Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Jana Trnečková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 10Csp/567/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122340271
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Trnečková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2022:6122340271.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu Intrum Slovakia
s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému K. K., nar. X. O. XXXX, trvale bytom D.
XXX/XX, K. R. D., v konaní o zaplatenie 2 970,94 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 970,94 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 2 970,94 eur od 14. februára 2020 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 % proti žalovanému s tým, že o
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podaným pôvodne na
OkresnomsúdeBanskáBystricadňa2.júna2022,domáhalvkonanízačatompodľazákonač.307/2016
Z.z.oupomínacomkonaníadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen"zákonoupomínacomkonaní"),aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 2 970,94 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2 970,94 eur od 14. februára 2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, spoločnosť Amico Finance a. s., IČO: 48 113
671, so sídlom Dvořákovo námestie 12, Bratislava (ďalej v rozhodnutí aj len "postupca," respektíve
"právny predchodca žalobcu") poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX úver vo výške 3 000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne
dojednaných pravidelných mesačných splátok. Z dôvodu, že v rozpore so zmluvnými dojednaniami
žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas, ho právny
predchodcažalobcuvyzvalnaúhraduomeškanýchsplátokúverusupozornenímnamožnosťvyhlásenia
okamžitej splatnosti pohľadávky. Žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu
svoj dlh z titulu omeškaných splátok úveru nezaplatil, a preto právny predchodca žalobcu v súlade
so zmluvnými dojednaniami vyhlásil okamžitú splatnosť pohľadávky z úveru. Vyhlásenie okamžitej
splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené 6.
februára 2020. Keďže žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote dlžnú sumu nezaplatil, od 14. februára
2020 sa voči právnemu predchodcovi žalobcu dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy
spolu s príslušenstvom. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi spoločnosťou
Amico Finance a. s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 30. novembra 2020, bola
pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru postúpená žalobcovi, o čom bol žalovaný
upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Výška postúpenej pohľadávkybola postupcom vyčíslená k 26. novembru 2020. Žalovaný napriek výzve právneho zástupcu žalobcu
svoj záväzok z titulu nesplateného úveru žalobcovi do dňa podania žaloby nezaplatil. Žalobca doplnil, že
v konaní si voči žalovanému uplatňuje len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny
úveru, ktorú mu žalovaný napriek predžalobnej upomienke nezaplatil.
3. Na preukázanie ním tvrdených skutočností žalobca v žalobe výslovne neoznačil žiadne dôkazné
prostriedky. Pripojil však k nej prílohy, a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z
19. augusta 2019, vrátane žalovaným podpísaných formulárov s označením "Štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere", "Informácie o finančnom sprostredkovaní", "Súhlasy a vybrané
informácie o spracovaní osobných údajov" a "KYC Dotazník o klientovi", ďalej 3. upomienku - výzvu na
zaplatenie z 27. decembra 2019 s fotokópiou poštovej obálky, Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru z
27. januára 2020 s fotokópiou poštovej obálky, Zmluvu o postúpení pohľadávok z 30. novembra 2020
s prílohou, Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo 4. decembra 2020, Výzvu na zaplatenie
pohľadávky z 21. apríla 2022 s Podacím hárkom č. E. a Informáciu o splácaní úveru.
4. Okresný súd Banská Bystrica dňa 9. júna 2022 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému
nepodarilodoručiťdovlastnýchrúk.Keďžežalobcapovýzvesúduvsúlades§10zákonaoupomínacom
konaní navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), Okresný súd Banská Bystrica dňa 21. septembra 2022
postúpil vec podľa § 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému
na jej prejednanie a nedoručený platobný rozkaz sa zo zákona (§ 10 ods. 3 zákona o upomínacom
konaní) zrušil.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že miesto skutočného pobytu žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť
lustráciami v informačných systémoch ani v súčinnosti s príslušným oddelením Policajného zboru
Slovenskej republiky, postupoval súd pri doručení žaloby a jej príloh v súlade s § 116 ods. 2 CSP tak,
že žalobu a ostatné písomnosti, vrátane poučenia a výzvy na vyjadrenie sa k podanej žalobe, doručil
žalovanému zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
súdu. Oznámenie o podanej žalobe bolo vyvesené dňa 4. októbra 2022 a zvesené dňa 4. novembra
2022.
6. Žalovaný svoje právo nevyužil a k žalobe sa nevyjadril. Žiadne prostriedky procesnej obrany v spore
nepoužil.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 30. decembra 2022. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil,
pričomsvojuneúčasťvopredospravedlnilasúhlasilstým,abysúdkonalarozhodolvjehoneprítomnosti.
Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný. S ohľadom na uvedené, súd, vychádzajúc z ustanovenia §
180 CSP, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a
zistil tento skutkový stav:
9. Dňa 19. augusta 2019 bola medzi spoločnosťou Amico Finance a. s. ako veriteľom (prostredníctvom
spoločnosti Zinc Euro, a.s. ako sprostredkovateľa) a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v celkovej výške 3 000,00 eur, a to za
fixnú úrokovú sadzbu vo výške 16,66 % ročne a pri ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len
"RPMN") vo výške 16,66 %. Peňažné prostriedky poskytnuté vo forme úveru (a vo výške 3 000,00 eur)
sa dlžník (žalovaný) zaviazal veriteľovi (právnemu predchodcovi žalobcu) vrátiť a zaplatiť úroky v 96-
tich mesačných splátkach vo výške 54,48 eur, a teda zaplatiť celkovú čiastku 5 230,08 eur, z ktorej
celkové náklady spotrebiteľa predstavovali 2 230,08 eur. Splatnosť prvej splátky bola určená dňom 20.
septembra 2019 a splatnosť poslednej splátky 20. augusta 2027 s tým, že splátky boli splatné mesačne
vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V Zmluve boli ďalej uvedené predpoklady pre
výpočet RPMN, vrátane matematického vzorca, ďalej informácia o tom, že ručenie ani zabezpečenie
úveru sa nevyžaduje, a rovnako, že poistenie úveru nie je podmienkou jeho poskytnutia. Čl. 3. Zmluvy
upravovalnásledkynesplácaniaúveruavyhláseniesplatnostiúveruaokreminéhourčoval,ževprípade,
ak dlžník nespláca splátky úveru riadne a včas, je veriteľ oprávnený žiadať od dlžníka zaplatenie celéhozostatku úveru spolu s príslušenstvom, ktorý sa stane okamžite splatným (vyhlásiť okamžitú splatnosť
úveru), ak je dlžník v omeškaní s úhradou jednej splátky úveru alebo jej časti počas obdobia dlhšieho
ako tri mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, a teda
ak súčasne upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva [bod 3.2 písm.
d)] (č. l. 15-22 spisu).
10. Žalobca v spore tvrdil, že jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, na dôkaz
čoho predložil súdu Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru z 27. januára 2020 (č. l. 14 spisu) spolu s
fotokópiou príslušnej poštovej obálky (č. l. 25 spisu). V uvedenej písomnosti pôvodný veriteľ žalovanému
oznámil, že vzhľadom na skutočnosť, že je v omeškaní s úhradou splátky úveru poskytnutého na základe
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 54,48 eur, splatnej 20. októbra 2019, po
dobu dlhšiu ako 3 mesiace a súčasne bol v Upomienke 3 upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie práva vyhlásiť okamžitú splatnosť poskytnutého úveru a túto dlžnú splátku úveru v stanovenej
lehote neuhradil, sa jeho dlh zo Zmluvy (a to celý nesplatený zostatok úveru spolu s príslušenstvom) stal
v súlade s bodom 4.2 písm. d) Zmluvy v nadväznosti na § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka
splatným v celom rozsahu. Právny predchodca žalobcu žalovaného zároveň vyzval na zaplatenie celého
dlžného zostatku úveru (istiny), ktorý sa stal okamžite splatným, v celkovej výške 2 970,94 eur, vrátane
dlžných úrokov podľa úrokovej sadzby dohodnutej v Zmluve, a to až do úplného zaplatenia dlžnej istiny,
to všetko najneskôr v lehote 7 dní od doručenia tohto oznámenia. Z pripojenej fotokópie poštovej obálky
vyplýva, že zásielka obsahujúca predmetné vyhlásenie bola žalovanému odoslaná 27. januára 2020 a
dňa 6. februára 2020 bola vrátená ako nedoručená právnemu predchodcovi žalobcu z dôvodu, že jej
adresát (žalovaný) si ju neprevzal v odbernej lehote.
11.Žalobcapredložilajlistinuz27.decembra2019,označenúako3.upomienka-výzvanazaplatenie(č.
l. 13 spisu), ktorou jeho právny predchodca, z dôvodu, že žalovaný nereagoval na jeho predchádzajúce
výzvynazaplatenieasúčasnebolvomeškaníspoluužstromasplátkamiúveruposkytnutéhonazáklade
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, tohto opätovne dôrazne vyzval na okamžitú úhradu
omeškaných splátok úveru, ktoré k uvedenému dňu predstavovali sumu 163,44 eur. Súčasne právny
predchodca žalobcu žalovaného dôrazne upozornil, že v prípade, ak neuhradí ani splátku splatnú 20.
októbra 2019 vo výške 54,48 eur najneskôr v lehote do 25. januára 2020, bude ako veriteľ oprávnený
vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, a teda žiadať zaplatenie celého poskytnutého úveru v celej dlžnej
sume. Z pripojenej fotokópie poštovej obálky vyplýva, že zásielka obsahujúca predmetnú listinu bola
žalovanému odoslaná 30. decembra 2019 a dňa 14. januára 2020 bola vrátená právnemu predchodcovi
žalobcu ako nedoručená z dôvodu, že jej adresát (žalovaný) si ju neprevzal v odbernej lehote (č. l. 24
spisu).
