Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312223952
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2312223952.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B. C., nar. X. novembra
XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/XXA, E., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič
s.r.o.,Dunajská12,Bratislava–mestskáčasťStaréMesto,IČO:47238526,protižalovanému:F.E.,nar.
X. novembra XXXX, trvalý pobyt G. XXXX/ X, H., zastúpeného: Advokáti Heinrich s.r.o., Skautská 12,
Nitra, IČO: 36 865 966, o 433,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 14. septembra 2021 č. k. 20C/374/2012-551, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilpovinnosťžalovanémuzaplatiťžalobcovisumu433,42
eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.5.2012 do zaplatenia (I.) a o náhrade trov
konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o ich výške bude rozhodnuté osobitným uznesením (II.). Rozhodnutie odôvodnil ust. § 43a, § 43c,
§ 489, § 491 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 1, ods. 2 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení

neskorších predpisov), § 2 ods. 4, § 3 ods. 1, § 12 ods. 1, § 16 ods. 1, § 18 ZoZ (zákon č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov), § 1 písm. a/, § 3 ods. 1, § 5 písm. b/, § 13, § 14 ods. 3 písm. a/, b/, f/, §
16 ods. 1, ods. 3 vyhlášky (vyhláška MS SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách, výdavkoch
a náhrada za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov), § 3
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov ku dňu vzniku omeškania. Vecne zdôvodnil preukázanou

skutočnosťou, že žalovaný si u žalobcu, ktorý je znalcom v odbore cestná doprava, odvetvie nehody
v cestnej doprave, písomne objednal dňa 2.5.2012 vykonanie znaleckých úkonov, špecifikovaných
ako analýza spisového materiálu a spracovania analýzy, týkajúcich sa posúdenia nehodového deja pri
dopravnej nehode dňa 6.6.2008, ktorej účastníkom bol žalovaný. Na zložení zálohy sa nedohodli, ani na
výške odmeny. Žalobca sa oboznámil s podkladmi zaslanými mu žalovaným e-mailom zo dňa 4.5.2012
(fotografie), vrátane CD so záznamom mestskej polície, spisovým materiálom z trestného konania a s
dovtedajšími znaleckými posudkami. Dňa 10.5.2012 žalobca zaslal žalovanému elektronickú správu (e-

mail), v ktorej mu oznámil, že rozbor spisového materiálu ako aj analýzu vykonal, informoval žalovaného
o svojom závere, ku ktorému dospel, a to že nie je potrebné vypracovať písomný znalecký posudok,
keďže závery žalobcu sú veľmi podobné znaleckému posudku Ing. Jurinu a navrhol žalovanému
niekoľko termínov stretnutia. Súčasne vyúčtoval žalovanému znalečné (odmenu za vykonanú prácu),pozostávajúce z odmeny, náhrady hotových výdavkov, cestovných nákladov a náhrady za stratu času,
spolu vo výške 433,42 eur v zmysle ZoZ. Žalovaný na návrhy stretnutí so žalobcom nereflektoval,
vyúčtovanú odmenu nezaplatil. Žalobca poslal preto žalovanému výzvu zo dňa 8.6.2012 bezvýsledne.

Následnelistomzodňa7.12.2012a3.4.2013žalovanémuoznámil,žepodkladyktorémuboliodovzdané
žalovaným, si môže protokolárne prevziať u jeho právneho zástupcu. Súd prvej inštancie konštatoval,
že žalovaný nepoprel existenciu listiny označenej ako záväzná objednávka na vykonanie znaleckého
úkonu, podpísanej stranami konania. Žalobca vypracovaním rozboru spisového materiálu a analýzy
potvrdil prijatie návrhu žalovaného. Došlo tak k uzavretiu nepomenovanej zmluvy. Žalovaný nadobudol

od žalobcu vedomosť o záveroch, ku ktorým dospel ako znalec pri svojej znaleckej činnosti ohľadom
nehodového deja. Z dôvodu, že tieto závery sa zhodovali so znaleckými posudkami v trestnom konaní,
vedenom proti žalovanému (t.j. boli v neprospech žalovaného), prestal so žalobcom komunikovať
(ak by boli závery žalobcu ako znalca v prospech žalovaného, žalovaný mal v úmysle tieto závery
znalca použiť v trestnom konaní). Komunikácia so žalobcom bola tak ukončená účelovo (s cieľom
vyhnúť sa povinnosti zaplatiť). Žalobca vykonal znalecké úkony ako znalec, pričom ustanovenie §

18 ZoZ nestanovuje náležitosti, ktoré má obsahovať vyjadrenie znalca, či vypracovaný poklad znalca
k ústnej konzultácii. Dokument vypracovaný znalcom preukazuje podrobný rozbor spisového materiálu,
videozáznamu z priemyselnej kamery, výstupy a analýzy nehodového deja. Námietky žalovaného, že
podklady vypracované žalobcom ako znalcom neboli umiestnené na hlavičkovom papieri, vyhodnotil súd
prvej inštancie ako právne irelevantné. Žalovaný sledoval cieľ, že v prípade ak žalobca inak zhodnotí

okolnosti deja, nechá si ním vyhotoviť znalecký posudok a tento potom predloží v trestnom konaní sp.
zn. 2T/270/2010 (dôkaz potreboval k pojednávaniu v uvedenom konaní, ktoré sa malo konať 29.5.2012).
Žalovaný však nemal záujem o znalecký posudok, ktorý by sa zhodoval so znaleckým posudkom
z trestného konania (vyhotovený Ing. Jurinom). Ak by žalovaný nevedel o zisteniach prezentovaných
žalobcom, snažil by sa skontaktovať so žalobcom už vzhľadom na blížiace sa pojednávanie v trestnej

veci, na ktorom mal záujem žalovaný prezentovať iné príčiny nehody (než uvedené znalcom Ing.
Jurinom). Obranu žalovaného spochybňujúcu existenciu elektronickej správy e-mail zo dňa 10.5.2012
(poukazom na možnosť vyhotovenia falošného e-mailu) súd prvej inštancie označil za neúspešnú,
keďže žalovaný nevyvrátil dôkaz predložený protistranou o zaslaní elektronickej správy (e-mail odoslaný
žalovanému dňa 10.5.2012 o 12:03 hod.). Žalovanému bola e-mailová správa odoslaná na elektronickú

adresu, ktorú používal. Tvrdenie o falošnej e-mailovej správe zo dňa 10.5.2012 žalovaný nepreukázal
(napr. znaleckým posudkom, že sa jednalo o falzifikát, výpisom z prijatej pošty žalovaného v rozhodný
deň). Súd prvej inštancie mal potom za preukázané vykonanie nasledovných úkonov znaleckej činnosti
žalobcu ako znalca: úkon v trvaní 7 hod. 40 minút predstavujúci spracovanie analýzy nehodového deja
a možnosti zabránenia zrážky zo strany účastníkov dopravnej nehody v aplikačnom programe; úkon

v trvaní 17 hod. 30 minút štúdium predloženého trestného spisu v rozsahu 250 strán, obsahujúcom
dva znalecké posudky, jedno doplnenie znaleckého posudku a výstupy z rekonštrukcie nehodového
deja; paušálna odmena za prevzatie spisu a prvotné oboznámenie so spisom 19,92 eur; náhrada
hotových výdavkov: 12 video súborov na CD nosiči v trvaní 96 sekúnd (§ 14 ods. 3 písm. f/ vyhlášky
- vyhotovenie obrazového záznamu) vo výške 12,48 eur, napálenie CD nosiča (§ 14 ods. 3 písm.

a/ vyhlášky – vyhotovenie úkonu v elektronickej forme) vo výške 2,66 eur; spracovanie písomného
úkonu účtované podľa § 14 ods. 3 písm. a/ vyhlášky vo výške 2,66 eur; čiernobiele vyhotovenie listov
A4 stanoviska žalobcu ako podkladu ku konzultácii v rozsahu 10 strán (podľa § 14 ods. 3 písm. b/
vyhlášky) v sadzbe 0,10 eur/strana, v celkovej výške 0,80 eur; cestovné náklady vo výške 29,70 eur
(102 km z miesta výkonu znaleckej činnosti na stretnutie so žalovaným, následne cesta do Šale do sídla

