Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011365
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118011365.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov
JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa
29.01.2020 v trestnej veci obžalovaných Q. N. a P. Q., pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods.
1, ods. 2 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaných
a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26.02.2019, sp. zn. 4T/78/2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania obžalovaných Q. N., P. Q. a prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 26.02.2019, sp. zn. 4T/78/2018 boli obžalovaní Q. N. a P.
Q. uznaní vinnými z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1/po predchádzajúcej vzájomnej dohode od presne nezisteného dňa a mesiaca roku 2014 v F. naviedli
M. L. nar. XX.XX.XXXX a G. L., nar. XX.XX.XXXX, aby si v Českej republike v pobočke C. akciová
spoločnosť (C. a.s.) založili účet, kde následne M. L. si dňa 09.06.2014 v A. v Českej republike v
pobočke C. a.s., založila účet číslo XXXXXXXXX/XXXX, ku ktorému jej bola vydaná platobná karta,
ako aj prihlasovacie údaje k internetbankingu, ktoré odovzdala Q. N. a P. Q., taktiež dňa 09.06.2014
si G. Giňová v A. U. v Českej republike v pobočke C. a.s., založila účet číslo XXXXXXXXX/XXXX, ku

ktorému jej bola vydaná platobná karta, ako aj prihlasovacie údaje k internetbankingu, ktoré odovzdala
Q. N. a P. Q., po tom čo im boli odovzdané všetky podklady k účtom vykonali bankové transakcie, a
to tak, že dňa 09.06.2014, 19.06.2014 a 20.06.2014 boli na účet č. XXXXXXXXX/XXXX M. L. vložené
finančné prostriedky spolu vo výške 296.164,46 korún českých (10.787,40 eur), pričom dňa 22.06.2014
uskutočnili platobnou kartou M. L. dva výbery hotovosti, každý vo výške 2.000,- eur (55.972 korún
českých), jeden výber hotovosti vo výške 1.300,- eur (36.381,80 korún českých) a jeden výber hotovosti

vo výške 80,- eur (2.238,88 korún českých) z bankomatu C. a.s., pobočka F., ul. M. XX, pričom vykonané
výbery sú na ťarchu účtu zúčtované najskôr nasledujúci pracovný deň a následne dňa 23.06.2014
o 01.29 hod. zadali prostredníctvom elektronického bankovníctva bezhotovostnú prioritnú platbu vo
výške 295.000,- korún českých (10.540,98 eur) na účet G. L. číslo XXXXXXXXX/XXXX napriek tomu,
že museli mať vedomosť, že na bankovom účte číslo XXXXXXXXX/XXXX nie je dostatok finančných
prostriedkov, ako aj následne platobnou kartou vykonali ďalšie dva výbery hotovosti každý vo výške

2.000 eur (55.972,- korún českých) a jeden výber hotovosti vo výške 1.380,- eur (38.620,68 korún
českých) z bankomatu C. a.s., pobočka F., ul. M. XX, čím takto využili omeškanie bankového systému
pri zúčtovaní realizovaných platieb a spôsobili nepovolené prečerpanie disponibilného zostatku na účte
vo výške 10.513,59 eur (299.964,90 korún českých) na škodu C. akciová spoločnosť,

2/ po predchádzajúcej vzájomnej dohode od presne nezisteného dňa a mesiaca roku 2014 v F. naviedli

D. T. nar. XX.XX.XXXX, N. N., nar. XX.XX.XXXX, aby si v Českej republike v pobočke C. akciová
spoločnosť (C. a.s.) založili účet, kde následne D. T. si dňa 16.07.2014 v W. v Českej republike vpobočke C. a.s., založil účet číslo XXXXXXXXX/XXXX, ku ktorému mu bola vydaná platobná karta,
ako aj prihlasovacie údaje k internetbankingu, ktoré odovzdal Q. N. a P. Q., taktiež dňa 16.07.2014 si
N. N. v W. v Českej republike v pobočke C. a.s., založila účet číslo XXXXXXXXX/XXXX, ku ktorému

