Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/200/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205213990
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1205213990.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov

senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: D. T., N.. XX.XX.XXXX, C.
A. C. XXXX/X, B., zast. JUDr. Július Fíger, trvale bytom Kadnárova 27, Bratislava, proti žalovaným: 1/
Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, X/ T. P., N..
XX.XX.XXXX, C. A. Q.. S. XXXX/XX, B. N. M., 3/ Realitná kancelária, MANO, s.r.o., IČO: 31 710 646, so
sídlom Monoheľova 22, Poprad (spoločnosť zrušená od 27.06.2018 a vymazaná z Obchodného registra
SR dňa 12.07.2018), o zaplatenie 124.809,02 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného
2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.11.2017, č.k. 45C/137/2005-753, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd konanie voči žalovanému 2/ z a s t a v u j e.

II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.11.2017, č.k. 45C/137/2005-753 sa vo vzťahu k
žalovanému 3/ z r u š u j e a konanie sa voči žalovanému 3/ z a s t a v u j e.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku II., ktorým zamietol žalobu voči žalovanému
1/ a v závislom výroku IV., ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov

konania, p o t v r d z u j e.

IV. Žalovaný 1/ m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

V. Žalobca, žalovaný 2/ a žalovaný 3/ nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi sumu 75.993
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 29.07.2005 do zaplatenia,

všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), žalobu proti žalovaným 1/ a 3/ zamietol v celom
rozsahu (výrok II.), v časti o zaplatenie sumy 48.816 eur konanie zastavil (výrok III.), žalovaným 1/ a 3/
nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému 2/ v rozsahu 60% (výrok V.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 107 ods. 1 až 3, § 451 ods. 1 a 2, § 457, § 458
ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2, § 562 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky

zákonník“), ust. § 144, § 145 ods. 2 zákona č. 150/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a vecne tým, že sa v prvom rade zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesli žalovaní 1/ a 2/ bez
toho, aby skúmal samotnú existenciu uplatneného práva. Kúpno-predajná zmluva medzi žalobcom a Q.
K. ako predávajúcimi a žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom kúpy podľa ktorej boli nehnuteľnosti- obytný dom s.č. XXX postavený na parc. č. XXXX, zastavaná plocha 158 m2 a záhrady na parc. č.
XXXX o výmere 158 m2 v k.ú. obce B. N. M., zapísané v LV č. XXX (ďalej aj ako „nehnuteľnosť“),
bola uzavretá dňa 30.10.1995 (ďalej aj ako „kúpna zmluva“), žaloba na určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy bola podaná na Okresný súd v Spišskej Novej Vsi v r. 2002 a rozsudkom Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 30.05.2003, č.k. 7C/457/02-73 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 20.04.2004, č.k. 14Co/115/03-101, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2004,
bolo určené, že kúpna zmluva zo dňa 30.10.1995 je neplatná. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 30.05.2005 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, z čoho je aplikáciou ust. § 107

ods. 3 Občianskeho zákonníka (keďže právny vzťah vyhodnotil ako synalagmatický vzájomný záväzok
vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej kúpnej zmluvy), podľa súdu prvej inštancie vylúčené,
aby žalobca premlčanie vlastníckeho práva namietal a toto ustanovenie vylučuje vznik neprípustnej
nevyváženosti, preto vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným 1/ a 2/ ako nedôvodnú.
Okruh účastníkov konania ustálil tak, že žalovaný 2/ a Q. K. (pôvodne žalovaný 3/) mali voči žalovanému
1/ (VÚB, a.s.) peňažný záväzok vo forme úveru, na zabezpečenie ktorého úveru si žalovaný 1/ dohodol

so žalovaným 2/ a Q. K. (pôvodne žalovaný 3/) zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť. Nakoľko
žalovaný 2/ úver nesplácal, VÚB, a.s. (žalovaný 1/) si uplatnila svoje záložné právo na nehnuteľnosť,
ktorú prostredníctvom Realitnej kancelárie MANO, s.r.o. (aktuálneho žalovaného 3/) predala kúpnou
zmluvou. Žalobca zložil v hotovosti v prospech žalovaného 1/ sumu 36.513,31 eur (1.100.000 Sk), ktorá
bola žalovaným 1/ použitá na úhradu záväzkov žalovaného 2/ z titulu poskytnutého úveru 34.451,47 eur

(1.037.884,98 Sk) a na úhradu nákladov vzniknutých žalovanému 3/, zostatok kúpnej ceny bol vrátený
žalovanému 2/ a Q. K. (pôvodne žalovaný 3/). V dôsledku vyhlásenia kúpnej zmluvy za neplatnú sa
obnovilo vlastnícke právo žalovaného 2/ a Q. K. k nehnuteľnosti, pričom títo následne nehnuteľnosti
predali J.. W. A. (pôvodne žalovaný 5/), voči ktorému žalobca vzal žalobu späť a konanie bolo zastavené.
V priebehu konania žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu aj proti V. K. (ako dedičovi po Q. K.,

N.. XX.XX.XXXX) a konanie bolo voči nemu zastavené. Žalobca sa preto v konaní domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu (kúpnej zmluvy) voči žalovaným 1/, 2/ a 3/,
pričom uplatnený nárok z bezdôvodného obohatenia pozostával z dvoch samostatných nárokov, a to z
nároku na vydanie plnenia z neplatného právneho úkonu a z nároku na vydanie obohatenia získaného
plnením bez právneho dôvodu (zaplatenie hodnoty investícií vložených do cudzej nehnuteľnosti). Súd

prvej inštancie skonštatoval, že žaloba je dôvodná voči žalovanému 2/ a voči žalovaným 1/ a 3/ žalobu
zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v konaní. Žalovaný 1/ tým, že vykonal svoje záložné
právo k nehnuteľnosti a uspokojil svoju pohľadávku voči žalovanému 2/, sa z neplatného právneho
úkonu nijakým spôsobom neobohatil; záložné právo by žalovaný 1/ nemohol uplatniť, keby s tým
žalovaný 2/ a Q. K. ako pôvodne žalovaný 3/ pri dojednaní podmienok úverovej zmluvy nesúhlasili.

