Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. jún 2022

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5Cpr/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5921201501
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2022:5921201501.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobcu: IMI SPED, spol.

s r.o., Jánošíkova 21, 010 01 Žilina, IČO: 31582311, zast.: advokátkou JUDr. Teréziou Ďatkovou, IČO: 42
346 495 so sídlom Moyzesova 963/28, 010 01 Žilina, proti žalovanému: B. D., nar.XX.XX.XXXX, Q. XXX,
XXX XX K., E., adresa v SR: T. XXX/XC, XXX XX Q. - R., prechodne bytom a adresa na doručovanie
písomností: W. XX, H. nad F., zast. advokátom JUDr. Ladislavom Jančim, IČO: 36862304, so sídlom
Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, v pracovnoprávnom spore o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru medzi žalovaným a žalobcom na základe oznámenia

žalovaného o skončení pracovného pomeru zo dňa 12.7.2021 j e n e p l a t n é.

II. Žalobcovi s a p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu je
žalovaný povinný zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom, po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

III. Štátu s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Ružomberok elektronicky dňa 13.09.2021 sa žalobca domáhal

určenia, že skončenie pracovného pomeru medzi žalovaným a žalobcom na základe Oznámenia
žalovaného o skončení pracovného pomeru z 12.07.2021 je neplatné. V odôvodnení podanej žaloby
uviedol, že na základe pracovnej zmluvy z 03.04.2019 je žalovaný zamestnaný u žalobcu ako vodič
nákladného automobilu vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave. Dňa 13.07.2021 bol žalobcovi
doručený žalovaným list označený ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce“ zo dňa 12.07.2021, v zmysle ktorého žalovaný končí so žalobcom pracovný
pomer z dôvodu nezaplatenia mzdy za mesiac máj 2021 v zmysle ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b)

Zákonníka práce. Podľa pracovnej zmluvy (čl. III bod 2) mal žalovaný splatnú mzdu pozadu za mesačné
obdobie, a to v 25. deň v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu vznikol nárok na mzdu. V tomto
prípade sa mzda za mesiac máj stala splatná 25.06., pričom žalobca žalovanému mzdu za máj zaplatil
riadne, a to dňa 08.06.2021. Z toho dôvodu žalovaný nemal zákonný dôvod na okamžité skončenie
pracovného pomeru.

2.Žalovanývosvojomvyjadreníkpodanejžalobedoručenomtunajšiemusúdudňa24.11.2021(č.l.63-65

spisu) s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť, keď podľa vyjadrení žalobcu, za mesiac
máj 2021 mal žalovanému vyplatiť mzdu vo výške 428,44 eur a túto údajne vyplatil dňa 08.06.2021.
Uvedené však nezodpovedá skutočnosti, vodič kamióna pracujúci v rámci EÚ by mal za odpracovaný
mesiac vedených len 168 odpracovaných hodín a dostal by sumu 428,44 eur. Tvrdenie, že žalobcamal dňa 08.06.2021 zaplatiť zamestnancovi práve mzdu za mesiac máj 2021 je len tvrdením žalobcu,
ktoré nevyplýva ani z platby, len z nejakej poznámky uvedenej ručne na výpise z účtu. Žalobca si
túto platbu účelovo rozdelil na sumu výplaty za máj a zvyšnú sumu zálohy. Je však nepochybné,