žalovaného) podľa § 14 vyhlášky. Žalobcovi bola preto priznaná tarifná odmena vo výške 378,48 eur
(štúdium spisového materiálu 17 hod. a 30 min., vypracovanie analýzy nehodového deja 7 hod. a 40
min., účasť na rekonštrukcii a konzultácia 1 hod., spolu 26 hod. 10 min., účtované za každú začatú
hodinu, t. j. 27 hodín x 13,28 eur, spolu 358,56 eur, k tomu paušálna odmena 19,92 eur, t. j. 378,48
eur). Z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením peňažného dlhu, žalobcovi vzniklo právo na úrok

z omeškania vo výške 8 percentuálnych bodov nad základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej
banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 9 % ročne odo dňa
nasledujúceho po lehote splatnosti, t. j. 16.5.2012 do zaplatenia. Rozhodnutie o náhrade trov konania
súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1, 2 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z.
z. v znení neskorších predpisov) v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmenu zamietnutím žaloby a priznaním náhrady
trov konania. Odvolanie odôvodnil existenciou inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich
skutočností, nesprávnymi skutkovými zisteniami na základe vykonaných dôkazov, keď zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené a nesprávnym právnym posúdením veci. Žalovaný namietal aj porušenie práva na
spravodlivý proces, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie. Poukázal na

nedostatky odôvodnenia predchádzajúcich dvoch rozsudkov súdu prvej inštancie, ako aj na závery v
rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým boli uvedené rozhodnutia súdu prvej inštancie zrušené a vrátené.
V treťom napadnutom rozsudku sa súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného nevysporiadal s jeho
argumentáciou a nepostupoval podľa pokynov odvolacieho súdu. Svoje rozhodnutie tak zaťažil vadou,
čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný predovšetkým nesúhlasil
so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vznik zmluvného vzťahu medzi stranami konania posúdil

momentom konkludentného konania žalobcu, a to vypracovaním rozporu spisového materiálu. K vzniku
zmluvného vzťahu medzi stranami konania došlo na základe podpísania záväznej objednávky na
vykonanie znaleckého posudku žalobcom a žalovaným dňa 2.5.2012. Predmetom záväznej objednávky
bolo vypracovanie znaleckého posudku, ktorý je zmluvou o dielo, preto na daný právny vzťah bolo
nevyhnutné aplikovať ustanovenia § 631 a nasl. O.z. Medzi stranami konania bolo sporné čo malo byť

predmetom odsúhlasenej objednávky, teda predmetom diela, pretože žalovaný tvrdil, že ním mal byť
písomný znalecký posudok. Závery súdu prvej inštancie sú preto nesprávne, bez opory v skutkovom
stave veci. Súd prvej inštancie mal náležite skúmať listinný dôkaz záväzná objednávka na vykonanie
znaleckého posudku a výpoveď svedka I.. Žalovaný uviedol otázky, na ktoré mal znalec v znaleckom
posudku odpovedať (analýza spisového materiálu a spracovanie analýzy). Nesprávny je preto záver

súdu prvej inštancie, že v písomnej objednávke sa ako predmet znaleckej činnosti neuvádza znalecký
posudok a objednávateľ nezadal žiadne otázky, preto nemohlo ísť o znalecký posudok. Svedok I.
vysloveneuviedol,žežalobcanikdynepovedal,žebudevypracovanálennejakáanalýza,aleopakovane
vypovedal, že na celom stretnutí, ktorého sa zúčastnil sa vravelo len o znaleckom posudku. Túto
výpoveďsvedkasúdprvejinštancienevyhodnotil,kčomusmerovalavôľastránpriuzatváranízmluvného

vzťahu čo do predmetu objednávky. Žalobcovi preto nevznikol nárok na zaplatenie znalečného. Pokiaľ
si žalovaný objednal vyhotovenie znaleckého posudku, žalobca vlastnosti tohto objednaného diela
nesplnil, dielo má vady, ktoré si žalovaný riadne uplatnil. Žalobcovi preto neprislúcha cena diela v plnom
rozsahu. Pokiaľ žalobca dodal dielo s vadami, nebol oprávnený na zaplatenie plnej ceny diela. Žalovaný
listom z 8.6.2012 oznámil žalobcovi zrušenie objednávky z dôvodu, že nevypracoval a nepredložil

znalecký posudok, tiež uplynulej doby, na účely ktorej mal byť znalecký posudok vypracovaný (trestné
konanie). Súd prvej inštancie sa zrušením objednávky (odstúpením od zmluvy) vôbec nezaoberal.
Vzhľadom na nedodanie diela, ktoré si žalovaný objednal, žalobcovi nevznikol nárok na odmenu, a to
ani v prípade, ak dodal iné dielo, pretože o takéto nemal žalovaný záujem. Dokument vypracovaný
žalobcom neobsahoval zákonom stanovené náležitosti podľa § 17 ZoZ, pričom znalecký posudok sa

musí vypracovať písomne. Pre inú znaleckú činnosť ako vypracovanie znaleckého posudku, platí potom
primerané použitie ustanovení o znaleckom posudku podľa § 18 ZoZ. Dokument predložený žalovaným
nespĺňal ani náležitosti odborného vyjadrenia. Vzhľadom na nekvalitu diela, bolo daný postup podľa
§ 3 ods. 5 ZoZ o znížení odmeny. Žalovaný požadoval zníženie až nepriznanie tarifnej odmeny, čo
predstavovalo rozporovanie znalečného vo vzťahu k jeho výške. Následne ako sa dozvedel o písomnej

analýze, reklamoval nedostatočnosť dohodnutých a stanovených vlastností diela. Žalovaný namietal
výšku tarifnej odmeny v zápisnici o pojednávaní zo dňa 20.2.2015 a zo dňa 16.6.2015, ako aj vo
vyjadrení zo dňa 14.2.2014, s ktorými námietkami sa súd prvej inštancie taktiež nevyporiadal. Žalobca
mal vedomosť, že žalovaný chcel výsledok jeho činnosti použiť v trestnom konaní (žalovaný navrhol, aby
boli predložené ako dôkaz záznamy o termínoch pojednávania z trestného konania sp. zn. 2T/270/2010,

ktorému nebolo vyhovené). Vzhľadom k tomu, že dokument nebol datovaný, nie je možné preukázať,
že bol žalobcom včas aj vyhotovený. Žalobca predložil znalecký denník, v ktorom bol uvedený dátum
vyžiadania 2.5.2012 a dátum vykonania 30.4.2012, čo je nelogické. V elektronickej správe (e-mail) zo
dňa 10.5.2012 žalobca nezaslal žalovanému výsledok svojej činnosti (znalecký posudok), ani dokument,
ktorý predložil v súdnom spore, keď samotný e-mail zo dňa 10.5.2012 je bez príloh. Vo faktúre zo

dňa 30.4.2012 žalobca si vyúčtoval vypracovanie znaleckého posudku, ktorý však nikdy nevypracoval,
neodovzdal písomné vyhotovenie žalovanému. Dátum vystavenia faktúry je 30.4.2012, ktorý je
nezrozumiteľný, s prihliadnutím na dátum záväznej objednávky 2.5.2012. Na základe takejto faktúry
nemohlo dôjsť k určeniu splatnosti, ktorú žalobca stanovil v trvaní 15 dní. Od 10.5.2012 neprešlo 15 dní,napriek tomu súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania už 16.5.2012.
Žalobca sa domáha zaplatenia odmeny za dielo, ktoré žalovanému nikdy neodovzdal (e-mailom ani
poštou). Žalovaný sa dostal k dokumentu až pri naštudovaní veci právnym zástupcom 12.9.2014. Nie je

možné účtovať cenu diela ako je odovzdanie diela objednávateľovi. Žalovanému nebola doručená ani
faktúra. Žalobca nepredložil dôkaz, že e-mail zo dňa 10.5.2012 bol doručený žalovanému. Nesprávne
bola tak určená doba od ktorej sa mal žalovaný údajne dostať do omeškania. V rámci spotrebiteľského
vzťahu nemôže dodávateľ účtovať spotrebiteľovi plnenie, ktoré mu neodovzdá. Dodávateľ si nemôže
podmieňovať vydanie plnenia tiež tým, že najprv spotrebiteľ zaplatí. Nebolo možné určiť dobu splatnosti

a moment, kedy sa mal žalovaný dostať do omeškania. Dokument predložený žalobcom obsahuje
sumarizáciu zápisníc a iných posudkov. Žalobcom tvrdená iná interpretácia technickej príčiny dopravnej
nehody nebola žalovanému poskytnutá. V e-mailovej správe zo dňa 10.5.2012 žalobca uviedol, že je
k dispozícií na konzultáciu záverov, nie na odovzdanie písomného výstupu práce znalca. Súd prvej
inštancie si sám odporuje, keď predmetný dokument prezentuje ako písomný úkon znalca a inokedy
len ako formu poznámok prichystanú pre ústnu konzultáciu. Žalobca žiaden výsledok svojej činnosti