Súd prvej inštancie mal za preukázané aj to, že žalobca nebol so žalovaným 1/ v žiadnom zmluvnom
vzťahu, pričom žalovaný 1/ (banka) bola iba platobným miestom zaplatenia kúpnej ceny, preto žalovaný
1/ nie v konaní pasívne legitimovaný, na úkor žalobcu sa nijako neobohatil a nezískal žiaden majetkový
prospech, preto je žaloba voči nemu nedôvodná. Rovnako skonštatoval, že ani žalovaný 3/ nebol v
zmluvnom vzťahu so žalobcom, nezískal žiaden majetkový prospech, nebol ani účastníkom konania o

určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, v zmysle mandátnej zmluvy plnil v mene a na účet žalovaného 1/
a v jeho mene a prospech zrealizoval odpredaj predmetnej nehnuteľnosti, preto ani žalovaný 3/ nebol
v konaní pasívne legitimovaný. V konaniach o vyporiadanie nárokov z neplatnej zmluvy je súd prvej
inštancie viazaný rozhodnutím súdu, ktoré bolo vydané v konaní o neplatnosť zmluvy a ktorým bol s
konečnou platnosťou a záväzne vyriešený okruh účastníkov neplatnej zmluvy. Pasívne legitimovaným

v konaní je tak žalovaný 2/, ktorý opätovne nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti z dôvodu
neplatnej kúpnej zmluvy a vznikla mu pri navrátení vlastníckeho práva povinnosť titulom bezdôvodného
obohatenia nahradiť kúpnu cenu žalobcovi zníženú o sumu, ktorú žalobcovi vrátil žalovaný 1/ (VÚB,
a.s.) t.j. sumu 34.521,67 eur (1.040.000 Sk). Dôvodnosť žaloby voči žalovaným 1/ a 3/ nezistil súd
prvej inštancie ani titulom náhrady škody. Nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti nemožno

uplatňovať voči tomu, kto neskôr nadobudol nehnuteľnosť, ale voči tomu, kto ju vlastnil v dobe, kedy k
tomuto zhodnoteniu došlo, čo bol v tomto prípade žalovaný 2/, ktorý bol v čase zveľadenia nehnuteľnosti
jej vlastníkom. Znalec určil všeobecnú hodnotu stavebných prác a dodávok v období r. 1996 - 2001
vo výške 33.341,10 eur bez DPH, okrem prác a materiálu, ktoré zohľadnil znalec, v r. 1996 až 1999
žalobca kúpil a zabudoval materiál a vykonal spolu s jeho príbuznými s tým súvisiace práce v hodnote po

zaokrúhlení 8.130 eur. Súd prvej inštancie tak mal za preukázané, že uvedené rekonštrukčné práce boli
skutočne vykonané, a to svedeckými výpoveďami svedkov Q. A. P. V. T., fotodokumentáciou, dokladmi,
čestným prehlásením ako i odborným vyjadrením znalca. Žalovaný 2/ sa s plnením peňažného dlhu
dostal do omeškania, preto ho súd prvej inštancie zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výškedvojnásobku základnej sadzby NBS, t.j. vo výške 6% ročne z dlžnej sumy, a to od 29.07.2005. Súd prvej
inštancie žalobu proti žalovaným 1/ a 3/ zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v celom
rozsahu, v časti o zaplatenie sumy 48.816 eur zobral žalobca žalobu späť, preto konanie v tejto časti

zastavil. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 a 2 a
§ 256 ods. 1 CSP tak, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 60 %, preto mu proti žalovanému 2/
bola priznaná náhrada trov konania v uvedenom rozsahu. Nakoľko úspešným žalovaným 1/ a 3/ žiadne
trovy konania nevznikli, súd prvej inštancie im ich náhradu trov konania nepriznal.

3.Proti rozhodnutiuvovýrokuII.avýrokuV.otrováchkonaniapodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca žiadal odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výrokov II. a V.
zmeniť tak, že žalovaní 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 75.993 eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 29.07.2005 do zaplatenia, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a že žalobca má voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Súd
prvej inštancie podľa žalobcu dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že žalovaní 1/ a 3/ nie sú
v konaní pasívne vecne legitimovaní z dôvodu, že neboli so žalobcom v zmluvnom vzťahu, pričom

žalovaný 3/ uzavrel so žalovaným 1/ mandátnu zmluvu a plnomocenstvo na uzavretie kúpnej zmluvy,
kúpnu cenu vo výške 36.513,31 eur žalobca zaplatil na účet žalovaného 1/ (z ktorej sumy mu žalovaný 1/
následne vrátil sumu 1.191,63 eur) a nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, že banka (žalovaný 1/)
nepredávala spornú nehnuteľnosť, pretože je uvedená v kúpnej zmluve a je na nej aj podpis štatutárneho
zástupcu a žalovaný 2/ a pán Q. K. s predajom nehnuteľnosti súhlasili. Žalovaný 1/ bol iniciátorom

predaja a sám si zvolil protiprávny spôsob uspokojenia svojej pohľadávky a obohatil sa na úkor žalobcu,
k strate vlastníctva žalobcu došlo výlučne z dôvodu protiprávneho konania žalovaných 1/ a 3/. Súd prvej
inštanciepodľažalobcuizolovaneposudzovalvzniknutéprávnevzťahyaichdôsledky,atoibazhľadiska
záujmov žalovaných a mal za to, že medzi ním a žalovanými 1/ a 3/ pri dojednávaní a uzavieraní kúpnej
zmluvy došlo k vzniku právneho vzťahu. V dôsledku ich protiprávneho konania a úkonov žalobca utrpel

