Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. júl 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211204048
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1211204048.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov
senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate
s.r.o., so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr.
Martin Máčaj a Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4 Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná

konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD. proti povinnému: B. T., E.. XX.XX.XXXX, I. - Z. I.,
štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského
úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 2683/11, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo
výške 460,- eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II, č. k. 53Er/296/2011-116 zo dňa 15.4.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava II pod č. k. 53Er/296/2011-116 zo dňa

15.4.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom, zastavil exekúciu s odkazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m), vo vzťahu k § 243f a §
39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v
znení ďalších noviel (ďalej len „EP“), vo vzťahu k § 2 písm. a), § 3 ods. 2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení ďalších noviel (ďalej len „ZoSÚ“) a § 39, § 52 ods. 2, ods. 4,
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
2. Napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že po preštudovaní úverovej zmluvy
uzavretej medzi povinným ako dlžníkom a oprávneným ako veriteľom dňa 19.3.2009 dospel k záveru,
že táto nemá obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) ZoSÚ, čo spôsobuje, že úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník zabezpečili

svoj záväzkový vzťah zmenkou vystavenou dňa 19.3.2009 s tým, že túto v časti zmenkovej sumy a
začiatku jej úročenia vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov, ktoré mu voči dlžníkovi
(povinnému) vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp.
zn. 7Co/339/2014 z 26.2.2015 dospel exekučný súd k záveru, že dohoda o vyplňovacom práve nie je
výsledkom zmluvnej autonómie a slobodnej vôle povinného. Z dohody nevyplýva žiadna informácia pre
spotrebiteľa o dôsledkoch vystavenia zmenky. Neinformovanosť v spotrebiteľských vzťahoch nemôže

byť spotrebiteľovi na ujmu a dodávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky, ani s poukazom na princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“. Dohodu o
vyplnení zmenky upravenú v čl. 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru preto s poukazom na cit.
rozhodnutie Krajského súdu Prešov vyhodnotil ako neplatnú pre rozpor s § 53 Občianskeho zákonníka.
Ďalej poukázal na to, že pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy definovaných v § 4 ods. 2 písm.
g), h), i), j) ZoSÚ, sa úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby
odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.Napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že exekučný súd sa riadil nesprávnym právnym posúdením veci,
oprávnenému bola odňatá možnosť konať pred súdom a rozhodnutie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolanie oprel o dôvody spočívajúce v tom, že úver,

ktorý bol povinnému poskytnutý na účel zamestnania, nemá povahu spotrebiteľského úveru v zmysle
ZoSÚ. Ďalej dôvodil tým, že samotná neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľského úveru
zmenkou nemôže cenný papier akým je zmenka, urobiť nevykonateľným. Preto zákonodarca riešil
túto situáciu zodpovednosťou veriteľa z takéhoto zmenkového uplatnenia voči dlžníkovi za škodu,
ktorú mu takto spôsobí. Dlžník preto voči veriteľovi má námietku nároku na náhradu škody, ak mu v

dôsledku zabezpečenia dlhu zo spotrebiteľského úveru bola spôsobená škoda veriteľom za podmienky,
že vznik škody preukáže. Rozhodca v konaní o vydanie exekučného titulu preto nemohol prihliadnuť na
nemožnosť zabezpečenia splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou, pretože dlžník (povinný)
ani netvrdil vznik škody a ani ho nepreukazoval. Ostatne konštatoval, že zákaz zmenky nemôže spôsobiť
jej nevykonateľnosť, nakoľko zmenka je cenný papier a jej vznik, aj keď je zakázaný, nemožno poprieť.
Prihliadať na to, že jej vznik je zakázaný voči zmenke samotnej, nie je možné. Iba zmenkový dlžník,

ktorý takú zmenku vystavil, má právo na náhradu škody voči veriteľovi, ktorý mu použitím takejto zmenky
spôsobil škodu.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP),

bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vecne správne.
6. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávneným, smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka o zastavení exekúcie, voči ktorému Exekučný poriadok odvolanie pripúšťa (§ 58 ods. 5 EP).
Podaním odvolania uplatneného za účinnosti OSP nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374

