Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. jún 2022

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516010391
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2022:8516010391.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 24. júna 2022

v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému F. E. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1 Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. E., nar. XX.X.XXXX v O., okres X. A. Q., trvale bytom X. X, okres X. S.,

j e v i n n ý , ž e

dňa31.5.2016okolo21:30hod.,pojehopríchodedoobceVeľkýLipník,okresStaráĽubovňa,niekoľkými

údermi kladivom rozbil pamätnú tabuľu venovanú osobe prof. JUDr. Jána Pješčáka, DrSc., ktorá bola
umiestnená na fasáde budovy Obecného úradu obce Veľký Lipník, stavba súp. č. 283 stojaca na parcele
registra C parcelné č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie a evidovaná na LV č. X vedenom pre k.ú. Q.
D., pričom zároveň poškodil fasádu uvedenej budovy obecného úradu v mieste umiestnenia pamätnej
tabule, a to poškodením jej povrchovej úpravy a čiastočným miernym poškodením zatepľovacieho
izolačného materiálu, čím vlastníkovi uvedených vecí, Obci Veľký Lipník, spôsobil rozbitím pamätnej
tabule škodu najmenej vo výške 245,- eur a poškodením fasády budovy obecného úradu škodu vo výške

95,59 eur,

t e d a

zničil cudziu vec a poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za použitia
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného
zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 160,- /

stošesťdesiat/ eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon uloženého
peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 1 /jeden/ mesiac.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú, Obec Veľký Lipník, IČO: 00330248, Veľký Lipník
283, 065 33 Veľký Lipník, okres Stará Ľubovňa, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa Okresnému súdu Stará Ľubovňa obžalobu na F. E.
pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona (ďalej tiež iba „Tr. zák.“),

ktorého sa mal menovaný obžalovaný v zmysle obžaloby dopustiť tak, že:
„dňa 31.05.2016 okolo 21.30 hod. niekoľkokrát kladivom udrel do pamätnej tabule Jána Pješčáka, ktorá
bola umiestnená na fasáde Obecného úradu v obci Veľký Lipník okr. Stará Ľubovňa, čím rozbitím tabule
ObciVeľkýLipníkspôsobilškoduvovýške245,-€apoškodenímfasádyďalšiuškoduvovýške86,024€“.

Na hlavnom pojednávaní sa prokurátorka a obžalovaný vyjadrili, že nechcú uzavrieť dohodu o vine a

treste; po prednesení obžaloby obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného
poriadku (ďalej tiež iba „Tr. por.“), že je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní súd následne vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedka - štatutárneho zástupcu poškodenej obce Ing. Petra Labanta, čítaním listinných dôkazov, a to

zápisnice o vydaní veci z č.l. 56 spisu a súvisiacej fotodokumentácie z č.l. 75-81 spisu, zápisnice o
vydaní veci z č.l. 57 spisu a súvisiacej fotodokumentácie z č.l. 71-74 spisu, zápisnice o prehliadke tela
z č.l. 58 spisu, zápisnice o obhliadke miesta činu z č.l. 59 spisu a súvisiacej dokumentácie z č.l. 61-70
spisu, listiny z č.l. 83 spisu (t.j. blogu obžalovaného), kópie výdavkového dokladu a pripojených kópií
pokladničného bloku z č.l. 84 spisu, cenovej ponuky na určenie obvyklej ceny z č.l. 85-86 spisu, správy

obce Starina z č.l. 90 spisu, pracovného posudku z č.l. 91 spisu, odpovede na lustráciu v databáze
súdov z č.l. 124-125 spisu, odpovede na lustráciu v GP z č.l. 126-128 spisu, odpovede na lustráciu
v registri priestupkov z č.l. 129 spisu, odpisu RT z č.l. 130 spisu, oznámenia ÚPN zo dňa 28.5.2008;
výsluchom svedkov U. X., G.. U. W., čítaním odborného vyjadrenia podaného v tejto veci P.. F. U., F..,
výsluchom svedka P.. F. U., F.., čítaním zápisnice o výsluchu svedka F. Q., čítaním znaleckého posudku

KEÚ PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice ČES: PPZ-KEU-KE-
EXP-2016/2042; čítaním listinného dôkazu - uznesenia Vrchného súdu v Prahe zo dňa 24.2.2003 sp.
zn. 1To 32/02 z č.l. 156-160 spisu; výsluchom svedkov G.. W. S. a F. X.; čítaním písomne podaných
znaleckých posudkov Ing. Štefana Zimu č. 5/2020 a Ivana Trnku z č.l. 325 - 327 spisu; čítaním listinných
dôkazov, a to odborného vyjadrenia spracovaného G.. U. W. z č.l. 54 spisu, odborného vyjadrenia

spracovaného U. W. z č.l. 55 spisu, odborného vyjadrenia spracovaného U. X. z č.l. 161 spisu,
odborného vyjadrenia spracovaného F. X. z č.l. 162 spisu, odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov
z č.l. 343 spisu, odpovede na lustráciu v databáze súdov z č.l. 344 - 345 spisu, odpovede na lustráciu
v GP z č.l. 346 - 348 spisu, odpovede Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov z č.l. 349
- 350 spisu, odpisu registra trestov z č.l. 351 spisu, odpovede na lustráciu v SP z č.l. 352 - 357 spisu,

výpisu z LV č. X k.ú. Q. D. z č.l. 358 -359 spisu.

Podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na
cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Obžalovaný F. E. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa o tabuli dozvedel z médií; zistil
cez internet informácie o Jánovi Pješčákovi od Úradu pamäti národa, ako aj od súdu v Prahe; podľa
jeho názoru je menovaný zločinec i keď určitou zhodou okolností nie je odsúdený, ale nemal by mať
pamätnú tabuľu na jeho počesť, iné miesto je cintorín a múzeum. Uviedol, že obvinenia sú nedôvodné,
svojim konaním iba zabránil trestnému činu propagácie komunizmu, pretože Ján Pješčák je človek aký

bol. Pritom on vždycky hľadel na obete, po ktorých chrbtoch šliapal a robil kariéru, konkrétne ide o
kauzu Y. U., kde obžalovaný zistil, že tento sa pokúsil utiecť, opustiť republiku, bol postavený pred súd,
pričom Ján Pješčák i na tú dobu protizákonne preformuloval obžalobu tak, že to nebolo zbehnutie ale
velezrada, robil to určite i z vyšších miest čo mu bolo zadané z komunistickej strany, čím ho poslal na
smrť, čo by za zbehnutie nebolo možné, bol súčasťou mašinérie, ktorá posielala ľudí na smrť. Rovnako

v kauze I., pokiaľ vie bol vtedy námestník ministra vnútra a podieľal sa na tom, že tam boli ľudia vo
väzení týraní, „pozeral“ ako boli týraní; kauza, ktorá sa týka obvinenia Q. W. za vlastizradu v súvislosti s
pozvaním sovietskych okupantov v roku 1968, ktoré obvinenie on zmaril. Celkovo ho vníma ako symbol
komunizmu, bol to známy kariérny komunista a ŠtB-bák. Obžalovaný uviedol, že konal s prihliadnutím
na obete, nakoľko je známe koľkým ľudom tento režim spôsobil trápenie. Kde poslanci Veľkého Lipníka

vidia pri jeho mene školu či cestu, on vidí obete, obeseného Y. U. a ďalšie obete. Uviedol, že v ten deň,myslí že to bolo 31.5.2016, sa večer o 10.-ej hod. s ďalšou osobou vybral do Veľkého Lipníka, kde rozbil
tú tabuľu. Snažil sa, aby sa toho čo najmenej poškodilo, aby sa rozbila len tabuľa. Potom sa vrátil domov.
Bolo to kladivom, požičal si popolnicu pri obecnom úrade, lebo tabuľa bola vysoko, aby dotiahol. Rozbil

ju niekoľkými údermi, potom zoskočil, trochu spanikáril aby ho nechytili, pričom sa popolnica prevrátila
a preto ju už nechal tak. Utekal k autu a išiel domov. Asi o dva dni sa verejne priznal prostredníctvom
blogu v Denníku N, kde uviedol krátko prečo to urobil, priznal sa a ospravedlnil za prevrátenú popolnicu.
Jeho konanie bolo motivované len tým aký to bol človek, podľa neho taký nemá mať pamätnú tabuľu,
taký človek si ju nezaslúži. Je to propagácia komunizmu a konal v nutnej obrane.

Na kladené otázky uvádzal, že začal registrovať osobu Jána Pješčáka dva dni predtým, takže 29.
mája, o zločinoch komunizmu vedel už predtým; dovtedy proti „odkazu komunizmu“ vystupoval väčšinou
verbálnou diskusiou, debaty s priateľmi, alebo stretáva veľa ľudí vo vlaku, pretože do práce cestuje i
vlakom, a keď príde na tú tému, tak sa snaží uviesť veci na pravú mieru. Ohľadom využitia zákonných
prostriedkov k odstráneniu tabule dospel k názoru, že žiadne právne prostriedky by nepomohli, nakoľko

tabuľa už raz bola oliata a obyvatelia to utreli a tiež Ústav pamäti národa ostro protestoval proti
tejto tabuli na jeho internetovej stránke, kde sa voči tomu ohradili svojim stanoviskom. Keďže to bolo
schválené poslancami vo Veľkom Lipníku, dospel k záveru, že ani neexistuje spôsob ako to zrušiť,
pretože nie je poslanec vo Veľkom Lipníku; trestné oznámenie, pokiaľ osadením tabule malo dôjsť k
spáchaniu trestného činu propagácie komunizmu, nepodal, mal pocit, že čo má urobiť je aby tam tá

tabuľa nebola, aby bolo čo najmenej vedľajších účinkov, týmto vyjadril svoj postoj. K úhrade škody obci z
jeho strany nedošlo. Nemá vedomosť o stíhaní konaní spočívajúcich v odhaľovaní pamätníkov viacerým
predstaviteľom komunistického alebo fašistického režimu, pričom mu to bolo známe pred jeho konaním,
napr. odhalenie busty Vasiľa Biľaka v Krajnej Bystrej, busty Ďurčanského, nevie v ktorom meste,
pomenúvajú sa ulice po zločincoch, Tiso má pamätnú tabuľu na dome, kde sa narodil, kde ho oslavujú,

pričom aj týmto spôsobom sa zľahčujú a relativizujú zločinecké systémy, ktorým aj komunizmus, aj
fašizmus, bol; v uvedených prípadoch nevyvinul konanie k náprave stavu, pričom jeho trvalé bydlisko
od obce Veľký Lipník je minimálne 35 km a nemal vedomosť, že v takej alebo menšej vzdialenosti by
bola odhalená pamätná tabuľa predstaviteľovi totalitného režimu.

Svedok Ing. Peter Labant, starosta poškodenej obce Veľký Lipník, na hlavnom pojednávaní vypovedal,
že 31.5.2016 večer prechádzal po obci, kde mu P. Q. oznámila, že bola rozbitá pamätná tabuľa na
obecnom úrade. Sadol k nej do auta, išli na miesto, tam čakal jej manžel, bývajú blízko obecného úradu,
pričom mu uviedol, že počul, že sa niečo deje, tak sa išiel pozrieť, videl osobu, zrejme muž vyššej štíhlej
postavy, ktorý mal nasadnúť do auta na križovatke, ale nevšimol si o aké auto išlo; počkali na príchod

polície, následne bola zdokumentovaná škoda. Čo sa týka vyčíslenia škody, doklad k pamätnej tabuli
mali, fasádu opravoval svojpomocne so zamestnancom; vyšetrovateľ ho vyzval, či vie vyčísliť škodu, tak
to dal vyčísliť a zdokladoval to polícii (pozn.: jedná sa o listinu „cenová ponuka“ na č.l. 85-86 spisu).