škodu a závery súdu prvej inštancie o tom, že medzi nimi nebol žiaden zmluvný vzťah nezodpovedajú
skutočnosti. Škoda na strane žalobcu vznikla v príčinnej súvislosti so spoločným protiprávnym konaním
žalovaného 1/ a 3/. Ďalej sa žalobca pridržiaval svojich predchádzajúcich vyjadrení, že príkazník
(osobitne právnik) má vlastnú zodpovednosť za protiprávny výkon práv, ktorý uskutočnil v mene a na
účet príkazcu bez upozornenia príkazcu na nezákonnosť. Súd prvej inštancie sa však v napadnutom

rozhodnutí zodpovednosťou žalovaných 1/ a 3/ za škodu nezaoberal, iba vyvodil, že dôvodnosť žaloby
voči žalovaným 1/ a 3/ titulom náhrady škody nezistil, pričom neuviedol žiadne skutkové okolnosti
ani právnu argumentáciu. Z toho dôvodu je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Odôvodnenie
súdu prvej inštancie považoval žalobca za neúplné a nepresvedčivé, nakoľko v písomných podaniach
argumentoval právnymi názormi Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ako „ÚS SR“), na

ktoré súdu prvej inštancie nereagoval a presvedčivo nevysvetlil, prečo žalovaní 1/ a 2/ v konaní nie sú
pasívne legitimovaní a že nijakým spôsobom za svoje protiprávne konanie nezodpovedajú. Rozhodnutie
o trovách konania podľa žalobcu súd prvej inštancie ničím neodôvodnil a žalobca zastáva názor, že bol
v konaní úspešný v celom rozsahu.

4. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ z dôvodu podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b) CSP, t.j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Žalovaný 2/ žiadal odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného 2/ nedostatočne vysporiadal s argumentáciou

a dôkazmi predloženými v konaní, neuviedol obranu žalovaného 2/ a v odôvodnení rozsudku sa s
ňou ani nevysporiadal. Napadnutý rozsudok považoval žalovaný 2/ za zmätočný pre jeho vnútornú
argumentačnú rozporuplnosť, nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť. Záver súdu prvej inštancie, že
žalovaný 2/ a W. K. boli účastníkmi kúpnej zmluvy odporuje rozsudku, ktorý určil kúpnu zmluvu za
neplatnú, pričom neplatnú kúpnu zmluvu uzatvorili žalovaný 1/ a žalovaný 3/, teda oni boli jej účastníkmi,

čo nakoniec uviedol aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Pán K. a žalovaný 2/ boli síce v
kúpnej zmluve uvedení ako predávajúci, ale podpísal ju žalovaný 3/ v mene žalovaného 1/, preto má
žalovaný 2/ za to, že nie je v žiadnom právnom vzťahu k žalobcovi, žalobca plnil kúpnu cenu žalovanému
1/ sám za seba, preto sa žalovaný 2/ nemohol bezdôvodne obohatiť. Žalovaný 2/ zdôraznil, že sanebránil argumentom o nedostatku svojej pasívnej legitimácie, pričom tento argument „našiel“ iba súd
prvej inštancie. Práve účastník neplatnej kúpnej zmluvy, ktorým je žalovaný 1/, má vrátiť plnenie, ktoré
na jej základe prijal. Zhodnotenie spornej nehnuteľnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané,

svedkami žalobcu boli jeho príbuzní a namietal, že sudkyňa nevenovala ním predloženým dôkazom
žiadnu pozornosť a bola ústretová voči žalobcovi. Ťažká dôkazná preukázateľnosť výšky zhodnotenia
nehnuteľnosti nemôže byť na ťarchu žalovaného 2/, ale žalobcu, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno.
Výroksúduotrováchkonaniajenepreskúmateľný,pretožehosúdprvejinštancienijakoneodôvodnil,len
konštatoval,žežalobcazobralžalobučiastočnespäť.Súdsanevysporiadalanisotázkouzodpovednosti

Q.K.ajehoprávnychnástupcov.Žalobcavočinímzobralžalobuspäť,týmsasámzbavilmožnostizískať
od nich náhradu za časť zhodnotenia nehnuteľnosti a pomernú časť kúpnej ceny, pretože žalovaný 2/
prijal iba časť kúpnej ceny a nejde o solidárnu zodpovednosť.

5. K odvolaniu žalovaného 2/ sa žalobca vyjadril v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa
15.06.2018, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného 2/ o tzv. ústretovosti sudkyne voči

žalobcovi. Podľa žalobcu z priebehu konania je nespochybniteľne preukázané, že tento dlhoročný spor
bol vyvolaný konaním žalovaného 2/, ktorý spôsobil uplatnenie záložného práva žalovaným 1/, stal
sa v dôsledku určenia neplatnosti kúpnej zmluvy vlastníkom už nezaložených nehnuteľností a svoje
znovunadobudnuté vlastnícke právo využil na predaj bez toho, aby vrátil banke svoj dlh a nahradil
náklady žalobcovi. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 2/ týkajúcu sa spoluvlastníctva a zodpovednosti

Q. K. a jeho právnych nástupcov, žalobca uviedol, že na základe výsledkov dedičského konania
sa uplatňovanie žalobcových práv voči ním stalo neuskutočniteľné, preto žalobu v tejto časti zobral
späť, čo ale nič nezmenilo na aktívnej (pozn. odvolacieho súdu: správne má byť uvedené pasívnej)
legitimácii žalovaného 2/ a na jeho povinnosti plniť z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci s
ostatnými spoluvlastníkmi spoločne a nerozdielne. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie priznanú náhradu

za zhodnotenie nehnuteľnosti stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie a zopakoval, že sa pridržiava
svojich vyjadrení z odvolania.

6.Kodvolaniužalobcusapodanímdoručenýmsúduprvejinštanciedňa19.06.2018vyjadrilžalovaný2/a
uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava argumentácie vyjadrenej v ním podanom odvolaní a zdôraznil,

že dokonca aj žalobca sa stotožnil s jeho argumentáciou z odvolania. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že
má byť zaviazaný spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/ a 3/. Odmietol svoju zodpovednosť za škodu
spôsobenú žalobcovi, pretože nespôsobil neplatnosť kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie nerešpektuje
právoplatný rozsudok, keď uvádza, že žalovaný 2/ a W. K. boli účastníkmi predmetnej kúpnej zmluvy.
Tiež odmietol zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, pretože žalovaní 1/ a 3/ prijali plnenie od

žalobcu a teda výlučne oni zodpovedajú žalobcovi spoločne a nerozdielne.

