Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 74S/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6021200384
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6021200384.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v
právnej veci žalobcu Rutland a.s., Kutuzovova 5/A, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto,
IČO: 45 411 409, právne zastúpený slc partners s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo nám.
16, 811 02 Bratislava proti žalovanému Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05
Banská Bystrica, za účasti ďalších účastníkov konania 1/ Občianske združenie Za dôstojnú Radvaň, so
sídlom Kalinčiakova 13, 974 05 Banská Bystrica, 2/ Združenie Slatinka, P.O.BOX 67, 960 01 Zvolen,
zastúpených advokátkou JUDr. Evou Kováčechovou, Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica 3/ Hron

pre slobodné rieky Občianske združenie, so sídlom Zvolenská cesta 14, 974 03 Banská Bystrica, 4/
WWF Slovensko, o.z., so sídlom Medená 101/5, 811 02 Bratislava, 5/ Inštitút vodnej politiky, Občianske
združenie,sosídlomRepná1,82104Bratislava,6/Q.H.,bytomN.2,XXXXXR.Bystricaopreskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. OU-BB-OSZP3-2021/000993-037 zo dňa 9. júla 2021 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Administratívne konanie

1.Spoločnosť Rutland a.s. Bratislava doručila dňa 10.12.2013 žalovanému žiadosť o posúdenie
Zámeru „Malá vodná elektráreň Iliaš“, z ktorej vyplýva, že v súlade s § 18 zák. č. 24/2006 Z.z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 24/2006
Z.z.“ alebo „Zákon o posudzovaní vplyvov“) predkladá žalovanému doplnený „Zámer na výstavbu a

prevádzku MVE v profile 172,66 rkm rieky Hron v meste Banská Bystrica časť Iliaš“ (ďalej len „Zámer“).
Prílohou žiadosti bol predmetný Zámer (z decembra 2013) v tlačenej i elektronickej verzii.
Žalovaný listom zo 16.12.2013 predmetný Zámer s poukazom na § 22 ods. 6 zák. č. 24/2006 Z.z. vrátil
predkladateľovi (ďalšiemu účastníkovi 1) na doplnenie, resp. prepracovanie podľa v liste uvedených
pokynov. Predkladateľ doručil žalovanému 7.1.2014 doplnený „Zámer na výstavbu a prevádzku MVE
Iliaš“. Žalovaný následne predmetný Zámer na navrhovanú činnosť zaslal s poukazom na § 23 ods.
1 zák. č. 24/2006 Z. z. dotknutým orgánom, povoľujúcemu orgánu a zainteresovaným organizáciám

(podľa rozdeľovníka) a vyzval ich, aby svoje písomné stanovisko k Zámeru podľa § 23 ods. 4 citovaného
zákona doručili žalovanému v lehote 21 dní od jeho doručenia. Zároveň ich upozornil, že Zámer
svojimi parametrami podlieha zisťovaciemu konaniu podľa § 29 zák. č. 24/2006 Z. z., v ktorom žalovaný
rozhodne, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona. Ďalej ich požiadal o vyjadrenie, čipredmetnýZámermáalebonemábyťďalejposudzovaný.ŽalovanýsúčasnedoručilZámer svýzvou
o zaslanie stanoviska Ministerstvu životného prostredia SR ako rezortnému orgánu a Mestu Banská
Bystrica ako dotknutej obci/mestu. Žalovaný po ukončení zisťovacieho konania rozhodnutím č. OU-BB-

OSZP3/2013/03580 z 25.2.2014 rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň Iliaš“ sa
nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Toto rozhodnutie bolo tunajším súdom rozsudkom
24S/63/2014 zo dňa 13.10.2017 zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom
zrušenia rozhodnutia bolo, že nebolo dostatočne odôvodnené.

2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OSZP3-2018/008872-019 z 21.5.2018 rozhodol tak, že navrhovaná
činnosť „Malá vodná elektráreň Iliaš“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Toto rozhodnutie bolo rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
24S/101/2018-122 zo dňa 20. septembra 2018 zrušené podľa § 191 ods. 1, písm. c), d), e), f) a g)
zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadku(ďalejlenSSP)avecbolavrátenážalovanémuna
ďalšie konanie. Na základe tohto rozsudku bolo úlohou žalovaného v ďalšom konaní opätovne posúdiť

navrhovateľom predložený Zámer navrhovanej činnosti MVE Iliaš podľa zákona č. 24/2006 Z. z., pričom
tento posúdiť z hľadiska ust. § 22 cit. zákona (t .j., či obsahuje zákonom stanovené náležitosti), doručiť
predmetný Zámer subjektom uvedeným v § 23 cit. zákona, rozhodnúť o tom, či navrhovanú činnosť
bude posudzovať podľa zákona, pričom prihliadnuť na všetky kritériá stanovené v § 29 ods. 4 a 5
citovaného zákona a v prílohe č. 10 k cit. zákonu a rozhodnutie náležite odôvodniť v zmysle § 29 ods.

7 zákona č. 24/2006 Z. z., osobitne s prihliadnutím na náležitosti výroku predmetného rozhodnutia a
na vysporiadanie sa so stanoviskami doručenými žalovanému v súlade s § 23 ods. 4 ako aj v súlade s
požiadavkami na riadne odôvodnenie rozhodnutia vyplývajúcimi z práva na spravodlivý súdny proces v
zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Správny súd zviazal žalovaného riadiť
sa právnym názorom, ktorý bol vyslovený v zrušovacom rozhodnutí.

3.Žalovaný následne zaslal zámer podľa § 23 ods. 1 zákona o EIA a podľa § 18 zákona o EIA
povoľujúcemu, dotknutému a rezortnému orgánu a informáciu o zámere navrhovanej činnosti. V
sprievodnom liste oznámil, že opätovne posudzuje predložený Zámer navrhovanej činnosti „Malá vodná
elektráreňIliaš“podľazákonaoEIA.Oznámenieozámerenavrhovanejčinnosti-„Malávodnáelektráreň

Iliaš“ bolo zverejnené aj verejnou vyhláškou OVZ ZP 24954/11624/2020 zo dňa 5.3.2020. Žalovaný
doručil žalobcovi stanoviská, ktoré mu boli doručené spolu so žiadosťou podľa § 29 ods. 6 zákona o EIA
o doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk, ktoré sú
nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť má posudzovať podľa zákona. Žalobca na
žiadosť odpovedal listom zo dňa 25. mája 2020.

Administratívne rozhodnutie

4. Žalovaný vydal pod č. OU-BB-OSZP3-2021/000993-037 dňa 9.7.2021 rozhodnutie so zisťovacieho
konania, ktorým rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „Malá vodná elektráreň Iliaš“, ktorej účelom je

výroba elektrickej energie s inštalovaným výkonom 1x999 kW s využitím hydroenergetického potenciálu
rieky Hron, umiestnená v riečnom kilometri 172,66 v k. ú. Banská Bystrica, časť Radvaň, cca 660m
nad cestným mostom do mestskej časti Iliaš, pričom hať je navrhovaná s hradenou výškou 3,1 m a s
celkovou šírkou 57,5 m, sa bude posudzovať podľa zákona EIA.