že žalobca dlží zamestnancovi nielen mzdu za mesiac máj, ale aj ďalšie sumy. Novelou zákona o
minimálnej mzde účinnou od 31.10.2020 bola stanovená suma minimálnej mzdy na rok 2021 na sumu
623,- eur, čo sa vzťahuje na pracovné miesta zaradené do prvého stupňa náročnosti práce. Pre druhý
stupeň náročnosti práce je minimálna mzda 739,- eur a pre tretí stupeň minimálna mzda 855,- eur.
Zamestnávateľ má povinnosť pre každé pracovné miesto určiť stupeň náročnosti práce a minimálna

mzda sa potom násobí koeficientom pre daný stupeň náročnosti práce. Žalovaný vykonával prácu
vodiča nákladného automobilu vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave, mal povinnosť starať sa
o zverené prostriedky, motorové vozidlo, mal povinnosť vypĺňať tlačivá spojené s jazdou vozidla a
mal podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti zamestnanca. Podľa samotnej pracovnej zmluvy mal
byť zamestnanec ako vodič nákladného motorového vozidla so zverenými povinnosťami zaradený
minimálne do druhého stupňa náročnosti práce, respektíve do tretieho stupňa. Teda od začiatku výkonu

pracovného pomeru mal zamestnanec dostávať minimálnu mzdu vo výške určenej pre druhý stupeň
náročnosti práce. Okrem toho mal žalovaný nárok na náhradu za ubytovanie a stravné podľa počtu
dní a krajiny, v ktorej prácu vykonával. Cestovné náhrady mali byť zamestnancovi poskytnuté v zmysle
Zákona č.283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Žalovaný ďalej namieta, že žaloba nebola podaná
v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote podľa § 77 Zákonníka práce, ktorá začína plynúť odo dňa,

keď sa mal pracovný pomer končiť a ide o prekluzívnu lehotu. Je to hmotnoprávna lehota, teda nestačí
posledný deň podať žalobu na pošte, ale táto žaloba musí byť posledný deň doručená na príslušnom
súde. Podľa potvrdenia zo súdu bolo konanie začaté 14.09.2021, oznámenie o skončení pracovného
pomeru však zamestnávateľ prevzal 13.07.2021.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.01.2022 (č.l.77-78 spisu) uviedol, že podľa
doručenky zo súdu bola elektronicky podaná žaloba doručená na Okresný súdu Ružomberok dňa
13.09.2021, a teda v zákonom stanovenej lehote. Žalobcom predložený výpis z účtu o zaplatení mzdy
za mesiac máj 2021 žalovanému je dostatočným dôkazom o splnení si povinnosti zaplatiť žalovanému
mzdu. K námietke, že žalovaný mal byť zaradený do nesprávneho stupňa pre minimálne mzdové nároky

uviedol, že podľa predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru z 12.07.2021 bol ako dôvod
okamžitého skončenia uvedený § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v súvislosti s § 129 ods. 1
Zákonníka t.j. že mzda nebola zaplatená žalovanému do 15-tich dní po uplynutí termínu jej splatnosti.
Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nemožno dodatočne meniť alebo prispôsobovať,
ako sa o to snaží žalovaný. V doplňujúcom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.03.2022 (č.l.98-99

spisu) žalobca uviedol, že žalovanému platil jeho mzdové nároky a v rámci úhrady mzdových nárokov
poskytoval i preddavky na náhrady podľa § 36 Zákona č.283/2002 Z. z., pričom žalovaný bol povinný
predložiť písomné doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Žalobcovi
by povinnosť uspokojiť tieto nároky žalovaného vznikla až po predložení predmetných písomných
dokladov. Splnenie tejto povinnosti žalovaný netvrdil ani nepreukázal, preto je nevyhnutné vychádzať z

toho, že platba zo dňa 08.06.2021 jednoznačne pokrývala nárok žalovaného na mzdu za mesiac máj
2021. Skončenie pracovného pomeru zaslal žalovaný žalobcovi poštou, následne zmizol, pričom vodiči
pracujúci u žalobcu bez reálneho dôvodu zo dňa na deň nenastúpia do práce a žalobcovi sa nedarí ich
kontaktovať. Žalobca trvá na tom aby žalovaný naďalej vykonával prácu pre žalobcu.