jej bola vydaná platobná karta, ako aj prihlasovacie údaje k internetbankingu, ktoré odovzdala Q. N.
a P. Q., po tom, čo im boli odovzdané všetky podklady k účtom vykonali bankové transakcie, a to
tak, že od 10.08.2014 do 11.08.2014 využili systémovú chybu pre prevádzanie offline transakcií (bez
overovania aktuálneho zostatku) a prostredníctvom elektronického bankovníctva zadali bezhotovostnú
platbu vo výške 292.000,- korún českých (10.285,67 eur) z účtu číslo XXXXXXXXX/XXXX vedeného

v C. a.s,., na meno N. N. na účet číslo XXXXXXXXX/XXXX vedeného v C. a.s., ul. M. XX na meno
D. T. a následne vykonali desať výberov hotovosti platobnou kartou vydanou na meno N. N. z účtu
číslo XXXXXXXXX/XXXX vedeného v C. a.s. na meno N. N. z bankomatu C. a.s., pobočka F., ul. M.
XX v celkovej sume 299.220,06 korún českých (10.540,- eur), čím takto využili omeškanie bankového
systému pri zúčtovaní realizovaných platieb, spôsobili nepovolené prečerpanie disponibilného zostatku
na účte vo výške 10.540,- eur (299.220,06 korún českých) na škodu C., akciová spoločnosť, následne

dňa 11.08.2014 uskutočnili operáciu platobnou kartou vydanej k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného
v C., a.s. na meno D. a zneužili systémovú chybu pre prevádzanie offline transakcií (bez overovania
aktuálneho zostatku) a vykonali päť výberov hotovosti z bankomatov v F. v celkovej sume 10.613,73 eur
(295.231,70 korún českých), a tak spôsobili nepovolené prečerpanie disponibilného zostatku na účte vo
výške 112,90 eur (3.140,70 korún českých), čím takto využitím časového odstupu v bankovom systéme

C. E., a.s. medzi zadaním platby prostredníctvom internet bankingu (realizáciou výberu z bankomatu)
a zúčtovaním platby (výberu z bankomatu) spôsobili C. a.s., škodu vo výške 10.652,90 eur (301.110,76
korún českých) a celkovo takto pre C. a.s., so sídlom H. XXX/XXX, F. 5, Česká republika, spôsobili škodu
vo výške 21.166,49 eur.

Za uvedený skutok im bol zhodne podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j) Tr. zákona
a § 38 ods. 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona im bol výkon tohto trestu podmienečne odložený.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona im bola stanovená skúšobnú doba v trvaní 4 rokov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona im bola uložená povinnosť, aby v skúšobnej dobe nahradili spôsobenú
škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd zaviazal obžalovaných Q. N. a P. Q. na náhradu škody poškodenej
C., a.s. spoločne a nerozdielne vo výške 21.166,49 eur.

Proti tomuto rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku,
riadne a včas, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolania obžalovaní proti všetkým výrokom

rozsudku a podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.02.2019 aj prokurátor proti výroku o treste.

Obžalovaní odôvodnili svoje odvolania prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu prvého
stupňa dňa 17.06.2019. Namietali, že popis skutku uvedený v skutkovej vete výroku o vine musí byť
uvedený tak, aby jednotlivé jeho časti zodpovedali znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý

boli obžalovaní uznaní vinnými. O takýto prípad však nejde, pokiaľ vo výroku o vine uvedená skutková
veta neobsahuje úplný popis skutočností rozhodných pre naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty
trestného činu. Skutok, ktorý je sčasti nejasný a sčasti neúplný, nemôže byť podkladom pre výrok o vine
obžalovaných zo spáchania stíhaného prečinu. Súd prvého stupňa výrok o vine napadnutého rozsudku
mechanicky stotožnil so skutkovou vetou obžalobného návrhu prokurátora bez toho, aby skúmal, či je