Na kladené otázky svedok Labant uvádzal, že škoda nebola uhradená; v čase odhalenia tabule mal

vedomosť aké funkcie zastával počas komunistického režimu Ján Pješčák; pozná sa osobne išlo o ročné
výročie jeho úmrtia a na základe rozhovoru s občanmi, ktorí ho vnímajú ako človeka, ktorý niečo pre
nich urobil, ktorý sa vždy k ním správal úctivo, sa to prejednávalo na obecnom zastupiteľstve, kde sa
rozhodlo o osadení pamätnej tabule, pričom uviedol, že J. Pješčák mal veľký podiel na rozvoji obce a
jej širšieho okolia, na vybudovaní základnej školy, na vytvorení strediskovej obce - v obci je zdravotné

stredisko slúžiace obci i štyrom okolitým, na rozvoji družstva, kultúrneho domu; kedy sa o to zaslúžil
nevie uviesť presné roky, nie všetky inštitúcie boli naraz, pričom to bolo počas obdobia komunistického
režimu, pred rokom 1989, aj keď nevie či všetky; akým spôsobom sa o vyššie uvedené zaslúžil konkrétne
nevie povedať, ale išlo o starších občanov, ktorí hovorili, že on mal veľkú zásluhu na tom, že sa to
vybudovalo; nemá vedomosť, že by pôsobil v orgánoch, ktoré mali kompetenciu stavať školy, zdravotné

strediská, zakladať poľnohospodárske družstvá. Potom, ako bola pamätná tabuľa odhalená, došlo k
incidentuspánomD.,ktorýprišielpostriekať,pofarbiťtútabuľu.Došlapartiaľudí,bolaasisobota,ktorých
svedok predtým nepoznal, zastavil sa na chvíľu na obecnom úrade, pričom zbadal, že sa niečo deje
vonku, vyšiel von a videl, že určitá skupina osôb sa snaží pomaľovať pamätnú tabuľu; vyzval ich aby
prestali, snažil sa k ním prísť bližšie, bol posotený a vrazil do popolnice, z ktorej pán D. spadol; následne

dali tabuľu zamestnancom v pondelok práce umyť. Po rozbití tabule 31.5.2016, v ten večer došiel k
obecnému úradu, videl diery na fasáde, tabuľa tam nebola, bola rozbitá, povedal občanom aby tam
nechodili. Keď to polícia zdokumentovala opýtal sa, či to môžu upratať, na ďalší deň ráno to zamestnanci
upratali, rozbité časti vydal polícii, ostatný odpad sa upratal. Novú tabuľu vyhotoviť zatiaľ nedali; bolpožiadaný, či vie zdokladovať škodu, pričom ohľadne tabule mali bločik z pokladne, že stála 245,- eur,
čo sa týka fasády, tá bola opravená svojpomocne zamestnancom, dal to posúdiť firme VPMJ, ktorá
je v Novej Ľubovni a oni to vyčíslili na 130,- eur, čo doložil. Škoda je znížená na, 86,- eur, asi si dal

vyšetrovateľ vyhotoviť vlastné posúdenie od inej firmy; on voči tomu nenamietal, pretože ak bude 5
firiem, tak bude 5 rôznych súm. Vyhotovenie tabule zadal on konkrétnej firme, do výšky sumy nebolo
potrebné verejné obstarávanie. Občania v obci vedeli, že sa bude konať osadenie pamätnej tabule,
mládež bola informovaná cez sociálne siete; obec po osadení tabule neobdržala protestné stanoviská
úradné alebo zo strany občianskych združení, či iných právnických alebo fyzických osôb; obci nebolo

oznámené organizovanie alebo plánovanie nejakého protestného zhromaždenia v súvislosti s osadením
tejto tabule. Nemá vedomosť, že niekto z obyvateľov obce mal výhrady voči osadeniu tabule, za jej
osadenie hlasovali všetci poslanci obecného zastupiteľstva, osoba pána Pješčáka je v obci vnímaná
tak, že poznali ho osobne hlavne staršie generácie, pričom ani od jednej osoby svedok nepočul na jeho
osobu nič zlé, vždy uvádzali, že napriek tomu kde všade pôsobil, keď prišiel do obce správal sa k ním
akoby tam žil nonstop, nikdy sa nad nich nepovyšoval, boli si rovní.

Svedok U. X., ktorý na základe požiadavky obžalovaného podal odborné vyjadrenie k výške škody
spôsobenej konaním obžalovaného na budove obecného úradu (pozn.: v spise na č.l. 161), na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že túto ponuku vypracovával niekedy vo februári 2017 a vychádzal podľa svojho
cenníka, kde cena bola 36,- eur za m2, čo je cena za kompletné vyhotovenie fasády vrátane materiál,

pričom k jednotlivým konkrétnym položkám uvádzal, že očistenie a osekanie časti poškodenej fasády
je v cene 5,- eur za m2 podľa jeho interného cenníka, ktorý má vyhotovený z programu na oceňovanie
stavebných prác, jeho názov nevedel uviesť; penetrácia hĺbková je v cene 1,- euro za m2, vonkajšia
omietka stien, opravenie ostení s prípravou podkladu je v cene 12,- eur za m2, čo je bežná cena u
všetkých zatepľovačov v rámci regiónu alebo okresu; šruktúra vo farbe je 10,- eur za m2 - ide o omietku

vo farebnej štruktúre, konkrétne silikónová, kde pri štruktúre v hrúbke 1,5, z ktorej vychádzal, ide o takúto
cenu. Nemal vedomosť o konkrétnej hrúbke, len bol požiadaný aby ocenil určitú časť fasády. Lešenie
ľahké uviedol v sume 2,- eur, pretože mu bolo povedané, že je to vo výške asi 2 metre, inak účtuje 4,-
eurá. Presun hmôt je 10,- eur, tu ide o dovoz materiálu, lešenia a všetkých vecí s tým spojených, a to
zo Starej Ľubovne do obce Veľký Lipník. Túto cenu určil podľa počtu kilometrov, teda 20 km krát 0,50

eur, pričom v časti „množstvo/MJ“ uvedeného ako 0,45 t má ísť o 45 kg materiálu.

Na kladené otázky svedok udával, že nebol obhliadnuť budovu predtým ako podal vyjadrenie, ocenil
to na základe metrov štvorcových, ktoré mu boli uvedené, fotografie dotknutej fasády mu neboli pred
podaním vyjadrenia predložené; k tomu, že cenu za presun hmôt určuje 0,50 eur za celkovo 20 km a

výsledná suma vo vyjadrení je 4,50 eur nevie prečo dal 4,50 eur, vychádzal asi podľa kíl, teda 45 kíl;
bežne u neho je preprava v rámci okresu, teda do 36 km, zdarma, tam uviedol jednotkovú cenu podľa km
a keďže mal ten údaj o váhe tak to vynásobil a vyšlo za to 4,50 eura.; cena za presun hmôt je účtovaná
aj vrátane cesty domov, uvažoval asi o 10 km. Po predložení fotodokumentácie z č.l. 61-70 spisu a
fotografií z č.l. 87 až 89 spisu uviedol, že ak by videl tieto fotografie tak cena by bola ešte menšia, pretože

ja to oceňoval aj s polystyrénom, teda so zateplením, pričom v tomto prípade bola iba natiahnutá sieťka
s novou vrstvou lepidla, pričom je na tom natiahnutá aj štruktúrovaná omietka, teda nová omietka sa tam
dá priamo podľa fasády na to prispôsobiť. Venuje sa stavebným prácam čo sa týka všetkých stavebných
činností, rekonštrukcie a takéto veci, a to v rámci kraja, ale v zime keď nie je práca, chodí aj mimo región,
a to minimálne 10 rokov; v tomto regióne veľké cenové rozdiely medzi jednotlivými dodávateľmi nie sú,

tých 36,- eur za m2 je v podstate strop, tá cena sa týka kompletného zateplenia s polystyrénom. Ďalej
uvádzal, že neúčtuje cenu dopravy stavebného materiálu pre tento typ prác do tých 50 km, teda do tých
38 v rámci okresu, ide aj o cestu späť, kde v takom prípade už neskúma počet km ale dohodne sa s
objednávateľom, že tá cena 36,- eur za m2 je výsledná cena a tieto náklady sú na neho. Cena za m2
opravy fasády bez toho, aby bolo potrebné použiť polystyrén, teda zateplenie by bola od ceny 36,- eur

za m2 mínus 7,50 eur. Pozná len zatepľovačov a firmy z okresného mesta a blízkych obcí.

Svedok G.. U. W., ktorý v predmetnej veci podal odborné vyjadrenie k určeniu výšky škody spôsobenej
konaním obžalovaného na fasáde budovy obecného úradu (pozn.: v spise na č.l. 54), na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že nevedel v akej veci má vypovedať, trošku si začal veci študovať a zistil si, že

ide o nejaký mediálny prípad; mnohokrát sa vyjadroval príslušníkom PZ k rôznym prípadom, susedským
sporom, ak niekto niekomu rozbil plot a podobne, teda ani nepamätá čo v tom odbornom vyjadrení, akú
sumu, uviedol - na čo po predložení ním podaného odborného vyjadrenia v tejto veci uvádzal, že je tam
suma za 1,36 m2, kde je uvedená škoda 86,- eur. Ide o sumu, v ktorej by boli náklady, ak by museli vyslaťpracovníka z ich firmy, z Podolínca, na dané miesto, kde by tam boli aj určité dopravné náklady, musel
by to tam vyrezať, plus oprava, takže zdržal by sa tam určite jeden deň, pričom firma má náklady na deň
100,- eur, a teda suma 86,- eur je adekvátna. Ak by išlo čisto o štvoráky keby sa robila nová fasáda, tak

by m2 stál 20,- eur, ak by však mali ísť opravovať, tak by to bola suma 86,- eur. Ak by pri novej fasáde, ak
by tam už podklad bol, použili polystyrén, armovaciu sieťku, lepidlo i fasádnu omietku, tak by teda m2 stál
20,- eur. Ohľadom tejto škody uvažoval čo sa týka materiálu, že by bol použitý polystyrén hrubý 10 cm,
lepidlo, armovacia sieťka a fasádna omietka. K výzve na ozrejmenie určenia výšky jednotkových cien
uvedených v podanom odbornom vyjadrení svedok, po nahliadnutí do odborného vyjadrenia, uviedol,

že ako každá štandardná firma majú svoje cenníkové ceny, ohľadne ktorých vychádzajú z cenových
programov, konkrétne z programu Cenkros plus. Pri každej položke sú zahrnuté aj náklady na dopravu,
nakoľko, ak robia napr. celý rodinný dom a viac dní, tak náklady nie sú tak vysoké, ako keď by mali
ísť kvôli jednému m2 niekam niečo opraviť; ku položke „presun hmôt“ uvedenej v podanom vyjadrení
uviedol, že je to čisto náklady s presunom materiálu, v ostatných položkách sú zahrnuté aj náklady s
presunom pracovníkov.

