najmä z dôvodu, že
exekučný titul jej nebol nikdy doručený a tým nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. K podaniu povinná
doložila kópiu oznamu Pošty Trnava 2, že dňom 02.09.2002 pošta prestáva doručovať zásielky na

Coburgovu ulicu č. 64 a zásielky s uvedenou adresou budú počas odbernej lehoty uložené na Pošte
Trnava 2, Dohnányho 17 a články uverejnené v regionálnych novinách z marca 2003, z obsahu ktorých
vyplýva, že Pošta Trnava 2 prestala doručovať všetky druhy zásielok na niektoré adresy na Coburgovej
ulici, z dôvodu zrušenia niektorých poštových schránok obyvateľmi Coburgovej ulice.

V priebehu exekučného konania súd uznesením č.k. 9Er/332/2005-46 zo dňa 18.03.2011 zrušil
uznesenie o ustanovení opatrovníka povinnej potom, čo zistil, že pominuli dôvody, pre ktoré bol
ustanovený opatrovník.

Uznesením č.k. 9Er/332/2005-51 zo dňa 25.01.2012 súd zamietol návrh povinnej na zastavenie
exekúcie, nakoľko posúdil odvolanie povinnej podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie. Súdu sa

dňa 10.05.2012 vrátila zásielka s uznesením o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie s vyznačením
závady doručenia „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Uznesenie bolo povinnej doručené osobne
prostredníctvom súdneho exekútora na adrese bydliska dňa 23.04.2012, proti ktorému podala povinná
odvolanie v zákonnej lehote, v ktorom povinná opätovne uviedla, že trvá na zastavení exekúcie a zrušení
rozhodnutia v plnom rozsahu a požiadala súd o vykonanie dokazovania. K podanému odvolaniu sa

oprávnený nevyjadril.

Podľa § 374 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa
je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo

justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie
súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Nakoľko proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí návrhu povinnej na zastavenie
exekúcie č. k. 9Er/332/2005-51 zo dňa 25.01.2012 nie je prípustné odvolanie v zmysle § 50 ods. 4
Exekučného poriadku, toto rozhodnutie sa v zmysle § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku zrušilo
a vo veci návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol zákonný sudca.

Zákonný sudca opätovne preskúmal obe „odvolania“ povinnej, celý obsah spisu a dospel k
nasledovnému skutkovému a právnemu stavu:

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej O.s.p.) účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony
nepredpisuje určitú formu.

Podľa § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne

označený.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. prvá veta pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti,
musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované.

V zmysle citovaných ustanovení sudca opätovne posúdil podanie povinnej označené ako „odvolanie“
proti uzneseniu o zamietnutí námietok č.k. 9Er/332/2005-19 zo dňa 20.11.2009 podľa obsahu ako
návrh na zastavenie exekúcie vzhľadom na to, že ustanovený opatrovník bol zrušený a súd právoplatne
rozhodol o námietkach proti exekúcii.

Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa

tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje materiálny predpoklad exekúcie, conditio sine qua non
začatia a priebehu exekučného konania. Ak exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu konania (na návrh

aj bez návrhu) zistí, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
exekúciu musí zastaviť. Tento dôvod zastavenia exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, ak rozhodnutie
vôbec nenadobudlo vykonateľnosť, čo môže exekučný súd zistiť najskôr v štádiu vydávania poverenia,
ale prakticky je to možné v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania (Števček M., Ficová S. a kol.,
Exekučný poriadok Komentár, C.H.Beck, 2011, s. 157).

Osobitná právomoc exekučného súdu skúmať vykonateľnosť exekučného titulu v priebehu exekučného
konania vyplýva aj z citovaného § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého má súd
povinnosť počas celého exekučného konania skúmať zákonnosť exekúcie a v prípade, že zistí dôvod
jej neprípustnosti, musí ju ex offo zastaviť. Takýto právny názor zastáva aj Ústavný súd, ktorý v

náleze II. ÚS 498/2010 ustanovuje, že právny predpis, resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné
vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach,
nie izolovane - oprávnenie exekučného súdu kedykoľvek preskúmavať prípustnosť exekúcie (teda
nielen pred vydaním poverenia) plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných
ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd je nielen oprávnený ale aj povinný preskúmavať súlad
exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na
vykonanie exekúcie, ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania, pre účely zistenia existencie
dôvodu na zastavenie exekučného konania.

