Uznesenie – Neodkladné opatrenia ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. máj 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421201992
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4421201992.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. C., nar.
XX. XX. XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky,
dieťa rodičov: I. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., M. XX/a, zastúpená JUDr. Danielou Ježovou LL.M.,
PhD., advokátkou so sídlom Javorinská 13, Bratislava a L. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., Y. út X,

P., zastúpený Mgr. Gabrielou Novákovou so sídlom Veľký Krtíš, Nám. A. H. Škultétyho 5, o nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28.
04. 2021, č. k. 7P/53/2021-73 a uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. 12. 2021 č. k.
7P/53/2021-423, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením zo dňa 28. 04. 2021 č. k. 7P/53/2021-73 súd nariadil otcovi odovzdať
maloletédieťaT.C.,nar.XX.XX.XXXXdoosobnejstarostlivostimatky.Zároveňurčil,žetotoneodkladné
opatrenie bude trvať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, o úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod č. k. 7P/53/2021. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že matka podala návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a
zároveň žiadala nariadením neodkladného opatrenia, aby otec odovzdal maloletého do jej starostlivosti.

Uviedla, že s otcom maloletého nie sú manželia, doposiaľ ich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu
upravené neboli. S otcom maloletého sa zoznámila v Y. XXXX, bývali najskôr v P., od roku XXXX do júla
XXXX v A., kde sa maloletý narodil. V U. XXXX sa aj s maloletým presťahovali do Q., kde žili v spoločnej
domácnosti a s otcom maloletého sa rozišli v januári XXXX, keď sa otec dňa 08. 01. 2021 zo spoločnej
domácnosti odsťahoval a prihlásil sa na pobyt v P.. Maloletý od X. XXXX navštevoval P.O. v E., pričom
dňa XX. XX. XXXX si otec zobral maloletého na základe dohody s matkou s tým, že ho vráti ešte v ten

deň, avšak nevrátil ho a nevrátil ho ani doposiaľ. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust.
§ 324, § 325, 329, § 330, § 331 CSP, ako aj ust. § 360, § 366, § 367 CMP. Zo spisového
materiálu mal za preukázané, že rodičia maloletého nie sú manželia a otec dňa 31. 03. 2021 zobral
maloletého zo škôlky a už ho matke nevrátil. Súd požiadal dňa 23. 04. 2021 Centrum pre medzinárodnú
ochranu detí a mládeže W. o podaní informácií, či bol podaný podnet zo strany matky maloletého dieťaťa
o právnu pomoc. Centrum oznámilo, že matka sa na nich obrátila so žiadosťou o pomoc pri zabezpečení

návratu jej maloletého syna z P.. Táto žiadosť bola postúpená Ústrednému orgánu Maďarskej republiky,
avšak doposiaľ vo veci nebolo rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na to, že
maloleté dieťa má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky (článok 8 bod 1 Nariadenia Rady ES č.
2201/2003 o právomoci a uznávaní výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských
práv a povinností) nariadil otcovi odovzdať ho matke.

2.Uzneseniesúduprvejinštancienapadolvzákonnejlehoteodvolanímotecadomáhalsajehozrušenia,
pretože nie je v najlepšom záujme dieťaťa a vystavilo by ho fyzickej a psychickej ujme a vytvorilo bypre neho neznesiteľnú situáciu. Súd rozhodoval na základe skutočností, že obvyklý pobyt dieťaťa je na
území Slovenskej republiky. Toto zistenie považuje za sporné, pretože dieťa je štátnym občanom P. a
navštevuje tiež materskú školu v P. meste B., pričom väčšinu dňa trávi v P., a preto obvyklé bydlisko

dieťaťa nie je jasné. Poukázal na Haagsky dohovor o ochrane detí z 25. 10. 1980, kde v článku 11 ods. 2
uvedenéhonariadeniaRadystanovuje,žedieťapotrebnéumožniťmožnosťbyťvypočutépočaskonania,
okrem prípadov, keď je to vzhľadom na vek a vyspelosť dieťaťa nežiadúce. Haagsky dohovor nadraďuje
najlepšízáujemdieťaťakuvšetkýmostatnýmzáujmom.Vzhľadomnavyostreniekonfliktumedzirodičmi,
ako i súčasný stav dieťaťa nie je vhodné odporučiť navrátenie dieťaťa do prostredia matky z dôvodu

obavy, že rodičia ešte nie sú schopní riešiť konflikty normalizovanou cestou a situácie spôsobujú úzkosti
a stres, budú sa nateraz naďalej vyskytovať. Žiadal, aby súd zohľadnil znalecký posudok, ktorý v konaní
predložil a aby sa do konania zapojil akýkoľvek súdny znalec z odboru psychológie. Uviedol, že matka
začala proti nemu konanie na Krajskom súde W. okolie o navrátenie dieťaťa, ktoré bolo nezákonne
premiestnené do P., pričom tento súd vydal neprávoplatné uznesenie, ktorým dieťa prikázal navrátiť.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie.

3.Kodvolaniuotcasavyjadrilkolíznyopatrovník,ktorývosvojomodvolaníuviedol,ženapriekvydanému
neodkladnému opatreniu, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 28. 04. 2021, maloleté dieťa otec do
dnešného dňa matke neodovzdal. Dňa 05. 10. 2021 sa na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnejkuratelydostavilamatka,ktoráuviedla,žemaloletýmátrvalýpobytakojehootec,avšakzdržuje

sa na adrese v E., presnú adresu, ktorú nevedela uviesť a uviedla, že maloletý navštevuje aj N.O. v
E.. S otcom maloletého dieťaťa sa matka snaží kontaktovať, avšak na jej telefonické výzvy nereaguje a
neodpovedá. Maloletý T. je ovplyvňovaný názormi otca, ktorý matku pred maloletým očierňuje a štve ho
proti nej. Maloletý T. sa vyjadril, že sa bojí odísť do matkinej domácnosti, nie však preto, že by z matky
mal strach, ale preto, že sa bojí, že sa už nikdy nebude môcť stretnúť s otcom.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil. Vo svojom vyjadrení uviedla, že s odvolaním otca a dôvodmi tam uvedenými
nesúhlasí. Otec namieta, že dieťa nemá obvyklý pobyt na území X. H., pretože je štátnym občanom
P. a navštevuje aj P. Q. v P.. Poukázala na judikatúru súdneho dvora EÚ, kde pojem „obvyklý pobyt