5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol účel navrhovanej činnosti „Malá vodná elektráreň
Iliaš“, ktorým je výroba elektrickej energie využitím hydroenergetického potenciálu rieky Hron v danej
lokalite. Vodná elektráreň Iliaš zároveň zabezpečuje v priľahlom úseku rieky Hron
stabilizáciu koryta rieky a jej brehov nad a pod vzdutím hate a vodnej elektrárne. Navrhovaná
činnosť je umiestnená v Banskobystrickom kraji, okrese Banská Bystrica, k .ú. Radvaň, ktorá je

mestskou časťou Banskej Bystrice. Profil je situovaný na toku Hrona v rkm 172,660, cca 660 m
nad železným cestným mostom do Iliaša. Celý úsek od začiatku prehĺbenia až po koniec vzdutia sa
nachádza na okraji priemyselnej zóny Banskej Bystrice. Dolná časť stavby na východnej strane sa
približuje k železničnému telesu jednokoľajovej trate Banská Bystrica - Zvolen. Navrhovaná činnosť plne
rešpektuje pripravované stavby a opatrenia súvisiace s ochranou územia pred povodňami vybreženými

vodami z vodných tokov, vodami z povrchového odtoku: a) Banská Bystrica - ochrana intravilánu
pred povodňami (aj odvedenie povodňových prietokov tunelom popod Urpín), b) Banská Bystrica -
Iliaš, protipovodňové opatrenia na Hrone, rkm 170,965 - 172,000), c)Banská Bystrica, Iliaš - Radvaň,
protipovodňové opatrenia na Hrone, rkm 172,000 - 173,564. Navrhovaná stavba nebráni v budúcnostiuvažovanému zdvojkoľajneniu jednokoľajovej trate Banská Bystrica - Zvolen. V priestore ľavostranného
inundačného územia, v mieste situovania novonavrhovanej budovy MVE a areálu pred ňou sa
nachádza lúka využívaná ako prírodné cvičisko psov. Po výstavbe MVE bude toto presťahované v tom

istom priestore ľavostranného inundačného územia, pod stupeň MVE na navýšenú upravenú lúčnu
plochu s rovnakou výmerou ako je existujúce cvičisko. Na pravom brehu je dotknutý úsek ohraničený
existujúcim brehom Hrona s účelovou komunikáciou, ktorá je spevnená štrkodrvou. Pozdĺž cesty je
nepriehľadné oplotenie priemyselných objektov. Komunikácia slúži aj ako vstup do jednotlivých areálov.
Umiestnenie a účel komunikácie sa zrealizovaním stavby MVE nijako nezmení a v budúcnosti umožni

vybudovanie plánovanej cyklotrasy Banská Bystrica - Hronsek. Pri prietoku Qdim sa hydrodynamické
vzdutie navrhovanej úrovne prevádzkovej hladiny 332,00 m n. m. vytráca cca v rkm 174,400, čo je
zaústenie pravostranného prítoku Hrona, Malachovského potoka. Prehĺbenie a úprava dna pod haťou
sa uvažuje po rkm 172,150.

6. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dotknutá obec, dotknuté orgány, povoľujúce

orgány, rezortné orgány a zainteresovaná verejnosť boli oboznámení s tým, že sa vedie konanie
vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie odo dňa doručená zámeru
navrhovanejčinnostinavrhovateľom.Tiež,žetentozámerbolzverejnenýnawebovejstránkeOkresného
úradu Banská Bystrica a na webovej stránke https:/www.enviroportal.sk/sk/eia. Žalovaný v odôvodnení
rozhodnutia ďalej uviedol skrátené znenia písomných stanovísk, ktoré mu boli doručené v rámci

zisťovacieho konania:
- Okresný úrad Banská Bystrica, odbor krízového riadenia v liste č. OU-BB-OKRl-2020/011963-002-MP
zo dňa 6.3.2021, konštatoval, že k predloženému zámeru navrhovanej činnosti, z hľadiska záujmov
civilnej ochrany odboru krízového riadenia Okresného úradu Banská Bystrica, nemá pripomienky
zároveň uviedol súhlasné stanovisko.

-OkresnýúradBanskáBystrica,odborstarostlivostioživotnéprostredievlisteč.OU-BB-OSZP3/-2020/0
11641-002 zo dňa 04.03.2020 konštatoval, že orgán štátnej správy ochrany ovzdušia nepožaduje ďalšie
posudzovanie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň uviedol súhlasné
stanovisko a v list č. OU-BB-OSZP3-2020/011646-002 zo dňa 09.03.2020 stanovisko konkretizoval.

- Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici v liste č. ORHZ-
BB2-2020/000320-003 zo dňa 11.03.2020 konštatovalo, že z hľadiska ochrany pred požiarmi
nepredpokladá vznik negatívnych vplyvov na životné prostredie, a preto bolo stanovisko dotknutého
orgánu súhlasné.
- Banskobystrický samosprávny kraj v liste č. 07227/2020/0DDUPZP-2 zo dňa 17.03.2020 konštatoval,

že vodný tok Hrona, na ktorom sa má realizovať MVE, je hydricko-terestrickým biokoridorom
nadregionálneho významu. Zo zámeru vyplýva, že realizácia navrhovanej činnosti bude mať negatívny
vplyv na jeho pobrežné biologické funkcie, vzhľadom na bariérový efekt na toku a zmenu charakteru
toku bude mať navrhovaná činnosť významný negatívny vplyv aj na faunu toku. Na základe uvedeného
uviedol, že zámer navrhovanej činnosti nie je v súlade so záväznou časťou ÚPN VÚC BBK v platnom

znení s regulatívom 7.2.14. (MVE umiestňovať výlučne na existujúcich vodohospodárskych stavbách
a bariérach vodných tokov). Z predloženého zámeru vyplýva, že MVE sa navrhuje na v súčasnosti
voľnom toku, nie na existujúcej vodohospodárskej stavbe resp. bariére vodného toku. Rovnako nie je
v súlade s regulatívom 4.2. (Rešpektovať pri organizácii, využívaní a rozvoji územia význam a hodnoty
jeho prírodných daností... v prvkoch územného systému ekologickej stability ... zosúladit' využívanie

územia s funkciou ochrany prírody a krajiny s ciel'om udržania resp. dosiahnutia priaznivého
stavu druhov, biotopov a častí krajiny.) Ďalej uviedol, že skúmanie súladu zámeru s územnoplánovacou
dokumentáciou musí byt' výrazne odlišné v zisťovacom konaní podľa zákona o EIA a v územnom
konaní podľa stavebného zákona. Kým v územnom konaní je otázka súladu s územnoplánovacou
dokumentáciou absolútne kľúčová a musí byt' preskúmaná vo všetkých ohľadoch, v zisťovacom

konaní podľa zákona o EIA má byt' otázka súladu s územnoplánovacou dokumentáciou posúdená iba
primerane (t.j. najmä z pohľadu príslušných environmentálnych aspektov). Z vyššie uvedeného vyplýva,
že nesúlad zámeru navrhovanej činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Banská
Bystrica nie je podmienkou pre rozhodnutie v zisťovacom konaní.
- Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik v liste č. CS SVP OZ BB 728/2020/3-39220 zo dňa

19.03.2021 konštatoval, že ako správca vodohospodársky významného vodného toku Hron, na ktorom
sa navrhuje MVE Iliaš sa v minulosti k predmetnej činnosti vyjadroval. V rámci posudzovacieho procesu
navrhovanej činnosti v roku 2014 zasielal stanovisko k zámeru ElA č. CS32/2014CZ1182/2014
220 zo dňa 24.01.2014 na Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor starostlivosti o životné prostredie,z ktorého nevyplynula potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, ako aj
potreba ďalšieho posudzovania navrhovanej činnosti podľa zákona o ElA.
- Slovenský rybársky zväz -Rada Žilina v liste č. 11120-0TV zo dňa 19.03.2020, konštatoval, že podľa

dokumentácie sa jedná o haťovú MVE umiestnenú kolmo na tok rieky Hron. Rozdiel hladín nad a pod
haťou predstavuje 4.13 m. V doplnení v liste č. 227/430 - OIERR zo dňa 26.03.2020 konštatoval,
že vzhľadom na negatívne vplyvy navrhovanej činnosti, ktoré sú obsahom stanoviska SRZ žiadame
vydanie rozhodnutia o ďalšom posudzovaní vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.z.,
vzhľadom na negatívne vplyvy navrhovanej činnosti, ktoré sú obsahom stanoviska.