12. Žalobca v spore tvrdil, že pohľadávku zo Zmluvy voči žalovanému nadobudol na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok z 30. novembra 2020, uzavretej medzi spoločnosťou Amico Finance a. s.
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, ktorú súdu predložil spolu s jej prílohou obsahujúcou
údaje týkajúce sa pohľadávky zo Zmluvy voči žalovanému. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok z 30.
novembra 2020 a jej prílohy vyplýva, že spoločnosť Amico Finance a. s. postúpila svoju pohľadávku voči
žalovanému, vyčíslenú k 26. novembru 2020 vo výške 3 517,12 eur (z toho istina vo výške 2 970,94
eur a zmluvný úrok vo výške 546,18 eur), z úveru, poskytnutého na základe Zmluvy č. XXXXXXXXXX,
na žalobcu (č. l. 27-32 spisu).
13. Listom zo 4. decembra 2020 postupca oznámil žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok z 30. novembra 2020 bola jeho pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX z 20. augusta 2019 voči nemu postúpená spolu s jej príslušenstvom a všetkými
právami s ňou spojenými na spoločnosť žalobcu, ktorý sa tak stal jeho novým veriteľom, s tým, že
aktuálny stav pohľadávky vyplývajúcej z uvedenej Zmluvy je k 30. novembru 2020 v celkovej výške 3
517,12 eur (č. l. 33 spisu).
14. Výzvou na zaplatenie pohľadávky z 21. apríla 2022 (č. l. 35 spisu) žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu vyzval žalovaného, aby mu najneskôr do 1. mája 2022 uhradil dlžnú sumu vo výške 4
064,88 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 2 970,94 eur, úroku vo výške 546,18 eur, úroku z omeškania
vo výške 207,56 eur a náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 340,20 eur.
V zmysle priloženého poštového podacieho hárku (č. l. 36 spisu) bola predmetná výzva doručovaná
žalovanému poštou doporučenou zásielkou druhej triedy.15. Z Informácie o splácaní úveru vyplýva, že žalovaný uhradil jedinú splátku v celkovej výške 54,48
eur, ako aj výška pohľadávky k 26. novembru 2020 určená sumou 3 517,12 eur (č. l. 34 spisu).
16. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:
17. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
18. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v
novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania,
ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave
presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu
vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní
skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti
s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a
rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej
aktivity sporové strany.
19. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Obchodný zákonník") touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§
497),zmluvyokontrolnejčinnosti(§591),zasielateľskejzmluvy(§601),zmluvyoprevádzkedopravného
prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy
o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o
vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa§503ods.1,2a3Obchodnéhozákonníkazáväzokplatiťúrokyjesplatnýspolusozáväzkomvrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je
oprávnenývrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkypreddobouurčenouvzmluve.Úrokyjepovinnýzaplatiť
len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.
Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.
20. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia
Zmluvy, t.j. do 30. novembra 2019 (ďalej len "Občiansky zákonník"), ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľatohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len "nariadenie")
výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení
účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 20. júla 2020 (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"), na
účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania,
b)predávajúcimosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy,
t.j. do 31. decembra 2019 (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z."), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným
prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo
úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.
Spotrebiteľskýmúveromsúajmladomanželskýúverpodľaosobitnéhopredpisu,niektoréstavebnéúvery
a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely
rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa
poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku
3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
Podľa § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa spotrebiteľom
rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere
rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví
zreteľneoznačenánázvomzmluvy,ktorýobsahujeslová"spotrebiteľskýúver"vpríslušnomgramatickom
tvare.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenieiného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
23. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria
úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
Podľa § 1 ods. 3 písm. a) bod 3. nariadenia odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v percentách
zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že opakujúce sa plnenie v percentách za
rok sa považuje za plnenie za rok.Podľa § 1 ods. 4 nariadenia na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa
použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 1a ods. 1 nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Podľa § 21 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je povinný predkladať Ministerstvu financií
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých
a poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom
sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom
sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa
predchádzajúcej vety.
