Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2722201338
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2722201338.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzosudcov–predsedu:JUDr.PeterDumanačlenov:JUDr.Erika
Tischlerová a JUDr. Róbert Foltán v sporovej veci žalobcu: OIL JPM, s.r.o., IČO: 31 644 945, Hodonínska
cesta, Holíč, zast.: Mgr. Mário Arbet, Námestie sv. Martina 3A, Holíč, proti žalovaným: 1. BALKONA
INVEST, s.r.o., IČO: 47 208 066, Drieňová 1J, Bratislava a 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXXX/XX,
E., zast.: Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., IČO: 36 862 746, Bajkalská 21/A, Bratislava, o návrhu

žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej 2 proti uzneseniu Okresného
súdu Skalica z 09.11.2022, č. k. 9Cb/13/2022-47, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovanej 2 na zastavenie konania sa zamieta.

II. Napadnuté uznesenie sa mení tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancieuložilžalovanej2povinnosťdočasnesazdržaťakéhokoľvek
nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX, okres Skalica, obec a katastrálne územie
E., v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Skalica, katastrálnym odborom, a to s bytom
č. XX nachádzajúcim sa na X. C., vchod XX bytového domu v E., F. G. C. D. E. H. XXXX, ktorý je
vybudovaný na pozemkoch – parcelách registra „C“ č. 379, č. 380, č. 381 a č. 382, so spoluvlastníckym

podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach horeuvedeného bytového domu vo veľkosti
62/2773, spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 62/2773 na pozemku, a to parcela registra „C“ č. XXX
– zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 217 m2, parcela registra „C“ č. 380 – zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 216 m2, parcela registra „C“ č. 381 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 220
m2, parcela registra „C“ č. 382 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 218 m2, a s bytom č. XX
nachádzajúcim sa na X. C., vchod XX bytového domu v E., F. G. C. D. E. H. XXXX, ktorý je vybudovaný

na pozemkoch – parcelách registra „C“ č. XXX, H. XXX, H. XXX A. H. XXX v E., spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach horeuvedeného bytového domu vo veľkosti
75/2773 a spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 75/2773 na pozemku, a to parcela registra „C“ č.
379 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 217 m2, parcela registra „C“ č. 380 – zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 216 m2 parcela registra „C“ č. 381 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
220 m2 parcela registra „C“, parc. č. 382 – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 218 m2, a to

až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej Okresným súdom Skalica pod sp. zn.
9Cb/13/2022.

Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na účely konania o neodkladnom
opatrení k týmto skutkovým záverom:Žalovaná 2 uskutočnila úkony smerujúce k scudzeniu majetku v jej vlastníctve, čo mal súd preukázané
z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kde boli vyznačené plomby u jednotlivých bytov, a to na základe
vkladových konaní č. V-2800/2022 a č. V-2799/2022, (zápis darovacích zmlúv). Žalovaný 1 od roku

2019 nepodal účtovnú závierku, a teda nie je možné zistiť rozsah jeho majetku. V tomto prípade
existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva (resp. s
inými dispozičnými úkonmi) k predmetným nehnuteľnostiam, keďže žalovaná po darovaní nehnuteľností
nebude disponovať žiadnym iným majetkom a nebude môcť dlh žalovaného 1 ako ručiteľka uspokojiť.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ustanovení § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1, §
325 ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 a § 332 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dospel k záveru, že žalobca osvedčil
dôvodnosť nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, a súd prvej inštancie
tak mal preukázanú potrebu neodkladnej úpravy pomerov pre hrozbu nebezpečenstva bezprostredne

hroziacej ujmy na jeho právach (ohrozenie exekúcie. Nariadil preto neodkladné opatrenie, ktorým
uložil žalovanej 2 povinnosť zdržať akéhokoľvek nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami, a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného súdom prvej inštancie pod sp. zn.
9Cb/13/2022. Vo výroku nešpecifikoval možné spôsoby nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami,
keďže žalobcom uvedené spôsoby nakladania (scudzenie, zaťaženie, prenajatie) sú už vo formulácii

„akéhokoľvek“ zahrnuté. Uložením povinnosti žalovanej 2 nenakladať s predmetnými nehnuteľnosťami
sa nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán
sporu a na strane žalovanej nevznikne neprimeraná ujma. O náhrade trov konania prvoinštančný súd
nerozhodoval, pretože neodkladné opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (nejde o
neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu), a teda nemožno v danom prípade postupovať v

zmysle § 262 ods. 1 CSP.