Na kladené otázky svedok udával, že nebol obhliadnuť budovu, nevidel ju; nespomína si či videl
fotografie dotknutej fasády, resp. či mal k dispozícii spisový materiál, v ktorom by boli obsiahnuté. Po
predložení mu na nahliadnutie fotodokumentácie z č.l. 61-70 spisu, ako aj fotografií z č.l. 87 až 89 spisu
uviedol, že nebol vlastne poškodený podklad ani zateplenie, teda polystyrén, čo znamená, že by nebola

potrebná práca spojená s výmenou polystyrénu a teda by to bolo trochu lacnejšie. Pri takýchto opravách
je najhoršie to, že treba tam poslať pracovníka, a to na dvakrát, pretože jej potrebné to miesto vyrezať,
natiahnuť lepidlo a sieťku, ale hneď v ten deň nemožno natiahnuť omietku. Ak by to robil niekto miestny,
tak tá škoda by bola nejakých 20,- eur. Avšak ak by tam my mali poslať pracovníka, tak škoda by bola
nejakých 60,- eur. Tu ani o materiál, ani o presun materiálu nejde, ak by to robil niekto miestny tak to

vyjde úplne lacno, ak by tam museli poslať pracovníka, tak by teda tá škoda bola okolo 50,- eur až 60,-
eur. Ďalej uviedol, že prišiel k nim príslušník PZ a oslovil ho, či sa môže vyjadriť koľko môže stáť oprava
jedného m2 zateplenej fasády. Bolo toho viac, preto si nespomenie v tomto prípade či mu ukazoval
nejaké fotografie, ale on na dotknutom mieste na ohliadku nebol, policajt sa pýtal koľko by stála oprava
zateplenej fasády, teda predpokladal, že je tam poškodené aj zateplenie. Ako videl tak nebolo, pričom

aj keby mali rátať s polystyrénom, tak tá cena nebude príliš odlišná, m2 stojí ani nie 5,- eur; ide hlavne o
ten čas; ak by to robil niekto miestny, tak by to opravil veľmi lacno, nevie či by priamo v obci bolo možné
zabezpečiť všetok potrebný materiál. Priemerne zručný človek by si to vedel urobiť, ale otázka je v akej
kvalite. V podanom vyjadrení vypísal iba údaje, ktoré sú napísané ručne.

Svedok G.. W. S., na hlavnom pojednávaní v rámci výpovede popísal vyhotovenú pamätnú tabuľu, ako
aj proces jej výroby, pričom poukázal na to, že cena bola 245,- eur, pozostáva zo štyroch položiek -
kameň, pieskovanie a pozlátenie textu, vyhotovenie portrétu priamo vyryté do kameňa a vyvŕtanie 4 dier,
odovzdal Ing. Labantovi doklad z pokladne s celkovou cenou. K použitej kamennej doske uviedol, že
kupuje veľkú platňu za veľkoobchodnú cenu z veľkoskladu, momentálne presne nevedel uviesť cenu,

povrch bol leštený, myslí že to rezali a leštili zboku dookola; materiál môže byť shanxi black; čas na
kompletné vyhotovenie takejto tabule by bol 5 - 6 hodín, podobizeň je vyrytá, vygravírovaná strojom,
keďže to však musí pozlátiť tak najprv musí dať špeciálne lepidlo a čakať 12 hodín, až tak môže vykonať
samotné pozlátenie, preto je to zhruba do dvoch dní; navyšuje cenu samotnej kamennej dosky oproti
veľkoobchodnej cene asi o 20 %, pri nákupe za veľkoobchodnú cenu musí ísť autom, naložiť, s čím má

náklady, a tiež pri rezaní a leštení náklady, ktoré musí dať do konečnej ceny; k cene za sekanie písma a
pozlátenie uviedol, že používa plotrovu fóliu pieskovaciu, pri pieskovaní samotný piesok, potom používa
zlato, čo sú priame náklady, pri pieskovaní sleduje tiež čas koľko pritom stratím, ako aj pri natieraní
lepidlom koľko času tomu musí zamestnanec venovať; k cene rytia motívu tváre uviedol, že celé rytie
motívu tváre má zmapované koľko stojí asi na Slovensku, mal ju podľa toho koľko robil ručne a odkedy to

robia strojom, tak cenu ponechali, lebo je približne tak, ako keď to robia ostatní, pričom v danom prípade
motív robil strojom a cena rytia motívov na Slovensku strojom ako aj ručne sa pohybuje od 50,- do 100,-
eur pri jednej tvári, kde je jedno, či ide o rytie ručné alebo strojom, rozdiel je keď sa robí iba tvár a je
čierne oblečenie, viac by to stálo ak by k tvári bolo aj biele oblečenie.

K rozdielom v obsahu odborných vyjadrení, ktorými jednak obžaloba a jednak obhajoba preukazovali
výšku škody, ktorá vznikla v dôsledku rozbitia pamätnej tabule, spracovaných G.. J. W. - synom svedka,
a ako uviedol svedok podľa podkladu a pokynov, ktoré mu svedok dal (č.l. 55 spisu) a F. X. (č.l. 162
spisu) svedok uviedol ohľadom rozdielnych cien platne pamätnej tabule, že to závisí od toho, či ide pomateriál do Žiliny alebo do Bratislavy a niekde sú kamenári už priamo v meste; k rozdielnym cenám
sekania písma a pozlátenia, že svoju cenu vyráta za fóliu, čas a zlato 23,75 karátové, teda exteriérové, a
dáva 10-ročnú záruku, niektorí kamenári používajú nie také kvalitné a nedávajú takú záruku; čo sa týka

pieskovania, tak pieskovací stroj je rozdiel či je pretlakový a podtlakový, pričom s pretlakovým sa to vie
stihnúť rýchlejšie, jemu pri podtlakovom to trvá dlhšie; k rozdielnym cenám rytia motívu tváre, že nevie
aký je dôvod, ale podľa dlhodobého sledovania, ako uvádzal, že je to medzi 50,- až 100,- eurami, tak má
svoju cenu a je to priemerná cena, pričom ak nejaký zákazník chodí častejšie nerobí nejaké odchýlky
medzi tým, ale dáva túto priemernú cenu.

Ďalej svedok na kladené otázky uvádzal, že kamenári sú dvaja v Starej Ľubovni, v okrese sme štyria; u
kolegov do detailov nevie ich cenovú politiku, každý sa snaží dať akciu aspoň na nejaký druh kameňa,
niektorí z nich majú napr. aj pohrebníctvo alebo spravovanie cintorínov, on nie; na zhotovenie tabule
bol priamo oslovený; k jednotkovej cene za sekanie písma s pozlátením vo výške 0,986 eur, že má
normálne cenu na dve desatiny eura a priemerne na 4 cm vysoké písmo, keď sú však písmená aj menšie

tak dáva zľavu, a preto to tak vyšlo, pričom jednotková cena za 4 cm vysoké písmo je to 1,63 eur; z
hľadiska nákladového je materiálovo ručné rytie menej nákladné, ale on ryl 6 alebo 7 rokov ručne , tam
potrebuje diamantové ceruzky a video hroty rôznych priemerov, pričom jeden portrét tak trvalo vyryť
tri, štyri, možno aj päť hodín, teraz má stroj, ktorý stojí 4.500,- eur, stroj musí vyrobiť na seba a je tam
diamantový hrot, ktorý stojí 170,- eur, ale vyhotoví 50 až 80 portrétov a potom ho treba vymeniť, syn

videl ako sa trápi, lebo niekedy som to musel robiť i v noci, tak stroj pre neho vymyslel keď študoval,
a kým získal elektrotechnický titul tak mu ho daroval, ale tak ten stroj stojí, syn ich vyrába aj predáva;
tabuľu, ako bola v tomto prípade, je možné poškodiť, resp. rozbiť kladivom, mechanicky hrubou silou.

Svedok F. X., ktorý na základe požiadavky obžalovaného vypracoval odborné vyjadrenie k výške škody

spôsobenej konaním obžalovaného na budove obecného úradu (pozn.: v spise na č.l. 162), na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že videl fotografiu tabule, jednalo sa o čiernu žulu, hrúbka 1 cm, kde boli
vysekané pozlátené písmenká a motív tváre, išlo o obyčajnú čiernu žulu, pri týchto rozmeroch to má
zrejme každý kamenár doma, lebo ide o zvyšok z nejakej práce. Boli tam obyčajné písmenká, pozlátené,
asi 142 znakov, čo trvá kamenárovi jeden deň vysekať plus materiál; štyri otvory na uchytenie, kde

uviedol cenu 4,- eurá za vŕtanie a obrázok tváre má podľa neho hodnotu 47,- eur.

Ďalej uviedol, že čierna žula sa pohybuje okolo 100,- eur za m2 pri hrúbke 3 cm ale o hrúbke 1 cm
sa nepoužíva pri kamenárskych prácach, ide skôr o odpad z väčších kameňov, používa sa skôr na
dláždenie a obklady, rozdiel je či je dovážaná z Indie, Číny alebo Talianska, a to v kvalite a cene,

pričom Shanxi black je čínska žula, môže sa domnievať, že to bude 46,- eur za m2, pretože ide o žulu,
ktorá je dofarbovaná čiernou farbou. K technologickému postupu sekania písma a pozlátenia, podľa
ktorého určil hodnotu prác v ním podanom odbornom vyjadrení uviedol, že vyreže sa tabuľa, nanesie
sa na ňu latexová farba, kde sa naznačia čiary, podľa šablóny sa rozpíšu na to písmená a po schválení
zákazníkom sa vezme pneumatické kladivko, ktorým sa písmená vysekajú. Tie sa pretrú bezfarebným

lakom alebo lepidlom a na to sa nanáša spravidla 24 karátové zlato, po prischnutí sa tabuľa vyčistí
a zrovná, volá sa to prižma, ktorá je dosť tvrdá na to, aby stiahla farbu ale aby nepoškodila podklad;
pieskovanie je lacnejšia forma avšak neuviedol vzhľadom na aké skutočnosti; k oceneniu motívu tváre
a spôsobom vyhotovenia takej rytiny do tabule uviedol, že sú dva spôsoby, on naceňoval ten lacnejší,
teda rytinu voľnou rukou, kde potrebná je diamantová ceruzka, na biely latex sa nanesie motív tváre a

potom sa to vyškriabe, pričom druhý je vypaľovanie laserom alebo CNC mašinou, kde sa dá fotka a tá
mašina to podľa toho vyryje, je tam diamantový klin alebo hrot. V jeho regióne pôsobí kamenárov aj 20,
ale väčšinou sú drobní živnostníci, ktorí sa nezameriavajú na takéto práce ale na iné ohľadne kameňa, je
asi 5 firiem, ktoré robia takéto práce, teda pomníky; z mojich skúseností cena takéhoto motívu pri použití
CNC stroja môže byť aj 1.000,- eur podľa hodnoty mašiny, ktorú treba splatiť a také vyrytie tváre týmto

prístrojom podľa neho trvá dve a pol minúty, takže keď si určí cenu za hodinu 500,- eur tak to môže stáť
okolo 100,- eur, pričom je rozdiel ak taká zákazku sa žiada v zime, kedy je práce menej a cena môže
byť nižšia, ak napr. v lete, možno čakať i tri mesiace a cena je vyššia. K tomu ako dlho trvá zhotovenie
tabule aká bola v danom prípade a pri akom technologickom postupe uviedol, že vypísanie na počítači
a vytlačenie šablóny asi 15 minút, vypichnutie písmenok a vybratie zo šablóny asi ďalších 15 minút,

vypieskovanie nejakých 20 minút a zlátenie 2 hodiny, tu je tvár robená laserom, možno ešte nejakých 20
minút leštenie hrán. K rozbitiu takej tabule uviedol, že ak je kameň uchytený iba na skrutkách, stačí aj
úder obyčajným gumeným kladivom a on sa rozsype. Ďalej uviedol, že zákazky v rámci práce z okresu
Stará Ľubovňa nemal.K jednotkovým cenám podľa odborného vyjadrenia ako je na č.l. 55 spisu uviedol, že záleží od toho
kto predloží ponuku, v tomto pôsobí asi 1 rok na Slovensku, podával asi 20 cenových ponúk a ani raz

neprešiel kvôli cene; už jednotkové ceny uvedené v ním podanom odbornom vyjadrení sú dosť vysoké
pre ľudí u nich, ak by u nich išiel s cenami uvedenými v odbornom vyjadrení na č.l. 55 spisu, tak u nich
s nimi neprejde, pretože tam je veľmi veľa malých živnostníkov.