4. Sporové strany na pojednávaniach zotrvali na svojich vyjadreniach a prednesoch. Žalovaný
prostredníctvom právneho zástupcu na doplnenie uviedol, že písomné podanie označené ako Okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.07.2021 v ten istý deň doručil žalobcovi, z dôvodu právnej
istoty toto podanie doručoval aj poštou dňa 12.07.2021, lehota na uplatnenie žaloby o neplatné
skončenie pracovného pomeru začala plynúť 12.07.2021 a uplynula dňom 12.09.2021, pričom žaloba

bola podaná na súde 13.09.2021. Taktiež žalovanému bola vyplácaná mzda v nesprávnej výške, keď mu
mala byť vyplácaná vo výške minimálneho mzdového nároku počítaného v zmysle druhého respektíve
tretieho stupňa náročnosti práce, teda nie 623,- eur minimálna mzda, ale 739,- alebo 855,- eur. Žalovaný
uviedol, že napísal dva papiere ohľadne skončenia pracovného pomeru, jeden dal do pošty a druhý dal
G. dispečerovi, ktorý od neho túto výpoveď prevzal s tým, že ju odovzdá na ekonomickom úseku. Pokiaľ

mu bola poukázaná dňa 08.06. platba 1.259,74 eur, išlo o diéty za mesiac apríl 2021, pričom žalovaný
poukázal na svoju vlastnú rukou písanú evidenciu.5. Žalobca opakovane poukázal na tvrdenia, že mzdu v zmysle pracovnej zmluvy žalovanému riadne a
včas vyplatil, nie je teda daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného
pre nevyplatenie mzdy za mesiac máj 2021, ktorá mzda bola vyplatená, táto bola splatná do 25.06.2021.

Pokiaľ žalovaný uviedol, že platba zo dňa 08.06.2021 predstavovala cestovné náhrady za mesiac
apríl 2021, uvedené tvrdenie žalobca vyvracia predloženým rozpisom za obdobie mesiacov január
až júl 2021, knihou jázd za uvedené mesiace. Za obdobie mesiacov január až júl 2021 vznikol
žalovanému nárok na mzdu podľa pracovnej zmluvy v celkovej výške 2.839,17 eur a cestovné
náhrady vo výške 3.201,88 eur, teda celkove 6.041,05 eur, pričom v mesiacoch február až jún 2021

žalobca poukázal žalovanému celkove sumu 6.680,02 eur, pričom poskytoval žalovanému preddavky
na cestovné náhrady, ako aj mzdu. V mesiac júl 2021 nevznikol žalovanému žiaden nárok na cestovné
náhrady, pričom žalobca eviduje žalovanému neospravedlnenú absenciu v dňoch od 11.06.2021 do
28.06.2021, dočasnú pracovnú neschopnosť v dňoch od 30.06.2021 do 11.07.2021 a neospravedlnenú
absenciu od 12.07.2021 doposiaľ. Žalovaný dňom 11.06.2021 už nenastúpil do práce, preto mzda
za mesiac máj 2021 bola zaúčtovaná žalobcom na úhradu zo dňa 08.06.2021. Samotné okamžité

skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného bolo žalobcovi doručené 13.07.2021, čo napokon
žalovaný aj uvádza vo svojom vyjadrení doručenom súdu 24.11.2021, pričom pokiaľ tvrdí, že predmetné
okamžité skončenie pracovného pomeru odovzdal G. K.ovi, tento nie je oprávnený na preberanie
takýchto písomností, bol dispečerom, ktorý so žalovaným nikdy nerokoval o záležitostiach týkajúcich sa
trvania pracovného pomeru, vedel o tom, že na preberanie písomností sú kompetentné pracovníčky na

ekonomickom úseku.