skutok dostatočne vymedzený pre výrok o vine a či použitá právna kvalifikácia má svoj úplný odraz
v popise skutku. Skutková veta výroku o vine v bode 1/ rozsudku, ako aj obžaloby, obsahuje údaje o
založení účtov M. L. a G. L. v pobočke C., ku ktorým im bola vydaná platobná karta, ako aj prihlasovacie
údaje k internetbankingu, ktoré vraj mali odovzdať obom obžalovaným, pričom M. L. vložila na svoj
účet finančné prostriedky spolu vo výške 296.164,46 Kč (10.787,40 eur) a následne dňa 22.06.2014

mali oni ako obžalovaní uskutočniť platobnou kartou M. L. dva výbery, každý po 2.000,- eur, jeden
výber vo výške 1.300,- eur, jeden výber vo výške 80,- eur a dňa 23.06.2014 mali byť dva výbery v
hotovosti po 2.000,- eur a jeden výber 1.380,- eur, pričom pri súčte týchto výberov z účtu M. L. sa
uskutočnilivýberyspoluvovýške10.760,-eurakeďženajejúčetbolovložených10.787,40eur,zostatokna účte predstavoval sumu 27,40 eur. Ani prípadná transakcia tak, ako je uvedená v skutkovej vete
výroku o vine a v obžalobe bezhotovostnej prioritnej platby z účtu M. L., aj keď na tomto účte nebol
dostatok finančných prostriedkov, vo výške 10.540,98 eur na účet G. L., nemôže predsa pre banku

spôsobovať žiadnu škodu, pretože podľa skutkovej vety napadnutého rozsudku aj obžaloby, sa z účtu
G. L. neuskutočnil žiaden výber, ani len jedného centa. Ak vznikol debet, teda mínusový stav na účte
M. L., pri tejto transakcii podľa výroku o vine tak na druhej strane na účte G. L. vznikol prebytok,
keďže na jej účet sa peniaze previedli, ale z účtu nebol vykonaný žiaden výber. Takou transakciou preto
žiadna škoda banke nemohla vzniknúť. K pojmu debet je potrebné ešte zdôrazniť, že ide o účtovné

vyjadrenie stavu financií na tom ktorom účte, čo nie je identické s pojmom škoda. To znamená, že v
danom prípade chýba následok ako majetková škoda, ktorá je jednou z obligatórnych znakov skutkovej
podstaty trestného činu podvodu. Popis skutku v bode 2/ skutkovej vety výroku o vine aj obžaloby je
tiež sčasti nejasný a sčasti neúplný, pretože v ňom chýba základný a podstatný údaj o tom, aká prvotná
výška finančných prostriedkov mala byť vložená, či už na účet N. N. alebo účet D. T., pretože bez tohto
údaja o vklade peňažnej sumy na ten ktorý účet nie je možné vyčísliť objektívne akúkoľvek škodu, ak

vôbec vznikla, aj napriek tomu, že v tomto skutku nechýbajú údaje o bankových transakciách a výberoch
peňazí na oboch účtoch, na rozdiel od skutku 1/ výroku o vine. Teda, bez konkretizovania presnej sumy
finančných prostriedkov vložených na účet svedkov N., resp. T., nie je možné vyčísliť a objektivizovať
vznik akejkoľvek škody, ktorá by predstavovala pre C. a.s. majetkovú ujmu. Tieto údaje naviac chýbajú
aj v odôvodnení napadnutého rozsudku. Aj pre vyššie uvedený skutok platí, že skutok, ktorý je sčasti

nejasnýasčastineúplný,nemôžebyťpodkladomprevýrokovineobžalovanýchzospáchaniastíhaného
prečinu.Popierajúspáchanieakéhokoľvekskutku,ktorýsaimkladiezavinu,ajkeďjepravdou,žeboliso
svedkamivČechách,kdesisamizaložiliúčty,naktoréimmalabyťvyplácanámzdazaverejnoprospešné
práce, ktoré tam mali vykonávať. Nie je preto ani významné a rozhodujúce, o aké konkrétne práce
malo ísť a akú výšku škody mali za tieto práce poberať alebo či malo ísť o turnusové práce alebo

jednorazovúprácu,načomsasúdsnažíspochybniťichvierohodnosť.Žiadnepeniazesvedkomnedávali
a jedinou odmenou mala byť len provízia zo sprostredkovania pracovníkov. Nie je pravdou, aby im
svedkovia po založení účtov odovzdali platobné karty, ako aj prihlasovacie údaje k internetbankingu,
preto ani žiadne bankomatové výbery peňazí a bankové operácie prostredníctvom internetu na týchto
účtoch nemohli vykonávať. Preto popierajú akúkoľvek účasť na skutku, ktorý je predmetom obžaloby.