dieťaťa“ v zmysle článku 8 ods. 1 Nariadenia Brusel aa treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto,
ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel
treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského
štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesta a podmienky školskej
dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne vzťahy, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je

na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové
okolnosti každého jednotlivého prípadu. Len tá skutočnosť, že dieťa je štátnym občanom toho ktorého
štátu, neznamená, že má obvyklý pobyt na území tohto štátu. Pokiaľ berie na úvahy všetky skutkové
okolnosti daného prípadu, je možné konštatovať, že dieťa žilo so svojou matkou v Q., bol tam začlenený
do rodinného a sociálneho prostredia, a preto má obvyklý pobyt na území X. H.. Poukázala aj na to,

že k tomu istému názoru dospel aj súd v P. v konaní o nariadení návratu dieťaťa z P. do X. H., kde
Pežský ústredný krajský súd ako súd prvého stupňa svojím uznesením zo dňa 09. 06. 2021 č. 21Pk
500.149/2021/14 vyhovel jej žiadosti a nariadil návrat dieťaťa do obvyklého pobytu X. H.. V bode 21.
svojho rozhodnutia uviedol, že bez pochybnosti má za preukázané, že v čase premiestnenia dieťaťa mal
obvyklý pobyt v X. H.. Otec podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, avšak krajský súd hlavného mesta

odvolaniu otca nevyhovel a potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o dokument - doplnkový
znalecký posudok, ktorý otec priložil k odvolaniu, uviedla, že tento dokument neuznáva, nakoľko o jeho
vypracovaní matka nebola informovaná, ani psychologička neinformovala matku a nedala jej možnosť
sa vyjadriť k okolnostiam prípadu. Taký dôležitý dokument, akým je znalecký posudok, by nemal vytvárať
závery len na základe vyjadrenia jedného rodiča. Podobný názor vytvoril na tento posudok aj súd v

P., ktorý konštatoval, že predložený znalecký posudok bol vypracovaný bez vyšetrenia navrhovateľky,
a preto má len obmedzenú dôkaznú silu. Preto žiadala, aby súd nebral ohľad na otcom predložený
posudok, vypracovaný psychologičkou dňa 16. 06. 2021. Pokiaľ ide o tvrdenie otca, ktorým vytvára
dojem, že u matky nie je v bezpečí dieťa alebo že by návratom bolo vystavené fyzickej alebo duševnej
ujme, tieto tvrdenia sú nepravdivé a sú účelovo formulované zo strany otca. Ona má svojho syna veľmi

radaariadnesaonehostaraladotejdoby,kýmdieťaneoprávnenenepremiestnilotecdoP.aneodmietol
jej ho vrátiť. Otec presvedčuje dieťa, že matka je klamárka, nesmie jej dôverovať a že ho otec chráni pred
matkou. Otec nepredložil, nakoľko ani nevie predložiť žiadny dôkaz o tom, že by matka ublížila dieťaťu
alebo o tom, že by u nej dieťa nebolo v bezpečí. Ak by skutočne mal za to, že nie je schopná sa postaraťo syna, zrejme by ho nenechal, aby bolo u nej od augusta až do decembra XXXX, kedy otec bol v A..
Vzhľadom na tieto skutočnosti má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia bolo v najlepšom záujme
maloletéhodieťaťa.NakoľkojeužprávoplatnýmsúdnymrozhodnutímnariadenýnávratmaloletéhodoX.

H., bude v záujme maloletého dieťaťa, aby bola súdnym rozhodnutím upravená otázka zverenia dieťaťa
do starostlivosti matke. V ďalšej časti vyjadrenia podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
z dôvodu, že otec nesúhlasil so zápisom dieťaťa do školy na X. a začalo navštevovať školu v P. bez
výslovného súhlasu matky. Preto žiadala, aby súd dal súhlas namiesto otca s tým, aby maloletý T. bol
zapísaný do N. školy so sídlom Y. X, Q., t. j. do školy, v ktorej je v súčasnosti zamestnaná matka ako

učiteľka.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie v intenciách § 65 až § 67 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 1 CSP).

11. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej
starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najmenej do 7 dní od
doručenia návrhu, v tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.

12. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava
z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže urobiť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho
skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje pružne riešiť situáciu, i keď je potrebný urýchlený zásah
súdu. Je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia

sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom,
ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení z dôvodu, že
nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný, neodkladný a predbežný charakter. V dôsledku toho
sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci

samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že pri rozhodovaní o
neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je
postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné
opatrenie, aspoň osvedčené. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava sledujúca tým

dosiahnutieúčeluprávnehoinštitútuneodkladnéhoopatrenia,ktorýmjerýchleapružnériešeniesituácie,
vyžadujúce okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia malo trvať
na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu
zmarený, pretože základnými znakmi neodkladných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä
atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samého označenia „neodkladné

opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahu medzi účastníkmi, že nariadením
neodkladného opatrenia nezíska ani jeden z účastníkov silnejšie postavenie a tiež nezískava práva,
o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne, predbežne a neodkladne
upravuje určitý okruh vzťahov. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa pretoneprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená
to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytuje oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu,

prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je
ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo a jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom
nepochybné.

13. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi,

pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy
základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením,
taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.
Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z
hľadiska ust. § 324 a nasl. CSP a § 360 a nasl. CMP. Naviac neodkladné opatrenie možno nariadiť,
len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie, pričom svoje opodstatnenie stráca, len

čo súd poskytne porušeným alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu. Neodkladné opatrenia sa
podľa ich obsahu nariaďujú v súlade s ust. § 325 ods. 1 CSP, § 360 a nasl. CMP alebo v súlade s iným
zákonom, napr. Zákonom o rodine. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o mal. deti, ktorých účelom
je v prvom rade ochrana maloletých detí, súd na základe vlastných zistení uváži, či sú splnené všetky
zákonné podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

15. V preskúmavanej veci podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. §
367 ods. 1 CSP, na základe ktorého žiadala, aby bola uložená povinnosť otcovi odovzdať maloletého
T. C. do jej starostlivosti. Návrh uviedla tak, ako bolo vyššie kontaktované, že otec zobral dňa 31. 03.
2021 maloletého T. do Q. a následne jej ho mal vrátiť tak, ako boli dohodnutí, avšak maloletého T. jej
nevrátil, maloletého nenosí ani do Q., a to z dôvodu, aby ho nemohla zo Q. vyzdvihnúť a vziať so sebou.

Neumožní mu s ním žiaden kontakt.

16. Z hľadiska skutkového niet sporu o tom, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského zväzku,
rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a doposiaľ o úprave práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu nebolo rozhodnuté.

17. V danej veci súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o navrhovanom neodkladnom opatrení sa
riadil zhora uvedenými zásadami a princípmi. V zmysle citovaného ust. § 367 ods. 1 CMP, neodkladným
opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti
toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. V preskúmavanom prípade sa maloletý

T. narodil v A. vo C. XXXX, kedy v tom čase rodičia maloletého žili od roku XXXX do U. XXXX. Rodiča sa
potom spolu s maloletým dieťaťom v U. XXXX presťahovali do X. H. do Q. a žili v spoločnej domácnosti
v byte matky až do začiatku januára XXXX. Dňa 08. 01. 2021 otec odišiel zo spoločnej domácnosti a od
tej doby býval v P.. Maloletý od X. XXXX navštevuje P.O. v E. a na základe dohody rodičov ho otec nosil
do tejto Q. a hlavne počas pracovných dní a tak bolo aj dňa 31. 03. 2021, kedy maloletého zobral do Q.,

avšak už po ukončení škôlky jej ho nevrátil a poslal jej sms správu, v ktorej jej oznámil, že jej syna nevráti.

XX. Otec ako prvý dôvod vo svojom odvolaní uviedol, že zistenie súdu prvej inštancie v tom, že maloletý
má obvyklý pobyt na území X. H., je sporné. Uviedol, že dieťa je štátnym občanom P. a na základe
dohody rodičov navštevuje P.O. v P. P. E., pričom väčšinu dňa trávi v P.. On ho ráno vozil zo X. do P.

a večer späť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľka je X.tátna
príslušníčka a otec je P.tátny príslušník, žili v období od jesene 2009 do roku 2010 a následne od júna
2013 do januára 2021 v partnerskom vzťahu, z ktorého sa im XX. XX. XXXX v A. meste P. narodil
maloletý syn T., ktorý je P.tátnym príslušníkom. Od roku 2009 do 2010 žili spolu v P., od júna 2013 do
januára 2018 žili v M. v A., od januára 2018 do augusta 2018 žila matka s dieťaťom v Q. na X., zatiaľ

čo otec pracoval v A.. Rodičia a maloleté dieťa žili od augusta 2018 do júla 2020 opäť spolu v A. a
následne od júla 2020 do konca septembra 2020 v Q. na X.. Otec pracoval v A. od konca septembra
2020 do 18. 12. 2020 a uvedeným dňom sa presťahoval späť do Q., kde žil s matkou a s dieťaťom
v spoločnej domácnosti. Od 08. 01. 2021 účastníci ukončili svoj partnerský zväzok aotec sa presťahoval z nehnuteľnosti v Q. do E., kde najprv býval v moteli a neskôr v podnájme. V
období od 08. 01. do 30. 03. 2021 maloleté dieťa žilo v spoločnej domácnosti s matkou, odkiaľ ho
otec zvyčajne v pracovných dňoch prevážal do materskej školy a popoludní ho odvážal späť do domu

matky. Podľa dohody účastníkov konania otec dňa 31. 03. 2021 ráno vyzdvihol dieťa od matky v Q. s
tým, že večer ho vráti matke, avšak to sa už nestalo a odmietal ho matke vrátiť. Súd prvej inštancie vo
svojom rozhodnutí v bode 3., 4. uviedol, že maloleté dieťa má obvyklý pobyt na území X. H. a odvolací
súd sa s takýmto právnym posúdením plne stotožňuje. Odvolací súd mal bez akýchkoľvek pochybností
za preukázané, že v čase premiestnenia, t. j. 31. 03. 2021 malo maloleté dieťa obvyklý pobyt na X..

Nebolo zistené, že by navrhovateľka súhlasila s dlhodobým pobytom maloletého dieťaťa v P., napokon
z obidvoch výpovedí rodičov je možné konštatovať, že matka s týmto nesúhlasila a neexistoval žiaden
dôkaz, ktorý by naznačoval, že takýto súhlas by matka dala čo i len pravdepodobne. Naopak matka
opakovane žiadala otca, aby jej dieťa po odobratí vrátil, čo mu on nemienil vyhovieť. Nemožno sa teda
stotožniť s námietkou otca, že by dieťa nemalo obvyklý pobyt na území X. H. a taktiež nie je možné
konštatovať, že by neexistoval dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože k premiestneniu

dieťaťa došlo bez súhlasu matky a je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov konania. Otec ďalej
namietal, že nie je vhodné, aby sa dieťa navrátilo do prostredia matky z dôvodu obavy, že rodičia nie
sú schopní riešiť konflikty medzi sebou normálnou cestou a maloletému by tieto situácie mohli spôsobiť
úzkosti a stres. Odvolací súd sa s týmto jeho názorom nestotožňuje, v konaní neboli zistené žiadne
dôkazy, že by dieťa v prípade návratu utrpelo fyzickú alebo psychickú ujmu alebo by sa ocitlo v nejakej