6. Svedok G. K. vo svojej výpovedi uviedol, že v spoločnosti žalobcu pracuje v pozícii dispečera od
roku 2017, žalovaný pracoval na pozícii vodič MKD, svedok s ním bol v každodennom kontakte, pokiaľ
bol žalovaný vo vozidle; ako náhle nebol vo vozidle, o osobu p. žalovaného sa nezaujímal. E. ďalej

uviedol, že žalovaný po vykonaní jazdy odstavil kamión a odišiel domov, následne sa mu evidovala
dlhodobá absencia, PN-ka, avšak tieto veci nemá na starosti, takže sa o toto nezaujímal. Tým, že mu
vodič oznámil, že ide domov, uvedené oznámil svedok vedeniu spoločnosti a celá záležitosť pre neho
bola ukončená. E. pôsobil vo funkcii dispečera, ktorý organizoval žalovaného ako vodiča v práci, dával
mu pracovné pokyny. Ďalej potvrdil, že p. žalovaný chcel podať výpoveď a aj dal svedkovi ten papier,

avšak na to mu svedok oznámil, že nie je oprávnený preberať akékoľvek písomnosti a odporučil mu,
aby túto písomnosť zaslal poštou. Ten papier mu žalovaný ukázal, svedok si ho narýchlo pozrel, pričom
si už nepamätá, ako ďalej bolo naložené s týmto papierom.

7. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil

nasledovný skutkový a právny stav:

Žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 03.04.2019 (č.l.2-4 spisu) ako vodič
nákladného automobilu vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave, a to dňom 04.04.2019, pracovný
pomer je uzavretý na dobu neurčitú. V zmysle čl. III bod 1 Pracovnej zmluvy, za vykonanú prácu bude

zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou vo výške 520,- euro brutto mesačne. Zamestnanec je
zaradený podľa náročnosti ním vykonanej práce v zmysle prílohy zákona č.311/2001 Z. z. do prvého
stupňa. Zároveň v zmysle čl. III bod 2 Pracovnej zmluvy bola dojednaná splatnosť mzdy, a to pozadu
za mesačné obdobie, v 25. deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikol zamestnancovi
nárok na mzdu. Ak pripadne tento deň na deň pracovného pokoja, bude výplatným termínom nasledujúci

pracovný deň. Podľa predloženej výplatnej pásky za obdobie 05/2021, žalovanému mala byť vyplatená
mzda vo výške 623,- eur brutto, na výplatu mala byť poukázaná čiastka 428,44 eur (výplatná páska za
05/2021 č.l.5 spisu). Žalobca predložil výpis z účtu (č.l.6 spisu) v zmysle ktorého dňa 08.06.2021 bola
poukázaná na účet žalovaného platba vo výške 1.259,74 eur, čo medzi stranami nie je sporné, pričom
žalobca rozčlenil uvedenú platbu na zálohu vo výške 831,30 eur a mzdu za 05/2021 vo výške 428,44

eur, pričom ide o rukou písaný údaj. Žalovaný listom zo dňa 12.07.2021 označeným ako Okamžité
skončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite skončil pracovný
pomer so žalobcom z dôvodu, že mu „mzda za mesiac máj 2021 do dnešného dňa nebola zaplatená“.
Predmetná listina bola zamestnávateľovi doručená podľa jeho tvrdení poštou dňa 13.07.2021, ktoré
tvrdenia potvrdil i žalovaný vo svojom vyjadrení (č.l.63-65 spisu), v priebehu konania však žalovaný

namietal, že predmetnú listinu doručil zamestnávateľovi osobne v deň vypracovania tejto listiny t.j.
dňa 12.07.2021 a túto listinu odovzdal dispečerovi G. K., rovnako v pravom hornom rohu predmetnej
listiny sa uvádza rukou písaný dátum D:12.07.2021 a pod tým T:12.09.2021. Uvedené svedčí o tom, že
predmetná listina bola u zamestnávateľa už dňa 12.07.2021, čo však zamestnávateľ poprel, podľa jehovyjadrení ide o údaj rukou písaný predchádzajúcim právnym zástupcom žalobcu p. Mgr. C. D., ktorý
však nemal vedomosť o tom, kedy bola predmetná listiny doručená zamestnávateľovi. Z akého dôvodu
uviedol tento údaj v pravom hornom rohu na listine predchádzajúci právny zástupca žalobcu, žalobcovi

nie je známe.