25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
26. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
27. Podľa § 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase podania žaloby
premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie
§ 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť
ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka,
ktorý o premlčaní vedel.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony v znení účinnom od 27. marca 2020 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych
vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo
k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.
Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony v znení účinnom od 19. januára 2021 lehoty ustanovené právnymi predpismi vsúkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo
k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.
28. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že medzi spoločnosťou
Amico Finance a. s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 19. augusta 2019 uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
úver v sume 3 000,00 eur, ktorý sa mu žalovaný zaviazal vrátiť spolu s úrokmi v dohodnutých
mesačných splátkach. Medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bola uzatvorená úverová
zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, avšak v danom prípade sa zároveň jedná
o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1. apríla 2015 doplnila ustanovenie § 52 ods. 2 o
tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného
práva. Žalovaný obsah Zmluvy, jej formulárových zmluvných podmienok pred jej podpisom podstatným
spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu
používal vzorový text zmluvy, zmluvných podmienok vo viacerých prípadoch pri poskytovaní pôžičiek
spotrebiteľom. Žalovanému poskytol právny predchodca žalobcu úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, pričom žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jeho označenia v Zmluve
menom,priezviskom,rodnýmčíslom,adresoutrvaléhopobytu.NauvedenúZmluvusavzťahujeajzákon
č. 129/2010 Z. z., pretože spoločnosť Amico Finance a. s. poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a žalovanému bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako na výkon povolania alebo
podnikania, pričom opak žalobca netvrdil a ani nepreukazoval. Z uvedených dôvodov bolo potrebné
Zmluvou založený právny vzťah posúdiť aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a
podľa relevantných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z. z.
29. Základnou otázkou pre rozhodnutie, ktorú bolo (ex offo) nevyhnutné vyriešiť skôr, než by súd pristúpil
ksamotnémuposúdeniuvýškynárokuajehosúdnejvymáhateľnosti,bola,atosohľadomnaskutočnosť,
že veriteľom, s ktorým žalovaný uzavrel úverovú zmluvu, na základe ktorej mala vzniknúť žalovaná
pohľadávka, nebol žalobca, a na jeho tvrdenie, že pohľadávka voči žalovanému mu bola postúpená,
otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
30. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobcom predloženými dôkazmi bola preukázaná
jeho aktívna vecná legitimácia, teda platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.
31. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky je obsiahnutá v § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalobca preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu Zmluvou o postúpení pohľadávok z 30. novembra
2020 a následným Oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo 4. decembra 2020.
32. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 2. júna 2022, teda v čase účinnosti § 54a Občianskeho
zákonníka, súd ex offo posúdil aj otázku (či už čiastočného alebo úplného) premlčania uplatneného
nároku, pričom dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo Zmluvy v rozsahu uplatnenom
žalobou nie je premlčaná. Najstaršia splátka úveru, s ktorou sa žalovaný dostal do omeškania a pre
omeškanie s úhradou ktorej zároveň došlo k zosplatneniu celého zvyšku úveru, bola splatná dňa 20.
októbra 2019. S ohľadom na prerušenie plynutia premlčacích lehôt, ku ktorému došlo na podklade
zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, súd
dospel k záveru, že ku dňu podania žaloby (k 2. júnu 2022) nebola splátka splatná 20. októbra 2019, a
teda ani zvyšná (neskôr splatná) časť úveru premlčaná, keďže premlčacia doba naposledy označenej
splátky by bola uplynula až 4. januára 2023.
33. Súd sa ďalej zaoberal výškou odplaty, posudzujúc jej súlad s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, ktoré určuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov v
spotrebiteľskej zmluve odkazom na vykonávací predpis - nariadenie vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle § 1a
ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenej naposledyv čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Zo súhrnných informácií o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok
2019 ku dňu 30. júna 2019 (t.j. rozhodných ku dňu uzavretia Zmluvy) vyplýva, že ostatné spotrebiteľské
úvery so splatnosťou nad 5 do 10 rokov vrátane sa poskytovali pri RPMN 8,33 %. Odplata uvedená
v Zmluve vo výške 16,66 % ročne, zodpovedajúcej výpočtu stanovenému v § 1 ods. 2 a ods. 3
nariadenia (úrok 16,66 % ročne), teda neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty v zmysle § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 a § 1 ods. 4 nariadenia (t.j. 2 x 8,33 % = 16,66 %),
čo znamená, že je v súlade so zákonom. Len pre úplnosť súd poznamenáva, že za účelom zistenia, či
výška odplaty podstatne neprevýšila najvyššiu prípustnú odplatu sa údaj o priemernej hodnote RPMN
zverejňuje v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. na stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky a
teda je skutočnosťou všeobecne známou, preto sa v zmysle § 186 ods. 1 CSP nedokazuje.