Podporne možno uviesť názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 203/2009,
v ktorom uviedol, že „exekútor ani exekučný súd nie sú bezvýhradne viazaní doložkou vykonateľnosti,
ktorou sú opatrené rozhodnutia iných orgánov, a posudzujú otázku vykonateľnosti takýchto rozhodnutí
samostatne.Prirozhodovaníoďalšomosudeexekúciemáexekučnýsúdzákonomustanovenúmožnosť

[§ 51 a § 59 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov] požiadať orgán, ktorý takéto
rozhodnutie vydal, o vyjadrenie, ktorého obsah bude môcť byť právne relevantný na ďalší postup
exekučného súdu. Takéto vyjadrenie môže objasniť porušenie procesných noriem (napr. o doručovaní
do vlastných rúk), ktoré sa použili pri vydaní a správoplatňovaní rozhodnutia a mali vplyv na jeho

vykonateľnosť.“

Z uvedeného vyplýva, že súd pri preskúmaní splnenia podmienky vykonateľnosti v exekučnom konaní
sa nemusí v rámci šetrenia obmedziť len na preskúmanie či, je exekučný titul opatrený formálne
doložkou vykonateľnosti, ale môže zisťovať v prípade pochybností aj správnosť jej vyznačenia v

prvopise rozhodnutia vydanom v základnom konaní prostredníctvom vyjadrenia iného orgánu alebo
sám a na tento účel si môže zadovážiť aj spis. Doručenie rozhodnutia, ktoré sa stáva v exekučnom
konaní podkladom pre výkon rozhodnutia sa vykonáva len v základnom konaní, v ktorom bol exekučný
titul vydaný a preto exekučný súd ani súdny exekútor nemôžu úspešným doručením exekučnéhotitulu spôsobiť, že rozhodnutie sa stane v dôsledku doručenia v exekučnom konaní právoplatným a
vykonateľným. Z uvedeného však vyplýva, že môžu zistiť nedostatky konania najčastejšie postupu súdu
pridoručovaníexekučnéhotitulu,ktoréovplyvňujúvykonateľnosťatýmmajúzásadnývplyvnaexekučné

konanie (súd môže dospieť po preskúmaní podmienok k záveru, že jestvujú dôvody na zastavenie
exekúcie).

Z hľadiska povinnosti exekučného súdu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku nie
je rozhodujúci povinným tvrdený dôvod pre takéto rozhodnutie, ale skutočne existujúci, t. j. exekučnému

súdu preukázaný dôvod prekážky ďalšieho vykonávania exekučnej činnosti.

Povinná už v námietkach proti exekúcii uviedla, že exekúcia nie je prípustná, z dôvodu, že exekučný
titul nie je vykonateľný, nakoľko jej nebol nikdy doručený. Obdobné dôvody uvádza povinná aj v návrhu
na zastavenie exekúcie. Vzhľadom k tomu, že vo veci doručenia rozhodnutia resp. exekučného titulu
vznikli pochybnosti je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný v priebehu exekučného konania

preskúmať materiálnu aj formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Súd si za týmto účelom zadovážil
spis z konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 24 C/
69/03-39 zo dňa 07.04.2004 a preskúmal doručenie exekučného titulu povinnej v základnom konaní
resp. opatrovníkovi ustanovenom povinnej uznesením č.k. 24C 69/03-51 zo dňa 25. 08. 2004. Súd sa
po zistení tejto skutočnosti bližšie nezaoberal, či boli splnené podmienky pre ustanovenie opatrovníka

v základnom konaní, nakoľko zákon nedáva exekučnému súdu takú rozsiahlu právomoc preskúmať
vykonateľnosť exekučného titulu v tomto smere.
Z dôvodu, že povinná namietala spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom a exekučný súd musí ex
officioprihliadaťnadôvodyzastaveniaexekúcievktoromkoľvekjejštádiu,medziktorépatríajnedostatok
formálnej alebo materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia, bol povinný preskúmať predovšetkým doručenie