Po podaní obžaloby podal na základe požiadavky obhajoby v tejto veci odborné vyjadrenie P.. F. U.,

F.., pracovník sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa (pozn.: v spise na č.l. 149 - 155), v
ktorom vyjadrení (v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní čítanom) poukázal na verejné funkcie
zastávané J. Pješčákom v období od apríla 1952 do roku 1989, poukazujúc na to, že jeho pôsobenie
v nich a spoločenskom živote sprevádzala príslušnosť a oddanosť ku komunistickej strane, do ktorej
vstúpil roku 1942, pričom v roku 1948 bol predsedom základnej organizácie KSS pri právnickej fakulte
v Bratislave; podieľal sa na zakladaní skupín Zväzu priateľov Sovietskeho zväzu na vysokoškolskom

internáte a boji s vysokoškolákmi organizovanými v Demokratickej strane; vo februári 1948sa aktívne
zúčastňoval zakladania Akčných výborov Národného frontu medzi študentmi; zúčastnil sa budovania
jednotného Československého zväzu mládeže; stranícke funkcie zastával na všetkých pôsobiskách od
povereníctva, cez prácu na vojenskej prokuratúre až po pôsobenie na Karlovej univerzite; poukazoval na
jeho hodnotenie na vojenskej prokuratúre za rok 1953, z ktorého pochádza prípad A. U., v ktorom konaní

J. Pješčák ako vojenský prokurátor pôsobil a navrhol trest smrti; poukazoval na to, že podporoval v 60.-
tych rokoch dogmatikov v straníckom aparáte, zapojil sa do normalizačného procesu po invázii vojsk
Varšavskej zmluvy, kde následne bol navrhnutý na vyznamenanie Rádom Červenej hviezdy, prispel k
nástupu normalizačného režimu svojou účasťou v previerkových komisiách, kde bol „nekompromisný a
pevný pri presadzovaní vedúcej úlohy strany“ - teda aktívne účastný na politických čistkách, aktívne sa

podieľal na perzekúciách voči podporovateľom demokratizačného procesu v rámci komunistickej strany;
tvrdo a zásadovo vystupoval proti nepriateľskej ideológii, revizionizmu, antikomunizmu a antisovietizmu
a v svojej pôsobnosti sa podieľal na politickej aj služobnej konsolidácii ministerstva vnútra; patrí k
predstaviteľom štátnej moci nesúcim priamu zodpovednosť za vedenie a organizáciu neľudského režimu
na úsekoch hraníc ČSSR do roku 1989, čím sa aktívne podieľal na porušovaní ľudských a občianskych

práv občanov ČSSR a mohol sa dopustiť aj zločinov proti ľudskosti; jeho pôsobenie vo funkcii ministra
spravodlivosti SSR a federálneho generálneho prokurátora je poznačené silnou lojalitou komunistickej
strane a normalizačnému režimu, ktorý pokračoval v súdnej a mimosúdnej perzekúcii svojich skutočných
i domnelých odporcov - kde počas funkcie ministra spravodlivosti SSR prebehlo viacero politických
procesov. Ďalej P.. U. v podanom vyjadrení vo všeobecnosti popísal zločiny režimu založeného na

komunistickej ideológii páchané na Slovensku, resp. bývalej ČSSR a v podstate s poukazom na vyššie
uvedenéskutočnostiopôsobeníJ.Pješčákavoverejnýchfunkciáchvpríslušnomobdobí,poukazujúcna
jeho pôsobenie v zložkách, ktoré boli priamym vykonávateľom zločinov, nezákonností a diskriminačných
opatrení, poukázal na konkrétny podiel menovaného ako verejného činiteľa a funkcionára komunistickej
strany na zločinoch v rokoch 1948 - 1989, kde následne v súhrnne konštatoval, že menovaný nesie

osobnú aj morálnu zodpovednosť za niektoré konkrétne zločiny a nezákonnosti, ktoré sa v období
vlády komunistického režimu v rokoch 1948 - 1989 udiali; poukázal na to, že text pamätnej tabule
odhalenej vo Veľkom Lipníku je manipulatívny, jednostranne zameraný na jeho podporu rodnej obci
a nezohľadňuje závažné skutočnosti jeho pôsobenia verejného - podiel na zločinoch 50.-tych rokov,
osobnú zodpovednosť za nastoľovanie normalizácie v de facto okupovanej krajine po auguste 1968,

masové čistky v rokoch 1969 - 1970 či morálnu zodpovednosť za súdne perzekúcie politického
charakteru na Slovensku v rokoch 1982-1988 a v Československu v rokoch 1988-1989.

Na hlavnom pojednávaní P.. U. ako svedok k skutočnostiam uvedeným v ním podanom odbornom
vyjadrení doplnil, v súvislosti s procesom proti A. U., že vychádzal z toho, že trest smrti navrhol, pričom

je mu známe, že bol prokurátor, ktorý vypracoval a pomohol vypracovať obžalobu, v ktorej trest smrti
udeľoval a ohľadom udelenia milosti sú rôzne interpretácie, pričom jednou z nich bola, že on dúfal, že mu
milosť bude udelená, avšak nie je mu známe, že by jej udelenie navrhoval alebo sa v ňom nejako priamo
angažoval. K vplyvu J. Pješčáka k rozvoju rodnej obce uviedol, že to vyplýva z toho, ako komunistický
režim fungoval, kedy nariadenia orgánov komunistickej strany boli nadriadené orgánom štátnej správy,

teda osobitne nariadenia predsedníctva ÚV KSČ, ktorý výkon moci sa takto následne prenášal i na
nižšie štruktúry. Ďalej uviedol, že má vedomosť, že sa na Slovensku stavajú pamätníky predstaviteľom
totalitných režimov, pričom v týchto prípadoch by si ľudia, ktorí sú toho iniciátormi, mali dôsledne zvážiť
akej osobe chcú pamätník odhaliť, zistiť si o nej všetky dostupné informácie, zabezpečiť si posudky ododborníkov,abynedochádzaloktomu,žesaodhalípamätníkosobetak,žetobudeoprávnenevyvolávať
nesúhlas v radoch verejnosti. Uviedol, že Ústav pamäti národa vedomosť o odhalení pamätnej tabule
pánovi Pješčákovi v obci Veľký Lipník v čase keď k tomu došlo nemal, pričom v prípade pamätníka

pre osobu, ktorá môže vyvolávať kontroverzné postoje v spoločnosti inštitúcia zvykne zareagovať
prijatím stanoviska, ktoré je následne zverejnené na internetovej stránke, teda podstatné je, že predseda
správnej rady príjme alebo vydá také stanovisko, ktoré zvyknú preberať aj médiá a také bolo vydané aj v
súvislosti s týmto konkrétnym prípadom, vedenie ÚPN odsúdilo, resp. bolo znepokojené odhalením tejto
tabule. V rámci odbornej činnosti sa nestretol s konkrétnym súdnym rozhodnutím, ktorým by vo vzťahu

k Jánovi Pješčákovi bola právoplatne vyvodená jeho trestná zodpovednosť za nejakú trestnú činnosť,
pričom je historik a pri práci používa metódy historické, podstatou práce je historická analýza konania
a počinov pána Pješčáka v tomto konkrétnom prípade. Zo strany ÚPN podali na generálnu prokuratúru
viacero podnetov na začatie trestného stíhania v tejto veci, avšak k začatiu trestného stíhania nedošlo,
pričom sa často argumentuje premlčateľnosťou týchto činov.

Vzhľadom na rozdielnosť výsledkov odborných vyjadrení podaných v tejto veci za účelom určenia
výšky škody spôsobenej na fasáde budovy Obecného úradu Obce veľký Lipník, ktorá pretrvala i
po výsluchu svedkov X. a W. (a oproti ktorých obsahu už úplne odlišná bola cena vyplývajúca z
podania - cenovej ponuky, ako je na č.l. 85-86 spisu, predloženého za účelom určenia výšky škody
poškodenou), bol súdom do konania pribratý znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,

odhad hodnoty nehnuteľností a odhad stavebných prác Ing. Štefan Zima, ktorý v podanom znaleckom
posudku č. 5/2020 (č.l. 262 až 283 spisu) poukázal na to, že v rámci znaleckého posúdenia získal
fotodokumentáciu pôvodného stavu fasády s umiestnenou tabuľou a fotodokumentáciu so stavom bez
tabule, kde je zrejmé, že došlo k poškodeniu jednak tabule, ale následne aj k poškodeniu povrchovej
úpravyačiastočneajmiernehopoškodeniazatepľovaciehoizolačnéhomateriálu,pričomzatepľovacieho

izolačného materiálu nepovažuje za tak zásadné, aby v súlade s príslušným technologickým postupom
si vyžadovalo vykonanie zásahu do základného zatepľovacieho materiálu s jeho následným nahradením
novou konštrukciou zatepľovacieho materiálu, v zmysle príslušných technologických postupov by v
teoretickej rovine postačovalo aj lokálne vykonanie opravy poškodených miest. Zároveň však len
spätná oprava lokálnych miest tak, aby v konečnom výraze ich nebolo možné identifikovať, je veľmi

problematická, ani dodržanie tieňu podľa príslušného čísla zo vzorkovníka neznamená identitu, pretože
každý odtieň je vyrábaný v nejakej šarži a tie sa vo výrobe v úplne rovnaké vyhotoviť nedajú a len
lokálnou opravou poškodených miest by vznikla nejednotnosť, aj keď je možné, že veľmi mierna. V
zmysle tohto preto postup pre opravu, v súlade s technologickými postupmi a s požiadavkou dodržania
potrebného kvalitatívneho parametru, stanovil v celej ploche medziokenného piliera, v oblasti farebného

rozhrania a v existujúcich hranách, ktoré umožňujú zabezpečiť celoplošnú jednotnosť vykonanej opravy,
pričomhranyalebostykdvochinýchodtieňovoptickyzabezpečífarebnújednotnosťatedazabezpečenie
pôvodnej kvality, kde ako správny postup spätnej opravy je podľa neho potrebné : v celej ploche
medziokenného piliera zbrúsiť konečnú omietku a stierku až na pôvodnú výstužnú sieťku; v tom
istom kroku vykonať aplikovanie novej stierky so sieťkovaním sklotextilnou mriežkou; po technologickej

prestávke aplikovať penetračný náter; po technologickej prestávke aplikovať konečnú omietkovú vrstvu
vo farbe. Vychádzajúc z obsahu posudku, znalec k technologickému postupu podľa odborných vyjadrení
svedkov X. a W. uviedol, že napriek použitej terminológii je ich opis položiek podľa technologického
predpisu pre sanáciu poškodených kontaktných zatepľovacích systémov. Celková výmera opravovanej
plochy je v súlade s plochou zistenou pri miestnom šetrení.