- Zdenko Vigaš v liste zo dňa 23.03.2020, konštatoval, že navrhuje, aby Okresný úrad Banská Bystrica,
odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodol tak, že sa navrhovaná činnosť' bude posudzovať podľa
zákona 24/2006 Z.z.
- Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie v list č. OU-BB-
OSZP3-2020/0ll644-002 zo dňa 23.03.2020, konštatoval, že Okresný úrad Banská Bystrica, odbor
starostlivosti o životné prostredie, z hľadiska záujmov odpadového hospodárstva, podľa § 108 ods. 1

písm. m) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poukazom
na § 19 a § 39 zákona o odpadoch; pri výstavbe a prevádzke zariadenia je potrebné dodržiavať' všetky
platné právne predpisy v oblasti odpadového hospodárstva. Vyhodnotenie OU BB, OSZP: Stanovisko
dotknutého orgánu je súhlasné, s upozornením na povinnosť dodržiavať' platnú legislatívu v oblasti
odpadového hospodárstva .

- Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v liste č. ŠOP SR/473-001/2020 zo dňa 20.03.2020
konštatovala, že variant nepostaviť' MVE je z environmentálneho hľadiska výhodnejší z dôvodov
zachovania súčasného stavu lužného lesa, brehových porastov, prúdomilného osídlenia úseku Hrona,
krajinného vzhľadu a teda odporúčajú zámer MVE v lokalite Iliaš nerealizovať.
- Inštitút vodnej politiky v liste zo dňa 23.03.2020, konštatoval, že žiada, aby zámer ,,Malá vodná

elektráreňIliaš"bolposudzovanýpodľaaktuálnehozneniazákonač.24/2006Z.z. vznení neskorších
predpisov v súlade s prílohou Č. 8 bod 2.
- Mesto Banská Bystrica v liste Č. OVZ ZP 29593/11624/2020 zo dňa 16.03.2020, konštatovalo, že
Mesto Banská Bystrica s predloženým zámerom navrhovanej činnosti MVE Iliaš nesúhlasí.
- WWF Slovensko, o. z. v list zo dňa 25.03.2020, že navrhovaná činnosť opísaná v zámere "Malá

vodná elektráreň Iliaš" bude mať bez akýchkoľvek pochybností výrazný negatívny vplyv (kumulatívny aj
synergický) vplyv na viaceré zložky životného prostredia a tiež na environmentálny komplex ako celok,
je potrebné jej posúdenie podľa zákona o ElA (tzv. povinné hodnotenie) preto navrhujeme Okresnému
úradu - odboru starostlivosti o životného prostredia, aby vydal rozhodnutie o tom, že navrhovaná činnosť
sa bude posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie.

- Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v liste č. 6590/2020-4.1; 13840/2020 zo dňa
26.3.2020, konštatovalo, že žiada dopracovať zhodnotenie vplyvu MVE Iliaš na dosiahnutie resp.
udržanie dobrého stavu vôd v zmysle podľa článku 4.7 Rámcovej smernice o vode č.2000/601ES a
posúdiť navrhovanú činnosť' postupom podľa § 16a zákona č.364/2004 Z. z. o vodách.
- Hron pre slobodné rieky, občianske združenie v liste č. MVE Iliaš /010/2020 zo dňa 23.03.2020

konštatovalo, že nesúhlasí s plánovanou výstavbou MVE Iliaš, ktorá po realizácii MVE Šalková, je už
v poradí tretia plánovaná priečna bariéra na cca 10 km dlhom úseku rieky Hron pretekajúcim územím
mesta Banská Bystrica. Vzhľadom na preukázateľne negatívny vplyv zámeru na vodný ekosystém,
rybárstvo a územia začlenené do sústavy NATURA 2000, požadujeme aby predložený zámer bol ďalej
posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v platnom znení, v celom procese EIA.

- Združenie Slatinka v liste zo dňa 25.03.2020 konštatovalo, že žiada Okresný úrad Banská Bystrica
- odbor starostlivosti odbor starostlivosti o životné prostredie, aby vydal rozhodnutie, že navrhovaná
činnosť sa bude posudzovať' z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle § 22 ods. 7
(druhá veta) v súvislosti s § 23 ods. 4 zákona o ElA .
- OZ Za Dôstojnú Radvaň v liste zo dňa 06.04.2020 konštatovalo, že z posúdenia zámeru MVE a

záväzných regulatívov ÚPN VUC, ktoré sú záväzné aj pre územný plán mesta Banská Bystrica vyplýva,
že zámer umiestnenia MVE Iliaš je v rozpore so záväznými regulatívmi nadradenej územnoplánovacej
dokumentácie regiónu a s územným plánom mesta Banská Bystrica.
- Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie v liste č. OU-BB-
OSZP3-202010 12811-003 zo dňa 17.4.2020, konštatoval, že podľa zákona 543/2002 Z. z. o ochrane

prírody a krajiny v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len zák. 543/2002 Z. z.) je navrhovaný
zámer MVE Iliaš situovaný na území, kde platí prvý stupeň ochrany (všeobecná ochrana). Jednoznačne
požadujú navrhovanú činnosť ďalej posudzovať podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie.7. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol odpoveď žalobcu na žiadosť žalovaného o objasnenie
pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk.

8. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil ďalej tým, že bolo jeho úlohou opätovne posúdiť navrhovateľom
predložený Zámer navrhovanej činnosti MVE Iliaš a doručiť predmetný Zámer subjektom uvedeným v §
23 zákona o EIA a na základe stanovísk rozhodnúť o tom, či navrhovaná činnosť sa bude posudzovať
podľa tohto zákona a prihliadnuť pritom na všetky kritériá stanovené v § 29 ods. 4 a 5 zákona o

EIA a prílohe č. 10 zákona o EIA a rozhodnutie náležite odôvodniť. Uviedol, že navrhovateľ sa mýli,
keď sa domnieva, že sa jedná o obnovu konania, pretože žalovaný pokračoval v zisťovacom konaní
po zrušení jeho predchádzajúceho rozhodnutia Krajským súdom v Banskej Bystrici. Žalovaný posúdil
zaslané stanoviská dotknutých orgánov a verejnosti, pričom predmetné zisťovacie konanie sa riadi
zákonom platným v čase podania žiadosti navrhovateľa v roku 2014. Uviedol, že v danom čase nebolo
možné uviesť podmienky vo výrokovej časti rozhodnutia zo zisťovacieho konania, ktoré by mali povahu

eliminovania alebo zmierňovania vplyvu na životné prostredie. Tiež zdôraznil, že od roku 2014 sa
vybudovali nové MVE na vodnom toku a došlo k novelám mnohých zákonov. Pri rozhodovaní o tom,
či navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa zákona o EIA, žalovaný prihliadol na stanoviská
predložené k Zámeru navrhovanej činnosti a pri konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre
zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona o EIA. Pri použití kritérií pre zisťovacie konanie

uvedené v prílohe č. 10 príslušný orgán pristupoval najmä z pohľadu príslušných enviromentálnych
aspektov. Zákon o EIA upravuje zisťovacie konanie a zabezpečuje, že zisťovacie konanie nenahrádza
územnékonaniepodľastavebnéhozákona,alevenujesasvojmuprimárnemuúčelu-posúdeniuZámeru
z pohľadu ochrany životného prostredia. Žalovaný uviedol, že v čase podania žiadosti navrhovateľom
bol v platnosti zákon o EIA, ktorý neumožňoval uviesť vo výrokovej časti rozhodnutia zo zisťovacieho

konania, ak by sa rozhodlo, že sa ďalej nebude posudzovať navrhovaná činnosť, podmienky, ktoré
vyplynuli z doručených stanovísk, a mali by povahu eliminovania alebo zmierňovania vplyvu na životné
prostredie. Ďalej, že v rozsudku bolo uvedené, že príslušný orgán má v konaní pokračovať podľa zákona
o EIA účinného v čase podania žiadosti, a v danom čase nepodliehalo zisťovacie konanie podľa
zákona o EIA zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Na základe

preskúmania a zhodnotenia predloženého Zámeru navrhovanej činnosti, vyjadrení subjektov konania,
zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia celkovej úrovne ochrany životného prostredia podľa zákona o
EIA, žalovaný skonštatoval, že navrhovaná činnosť predstavuje taký zásah do životného prostredia,
ktorý v značnej miere môže ohrozovať životné prostredie a zdravie obyvateľov v záujmovej oblasti,
a preto rozhodol o tom, že sa navrhovaná činnosť bude posudzovať. V doručených stanoviskách sa

vyjadrili dotknuté orgány ako aj verejnosť, že vplyvy navrhovanej činnosti požadujú ďalej posudzovať,
čo žalovaný zohľadnil napadnutým rozhodnutím. Z výsledkov zisťovacieho konania vyplynuli niektoré
konkrétne požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré bude potrebné zohľadniť v procese
posudzovania navrhovanej činnosti. Žalovaný uviedol, že ich zobral na vedomie a zapracuje ich do
rozsahu hodnotenia podľa § 30 ods. 2 zákona o EIA.

Žalobné body

9. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil a nedostatočne sa

vysporiadal s predloženými stanoviskami dotknutých orgánov, pričom postupoval v rozpore so zákonom
o EIA. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi
spismianemávnichoporuadošlokpodstatnémuporušeniuustanoveníokonanípredorgánomverejnej

správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Podľa žalobcu
boli naplnené dôvody podľa § 191 ods. 1, písm. c), e) a f) SSP.

10.Žalobcanamietalnesprávnosťpostupužalovaného,ktorúvidelvtom,žežalovanýnezabezpečilnové
stanoviská dotknutých osôb a zainteresovanej verejnosti, ale vychádzal z už predložených stanovísk.

11. Podľa žaloby bolo konanie iniciované žalobcom v januári 2014, skončené bez právneho dôvodu,
čím došlo k mareniu konania žalovaným a zmareniu investičného zámeru žalobcovi. Žalobca považujestanoviská doručené 4.5.2020 dotknutých osôb a zainteresovanej verejnosti vo vzťahu k Zámeru
zverejnenému dňa 10.1.2014 za irelevantné.

12. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v platných právnych predpisoch a je
svojvoľné, neberúc ohľad na predložený Zámer žalobcu a jeho skutočných vplyvov. Podľa žalobcu
rozsah spracovania Zámeru poskytuje hodnotenie navrhovanej činnosti v rozsahu požiadaviek podľa
§ 36 zákona o EIA, teda nad rámec požiadaviek § 22 zákona o EIA pre zisťovacie konanie. Zákon v
§ 29 predpokladá ukončenia posudzovania vplyvov na životné prostredie v zisťovacom konaní, pričom

dotknuté osoby a zainteresovaná verejnosť sa aktívne vyjadrovali k Zámeru v procese posudzovania
vplyvov na životné prostredie. Nové rozhodnutie žalovaného, že Zámer sa bude posudzovať podľa
zákona o EIA, tak nemá oporu v platných právnych predpisoch a je svojvoľným rozhodnutím bez ohľadu
na predložený Zámer žalobcu a jeho skutočných vplyvov.

13. Žalobca v žalobe tvrdil, že posúdenie kumulatívnych vplyvov zákon o EIA nepožaduje. Posudzovanie

vplyvov na životné prostredie bolo vykonané pri strategickom dokumente, koncepcia využitia
hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030. Teda prípadný negatívny vplyv
žalobcovho Zámeru bol skúmaný v súlade so zákonom o EIA a pôvodné rozhodnutie bolo založené na
všetkých dostupných a nevyhnutných informáciách aj s poukazom na negatívne vplyvy. Zámer zohľadnil
dopady na ekosystém, a preto je riešenie rybovodu nadštandardné. Preto žalobca nesúhlasí s tým, že

Malá vodná elektráreň Iliaš bude mať za následok zhoršenie ekologického stavu útvaru povrchovej vody
na účel jej povolenia ako výnimky v zmysle článku 4.7 Rámcovej smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2000/60/ES o vode.

14. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že Zámer je súladný s vtedy platným Územným plánom z roku 1976.

PredmetnýZámer jeplnevsúladesaktuálneúčinným ÚzemnýmplánomMestaBanskáBystricavznení
zmien a doplnkov - prvá etapa. Navrhovaná stavba je umiestnená v lokalite s technicky využiteľným
hydroenergetickým potenciálom v zmysle koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu, kde je
zaradená na rieke Hron. Spĺňa atribút umiestnenia na existujúcich vodohospodárskych stavbách,
nakoľko je navrhovaná na existujúcej vodohospodárskej stavbe, ktorou je regulácia koryta Hron v

príslušnom riečnom úseku. Je tak v súlade s platným územným plánom po prijatí zmien a doplnkov
územného plánu. Podľa žalobcu boli dodržané všetky zákonné predpoklady pre posudzovanie a
schvaľovanie Zámeru.

15. Žalobca v žalobe ďalej odcitoval § 3 ods. 1, § 46 ods. 1 Správneho poriadku a uviedol, čo podľa neho

má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného narúša princípy právnej
istoty a tým aj práva žalobcu, a preto žiada preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného.
Žalobca poukázal aj na svoje argumenty, ktoré uviedol v administratívnom konaní s tým, že rozhodnutie
nespĺňa obligatórne požiadavky predpokladané zákonom, nakoľko nevychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu a žalovaný vec nesprávne právne posúdil.

Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia
rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici pokračoval v zisťovacom konaní. Posúdil zaslané

stanoviskádotknutýchorgánovaverejnostistým,žekonaniesariadilozákonomplatnýmvčasepodania
žiadosti žalobcu. Podľa tejto úpravy nebolo možné vo výroku rozhodnutia zo zisťovacieho konania uviesť
podmienky, ktoré by mali povahu eliminovania alebo zmierňovania vplyvu na životné prostredie. Ďalej
od roku 2014 sa vybudovali nové MVE na vodnom toku a došlo k novelám mnohých zákonov. Žalovaný
dal na stanoviská, ktoré boli predložené k Zámeru navrhovanej činnosti a pri rozhodnutí použil kritériá

uvedené v prílohe č. 10 zákona o EIA. Po zistení, že navrhovaná činnosť predstavuje taký zásah do
životného prostredia, ktorý v značnej miere môže ohrozovať životné prostredie a zdravie obyvateľov v
záujmovej oblasti, rozhodol tak, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa zákona o EIA. Týmto
zohľadnil aj stanoviská dotknutých orgánov a verejnosti. Uviedol, že vo veci postupoval v súlade s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici a v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z..

Vyjadrenie ďalších účastníkov konania17. Ďalší účastníci konania vo svojom vyjadrení navrhli, aby správny súd žalobu zamietol
ako nedôvodnú. K žalobnej námietke nesprávneho postupu žalovaného uviedli, že z obsahu
administratívneho spisu a zverejnenej dokumentácie na portáli www.enviroportal.sk vyplýva, že žalovaný opätovne posúdil predložený Zámer navrhovanej činnosti
„Malá vodná elektráreň Iliaš“ podľa zákona o EIA v znení platnom ku dňu začatia konania (teda ku
dňu podania Zámeru, t. j. 7.1.2014). Žalovaný Zámer opätovne zverejnil na webovej stránke úradu
a webovej stránke www.enviroportal.sk dňa 3.3.2020. Teda informoval
podľa § 23 ods. 1 zákona o EIA dotknutú obec, dotknuté orgány, povoľujúce orgány, rezortné orgány a

zainteresovanú verejnosť a zaobstaral stanoviská v rámci zisťovacieho konania. Tieto nové stanoviská
dotknutých orgánov sú súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a teda priamo popierajú
argumentáciu žalobcu.

18. K žalobnej námietke, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v platných právnych predpisoch a je
len svojvoľným rozhodnutím a k tvrdeniu, že išlo o obnovené konanie, keďže pôvodné administratívne

konanie malo byť skončené bez právneho dôvodu, ďalší účastníci uviedli, že takéto tvrdenia neboli
nijakým argumentom podložené a ani žalobca neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenia právnych
predpisov mali byť rozhodnutím žalovaného porušené. Ide iba o subjektívny a ničím nepodložený
úsudok, ktorý nemá oporu v preukázanom skutkovom a právnom stave. Nie je zrejmé, na základe čoho
žalobca má za to, že konanie vo veci posudzovania vplyvov na životné prostredie malo byť ukončené

bez právneho dôvodu. Dôvod konania neodpadol, naopak, na základe Rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 24S/101/2018-122 zo dňa 20.9.2019 bolo povinnosťou žalovaného, aby vo veci
opätovne konal a rozhodol. Žalovaný po zrušení pôvodného rozhodnutia pokračoval v zisťovacom
konaní. Žalovaný správne ustálil, že dané zisťovacie konanie podlieha zákonu o EIA v znení platnom
v čase podania žiadosti žalobcu v roku 2014. To korešponduje aj s právnym názorom Krajského súdu

v Banskej Bystrici v uvedenom zrušujúcom rozsudku. Podľa tejto úpravy nebolo možné vo výroku
rozhodnutia určiť podmienky, ktoré by mali povahu eliminovania alebo zmiernenia dôsledkov na životné
prostredie. Žalovaný preto postupoval správne a v súlade s predmetným rozsudkom, podľa ktorého ak
žalovaný nepovažoval opatrenia žalobcu uvedené v Zámere za dostatočné, bol povinný vzhľadom na
účel zákona definovaný v § 2 zákona o EIA rozhodnúť tak, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať

podľa zákona o EIA. Ďalší účastníci uviedli, že žalovaný rozhodol v súlade so zákonom a tiež v súlade
s právnym názorom krajského súdu.

19. K stanovisku žalobcu, že Zámer navrhovanej činnosti je v súlade s Územným plánom mesta Banská
Bystrica, ďalší účastníci uviedli, že správny súd v predchádzajúcom zrušovacom rozsudku k otázke

povinností žalovaného v rámci zisťovacieho konania prihliadať na územný plán obce, uviedol, že z
§ 29 ods. 3 zákona o EIA a z bodu II.2 prílohy č. 10 síce expresis verbis nevyplýva, že v prípade
nesúladu navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, by bol žalovaný povinný
automaticky vydať rozhodnutie, že sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona o EIA,
avšak podľa názoru správneho súdu je možné uviesť, že zistenie nesúladu navrhovanej činnosti s

územným plánom si vyžaduje posúdenie, resp. prihliadnutie na možný vplyv navrhovanej činnosti na
životné prostredie, a to podľa charakteru identifikovaných negatívnych vplyvov na životné prostredie.
Ďalší účastníci poukázali na kritériá uvedené v prílohe č. 10, konkrétne bod II.2, podľa ktorého sa pri
zisťovacom konaní musí vziať do úvahy enviromentálna citlivosť oblasti, ktorá bude pravdepodobne
zasiahnutá navrhovanou činnosťou s prihliadnutím najmä na súlad navrhovanej činnosti s platnou

územnoplánovacou dokumentáciou. Žalobca túto skutočnosť zjavne opomenul. Je nesprávne tvrdenie
žalobcu, že predmetný Zámer je v súlade s Územným plánom mesta Banská Bystrica a tiež je to v
rozpore s preukázaným skutkovým stavom v administratívnom konaní. Nesúlad Zámeru s územným
plánom potvrdilo v priebehu konania aj mesto Banská Bystrica a na túto skutočnosť upozorňovali aj
niektorí ďalší účastníci konania. Ďalší účastníci dali do pozornosti, že Územný plán mesta Banská

Bystrica bol schválený uznesením č. 15/2015-MsZ dňa 23.3.2015 a jeho záväzná časť bola vyhlásená
Všeobecne záväzným nariadením č. 01/2015. Zmeny a doplnky územného plánu Banská Bystrica - prvá
etapa, ktoré riešili vylúčenie MVE Iliaš z územného plánu, boli schválené uznesením č. 358/2016-MsZ
zo dňa 21.6.2016 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením mesta Banská
Bystrica č. 04/2016. Vzhľadom na to, že Zmeny a doplnky Územného plánu mesta Banská Bystrica

neobsahovali dôsledne vyňatie MVE Iliaš vo všetkých kapitolách záväznej textovej časti územného
plánu, mesto Banská Bystrica odstránilo tento nedostatok obstaraním Zmien a doplnkov - tretia etapa,
ktoré boli schválené uznesením č. 902/2017-MsZ zo dňa 19.9.2018 a záväzná časť bola vyhlásená
Všeobecne záväzným nariadením mesta Banská Bystrica č. 08/2017. Na základe obstaraných zmiena doplnkov územného plánu tak došlo k vylúčeniu MVE Iliaš z územnoplánovacej dokumentácie. Z
uvedeného je zrejmé, že Zámer MVE Iliaš je jednoznačne v rozpore s platným Územným plánom mesta
Banská Bystrica. Ďalší účastníci okrem toho poukázali na nesúlad navrhovanej činnosti so záväznými

regulatívmi nadradenej územnoplánovacej dokumentácie regiónu, a to s územným plánom vyššieho
územného celku Banskobystrického kraja.

20. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že v zmysle zákona o EIA sa nevyžaduje posúdenie kumulatívnych
vplyvov, ďalší účastníci s tým nesúhlasili a odkázali na § 16 ods. 6, písm. b) a § 16 ods. 9 vodného

zákona, v zmysle ktorého je potrebné zabezpečiť splnenie ďalších podmienok vrátane posúdenia
kumulatívnych vplyvov existujúcich a plánovaných infraštrukturálnych projektov na dotknutý vodný útvar/
tok podľa postupu, ktorý je stanovený v dokumente Postupy pre posudzovanie infraštrukturálnych
projektov podľa čl.4.7 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES. Ďalší účastníci tiež
nesúhlasili so žalobcovým názorom, že „Malá vodná elektráreň Iliaš“ nebude mať za následok zhoršenie
ekologického stavu útvaru povrchovej vody. Keďže neprebehlo komplexné posúdenie vplyvov na životné

prostredie, ale iba zisťovacie konanie, nemožno tvrdiť, že výstavba „Malej vodnej elektrárne Iliaš“ so
synergickým efektom nebude poškodzovať životné prostredie.

21. Ďalší účastníci ďalej vo vyjadrení tvrdenie žalobcu, že strategickým dokumentom bol určený
profil „Malej vodnej elektrárne Iliaš“ ako strategický a tým je vylúčený negatívny vplyv na životné

prostredie, označili za absurdné, ktoré nemá oporu v tomto strategickom dokumente a ani v príslušnej
legislatíve. Práve naopak, Zámer nespĺňa početné enviromentálne požiadavky a všeobecné zásady
a podmienky pre procesy prípravy, posudzovania, povoľovania, realizácie a prevádzkovania malých
vodných elektrární podľa KHEP a tieto skutočnosti boli špecifikované aj v napadnutom rozhodnutí
žalovaného. Podľa ďalších účastníkov nie je v súlade so skutkovým stavom tvrdenie žalobcu, že malá

vodná elektráreň má byť umiestnená na existujúcich vodohospodárskych stavbách, pretože je to v
rozpore so samotným Zámerom, podľa ktorého sa realizácia MVE plánuje na voľnom vodnom toku.
Poukázali aj na stanovisko Banskobystrického samosprávneho kraja, podľa ktorého navrhovaná činnosť
bude mať významný negatívny dopad na biokoridor nadregionálneho významu a na Stanovisko štátnej
ochrany prírody zo dňa 21.5.2013 k navrhovanej činnosti, v ktorom sa uvádza, že prípadná výstavba

MVE Iliaš bude mať významný vplyv na územie NATURA 2000, keďže dôjde k obmedzeniu migrácie
rýb. Poukázali na § 28 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, z ktorého vyplýva, že EIA je
potrebná pri každej činnosti, ktoré môže mať vplyv na územie NATURA 2000. Podľa ďalších účastníkov
žalovaný v napadnutom rozhodnutí zohľadnil námietky a pripomienky dotknutých subjektov tak, ako
ho k tomu zaviazal právnym názorom súd, a preto možno považovať jeho rozhodnutie za správne a

zákonné. Podľa ďalších účastníkov zo strany žalobcu ide o šikanózny výkon práva, keďže sú namietané
len skutočnosti, o ktorých žalovaný nemohol rozhodnúť inak, ako je uvedené v namietanom rozhodnutí.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z.
a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa

§ 107 ods. 2 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli a
webovom sídle tunajšieho súdu dňa 24.10.2022. Rozsudok bol verejne vyhlásený formou vyvesenia
skráteného znenia rozsudku na úradnej tabuli a webovom sídle súdu dňa 30.11.2022 (§ 137 ods. 3 SSP).

23. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené

inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c) ide o veci podľa § 192,

d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

24. Podľa § 65d ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. (4) Zisťovacie konania začaté pred 1. januárom

2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

25.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len zákon č. 24/2006
Z. z.) (1) Tento zákon upravujea) postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie 1) (ďalej
len "posudzovanie vplyvov")
1. strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením,

2. navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných
predpisov, 2)
b) pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov,
c) práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov.

26. Podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. 1) Ak ide o navrhované činnosti uvedené v § 18 ods. 3 a 5, vykoná
príslušný orgán na základe zámeru predloženého navrhovateľom zisťovacie konanie a rozhodne, či sa
navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona.
(2) Pre náležitosti zámeru v zisťovacom konaní platí § 22 ods. 3 až 5.
(3) Na zisťovacie konanie sa vzťahujú obdobne § 22 ods. 1, 2, 6 a 7 a § 23.
(4) Ak ide o rozhodovanie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona,

príslušný orgán prihliada najmä na
a) povahu a rozsah navrhovanej činnosti,
b) miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie 22) a ochranu
poskytovanú podľa osobitných predpisov, 35)
c) význam očakávaných vplyvov,

d) stanoviská podľa § 23 ods. 4.

(5) Kritériá pre zisťovacie konanie sú uvedené v prílohe č. 10.
(6) Príslušný orgán môže vyžiadať od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok
a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk podľa § 23 ods. 4, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom,

či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona.
(7) O tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, rozhodne príslušný orgán do
15 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 23 ods. 4. Rozhodnutie musí byť odôvodnené. Príslušný
orgán sa v odôvodnení vysporiada so stanoviskami doručenými v súlade s § 23 ods. 4.
(8) Rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona, príslušný orgán

zašleajrezortnémuorgánu,povoľujúcemuorgánu,dotknutémuorgánu,dotknutejobciazainteresovanej
verejnosti.
(9) Dotknutá obec bezodkladne informuje verejnosť o rozhodnutí podľa odseku 7 spôsobom vmieste
obvyklým.

27.Podľa § 22 ods. 1, 2, 6 a 7 zákona č. 24/2006 Z. z. (1) Navrhovateľ doručí príslušnému orgánu zámer
v listinnom vyhotovení v počte, ktorý si navrhovateľ vopred dohodne s príslušným orgánom, a jedenkrát
na elektronickom nosiči dát.
(2) Ak sa navrhovaná činnosť umiestňuje na území viacerých krajov, ministerstvo určí, ktorý okresný
úrad v sídle kraja je príslušným orgánom, ak sa navrhovaná činnosť umiestňuje na území viacerých

územných obvodov, okresný úrad v sídle kraja určí, ktorý okresný úrad je príslušným orgánom.
(6) Zámer, ktorý nemá potrebné náležitosti podľa odsekov 4 a 5, vráti príslušný orgán bez zbytočného
odkladu, najneskôr však do siedmich pracovných dní, navrhovateľovi na doplnenie a určí rozsah jeho
doplnenia.
(7) Príslušný orgán na základe žiadosti navrhovateľa upustí od požiadavky variantného riešenia

navrhovanej činnosti najmä v prípadoch, ak nie je k dispozícii iná lokalita alebo ak pre navrhovanú
činnosť neexistuje iná technológia. Ak z pripomienok predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 vyplynie
potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, zohľadní sa táto skutočnosť v
ďalšom konaní podľa tohto zákona.