ods. 4 OSP) a boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o
zastavení exekúcie v inštančnom postupe. Tieto podmienky v zmysle § 470 ods. 2, ods. 4 zákona NR
SR č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zostali zachované aj po 1.7.2016.
7.Zpredloženéhospisovéhomateriáluvyplýva,žesvojímnávrhomnavykonanieexekúciesaoprávnený
domáha uskutočnenia exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, zo dňa 23.11.2010 pod sp. zn. SR 11054/10,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2010 a vykonateľnosť dňa 16.12.2010 a ktorým bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 460,- eur spolu so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 460,- eur od 3.5.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo
výške 6% ročne zo sumy 460,- eur od 7.9.2010 do zaplatenia a s trovami rozhodcovského konania vo

výške 169,94 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Z obsahu výroku a tiež odôvodnenia tohto rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že uloženej povinnosti
majúcej charakter peňažného plnenia sa zmenkovo právny charakter vzťahu týka bez ďalšieho, výlučne
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 460,- eur od 3.5.2010 do zaplatenia a zákonného
zmenkového úroku 6% zo sumy 460,- eur od 7.9.2010 do zaplatenia, v ostatnej časti zmenka plnila

len zabezpečovaciu funkciu. Samotný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok sa zásadne opiera o
zmluvu o úvere a nie o vystavenú zmenku. Z rozhodnutia exekučného súdu, ani z obsahu spisu sa
nedá zistiť, prečo za zmenkovo právny vzťah súd prvej inštancie považoval celé plnenie, vyplývajúce
z exekučného titulu. Ide o plnenie, ktorého časti sú vo výroku exekučného titulu jasne diferencované,
pričom peňažné plnenie je zásadne deliteľné a teda neexistuje prekážka, pre ktorú súd prvej inštancie

nemoholosobitnehodnotiťistinuúveruspolusozákonnýmúrokomaosobitneúrokzmenkový.Exekučný
súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal ani so svojím záverom o bezpoplatkovom a bezúročnom
charaktere úveru, keďže z rozhodnutia nie je zrejmé, či iba všeobecne hodnotil zmluvu účastníkov z
hľadiskajejobligatórnychnáležitostí,alebočivytýkanúabsenciujejnáležitostíspojilajsneprípustnosťou
vymáhania tej časti plnenia, ktorá má charakter poplatkov a úrokov. Nie je zrejmé, či tieto nároky ako

deliteľné peňažné plnenie boli podľa názoru exekučného súdu zahrnuté v istine (v konkrétnej výške),
alebo či ich súd posudzoval ako oprávneným samostatne uplatňované príslušenstvo k istine a v akej
peňažnej výške príslušenstva dospel pri svojom hodnotení k záveru o nutnosti zastavenia exekúcie.
Výšku a rozsah týchto položiek súd nikde nekonkretizoval.
9. Exekučný súd v predmetnej veci najmä zabudol na ozrejmenie svojich úvah, ktoré ho viedli

k hodnoteniu záväzkového vzťahu veriteľa a dlžníka ako spotrebiteľského úveru, resp. sa vôbec
nezaoberal tým, či dlžníkovi ako povinnému svedčí rozšírený rozsah ochranných inštitútov, náležiacich
spotrebiteľovi výlučne v zmysle ustanovení ZoSÚ. V predmetnej úverovej zmluve dlžník totiž prehlásil,
že poskytnuté mu finančné prostriedky použije na výkon zamestnania, čo exekučný súd prehliadol ačo reálne znamená, že aplikáciu ochranných inštitútov predpokladaných v zákone o spotrebiteľských
úveroch vylučuje priamo § 3 ods. 2 ZoSÚ.
10. Exekučný súd je v spotrebiteľských veciach v zmysle § 57 ods.1 písm. m) EP v znení prijatom

novelou zák. č. 438/2015 Z.z. síce povinný podrobiť exekučný titul, v ktorom sa uplatňoval nárok
zo zmenky, prieskumu jeho súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok,
obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so
zákonom, avšak pri tomto prieskume musí akceptovať limity vyplývajúce z právnej úpravy danej
osobitnými zákonmi, ktorými je treba rozumieť zákon č. 258/2001 Z.z. a následný zákon č. 129/2010

Z.z., vymedzujúce pojem spotrebiteľského úveru a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti
zmenky.
11. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. (ZoSÚ), v znení k 19.3.2009, spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
12. Odvolací súd vzhľadom na citované ustanovenie zákona poukazuje na potrebu dôsledného

rozlišovania medzi spotrebiteľským vzťahom, ktorým sa rozumie zmluvný vzťah uzatváraný medzi
dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom a spotrebiteľským úverom vymedzeným v ZoSÚ, ktorý
je len časťou z celkovej množiny spotrebiteľských vzťahov.
13. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
zmluvu o úvere č. 1940336, uzavretú medzi účastníkmi dňa 19.3.2009 síce správne vyhodnotil ako

zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, avšak pre účelovosť úveru poskytnutého povinnému na jej posúdenie
nemožno aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