Znalec, hoci sa teda v zásade stotožnil s príslušnými odbornými vydreniami čo sa týka technologického
postupu, so zdôraznením potreby zachovania príslušných technologických prestávok, dospel oproti
svedkom X. a W., resp. aj oproti nimi spracovaným odborným vyjadreniam k odlišnému zisteniu výšky
konaním dňa 31.5.2016 spôsobenej škody, teda sumy potrebnej na uvedenie fasády budovy obecného

úradu do pôvodného stavu, ktorú v celkovej výške určil sumou 95,59 eur s DPH. Poukázal pritom na
to, že pre stanovenie hodnoty stavebných prác potrebných na spätnú opravu na základe podkladov
spracovaných z miestneho šetrenia použil orientačné cenníky Cenkros databáza 2016/I, ktoré považuje
za dostatočné vzhľadom na kalkulačný vzorec tejto databázy, ktorý predstavuje : priamy materiál,
mzdové náklady + doplnkové mzdy a odvody vo výške 35,2 %, stroje, ostatné priame náklady, výrobnú

réžiu na úrovni 47 % z priamych a doplnkových miezd a odvodov, správnu réžiu vo výške 13 % z
priamych a doplnkových miezd a odvodov a zisk na úrovni 15 % z priamych a doplnkových miezd
a odvodov, strojov, ostatných priamych nákladov, výrobnej a správnej réžie. Vzhľadom na uvedený
kalkulačný vzorec a vzhľadom na uplatnenie mimostaveniskovej dopravy neuplatňuje prirážku za malýrozsah prác, ktorý bol preverený pri miestnom šetrení a celková plocha činí 1,73*0,78 = 1,349 m2. Podľa
príslušných technologických predpisov (bez ohľadu na doporučované dĺžky technologických prestávok
jednotlivých systémov kontaktných zatepľovacích systémov) sú pri realizácii spätnej úpravy nevyhnutné

vyššie uvedené technologické prestávky (sú vždy min. 24 hod., t.j. ďalší úkon sa nedá realizovať
okamžitenásledne);podrobnepopísalúpravuvkalkulačnomvzorcivsúvislostistenkovrstvouvonkajšou
omietkou nákladu na jej obstaranie (podrobne v prílohe č. 5 posudku) - na základe uvedeného (podrobný
výpočet ceny za práce a dodávky je v znaleckom posudku ako jeho príloha č. 2 - rozpočet s výkazom
výmer) zistil znalec cenu podľa položkovitého rozpočtu 57,472 eur bez DPH. Zároveň z vedľajších

rozpočtových nákladov uplatnil vzhľadom na nevyhnutné technologické prestávky a dodávku materiálu -
farebnej omietky, vedľajší rozpočtový náklad mimostaveniskovú dopravu, náklady na ktorú sú zahrnuté
v plánovaných cenách materiálov používaných v rámci špecifikovaného materiálu alebo v položkách,
avšak v prípade existencie nákladov nezahrnutých do cien - ako je tento prípad veľmi malej opravovanej
plochy a malého množstva materiálu, keď náklady sú vyššie ako ceny dopravného z plánovaných cien je
možnosť započítať tieto náklady prepočtom, resp. aj percentuálnou sadzbou a v danom prípade v rámci

týchto nákladov určil náklady na dopravu farebnej omietky kuriérom a tiež dopravné náklady súvisiace
s nevyhnutnými technologickými prestávkami (podrobný výpočet na str. 5 znaleckého posudku) spolu v
sume 22,19 eur (bez DPH). Na základe uvedeného znalcom zistená výška škody (náklady na uvedenie
do pôvodného stavu) predstavuje celkom s DPH sumu 95,59 eur (t.j. súčet súm 57,472 eur, 22,19 eur
a 20 % DPH z uvedených súm).

Obdobne, vzhľadom na rozdielnosť určenia výšky škody spôsobenej v dôsledku samotného rozbitia
pamätnej tabule podľa príslušných tu podaných odborných vyjadrení, ktoré neboli odstránené ani
výsledkami výsluchov svedkov X. a G.. S., bol do konania súdom pribratý znalec (ad hoc) Ivan Trnka,
ktorý v znaleckom posudku zo dňa 10.9.2021 (kde sa však možno stotožniť s námietkou obhajoby, že z

obsahového a formálneho hľadiska skôr ide týmto podaním o odborné vyjadrenie) ustálil, že k 31.5.2016
bola výška škody na dotknutej tabuli v celkovej sume 347,92 eur bez DPH, ktorej výpočet k posudku
pripojil pod označením „ponuka“. Poukázal na to, že metóda určenia výšky škody bola určená v tej dobe
všeobecne používaným ocenením kamenárskej služby, nákupu špeciálneho materiálu ako žulového
materiálu, plátkového zlata, podkladného mixtionu pod zlato, špeciálneho rezacieho diamantového

náradia, leštiacich segmentov na žulu, špeciálneho diamantového náradia a strojného vybavenia na
vyrytie podobizne do žuly. Uviedol, že poškodenú tabuľu nie je v tomto stave možné opraviť, zlepiť do
jedného celku jednak pre chýbajúce úlomky, ale preto že detail zlepenia by bol natoľko výrazný, že
jej estetická hodnota by bola nulová, neplnila by svoju úlohu. Cena za opravu s nulovým estetickým
výsledkom by pritom bola minimálne 1.000,- eur. Poukázal na to, že v uvedenom období sa obdobná

tabuľa predávala za cenu 347,92 eur bez DPH, pričom v mieste okresu Stará Ľubovňa mohla byť
cena rozdielna; jedná sa o remeselnú náročnú prácu, ktorá by si vyžadovala skúsenosť a cit pre detail,
ovládanie špeciálneho strojného kamenárskeho náradia, ovládanie práce s tak náročným materiálom
ako je prírodný kameň, kde u čiernej žuly je náročnosť značná aj z dôvodu, že najmenšia chyba,
poškrabanie, chybné pieskované písmo je veľmi dobre viditeľné, chyba sa nedá zaretušovať, nie je

možné ju ľahko odstrániť. Uviedol, že žulová čierna kvalitná tabuľka dovezená z Talianska, alebo priamo
z Indie, Číny, jej orezanie a formát, oleštenie obvodovej hrany, vŕtanie 4 ks montážnych otvorov priemeru
10 mm, vypieskovanie nápisu, ošetrenie budúceho nápisu náterom podkladovým pružným náterom
mixtionom pod plátkové zlato, zlátenie plátkovým zlatom, vyrytie podobizne tváre špeciálnym strojným
vybavením, to všetko je práca na 2 pracovné dni ak má byť dodržaná aj 12 hodinová doba zretia mixtionu

pod plátkové zlato. K odbornému vyjadreniu v spise na č.l. 55 s celkovou sumou 245,- eur uviedol, že
rozdiel o 102,92 eur je spôsobený regiónom podnikania, miestnymi režijnými nákladmi na zamestnanca,
možnosťami nákupu materiálu; obdobne k odbornému vyjadreniu v spise na č.l. 162 s celkovou sumou
177,- eur, že rozdiel 170,92 eur je opäť spôsobený regiónom podnikania, miestnymi režijnými nákladmi
na zamestnanca, možnosťami nákupu materiálu, pričom kalkulovanie cien za kamenárske práce je

na Slovensku značne rozdielne, kúpyschopnosť obyvateľstva v regióne určuje rozhodne cenotvorbu,
výber nakupovaného materiálu na sklad v prevádzkach z titulu rýchlej obrátky materiálu, náročnosť
opracovania materiálu.

Vyhodnotiac skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti,

je preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania kladeného mu podanou obžalobou za vinu, a to
tak, ako bolo na základe výsledkov vykonaného dokazovania ustálené súdom za rešpektovania zásady
zachovania jednoty a totožnosti skutku, a je uvedené v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku,
ktorým konaním obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky prečinu poškodzovania cudzej veci podľa §245 ods. 1 Tr. zák.; zároveň trestnosť činu nezanikla, ani nebolo preukázané nič, čo by vylúčilo trestnú
zodpovednosť obžalovaného za spáchaný skutok.

Samotné konanie obžalovaného, spočívajúce v rozbití pamätnej tabule dňa 31.5.2016, ktorá bola
osadená na fasáde budovy obecného úradu Obce Veľký Lipník, je preukázané samotnou výpoveďou
obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ako aj podporne ho preukazujú výsledky ďalšieho dokazovania,
a to:
- obsah prečítanej výpovede F. Q. z prípravného konania, ktorý uviedol na to, že 31.5.2016 večer, po tom

ako počul buchnutia, z okna videl utekať z predzáhradky obecného úradu muža, následne svedok išiel
pozrieť k obecnému úradu a videl na zemi úlomky pamätnej tabule, videl prevrátenú nádobu na smeti -
teda popísal rozhodné skutočnosti ako ich uvádzal i samotný obžalovaný ohľadom svojho konania;
- vydanie obžalovaným v prípravnom konaní mramorového úlomku (ako vyplýva zo zápisnice o vydaní
veci z č.l. 57 spisu a súvisiacej fotodokumentácie z č.l. 71 - 74 spisu) pochádzajúceho z dotknutej
pamätnej tabule (ako vyplýva z obsahu fotodokumentácie z č.l. 75 - 81 spisu);

- obsahom blogu obžalovaného z 3.6.2016 (č.l. 83 spisu).

Z výpovede obžalovaného nepochybne je preukázaný i jeho úmysel dotknutú tabuľu rozbiť, teda priame
úmyselné zavinenie daného následku, ako aj úmyselné zavinenie následku jeho konaním spôsobeného
v podobe škody na fasáde budovy obecného úradu obce Veľký Lipník, kde v tejto časti išlo na

strane obžalovaného minimálne o úmysel nepriamy, teda obžalovaný nepochybne vedel, že aj takéto
poškodenie môže spôsobiť v dôsledku samotného rozbíjania tabule kladivom, a pre prípad, že ho
spôsobí bol s tým uzrozumený, a to už vzhľadom na miesto a spôsob umiestnenia tabule, spôsob akým
pristúpilkjejrozbitiuzapoužitiakladiva,čovpodstatevyplývaajzjehovýpovede,kdesámuviedol,žesa
snažil aby sa toho čo najmenej poškodilo, aby sa rozbila len tabuľa - teda bol si vedomý nepochybne, že

pri rozbíjaní kladivom tabule, umiestnenej na stene, fasáde budovy, môže dôjsť i k poškodeniu samotnej
budovy, napriek tomu tabuľu takto rozbil.

Konaním dňa 31.5.2016 obžalovaný preukázateľne zničil cudziu vec - konkrétne samotnú pamätnú
tabuľu a zároveň poškodil cudziu vec - budovu obecného úradu, ktorých vlastníkom bola v tom čase

poškodená obec Veľký Lipník (viď doklady na č.l. 84 spisu a výpoveď G.. S. preukazujúce riadne
zakúpenie zhotovenej tabule obcou, výpis z LV na č.l. 358-359 spisu preukazujúce vlastníctvo budovy
obecného úradu - stavby súp. č. 283 v k.ú. Q. D.).

V rámci obhajoby obžalovaného bolo, okrem iného, namietané, že spáchaným skutkom nebola

spôsobená na cudzom majetku ani malá škoda (ktorou podľa § 125 ods. 1 vety prvej Tr. zák. sa rozumie
škoda prevyšujúca 266,- eur), ktorej spôsobenie je jedným z pojmových znakov skutkovej podstaty tu
stíhaného trestného činu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na základe vykonaného dokazovania
obžalovaný preukázateľne spôsobil spáchaným skutkom na majetku poškodenej škodu celkom vo výške
340,59 eur, teda malú škodu podľa Tr. zák., a to konkrétne zničením pamätnej tabule v sume 245,- eur

a poškodením fasády budovy obecného úradu v sumu 95,59 eur.