Výpovede svedkov, vzhľadom na uvedené, sú nepravdivé a zavádzajúce, len aby zakrývali skutočných
páchateľov, ak je vôbec pravdou, či banke vznikla škoda, vzhľadom na popis skutku v skutkovej vete
výroku o vine, ako aj obžaloby. Skutková veta predsa musí zodpovedať právnej vete obsahovo tak, aby
bolo možné konštatovať naplnenie zákonných znakov trestného činu. To znamená subsumovať zistený
skutkový stav pod príslušné ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona, čo v danej veci absentuje.

Dokazovanie viny a zároveň aj starostlivosť o popis skutku právnej vety, či právnej kvalifikácie, je v
zásade len vecou prokurátora, ktorého konanie pred súdom ťaží v tomto smere dôkazné bremeno.
Úlohou súdu nie je pomáhať prokurátorovi, pretože sa tým narúša princíp nezávislosti súdu, ale aj
zásada kontradiktórnosti súdneho konania. Nepriame dôkazy musia tvoriť sústavu, harmonický celok,
ktorá bude tvoriť uzavretú logickú sieť udalostí, ktoré nielen spoľahlivo a presvedčivo potvrdzujú všetky

okolnosti žalovaného skutku a z jeho spáchania usvedčujú obžalovaných, ale súčasne vylučujú možnosť
akéhokoľvek iného záveru. I každý nepriamy dôkaz musí byť nepochybne preukázaný. Súd prvého
stupňa žiadnym spôsobom nezisťoval, neskúmal, či svedkovia nemohli mať vyššie peňažné prostriedky,
ktoré by sami vkladali na nimi zriadené účty. Súd tiež nepreveroval, či skutočne svedkovia nevedeli
používať platobné karty, pracovať s počítačom a internetom. Nie je vylúčené ani, že takéto činnosti

mohli ovládať aj ľudia z ich okolia. Ak je skutočne pravdou, že svedkovia neovládajú uvedené činnosti,
ako je potom možné, že pracovníci bánk týmto osobám založili predmetné účty a naviac, keďže títo
pracovníci vedeli o systémovej chybe oneskoreného zúčtovanie platieb z bankomatov, potom oprávnene
tu vyvstáva podozrenie, že takúto nekalú činnosť mohli vykonávať aj samotní pracovníci bánk.
Pritom neexistuje čo len jediný priamy dôkaz, ani žiaden listinný a vecný dôkaz, ktorý by obžalovaných

usvedčoval zo spáchania trestného činu podvodu, ktorý im obžaloba kladie za vinu. Výpovede svedkov,
ako nepriame dôkazy, neboli potvrdené žiadnymi ďalšími dôkazmi. Súd môže rozhodnúť len o skutku,
ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu. Náležité zistenie skutkového stavu veci je zároveň nevyhnutným
a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Z uvedených dôvodov navrhujú, aby Krajský
súd v Prešove napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju

v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor svoje odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.11.2019.
Namietal, že má za to, že uložený trest napadnutým rozsudkom je neprimeraný, nakoľko súdnedostatočne vyhodnotil okolnosti majúce vplyv na druh a výmeru ukladaného trestu. Obžalovaným bolo
navrhnuté uložiť popri podmienečnom treste odňatia slobody aj peňažný trest v zmysle § 56 ods. 1 Tr.
zákona. V súvislosti s týmto poukazuje na zábrannú funkciu peňažného trestu, ktorého citeľná výmera