Včasným odvolaním proti tomuto uzneseniu sa žalovaná 2 domáhala jeho zmeny tak, že sa návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, prípadne zastavenia konania. Žalovaná vzniesla

námietku nedostatku právomoci civilného súdu s odkazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú
vzmluveoodberePHMadoplnkovéhotovaruz18.12.2018(ďalejlen„zmluvaoodberePHM“).Žalovaná
2 ako fyzická osoba nikdy nepodpísala listinu, ktorú žalobca predložil ako dôkaz o prevzatí ručiteľského
záväzku. Žalovaná 2 preto spochybňuje pravosť tohto podpisu, keďže sama nemá vedomosť o tom,
že by takúto listinu podpísala. Zároveň žalovaná 2 z rovnakého dôvodu spochybňuje aj platnosť

samotnej zmluvy o odbere PHM. Z predložených listín založených do súdneho spisu je zjavné a
pravdepodobné, že listinu ručiteľského vyhlásenia, ako aj samotnej zmluvy podpísala totožná osoba.
Zároveň však, hoci je v záhlaví oboch úkonov uvedená žalovaná 2 ako subjekt konajúci v mene
žalovaného 1, sa podpis na týchto dokumentoch absolútne nepodobá na štandardný a jediný spôsob
a výraz podpisu, ktorý používa žalovaná 2 (na posúdenie tejto skutočnosti predložila svoj podpis na

plnomocenstve). Subjekt, ktorý listiny podpisoval, sa nesnažil napodobniť podpis žalovanej 2, a teda
v mene spoločnosti nekonala žalovaná, ale pravdepodobne iná osoba. Nejde o podpis žalovanej 2, a
preto nie je možné konštatovať, že by dané listiny mohli a mali žalovanú 2 akokoľvek zaviazať. Bez
ohľadu na spornosť podpisu žalovanej 2 na listine ručiteľského vyhlásenia, žalovaná 2 spochybňuje
jeho platnosť aj vo vzťahu k sebe aj preto, lebo obsahuje pečiatku žalovaného 1 s identifikačnými

údajmi žalovaného 1 a nikde v listine nie je uvedené, že by sa vyhlásenie malo týkať žalovanej 2
ako fyzickej osoby. Požadované neodkladné opatrenie z hľadiska primeranosti neobstojí a dosahuje
excesívne rozmery. Na zabezpečenie spornej pohľadávky vo výške 9.038 € žalobca požaduje zákaz
disponovať s nehnuteľným majetkom žalovanej 2 v kumulatívnej hodnote presahujúcej len hrubým
odhadom 200.000 €, keďže predmetom neodkladného opatrenia je obmedzenie dispozičného práva k

2 samostatným bytom, každý v hodnote minimálne 100.000 €, čo nemožno hodnotiť inak ako šikanózny
výkon práva. Súd prvej inštancie jednoznačne nezohľadnil v konaní uplatňovanú výšku pohľadávky a
preukázanýrozsahahodnotumajetku,kuktorémusúdobmedzildispozičnéprávožalovanej2.Žalovaná
2 nedisponuje pasívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, keďže ako fyzická osoba neprevzala
žiadne záväzky voči žalobcovi, čo jednoznačne vyplýva z textu, hlavičky a podpisu predloženej listiny

ručiteľského vyhlásenia. Je nepochybné, že zákazom akokoľvek nakladať s nehnuteľným majetkom sa
obmedzujúco zasahuje do práv a povinností vlastníka takéhoto majetku. Žalovaná 2, hoci bola označená
ako strana sporu, takouto stranou nie je, a preto je súdom prvej inštancie nariadené neodkladné
opatrenie neprípustné.Vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2 žalobca vyslovil názor, že napadnuté uznesenie je správne.

Žalovaná 2 opísala niekoľko verzií jedného skutkového deja, čím de iure skutkové tvrdenia žalobcu
nepoprela. Samotný dlh, dôvod jeho vzniku a ani svoju vedomosť o ňom nijako nespochybnila. Žalovaná
2 rade svoje odvolacie dôvody nijako nevysvetľuje, ani ich nijako nekonkretizuje. Na jednej strane
žalovaná 2 spochybňuje platnosť celej zmluvy o odbere PHM, a tým každú jej časť, na druhej strane však
trvá na platnosti jednotlivých ustanovení zmluvy trvá. Právomoc rozhodcovského súdu je fakultatívna.