žalovanému neposielal a pokiaľ žalobca nesplnil stanovený termín, nebolo povinnosťou žalovaného
ho urgovať. Nesprávnosť tvrdení žalobcu, že predmetom zadania nebol písomný výstup vyplýva aj
zjehovyúčtovania,obsahujúcepoložkuvypracovanieposudku,písomnévyhotovenieúkonu,čiernobiele
vyhotovenie listu A4. Tvrdenie protistrany, že išlo o šablóny, pri ktorých sa žalobca pomýlil, je účelové.
Podľa § 45 ods. 1 O. z. prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Účinnosť

jednostranného hmotnoprávneho úkonu predpokladá, že prejav vôle sa dostane do dispozičnej sféry
adresáta. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie vhodenie listu do schránky alebo dôjdenie e-
mailu na e-mailovú adresu príjemcu. Žalobca nepredložil dôkaz, že e-mailová správa odišla z outlooku
odosielateľa a došla k providerovi odosielateľa, následne k providerovi prijímateľa. Takýmto dôkazom
by mohlo byť len potvrdenie providera prijímateľa, že e-mailová správa prišla k providerovi prijímateľa

a ten ju posunul prijímateľovi. Žalobca predložil dôkaz o doručení e-mailu zo dňa 10.5.2012, bez
dôkazu o jeho vierohodnosti. Dôkaznú povinnosť v uvedenom smere nemožno prenášať na žalovaného.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku nereagovalo na hlavné námietky žalovaného, a to, že žalovaný si
objednal vyhotovenie znaleckého posudku, že následne reklamoval kvalitu vykonaného diela, žalovaný
zrušil objednávku, výsledok činnosti nemal náležitosti podľa ZoZ, ktorý nebol odovzdaný žalovanému,

námietka zníženia tarifnej odmeny, námietka jednotlivých položiek vyúčtovania (písomné vyhotovenie
úkonu a čiernobiele vyhotovenie listu A4). Ak rozhodnutie nie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP, je potrebné ho považovať za rozporné s čl. 6 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl.
46 Ústavy SR. Na podporu svojej argumentácie žalovaný označil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Sžf/29/2011, 3Cdo/201/2010. Žalovaný namietal, že v posudzovanej veci ide o drobný spor, pričom

neprimeranými trovami sú trovy ktorých výška dosiahne samotnú výšku pohľadávky, preto by mal súd
zohľadňovať aj ust. § 257 CSP.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

Komparáciu predchádzajúcich rozhodnutí súdu prvej inštancie označil za irelevantnú. Spor medzi
stranami konania trvá takmer desať rokov, o prieťahy sa postaral žalovaný, ktorý sa nedostavoval na
pojednávania. Odvolanie žalovaného je pritom identické s predchádzajúcim odvolaním. Odvoláva sa na
vady diela, no zmluva o dielo nebola nikdy uzavretá. Žalobca si vyúčtoval znalečné podľa § 3 ods. 2 ZoZ.
Podľa vyjadrenia žalovaného sa za dielo platí až po jeho dodaní, no uvedené tvrdenie nezodpovedá ust.

§ 12 ods. 2 písm. d/ ZoZ, keď znalec je oprávnený odmietnuť vykonanie úkonu v prípade nezloženia
preddavku.Vdanomprípadesajednaloorozborspisovéhomateriálužalovanéhoaspracovanieanalýzy
s následnou osobnou konzultáciou zistených záverov. Výsledkom mala byť dohoda, či sú zistenia
v prospech žalovaného a či ich vie použiť pre svoju obhajobu. Žalobca sa preukázateľne v e-maily
vyjadril, že nebude potrebné vykonanie písomného znaleckého posudku, pretože dospel k podobným

záverom ako znalec Jurina. Ak by po konzultácií, ktorá však pre neochotu žalovaného neprebehla, došlo
k dohode, spísala by sa nová objednávka aj so zadaním otázok žalovaného na žalobcu, na ktoré má
odpovedať v znaleckom posudku. Otázky, ktoré sú základom pre jeho vypracovanie neboli žalovaným
nikdy položené. Objednávka obsahovala len vymedzenie úlohy znalca, a to rozbor spisového materiálu
a spracovanie analýzy. Svedok sa síce vyjadril, že žalobca a žalovaný komunikovali o posudku, ale

tomu mala predchádzať práve predmetná analýza a rozbor spisu, následná konzultácia záverov. Ide
o bežnú prax pri znaleckých posudkoch, ktoré sa pripravujú pre obhajobu. Pokiaľ by skutočne bolo
dohodnuté vypracovanie znaleckého posudku, jeho bežná cena by pri rozsahu predloženého spisového
materiálu predstavovala približne 750 -800,- eur. Žalovaný na e-mailovú výzvu žalobcu nereagoval,nedvíhal telefón, čo je dôkazom toho, že po prečítaní žalobcovho e-mailu usúdil, že tento nebude pre
neho prospešný, preto sa rozhodol nezaplatiť. Žalovaný so žalobcom komunikoval osobne, e-mailom aj
telefonicky, a to do momentu kým sa v dostatočnom predstihu pred pojednávaním dozvedel, že závery

žalobcu nebudú v jeho prospech. Od daného momentu nebol dosažiteľný. Žalovaný tvrdí, že objednávku
zrušil písomne, uvedená skutočnosť však mala nastať až po začatí súdneho sporu a takýto úkon je
bezpredmetný. Dokument predložený žalobcom predstavuje písomný podklad znalca so zisteniami
a výsledkom rozboru spisu, ktorý mal slúžiť na osobnú konzultáciu so žalovaným. Išlo o poznámky
a podklady, ktoré mal žalobca v úmysle prebrať so žalovaným a dohodnúť sa ako postupovať ďalej

vo veci. Výsledkom mala byť dohoda o ukončení tohto úkonu, ale i možnosť spracovania písomného
vyjadrenia, odborného vyjadrenia, či znaleckého posudku. Žalovaný však neprejavil záujem o stretnutie,
ako ani o doriešenie veci. Pokiaľ by žalobca nemal spracovaný rozbor spisu a analýzu, chýbal by účel,
pre ktorý by sa snažil skontaktovať so žalovaným. Ak by žalovaný súhlasil s prvým termínom stretnutia,
nebolo by objektívne možné naštudovať spis a dodatočne spracovať analýzu. Ešte menšiu logiku by
malo celé konanie, ak by bola pravda, že žalobca si objednal spracovanie písomného znaleckého

posudku, na ktorý je potrebné aspoň 50 hodín. Predmetný dokument bol poštou zaslaný žalovanému
spolu s vyúčtovaním. Pri vystavení vyúčtovania došlo k pisárskej chybe, keď pri vyplnení nového
vyúčtovania sa prepisujú podklady z pripravenej šablóny v programe excel, nejde teda o účtovný
software, ktorý by žalobcu upozornil na nesprávny údaj. Tieto údaje následne žalobca exportuje do
znaleckého denníka vedeného písomnou formo. Termín splatnosti na vyúčtovaní je správny 15.5.2012,

pretože tak ako dátum objednávky i vystavenia zdaniteľného plnenia, sa vypisuje manuálne. Ak žalovaný
predmetný e-mail nedostal, je otázkou odkiaľ má vedomosť, že mu nebol poslaný predmetný dokument
voformeprílohy.Dôvodomprečodokumentžalobcanepriložilboloto,žebolotrebatechnickévysvetlenie
informácií v dokumente a nešlo o oficiálny písomný znalecký úkon, ale podklad pre osobné stretnutie.
Žalobca sa vyjadril, že predmetom objednávky mal byť protiposudok k posudku Ing. Jurinu. Problémom

bolo, že závery žalobcu neboli v rozpore so závermi tohto znalca. Vo vyúčtovaní znalca bolo jasné
definované aké úkony sú účtované, v akej sadzbe a množstve. Žalovaný tvrdil, že nemá za čo zaplatiť,
pretože neobdržal dielo. Žalovaný však pred ani po podaní žaloby neprejavil záujem znalecký posudok
prevziať ani ho konzultovať. Ak by nebol obdržal e-mail od žalobcu, nemal by sa odkiaľ dozvedieť, že
žalobcove závery nie sú v rozpore so závermi iného súdneho znalca. Ak by žalovaný nevedel, ozval

by sa sám. Žalobca nemal dôvod na falšovanie e-mailu, keďže v čase jeho odoslania nevedel ako
sa žalovaný k veci postaví a e-mail bol zasielaný za účelom dohodnutia termínu stretnutia a súčasne
zaslania vyúčtovania. Ak mal byť e-mail falošný, ako by si mohol žalobca dohodnúť stretnutia a platbu
za prácu v čase pred podaním žaloby. Žalobca mal úmysel aj snahu stretnúť sa so žalovaným, za
účelom doriešenia situácie, kontaktoval ho v rovnakom čase e-mailom, telefonicky aj poštou. Originálny

e-mail je stále k dispozícií aj v internetovej aplikácií poskytovateľa J., ako odoslaný e-mail (do tejto
databázy nie je možné dodatočne zapracovať falošný e-mail). Vyhláška neukladá znalcovi povinnosť
podrobne rozpísať čas, ktorý strávil vypracovaním znaleckého posudku. Odôvodnenie rozhodnutia súdu
nemá obsahovať nadbytočné informácie. Nedošlo tu k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný
poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu SR. Vystupovanie žalovaného v priebehu celého

konania je v rozpore so základnými princípmi civilného sporového konania, najmä čl. 8 CSP. Po dobu
takmer desať rokov sa neustálymi obštrukciami snaží neprimeraným spôsobom vytvárať prekážky, aby
bola vec riadne rozhodnutá. Žalovaný je aktívny iba s poukazom na údajné porušovanie jeho práva na
spravodlivý proces, ktorého sa riadnym spôsobom nezúčastňoval.

Žalovaný v odvolacej replike poukázal na dôvod, pre ktorý v odvolaní označil aj predchádzajúce
rozhodnutia súdu prvej inštancie, spočívajúci v opätovnom nevysporiadaní sa s argumentáciou
žalovaného a nepostupovaním podľa pokynov odvolacieho súdu. Procesná obrana a námietky
žalovaného sa nemenia, majú hmotnoprávny základ, na ktoré sa musí v súdnom rozhodnutí reagovať.