by odčerpala peňažné prostriedky potrebné na ďalšie páchanie trestnej činnosti. Obžalovaní v danej
veci použili vlastné finančné prostriedky, ktoré prostredníctvom ďalších osôb vložili na nimi založené
účty a následne zneužitím systémovej chyby u poškodeného vykonali výbery z bankomatov, ktoré sa
okamžite neodzrkadlili na zostatkoch na účtoch a prevodné operácie prostredníctvom internetbankingu
z uvedených účtov. Obžalovaní sú obvinení v ďalších trestných veciach za spáchanie obdobných

skutkov. Vzhľadom na skutočnosť, že páchanie trestnej činnosti v ich prípade je motivované snahou
o neoprávnený majetkový prospech, má za to, že na spravodlivé potrestanie u nich je potrebné popri
podmienečnom treste uložiť aj peňažný trest. Preto navrhuje, aby súd druhého stupňa zrušil napadnutý
výrok prvostupňového súdu o uloženom treste a uložil obžalovaným primeraný trest v rámci zákonnej
trestnej sadzby za súčasného uloženia primeraného peňažného trestu.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia
podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby,
ktoréneboliodvolaniamivytýkané,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.poriadku
a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných, ani prokurátora, nie sú dôvodné.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uvedený priebeh skutku bol preukázaný najmä
výpoveďami svedkov O. C., M. L., G. L., N. N. a D. T., ktorých výpovede na hlavnom pojednávaní boli
nielen konzistentné s ich výpoveďami v prípravnom konaní, ale navzájom sa dopĺňali a vytvárali logicky
ničím nenarušený priebeh udalostí, ktoré boli potvrdzované aj listinnými dôkazmi z bankových systémov

poškodeného. Súd nezistil žiaden motív poškodených úmyselne poškodiť obžalovaným, rovnako viacerí
z nich ako dlhodobo nezamestnaní a vzhľadom na ich vystupovanie, používané výrazové prostriedky,
nemali ani kapacitu na používanie internetbankingu. Taktiež súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by
preukazovali, že by vôbec títo svedkovia mali tak vysoké peňažné prostriedky, aby tieto sami osebe
vkladali z vlastnej motivácie na nimi zriadené účty, keďže išlo dlhodobo o osoby

nezamestnané. Naproti tomu výpovede obžalovaných N. a Q. súd vyhodnotil s pohľadom na reálnosť
konkrétnej situácie ako nedôveryhodné a vzájomne si odporujúce, keď N. vypovedal, že hľadali
záujemcu na výkopové práce a ženy na upratovacie práce, Q. vypovedal len o kopáčskych prácach,
N. vypovedal, že odmena mala byť 17.000,- až 18.000,- Kč a Q., že 14.000,- až 15.000,- Kč a
iné. Obaja obžalovaní pri podrobnejších otázkach o záujme tretej osoby o pracovníkov a identite

a kontaktných údajov tretej osoby vypovedali vyhýbavo, s tým, že si nepamätajú, pričom o iných
okolnostiach vypovedali primerane, podrobne, s odstupom času. Z oboch ich výpovedí vyplynulo, že
v rozhodnom období nemali nijaké úspechy pri úspešnom obsadení pracovníkov pre iné firmy a tak
sa rovnako javí ako nedôveryhodné ich vysvetlenie okolností, za akých zabezpečili v podstate štyrikrát
dopravu pre piatich ľudí v rozmedzí niekoľkých týždňov za situácie, že im hradili cestu, pričom si

nepamätali ani názov firmy záujemcov o prácu ergo o založenie účtov do pobočiek C. banky v A. U.
a W. a pritom týchto ďalej neodprevádzali do jednotlivých pobočiek, aby im pomohli zriadiť uvedené
účty, ale nechali to na nich samých, keď už prešli takú cestu a vynaložili toľko úsilia. Pokiaľ ide obranu
obžalovaných, že nebolo preukázané, že to boli práve oni, ktorí dávali pokyn na finančné operácie
prostredníctvom internetbankingu vo vzťahom k jednotlivým účtom, resp. že nebolo preukázané, že oni