28. Podľa § 23 ods. 1, 4 zákona č. 24/2006 Z. z. (1) Príslušný orgán do siedmich pracovných dní
od doručenia zámeru podľa § 22 zašle zámer rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému
orgánu, dotknutej obci a mimovládnej organizácii podporujúcej ochranu životného prostredia podľa §
27, ak podala podnet podľa § 20. Príslušný orgán zverejní bezodkladne na webovom sídle ministerstva
zámer a oznámenie o predložení zámeru, ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej činnosti, ktorými

sú názov, miesto realizácie, predmet činnosti a základné údaje o navrhovateľovi, ktorými sú názov,
adresa alebo sídlo navrhovateľa.
(4) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská
23) k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia. Verejnosť môže doručiť svojepísomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle
ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za
doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

29. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom
osôb v oblasti verejnej správy. Právo domáhať ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho
práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté a
to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Je teda na každom, ako svoje právo

na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny
súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé,
z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za
nezákonné. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred
správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu
zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy,
ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje

znenie § 134 ods. 2 SSP., pričom správny súd v preskúmavanej veci nezákonnosť z týchto dôvodov
nezistil.

30.Žalobca žalobné námietky nezákonnosti tak, ako sú zhrnuté v bode 9 až 17 tohto rozsudku uplatnil
buď všeobecne, alebo tie, ktoré konkretizoval nepodložil ani skutkovou ani právnou argumentáciou,

ktorou by ich prepojil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Namiesto toho uviedol vlastné hodnotenie,
resp. tvrdenie o existencii skutočností, avšak bez argumentácie, v čom by mala spočívať nesprávnosť
hodnotení a zistení žalovaného. Takéto námietky sú len vyjadrením nesúhlasu žalobcu s napadnutým
rozhodnutím,čoalenestačínato,abysprávnysúdmoholnazákladetakýchnámietokzistiťnezákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

31. Žalobca namietal nesprávny postup, ktorý videl v tom, že žalovaný nezabezpečil nové stanoviská
dotknutých orgánov a zainteresovanej verejnosti, ale vychádzal z už predložených stanovísk. Neuviedol
žiadnu argumentáciu, čo konkrétne tým mal žalovaný porušiť. Žalobca v žalobe v úplnom rozpore s
touto námietkou namietal aj to, že stanoviská, ktoré mu boli doručené 4.5.2020 sú irelevantné. Takéto

námietkynemohliobstáťnielenpreichvšeobecnosť,aleajpreto,ženámietkaonezabezpečení„nových“
stanovísk nemá oporu v obsahu správneho spisu. Námietka irelevantnosti stanovísk doručených
žalobcovi 4.5.2020 nemá žiadnu argumentáciu, prečo sa žalobca domnieva, že išlo stanoviská
irelevantné. Nedôvodnosť tejto námietky vyplýva z obsahu právnej úpravy, ktorou sa preskúmavané
konanie riadilo. Zákon č. 24/2006 Z. z. v znení účinnom pre preskúmavané konanie ( viď § 65d ods. 4

zák. č. 24/2006 Z.z. ) a procesná úprava v ňom obsiahnutá nebola založená na koncentračnej zásade,
ktorá by bránila tomu, aby orgán verejnej správy prihliadol na stanoviská a pripomienky doručené
po uplynutí lehoty na ich podanie, pretože aj keď táto úprava stanovuje lehotu na podanie stanovísk
a pripomienok, neobsahuje pravidlo, že na neskôr podané námietky sa neprihliada. Ako vyplýva
z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu 24S/101/2018 žalovaný pred vydaním predchádzajúceho,

predmetným rozsudkom zrušeného rozhodnutia, nedoručil Zámer všetkým dotknutým orgánom, preto
bolo žalovanému uložené túto chybu konania napraviť. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že po zrušení
predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného súdom, boli žalovanému doručené stanoviská aj dotknutými
orgánmi, ktorým bol Zámer doručený už v roku 2014. Tým, že takéto stanoviská boli žalovanému
doručené, musel sa nimi zaoberať. Zákon o EIA v znení účinnom pre preskúmavané konanie nemá

žiadne ustanovenie, ktoré by žalovanému ukladalo povinnosť, aby na stanoviská podané po lehote
uvedenej v § 23 ods. 4 neprihliadol. Na základe uvedeného správny súd takéto námietky vyhodnotil
ako nedôvodné pre ich všeobecnosť a tiež pretože im chýbala opora v obsahu správneho spisu a v
aplikovanom právnom predpise.

32. Žalobná námietka, že konanie iniciované žalobcom bolo skončené bez právneho dôvodu nemala
oporu v obsahu správneho spisu. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že administratívne
konanie prebehlo tak, ako je uvedené v bodoch 1. až 3. tohto rozsudku a ukončené bolo nadobudnutím
právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.33. Žalobná námietka zhrnutá v bode 14. tohto rozsudku, ktorou žalobca namietal, že napadnuté
rozhodnutie nemá oporu v platných právnych predpisoch, pretože zákon umožňuje ukončenie konania

v zisťovacom konaní a Zámer bol spracovaný dostatočne na taký postup, bola nekonkrétna. Žalobca v
žalobe neuviedol, čo konkrétne mal žalovaný porušiť, keď rozhodol tak, že Zámer žalobcu vybudovať
na rieke Hron „Malú vodnú elektráreň Iliaš“ sa bude posudzovať. Tvrdenie, že neboli zobraté do úvahy
skutočné vplyvy Zámeru, nebolo podložené žiadnymi skutkovými či právnymi argumentami. Takáto
námietka neumožnila správnemu súdu vykonať prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, keďže

v nej absentuje vymedzenie dôvodu nezákonnosti podľa konkrétnych okolností v preskúmavanej veci a
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Podľa zákona č. 24/2006 Z. z. v znení účinnom pre preskúmavané
konanie, tento predpis upravil postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov
na životné prostredie strategických dokumentov a tiež navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich
umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov. Zákon vymedzil aj účel úpravy, ktorým
je podľa § 2 vo vzťahu k navrhovanej činnosti získať, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy

navrhovanej činnosti na životné prostredie, písm. c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej
činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom, písm. d) určiť opatrenia,
ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo
zabránia poškodzovaniu životného prostredia, písm. e) získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia
o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Predmet a rozsah posudzovania navrhovaných činností

je upravený v § 18 až § 39. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení účinnom pre
preskúmavané konanie, ak ide o navrhované činnosti uvedené v § 18 ods. 3 a 5 vykoná príslušný orgán
na základe Zámeru predloženého navrhovateľom, zisťovacie konanie a rozhodne, či sa navrhovaná
činnosť bude posudzovať podľa tohto zákona. Žalobca poukazuje na § 29 tvrdiac, že konanie bolo
možné skončiť podľa tohto paragrafu, pričom ak žalovaný nerozhodol tak, že navrhovaná činnosť sa