V zmysle § 5 ods. 1 CSP je námietka žalovanej 2 prekludovaná, lebo sa neuplatnila pri prvom procesnom
úkone, ktorým bolo podanie zaevidované na prvoinštančnom súde dňa 30.11.2022. Žalovaná 2 si
odporuje aj v časti skutkového deja, lebo najskôr uviedla, že na ručiteľskom záväzku nie je jej podpis,
ale v ďalšom odseku už trvá na tom, že ručiteľský záväzok vlastne podpísala. V odpovediach na výzvu
žalobcužalovaná2nikdynespochybnilasvojuvedomosťoexistenciičisplatnostidlhu,aleprávenaopak;
požiadala ho o možnosť uhradiť dlh v splátkach. V texte ručiteľského vyhlásenia je zreteľne uvedené, že

žalovaná 2 rade uhradí dlh žalovaného 1 rade vtedy, ak ho žalovaný 1 nesplní. Žalovaná 2 teda konala
ako odlišná osoba od žalovaného 1. Žalobca preukázal nebezpečenstvo, opodstatnenosť a naliehavosť
snahou žalovanej 2 scudziť jediný jej majetok postihnuteľný výkonom rozhodnutia. Správanie žalovanej
2 tak v sebe nesie vzorec charakteristický pre krátenie veriteľa. Žalovaná 2 vôbec nepoukazuje na
neexistenciu nebezpečenstva, opodstatnenosti, naliehavosti či ohrozenia práv žalobcu. Naopak – pokiaľ

ideohrozby,ktorébymaloprávenariadenieneodkladnéopatrenieeliminovať–žalovaná2ichexistenciu
vôbec nijako nepopiera. Žalovaná 2 nesprávne chápe aj primeranosť. Neporovnáva sa výška dlhu a
cena nehnuteľností. Obmedzenie žalovanej 2 tak bude spočívať len v tom, že táto bude dočasne, ale
zato dôvodne obmedzená v nakladaní s nehnuteľnosťami.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou
proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [§ 357 písm. d) CSP], preskúmal dotknuté uznesenie
v napadnutom rozsahu (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Na úvod treba uviesť, že nedôvodná je námietka nedostatku právomoci súdu prvej inštancie na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorú žalovaná 2 vzniesla v odvolaní s odkazom na rozhodcovskú
doložkuvčl.VzmluvyoodberePHMvznení „všetkyspory,ktorévzniknúztejtozmluvy,vrátanesporovo
jej platnosť, výklad, zrušenie, môžu byť riešené (pokiaľ sa tak ktorákoľvek zo zmluvných strán rozhodne,

druhá sa tomuto rozhodnutiu podriadi) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Asociáciou
stálych rozhodcovských súdov…, jedným rozhodcom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského
súdu“. Zo znenia tejto rozhodcovskej doložky je nepochybné, že jej cieľom bolo založiť právo, nie
povinnosť zmluvnej strany obrátiť sa v prípade sporu na rozhodcovský súd. Žalobca teda mohol
svoje práva voči žalovanému 2 uplatniť v rozhodcovskom konaní, ale toto právo nevyužil. Právomoc

rozhodcovského súdu by sa založila len vtedy, keby žalobca toto právo uplatnil. Keďže tak to zjavne
nebolo, je námietka žalovanej 2 neopodstatnená a nie je daný dôvod na to, aby sa konanie zastavilo
podľa § 6 ods. 1 CSP. Odvolací súd preto návrh žalovanej 2 na zastavenie konania zamietol (výrok I).

Pokiaľ ide o vec samú, súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia v podstate z dôvodu, že žalobca hodnoverne neosvedčil svoj nárok a mal preukázanú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov pre hrozbu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Odvolací súd
však musí dať za pravdu žalovanej 2, pretože nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia.

