Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2022

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4Csp/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121490587
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2022:6121490587.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne: Home Credit

Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zast.: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej:
B. B., V.. X.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX T. P., zast.: JUDr. Dávid Hoffman, Hlavné námestie 80, 060 01
Kežmarok, IČO: 43 207 073, o zaplatenie 2.016,66 eur s prísl, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 1.380 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne
od 27.11.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni k rukám jej zástupcu Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, náhradu trov konania v rozsahu 21 % trov
s tým, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.09.2021 žalobkyňa podala na Okresný súd Banská Bystrica ako súd kauzálne príslušný na
konanie podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej už len „Zákon o upomínacom konaní“ a „upomínací súd“) návrh na vydanie
platobného rozkazu, ktorým žiadala, aby upomínací súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej istinu
2.016,66 eur, úroky 263,25 eur a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.016,66 eur od
16.09.2020 do zaplatenia, a náhradu trov konania.

2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že dňa 16.10.2019 žalobkyňa ako veriteľ uzatvorila
so žalovanou ako dlžníkom - spotrebiteľom Úverovú zmluvu č. 6910069493, ktorej neoddeliteľnou

súčasťou sú úverové zmluvné podmienky žalobkyne. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie
revolvingového úveru žalobkyňou žalovanej s výškou úverového rámca 2.000 eur, a to prostredníctvom
úverovej karty. Žalovaná sa zaviazala vyčerpané peňažné prostriedky vracať spolu s úrokmi a poplatkom
v pravidelných mesačných splátkach podľa podmienok dohodnutých v zmluve. Revolvingový úver
je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho
priebežných finančných potrieb a umožňuje mu po odsúhlasení zo strany veriteľa čerpať peňažné
prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a

následne uhrádzať splátky v minimálnej dohodnutej výške. Odo dňa účinnosti zmluvy o revolvingovom
úvere žalovaná bola pravidelnými mesačnými výpismi z úverového účtu, ktoré jej boli zasielané na jej
adresu v listinnej podobe, informovaná o výške mesačnej splátky, výške úrokov a poplatkov, výške
úverového rámca, o jednotlivých transakciách a celkovom zostatku na úverovom účte. Žalovaná sadostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď dohodnuté splátky riadne a včas nesplácala.
Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatila. Na základe tejto skutočnosti žalobkyňa
v zmysle hlavy „Ukončenie zmluvy“ úverových zmluvných podmienok dňa 31.08.2020 pristúpila k

zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzvala žalovanú na zaplateniu dlžných splátok úveru ako aj
celéhozostatkuúveru.Nasplnenietejtopovinnostižalobkyňaposkytlažalovanejlehotu15dní.Žalovaná
prostredníctvom úverovej karty vyčerpala 4.126,93 eur, pričom žalobkyni uhradila len 444 eur. Žalobou
sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 2.279,91 eur pozostávajúcej z istiny 10.-14. splátky spolu vo
výške 1.996,38 eur, úrokov 10.-14. splátky spolu v sume 247,19 eur, poplatku za poistenie Bill protection

10.-14.splátkyvsume20,28eur,úrokovzahotovostnétransakcievsume14,51eur,úrokovzapoistené
vovýške1,55euraúrokovzomeškaniavzákonnejvýške5%ročnezosumy2.016,66eurod16.09.2020
do zaplatenia.

3. Spolu so žalobou zástupca žalobkyne predložil upomínaciemu súdu listiny označené ako: „Zmluva
o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver“, „Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia

Slovakia a.s. pre Úverovú kartu HC - IHK218“ platné od 25.05.2018, výpis čerpania splátok a úhrad,
výzvu na splatenie celého úveru zo dňa 31.08.2020, listinu „Predžalobná výzva k splateniu celého
úveru„ zo dňa 31.08.2020 spolu s poštovým podacím hárkom a informačný dokument o poistnom
produkte.

4. Dňa 20.10.2021 upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz sp.zn. 14Up/1562/2021, ktorým
žalovanej uložil povinnosti v súlade so žalobnou žiadosťou. Proti tomuto platobnému rozkazu žalovaná
včas podala odpor, v ktorom navrhla žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. V odpore
zástupca žalovanej uviedol, že v zmluve o revolvingovom úvere predloženej žalobkyňou spolu so
žalobou absentuje podpis žalovanej. Preto odporom namieta vecnú pasívnu legitimáciu žalovanej

v konaní. Z dokumentácie predloženej žalobkyňou tak nevyplýva, že by strany uzavreli zmluvu o
revolvingovom úvere. Ak žalobkyňa tvrdí, že medzi stranami došlo k uzavretiu takejto zmluvy, je na
nej, aby toto tvrdenie preukázala. Za ďalšiu skutočnosť podstatnú pre nedôvodnosť žaloby považuje
nesplnenie zákonných podmienok pre predčasné zosplatnenie revolvingového úveru stanovených v ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Právo na zaplatenie celej