14. Ako odvolací súd už uviedol, niet sporu o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a

fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom
tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver (v prejednávanej veci úver na účel zamestnanie) a túto účelovosť
žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na § 3 ods. 2 ZoSÚ, nejde o spotrebiteľský
úver a na tieto zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno citovaný právny predpis aplikovať.
Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru

upraveného zák. č. 258/2001 Z.z. (neskôr zák. č. 129/2010 Z.z.) a ochrana spotrebiteľa o obmedzení
a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou, sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje
(obdobne NS SR 5Cdo 415/2012). Na zmluvu, ktorá nemá povahu spotrebiteľského úveru nemožno
aplikovať ani ustanovenia o obligatórnych náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravených v
§ 4 ZoSÚ. Aplikácia ZoSÚ preto v prejednávanej veci nie je možná.

15. Z predmetného spisu ďalej mimo pozornosti exekučného súdu vyplýva, že Okresný súd Bratislava II
svojím uznesením pod č. k. 53Er/296/2011-15 zo dňa 14.7.2011 exekučné konanie v časti o vymoženie
zmenkovéhoúrokuvovýške0,25%dennezdlžnejsumy460,-eurod3.5.2010dozaplatenia užzastavil.
16. So zreteľom na uvedené, sa odvolací súd osobitne zameral na otázku, či nedostatočným skutkovým
zistením majúcim za následok zaujatie predčasného právneho záveru nebola súdom prvej inštancie

odňatá oprávnenému možnosť pred ním konať (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP).
Za znemožnenie uskutočňovania strane patriace procesné práva, v zmysle uvedeného ustanovenia
sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.

17. Predmetnému dôvodu odvolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ znemožnenie uskutočnenia
procesných práv pred súdom (v súdnom konaní), 2/ to, že k znemožneniu uskutočnenia účastníkovi
patriacich práv došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ znemožnenie uskutočňovania procesných práv
sa deje voči (strane sporu) účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v

žiadnom zo svojich ustanovení pojem znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva
nešpecifikuje, pod týmto pojmom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý
znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných
mu Civilným sporovým poriadkom, resp. Exekučným poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov.

18. O vadu, ktorá je z hľadiska § 389 ods. 1 písm. b) CSP významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto
postupom odňal strane/účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolateľ oprávnene vo svojom odvolaní vytýka,
že uznesenie exekučného súdu je zmätočné.
19. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že

každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje
ústavnoprávne princípy (napr. II. US 85/06).

20. Zmyslom práva na súdnu ochranu (jej nedielnou súčasťou je i exekučné konanie) je umožniť
každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická
alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď
nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002

II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
21. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017) ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55
ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

22. Podľa § 9a ods. 1 až 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích

opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.
Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie,
námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto

zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 9b ods. 4, ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) v konaní podľa tohto zákona môže
súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie
skutkového stavu veci.

V konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

23. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

24. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktorédôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.
26. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

27. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že i odôvodnenie uznesenia exekučného súdu
musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia.
Exekučný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia (§ 220 ods. 2, ods.
3 v spojení s § 234 ods. 2 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu

obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má
byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj
v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať
správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto požiadavky napadnuté uznesenie

exekučného súdu nespĺňa.

So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie je nepreskúmateľné a zmätočné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa
na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti odvolateľa konať pred súdom. Preto odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec
mu podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie.

28. Úlohou exekučného súdu bude vyporiadať sa s výhradami odvolacieho súdu obsiahnutými v
bodoch 8 až 15. Ak napriek uvedeným výhradám bude mať exekučný súd v rámci ním vykonaných

dôkazov za preukázané, že v tomto štádiu konania, zohľadniac svoje právoplatné uznesenie pod č. k.
53Er/296/2011-15, existuje priestor pre použite ochranných inštitútov spotrebiteľského práva, tieto svoje
úvahy riadne zdôvodní. Inak bude jeho úlohou vo veci núteného výkonu exekučného titulu pokračovať.
29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396
ods. 3 CSP).

30. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).