nebude posudzovať, rozhodol v rozpore so zákonom. Takáto argumentácia nemá oporu v § 29 zákona
č. 24/2006 Z. z., na ktorý žalobca poukazuje. Práveže podľa tohto ustanovenia správny orgán rozhoduje
podľa výsledku zisťovaní v zisťovacom konaní, pričom podľa § 29 ods. 5 kritéria pre zisťovacie konanie
sú uvedené v prílohe č. 10 zákona a podľa vyhodnotení týchto kritérií a objasnení pripomienok a
požiadaviek navrhovateľom na základe výzvy podľa § 29 ods. 6 je úlohou orgánu verejnej správy

rozhodnúť, či sa bude navrhovaná činnosť posudzovať alebo nebude. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný
nevyhodnotil skutočné vplyvy tak, ako sú popísané v Zámere je len vyjadrením nesúhlasu žalobcu s
napadnutým rozhodnutím. Nie je uvedené, ktoré kritérium bolo nesprávne vyhodnotené alebo v rozpore
s obsahom predmetného Zámeru a z čoho by to malo vyplynúť, a teda v čom sa žalovaný mýli, keď
dospel k svojmu zisteniu, že navrhovaná činnosť z hľadiska zhodnotenia celkovej úrovne ochrany

životného prostredia podľa zákona č. 24/2006 Z. z. predstavuje taký zásah do životného prostredia,
ktorý v značnej miere môže ohrozovať životné prostredie a zdravie obyvateľov v záujmovej oblasti a
tiež, že zohľadnil stanoviská dotknutých orgánov a vyjadrenia verejnosti, ktoré navrhli posudzovanie
predmetného Zámeru.

34. Žalobná námietka, že vplyvy na životné prostredie boli už posúdené pri strategickom dokumente
„Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030“ nemá žiadnu
argumentáciu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Žalobca bol povinný požiadať žalovaného o
posúdenie vplyvov ním navrhovanej činnosti na životné prostredie, pretože mu takúto povinnosť ukladá
aplikovaný právny predpis. Bolo preto úlohou žalovaného podľa kritérií uvedených v prílohe č. 10 posúdiť

predložený Zámer a zohľadniť stanoviská dotknutých orgánov, prípadne aj relevantné pripomienky
verejnosti a podľa takého vyhodnotenia rozhodnúť, či je potrebné vykonať posudzovanie vplyvov
navrhovanej činnosti na životné prostredie. Žalobcov nesúhlas s tým, že navrhovaná činnosť bude mať
za následok zhoršene ekologického stavu útvaru povrchovej vody, nestačí na to, aby správny súd mohol
dospieť k tomu, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom.

35. Pokiaľ žalobca v súvislosti s touto námietkou namietal aj to, že posúdenie kumulatívnych vplyvov
zákon o EIA v danom prípade nepožaduje, pretože tento vyžaduje posúdenie súvislosti s inými
činnosťami ako sú protipovodňové opatrenia, ochrana vodného zdroja či cyklotrasy a pod., túto námietku
ničím právne nepodložil. Takáto námietka nemá ani oporu v znení kritérií, ktoré sú podľa § 29 zákona o

EIAprezisťovaciekonaniestanovené.Podľa§29ods.5,podľaktoréhokritériáprezisťovaciekonaniesú
uvedené v prílohe č. 10, pričom podľa jej bodu I. povaha a rozsah navrhovanej činnosti, bod 2. súvislosť
s inými činnosťami (jestvujúcimi, prípadne plánovanými) je kritériom každá súvislosť s inými činnosťami.
Teda nielen činnosťami navrhovateľa ale aj činnosťami iných subjektov, ktoré môžu mať, resp. majúnejakú súvislosť s navrhovanou činnosťou z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Teda kritérium pre
zisťovacie konanie je nielen povaha a rozsah navrhovanej činnosti ale aj jej súvislosť s inými činnosťami,
ktoré jestvujú, prípadne ktoré sú plánované. Žiadnym výkladom tohto textu predpisu nemožno dospieť

k tomu, čo tvrdí žalobca, že sú to len ním uvádzané činnosti ale sú to všetky činnosti, ktoré majú, alebo
môžu mať súvis s navrhovanou činnosťou z pohľadu dopadu činností na životné prostredie..

36. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že Zámer je súladný s Územným plánom mesta Banská Bystrica,
platným v čase iniciácie predmetného administratívneho konania a aj v súlade s aktuálne účinným

Územným plánom mesta Banská Bystrica v znení zmien a doplnkov - prvá etapa. Takáto námietka
nebola ani zrozumiteľná, keďže žalovaný svoje rozhodnutie nezaložil na stanovisku mesta Banská
Bystrica, ktorým bol namietaný nesúlad s Územným plánom mesta Banská Bystrica. Nesúlad s
územnýmplánomnamietalBanskobystrickýsamosprávnykraj,akotovyplývazodôvodnianapadnutého
rozhodnutia a to nesúlad s Územným plánom UPN VÚC BBK v platnom znení. Žalovaný v odôvodnení
rozhodnutia k tomuto stanovisku uviedol, že skúmanie súladu akejkoľvek navrhovanej stavby s

príslušnou územnoplánovacou dokumentáciou patrí do kompetencie stavebného úradu v rámci
územného konania podľa zákona č. 50/1976 Zb.. Žalovaný ako orgán na úseku ochrany životného
prostredia rozhodujúci v zisťovacom konaní podľa zákona o EIA nie je stavebným úradom a nemôže
nahrádzať jeho činnosť. Skúmanie súladu Zámeru s územnou plánovacou dokumentáciou musí byť
výrazne odlišná v zisťovacom konaní podľa zákona o EIA a v územnom konaní podľa stavebného

zákona. Kým v územnom konaní je otázka súladu s územnoplánovacou dokumentáciou absolútne
kľúčová a musí byť preskúmaná vo všetkých ohľadoch, v zisťovacom konaní podľa zákona o EIA má
byť otázka súladu s územnoplánovacou dokumentáciou posúdená iba primerane a najmä z pohľadu
príslušných enviromentálnych aspektov. Ďalej uviedol, že nesúlad Zámeru navrhovanej činnosť s
územnoplánovacou dokumentáciou mesta Banská Bystrica nie je podmienkou pre rozhodnutie v

zisťovacom konaní. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný svoje rozhodnutie nezaložil na tom, že je
potrebné navrhnutý Zámer, resp. jeho vplyvy na životné prostredie ďalej posudzovať, pretože Zámer je
v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou. Potom námietka žalobcu, resp. poukazovanie na súlad
s územnoplánovacou dokumentáciou sa míňa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.

37. Žalobná námietka nedostatočného odôvodnenia nebola nijakým spôsobom konkretizovaná, žalobca
neuviedol, čo konkrétne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia má chýbať, iba tvrdil, že neobsahuje
obligatórne požiadavky predpokladané zákonom. Tak, ako je uvedené vyššie v tomto rozsudku, nie
je to správny súd, ktorý by bol oprávnený takúto všeobecnú námietku podľa obsahu odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia konkretizovať a takým spôsobom žalobné dôvody za žalobcu dopĺňať.

38. Na základe uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov
nezákonnosti uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP ako
nedôvodnú zamietol.

39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto
konaní žalobca úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

40. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť,
ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí
podať v lehote

jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú
sťažnosť
možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.