7.Žalovaný1/sakodvolaniamžalobcuažalovaného2/vyjadrilvpodanídoručenomsúduprvejinštancie
dňa 23.07.2018 v ktorom uviedol, že žalovaný 1/ s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie
súhlasí a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. Poukázal na to, že v konaní sa jedná o vrátenie plnenia

vyplývajúceho priamo zo zmluvného záväzku resp. vydania majetkového prospechu z neplatného
právneho úkonu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) - kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2/
a Q. K. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcimi, ktorá bola právoplatným rozsudkom vyhlásená za
neplatnú. Súd je v tomto konaní z hľadiska účastníkov konania viazaný končeným rozhodnutím súdu,
ktoré bolo vydané v konaní o neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy, keď účastníkmi kúpnej zmluvy

bol žalobca, žalovaný 2/ a Q. K.. Žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný, bol v kúpnej zmluve
označený iba ako platobné miesto a nebol účastníkom kúpnej zmluvy. Plnenie žalovanému 1/ bolo
plnením žalovaného 2/ a Q. K.. S poukazom na ust. § 562 Občianskeho zákonníka je teda možné aj
plnenie zástupcovi veriteľa (žalovanému 1/), avšak na vrátenie plnenia v zmysle ust. § 457 Občianskeho
zákonníka je povinný účastník (kúpnej) zmluvy, ktorým je v tomto konaní žalovaný 2/. Pokiaľ ide o

solidárnosť, tá podľa žalovaného 1/ nevyplýva ani z kúpnej zmluvy ani z právneho predpisu. Poukázal
na to, že podstatné je posúdenie subjektu, ktorý mal z neplatného právneho úkonu prospech, a teda sa
bezdôvodneobohatil,kčomupodľažalovaného1/došlojednoznačnestranežalovaného2/.Plneniedlhu
je vždy obohatením na strane dlžníka, žalovaný 1/ plnením (zaplatením kúpnej ceny) nič nezískal, bolo
mu len vrátené to, čo skôr vynaložil poskytnutím úveru žalovanému 2/. Žalovaný 2/ získal nehnuteľnosť a

bol zároveň splatený aj jeho úver. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že
žalobca mal vedomosť o tom, že predaj nehnuteľnosti je realizáciou výkonu záložného práva a žalobca
tak fakticky zaplatením kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy uhradil dlh žalovaného 2/ voči žalovanému
1/, ktorý mal žalovaný 2/ plniť sám. Argumentáciu žalobcu považuje žalovaný 1/ za irelevantnú aj spoukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) R 1/1979 a R
25/1986, podľa ktorého zodpovednosť za majetkový prospech, ktorý sa musí vydať, vzniká bez zreteľa
na zavinenie. Konanie žalovaného 2/ považuje žalovaný 1/ za rozporné s dobrými mravmi, preto žiadal,

aby odvolací súd prihliadol na ust. čl. 5 CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu
ochranu.

8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného 1/ a žalovaného 2/ vyjadril v podaniach doručených súdu prvej
inštancie dňa 19.09.2018, v ktorých zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a zdôraznil, že

uznesením č.k. 3Co/84/2007-232 zo dňa 31.12.2010 Krajský súd v Bratislave zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie s tým, že je potrebné, aby hodnotil dôkazy (kúpnu zmluvu,
mandátnu zmluvu, záznam z odovzdania a prevzatia) v ich vzájomnej súvislosti, pričom súd prvej
inštancie sa týmto záväzným právnym názorom krajského súdu neriadil a nezaoberal sa protiprávnymi
úkonmi, ktoré vykonali žalovaní 1/ a 3/, ani ich dôsledkami a škodou spôsobenou žalobcovi, inak
by nemohol prisvedčil žalovaným 1/ a 3/ o nedostatku ich pasívnej legitimácie, ktorej skutočnosti

nezodpovedá záver, že neboli so žalobcom v právnom vzťahu. Žalovaný 1/ neplatne a nelegálne získal
kúpnu cenu v záujme uspokojenia svojej pohľadávky voči žalovanému 2/, žalobca nebol v žiadnom
právnom vzťahu so žalovaným 2/ a nemal povinnosť uhradiť dlh žalovaného 2/ a Q. K. voči žalovanému
1/. Spoluzodpovednosť žalovaných 1/ a 3/ vznikla právoplatnosťou určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a
túto nie je možné oddeliť od zodpovednosti žalovaného 2/ aj za náhradu nákladov, ktoré ako žalobca

ako dobromyseľný držiteľ vynaložil na zhodnotenie nehnuteľnosti, právne posúdenie jeho nárokov nie je
možné obmedziť iba na skúmanie neoprávneného obohatenia, ale je potrebné skúmať aj zodpovednosť
za škodu. Žalobca sa ako kupujúci nedopustil žiadneho z dôvodov neplatnosti kúpnej zmluvy, ale
dopustili sa ich žalovaní 1/ a 3/, preto existuje príčinná súvislosť medzi ich protiprávnym konaním a
neplatnosťou kúpnej zmluvy a vznikom škody. V ostatnom zotrval na svojom odvolaní, s ktorým sa

žalovaný 1/ náležite nevysporiadal.