8.Podľa§69ods.1písm.b)Zákonníkapráce,zamestnanecmôžepracovnýpomerokamžiteskončiť,ak
zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť,

náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí
ich splatnosti,

Podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote
jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákonníka práce, ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne

pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby
naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

Podľa § 78 ods. 3 Zákonníka práce, ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ
netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom

písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť,

Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú

prácu mzdu.

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

9. Vzhľadom na to, že žalovaný je štátnym občanom Ukrajiny, súd sa primárne zaoberal otázkou
právomoci súdov SR na prejednanie a rozhodnutie v spore. Právomoc slovenských súdov v spore je
daná podľa § 37e ods. 1 a ods. 5 zákona č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práce súkromnom a
procesnom, podľa ktorého účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu, alebo

z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto
právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d. Vo veciach
týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv, je dohoda o právomoci
platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola
uzatvorená až po vzniku sporu. Keďže strany sporu sa v čl. IX ods. 4 pracovnej zmluvy uzatvorenej

medzi žalobcom a žalovaným dňa 03.04.2019 dohodli, že ak bude žalobcom zamestnávateľ, bude daná
právomoc príslušného súdu SR, a ak bude žalobcom zamestnanec, bude daná právomoc jeho súdu,
súd dospel k záveru, že strany sporu si dojednali na základe voľby právomoc súdov SR. Pokiaľ ide o
posúdenie rozhodného práva, súd ako rozhodné právo v prejednávanom spore určil právo slovenské, a
to podľa § 16 ods. 2 zákona č. 97/1963 Z. z., podľa ktorého pracovné pomery pracovníkov dopravných

podnikov v železničnej a cestnej doprave sa spravujú právom sídla podniku, v riečnej a leteckej
doprave právom miesta registrácie a v námornej doprave právom štátu, pod vlajkou ktorého sa doprava
vykonáva.10. V prejednávanej veci sa žalobca ako zamestnávateľ domáha voči žalovanému ako zamestnancovi
určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru na základe Oznámenia žalovaného o skončení
pracovného pomeru z 12.07.2021 je neplatné. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný

právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý
smeruje ku skončeniu pracovného pomeru. Ide o výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru
zo strany zamestnanca, a je viazaný na zákonom taxatívne vymedzené dôvody prezumované v §
69 Zákonníka práce. V prejednávanej veci žalovaný ako zamestnanec uplatnil dôvod pre okamžité
skončenie pracovného pomeru uvedený v § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keď mzda za mesiac

máj 2021 mu ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru nebola vyplatená. Zamestnanec môže
pracovný pomer skončiť týmto spôsobom iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na
okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Aby bolo okamžité skončenia platné, je potrebné aby
bolo doručené písomne a dôvod skončenia pracovného pomeru bol v ňom jasne vymedzený tak, že ho
nie je možné zameniť s iným dôvodom a uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Zamestnávateľ v
prekluzívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer takýmto spôsobom skončiť,

má možnosť uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru a to najneskôr v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

11. Pokiaľ sa teda zamestnávateľ nedovolá v prekluzívnej lehote dvoch mesiacov od dňa, keď sa mal
pracovný pomer týmto spôsobom skončiť na súde jeho neplatnosti, ide o platné skončenie pracovného

pomeru. V danom prípade vzhľadom na sporné vyjadrenia strán ohľadne uplatnenia si nároku na
vyslovenie neplatnosti pracovného pomeru na súde v zákonom stanovenej lehote, súd sa zaoberal
otázkoudoručeniaokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzostranyzamestnancazamestnávateľovi
a následne včasnosti podanej žaloby. Zamestnávateľovi môže zamestnanec doručiť okamžité skončenie
pracovného pomeru buď na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Povinnosť zamestnanca doručiť