Čo sa týka škody spôsobenej rozbitím pamätnej tabule, na základe výsledkov vykonaného dokazovania
sa súd stotožnil s tým, že táto v čase a mieste činu (§ 126 ods. 1 veta prvá Tr. zák.) predstavovala 245,-
eur.Vtomtosmerepoukazujenato,žezauvedenúsumuboladanátabuľazakúpenápoškodenouvdobe

ani nie 6 týždňov pred jej zničením, ako aj na vyššie uvedený obsah svedeckej výpovede G.. S., ktorý
podrobne popísal všetky rozhodujúce skutočnosti určenia uvedenej ceny, pričom posudkom Ivana Trnku
bola uvedená cena v regióne okresu Stará Ľubovňa pre rozhodný čas akceptovaná, a to s poukazom na
značne rozdielne kalkulovanie cien kamenárskych pác na území Slovenska, podmienené už samotným
regiónom podnikania, miestnymi režijnými nákladmi na zamestnanca, možnosťami nákupu materiálu,

kúpyschopnosťou obyvateľstva. V tomto smere, osobitne so zohľadnením miesta spáchania skutku
a miesta výkonu kamenárskej činnosti svedka X. (resp. spoločnosti Falcons, s.r.o., prostredníctvom
ktorej ju vykonáva) nemožno v prospech obžalovaného akceptovať pre určenie výšky škody spôsobenej
rozbitím pamätnej tabule menovaným svedkom prezentovanú sumu 177,- eur, osobitne nie aj vzhľadom
na to, že samotný svedok X. výslovne potvrdil, že v rámci svojej práce z okresu Stará Ľubovňa zákazky

ani nemal, ale aj vzhľadom na značne sa javiace z výpovede menovaného svedka akoby snahy
napomôcť obžalovanému (s ktorým je aj vzdialená rodina), za ktoré z pohľadu súdu možno jednoznačne
považovať z výpovede svedka vyplývajúce určité zľahčovanie či akoby zaznávanie či už nákladov, ako
aj samotnej náročnosti práce, spojených so zhotovením takejto pamätnej tabule, napr.: „išlo o obyčajnúčiernu žulu, pri týchto rozmeroch to má zrejme každý kamenár doma lebo ide o zvyšok nejakej práce,
obyčajné písmenká, cenu materiálu - žulového kameňa v danom prípade použitého nevie, ale môže sa
domnievať, že je to 46,- eur za m2“, či jeho popis ako dlho trvá zhotovenie takej tabule, kde naproti

tomu Ivan Trnka poukazuje na žulovú kvalitnú čiernu tabuľku (nijako nespochybňuje kvalitu materiálu, z
ktorého bola v danom prípade tabuľa zhotovená) a poukazuje vo vzťahu k zhotoveniu tabule na to, že ide
o prácu na 2 pracovné dni, poukazujúc práve na potrebu dodržania aj 12 hodinovej doby zretia mixtionu
pod plátkové zlato, obdobne ako na to poukazoval aj svedok S., kde však napr. svedok X. vo svojej
výpovedi uviedol len natretie písmen lakom alebo lepidlom a nanesenie zlata - bez uvedenia potreby

takej technologickej prestávky. Vyhodnotiac výpoveď svedka sokolského v celom jej komplexe, vyvstali
viac než dôvodné pochybnosti o relevantnosti považovať v ním spracovanom odbornom vyjadrení
uvádzanú sumy za výšku škody spôsobenej rozbitím dotknutej tabule. Navyše z pohľadu súdu nemožno
opomenúť tú skutočnosť, že svedok X. na hlavnom pojednávaní dňa 2.6.2017, že v oblasti kamenárstva
pôsobí na Slovensku „asi 1 rok“, čo už samo osebe závažným spôsobom spochybňuje spôsobilosť
svedka relevantne sa vyjadriť k otázke za akú cenu sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a mieste

činu obvykle predávala, nakoľko v tom čase svedok podľa jeho výpovede nanajvýš začal pôsobiť v
príslušnejoblastinaúzemíSRanavyšepôsobípreukázateľnevinomregióne,nežvktoromsanachádza
miesto činu, v regióne kde podľa neho samého v danej oblasti pôsobí veľmi veľa malých živnostníkov,
pričom navyše nepochybne za takej situácie sám svedok musel svoju vlastnú cenovú politiku v týchto
svojich začiatkoch za takých podmienok v mieste výkonu jeho činnosti zvýhodniť oproti tým ostatným,

pôsobiacim v nej dlhšie. Zároveň svedkom X. uvádzanú sumu nemožno v danom prípade akceptovať
ako výšku skutkom spôsobenej škody aj s ohľadom na to, že svedok sa nepochybne vyjadroval k cene
takejtabule,zaktorúbysatátonepredávalavmiestečinu,alevmiestepôsobnostisvedka-viďuvádzané
„akbysomunásišielstakýmicenami,taksnimineprejdem,lebotamjeveľmiveľamalýchživnostníkov“.

Ohľadom výšky škody spôsobenej konaním obžalovaného na fasáde budovy obecného úradu súd
poukazuje na to, že túto mal jednoznačne, plne podrobne a najmä maximálne objektívne preukázanú
znalcom Ing. Zimom podaným znaleckým posudkom, teda v sume 95,59 eur ako sumy objektívne
zodpovedajúcej účelne vynaloženým nákladom na uvedenie dotknutej veci do pôvodného stavu. Súd v
tomto smere opätovne v plnom rozsahu poukazuje na hore podrobne uvedené určenie týchto nákladov

znalcom, pričom je tu potrebné už len dodať, že vzhľadom na jeho závery a zistenia súd sa nestotožnil so
závermi vyplývajúcimi z výpovedí svedkov W. a X., vrátane výsledkov vyplývajúcich z nimi spracovaných
odborných vyjadrení.

Vo vzťahu k záveru súdu, že konaním obžalovaného došlo k spáchaniu trestného činu podľa § 245 ods.

1 Tr. zák., je potrebné poukázať i na dôvody, pre ktoré sa súd nestotožnil s argumentmi obhajoby, podľa
ktorých v danom prípade sa nemalo jednať o trestný čin.

Čo sa týka obhajoby obžalovaného, bolo taktiež poukazované na to, že obžalovaný konal v nutnej
obrane. Danosť podmienok nutnej obrany v súvislosti so spáchaným skutkom však súd nemal

preukázanú, pričom sa nemožno stotožniť ani s argumentáciou obhajcov obžalovaného, či už v rámci
vyjadrenia jeho vtedajšieho obhajcu k podanej obžalobe na hlavnom pojednávaní po prednesení
obžaloby, ako ani (v zásade s totožnou) s prednesenou súčasným obhajcom obžalovaného v záverečnej
reči, v rámci čoho poukázal obhajca obžalovaného aj na to, že obžalovaný mohol konať i v putatívnej
obrane podľa § 25 ods. 4 Tr. zák.; taktiež aj, že dominantným motívom pri ochrane trestným zákonom

chráneného záujmu pred trvajúcim útokom bola realizácia ústavného práva obžalovaného na slobodu
prejavu podľa Čl. 26 Ústavy SR

Ďalej v zmysle obhajoby obžalovaného bolo poukazované, s ohľadom na okolnosti a kontext, za akých
sa skutok stal, že tento nie je trestným činom z dôvodu aplikácie materiálneho korektívu podľa § 10 ods.

2 Tr. zák., pričom tento je daný súhrnom viacerých skutočností, ktoré v jednotlivom prípade treba zvážiť
ako jeden celok a v danom prípade je jedinou určujúcou skutočnosťou pre posúdenie závažnosti prečinu
pohnútka obžalovaného, spočívajúca v uplatnení ústavného práva na slobodu prejavu v čase rastúcej
hrozby extrémizmu v našej krajine; rovnako tak sa sám a dobrovoľne priznal cez blog Denníka N a bez
tohto verejného priznania by ani nebol trestne stíhaný, nedošlo by ani k odhaleniu.

V súvislosti s vyššie uvádzanými skutočnosťami, v dôsledku ktorých podľa obhajoby by mala byť
trestnosť skutku spáchaného obžalovaným vylúčená, poukazovala obhajoba na povahu komunistického
režimu, jeho činnosť majúcu za následok popieranie základných práv a slobôd, na pôsobenie osoby J.Pješčáka v počas uvedeného režimu v príslušných verejných a straníckych funkciách, teda skutočnosti
vyplývajúce z výpovede svedka P.. U. a z ním podaného odborného vyjadrenia, ako aj z listinných
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, a to oznámenia Ústavu pamäti národa o skutočnostiach,

ktoré nasvedčujú spáchaniu zločinov proti ľudskosti, uznesenie Vrchního súdu v Prahe sp. zn. 1to 32/02
z24.2.2003.Zároveňobhajcaobžalovanéhovzáverečnejrečipoukázalnato,žejedôvodnépodozrenie,
že odhalením pamätnej tabule osobe J. Pješčáka došlo k spáchaniu trestných činov podľa § 422 ods.
1 Tr. zák., resp. podľa § 422d Tr. zák..

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Tr. zák., čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci
alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.
Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu
a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.
Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom
rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.

Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú
zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť

nepatrná.

Podľa Čl. 26 ods. 1 až 5 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako
aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie

tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na
povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
Cenzúra sa zakazuje.
Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného

poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v
štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Podľa § 422 ods. 1 Tr. zák. (v znení účinnom v čase spáchania skutku), kto verejne, najmä používaním

zástav, odznakov, rovnošiat alebo hesiel, prejavuje sympatie k skupine alebo hnutiam, ktoré násilím,
hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd osôb,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 422d Tr. zák. (v znení účinnom v čase spáchania skutku), kto verejne popiera, spochybňuje,

schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť holokaust, zločiny režimu založeného na fašistickej ideológii,
zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii alebo zločiny iného podobného hnutia, ktoré
násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd
osôb, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže
sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Samotný obžalovaný svojou výpoveďou potvrdil, že nevyužil žiadne zákonné prostriedky na prípadné
odstránenie danej tabule, a to práve tým keď po tom, ako uviedol dôvody, ktorého viedli k jeho konaniu,

poukazoval na to, že taký človek nemá mať pamätnú tabuľu, nezaslúži si ju, je to propagácia komunizmu,
ďalej výslovne na otázku aké zákonné prostriedky pred svojim konaním využil k odstráneniu tabule
uviedol, že dospel k názoru, že žiadne právne prostriedky by nepomohli, nakoľko tabuľa už bola oliata,
utreli to obyvatelia, Ústav pamäti národa protestoval na svojej stránke a on sám nie je poslanec v
dotknutej obci, takže neexistuje spôsob ako to zrušiť; ako aj, napriek tomu, že uvádzal, že išlo o trestný

čin propagácie komunizmu, že trestné oznámenie nepodal.

Už z vyššie citovaných ustanovení § 25 Tr. zák. vyplýva, že nutná obrana môže a musí smerovať jedine
voči samotnému útočníkovi a nie voči nehmotnému predmetu akým je pamätná tabuľa (v tomto smeresa súd nijako nemohol stotožniť s argumentáciou obhajcu v záverečnej reči ohľadom zničenia zariadenia
na falšovanie peňazí, pirátskych DVD a pod.), pričom o nutnú obranu ide v prípade konania obrancu pred
takým konaním útočníka, ktoré je protiprávne, bezprostredne hrozí alebo trvá. Nejde o nutnú obranu v

prípade ak určitým konaním došlo k spáchaniu protiprávneho činu avšak ten je už dokonaný. Rovnako
tak vzhľadom na ustanovenie § 25 ods. 2 Tr. zák., výslovne poukazujúce na osoby obrancu a útočníka,
a vzhľadom na to, že obžalovaný konal nie proti útočníkovi ale proti nehmotnej veci, nemožno prijať ani
žiaden záver, že by bol nejakým spôsobom konal podľa § 25 ods. 4 Tr. zák.. V danom prípade navyše
nijako nemožno vychádzať z uvádzaného „dôvodného podozrenia“ o možnom spáchaní trestných činov

podľa § 422 ods. 1 či § 422d Tr. zák. osadením pamätnej tabule. Súdu v tejto veci neprináleží riešiť
ako predbežnú otázku či týmto došlo alebo nedošlo k spáchaniu niektorého z uvedených trestných
činov (hoci vzhľadom na úpravu ich skutkových podstát sa uvádzané dôvodné podozrenie nejaví ani
z pohľadu súdu a preto taktiež podnet na prípadné trestné stíhanie príslušným orgánom nepodával,
a to vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že text tu rozbitej tabule nijakým spôsobom výslovne
nepoukazoval na činnosť či kariéru osoby, ktorej bola tabuľa venovaná v rámci štruktúr komunistickej

strany alebo verejných orgánov moci v rámci režimu v období od 25.2.1948 do 17.11.1989) pričom
právoplatné odsúdenie osoby alebo osôb za niektorý z týchto činov v súvislosti so samotným osadením
dotknutej tabule nie je nijako preukázané; navyše napriek takémuto „dôvodnému podozreniu“ z ich
spáchania samotný obžalovaný preukázateľne nekonal príslušným zákonným spôsobom a neoznámil
podozrenie z ich spáchania ale pristúpil ku konaniu ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Je pritom irelevantné, že OČTK obdobné skutky spočívajúce v obdobnom osadení nejakých tabúľ alebo
pamätníkov neprejednávali a neobjasňovali, z hľadiska možného dopustenia sa nimi trestnej činnosti,
ex offo.