neznesiteľnej situácii. Naopak matka vychovávala dieťa sama v Q., otec voči jej starostlivosti nemal
žiadne námietky, preto možno vyvodiť, že sú toto len jeho neodôvodnené, ničím nepodložené dohady,
na ktoré odvolací súd v čase rozhodovania nemohol prihliadať. Otec ďalej namietal, aby súd nezohľadnil
predložený znalecký posudok. K tomuto odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o
nariadení neodkladného opatrenia je v zmysle ust. § 329 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v čase vydania

uzneseniasúduprvejinštancie.Včasevydaniauzneseniasúduprvejinštancie,t.j.vapríli2022znalecký
posudok ešte v tom čase otec vypracovaný nebol, tento bol vypracovaný až v júni 2014, a preto odvolací
súd na túto skutočnosť nemohol prihliadať, pretože, ako je uvedené, pre rozhodnutie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia prvej inštancie. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu
prvejinštancieakovecnesprávnevzmysleust.§387ods.1CSPpotvrdil,keďmalzato,žejedôvod,aby

maloleté dieťa bolo navrátené do miesta svojho obvyklého pobytu, a preto súd prvej inštancie správne
nariadil otcovi, aby maloleté dieťa odovzdal do starostlivosti matky.

19. Ďalším uznesením zo dňa 20. 12. 2021 č. k. 7P/53/2021-423 súd návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca

zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne, zároveň upravil styk otca s maloletým
dieťaťom tak, že otec je oprávnený sa s ním stretávať každý týždeň v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00
hod. v mieste bydliska matky za jej prítomnosti a súd udelil súhlas matke namiesto otca na podanie
žiadosti o zápis maloletého dieťaťa do N. Q. Y. X, Q.. Zároveň určil, že toto neodkladné opatrenie
bude trvať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, o úpravu práv a povinností rodičov voči

maloletému dieťaťu, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 7P/53/2021.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že matka sa domáha úpravy práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu, ktoré navrhuje zveriť do svojej osobnej starostlivosti a súčasne s týmto návrhom žiadala nariadiť
neodkladné opatrenie tak, aby otec odovzdal maloleté dieťa do jej starostlivosti a následne žiadala
nariadiť neodkladné opatrenie tak, aby súd dal súhlas namiesto otca, aby bol maloletý zapísaný do N.O.

v Q., keďže v súčasnosti navštevuje základnú školu v P., avšak vzhľadom na to, že bol už nariadený
návrat maloletého do X. H., vyjadrila obavu, že dieťa, keď bude naďalej navštevovať Q. v P., bude
vystavené riziku, že ho otec vezme zo školy a jej nevráti. Otec sa v priebehu konania domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia tak, aby bol upravený styk matky s maloletým dieťaťom a zároveň, aby bola
zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne. Žiadal dieťa zveriť do svojej osobnej

starostlivosti. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1, 2
CSP, § 329 ods. 1, 2 CSP, § 333, § 131, § 360 ods. 1, 2 CSP a § 366 CMP. Zo spisového materiálu
mal preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a doposiaľ neboli upravené ich práva
a povinnosti voči maloletému dieťaťu. Ako už bolo vyššie konštatované, otec podľa dohody s matkou
nosil syna zo Q. do E., kde ho brával do Q. a v popoludňajších hodinách ho odovzdával naspäť matke.

Dňa 31. 03. 2021 si otec zobral maloletého, avšak už jej ho viac nevrátil. Matka požiadala o pomoc I.
pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v W.. Krajský súd W. okolie v mimosporovom konaní
o navrátenie dieťaťa uložil odporcovi povinnosť vrátiť dieťa - maloletého T. C. do miesta jeho obvyklého
pobytu na X., proti ktorému rozhodnutiu podal otec odvolanie a všeobecný súd hlavného mesta akodruhostupňový súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s tým, že otec je povinný maloleté dieťa vrátiť
na jeho adresu prechodného pobytu, t. j. na územie X. H.. Pri šetrení pomerov mal súd prvej inštancie za
preukázané, že otec od 22. 10. 2021 býva s maloletým a partnerkou W. W. na adrese Q., N. XX. Obidvaja

rodičia verbalizovali, že sa pokúšali o dohodu, ktorá mala smerovať k striedavej osobnej starostlivosti,
avšak tieto pokusy boli neúspešné. Súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z
dôvodu, aby došlo k naplneniu právnej istoty ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu, a preto v naliehavom právnom záujme dočasne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
matky, ktorá sa riadne o neho starala od jeho narodenia a nebolo zo strany otca preukázané žiadnymi

dôkazmi, že by matka trpela zdravotnými problémami, ktoré by jej bránili v riadnom výkone rodičovských
práv a povinností. Zároveň upravil vyživovaciu povinnosť otca tak, že ho zaviazal na platenie výživného
v sume 100,- eur mesačne, čo je výživné určené len v nevyhnutnej miere, keďže nie sú ešte známe
osobné a majetkové pomery rodičov. Pokiaľ ide o styk otca s maloletým dieťaťom, upravil ho v zmysle
návrhu matky, a to na každý týždeň v nedeľu od 14.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti v matky, v
mieste jej bydliska tak, aby medzi otcom a maloletým sa naďalej upevňoval a rozvíjal cit spolupatričnosti,

s prihliadnutím na článok 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Ďalej konštatoval, že od 17. 12. 2021 sa
maloleté dieťa nachádza na území X. H. v starostlivosti matky a zároveň udelil súhlas namiesto otca na
podanie žiadosti o zápis maloletého do N. Q. Y. X, Q., vzhľadom na to, že maloletý N.O. v E. navštevoval
len krátku dobu v F. H. a zároveň matka je učiteľkou na uvedenej škole a je predpoklad, že jeho proces
adaptablity na nové prostredie prebehne plynulo a bezproblémovo. V závere apeloval na obidvoch

rodičov, keď poukázal na to, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a
zodpovednosť za zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa je spoločnou zodpovednosťou oboch rodičov
a táto by predovšetkým mala sledovať najlepší záujem dieťaťa.

20. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol odvolaním v zákonnej lehote otec a domáhal sa jeho

zmeny tak, že maloletý bude zverený do jeho osobnej starostlivosti, matke bude upravený styk podľa
úvahy, určí nad výchovou maloletého dieťaťa zo strany matky dohľad v trvaní 12 mesiacov, ktorý
bude súd vykonávať za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. N. a uloží maloletému
dieťaťu a jeho rodičom výchovné opatrenie, a to povinnosť po dobu 6 mesiacov podrobiť sa
psychologickému poradenstvu za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi, ohľadom

výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa a zároveň zruší výrok č. IV. uznesenia, ktorým súd udelil
súhlas matke namiesto otca na podanie žiadosti o zápis maloletého do N. Q. Y. v Q.. Svoje odvolanie
odôvodnil ust. § 365 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP, ako aj § 62 ods. 1 CMP. V tomto kontexte poukázal na
Dohovor o právach dieťaťa, keď posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa musí zahŕňať rešpektovanie
práva dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor a brať do úvahy jeho alebo jej požiadavky v každej záležitosti,

ktorá sa ho alebo jej týka. V tejto súvislosti musia zmluvné štáty Dohovoru vysvetliť, akým spôsobom
bolo rešpektované právo v rozhodnutí, to znamená, čo sa považuje za konanie v najlepšom záujme
dieťaťa, na akých kritériách sa zakladá a akú váhu mali najlepšie záujmy dieťaťa v porovnaní s ostatnými
záujmami, či už v prípade širokých otázok politiky alebo v individuálnych prípadoch. V rozpore s
najlepším záujmom dieťaťa je, ak zákon automaticky udelí rodičovskú zodpovednosť jednej alebo obom

stranám. Z toho vyplýva, že najlepší záujem maloletého v tomto konaní nebol rešpektovaný, nakoľko
maloletý T. viacnásobne prejavil záujem žiť so svojím otcom, a nie so svojou matkou. Súd v konaní bral
ohľad len na matku a uprednostnil ju pred najlepším záujmom maloletého. Poukázal na zlý psychický
stav matky, keď je preukázateľné, že matka berie bez lekárskeho predpisu veľmi silné anxiolytikum, a
to R., ktorý je určený na liečbu nasledovných stavov spojených s depresiou a panickými poruchami a je

silne návykový. Poukázal pritom na SMS komunikáciu matky. Samotná primárna príčina týchto stavov
u matky spočíva v nezvládaní situácií, nie je schopná korigovať návaly zlosti, ktoré sa snaží tlmiť liekmi.
Poukázal tiež na viaceré konflikty s matkou, ktoré sa odohrali dňa 01. 04. 2021, 22. 04. 2021, 10. 05.
2021 a 13. 10. 2021 a naposledy 17. 12. 2021, kedy matka násilným spôsobom zobrala maloletého zo
školy a odvtedy je v jej starostlivosti. Súd žiadnym spôsobom nebral v úvahu nespočetne krát vyslovený

názor maloletého, čím porušil jednu zo základných zásad uvedených v T. o právach dieťaťa. Rovnako
žiadnym spôsobom neskúmal, z akého dôvodu maloletý odmieta matku. Čo sa týka udelenie súhlasu
matky namiesto otca na podanie žiadosti o zápis maloletého dieťaťa do základnej školy v Q., uviedol,
že súd pravdepodobne nemá vedomosť o tom, že na slovenských základných školách s vyučovacím
jazykom maďarským sa učí každý deň slovenský jazyk, ktoré maloleté deti žijúce na X. ovládajú, avšak

maloletý T. absolútne neovláda slovenský jazyk, nerozumie žiadnemu slovu, nakoľko ho matka nikdy
slovenský jazyk neučila. Napriek tomu je podľa súdu schopný začleniť sa do slovenského vzdelávacieho
systému. Pri rozhodovaní súdu je nutné vziať v úvahu, z akých dôvodov bol maloletý v starostlivosti otca
od 31. 03. 2021, ako aj skutočnosť, že maloletý mal záujem zotrvať v jeho starostlivosti. O maloletého sariadne staral a napriek výslovnému želaniu maloletého bol z jeho starostlivosti agresívnym spôsobom
vytrhnutý a v súčasnosti matka nedovoľuje otcovi ani komunikáciu s maloletým a ani styk. Za daných
okolností, kedy je situácia medzi rodičmi tak napätá, vôbec nie je vhodné, aby sa otec zdržiaval v

prípade styku s maloletým v byte matky. Poukázal na to, že maloletý si vplyvom agresívneho konania
matky prešiel toľkými traumami, že jeho duplicitný únos, zverenie do osobnej starostlivosti matky, ako
aj zmena školy môžu u maloletého vyvolať veľmi vážny psychiatrický problém. On má zabezpečené
bývanie na X., a preto je v záujme maloletého dieťaťa, aby bol zverený do jeho osobnej starostlivosti
a matka mala možnosť styku s maloletým. V prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím

súdu prvej inštancie, žiadal súd, aby zviazal matku na zabezpečenie komunikácie prostredníctvom
komunikačných prostriedkov vhodných na prenos obrazu a zvuku, a to každý deň medzi 18.00 hod. a
20.00 hod. tak, ako to mala zabezpečené matka v čase, kedy bol maloletý v starostlivosti otca. Zároveň
by bolo nutné nariadiť výchovné opatrenie, ktorým by sa dokázala eliminovať komunikačná bariéra
matky a maloletého a zároveň je nutné nariadiť matke, aby sa podrobila ambulantnému psychiatrickému
liečeniu. Nie zanedbateľný následok bude mať na maloletého aj zmena v školskom systéme, kedy

matka neempaticky napriek tomu, že maloletého nenaučila vôbec po slovensky, navrhla ho zapísať do
základnej školy v Q. len preto, lebo tam pracuje. Preto žiadal, aby súd prehodnotil rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré nie je v záujme maloletého T., naopak, poškodzuje jeho záujmy. Vyslovil dôveru,
že rozhodnutím odvolacieho súdu dôjde k stabilizácii maloletého, ktorý vo veku X rokov potrebuje istotu
a stabilitu výchovného prostredia, ako aj istotu a bezpečie školského zariadenia. Toto mu vie zabezpečiť

otec, pričom matka v súčasnosti potrebuje odbornú pomoc.