Žalovaný v odvolaní vymedzil hlavné námietky, ktoré súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neposúdil
a nevyhodnotil. Uvedený postup súdu prvej inštancie a opätovné nezaoberanie sa procesnou obranou
vytvárajú u žalovaného dôvodné pochybnosti o nestrannosti súdu, keď sa objavili okolnosti, ktoré
žalovaný zistil počas Vianočných sviatkov 2021, že právny zástupca žalobcu poskytoval zákonnému
sudcovi konzultácie ohľadom právnych problémov syna zákonného sudcu, súvisiacich s policajným

vyšetrovaním a trestným konaním tohto syna, čo by vysvetľovalo doterajší, dvakrát v odvolacom
konaní zistený nezákonný postup súdu prvej inštancie. Žalovaný poukázal na formu a formuláciu e-
mailovej správy zo dňa 10.5.2012, z ktorých vyplýva, že žalobca výsledok svojej činnosti žalovanému
nezasiela. Uvedený záver vyplýval aj z listu žalobcu zo dňa 8.6.2012, ktorého prílohou bola faktúra.V listoch právneho zástupcu žalobcu sa uvádza len možnosť prevziať dokumentáciu, ktorú poskytol
žalovaný žalobcovi. Žalobca neposkytol žalovanému ani video z analýzy nehodového deja, spracovanie
videozáznamu žalobca uvádza v e-mailovej správe zo dňa 10.5.2012, ako aj v liste zo dňa 8.6.2012,

ktoré však nebolo predložené. V danom prípade žalobca nežiadal zálohu vopred, preto nie je dôvodný
poukaz na ust. § 12 ods. 2 písm. d/ ZoZ. Žalovaný naďalej zotrval na svojej argumentácií v odvolaní.
Žalobcanevytvorilžiadenvlastnývýsledokodbornejčinnosti,pretonemožnohovoriťoznaleckomúkone.
Žalovaný poukázal nad rámec odvolania, že ku konzultácií a vysvetleniu záverov žalobcu nedošlo, preto
niejeoprávnenátakátopoložkavyúčtovania.Vkonanínebolopreukázanéoakýrozsahštúdiaspisového

materiálu išlo, aby bolo možné posúdiť vyúčtovaný časový rozsah. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný mu
nezdvíhal telefón, sú irelevantné. Žalobca v e-maily zo dňa 10.5.2012 informoval, že má inú interpretáciu
technickej príčiny dopravnej nehody, ktorú mu však neposkytol. Tvrdenia, že došlo k pisárskej chybe
ohľadom dátumov, aj vo vyúčtovaní žalobcu a faktúre, sú neopodstatnené, pričom správny dátum nebol
uvedený. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo reagované na námietky
žalovaného, či ide o požadované finančné plnenie na základe zmluvy alebo plnenie po odstúpení od

zmluvy. V e-maily zo dňa 10.5.2012 žalobca uvádza, že je k dispozícií na konzultáciu záverov, nie na
odovzdanie písomného výstupu práce znalca. Žalobca mohol uviesť, že reálne vykonal len štúdium
spisového materiálu 17 hod. 30 min., nie však vypracovanie posudku, pritom preštudovanie podlieha
cenovému obmedzeniu podľa § 3 ods. 5 ZoZ.

Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojej doterajšej argumentácií, označujúc napadnuté rozhodnutie
za vecne správne. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol inštrukcie pre súd prvej
inštancie, ktoré boli splnené, keď v bode 47 odôvodnenia uviedol konkrétne úkony učinené znalcom,
tieto špecifikoval čo do rozsahu, trvania, ako aj uvedením sumy za jednotlivé vykonané úkony.

Pokiaľ ide o hmotnoprávny základ sporu, aj na túto otázku súd prvej inštancie poskytol odpoveď
žalovanému, konštatujúc uzatvorenie nepomenovanej zmluvy medzi stranami konania. Následne na
skutkový stav aplikoval hypotézu právnej normy, vychádzajúc z vyhlášky, podľa ktorej tarifná odmena za
jednu začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti predstavovala 13,28 eur. Vyhláška neukladá povinnosť
podrobného rozpisu času, ktorý znalec venoval vypracovaniu znaleckému úkonu. Námietka voči

písomnému vyúčtovaniu nemá preto hmotnoprávny základ. V období posledných troch rokoch bolo
vytýčených deväť termínov pojednávaní, na ktorom mal a mohol žalovaný brániť svoje práva, no
volil ospravedlnenie zasielané v deň konania pojednávania. Ak by mal žalovaný skutočný záujem na
výsledku sporu, dôsledne by pristupoval k veci, dostavil sa na pojednávanie riadne a včas. Aktivita
žalovaného sa prejavovala najmä v uvádzaní neprávd a v osočovaní právneho zástupcu žalobcu,

keď uviedol nepravdivú informáciu týkajúcu sa poskytovania zákonnému sudcovi konzultácie zo strany
právneho zástupcu žalobcu (ohľadom právnych problémov syna zákonného sudcu). Zástupca žalobcu
sa proti týmto absurdným na pravde sa nezakladajúcim tvrdeniam ohradil, a obrátil sa na príslušné
orgány, aby vo veci konali. Právny zástupca žalobcu nemá vedomosť o rodinných pomeroch zákonného
sudcu. Naviac v období Vianočných sviatkov 2021 bol právny zástupca od 14.12.2021 v karanténe.

Ide o opakovaný postup zo strany žalovaného, keď tvrdí, že vo veci má rozhodovať iný než zákonný
sudca. K takýmto záverom dospel na základe toho, že súd prvej inštancie rozhodol zjavne v rozpore
s predstavami žalovaného. Je neprijateľné, aby strana, ktorá bola počas konania pasívna, namietala
porušenie práva na spravodlivý proces, a to v takej miere a rozsahu, že uvádza klamlivé tvrdenia na
osobu právneho zástupcu žalobcu a na základe týchto lživých tvrdení dospieva k záveru o údajnej

spojitosti s nezákonným postupom súdu prvej inštancie. Predložený dokument žalobcu by bol podpísaný
po osobnom stretnutí so znalcom, ku ktorému nedošlo. Má 10 strán a neobsahuje len vyjadrenia
z predložených posudkov, ale sumarizáciu výpovedí E., F. a Lehmana z hlavného pojednávania.
Súčasťou dokumentu je aj písomný rozbor výsledkov analýzy pohybu účastníkov nehody na záberoch
priemyselnej kamery mestskej polície, s uvedením času na zábere a popisom pohybu/okolností.

V dokumente sú spracované aj zistenia a závery znalca Lehmana zo znaleckého posudku 22/2009, a na
ôsmej strane sú uvedené skutočnosti, ktoré žalobca ako znalec zistil. Žalobca sa odvoláva na konkrétny
pohyb účastníkov a hodnoty spomalenia miesta reakcie, ktoré by nebolo možné uviesť, ak by súčasne
nebol spracovaný priebeh nehodového deja v aplikačnom programe, ktorého výstupom sú práve videá
na CD nosiči. V dokumente je aj technická príčina dopravnej nehody, ktorú je možné stanoviť až po

vypracovaní analýzy v aplikačnom programe – simulácií nehodového deja. V dokumente sa neuvádza
podobnosť záverov znalca Jurinu, keďže ide o závery žalobcu a výstupy z analýzy nehodového deja.
Ak by žalobca nemal vypracovanú analýzu nehodového deja, nemohol by sa vyjadriť k priebehu
a pohybu účastníkov, ich spomaleniu a technickej príčine dopravnej nehody. Preto je daný dokumentdôkazom, že znalecký úkon bol v čase vyúčtovania vykonaný a neprebehla len samotná konzultácia.
Žalobca konkretizoval záver analýzy a technickú príčinu dopravnej nehody. Bolo tak dostatočné uviesť
celkový čas úkonov znaleckej činnosti 26 hod. 10 min. a vyúčtovať za každú začatú hodinu vynaloženej

práce sumu 13,28 eur. Vo vyúčtovaní znalec uviedol najčastejšie sa opakujúce sa činnosti. Položka
vypracovanie posudku v trvaní 7,40 hod. je účtovaná za spracovanie analýzy priebehu nehodového deja
a možnosti zabránenia zrážke zo strany účastníkov dopravnej nehody v aplikačnom programe Virtual
Crash. Výstup z tejto analýzy je na CD nosiči, na ktorom je celkovo dvanásť videosúborov v trvaní 96
sekúnd, ktorých vytvorenie bolo fakturované položkou podľa § 14 ods. 3 písm. f/ vyhlášky ako zhotovenie

obrazového záznamu. Samotné vyhotovenie elektronického úkonu CD nosiča bolo vyúčtované podľa §
14 ods. 3 písm. a/ vyhlášky sumou 2,66 eur. Ak by žalobca nemal hotovú (v čase vyúčtovania) analýzu
priebehu nehodového deja v aplikačnom programe, nemohol by vedieť koľko alternatív v priebehu zistí,
ani počet videí na CD nosiči a aký bude ich čas trvania. Predmetom objednávky boli znalecké úkony, nie
znalecký posudok. Vyvstáva otázka ako mohol žalovaný reklamovať kvalitu dodanej analýzy, keď tvrdí,
že ju neprevzal. Žalobca odovzdal analýzu riadne a včas a v požadovanej kvalite.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolacej duplike vyjadril nesúhlas s tvrdením protistrany, že nešlo o relevantne
podloženú námietku zaujatosti zákonnej sudkyne, v dôsledku čoho malo dôjsť k trojročnému prieťahu
v konaní. Krajský súd v Trnave rozhodol o vylúčení zákonnej sudkyne z prejednania sporu a odvolacím

súdom bolo zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátené na ďalšie konanie. Poukaz žalobcu
na termíny pojednávaní, ktorých sa žalovaný nezúčastnil je čiastočne úplne nesprávny a čiastočne
zavádzajúci. Právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť štyrikrát, z toho dvakrát zo
zdravotných dôvodov a dvakrát pre kolíziu pojednávaní. Navrhované odročenie bolo uznané ako
dôvodné. Právnemu zástupcovi protistrany to bolo vopred oznámené. Pojednávania za prítomnosti