34. Či je nárok žalobcu dôvodný a preukázaný, súd následne posudzoval aj podľa relevantných
ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., pričom mal za to, že Zmluva, na základe ktorej žalobca žalobou
uplatnený nárok uplatňoval, obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2
naposledy označeného zákona. Zároveň, majúc na zreteli ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z., preskúmal aj správnosť a prípustnosť výšky RPMN uvedenej v Zmluve vo výške 16,66 % a zistil, že
táto bola vzhľadom na predpoklady použité na jej výpočet v Zmluve správne vyčíslená a neprekračuje
najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú v zmysle § 1a ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 nariadenia
hodnotou 16,66 % ročne.
35. Súd zároveň nezistil žiadne neprijateľné podmienky, teda podmienky, respektíve ustanovenia,
ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 Občianskeho zákonníka).
36. Predložením písomného vyhotovenia riadne a platne uzatvorenej Zmluvy a Informácie o splácaní
úveru ako listín zaznamenávajúcich vyplatenie sumy úveru žalovanému i prijaté splátky žalovaného,
žalobca preukázal, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol jeho právnym predchodcom
poskytnutý žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3 000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť
v 96-tich mesačných splátkach vo výške 54,48 eur, pričom žalovaný zaplatil len sumu 54,48 eur,
ktorá bola vo výške 29,06 eur započítaná na úhradu istiny a vo výške 25,42 eur na úhradu úrokov.
Keďže, ako to vyplýva z Informácie o splácaní úveru, žalovaný neplnil dohodnuté splátky riadne a včas,
právny predchodca žalobcu listom z 27. januára 2020 vyhlásil úver za predčasne splatný. Zachovanie
podmienok pre zosplatnenie pohľadávky vymedzených v § 565 Občianskeho zákonníka a postupu
zosplatnenia pohľadávky predpísaného ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalobca
preukázal, keď predloženou Zmluvou preukázal dohodu strán o práve veriteľa žiadať zaplatenie celej
pohľadávky pre neplnenie splátok [bod 3.2 písm. d) čl. 3. Zmluvy], predloženou Informáciou o splácaní
úveru preukázal omeškanie žalovaného a predložením 3. upomienky - výzvy na zaplatenie z 27.
decembra 2019 s k nej pripojenou fotokópiou poštovej obálky a Vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru
z 27. januára 2020 s k nemu pripojenou fotokópiou poštovej obálky preukázal splnenie zákonných
podmienok vyžadovaných ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca si následne po
postúpení záväzkom žalovaného z úveru zodpovedajúcej pohľadávky uplatnil žalobou nárok len na
vrátenie zostatku istiny vo výške 2 970,94 eur (3 000,00 eur - 29,06 eur). Žalobca si žalobou uplatnil
aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 5,00 % ročne zo sumy istiny 2 970,94 eur od 14.
februára 2020.
37. Keďže žalovaný po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu neuhradil ani len čiastočne
a zároveň v priebehu sporu žalovanú pohľadávku nerozporoval, pričom žalobca uniesol dôkazné
bremeno, považoval súd žalobu za dôvodnú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2 970,94 eur,
zodpovedajúcu zostatku istiny.
38. Zákonné úroky z omeškania boli žalobcom uplatnené v sadzbe súladnej s nariadením, teda o päť
percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania.39. Súd mal za preukázané, že žalovaný si svoju povinnosť vrátiť poskytnutý úver žalobcovi, respektíve
jeho právnemu predchodcovi, riadne a včas nesplnil, čím sa dostal do omeškania, a preto žalobcovi
priznal aj právo na zákonné úroky z omeškania. Tie si žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho
po márnom uplynutí dodatočne poskytnutej 7-dňovej lehoty na plnenie plynúcej odo dňa doručenia
Vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru z 27. januára 2020.
40. Sumarizujúc uvedené, považoval súd žalobu za dôvodnú v celom rozsahu, a preto žalobcovi priznal
nárok na zaplatenie sumy vo výške 2 970,94 eur a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
2 970,94 eur od 14. februára 2020 do zaplatenia. Keďže v priebehu konania nebolo ničím spochybnené
tvrdenie žalobcu, že dlžnú sumu mu žalovaný do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku
nezaplatil, bol k tejto povinnosti zaviazaný súdom.
41. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
42. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa citovaných ustanovení § 232 ods. 2, ods. 3 CSP.
Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd žiaden dôvod nezistil.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP.
Vychádzajúc z toho, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100,00 % proti žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu § 257
CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.