okamžité skončenie pracovného pomeru sa splní, len čo zamestnávateľ písomnosť prevezme, alebo
len čo ju poštový podnik vrátil zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnávateľa, rovnako pokiaľ zamestnávateľ odmietne prevziať
písomnosť, platí, že odmietnutím prevzatia sa považuje písomnosť za riadne doručenú. V danom
prípade žalovaný tvrdí, že písomnosť predstavujúcu okamžité skončenie pracovného pomeru doručil

zamestnávateľovi prostredníctvom dispečera pána G. K. dňa 12.07.2021 a následne túto písomnosť
zaslal i doporučene zamestnávateľovi, ktorý zamestnávateľ potvrdil prevzatie tejto písomnosti poštou
dňa 13.07.2021 avšak zamestnávateľ poprel, žeby mu bola písomnosť obsahujúca okamžité skončenie
pracovného pomeru doručená cestou dispečera G. K. dňa 12.07.2021.

12. Právne účinky doručenia písomnosti obsahujúce okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnanca zamestnávateľovi nastávajú okamihom osobného prevzatia písomnosti, pričom
pokiaľ zamestnanec doručuje písomnosť zamestnávateľovi osobne na pracovisku, táto povinnosť je
splnená okamihom prevzatia písomnosti zamestnávateľom. Túto okolnosť zamestnanec nepreukázal,
keď navyše sám vo svojom vyjadrení tvrdí, že písomnosť bola doručená zamestnávateľovi 13.07.2021.

Pokiaľ zamestnanec, teda žalovaný poukazuje na doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru
dispečerovi G. K., tento poprel prevzatie písomnosti zo strany žalovaného, aj keď pripustil, že mu
žalovaný uvedenú písomnosť ukazoval, avšak svedok mu odporučil zaslať túto písomnosť doporučene
poštou. Navyše G. K. v pozícii dispečera, ktorý pracuje pre žalobcu ako živnostník (čo uviedol vo svojej
výpovedi na pojednávaní konanom dňa 19.05.2022, že nie je v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom)

nie je osobou oprávnenou na preberanie takýchto písomností. Preto súd považoval za nesporný dátum
doručenia písomnosti obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľovi dátum
13.07.2021, kedy predmetná písomnosť bola žalobcovi doručená poštou. Pokiaľ teda žaloba bola
podaná na tunajšom súde dňa 13.09.2021 (viď správa z ÚPVS č.l.8 spisu), žalobca uplatnil svoj nárok
v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote v zmysle § 77 Zákonníka práce.

13. Pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnený zamestnancom, s
poukazom na § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer skončiť
okamžite, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu ako aj ostatné náležitosti alebo ich časť do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti, pričom toto právo môže využiť iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď

sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnanca je jednostranný právny úkon zamestnanca, ktorým zamestnanec
môže bez súhlasu zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer, pričom v danom prípade
pracovný pomer končí okamžite a to okamihom doručenia okamžitého skončenia pracovného pomerudruhému účastníkovi pracovného pomeru. Dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnanca vzniká pri každej oneskorenej výplate mzdy, t.j. vždy po uplynutí 15 dní od termínu
splatnosti každej jednotlivej platby. Základnou povinnosťou zamestnávateľa je poskytovať odmenu

za vykonanú prácu, a v prípade nesplnenia tejto základnej povinnosti zo strany zamestnávateľa sa
poskytuje zamestnancovi možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom toto právo môže
zamestnanec uplatniť iba v lehote jedného mesiaca odo dňa keď sa o dôvode na okamžité skončenie
pracovného pomeru dozvedel. Ide o hmotnoprávnu lehotu, pričom uvedený úkon na okamžité skončenie
pracovného pomeru sa musí doručiť v stanovenej jednomesačnej lehote zamestnávateľovi. Ide o

prekluzívnu lehotu, v príde jej zmeškania dochádza k zániku práva a súd na túto lehotu musí prihliadať
ex offo, t.j. z úradnej povinnosti.