21. Otec svoje odvolanie doplnil podaním, ktoré došlo súdu dňa 22. 02. 2022. Doplnenie odvolania
uviedol, že za dôležitú skutočnosť pokladá stretnutie rodičov na pôde N.O. v E., v ktorom bol spísaný
záznam dňa 13. 10. 2021, keď tomuto stretnutiu rodičov predchádzalo konanie, keď matka navštívila

školuachcelazobraťdieťasosebou,avšakmaloletýsmatkounechcelodísť.Následnedňa17.12.2021
matka maloletého ,napriek jemu nesúhlasu zobrala zo školy proti jeho vôli za veľmi krutých podmienok, o
čom bol zaznamenaný kamerový záznam. Matka výchovu maloletého nezvláda, v prípade styku do tohto
neustále ona, ako aj jej matka zasahujú, pričom je to pre neho ako otca veľmi ponižujúce, nehovoriac o
tom, že pre maloletého sa vytvára neskutočný stres. Matka so starou matkou počas styku otca neustále

urážajú, jeho priateľku, ako aj jeho rodičov, a to všetko pred maloletým. V súčasnosti prebieha styk
len „cez bránu“ absolútne dehonestujúcim spôsobom. V kontexte neodkladného opatrenia poukázal
na to, že po doručení neodkladného opatrenia sa dopytoval matky, aby jej poskytol účet, na ktorý by
jej uhrádzal súdom stanovené výživné, avšak matka mu doposiaľ číslo účtu neoznámila. Uviedol, že
dočasnézvereniemaloletéhodoosobnejstarostlivostimatkyniejevzáujmemaloletéhoaniejevzáujme

maloletého, aby navštevoval základnú školu v Q., nakoľko maloletý neovláda slovenský jazyk, nepozná
ani jedno slovo, pričom v E. má vytvorené veľmi dobré podmienky, má rád svoje učiteľky, ako aj svojich
rovesníkov,zároveňještátnymobčanomP..Vzávereuviedol,žežiadal,abyodvolacísúdvyhovelnávrhu
na návrat maloletého do základnej školy, kde má svoje korene, kde má svojich kamarátov a má blízky
vzťah k svojim učiteľom.

22. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že komunikácia medzi rodičmi je vážne
narušená, vzájomne si nedôverujú, neakceptujú a nedokážu primerane kooperovať ohľadom dieťaťa,
nie sú schopní racionálne pristupovať k zabezpečeniu starostlivosti o dieťa a obaja rodičia majú o jeho
výchove odlišné predstavy. Z ich vyjadrení je možné vnímať, že verbalizujú záujem uzavrieť rodičovskú

dohodu, avšak kvôli pretrvávajúcim rozporom nedokážu nájsť spoločné konštruktívne riešenie. Javí sa,
žemaloletýT.zažívavýraznýkonfliktlojalityvočirodičom.Uviedol,žejedôležité,abyrodičiačonajmenej
vťahovali do svojich konfliktov maloletého. Ďalej uviedol, že úprava styku otca s maloletým dieťaťom
neodkladným opatrením zaručuje zachovanie vzájomných citových vzťahov maloletého T. a otca, avšak
považuje upravený styk otca s dieťaťom za nedostatočný z hľadiska frekvencie a dĺžky stretnutí. Maloletý

žil v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi a následne niekoľko mesiacov iba s otcom, pričom súd
neodkladným opatrením umožnil dieťaťu stráviť s otcom 16 hodín do mesiaca. Preto je potrebné zvážiť,
či takto úzky styk otca s dieťaťom je v záujme dieťaťa, pričom zastáva názor, že otec maloletého dieťaťa
nemá vytvorený dostatočný priestor na realizáciu styku s maloletým T. a preferuje jeho rozšírenie. V
závere sa stotožnil s návrhom otca na uloženie výchovného opatrenia a navrhol maloletému dieťaťu a

rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v I. pre rodiny a deti Q. za účelom uľahčenia
a podporu riešenia rodičovského konfliktu.23. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Vo svojom odvolaní poukázala na genézu spolužitia s otcom a následne uviedla,
že otec sa snaží preukázať, že maloletý chce žiť s otcom, avšak všetky argumenty a situácie, ktoré

otec v odvolaní uvádza, poukazujú na obdobie, kedy bol maloletý protiprávne zadržiavaný otcom bez
reálneho,ničímnerušenéhokontaktusmatkouavdanejdobebolajjehonázormaloletéhoovplyvňovaný
otcom. Maloletý teraz s odstupom času uvádza, že v danom čase otcovi veril a správal sa, ako mu
otec hovoril. Aktuálne je maloletý šťastné dieťa, miluje svoju matku, ukázalo sa, že reakcie dieťaťa,
ktoré boli v období, keď otec dieťa matke nevrátil, z realizácie kontaktov boli dôsledkom emočného

zneužívania dieťaťa a jeho manipulácie otcom. Samozrejme názor dieťaťa je potrebné vyhodnotiť s
prihliadnutím na vek dieťaťa, kde tu je dosť nízky, a to X rokov s prihliadnutím na okolnosti prípadu, ako
aj ostatné dôkazy. V tomto prípade súd správne vyhodnotil, že maloletý má u matky zabezpečené všetky
podmienky a nie je dôvod na to, aby maloletý nebol zverený do starostlivosti matke. Po celý čas, čo bol
maloletý neoprávnene premiestnený otcom, otec matke bránil riadnemu kontaktu s maloletým, kontakty
umožňoval len podľa jeho pravidiel, vždy v jeho prítomnosti v mieste, ktoré zvolil on a na dlhú dobu

osobné kontakty vôbec neumožňoval. Matke sa podarilo konečne po 9 mesiacoch maloletého získať a
priniesť do jeho bydliska. V uvedený deň, keď ho priniesla, otec už čakal matku pred jej domom a snažil
sa dieťa získať násilím naspäť. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica
sp.zn.15CoP/62/2013,akoajuznesenieÚstavnéhosúduČRsp.zn.I.ÚS3082/10.Včase,keďmaloletý
T. navštevoval škôlku, bol vyvážený, hravý a vždy veselý. Uvedené sa zmenilo potom, čo maloletý trávil