9. K vyjadreniam žalobcu a žalovaného 2/ sa vyjadril žalovaný 1/ v podaní doručenom súdu prvej
inštancie dňa 22.10.2018 a zopakoval, že v konaní jedná o vydanie bezdôvodného obohatenia a
vyporiadanie nárokov z neplatnej kúpnej zmluvy, ktorej účastníkmi boli žalovaný 2/ a pôvodný žalovaný

3/ (Q. K.). Poukázal na to, že žalobcovi nevznikla škoda, ale jedná sa o typický príklad bezdôvodného
obohatenia z neplatnej (kúpnej) zmluvy. Žalobcovi škoda nevznikla a uplatnenie takéhoto nároku by bolo
predčasné. Žalovaný 1/ zároveň vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku zo zodpovednosti za
škodu. Pokiaľ žalobca odôvodňuje zodpovednosť žalovaného 1/ tým, že mal predávať nehnuteľnosť, že
sa mal obohatiť na jeho úkor, že mal stratiť vlastnícke právo z dôvodov protiprávnych úkonov žalovaných

1/ a 3/ a preto nie je dôvod na vylúčenie ich zodpovednosti, tieto tvrdenia žalovaný 1/ výslovne poprel a
uviedol, že subjektom, ktorý sa obohatil a prijal plnenie od žalobcu bol žalovaný 2/, opakovane poukázal
na to, že žalovaný 1/ realizoval svoj výkon záložného práva a ak následne bola kúpna zmluva vyhlásená
za neplatnú s povinnosťou vydať si vzájomné plnenia (žalobca si svoju povinnosť splnil), je povinným
subjektom žalovaný 2/. V predmetnej veci nie je daná solidárna zodpovednosť žalovaných, nakoľko nie

je daná právnym predpisom, rozhodnutím súdu, dohodou účastníkov, ani nevyplýva a nemôže vyplývať
z povahy plnenia. Súd v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy ani v jednom z výrokov nevyslovil
zavinenie žalovaného 1/, žalovaný 1/ súhlasil s tvrdením žalobcu, že správanie žalovaného 2/ je v
hrubom rozpore s dobrými mravmi, ale nesúhlasí s tvrdeniami, že by záložné právo bolo vykonané
spôsobom, o ktorom neskôr súdy rozhodli, že bolo vykonané v rozpore s platnými právnymi predpismi

a bolo by príčinou pretrvávajúceho sporu. Správanie žalovaného 2/ nemôže požívať právnu ochranu a
v jeho dôsledku nie je možné navrátenie do pôvodného stavu.

10. Podľa ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného

odkazu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze
(§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
11. Podľa ust. § 167e ods. 3 ZKR, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie
konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada.

12. Podľa ust. § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, len v konkurze
môžu byť uspokojené tieto pohľadávky
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi ( ďalej len „rozhodujúci deň“ ),b)budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi,
ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom,
c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d),

ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

13. Podľa ust. § 166b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia
sa považuje
a)príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie

pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,
b)príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí
pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,
c)pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,
d)zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá

zakladáprávouplatniťalebouložiťtakútopokutualebosankciu,bolaporušenápredrozhodujúcimdňom,
e)peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom,
f)trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní
o určení splátkového kalendára.

14. Podľa ust. § 166c ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky
a)pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom
s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol
správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b)

tým nie je dotknuté,
b)pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním
o oddlžení,
c)zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva;
ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté,

d)pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním
vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
e)pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky,
f)pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi,
g)peňažný trest podľa Trestného zákona,

h)nepeňažná pohľadávka.

15. Podľa ust. § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., správca bez zbytočného odkladu, po splnení
rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi
v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako

uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa §
166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz
zrušuje.

16. Podľa ust. § 167v ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z., konkurz sa zrušuje tiež uznesením, ktorým súd

zastaví konanie z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu. V uznesení rozhodne aj o
zrušení oddlženia. Premlčacia lehota pri pohľadávkach, ktoré mohli byť uplatnené v konkurze prihláškou,
neuplynie skôr, ako tri roky od zastavenia konania. Voči tomuto rozhodnutiu je dlžník oprávnený podať
odvolanie.

17. Podľa ust. § 161 ods.1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

18. Podľa ust. § 161 ods.2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,

súd konanie zastaví.

19. Podľa ust. § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak
len ten, komu ju zákon priznáva.20. Podľa ust. § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo,
súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie

zastaví.

21. Podľa ust. § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri
alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.

22. Podľa ust. § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie
a konanie zastaví.

23. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

24. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

26. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

27. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

28. Súd lustráciou vo verejných registroch (v Registri úpadcov SR a v Obchodnom vestníku) zistil, že
uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 31Odk/291/2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č.
177/2020 dňa 14.09.2020, Okresný súd Košice I vyhlásil konkurz na majetok žalovaného 2/. Odvolací
súd ďalej zistil, že dňa 04.12.2020 bol v Obchodnom vestníku č. 234/2020 zverejnený oznam správcu

úpadcu (žalovaného 2/) o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady
konkurzu, keďže nezistil žiadny majetok podliehajúci konkurzu, v dôsledku čoho sa konkurz vyhlásený
na majetok úpadcu končí a oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz úpadcu (žalovaného 2/) v
súlade s ust. § 167v ZKR zrušuje.

29. V zmysle citovaného ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. dôsledkom vyhlásenia konkurzu
(ktorý konkurz bol zrušený z dôvodu podľa ust. § 167v ods. 1 ZKR, že konkurzná podstata nepokryje
náklady konkurzu, a teda v danom prípade nejde o zrušenie konkurzu z dôvodu, že tu neboli predpoklady
pre vedenie konkurzu podľa ust. § 167v ods. 3 ZKR) v priebehu odvolacieho konania je zastavenie
predmetného civilného konania voči žalovanému 2/, keďže predmetom konania je taká pohľadávka

(peňažná, pozostávajúca z istiny a príslušenstva), ktorá vznikla ešte pred rozhodujúcim dňom, pričom
táto môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§166b).