vyberali peňažné prostriedky z bankomatov, súd považuje za potrebné uviesť, že je nepodstatné pre
posúdenie ich zodpovednosti, či to urobili sami osobne alebo prostredníctvom iných osôb. Pre súd bolo
rozhodujúce, že bolo v konaní bez dôvodných pochybností preukázané, že boli to práve obžalovaní,
ktorí mali ako poslední k dispozícii všetky bankomatové karty k účtom, rovnako i SIM karty s telefónnymi
číslami, ktoré boli registrované pri otváraní účtov pre účely internetbankingu a že predmetné operácie

i nastali.

Po preskúmaní odvolaniami napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu, odvolací súd v
prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako pokračovací
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20

Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykované dôkazy pred súdom prvého stupňa v dostatočnom
rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným spôsobom. Z takto
procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú
oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský súd zasprávne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne
rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na jeho
rozhodnutie z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností v celom rozsahu odkazuje.

Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy
boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s
týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu, a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných
strán.

Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok tak priamych, ako
aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaní
Q. N. a P. Q. spáchali skutok, ktorý sa im obžalobou kládol za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných
prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v
zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku na vytvorenie záveru o tom, či
došlo k spáchaniu skutku, ak áno, ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa

zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.

V súlade s uvedeným je preto možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaných ustáliť
predovšetkým na základe výpovedí svedkov O. C., M. C., G. L., N. N. a D. T. a s nimi korešpondujúcich
listinných dôkazov.

Svedok O. C. opísal ako prišiel za ním obžalovaný N., či mu nespraví účet na svoje meno a následne
prišiel, či mu nezoženie ľudí, ktorí by v Českej republike otvorili účty. On si otvoril účet a zavolal M. a G.
C. a išli do Čiech otvoriť účty. Telefónne číslo kúpili v N. a dali do banky, Q. im napísal čísla na papieriky.
Q. dal české peniaze M. C., aby odniesla do banky v obálke a dala na účet. Potvrdenia z banky, aj kartu,

dali Q.. On dal každému z nich po 50,- eur a o týždeň, keď mu dali karty, po ďalších 50,- eur. Potom
chcel ďalších ľudí, tak išli L., C., N., T. a C., ktorí pre nich založili účty a všetko prebehlo rovnako, ako aj
u nich. V Českej republike bol dvakrát na dvoch rozličných miestach, a to aj s ostatnými, ktorých zohnal.
Obžalovaní pri založení účtov neboli, ale stáli vonku.

Výpoveď svedka O. C. je v celom rozsahu potvrdzovaná výpoveďou svedkyne M. C., ktorá uviedla, že
prišiel O. C., že kamarát dáva 100,- eur za účty. Išli do ČR, a to O., G. L., ona a pán Q. a pán X.. Q.
dal manželovi 15,- eur na SIM karty, zobrali ich obžalovaní. Keď prišli do ČR, poslali ich do banky. V ČR
boli dvakrát, prvýkrát dali robiť karty, druhýkrát po nich boli. Všetky papiere a karty dali obžalovaným.
Nevie, či 100,- eur dostala naraz alebo na dvakrát.

V zhode s týmito výpoveďami je aj výpoveď svedkyne G. L., ktorá uviedla, že obžalovaní zobrali karty,
čo mala z Čiech. V ČR bola s obžalovanými dvakrát s tým, že urobia karty a budú mať nejakú robotu.
Dostala za to 100,- eur od O. C..

Uvedené výpovede sú potvrdzované aj výpoveďou svedkyne N. N., ktorá uviedla, že obžalovaných
pozná, odkedy prišli na S.. Títo ich zobrali do N., kúpili kartu v Tescu, potom im kartu zobrali. Išli do W.
s D. T. vkladať peniaze, asi 150.000,- až 160.000,- Kč, tieto mali od Q.. T. bol v inej banke, peniaze mal
tiež od Q.. V ČR bola jedenkrát, dostala karty aj vkladali tie peniaze. S kartou ani internetbankingom
robiť nevie.