exekučného titulu všetkým účastníkom v základnom konaní. Túto povinnosť možno vyvodiť zo zásady
spravodlivej ochrany práv účastníkov exekučného konania vyplývajúcej z § 1 O.s.p., ktorý v zmysle §
251 ods. 4 O.s.p. platí aj pre exekučné konanie.
Doručenie písomnosti môže byť rozhodujúcou skutočnosťou aj pre vznik hmotnoprávneho práva alebo
povinnosti, resp. ich deklaruje, čím vytvára priestor pre ďalšie vynucovanie práva prostredníctvom

exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že inštitút doručenia môže výraznou mierou ovplyvniť vymožiteľnosť
práva subjektu hmotnoprávneho vzťahu. (Števček M., Ficová S. a kol., Občiansky súdny poriadok. I.
diel. Komentár, C.H.Beck, 2012, s. 147).

V zmysle § 45 ods. 1 prvá veta O.s.p. súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. Podľa § 45 ods.

2 O.s.p. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“ sa považujú za
pravdivé, ak nie je preukázaný opak.

Podľa § 144 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a
kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „SKP“)

doručenie sa musí preukázať doručenkou, ktorá je pripojená k doručovanej písomnosti.

Podľa § 159 ods. 1 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Podľa § 161 ods. 1 a 2 O.s.p. rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak nie je v

rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný len čo nadobudol právoplatnosť.

Podľa právnej teórie pod pojmom vykonateľnosť sa rozumie vlastnosť civilných rozhodnutí, ktorá
umožňuje vynútiť splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia.
Vykonateľnosť rozoznáva formálnu a materiálnu. Aby bolo rozhodnutie formálne vykonateľné, musí

spĺňať formálne predpoklady stanovené právnou úpravou pre tvorbu exekučného titulu, čo v prípade
rozsudku ustanovuje § 161 O.s.p. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje tzv. doložkou
vykonateľnosti, ktorou príslušný orgán opatrí rozhodnutie, po splnení formálnych predpokladov.

Exekučný súd v rámci preskúmania doručenky súdneho doručovateľa pripojenej v spise v základnom

konaní k č.l. 50, nemá za preukázanú podstatnú skutočnosť pre exekučné konanie, a to doručenie
rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 24 C/ 69/03-39 zo dňa 07.04.2004 ustanovenému opatrovníkovi.
Na doručenke je uvedené, že opatrovníkovi bolo doručené uznesenie č.l. 29. Vzhľadom k tomu, že
z doručenky osvedčujúcej pravdivosť údajov v nej uvedených, žiadnym spôsobom nevyplýva, že bybol rozsudok, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, riadne doručený v základnom
konaní ustanovenému opatrovníkovi a doposiaľ nebol preukázaný opak, exekučný súd dospel k záveru,
že predmetný rozsudok nemohol v zmysle § 159 ods. 1 O.s.p. nadobudnúť právoplatnosť a následne

v zmysle § 161 O.s.p. ani vykonateľnosť. Záver o neúčinnosti doručenia exekučného titulu má teda
podstatný vplyv na jeho právoplatnosť a formálnu vykonateľnosť.

Súd v závere dodáva, že aj napriek tomu, že na exekučnom titule je formálne vyznačená doložka
právoplatnosti a vykonateľnosti, možno konštatovať, že súd, ktorý vydal predmetné rozhodnutie

pochybil pri vyznačení právoplatnosti a nesprávne posúdil aj otázku vykonateľnosti podľa príslušného
procesnoprávneho predpisu. Je potrebné pripustiť, že oprávnený síce nie je kompetentný hodnotiť, či
je vykonateľnosť vyznačená správne alebo nie a ak je exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti,
môže oprávnený podať návrh na exekúciu, ale v prípade ak sa dodatočne (po podaní návrhu na
exekúciu) zistí, že rozhodnutie nie je vykonateľné, musí to mať prirodzene a nevyhnutne za následok
zastavenie exekúcie.

V súlade s vyššie uvedeným, a to najmä z dôvodu nesplnenia formálnej vykonateľnosti rozsudku ako
exekučného titulu v exekučnom konaní, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku zastavuje. Exekučný súd totiž dospel k záveru, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby
sa exekučný titul stal vykonateľným.

S ohľadom na naliehavý právny záujem povinného z dôvodu odstránenia rizík spojených s neprípustnou
exekúciou, súd rozhodne o trovách osobitným uznesením.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15

dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje.
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom
rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,

proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a
opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.