Súd zároveň aj z bezprostredne vyššie uvedených dôvodov, nepovažoval konanie obžalovaného ani

za konanie v krajnej núdzi (§ 24 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.), pretože nebolo nijako preukázané, že by
osadením pamätnej tabule a následným konaním obžalovaného išlo o odvracanie nebezpečenstva
priamo hroziaceho záujmu chránenému Trestným zákonom, a to už s poukazom na to, že daná tabuľa
svojim obsahom nijako výslovne, priamo a pod. nevyzdvihovala komunistický režim (i keď v širších a
komplexných súvislostiach jej osadenie možno hodnotiť ako nevhodné) a v čase jej osadenia a v čase

skutku neplatil zákaz, ako je tomu v súčasnosti od novely zákona č. 125/1996 Z.z. účinnej od 1.12.2020
- § 7a uvedeného zákona a aj čo sa týka prípadného posúdenia konania obžalovaného v rámci krajnej
núdze, obdobne platí, že v danom prípade bolo možné využiť za účelom dosiahnutia jej odstránenia
dostatočné silné a účinné prostriedky neodporujúce zákonu.

K uvedenému súd dopĺňa, že aj keď text tabule síce nepoukazoval výslovne na nejakú „oslavu“
komunistického režimu, ani na činnosť osoby, ktorej bola venovaná, v rámci štruktúr komunistickej
strany alebo verejných orgánov moci v rámci režimu v období od 25.2.1948 do 17.11.1989, je jednak zo
skutočností všeobecne známych a aj z vykonaného dokazovania zrejmé, že samotná osoba J. Pješčáka
môže byť a je v značnej časti obyvateľstva celej Slovenskej republiky vnímaná nepochybne len a práve

vďaka takej jej verejnej činnosti (pričom obec Veľký Lipník nie je v ničom izolovaná od ostatnej časti
štátu a vzťahov v rámci neho, ale je ich imanentnou súčasťou vo všetkých stránkach, teda aj jej konania,
hoci realizované z miestneho rámca sú a budú vždy aj predmetom posudzovania ostatnej spoločnosti,
v tomu zodpovedajúcich širších súvislostiach). Z tohto pohľadu, aj keď tabuľa výslovne nepoukazovala
na príslušné, vo vysokých celoštátnych a celospoločenských pozíciách vykonávané verejné a stranícke

pôsobenie osoby, ktorej bola venovaná, v štruktúrach a orgánoch režimu, ktorý zákonom č. 125/1996
Z.z. už v čase spáchania skutku obžalovaného bol ako režim založený na komunistickej ideológii
uznaný za odsúdeniahodný, v rámci ktorého KSČS a KSS boli podľa uvedeného zákona uznané za
organizácie, ktoré nezabránili svojim členom a ich pomáhačom páchať zločiny, a to aj na ľudských
právach a slobodách (osobitne viď výslovne skutočnosti v preambule uvedeného zákona), je potrebné

osadenie menovanému pamätnej tabule ľudsky a celospoločensky hodnotiť ako viac než kontroverzné,
nedomyslené, v značnej miere spôsobilé uraziť, zraniť, citovo hlboko rozrušiť a rozjatriť rany obetí
a príbuzných obetí vyššie menovaného režimu, ktorý si v drvivej väčšine obyvateľstvo celého štátu
primárne spojí s osobou, ktorej tabuľa bola venovaná, a to napriek tomu, že J. Pješčák preukázateľne
nebol právoplatne súdom uznaný vinným za trestný čin, ktorý by bol spáchaný v súvislosti s týmto

jeho pôsobením (kde i v čase spáchania skutku, ako aj v súčasnosti je podľa § 7 zákona č. 125/1996
Z.z. zodpovednosť a spoluzodpovednosť na spáchaných zločinoch založená na zásade individuálnej
zodpovednosti tých, ktorí sa trestných činov dopustili), napriek tomu, že v rozhodnom čase v zásade
zákon nezakazoval také osadenie tabule (ako je tomu s účinnosťou od 1.12.2020 v zmysle ustanovenia§ 7a zákona č. 125/1996 Z.z. a teda v tom čase v podobe danej pamätnej tabule nešlo ani o vec, ktorej
vlastníctvo by bolo zákonom v podstate takto zakázané a pod.).

Ani uvedené skutočnosti však neoprávňovali obžalovaného konať spôsobom, ako je popísaný v
skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný totiž nevyužil ani iné zákon neporušujúce
prostriedky na manifestovanie nesúhlasu s takým postupom orgánov obce, či jej obyvateľov, na
dosiahnutie nápravy, či zmeny takého rozhodnutia a pod., pričom nemožno sa stotožniť s tým, že by
za tým účelom musel byť poslancom príslušného obecného zastupiteľstva, resp., že by bolo možné

považovať jeho konaniu predchádzajúce oliatie tabule
za neúspešné využitie zákonného prostriedku na dosiahnutie nápravy jej osadením vzniknutého stavu.
Obžalovaný totiž podľa súdu mal a mohol využiť rad prostriedkov neodporujúcich zákonu a právnym
predpisom vo všeobecnosti (či už by to bolo zvolávanie protestných zhromaždení, verejné a opakované
pranierovanie takého konania napr. s poukazom na jeho jednostrannosť, miestnu zaujatosť k hodnoteniu
osoby, neprijateľnosť, nevhodnosť, neadekvátnosť, či nezodpovednosť takého konania vzhľadom ku

komplexnýmhistorickospoločenskýmzisteniam,resp.užzúctykukaždému,ktobolakokoľvekrežimom,
ktorého p. Pješčák nepochybne bol jedným z vrcholných predstaviteľov, postihnutý a pod.).

Nemožno totiž akceptovať ani to, že by svojim konaním obžalovaný realizoval právo na slobodu prejavu.
Ku konaniu aké zvolil, ho neoprávňovali ani ním uvádzané samotné jeho zistenia o osobe J. Pješčáka,

ani skutočnosti súvisiace s osobou J. Pješčáka alebo vo vzťahu k nej vyplývajúce, ako boli zistené
dokazovaním na hlavnom pojednávaní (prezentované či už svedkom U., ním podaným odborným
vyjadrením, resp. obsahom vyššie uvádzaných listín - oznámenia ÚPN adresovaného Generálnej
prokuratúre SR a uznesenia Vrchného súdu v Prahe). Opäť tu súd poukazuje na skutočnosť, že podľa
výsledkov dokazovania, J. Pješčák nebol právoplatne potrestaný za žiaden trestný čin, pričom nemožno

zo skutočnosti, že bolo vedené voči nemu trestné konanie, že v ňom boli vyjadrené závery o možnom
spáchaní iného trestného činu, než pre aký bolo vedené, ani zo skutočnosti, že isté konania boli v
minulosti amnestované, resp. že menovaný v príslušnom konaní po rozhodnutí o jeho zastavení neurobil
vyhlásenie, že na prejednaní veci trvá a teda, že sa nepokračovalo v trestnom konaní. V právnom
štáte nemožno vinu dedukovať, ustaľovať a mať za danú subjektívnym postojom a vyhodnotením

nejakých konkrétnych známych skutočností. Vina musí byť vždy právoplatne vyslovená rozsudkom
súdu a nemožno ani s poukazom na využitie zákonných inštitútov, ktoré napr. majú za následok
nepokračovanie v trestnom konaní, hodnotiť ako priznanie viny, a na podklade takých skutočností brať
spravodlivosť do svojich rúk. Teda nemožno konať (a vyššie uvedeným následne ospravedlňovať svoje
konanie) právnemu poriadku odporujúcim spôsobom, teda spôsobom, ktorý podľa právneho poriadku

demokratického štátu je trestným, proti postojom, konaniam a prejavom iných, ktoré síce nie sú zákonom
zakázané, avšak nezohľadňujú komplexne a citlivo všetky súvislosti a skutočnosti, resp. nepredvídajú
možné dôsledky svojho konania v smere ich možného dôvodného hodnotenia inými ako podporujúcich
to, čo je v rozpore s hodnotami demokratickej a slobodnej spoločnosti alebo tento rozpor môže určitým
spôsobom symbolizovať. Aj v takom prípade je totiž v demokratickej spoločnosti sloboda prejavu

ohraničená, a to tým, že ani v takom prípade nemožno na uvedené negatívne javy reagovať konaním,
ktoré samotné je podľa zákona trestným činom. Uvedené vyplýva práve z toho, že v demokratickej
spoločnosti treba i voči s jej princípmi hraničiacim javom a situáciám, majúcim za následok pociťovanie
viac či menej v ostatnej časti spoločnosti, že nimi ide alebo môže ísť o zasahovanie do hodnôt slobodnej
a demokratickej spoločnosti, konať len podľa zákona, resp. len spôsobom zákonom nezakazovaným,

nie spôsobom vlastným práve režimom popierajúcim ľudské práva a slobody, teda spôsobom, kde v
prípade nesúhlasu s inou názorovou líniou je akceptované využitie voči nej prostriedkov hocikým a hoci
by inak také konanie napĺňalo znaky trestnej činnosti.

Konanie, akého sa v danom prípade dopustil obžalovaný, totiž nie je spôsobilé plošne viesť

k rešpektovaniu zákonnosti v demokratickom štátnom zriadení, ale práve naopak. Ak by také
konanie, napriek možnosti nepochybného využitia zákonu neodporujúcich prostriedkov nápravy, bolo
akceptované, bol by to signál k tomu, že akúkoľvek skrivodlivosť je možné riešiť bez ohľadu na právny
poriadok a ním dané, resp. akceptované prostriedky. To by však nebola cesta k budovaniu a posilňovaniu
demokratického a právneho štátu a teda k rešpektovaniu zákonnosti a dodržiavaniu toho, že proti

zásahom do hodnôt, princípov a právom chránených záujmov je možné reagovať len podľa zákona.
Naopak, bola by to cesta
k rozvratu. V slobodnej spoločnosti nikdy nebude panovať úplná zhoda všetkých jej členov na každej
jednej spornej otázke, resp. vždy môže dôjsť hoci aj v primárne dobrom úmysle k niekoho pochybeniualebo konaniu nedostatočne vyhodnotenému čo do možných celkových následkov, ale pokiaľ sa také
skutočnosti nebudú riešiť podľa pravidiel prijatých v podobe právnych noriem, resp. spôsobom, ktorý
im neodporuje, nebude to povzbudzovať členov spoločnosti k dodržiavaniu zákonnosti a podľa nej

dosahovania nápravy.

Opačným postupom, spôsobom akým reagoval v danom prípade obžalovaný, hrozí, že na podklade
takého príkladu budú určité typy ľudí v určitých situáciách motivované konať zákonom nedovoleným
spôsobom i voči konaniam, ktoré absolútne nijako nebudú v rozpore s princípmi a hodnotami

demokratickej a slobodnej spoločnosti, len ich oni subjektívne takto vyhodnotia. Z tohto hľadiska preto
nijako nemožno ospravedlniť konanie obžalovaného v danom prípade ani tým, že by takto oprávnene
prejavil a realizoval len svoje právo na slobodu prejavu - naopak, v rozpore s právnym poriadkom,
princípmi a hodnotami slobodnej a demokratickej spoločnosti sám svojim konaním nezákonne zasiahol
do majetkovej sféry iného subjektu.