Rovnako svedok D. T. vypovedal, že O. C. prišiel za ním, či si nechce zarobiť 100,- eur. Išli do W., cestou
v N. kúpili kartu, mali urobiť vklad v banke. Vkladal 150.000,- alebo 160.000,- Kč, pričom peniaze im dali
obžalovaní. Keď sa vrátili do F., obaja so N. dostali po 100,- eur.

Výpovede uvedených svedkov sú v plnej zhode aj s listinnými dôkazmi, a to najmä s výpismi z účtov
uvedených osôb a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

Vykonaným dokazovaním bola zároveň vyvrátená účelová obrana obžalovaných, že predmetný skutok

nespáchali a s uvedenými svedkami boli v Čechách, kde si títo sami založili účty, na ktoré im mala
byť vyplácaná mzda za verejnoprospešné práce, ktoré mali vykonávať. V súvislosti s uvedeným sa
odvolací súd stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa v časti, že nebol zistený žiaden
motív svedkov úmyselne poškodiť obžalovaným, s tým, že nebolo zistené, aby títo svedkovia vôbecmali také peňažné prostriedky, aby sami osebe tieto mohli vkladať na nimi zriadené účty, keďže išlo o
osoby dlhodobo nezamestnané, s tým, že uvedení svedkovia vypovedali v rámci svojich intelektuálnych
možností konzistentne vo vzťahu k ich výpovediam v prípravnom konaní, ako aj vo vzťahu k ich

výpovediam navzájom. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého
stupňa v časti, kde konštatuje, že obžalovaní nedokázali logicky vysvetliť, prečo, keď si dali námahu
odviezť záujemcov o prácu do Českej republiky za účelom založenia účtov, týchto ďalej nesprevádzali do
jednotlivých pobočiek a nepomáhali im uvedené účty zriadiť, pričom obranu obžalovaných spochybňuje
aj skutočnosť, že sa nedokázali rozpomenúť, pre akú firmu, resp. pre akú osobu mali sprostredkovať

týchto záujemcov o prácu a nedokázali poskytnúť, resp. uviesť žiaden kontakt na danú osobu napriek
tomu, že s touto mali byť predtým v pravidelnom a pomerne častom kontakte.

Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaných po právnej stránke kvalifikoval ako pokračovací
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20
Tr. zákona, nakoľko obžalovaní spoločným konaním na škodu cudzieho majetku sa obohatili tým, že

využili omyl iného a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Preto aj odvolací súd má za to,
že obžalovaní týmto svojím konaním naplnili tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke skutkovú
podstatu uvedeného prečinu.

Okresný súd sa pri rozhodovaní o treste obžalovaných zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi

okolnosťami, pričom u obžalovaných zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, a
to,žeobžalovaníviedlipredspáchanímtrestnéhočinuriadnyživot.Priťažujúcuokolnosťuobžalovaných
nezistil žiadnu.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň

prihliadol aj na osobu obžalovaných, pričom vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností upravil
trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom stanovej trestnej sadzby o jednu tretinu. S
poukazom na odpis z registra trestov obžalovaných, z ktorých vyplýva, že títo neboli doposiaľ súdne
trestaní, aj keď obaja boli opakovane postihnutí za priestupky na úseku cestnej dopravy, mal aj odvolací
súd zato, že trest uložený obžalovaným vo výmere určenej súdom prvého stupňa v trvaní 18 mesiacov