30. Na základe uvedeného odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
podľa ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. zastavil súdne konanie voči žalovanému 2/ v tej časti, v

ktorej nebolo do začatia konkurzu právoplatne skončené z dôvodu napadnutia výroku I. rozsudku, t.j. v
časti uplatneného nároku o zaplatenie sumy 75.993 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne
z dlžnej sumy od 29.07.2005 do zaplatenia. V zmysle ust. § 167e ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. v prípade,
že by bol dodatočne konkurz zrušený z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na
zastavenie konania sa neprihliada. Odvolací súd z tohto dôvodu súčasne so zastavením konania voči

žalovanému 2/ nezrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti vyhovujúceho výroku I. (a závislého výroku
o trovách konania voči žalovanému 2/), nakoľko v prípade, že budú splnené podmienky podľa ust. § 167e
ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z., zastavenie konania nebude brániť rozhodnutiu o odvolaní žalovaného 2/.31. Odvolací súd ďalej z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka číslo:
17484/P zistil, že dňom 27.06.2018 došlo k zrušeniu žalovaného 3/ a spoločnosť bola dňom 12.07.2018
ex offo vymazaná z Obchodného registra SR bez právneho nástupcu.

32. Procesné podmienky konania predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd
autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. K procesným podmienkam na strane strán sporu o.i. patrí
procesná subjektivita, definovaná v ust. § 61 CSP, ktorá vyjadruje spôsobilosť byť sporovou stranou.
Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére hmotného práva disponuje spôsobilosťou na

práva a povinnosti. Ak je stranou sporu právnická osoba, jej zánik, spravidla výmazom z príslušného
registra, predstavuje prekážku ďalšieho pokračovaniu vo veci v prípade, ak právnická osoba zanikla bez
právneho nástupcu, v takomto prípade súd obligatórne konanie zastaví.

33. V prejednávanej veci žalovaný 3/ počas odvolacieho konania zanikol výmazom z Obchodného
registra, a to bez právneho nástupcu. V danom prípade strata procesnej spôsobilosti žalovaného 3/

nastala po začatí konania, tento nemá právneho nástupcu, preto ide o neodstrániteľný nedostatok
procesnej podmienky na strane žalovaného 3/, ktorý zaťažuje celé konanie a vedie k zastaveniu celého
konania, t.j. nielen odvolacieho konania, preto je zároveň potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vo vzťahu k žalovanému 3/ zrušiť.

34. Na základe uvedeného odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 3/ zrušil (za použitia analógie podľa ust. § 370
ods. 2 CSP) a konanie voči žalovanému 3/ podľa ust. § 64 a § 161 ods. 2 CSP zastavil.

35. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalovaným 2/ odvolací súd upozorňuje, že rozsah

prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 CSP),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Odvolaním žalovaného 2/
(konkrétnymi odvolacími námietkami) nebol napadnutý výrok III. rozsudku (ktorým súd prvej inštancie

konanie o zaplatenie sumy 48.816 eur zastavil), preto z uvedených dôvodov odvolací súd považoval
rozsudok v tejto časti za žalovaným 2/ nenapadnutý odvolaním.

36. S ohľadom na zhora uvedené predmetom odvolacieho prieskumu v dôsledku podaného odvolania
žalobcu ostal zamietajúci výrok II. voči žalovanému 1/ a závislý výrok IV. o trovách konania voči

žalovanému 1/. Odvolací súd tak preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania žalobcu
(§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu voči výroku II. vo vzťahu k žalovanému 1/ nie je podané dôvodne.

37. Podstatou odvolania žalobcu v tejto časti bolo, že nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie vyhodnotil,
že žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný subjekt a mal za to, že práve žalovaný 1/ spôsobil
svojím konaním neplatnosť kúpnej zmluvy a zároveň sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu tým, že
z kúpnej ceny uspokojil svoju pohľadávku voči žalovanému 2/. Podľa žalobcu by mal byť žalovaný 1/

zaviazaný na úhradu žalovanej sumy spoločne a nerozdielne spolu so žalovaným 2/.

38. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 124.809,02 eur z neplatného právneho úkonu (kúpnej zmluvy)
spoločne a nerozdielne voči žalovaným 1/, 2/ a 3/, pričom žalobu odôvodnil tým, že žalovaný 2/ a

zomr. Q. K. (pôvodne žalovaný 3/) mali voči žalovanému 1/ peňažný záväzok vo forme úveru, na
zabezpečeniektoréhobolovprospechžalovaného1/zriadenézáložnéprávonanehnuteľnosť.Žalovaný
1/ si z dôvodu nesplácania úveru žalovaným 2/ uplatnil svoje záložné právo na nehnuteľnosť výkonom
záložného práva tak, že došlo k predaju nehnuteľnosti prostredníctvom žalovaného 3/ v prospech
žalobcu. Z vykonaného dokazovania a obsahu spisu vyplýva, že Kúpna zmluva (zo dňa 30.10.1995)

bola uzatvorená medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným 2/ a zomr. Q. K. ako predávajúcimi,
pričom predávajúci boli zastúpení žalovaným 3/ ako mandatárom na základe udeleného plnomocenstva
žalovaného 1/ ako záložného veriteľa. Z obsahu spisu vyplýva aj to, že podľa záložnej zmluvy bol
žalovaný 1/ ako záložný veriteľ oprávnený nakladať so založenou nehnuteľnosťou a predať ju, pričom vprípade predaja záložcovia žalovaný 2/ a Q. K. ako vlastníci nehnuteľnosti splnomocnili žalovaného 1/
ako záložného veriteľa, aby kúpnu zmluvu podpísal ako aj aby zabezpečil jej predaj. Z kúpnej zmluvy
vyplýva, že žalobca v prospech žalovaného 1/ zložil sumu spolu 36.513,31 eur, ktorá bola použitá na

úhradu záväzkov žalovaného 2/ z úveru a zostatok kúpnej ceny žalovaný 1/ vydal žalovanému 2/ a
zomr. Q. K.P.. Rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. 7C/457/2002 zo dňa 30.05.2003 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 14Co/115/03-101 zo dňa 20.04.2004 (účastníkmi
konania o určenie neplatnosti zmluvy boli T. P. (žalovaný 2/), D. T. (žalobca) a Q. K.) súd určil, že kúpna
zmluva (uzatvorená dňa 31.10.1995) medzi predávajúcimi T. P. (žalovaným 2/) a Jánom Koňakom, v

zastúpení mandatárom Realitná kancelária MANO, s.r.o. (žalovaným 3/), a kupujúcim D. T. (žalobcom),
podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra
Spišská Nová Ves, dňa 09.11.1995, pod č. V 2884/95, je neplatná, a to z dôvodu, že nebola podpísaná
predávajúcimi a k tomuto úkonu nepostačovala ani mandátna zmluva a plnomocenstvo, ktoré bolo
vyhotovené peňažným ústavom VÚB, a.s., Bratislava, pobočka v Spišskej Novej Vsi (žalovaným 1/),
ako aj skutočnosť, že ustanovenie záložnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a Q.