žalovanéhosauskutočnilivroku2013,2014a2015,vroku2018(trikrát),15.5.2018požiadaloodročenie
právny zástupca protistrany, následne jedenkrát ešte v roku 2018 a v roku 2019. Nový zákonný sudca
vydal rozsudok, ktorý bol totožný ako predchádzajúci rozsudok vydaný iným sudcom (v medziobdobí
prebehlo päť pojednávaní a vykonali sa rôzne dôkazy). Druhý a tretí rozsudok sa zhodujú až po ods.
45. Vo vyjadrení nebolo uvedené, že by právny zástupca žalobcu postupoval nezákonne. Žalovaný

považuje za právne možné aby advokát poskytoval právne poradenstvo sudcovi alebo jeho blízkej
osobe. Ide však o prípad, kedy musí sudca vyhodnotiť, či prípadné kontakty s advokátom (zákonné)
nemôžu spôsobiť stratu jeho nezaujatosti. Je potom právom účastníka konania preveriť, či je zákonný
sudca naďalej v pozícií bez akýchkoľvek pochybností ako nezaujatý. Žalovaný mal informáciu od osôb,
ktoré sú na lokálnej miestnej úrovni v určitom kontakte s danou osobou, ktorej sa právne konzultácie

mali týkať. Žalovaný mal dôvodné pochybnosti, pretože pri prvom naštudovaní spisu bol v spisovom
materiáli dokument ručne napísané „vyhovieť N“ v čase, kedy nebolo vykonávane dokazovanie (bol
návrh na vydanie platobného rozkazu a odpor). Účelom vypracovania diela (znaleckého posudku) bolo
jeho predloženie v trestnom konaní, preto bolo zrejmé, že musí byť vypracovaný znalecký posudok,
aby mohol byť účelný pre trestné konanie. Žalobca doložil predmetný dokument až v rámci súdneho

konania. Žalovaný namietal tvrdenie žalobcu, že vyhláška neupravuje povinnosť podrobne rozpísať
čas znalca, ktorý strávil vypracovaním znaleckého úkonu. Inak by si žalobca mohol stanoviť akýkoľvek
časový rozsah a žiadať odmenu v inej výške.

Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na štandardy písomného podania advokáta,
ktoré majú byť neosobné, bez nevecných hodnotiacich úsudkov, striktne sa pridržiavajúce skutkovej
a právnej argumentácie. Výhrady k tvrdeniam protistrany majú byť formulované slušne, vecne a bez
akýchkoľvek invektív. Porušenie práva na spravodlivý proces žalovaného nemôže byť založené na
účelovo vytvorenom konštrukte žalovaného, ktorý zostal počas celého konania nečinný pri produkovaní

prostriedkov procesnej obrany, obmedzujúc sa na metodiku spočívajúcu v tom, že na pojednávaniach
produkoval tvrdenia, ktoré následne nepodložil relevantnými dôkazmi, dosiahol však odročenie
pojednávania. Následne sa pojednávaní, na ktorých mal relevantným spôsobom dokladovať svoje
tvrdenia, pod rôznymi zámienkami na poslednú chvíľu, nezúčastnil. Dokazovať je povinný každý
kto v spore niečo tvrdí. Žalovaný bol vo vzťahu k žalobcovi výrazne pasívny, neuniesol dôkazné

bremeno, ktoré ho ako sporovú stranu zaťažovalo. Vymyslenými tvrdeniami sa snaží pôsobiť na
výmenu zákonného sudcu, s využitím neprípustných praktík, založených na zneužívaní práva, ktoré
hraničia s jeho trestnoprávnou zodpovednosťou. Za takéto úmyselné podvodné tvrdenia bolo podané
trestné oznámenie pre podozrenie z úmyselného zasahovania do nezávislosti súdu, s ktorým sazaoberajú orgány činné v trestnom konaní v Galante. Právny zástupca žalobcu zákonného sudcu
prejednávajúceho danú vec, pozná iba z pojednávacej miestnosti a osobné pomery sudcu ho nikdy
nezaujímali. Vylúčenie zákonnej sudkyne bolo z dôvodu nedodržania procesného postupu. Žalovaný

tak ako pri predchádzajúcej zákonnej sudkyni, aj v prípade zákonného sudcu tvrdil, že informácie
má od osôb, ktoré sú na lokálnej, miestnej úrovni v určitom kontakte s danou osobou, ktorej sa mali
právne konzultácie týkať. Konanie právneho zástupcu žalovaného bolo signalizované aj podnetom
na disciplinárne konanie. Neobstojí tu ani tzv. teória zdania, pretože tvrdeniam právneho zástupcu
žalovaného a žalovaného chýba potrebná dávka uveriteľnosti. Predloženie údajného dôkazu, že

v spisovom materiáli bol dokument s napísaným textom vyhovieť N, označil žalobca za vykonštruované,
aj podľa sp. zn. 27Ro/1924/12 sa jedná o dokument, kedy vec zákonnému sudcovi nebola ani len
pridelená. Žalobca poukázal na zneužívanie práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, s cieľom
zabrániť právnym účinkom rozhodnutia. Nekonečným dopĺňaním odôvodnenia rozhodnutia a dopĺňaním
okolností, ktoré súd vysvetlí v ďalšom konaní, sa marí podstata súdneho konania, ktorou je vedenie
sporu o právo. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument

v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia.

Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu označil tvrdenia protistrany za nesledujúce žiaden racionálny

cieľ. Žalovaný namietal výšku tarifnej odmeny a uviedol svoju procesnú obranu od začiatku sporu, na
ktorej po celý čas zotrval. Súd prvej inštancie na procesnú obranu žalovaného nereagoval a nezaoberal
sa ňou. Žalovaný preto nespôsobuje prieťahy v konaní. Zopakoval hlavné námietky, ktorými sa súd prvej
inštancie vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ich. Posúdenie odôvodnenia súdneho rozhodnutia je závislé
vždyodprejednávanejveci,akkzrušeniurozhodnutiasúduprvejinštanciedošloprejehochybnýpostup.

V priebehu odvolacieho konania podaním zo dňa 6.6.2022 žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodol
o námietke zaujatosti voči zákonnému sudcovi a vylúčil ho z ďalšieho prejednávania a rozhodovania
veci. Navrhol, aby odvolací súd preskúmal jeho podanie zo dňa 30.12.2021 ako námietku zaujatosti

zákonnéhosudcu,vrátanezisteniaokolnostínajehostrane.Žalovanýuviedolakodôvodzaujatostivzťah
právneho zástupcu žalobcu a zákonného sudcu, z dôvodu poskytovania konzultácií ohľadom právnych
problémov syna zákonného sudcu, okrem iného súvisiacich s policajným vyšetrovaním a trestným
konaním syna zákonného sudcu. Dôkazy na preukázanie uvedených okolností žalovaný nepripojil,
keďže nemôže získať záznamy o policajnom vyšetrovaní či trestnom konaní. Sudca má vyhodnotiť, či

prípadné kontakty s advokátom nemôžu spôsobiť stratu jeho nezaujatosti, aj s poukazom na tzv. teóriu
zdania, keď spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná.
O uvedenom dôvode sa žalovaný dozvedel počas Vianočných sviatkov 2021.

Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je

dôvodné.

Podľa § 16 ZoZ znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok
ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký

posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.

Podľa § 18 ZoZ pri vykonávaní ostatných úkonov znaleckej činnosti znalec primerane použije
ustanovenia o znaleckom posudku.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca (ako znalec zapísaný v zozname znalcov v odbore cestná doprava,
odvetvie nehody v cestnej doprave a technický stav cestných vozidiel) a žalovaný (ako zadávateľ)podpísali dňa 2. mája 2012 listinu, ktorou sa žalobca zaviazal vykonať úkon znaleckej činnosti označený
ako analýza spisového materiálu a spracovanie analýzy.