čas iba s otcom, maloletý bol na tom psychicky zle. Otec od septembra 2020 matke umožnil vidieť len
2x spolu na 4,5 hodiny. Čo sa týka N.koly, T. navštevuje N.kolu s P. vyučovacím jazykom na adrese Y.
X v Q., kde matka pracuje. X. majú v Q. v rozsahu 4 - 5 hodín týždenne, všetky ostatné predmety sú
v P. jazyku a ani ostatní spolužiaci nevedia hovoriť po X.. T. je aktuálne v škole zabehnutý, navštevuje
ju rád, má v nej kamarátov a tiež sa mu tam darí, dosahuje dobré výsledky. Je zrejmé, že matka počas

celého času akceptovala rolu oboch rodičov v živote maloletého, kontakty medzi otcom a maloletým
podporovala aj bez súdneho rozhodnutia, čo sa nakoniec obrátilo voči nej, a to tým, že otec dieťa uniesol,
odlúčil od matky a matke ho odmietol vrátiť a uniesol ho aj do iného štátu. Práve preto je veľmi dôležité
neodkladným opatrením zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti, a to na čas do rozhodnutia vo
veci samej. Výrazne sa ohradila proti tvrdeniam otca o jej zlom psychickom stave, nikdy nebrala drogy,

ani žiadne návykové látky a nikdy nemala ani len v kútiku duše úmysel ublížiť maloletému. Je ochotná
podstúpiť akékoľvek vyšetrenia na preukázanie týchto skutočností. Otec sleduje jedine svoje záujmy, je
presvedčený o svojej pravde do takej miery, že nie je schopný vžiť sa do situácie svojho syna, ktorý bol
citovo viazaný na matku, ktorý žil so svojou matkou a ktorému otec svojím správaním ubližuje a ohrozuje
jeho zdravý duševný vývin.

24.Kdoplneniuodvolaniaotcasavyjadrilamatka,ktoráopätovnenavrhlauzneseniesúduprvejinštancie
ako vecne správne potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedla, že maloletý T. je aktuálne zastabilizovaný v
jej starostlivosti a má za to, že styk otca s maloletým tak, ako bol upravený neodkladným opatrením, je
adekvátny. Takto upravený styk zabezpečuje otcovi v nevyhnutnej miere pravidelný kontakt s maloletým,

čo je aj v záujme maloletého a zaručuje najmä to, že maloletý nebude opätovne otcom neoprávnene
odobratý matke a následne zadržiavaný. Matka nabáda otca, aby šiel dnu do izby maloletého, kde sa
spolu môžu hrať a rozprávať, otec to však odmieta. Má za to, že účelovo, aby mohol súdu prezentovať
fotografie, ktoré vyhotovil. V mieste jej bydliska je dostatok priestoru a hračiek, kde otec s maloletým
môžustráviťspoločneplnohodnotnýčas,avšakoteckontaktsmaloletýmrealizujepredbránkoubydliska

matky, robí to zo svojej vlastnej vôle, podľa jej názoru účelovo. V prípade, ak by bol kontakt upravený
širšie, t. j. mimo adresy bydliska matky a prípadne bez jej prítomnosti, mohol by sa zopakovať scenár
z roku XXXX, a preto má odôvodnenú obavu, že opäť otec maloletého unesie do zahraničia. Otec
napriek rozhodnutiam maďarských súdov odmietol matke vrátiť dieťa po dobu 9 mesiacov, ktoré využil
na manipuláciu s dieťaťom proti matke a dostal tak maloletého do zlého psychického stavu, prejavujúci

sa okrem iného aj v odmietaní matky. V prípade, ak by odvolací súd aj napriek vyššie uvedeným
skutočnostiam zvažoval rozšírenie kontaktov na podnet kolízneho opatrovníka, súhlasí s tým, že môže
byťorozšírenievoformetelefonickýchkontaktovalebovideohovorov.Zároveňuviedla,žemupravidelne
posiela SMS správy o maloletom, má otec prístup k informáciám zo školy a bol aj na rodičovskom
združení. Rozšírenie osobných kontaktov medzi otcom a maloletým však zatiaľ nie je možný, je

potrebné dbať na bezpečnosť maloletého a prijať také opatrenia, aby otec nemohol maloletého uniesť,
odobrať zo starostlivosti matky, čo je zrejmé, že spraví, pokiaľ bude mať čo len malú príležitosť. Čo sa
týka nariadenia výchovného opatrenia, matka v zásade nenamieta, avšak uvedené nesmie narušovať
školskú dochádzku maloletého a pracovnú dobu matky. V závere uviedla, že otec účelovo poukazujena jej psychický stav, čím chce preukázať, že nie je schopná sa starať o maloletého. On však nie je
psychológ, ani psychiater, aby bol oprávnený robiť takéto závery. Ona bezproblémovo zvládla aj záchvat
maloletého hnevu a je spôsobilá plne na vychovávanie maloletého T. v zdravého, dospelého jedinca. V

závere uviedla, že počas realizácie kontaktu medzi otcom a maloletým, keď pristúpila bližšie k otcovi,
tento jej vytrhol z ruky mobilný telefón, aby mohol použiť tam nájdené informácie proti nej, prípadne
zamedziť matke, aby informácie použila na obranu proti tvrdeniam otca.

25. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej

inštancie v intenciách § 65 až 67 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP
dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, a preto uzensenie súdu prvej inštancie ako vecne
správnbe v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej

starostlivosti.