K., ktoré oprávňovalo žalovaného 1/ ako záložného veriteľa k vykonaniu priameho odpredaja založenej
nehnuteľnosti, nebolo v súlade s ust. (vtedy platného) § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka a s ust. § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže záujmy záložného veriteľa a záložcov sú vo vzájomnom rozpore.
V dôsledku vyhlásenia kúpnej zmluvy za neplatnú sa obnovilo vlastnícke právo žalovaného 2/ a zomr.
Q. K., pričom menovaní predmetnú nehnuteľnosť následne predali J.. W. A. (pôvodne žalovaný 5/). V

priebehu konania žalobca vzal čiastočne žalobu o zaplatenie sumy 48.816 eur spať, súd prvej inštancie
konanie v tejto časti právoplatne zastavil (odvolaním žalobcu ani žalovaného 2/ nebol napadnutý výrok
III. rozsudku súdu prvej inštancie).

39. K vyvodeniu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ v spore súdom prvej inštancie

odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je treba vecnou legitimáciou rozumieť stav vyplývajúci z
hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinností, ktoré
sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci stoja svojimi
návrhmi proti sebe, jedná sa buď o vecnú legitimáciu aktívnu (na strane žalobcu) alebo o vecnú
legitimáciu pasívnu (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí

svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v
skutočnosti toto oprávnenie nemá alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva,
že strany sú účastníkmi určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba o to, či nimi skutočne sú, alebo
nie sú.

40. Bez vyriešenia otázky vecnej legitimácie strán sporu nemôže súd vo veci rozhodnúť, pretože
skúmanie vecnej legitimácie strany sporu je procesnou povinnosťou každého vo veci konajúceho
súdu. Preskúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, túto súd
skúma vždy aj bez návrhu (ex offo) a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta,

a zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Postup konajúceho
súdu, ktorý opomenie vyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k
zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu
ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie
garantovaného čl. 6 ods. 1 Dohovoru (pozri nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 407/2016-37).

41. S ohľadom na uvedené, je záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný 1/ nie v spore pasívne
vecne legitimovaný správny, keď prihliadajúc na charakter a právnu kvalifikáciu uplatneného nároku
(bezdôvodné obohatenie) nie je žalovaný 1/ nositeľom hmotnoprávnej povinnosti voči žalobcovi.

42. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakotvená
všeobecná skutková podstata bezdôvodného obohatenia a v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (a v
§ 454 Občianskeho zákonníka) zákon uvádza konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že uplatnený nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia podradil pod plnenie z neplatného právneho úkonu (vyslovenie neplatnosti

kúpnej zmluvy a povinnosť vrátiť zaplatenú kúpnu cenu vo výške 34.521 eur) a plnenie získané bez
právneho dôvodu (zaplatenie hodnoty investície vloženej do cudzej nehnuteľnosti v sume 41.471,10 eur)
a z vykonaného dokazovania a vyvodených skutkových záverov dovodil dôvodnosť takto uplatneného
nároku len voči žalovanému 2/.43. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ
pristúpil k výkonu záložného práva zriadeného k nehnuteľnosti, na ktorého realizáciu za účelom

uspokojenia svojej pohľadávky z poskytnutého úveru priamym predajom bol splnomocnený žalovaným
2/ a Q. K. podľa záložnej zmluvy. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca zaplatil titulom kúpnej
zmluvy 1.100.000 Sk ako kúpnu cenu za nehnuteľnosť a že táto bola použitá žalovaným 1/ na úhradu
záväzku žalovaného 2/ z poskytnutého úveru a nákladov spojených s realizáciou záložného práva, a
zostatok (rozdiel) kúpnej ceny poukázal žalovaný 1/ žalovanému 2/ a Q. K.. Zánik záväzku žalovaného 1/

voči žalovanému 2/ potvrdzuje aj žalovaným predložená kvitancia (potvrdenie o zániku záložného práva)
z 03.11.1995, na základe ktorej bolo záložné právo k nehnuteľnosti vymazané z katastra nehnuteľností.

44. Pri posudzovaní otázky vecnej legitimácie žalovaného 1/ čo do nároku žalobcu na vrátenie kúpnej
ceny správne vychádzal súd prvej inštancie z ust. § 457 Občianskeho zákonníka v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30.05.2003, č.k. 7C/457/02-73 a rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 20.04.2004, č.k. 14Co/115/03-101, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2004, a
ktorým bola vyslovená neplatnosť kúpnej zmluvy medzi predávajúcimi žalovaným 2/ a Jánom Koňakom,
v zastúpení žalovaného 3/, a kupujúcim žalobcom. Po vyslovení kúpnej zmluvy za neplatnú sa obnovilo
vlastnícke právo žalovaného 2/ a Q. K.. Súd prvej inštancie rovnako správne skonštatoval, že v konaní
o vyporiadanie nárokov z neplatnej kúpnej zmluvy je viazaný rozhodnutím súdu, ktoré bolo vydané v

konaní o neplatnosť tejto kúpnej zmluvy a ktorým bol s konečnou platnosťou a záväzne vyriešený okruh
účastníkov aj pre toto konanie, v zmysle ktorého záveru boli pasívne vecne legitimovanými v konaní o
vrátenie plnenia z neplatnej kúpnej zmluvy (kúpnej ceny), žalovaný 2/ a Ján Koňak (pôvodne žalovaný
3/). Súd prvej inštancie správne dovodil aj to, že žalovaný 1/ nebol so žalobcom v žiadnom zmluvnom
vzťahu z kúpnej zmluvy, pričom žalovaný 3/ vystupoval pri uzavretí kúpnej zmluvy ako mandatár na

základe plnomocenstva udeleného žalovaným 1/ ako záložným veriteľom.