Vzhľadom k tomu, že podmienky výkonu znaleckej činnosti upravuje osobitný zákon (č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov), súd prvej inštancie správne konštatoval, že medzi sporovými stranami došlo
k uzavretiu nepomenovanej zmluvy, keďže vyššie uvedenou listinou bol preukázaný zmluvný konsenzus

na vykonaní úkonu znaleckej činnosti, spočívajúcom v analýze spisového materiálu a spracovaní tejto
analýzy žalobcom pre žalovaného ako zadávateľa. K vzniku zmluvného vzťahu tak došlo podpísaním
uvedenej listiny stranami konania dňa 2.5.2012, teda písomnou formou (uvedenú skutočnosť potvrdil
aj žalovaný v odvolaní). Konštatovanie súdu prvej inštancie o konkludentnej forme prijatia návrhu
žalovaného zo strany žalobcu (vypracovaním rozboru spisového materiálu a analýzy) nemalo žiaden
vplyv na správnosť záveru súdu prvej inštancie o uzavretí nepomenovanej zmluvy medzi stranami

konania s vyššie uvedeným obsahom.

Výkon znaleckej činnosti nie je podnikaním podľa Obchodného zákonníka (z. č 513/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov) ani podľa Živnostenského zákona (z. č. 455/1991 Zb. v znení neskorších

predpisov). Má charakter špecializovanej odbornej činnosti, realizovanej v jednotlivých znaleckých
odboroch a odvetviach. Realizácia úkonov činnosti znalca sa uskutočňuje pre potreby orgánov verejnej
moci, ale aj na základe požiadaviek súkromnej sféry. Výkon činnosti znalca sa od počiatku spája
s vynaložením finančne náročných výdavkov. Právnu úpravu zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je

potrebné označiť ako špeciálnu právnu úpravu, čoho dôsledkom je len subsidiárne použitie všeobecnej
právnej úpravy (o nepomenovanej zmluve podľa Občianskeho zákonníka), ak špeciálna právna úprava
nemá osobitné ustanovenia. Obsah nepomenovanej zmluvy sa preto bude riadiť ustanoveniami tejto
osobitnej právnej úpravy (v prípade absencie regulácie, pre výklad práv a povinností vyplývajúcich zo
zmluvy bude daná analogická aplikácia obdobnej právnej úpravy v rámci všeobecnej právnej úpravy

Občianskeho zákonníka, čo však nebol daný prípad, keďže k tomu nevznikol dôvod, preto odvolacia
argumentácia poukazujúca na právnu úpravy konkrétnej typovej zmluvy v Občianskom zákonníku
nebola dôvodná ).

Odvolacia argumentácia žalovaného, že predmetom objednávky bolo vypracovanie znaleckého
posudku, nebola opodstatnená. Listinný dôkaz zo dňa 2. mája 20, podpísaný aj žalovaným, obsahoval
výlučne jedno zadanie pre znalca, spočívajúce v analýze spisového materiálu a spracovaní analýzy. Na
uvedený záver nemá vplyv formálne označenie tlačiva objednávky, ako ani rubriky tlačiva štandardne
používaného znalcom (označené ako záväzná objednávka na vykonanie znaleckého posudku).

Formulácia zadania v označenej listine zodpovedala vymedzeniu úkonu odbornej znaleckej činnosti
znalca a nepredstavovala definovanie otázok pre znalca, ktoré by mali tvoriť obsah znaleckého posudku.
Nešlo preto o otázky, na ktoré má znalec v znaleckom posudku odpovedať, ako to nesprávne uvádza
žalovaný v odvolaní.

Z výsluchu svedka F. I. vyplývalo, že bol prítomný na jednom stretnutí žalobcu a žalovaného, na ktorom
sa dohadovali viaceré záležitosti, kopírovali sa podklady. Hoci potvrdil, že žalobcu pozná, pretože bol
požiadaný o vyhotovenie znaleckého posudku týkajúceho sa dopravnej nehody, ktorej účastníkom bol
žalovaný, tento svedok nevedel už uviesť, čo bolo premetom písomnej objednávky pre žalobcu, čo

konkrétne bolo v objednávke uvedené. Svedok vypovedal, že otázok, ktoré sa prejednávali bolo viac,
a všetko smerovalo k tomu, aby žalobca vypracoval znalecký posudok k dopravnej nehode. Nepamätal
si, že by žalobca uvádzal, že vypracuje iba analýzu.

S poukazom na uvedené výsluchom svedka nebol preukázaný konkrétny obsah písomnej objednávky
podpísanej žalobcom a žalovaným. Výpoveď svedka, že všetko smerovalo k vypracovaniu znaleckého
posudku k dopravnej nehode, nie je v rozpore s tvrdením žalobcu o dohode so žalovaným, že najskôr
sa vykoná rozbor spisového materiálu a analýza dopravnej nehody a až následne, podľa výsledkua záujmu žalovaného, sa vyhotoví znalecký posudok. Preto žalovaným označené uvedené dva dôkazné
prostriedky nepreukazovali, že sa dňa 2. mája 2012 žalobca a žalovaný dohodli na vypracovaní
znaleckého posudku.

Záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie uplatňovaného
nároku v súlade s objednávkou žalovaného, bol správny. Žalobca vykonal úkon znaleckej činnosti
na základe dohody strán konania, a preto nevznikol dôvod zaoberať sa vadou poskytnutého plnenia,

ktorá mala podľa názoru žalovaného spočívať v nevyhotovení znaleckého posudku, pretože nebolo
preukázané, že na takomto úkone znaleckej činnosti sa strany konania dohodli. Vzhľadom na dohodnutý
dátum splnenia záväzku žalobcom dňa 10.5.2012, nedošlo ešte k uplynutiu doby do ktorej žalovaný
potreboval zabezpečiť si dôkaz (na súdne pojednávanie v trestnej veci dňa 29.5.2012), preto bol časový
priestor aj na ďalší úkon znaleckej činnosti

Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu výslovne potvrdil, že dňa 2.5.2012 sa strany konania
dohodli na objednávke na vypracovaní posudku technického výkladu príslušných zákonných ustanovení
(čomu zodpovedalo odborné pomenovanie žalobcom analýza spisového materiálu a spracovanie
analýzy), ako aj na dátume plnenia dňa 10.5.2012. Elektronickou e-mailovou správou z 10. mája

2012 bolo preto preukázané splnenie záväzku žalobcu podľa objednávky, na ktorej sa strany konania
písomne dohodli a žalobca okrem iného, vyzval žalovaného na osobné stretnutie za účelom konzultácie
záverov (navrhujúc termíny stretnutia od 11.5.2012 do 18.5.2012, teda dostatočne včas pred dátumom
súdneho pojednávania v trestnej veci a s časovým priestorom na ďalší postup podľa výsledkov osobnej
konzultácie záverov do uvedeného termínu).

V obsahu elektronickej správy zo dňa 10.5.2012 bol potom vyjadrený úkon znaleckej činnosti žalobcu
ako znalca, spočívajúci v analýze spisového materiálu a jej spracovaní, konkrétne rozborom výpovedí,
videá mestskej kamery a samotného nehodového deja, v súvislosti s ktorým bolo vyhotovených šesť

videozáznamov (6 x 16 sekúnd) analýzy nehodového deja, teda celkový náhľad dopravnej nehody,
pohľad vodiča Q7 a motocykla pre situáciu pred a po nehodovom deji. Súčasne žalobca vyjadril výsledok
spracovania analýzy so záverom zodpovedajúcim veľmi podobne znaleckému posudku Ing. Jurinu,
okrem inej interpretácie technickej príčiny dopravnej nehody, ako aj miery zavinenia z technického
hľadiska, aj z právneho hľadiska. Preto podľa záveru znalca nebude potrebné vypracovať písomný

znalecký posudok.

Objednávka žalovaného, dohodnutá analýza spisového materiálu a spracovanie analýzy, bola tak
splnená, s možnosťou pre rozhodnutie sa žalovaného ohľadom ďalšieho postupu (vypracovaním

znaleckého posudku) a návrhom osobného stretnutia na konzultáciu záverov znalca.

K vykonanému úkonu znaleckej činnosti žalobca priložil podľa obsahu správy (prílohy) aj vyúčtovanie
a faktúru za vykonanú činnosť znalca. Pokiaľ ide o listiny označované v spore ako dokument v rozsahu

10 strán na str. 19 až 28 spisu, tieto boli dôkazným prostriedkom preukazujúcim vykonanie stranami
dohodnutého úkonu znaleckej činnosti, teda vykonanie analýzy spisového materiálu a spracovaniu
analýzy znalcom (slúžiacim znalcovi ako pracovné podklady, a to aj pre konzultáciu záverov). Pokiaľ mal
žalovaný záujem aj na ďalšom úkone znaleckej činnosti po 10.5.2012, mohol sa na tom so žalobcom
dohodnúť, na čo bol žalobca pripravený, avšak potreboval k tomu prejav vôle zo strany žalovaného,

k čomu nedošlo.

Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru o vzniku nároku žalobcu na zaplatenie žalobcom
uplatňovaného nároku. Žiada sa dodať, že znalecká činnosť, definovaná ako špecializovaná odborná

činnosť, predstavuje duševnú prácu, za ktorú prináleží znalcom odmena a ďalšie náhrady v zmysle
osobitnej právnej úpravy. Úkony znaleckej činnosti sú v zákone vymedzené len demonštratívne (§ 16
ods. 1 veta druhá ZoZ), nie taxatívne a nič nebránilo stranám konania, aby si dohodli úkon znaleckej
činnosti podľa záujmu zadávateľa (žalovaného), spočívajúce v odbornej znaleckej činnosti označenejako analýza spisového materiálu a spracovanie analýzy (alebo žalovaným tvrdený technický výklad
príslušných zákonných ustanovení), za účelom posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti,
so záverom do štádia pred rozhodnutím zadávateľa či požiada aj o znalecký posudok.