Podmienky nariadenia neodkladného opatrenia sú upravené v ustanoveniach § 325 ods. 1 a § 326 ods.
1 CSP, z ktorých vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak a) navrhovateľ hodnoverne
osvedčí dôvodnosť a trvanie nároku a b) ak treba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne; ak nie je splnená čo len
jedna z nich, neodkladné opatrenie nemožno nariadiť.Základným predpokladom úspechu návrhu je opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (v prípade neodkladného opatrenia –
§ 326 ods. 1 CSP), resp. existencie peňažnej pohľadávky navrhovateľa (v prípade zabezpečovacieho

opatrenia § 326 ods. 1 v spojení s § 344 CSP). Osvedčenie nevyžaduje takú mieru presvedčenia súdu
o pravdivosti osvedčovaných skutočností, ako dokázanie, avšak podmienka hodnoverného osvedčenia
určitej skutočnosti nie je splnená len tým, že ju strana formálne tvrdí. Civilný sporový poriadok na rozdiel
od iných predpisov (porov. v tomto zmysle napríklad § 19 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii) vyžaduje, aby bol nárok osvedčený kvalifikovane – hodnoverne. Hodnoverné

osvedčenie znamená, že tvrdenie musí byť vysoko pravdepodobné (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK,
M. et al.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1106).

Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia mienil žalobca zabrániť žalovanej 2 v scudzovaní jej
majetku, pretože sa obáva, že inak nebude schopný vymôcť svoju peňažnú pohľadávku.

Za týchto okolností bolo preto prvoradou povinnosťou žalobcu opísať skutočnosti odôvodňujúce nárok,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia založil
na tvrdení, že mu voči žalovanej 2 vznikol nárok na zaplatenie istiny 9.038 € na základe ručiteľského

vyhlásenia, ktorým sa žalovaná 2 zaviazala splniť záväzky žalovaného 1 vyplývajúce zo zmluvy o odbere
PHM uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1. Na základe tejto zmluvy boli vystavené faktúry (č. 24422
vo výške 4.540,99 €, č. 31422 vo výške 4.653,96 €, č. 39322 vo výške 3.983,71 € a č. 46922 vo výške
159,34 €), ktoré ale žalovaný uhradil len čiastočne. Zvyšok dlhu žalovaný 1 ani žalovaná 2 neuhradili
dodnes. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie považoval tento nárok za hodnoverne

osvedčený.

Z návrhu je teda zrejmé, že nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je právo žalobcu domáhať sa
voči žalovanej 2 ako ručiteľovi, aby mu splnila dlh žalovaného 1. Dôvodnosť takto vymedzeného nároku

žalobca opieral o ručiteľské vyhlásenie žalovanej 2 z 18.12.2018.

Akoodvolacísúdnaznačilvyššie,dokazovanievkonaníoneodkladnomopatreníjeobmedzenéatakmer
sa nevykonáva. Súd rozhodujúci o návrhu vychádza spravidla len z opisu rozhodujúcich skutočností,

ktoré predniesol navrhovateľ – žalobca. Pred rozhodnutím o tomto návrhu nemá protistrana (odporca
neodkladného opatrenia – žalovaný) právo domáhať sa účasti na konaní, pretože Civilný sporový
poriadok neukladá súdu oboznamovať ju s návrhom, vypočuť ju, či vyzvať na vyjadrenie, ale ani
nepožaduje, aby sa vo veci nariaďovalo pojednávanie (pozri v tomto zmysle aj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 4Cdo/11/2013). Súd má teda možnosť vychádzať len z návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listín. Ak sa súd rozhodne nekonať s protistranou
a nariadiť neodkladné opatrenie na základe skutočností prednesených v návrhu, ktoré považuje za
hodnoverne osvedčené, nepostupuje v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. To však neznamená,
že protistrana sa nemôže brániť. Popri zachovaní účelu neodkladného opatrenia musí právna úprava
vytvoriť procesný priestor, aby sa protistrane poskytla reálna možnosť dosiahnuť ochranu svojich práv

vo vzťahu k povinnosti uloženej neodkladným opatrením, a to predovšetkým vzhľadom na to, že súdne
konanie o nároku samotnom nie je obmedzené lehotou, čo znamená, že neodkladné opatrenie môže
vyvolávaťúčinkyaždoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej,tedapočasnezanedbateľnéhoobdobia
(pozri v tomto zmysle rozhodnutie Ústavného súdu ČR, PL. ÚS 16/2009). Takýto procesný priestor sa
otvára v odvolacom konaní, ktoré môže iniciovať strana povinná z neodkladného opatrenia podaním