Zároveň už na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, nemožno závažnosť činu, ktorého sa
dopustil obžalovaný, aj so zohľadnením okolností, času a spôsobu jeho spáchania, jeho následok,
napriek obžalovaným prezentovanej pohnútke, vyhodnotiť ako nepatrnú a teda dospieť k záveru, že by
uvedeným činom nešlo o spáchanie prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák..

Na základe vyššie uvedených skutočností teda mal súd preukázané, že konaním, ako bolo ustálené
na základe vykonaného dokazovania a je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku,
obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1 Tr. zák.. Preto súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania uvedeného prečinu.

Čo sa týka rozhodnutia o druhu a výške trestu, súd ako primeraný a spravodlivý trest za obžalovaným
spáchaný trestný čin, vyhodnotil trest peňažný, a to na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej
sadzby pre takýto druh trestu, ktorý trest podľa názoru súdu v danom prípade plne dostatočne zabezpečí
dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tak z hľadiska tam upravených cieľov individuálnej
i generálnej prevencie.

Súd uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 160,- eur postupom podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., teda po
prihliadnutím, vzhľadom na všetky už vyššie uvedené skutočnosti, najmä aj na:
- spôsob spáchania činu (išlo o čin vopred uvážený a pripravený so zaobstaraním si dopravy do miesta
spáchania skutku a prostriedku, kladiva, na jeho vykonanie);

- jeho následok (činom došlo k spôsobeniu majetkovej škody inému subjektu);
- úmyselné zavinenie obžalovaného (ako je podrobne popísané vyššie);
- pohnútku jeho konania - táto síce nemôže mať za následok vylúčenie trestnosti obžalovaného, ale ako
je už vyššie v tomto odôvodnení súdom uvedené, z určitého ľudského hľadiska ju možno chápať (kde
súd v tomto smere odkazuje na vyššie uvedené skutočnosti);

- zistenie do úvahy prichádzajúcich poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a osobu obžalovaného,
kde súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že na ťarchu obžalovanému čo sa týka ukladania
trestu nie je daná žiadna priťažujúca okolnosť z upravených v § 37 Tr. zák. a v jeho prospech
možno použiť iba poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., nakoľko podmienky na prípadné
použitie niektorej z ďalších, upravených v ustanovení § 36 Tr. zák., tu nie sú dané. Osobitne nebolo

možné napriek priznaniu obžalovaného použiť v jeho prospech poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l/ Tr. zák., pretože obžalovaný spáchanie skutku ako takého v podstate priznával, avšak súčasne
jeho spáchanie na hlavnom pojednávaní nijako úprimne neoľutoval, naopak, na hlavnom pojednávaní
obhajoval správnosť a dôvodnosť tohto konania (len pre úplnosť treba uviesť, že v tomto smere
nebolo možné ani vzhľadom na obsah a rozsah vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dať

akúkoľvek relevanciu prejavom obžalovaného o ľútosti, ako sú zaznamenané v zápisnici o jeho výsluchu
z prípravného konania). Taktiež nebolo možné priznať v prospech obžalovaného to, že svoje konanie
oznámil na blogu Denníka N, nakoľko taký postup nenapĺňa poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. m/
Tr. zák.. Čo sa týka priznanej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., súd mal preukázané, že
v minulosti obžalovaný bol právoplatne odsúdený za trestné činy podľa zákona č. 140/1961 Zb. (Trestný

zákon), a to vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 1T/136/2001 konkrétne za trestný čin násilia proti skupine
obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a uvedeného zákona a za trestný čin výtržníctva podľa §
202 ods. 1 uvedeného zákona, kde v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil a hľadí
sa u na neho v uvedenej veci akoby nebol odsúdený (nezahladzuje sa však samotná skutočnosť, že užv minulosti došlo k spáchaniu činu dosahujúceho intenzitu trestného konania, na ktorú skutočnosť pri
hodnotení osoby páchateľa v súvislosti s rozhodovaním o uložení mu trestu, jeho druhu a výšky treba
i v následnom konaní prihliadať a s ňou sa tiež vysporiadať). Od uvedenej doby, teda od samotného

odsúdenia, cez následné jeho svedčenie sa v skúšobnej dobe, ešte počas ktorej bol prepustený i z tam
uloženého ochranného protialkoholického liečenia, až do spáchania tu stíhaného skutku sa obžalovaný
preukázateľne (viď č.l. 129, ale aj č.l 349-350 spisu) dopustil len jedného priestupku; zároveň bol v
zásade kladne hodnotený čo do spôsobu vedenia života pred spáchaním skutku i z miesta jeho bydliska,
ako aj zo strany jeho zamestnávateľa. Vzhľadom na to, ako aj na celkovú dobu uplynuvšiu od jeho

predchádzajúceho odsúdenia v inej veci až po spáchanie tu stíhaného skutku, bolo podľa súdu možné
plne dôvodne konštatovať, že obžalovaný pred spáchaním tu stíhaného činu viedol riadny život a v jeho
prospech priznať príslušnú poľahčujúcu okolnosť;
- možnosť nápravy obžalovaného - tu súd poukazuje na riadne vedenie života obžalovaným pred
spáchaním činu, ako aj na tú skutočnosť, že od jeho spáchania doposiaľ sa dopustil len jedného
protiprávneho konania, navyše druhovo odlišného od tu stíhanej trestnej činnosti a teda nepochybne

nejdenajehostraneoosobusneprimeranými,opakovanýmisklonmi kporušovaniuprávnychpredpisov.

Preto súd v tomto smere z uvedených dôvodov nepovažoval za nevyhnutne potrebné ukladať
obžalovanému,najmähociajspriamymvýkonombezprostredneihneďnespojený,trestodňatiaslobody,
pričom vzhľadom na povahu skutku a vyššie uvedené skutočnosti súd ako trest, ktorého uložením

náležite a dostatočne možno očakávať v tejto veci dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák.,
vyhodnotil a pristúpil k uloženiu obžalovanému peňažného trestu, ktorého vykonaním zároveň na strane
obžalovaného dôjde k samotnému zahladeniu odsúdenia. Vykonanie uloženého trestu v súdom určenej
výške je pritom aj vzhľadom na v konaní zistené osobné a majetkové pomery obžalovaného, ako aj
jeho súčasné príjmové pomery (č.l. 352 - 357 spisu), podľa súdu plne v možnostiach a schopnostiach

obžalovaného a zároveň uložený trest podľa súdu nijako negatívne nepostihne jeho rodinu a blízke
osoby.

Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu uloženého peňažného trestu bol obžalovanému ako primeraný
a dostatočný ustanovený náhradný trest odňatia slobody na jeden mesiac.

K poškodenou riadne a včas uplatnenému nároku na náhradu škody, ktorý nárok postupom a v lehote
podľa § 46 ods. 3 Tr. por. poškodená prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu uplatnila dňa
21.10.2016 vo výške 375,- eur, pričom po prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní požadovala
iba 331,02 eur, súd poukazuje na to, že poškodenú podľa § 288 ods. 1 Tr. por., napriek tomu že súdom

ustálená výška škody v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku danú sumu prevyšuje, napriek tomu, že
je ustálená výška škody súčasťou popisu skutku vo výrokovej časti tohto rozsudku, odkázal na civilný
proces.

Podľa súdu je totiž v tomto prípade na samotné, a nielen zákonné ale aj plne spravodlivé, rozhodnutie

o náhrade škody, hoci k jej spôsobeniu došlo trestným činom, vykonať aj ďalšie dokazovanie, a to z
hľadiska určitého javiaceho sa „spoluzavinenia“, prinajmenšom z hľadiska dobrých mravov, zo strany
samotnej poškodenej na vzniku škody, a to práve postupom jej orgánov vo vzťahu k zabezpečeniu a
osadeniu pamätnej tabule osobe J. Pješčáka. Napriek tomu, že menovaná osoba sa mohla určitým
spôsobom (v konaní nijako presne neobjasneným) zaslúžiť o rozvoj obce, napriek tomu, že v časti

obyvateľov obce (presne nezistenej) môže byť na neho ako rodáka, resp. rovesníka, zakotvená
určitá hrdosť, môžu ho ako človeka z priamych vzájomných ľudských kontaktov hodnotiť pozitívne,
nepochybne obec, ako zároveň imanentná súčasť celej spoločnosti, prostredníctvom svojich orgánov
mala (avšak zrejme to neurobila) náležite pred takýmto krokom vyhodnotiť i jeho verejnú činnosť v
príslušnom období (na akých pozíciách, v prospech akého zriadenia atď.), a to už len s ohľadom

na všeobecne známe a navyše i zákonom č. 125/1996 Z.z. deklarované závažné negatíva režimu
založeného na komunistickej ideológii, ktorého bola menovaná osoba vrcholným predstaviteľom. Teda
aj z hľadiska daných skutočností mala obec pred príslušným postupom náležite vyhodnotiť možné
následky a samotnú vhodnosť a opodstatnenosť tohto svojho postupu vo všeobecnosti, vo vzťahu nielen
k pozitívnym skúsenostiam obyvateľov obce, ale aj vo všeobecnosti k celej spoločnosti ako takej, v ktorej

osoba pána Pješčáka práve z titulu zastávania príslušných funkcií v režime založenom na komunistickej
ideológii bola známa a už samotná jeho osoba, jeho meno naďalej vo veľkej časti obyvateľstva a
ešte dlho bude v prvom rade vlastne vyvolávať asociácie v smere tohto pôsobenia v tých funkciách,
v tých orgánoch štátu, v danom období, v ktorom zásadné porušovanie základných práv a slobôdbolo základom udržiavania jeho chodu. Z týchto hľadísk poškodená prijatím rozhodnutia zabezpečiť
tú tabuľu, osadiť ju a zrealizovaním uvedeného, prinajmenšom nedostatočne empaticky pristupovala
k vyhodnoteniu všetkých následkov, ktoré tým môžu vzniknúť, čo to vyvolá v mysliach iných ľudí v

podstatne širšej ostatnej časti obyvateľstva celej republiky.

Z týchto dôvodov primárne súd vyhodnotil za plne potrebné odkázať poškodenú s celým riadne
uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces. Čo sa týka časti škody spôsobenej na fasáde
budovy obecného úradu bola dôvodom na takýto postup aj tá skutočnosť, že síce účelné náklady na

uvedenie tejto veci boli zistené znaleckým dokazovaním, avšak ako uvádzal svedok Labant, fasádu
opravili so zamestnancom obce, pričom nijako nebolo v konaní navrhnuté dokazovanie či táto oprava
zodpovedala výsledkom znaleckého dokazovania, resp. či nedošlo k nejakej nepredvídanej skutočnosti,
kde by v jej dôsledku objektívne reálne ešte boli náklady vyššie ako znalcom zistené, resp. či v dôsledku
nejakej konkrétnej skutočnosti, napriek objektívnemu ustáleniu výšky škody znalcom obec reálne predsa
len nevynaložila na opravu menšiu sumu.

Čo sa týka splnomocnencom poškodenej v záverečnej reči uplatňovaného nároku na náhradu škody
nad rámec v konaní riadne a včas uplatnený, v tomto smere už aj s ohľadom na úpravu podľa § 46
ods. 3 Tr. por. toto nebolo možné považovať za nárok uplatnený riadne a včas a preto v danej časti o
uvedenom ani súd nijako nemohol rozhodovať (teda ani v smere prípadného priznania takej náhrady,

ani v smere výslovného odkázania poškodenej na civilný proces v danej časti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému,
ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané
najneskoršie. Odvolanie má odkladný účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo

jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.