Ďalšie správanie žalovaného nenasvedčovalo požiadavke nových úkonov znaleckej činnosti žalobcu,
naopak od uvedeného časového momentu žalovaný nepreukázal, že so žalobcom ohľadne splnenia
objednávky komunikoval (v súvislosti so zabezpečením dôkazov pre trestné pojednávanie a konanie).

Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že žalovaný akceptoval záver žalobcu ako znalca,
že nebude potrebné vypracovať znalecký posudok (keďže sa záver žalobcu zhodoval so znaleckým
posudkom v trestnom konaní, ktorý bol v jeho neprospech), avšak žalobca ako znalec dohodnutú
špecializovanú odbornú činnosť už vykonal, a preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi
odmenu za ním vykonané úkony znaleckej činnosti a náhradu hotových výdavkov s tým spojených.

Odvolacia argumentácia žalovaného týkajúca sa obsahových a formálnych náležitostí znaleckého
posudku bola bez právneho významu, keďže dohoda strán o vypracovaní znaleckého posudku
nebola žalovaným preukázaná. Obdobne bolo potrebné vyhodnotiť aj poukaz žalovaného na listiny
predložené žalobcom (odsek 23), ktoré neobsahovali obsahové a formálne náležitosti znaleckého

posudku. Ustanovenie § 18 ZoZ, vzťahujúce sa na ostatné úkony znaleckej činnosti, odkazovalo len na
primerané použitie ustanovenie o znaleckom posudku, čo nebránilo stranám konania dohodnúť úkony
znaleckej činnosti do štádia pred vypracovaním znaleckého posudku či odborného vyjadrenia, ako to
bolo preukázané v danom konaní.

Nevznikol preto dôvod ani na aplikáciu ust. § 3 ods. 5 písm. b/ ZoZ, týkajúcu sa zníženia prípadne
nepriznania tarifnej odmeny znalca, pre prípad nekvalitného (neúčelného, či oneskoreného) úkonu
znaleckej činnosti, čo v danom spore preukázané nebolo.

Na vyššie uvedené závery nemala vplyv zrejmá nesprávnosť v dátume vykonania úkonu znaleckej
činnosti v znaleckom denníku žalobcu ako znalca. Tvrdenie žalovaného, že elektronická správa zo
dňa 10.5.2012 bola bez príloh nebolo preukázané, keďže z tejto správy vyplýva označenie týchto
príloh, čomu zodpovedá aj obsah elektronickej správy o zasielaní (v prílohe) vyúčtovania a faktúry

za vykonanú prácu. Vyššie uvedeným spôsobom bolo potrebné vyhodnotiť aj zrejmú nesprávnosť v
dátume vystavenia faktúry (účtovný doklad), ktorá tiež nemôže mať vplyv na vznik uplatňovaného
nároku žalobcu. Rovnako tak i použitie tlačiva vyúčtovania znalečného žalobcom ako znalcom,
obsahujúceho rubriku len jedného druhu úkonu znaleckej činnosti a to znaleckého posudku, čomu
následne zodpovedala faktúra odkazujúca na vyúčtovanie. Avšak obidve listiny obsahovali číselné

označenie objednávky 2T/270/2010 zo dňa 2.5.2012, z čoho je zrejmé priradenie uvedených dvoch listín
k listine o záväznej objednávke dňa 2.5.2012 podpísanej stranami konania. Vyúčtovanie znalečného
pritom obsahovalo aj popis predmetu fakturácie (analýza a rozbor predloženého spisového materiálu
v rozsahu 324 strán a videozáznamu v trvaní 10 min., spracovanie analýzy dopravnej nehody zo dňa
6.6.2008 v Šali medzi konkrétne označeným vozidlom, ktoré viedol žalovaný a motocyklom vedeným

K. F.), teda konkretizáciu úkonov znaleckej činnosti, ktoré si žalobca ako znalec vyúčtoval a fakturoval
(nie za znalecký posudok, ktorý nebol predmetom dohody strán). Odlišný dátum na faktúre a vyúčtovaní
nemal za následok nezrozumiteľnosť uvedených dvoch listín, ak keď v rubrike tlačiva vyúčtovania bolo
uvedené vypracovanie posudku.

Z faktúry nevyplývala skutočnosť uvádzaná v odvolaní žalovaného, že lehota splatnosti bola stanovená
v trvaní pätnásť dní, pretože faktúra obsahuje presný dátum splatnosti 15.5.2012, čo predstavuje
lehotu päť dní, keď žalobca ako veriteľ požiadal žalovaného o plnenie zaslanou správou s prílohami
10.5.2012 (v konaní nebolo sporné, že dátum splatnosti nebol stranami dohodnutý). Nasledujúcim dňom

sa žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu.Elektronická forma komunikácie a doručovania listín bola medzi stranami konania nesporná (napr.
elektronická e-mailová správa žalovaného adresovaná žalobcovi zo dňa 4. mája 2012, zaslané podklady
zo spisu E. a foto zo spisu E., priložená k žalobe), ktorej zodpovedal predmet dohodnutej objednávky

úkonu znaleckej činnosti (pred uzavretím prípadnej dohody o vypracovaní znaleckého posudku) a
časové súvislosti (dátum podpísania dohody strán konania 2.5.2012, zaslanie listinných podkladov
žalovaným znalcovi 4.5.2012, úkon znaleckej činnosti 10.5.2012 a dátum pojednávania v trestnom
konaní 29.5.2012), ako aj s tým spojená rozsiahlosť spisového materiálu uvedená vo vyúčtovaní.
Elektronická e-mailová správa žalobcu zo dňa 10.5.2012 tak preukazuje splnenie dohodnutého úkonu

znaleckej činnosti (vykonanie analýzy spisového materiálu a jej spracovanie) a preto nebola dôvodná
námietka žalovaného v odvolaní, že z tejto správy nevyplýva zaslanie výsledku činnosti znalca.

Žalobca elektronickou správnou dňa 10.5.2012 odoslanou žalovanému na adresu používanou stranami
konania na účely doručovania písomností, preukázal splnenie svojho záväzku riadne a včas. Súd prvej

inštancie dospel preto k správnemu záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie spochybňujúce
doručenie elektronickej e-mailovej správy žalobcom žalovanému zo dňa 10.5.2012, možnosťou
vyhotovenia falošného e-mailu, ktorý žalovaná strana nepreukázala.

Odvolacia argumentácia žalovaného poukazujúca na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu strán
konania, kedy dodávateľ nemôže vyúčtovať spotrebiteľovi plnenie, ktoré mu neodovzdá, nemohla
z vyššie uvedených dôvodov obstáť. Vzhľadom na preukázané doručenie elektronickej správy
žalobcom žalovanému dňa 10.5.2012, bolo preukázané splnenie dohodnutého úkonu znaleckej činnosti,
v dôsledku čoho bol žalobca oprávnený vyúčtovať odmenu a náhradu hotových výdavkov za úkon

znaleckej činnosti. O akékoľvek doplnenie, vysvetlenie, osobnú konzultáciu, priblíženie inej interpretácie
uvádzanej v elektronickej komunikácií zo dňa 10.5.2012, žalovaný nepožiadal. V prípade, že mal
žalovaný odlišnú predstavu o výsledku úkonu znaleckej činnosti žalobcu ako znalca, nič mu nebránilo
aby po dohodnutom dátume 10.5.2012 tlmočil svoje požiadavky či námietky žalobcovi, ktorú skutočnosť
nepreukázal. Ďalšia písomná korešpondencia zo strany žalobcu adresovaná žalovanému bola snahou

o úhradu vyúčtovaného peňažného plnenia za úkon vykonanej znaleckej činnosti pre žalovaného a
zostala bezvýslednou.

Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj právny dôvod, na základe ktorého priznal žalobcovi

uplatňované peňažné plnenie, a to na základe uzavretej dohody strán konania (predmetom ktorej bol
preukázaný úkon znaleckej činnosti analýza spisového materiálu a spracovanie analýzy). Keďže nebol
preukázaný vznik nároku žalovaného na odstúpenie od zmluvy (zmluvný či zákonný), nebol daný dôvod,
aby tvrdenému úkonu žalovaným, označeným ako zrušenie objednávky, či odstúpenie od objednávky,
boli priznané právne následky.

Keďže bolo preukázané, že žalovaný mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom elektronickej
e-mailovej správy žalobcu adresovanej žalovanému dňa 10.5.2012, ďalšie dôkazné prostriedky,
ktoré podľa názoru žalovaného mal žalobca predložiť za účelom preukázania doručenia uvedenej

elektronickej správy (napr. potvrdenie providera prijímateľa) neboli potrebné. Nebolo pritom možné
prehliadať celkové správanie sa strán konania, keď do 10.5.2012 strany konania komunikovali
a doručovali listiny prostredníctvom elektronickej emailovej adresy a po doručení úkonu znaleckej
činnosti spolu s vyúčtovaním sa žalovaný odmlčal (opak žalovaný nepreukázal).

Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného týkajúcej sa výšky uplatňovaného nároku,
vyplývajúceho z vyúčtovania je potrebné uviesť, že v prípade položky vypracovanie posudku (porov.
odsek 24 a 28 tohto rozhodnutia) použitej vo formulári (tlačive) vyúčtovania, bolo potrebné vychádzať
z konkretizácie vykonaného úkonu znaleckej činnosti, obsiahnutej v texte formulára vyúčtovania

a preto súd prvej inštancie dôvodne priznal žalobcovi odmenu za spracovanie analýzy nehodového
deja v trvaní 7,4 hod., teda adekvátne dohodnutému úkonu znaleckej činnosti ako aj rozsahu
spracovávaného materiálu. Ďalšie namietané položky označené ako písomné vyhotovenie úkonu
a čierno-biele vyhotovenie listu A4, predstavovali náhradu hotových výdavkov prislúchajúce žalobcoviako znalcovi. Žalobcovi bola tak dôvodne priznaná paušálna náhrada za spracovanie písomného
úkonu znaleckej činnosti vo výške 2,66 eur (podľa § 14 ods. 3 písm. a/ vyhlášky), prezentujúce
výsledky činnosti znalca (obsah a záver dohodnutého úkonu znaleckej činnosti analýzy spisového

materiálu a spracovanie analýzy). Za vyhotovenie uvedeného podkladového materiálu v rozsahu 10
strán, predloženého žalobcom, t.j. čiernobielych listov formátu A4 v počte uplatňovaných 8 strán (0,10
eur x 8), bola priznaná náhrada v súlade s ustanovením § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky.

Skutočnosť, že žalobca pri úkonoch znaleckej činnosti dospel k podobným záverom ako iný súdny
znalec (Ing. Jurina), ktorého závery preskúmal a rozdielnosti pomenoval, nemala vplyv na výšku
tarifnej odmeny. Iné odvolacie námietky ku konkrétnej výške uplatňovaného nároku žalobcom (odmena,
náhrada hotových výdavkov, a ostatné náhrady) v odvolaní žalovaného a súčasne v zápisniciach
o pojednávaní zo dňa 20.2.2015, 16.6.202015 a vyjadrení žalovaného zo dňa 14.2.2015 (na ktoré
v odvolaní všeobecne poukázal) neboli vznesené, pričom na všetky ďalšie tvrdenia žalovaného

uvádzané po podaní odvolania, v sporovom konaní prihliadať nebolo možné.

Vsúvislostisodvolacounámietkoužalovanéhotýkajúcousanedostatočnéhoodôvodnenianapadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, jeho nepreskúmateľnosti a nevysporiadania sa predovšetkým

s hlavnými námietkami žalovaného, odvolací súd uvádza nasledovné:

Strana konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 2MCdo/7/2009).

V posudzovanej veci súd prvej inštancie uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská procesných strán

v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný prípad, pričom vyvodil vecne správne závery.

Zaznemožneniestraneuskutočňovaťjejpatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedochádzakporušeniu

práva na spravodlivý proces, treba považovať taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie
neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie vo veci (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/98/2017), čo nebol daný prípad.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 50/04, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/61/2010).

Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/106/2010, RUIS R Torija c.

Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani v. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).

Odvolací súd na doplnenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadal
s odvolacími námietkami žalovaného v odvolaní (vrátane vymedzených tzv. hlavných námietok
žalovaným). Nedošlo však k takej vade konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutievo veci a nedošlo ani k porušeniu procesných práv žalovaného v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces.

Iné právne významné odvolacie námietky žalovaným v odvolaní vznesené neboli. Všeobecný súd
(prvoinštančný aj odvolací) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (postačuje ak rozhodnutie dostatočne objasňuje
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania). Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základrozhodnutia,stačínazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníka
na spravodlivý proces.

Podľa § 380 ods. 1 CSP bol odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, ktoré možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Preto na ďalšie odvolacie dôvody,
či prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany uvádzané žalovaným po podaní odvolania,
nebolo možné prihliadať.

Podaním zo dňa 6.6.2022 (č. l. 646) po podaní odvolania, žalovaný vzniesol námietku zaujatosti
voči zákonnému sudcovi JUDr. Máriovi Karaffovi z dôvodu, že v priebehu Vianočných sviatkov 2021
sa dozvedel o okolnostiach možnej zaujatosti zákonného sudcu, z dôvodu poskytovania konzultácií
právnym zástupcom žalobcu zákonnému sudcovi, ohľadom právnych problémov syna zákonného
sudcu, okrem iného súvisiacich s policajným vyšetrovaním a trestným konaním.

Okrem oneskoreného podania námietky zaujatosti (§ 53 ods. 1 CSP), a skutočnosti, že označené
podanie žalovaného zo dňa 30.12.2021 (č. l. 587) uplatnenie námietky zaujatosti neobsahovalo (prejav
vôle smerujúci k vylúčeniu zákonného sudcu po vydaní napadnutého rozhodnutia), je potrebné uviesť,

že ak bola námietka zaujatosti vznesená potom, ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej,
rozhodovanie o tejto námietke neprichádza do úvahy, avšak v odvolacom konaní je odvolací súd povinný
v každom štádiu konania skúmať podmienky konania, v rámci ktorých je potrebné ex offo skúmať aj vadu
v obsadení súdu, ktorá je nedostatkom procesnej podmienky na strane súdu. Nesprávne obsadenie
súdu nespočíva len v situácii, ak namiesto senátu rozhodol sudca, ale ide aj o otázku zákonného sudcu

(porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1302).

Medzi vady v obsadení súdu patrí aj prípad rozhodnutia vydaného vylúčeným sudcom. V prejednávanej

veci vada v obsadení súdu, ako nedostatok procesnej podmienky v dôsledku rozhodnutia vydaného
vylúčeným sudcom, preukázaná nebola. Zákonný sudca označil žalovaným tvrdený dôvod jeho
zaujatosti za nehorázne klamstvo a rovnako aj právny zástupca žalobcu poprel akýkoľvek kontakt
so zákonným sudcom mimo úradného styku a absenciu vedomosti o príbuzných zákonného sudcu
(súčasne oznámil podanie podnetu orgánom činným v trestnom konaní a disciplinárneho podnetu

na právneho zástupcu žalovaného). S poukazom na uvedené, ako i druh a neosvedčenie tvrdených
skutočností,neboldanýdôvodnaďalšípostupsúdu.Vadavobsadenísúduspočívajúcavtom,ževoveci
rozhodoval vylúčený sudca, nebola preukázaná. Na uvedený záver nemá žiaden vplyv ani žalovaným
tvrdený dôvod zaujatosti zákonného sudcu, ktorý mal spočívať v tom, že v spise sa nachádzala
poznámka ručne písaná „vyhovieť N“, v štádiu po podaní odporu a pred vykonaním dokazovania, kedy

vec bola pridelená predchádzajúcej zákonnej sudkyni. Zákonným dôvodom vylúčenia sudcu je jeho
pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní a skutočnosť, že sudca
prejednával a rozhodoval o veci na súde inej inštancie (49 ods. 1, 2 CSP). Žiaden z uvedených dôvodov
nebol v posudzovanej veci naplnený.

Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešného žalobcu, ktorému podľa
ustanovenia § 255 ods. 1, 2 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (neúspechžalobcu sa týkal len zamietnutia žaloby na úrok z omeškania za 1 deň, vo výške 9 % ročne zo
sumy 433,42 eur za deň 15. mája 2012, rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 11. apríla 2019 č. k.
20C/374/2012-430). Hoci nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok výslovne neupravuje, vzhľadom

na absenciu ustanovenia obdobného § 143 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.
v znení neskorších predpisov, účinných do 30. júna 2016), aj aktuálne môže ísť pri prevažnom úspechu
aj o neúspech v pomerne nepatrnej časti (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 928
s.), čo bol aj daný prípad. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, že žalobca má voči žalovanému

právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením (podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie).

Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok, pričom vyžaduje

kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočnosť
okolností, ktoré však neboli v danom prípade preukázané. Poukaz žalovaného, že ide o drobný spor
nebol postačujúci pre naplnenie zákonom stanovených dôvodov aplikácie ust. § 257 CSP. Neboli
tvrdené ani preukázané výnimočné okolnosti prípadu, preukazujúce neprimeranú tvrdosť a ktoré by
nezodpovedali ukončeniu súdneho konania vyššie uvedeným spôsobom. Aj rozhodnutie o nepriznaní

náhrady trov konania sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť a nesmie odporovať dobrým mravom
(porov. uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 113/2019). V posudzovanej veci nešlo o výnimočný prípad, ktorý
by spočíval v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach strán sporu. Výnimočnosť okolností prípadu
nespĺňa len samotná skutočnosť, že výška náhrady trov dosiahne výšku pohľadávky, ako to v odvolaní
namietal žalovaný.

Z dôvodu, že žalobca bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že
žalobcamajúvočižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.Podľa§262

ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.