odvolania. Ak prvoinštančný súd rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že
účasť žalovaného v konaní nepožadoval, teda sa rozhodol vychádzať len z tvrdení žalobcu, žalovaný
môže uplatniť prostriedky procesnej obrany, teda napríklad poprieť tvrdenia žalobcu a predniesť svoje
vlastné tvrdenia v odvolaní. Ak tak urobí, nepôjde o neprípustné novoty, pretože ich odvolateľ bez svojej
viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie [§ 366 písm. d) CSP]. Nemôže však ísť

o skutočnosti, ktoré nastali po vydaní uznesenia prvoinštančného súdu (§ 329 ods. 1 CSP).Súd prvej inštancie považoval tvrdenie žalobcu, že žalovaná 2 podpísala ručiteľské vyhlásenie, zjavne
za preukázané, v dôsledku čoho aj dospel k záveru, že žalobca ohrozenie svojho práva hodnoverne
osvedčil. Hoci tomuto postupu nemožno nič vytknúť, neznamená to teda, že odvolací súd nemôže prijať

opačný názor, ak žalovaná 2 v odvolaní relevantným spôsobom poprie základné skutkové tvrdenie
žalobcu.

Žalovaná 2 v odvolaní spochybnila pravosť svojho podpisu na ručiteľskom vyhlásení (č. l. 35) s tým,

že nemá vedomosť o tom, že by takúto listinu podpísala. Na podporu svojej argumentácie odkázala
na výrazne odlišnú podobu svojho podpisu na dohode o plnomocenstve, ktorú pripojila k odvolaniu
proti napadnutému uzneseniu (č. l. 80). Žalovaná 2 tým podľa názoru odvolacieho súdu učinila zadosť
svojej povinnosti vyplývajúcej z § 151 ods. 2 CSP. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že
žalovaná 2 skutkové tvrdenie žalobcu de iure nepoprela, pretože opísala niekoľko verzií skutkové deja.
Predovšetkým žalobca nespresňuje, aké verzie skutkového deja žalovaná 2 podľa neho opísala a v čom

sitietoodporujú.Hociniejeúlohouodvolaciehosúdudomýšľaťsiargumentáciustrany,žalobcatuzrejme
naráža na prednes žalovanej 2 v odvolaní, že „pokiaľ by aj žalovaná 2 predmetnú listinu podpísala,
nekonala ako fyzická osoba, ale ako zástupca žalovaného 1 oprávnená konať za žalovaného 1“. Keďže
ale ide o podmieňovaciu vetu, je zrejmé, že nejde o rozporuplné skutkové tvrdenie, ale o právny názor
na účinky ručiteľského vyhlásenia za situácie, ak by sa vychádzalo toho, že žalovaná 2 listinu podpísala.

Odvolacísúdnadôvažokpoznamenáva,ževzhľadomnapodobupodpisužalovanej2naplnomocenstve
z 24.11.2022 (č. l. 73) a výpovedi (č. l. 76), ktoré predchádzali procesnej obrane žalovanej 2 v odvolaní,
sa tvrdenie o odlišnostiach v podpisoch na jednotlivých listinách prinajmenšom na prvý pohľad nejaví
účelové.

Keďže zmluvu o odbere pohonných hmôt z 18.12.2018 uzatváral žalobca a žalovaný 1 v rámci svojej
podnikateľskejčinnosti,riadisaObchodnýmzákonníkom(§261ods.1Obchodnéhozákonníka;ďalejlen
„OBZ“).Týmtopredpisomsaspravujeajručiteľskévyhlásenie,ktorémalažalovaná2podpísaťvrovnaký
deň (§ 261 ods. 7 OBZ). V súvislosti s ručením preto platí, že dlžníkovým ručiteľom sa stáva ten, kto

veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok (§ 303 OBZ).
Veriteľovi vzniká právo domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len vtedy, ak dlžník nesplní svoj splatný
záväzok v primeranom čase po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval (§ 306 ods. 1 OBZ). Nárok
veriteľa voči ručiteľovi je teda podmienený existenciou písomného ručiteľského vyhlásenia, písomnej
výzvy dlžníkovi a uplynutím primeraného času na plnenie. Preto pokiaľ sa mieni žalobca domáhať

zaplatenia spornej sumy voči žalovanej 2 ako ručiteľovi, musí v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia predovšetkým tvrdiť (a hodnoverne osvedčiť), že ručiteľské vyhlásenie bolo písomné. Zároveň
platí, že písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), v dôsledku čoho musí o splnení podmienok kladených ustanovením § 303 OBZ existovať
nevyhnutne aj listinný dôkaz.