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 rokov za súčasného uloženia povinnosti, aby v
skúšobnej dobe nahradili spôsobenú škodu, považoval za trest primeraný a dostatočný na nápravu
obžalovaných, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne rozhodol, ak takýto
trest obžalovaným uložil.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaných, že popis skutku tak, ako je uvedený v skutkovej
vete výroku o vine, nezodpovedá zákonným znakom skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,
tento je sčasti nejasný a sčasti neúplný, nakoľko v ňom v bode 1/ výroku o vine rozsudku chýba
skutočnosť, že po tom, čo peňažné prostriedky boli prevedené z účtu M. L. na účet G. L. a zároveň boli
vybraté z účtu M. L. v celom rozsahu, pričom v skutku absentuje zmienka o tom, že tieto boli vybraté

aj z účtu G. L. v celom rozsahu, odvolací súd udáva, že k naplneniu skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu spočívajúceho vo využití omylu a spôsobení škody na cudzom majetku postačuje, že
obžalovaní napriek tomu, že mali vedomosť, že na účte M. L. sa už nenachádzajú finančné prostriedky,
lebo tieto boli z tohto účtu vybraté, zároveň tieto finančné prostriedky v celom rozsahu previedli na
účet G. L., čím došlo k duplicitnému odúčtovaniu vložených peňažných prostriedkov z účtu M. L. a

tým aj k dokonaniu skutku. Vo vzťahu k námietke obhajoby, že v bode 2/ rozsudku vo výroku o vine
absentuje skutočnosť, že na účet N. N. alebo D. T. mala byť vložená určitá suma, čím nebola stanovená
prvotná výška finančných prostriedkov, odvolací súd udáva, že rovnako k naplneniu skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu došlo po tom, čo peňažné prostriedky na účte N. N. boli v celom rozsahu
vybraté a zároveň tieto boli prevedené na účet D. T., z ktorého boli rovnako v celom rozsahu vybraté,

pričom skutočnosť, že tieto peňažné prostriedky predtým boli vložené v konkrétnej výške, by dokreslila
a precizovala priebeh uvedeného čiastkového útoku žalovaného skutku, avšak samo osebe to nemá za
následok nenaplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, nakoľko k jej naplneniu už došlo
vyššie uvedeným spôsobom, a to výberom všetkých vložených peňažných prostriedkov z účtu N. N. a
následnému prevodu peňažných prostriedkov na účet D. T. a ich následnému výberu. Už len záverom

k uvedenému krajský súd dodáva, že je zrejmé, že k tomu, aby bolo možné s inkriminovanou sumou
nakladať, či už jej výberom, alebo prevodom, je potrebné, aby táto bola vopred na predmetný bankový
účet vložená. Skutočnosť, že k tomu došlo vyplýva o.i. aj z jednotlivých výpisov z inkriminovaných
bankových účtov, ktoré boli oboznámené v rámci listinných dôkazov pred súdom prvého stupňa, keď zvýpisu z bankového účtu N. N. vyplýva, že na jej účet bola dňa 16.07.2014 vložená suma 150,- Kč, dňa
07.08.2014 sumy 96.000,- Kč, 97.000,- Kč a 5.100,- Kč a dňa 08.08.2014 boli na jej účet prevedené
sumy 90.000,- Kč a 5.000,- Kč z účtu D. T. a z výpisu z bankového účtu D. T. vyplýva, že na jeho účet bola

dňa 16.07.2014 vložená suma 200,- Kč, dňa 07.08.2014 suma 95.000,- Kč a následne dňa 08.08.2014
boli z jeho účtu na účet N. N. prevedené sumy 90.000,- Kč a 5.000,- Kč.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora krajský súd udáva, že sa nestotožnil s tvrdením
prokurátora o nevyhnutnosti uloženia peňažného trestu obžalovaným.

Podľa § 56 ods. 5 Tr. zákona, peňažný trest súd neuloží, ak by sa tým zmarila možnosť náhrady škody
spôsobenej trestným činom.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa obžalovaným uložil v rámci trestu povinnosť, aby v
skúšobnej dobe nahradili spôsobenú škodu a rovnako ich podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal

nahradiť škodu poškodenej C., a.s., spoločne a nerozdielne vo výške 21.166,49 eur, odvolací súd mal za
to, že prípadným uložením peňažného trestu obžalovaným by mohlo dôjsť k zmareniu možnosti náhrady
škody spôsobenej trestným činnom.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a

zákonné a odvolanie obžalovaných, ako aj prokurátora, vyhodnotil ako nedôvodné a tieto postupom
podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.