27. Odvolací súd plne poukazuje na charakter neodkladných opatrení, popísaných v bode 12. a 13.
uznesenia. Úvodom odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu vyjadrením matky a otca v konaní, ako
aj vyjadrení kolízneho opatrovníka uvádza, že v danej veci súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní

sa riadil zhora uvedenými zásadami a princípmi, pričom v tomto smere aj v potrebnom rozsahu zistil
skutkový stav veci a vyvodil i správne právne závery. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP, sa
obmedzuje len na skonštatovanie ich správnosti. Na Zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
len zvýrazňuje, že niet sporu o tom, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského zväzku a rodičia v

súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti, a to od 08. 01. 2021. Potom, čo bolo súdmi v P. H. rozhodnuté
o návrate maloletého dieťaťa do miesta jeho obvyklého bydliska, matka od 17. 12. 2021 zabezpečuje
starostlivosť o maloletého na území X. H.. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal
nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby bolo maloleté dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti,
určené výživné a zároveň upravený styk matky s maloletým dieťaťom a maloleté dieťa naopak zveril

do osobnej starostlivosti matky. S takýmto rozhodnutím sa odvolací súd plne stotožňuje. Niet pochýb o
tom, že rodičia maloleté dieťa vychovávali spolu, avšak od 08. 01. 2021 túto starostlivosť o maloletého
zabezpečovala matka, pričom dovtedy otec voči jej starostlivosti nemal žiadne výhrady. Až dňa 31. 03.
2021 zobral opätovne maloletého do Q., odniesol ho do P., avšak v popoludňajších hodinách ho už
matke odmietal vrátiť a takáto situácia trvala až do 17. 12. 2021, kedy si matka maloletého zobrala zo

školy a odvtedy je v jej starostlivosti. Otec namietal, že takéto rozhodnutie nie je v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa, poukazoval i na tú skutočnosť, že súd nebral do úvahy názor maloletého dieťaťa. V
tejto súvislosti odvolací súd len dodáva, že maloletý je vo veku X rokov, kedy jeho názor na vec môže byť
skreslený a dieťa v tomto veku väčšinou preberá názory a postoje rodiča, u ktorého je v starostlivosti.
Pretotakýtonázordieťaťavtomtoprípadeniejevzhľadomkvekudieťaťa určujúciprirozhodovaníotom,

komu má byť maloleté dieťa dočasne zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Vzhľadom na
tú skutočnosť, že otec maloletého svojvoľne presídlil z miesta jeho obvyklého pobytu do P. a tento stav
pretrvával viac ako 9 mesiacov, bolo potrebné upraviť dočasne práva a povinnosti rodičov k maloletému
dieťaťu, a preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti
matky. Táto až do jeho premiestnenia sa o maloleté dieťa riadne starala, otec nemal voči starostlivosti

žiadne námietky, tieto začal mať až od času, ako maloletého syna premiestnil do P., keď poukazoval, že
matka nie je schopná sa o dieťa riadne postarať a maloletý matku odmieta. Tieto jeho tvrdenia však v
konanínebolipreukázanéaskutočnosť,čimaloletýmatkuodmietaivčase,keďužjevjehostarostlivosti,
bude predmetom ďalšieho konania a dokazovania vo veci samej. Keďže maloleté dieťa zveril do osobnej
starostlivosti matky, správne určil i rozsah vyživovacej povinnosti, keď toto výživné určil v nevyhnutnej

miere a rozhodovanie o výške výživného vo veci samej bude predmetom ďalšieho dokazovania. Súd
prvej inštancie rozhodol správne, keď udelil súhlas namiesto otca na podanie žiadosti o zápis maloletého
dieťaťa do základnej školy v Q., pretože maloleté dieťa má obvyklý pobyt v X. H. v obci Q. a navštevuje
základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským, čiže je predpoklad, že toto štúdium zvládne. Otec
namieta, že konaním matky maloletý prešiel toľkými traumami, že jeho duplicitný únos, zverenie do

osobnej starostlivosti matky, ako aj zmena školy môže u maloletého vyvolať veľmi vážny psychiatrický
problém. K tomuto odvolací súd len podotýka, že sú to len jeho obavy, ktoré nie sú ničím odôvodnené,
a to, že prešiel viacerými traumami, je aj príčinou otca samotného, keď tento ho premiestnil svojvoľne
do P. H. a odmietal matke odovzdať. Nemožno preto skutočnosť, že matka si následne dieťa vyzdvihlav škole a preniesla do Q., malo za následok, že by maloleté dieťa vystavila takej traume, ako popisuje
otec. Naopak, vo svojom vyjadrení k odvolaniu uvádza, že maloletý je v súčasnosti šťastný a sám s
odstupom času verbalizuje, že v čase, keď bol v starostlivosti otca, tomuto veril a správal sa tak, ako mu

otec hovoril. Je nesporné, že po celý čas, čo bol maloletý neoprávnene premiestnený otcom, tento bránil
matke riadnemu kontaktu s maloletým, ktorý umožňoval podľa jeho pravidiel vždy v jeho prítomnosti
a v mieste, ktoré zvolil on. Čo sa týka styku, odvolací rozhodnutie potvrdil i v tejto časti, i keď je styk
upravený v obmedzenom rozsahu a za prítomnosti matky, a to vzhľadom ku skutočnosti, že je dôvodná
obava, že by otec svoje správanie zopakoval a maloletý, keď by nebol pod dozorom dospelého človeka,

by mohol byť opätovne otcom premiestnený. Odvolací súd podotýka, že tak, ako je tento styk upravený,
sa jedná len o dočasné opatrenie, kde vzhľadom na okolnosti a osobitosti tohto prípadu, je práve takéto
časové rozpätie primerané.

28. Len v závere odvolací súd podotýka, že uznesením zo dňa 01. 04. 2022 č. k. 7P/53/2021-814 súd
nariadil neodkladným opatrením maloletému dieťaťu a jeho rodičom výchovné opatrenie - povinnosť

podrobiť sa E. F. v I. pre deti a rodiny Q., A. X. XX, Q. na dobu 6 mesiacov za účelom uľahčenia a
podporu riešenia rodičovského konfliktu, ako i za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie. Toto
uznesenie doposiaľ nebolo odvolaním napadnuté.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).