V danom prípade žalobca predložil listinný dôkaz preukazujúci zachovanie písomnej formy požadovanej
citovaným ustanovením zákona. Táto listina ale nebola vydaná orgánom verejnej moci a nejde ani o
listinu, ktoré by bola osobitným predpisom vyhlásená za verejnú (§ 205 CSP), takže ide o súkromnú

listinu. V prípade súkromných listín treba rozlišovať ich pravosť, teda skutočnosť, že súkromná listina
pochádza od toho, kto je nej uvedený ako vystaviteľ, a správnosť, t. j. pravdivosť. Ak vystaviteľ popiera
pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno týkajúce sa pravosti listiny na tej strane, ktorá zo
skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 24.02.2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009), v tomto prípade teda na žalobcovi. Žalobca však

doposiaľ nepredložil podpisový vzor, či inú listinu obsahujúcu podpis žalovanej 2, ktorá by vyvracala
jej argumentáciu, ani nenavrhol žiadny iný dôkaz na preukázanie pravosti podpisu žalovanej 2 na
ručiteľskom vyhlásení, či iné ručiteľské vyhlásenie, ktoré by nepochybne obsahovalo podpis žalovanej
2. Nateraz je teda táto otázka sporná a bude predmetom riadneho dokazovania v konaní vo veci samej.

Ak je podmienkou úspechu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverné osvedčenie
dôvodnosti a trvania nároku, v kontexte prejednávanej veci je nevyhnutné takýto záver prijať práve
v súvislosti s ručiteľským vyhlásením. Pretože podpis žalovanej 2 zostáva naďalej sporný, je zjavné,že žalobca na účely neodkladného opatrenia hodnoverne neosvedčil zachovanie písomnej formy
ručiteľského vyhlásenia, ktoré by viazalo práve žalovanú 2 v zmysle § 303 OBZ.

Na základe vyššie uvedených úvah je zrejmé, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože boli prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené a ktoré viedli ku skutkovým záverom
odlišným od tých, na ktorých založil svoje rozhodnutiu prvoinštančný súd. Tieto nové skutkové závery
zároveň nedovoľujú udržať rovnaké právne posúdenie veci, konkrétne neumožňujú považovať nárok

žalobcuzadôvodný.Týmsúnaplnenéodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.g)ah)CSP,vdôsledku
čoho treba odvolanie žalovanej 2 považovať za opodstatnené.

Neboli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP, a nebolo tak možné návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, čo z napadnutého uznesenia činí rozhodnutie vecne

nesprávne, ktoré preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu sa zamieta (výrok II).

Pre úplnosť treba poznamenať, že aj keby sa dôvodnosť a trvanie žalobcovho nároku považovali
za hodnoverne osvedčené, odvolací súd zastáva názor, že účel sledovaný neodkladným opatrením

(zabezpečenie majetku s cieľom ho speňažiť a z výťažku uspokojiť peňažnú pohľadávku žalobcu) bolo
nepochybne možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čo podľa spomenutého § 324 ods. 3 CSP
vylučuje, aby sa neodkladné opatrenie vôbec nariaďovalo. V porovnaní so záložným právom, ktoré
by žalovanej 2 v nakladaní s majetkom nebránilo, by išlo o neprimeraný zásah, a teda o nevhodnú
formu ochrany žalobcom uplatňovaného nároku. Žalobca by mal možnosť dosiahnuť tento účel iným

prostriedkom procesnej ochrany. Súd je však viazaný návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia a nemôže mu priznať niečo iné, teda nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktoré ani nežiada.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, keďže rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa konanie nekončí,

pretože žalobu treba meritórne prejednať, o trovách konaniach vrátane trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej (§ 354 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP).

Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnédovolaniezapodmienok§420CSP.Dovolaniemožnopodaťvlehote
dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní
treba popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, spisovej značky a

označenieveci,ktorejsatýka,označenieapodpisdovolateľa)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom
konaní zastúpený advokátom, ktorý musí dovolanie a iné podania dovolateľa spísať, ibaže ide o prípady
§ 429 ods. 2 CSP.