14. V danom prípade bola splatnosť mzdy medzi sporovými stranami dohodnutá v pracovnej zmluve,
a to stanovením výplatného termínu do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikol
zamestnancovi nárok na mzdu. Mzda za mesiac máj 2021 bola teda splatná 25.06.2021 a pokiaľ nebola

uhradená v lehote 15 dní odo dňa jej splatnosti, t.j. do 10.07.2021, zamestnanec si mohol uplatniť
právo na okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy v termíne od 10.07.2021
do 10.08.2021. Žalovaný ako zamestnanec si toto právo uplatnil písomnosťou zo dňa 12.07.2021,
doručenou zamestnávateľovi 13.07.2021, teda v zákonom stanovenej jednomesačnej lehote.

15. Pokiaľ ide o samotnú podstatu okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalovaný ako
zamestnanec tvrdí, že mu mzda za mesiac máj 2021 nebola vyplatená. Podľa dokladov predložených
žalobcom ako zamestnávateľom, všetky mzdové nároky zamestnanca za obdobie od 1/2021 do 07/2021
boli uhradené, ako to vyplýva i z predloženej tabuľky, ktorá je súčasťou vyjadrenia žalobcu (č.l.146 a
nasl. spisu) ako aj výpisov z účtu. Je nesporné, že 08.06.2021 bola poukázaná na účet žalovaného

čiastka 1.259,74 eur, ktorou boli uspokojené nároky zamestnanca na mzdu za mesiac máj 2021 ako
aj diéty, ktoré boli vyúčtované zo strany zamestnanca. Podľa predloženej výplatnej pásky žalovaného
za máj 2021, žalovanému vznikol nárok na mzdu vo výške 428,44 eur vychádzajúc z dohodnutej mzdy
v pracovnej zmluve (po zvýšení základnej mzdy zo sumy 520 eur mesačne na sumu 623 eur ), ktorá
výškamzdyresp.zaradeniedopríslušnéhostupňanáročnostinebolimedziúčastníkmipracovnejzmluvy

sporné, tieto neboli doposiaľ namietané, ani v čase doručenia oznámenia zamestnanca o okamžitom
skončení pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac máj 2021. Až v priebehu konania
žalovaný spochybnil prostredníctvom právneho zástupcu zaradenie do príslušného stupňa náročnosti,
keď práca žalovaného zodpovedá 2. resp. 3. stupňu náročnosti a z toho žalovanému nebol vyplatený
ani len základný mzdový nárok. Nespokojnosť zamestnanca so zaradením do príslušného stupňa

náročnosti práce a z toho dôvodu nevyplatenie príslušnej výšky mzdy však nie je podľa názoru súdu
možné namietať už v prebiehajúcom konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru,
keď dovtedy (teda do uskutočnenia samotného úkonu smerujúceho k skončeniu pracovného pomeru
zamestnanca), táto okolnosť nebola sporná. Z predložených dokladov vyplýva, že mzda 428,44 eur za
mesiac máj 2021 bola uhradená dňa 8.6.2021, pričom samotné okamžité skončenie pracovného pomeru

sa viaže výlučne na neuhradenie mzdy za máj 2021.

16. Z uvedených dôvodov súd potom žalobe žalobcu vyhovel, keď žalovaný nepreukázal existenciu
dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru z jeho strany, preto súd určil, že okamžité skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnanca zo dňa 12.7.2021 je neplatné.

17. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

18. Zároveň súd nepriznal štátu náhradu trov konania spočívajúcich vo vyplatení odmeny pribratého

tlmočníka, ktorý postup súvisí s uplatnením práva žalovaného, ktorý nie je občanom Slovenskej
republiky, konať v materinskom jazyku a náklady s tým spojené znáša štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní

rozhodne Krajský súd v Žiline.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.