45. Nie je možné sa stotožniť ani s argumentáciou, že žalobcom bolo podľa kúpnej zmluvy plnené
žalovanému 1/, keď tento bol iba platobným miestom zaplatenia kúpnej ceny, z ktorej bola uspokojená
jeho pohľadávka z úveru voči žalovanému 2/. Okrem rozhodnutia súdu o vyslovení neplatnosti kúpnej

zmluvy, uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že k odovzdaniu nehnuteľnosti (žalovaným 2/ ako
odovzdávajúcim žalobcovi ako preberajúcemu) dňa 20.11.1995 došlo v súlade s kúpnou zmluvou po
zaplateníkúpnejceny,zktoréhokonaniaasprávaniazmluvnýchstránkúpnejzmluvyjepotrebnévyvodiť,
že potvrdili a akceptovali uvedený spôsob úhrady kúpnej ceny. Tomuto záveru zodpovedá aj to, že časť
kúpnej ceny bola žalovanému 2/ a Q. K. vrátená. S poukazom na ust. § 562 Občianskeho zákonníka

je možné aj plnenie zástupcovi veriteľa (žalovanému 1/), z čoho ale nevyplýva, že by žalobca plnil za
žalovaného 2/ (ktorý plnil sám za seba a uhradil kúpnu cenu, ktorú bol povinný uhradiť na základe kúpnej
zmluvy), pričom na vrátenie plnenia v zmysle ust. § 457 Občianskeho zákonníka je povinný účastník
neplatnej kúpnej zmluvy, ktorým je v tomto konaní (už len) žalovaný 2/.

46. Uvedeným spôsobom úhrady kúpnej ceny došlo k zániku záväzku žalovaného 2/ voči žalovanému
1/ a aj zániku zabezpečenia vo forme záložného práva, ktorý záväzok žalovaného 2/ a záložné právo
sa vyslovením neplatnosti kúpnej zmluvy nijak neobnovili a vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy má
výhradnedôsledkymedzijejúčastníkmipredpokladanévust.457Občianskehozákonníka.Zuvedeného
je teda zrejmé, že žalovaný 1/ sa výkonom záložného práva k nehnuteľnosti a uspokojením svojej

pohľadávky z úveru, ktorú mal voči žalovanému 2/ z neplatnej kúpnej zmluvy nijakým spôsobom
neobohatil, preto žalovaný 1/ nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, ako správne skonštatoval súd
prvej inštancie, keď žalobu voči žalovanému 1/ považoval za nedôvodnú a túto zamietol.

47. Čo sa týka nároku žalobcu voči žalovanému 1/ na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom

vložených investícií, táto nie je rovnako voči žalovanému 1/ dôvodná, nakoľko žalovaný 1/ nie je a nebol
vlastníkom žalobcom zhodnotených nehnuteľnosti.

48. Ani námietka žalobcu ohľadne solidárnej zodpovednosti žalovaných nie je dôvodná, nakoľko s
poukazom na ust. § 457 Občianskeho zákonníka nie je v súlade s hmotným právom, povinnosť

solidárneho plnenia žalovaného 1/ titulom bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy zo zákona
nevyplýva.49. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa škody, ktorú mu žalovaný 1/ svojím konaním
spôsobiť (zavinil neplatnosť kúpnej zmluvy), odvolací súd opakovane poukazuje na to, že medzi
žalobcom a žalovaným 1/ pri uzatváraní a realizácii kúpnej zmluvy nedošlo k vzniku žiadneho právneho

vzťahu a samotný výkon záložného práva žalovaným 1/ (v mene záložcu) za účelom uspokojenia
zabezpečenej pohľadávky je zákonná možnosť záložného veriteľa, nepredstavuje tak protiprávne
konanie, ako namietal žalobca. Rovnako nie je možné stotožniť sa s tvrdením, že by bolo v konaní
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vyslovené, že záložné právo bolo vykonané spôsobom v rozpore
s platnými právnymi predpismi a zavinené žalovaným 1/. Žalobca tak pri nároku voči žalovanému 1/

titulom náhrady škody nepreukázal naplnenie základných predpokladov vzniku prípadnej zodpovednosti
žalovaného 1/ za škodu, a to protiprávneho konania, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody.

50. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09

a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

51. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II., ktorým zamietol žalobu voči žalovanému 1/ a v závislom výroku IV., ktorým súd prvej inštancie

nepriznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania, ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

52. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255
ods. 1 a 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP. V časti nevyhovenia odvolaniu žalobcu a potvrdenia zamietajúceho

rozsudku súdu prvej inštancie voči žalovanému 1/ podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v dôsledku neúspechu
žalobcu patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania v tejto časti úspešnému žalovanému 1/ voči
žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust.
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

53. V časti zastavenia konania voči žalovanému 2/ (ku ktorému došlo v zmysle ust. § 167e ods. 1 zákona
č. 7/2005 Z.z. na základe toho, že súd vyhlásil konkurz na majetok žalovaného 2/) a žalovanému 3/ (ku
ktorému došlo v zmysle ust. § 64 CSP na základe toho, že žalovaný 3/ zanikol bez právneho nástupcu)
má odvolací súd za to, že zastavenie konania procesne nezavinila výlučne ani jedna zo strán sporu v

zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP. Ustanovenia CSP takúto situáciu neriešia, preto mal odvolací súd za to,
že v zmysle čl. 4 ods. 1 a 2 CSP spravodlivému a rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov čo do
náhrady trov konania zodpovedá taký záver, že v danom prípade by si mala trovy konania hradiť každá
zo strán sama, a preto odvolací súd žiadnej zo strán dotknutých zastavením konania (žalobca, žalovaný
2/ a žalovaný 3/) náhradu trov (celkových) konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom

Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).