úverovej pohľadávky naraz si žalobkyňa mala uplatniť listom zo dňa 31.08.2020. Žalovaná namieta,
že by zásielka sa dostala do jej dispozičnej sféry a že by mala možnosť sa s ňou oboznámiť.
Podľa pripojeného poštového hárku tento list jej mal byť zaslaný poštou na adresu Y. Č.. XX, Y.,
pod č. REH209744678. Preverením sledovania zásielok cez Slovenskú poštu a.s. bolo zistené, že
uvedená zásielka bola dňa 07.09.2021 o 08:01 hod uložená na pošte Piešťany I a toho istého dňa

o 17:58 hod vrátená. Navyše, tento list je neurčitý, nakoľko v ňom nie je uvedené, kedy malo nastať
omeškanie so zaplatením tej ktorej splátky úveru a v akej výške. Preto nie je možné z neho ani
vyvodiť, kedy a u ktorej mesačnej splátky mala uplynúť lehota 3 mesiacov. Žalobkyňa tiež nepreukázala
splnenie predchádzajúcej notifikačnej povinnosti voči žalovanej a nie je tak možné ani posúdiť dodržanie
15 dňovej notifikačnej lehoty. Žalobkyňa ďalej v žalobe neuviedla, ako si pred uzavretím zmluvy o

revolvingovom úvere splnila svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného
úver splácať vyplývajúcu jej z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 126/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Následkom nesplnenia tejto povinnosti je podľa § 11 ods. 2 tohto zákona a judikatúry súdov strata práva
veriteľa požadovať jednorázové splatenie celého úveru a v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti
ide o úver bez úrokov a bez poplatkov (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2CoCsp 20/2020,

sp.zn. 7Co 126/2016, sp.zn. 6Co 171/2016, rozhodnutie Krajského súdu v Žilina sp.zn. 11Co 117/2017,
rozhodnutie NS ČR 33Cdo 2178/2018, rozhodnutie ÚS ČR sp.zn. III. ÚS 4129/18).

5. Zástupca žalobkyne sa k odporu žalovanej na výzvu upomínacieho súdu vyjadril písomným podaním,
v ktorom namietol, že zástupca žalovanej v odpore ako dôkaz označil výpis zo sledovania zásielok

spoločnosti Slovenska pošta a.s., avšak nahliadnutím do elektronického súdneho spisu zistil, že takýto
dôkaz súdu nebol predložený. Vo vzťahu k ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uviedol, že strata
výhody splátok bola v danej veci stranami dohodnutá v zmluve o revolvingovom úvere a v prílohe
predložil výzvu žalobkyne adresovanú žalovanej zo dňa 24.07.2020, ktorou bola žalovaná na možnosť
zosplatnenia budúcich splátok úveru upozornená. Ďalej uviedol, že schopnosť žalovanej úver splácať

žalobkyňa posúdila podľa informácii od žalovanej, ktoré sú uvedené v bodoch 10.- 26. zmluvy o úvere
a informácii z listín, ktoré v prílohe predložila, a to z interného dokumentu žalobkyne o posúdení bonity,
úverovej správy z registrov dlžníkov a výpisu z bankového účtu žalovanej za účelom preukázania
výdavkov a príjmov. Navrhol, aby upomínací súd v konaní pokračoval s tým, že na podanej žalobe vcelom rozsahu trvá. Upomínací súd preto postupom podľa § 14 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní
na návrh žalobkyne dňa 05.01.2022 postúpil spis tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na
prejednanie a rozhodnutie veci podľa Civilného sporového poriadku.

6. Dňa 24.01.2022 bolo súdu doručené podanie zástupcu žalovanej, v prílohe ktorého predložil výpis
zo sledovania zásielky Slovenskej pošty a.s. č. RE687031637SK. Oznámil, že žalovaná trvá na
zamietnutí žaloby v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nevyjadrila k
námietke nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovanej v konaní vznesenej v odpore. Bez podpisu

žalovanej je písomný právny úkon neplatný. Trval na obrane, že žalobkyňa nepreukázala splnenie
všetkých zákonných podmienok pre stratu výhod splátok úveru podľa 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Nepreukázala, že by list zo dňa 31.08.2020 sa bol dostal do dispozičnej sféry žalovanej. Výzvu zo
dňa 24.07.2020 predloženú dodatočne žalobkyňou je potrebné považovať za neurčitú, nakoľko v
nej nie je uvedené, kedy malo nastať omeškanie so zaplatením tej ktorej splátky úveru, ani v akej
výške. Nie je jej preto možné priznať právne účinky. Vo vzťahu k prevereniu bonity žalovanej uviedol,

že žalovaná mala v rozhodnom čase štyri existujúce úvery, ktoré splácala, 14 odmietnutých a 5
odvolaných žiadostí o poskytnutie úveru. Žalobkyňa nepreverila bonitu žalovanej z externého registra
CEE, kde je uvedená odpoveď Error. Podľa žalobkyňou predloženého výpisu z účtu žalovanej za mesiac
september 2019 žalovaná uhradila v daný mesiac trom spoločnostiam za štyri úvery celkom 921,74
eur. Takýto spôsob overovania bonity žalovanej možno charakterizovať ako hrubé porušenie povinnosti

žalobkyne posúdiť bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa by tak mohla mať právo iba
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré však vzhľadom na uplynutie subjektívnej premlčacej doby
je premlčané.

7. Súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 01.07.2022 v neprítomnosti zástupcu žalobkyne,

ktorý bol na toto pojednávanie riadne a včas predvolaný, a ktorý svoju neúčasť ospravedlnil dôvodom
hospodárnosti a účelnosti trov konania, a vyslovil súhlas s konaním súdu v jeho neprítomnosti.
Zástupca žalovanej na tomto pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie
žalobcu podľa § 278 Civilného sporového poriadku. Súd mal za to, že vo veci neboli splnené všetky
zákonné podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku (viď dôvody nižšie) a spor vecne prejednal. Právny

zástupca žalovanej na predmetnom pojednávaní trval na zamietnutí žaloby v celom rozsahu a procesnej
obrane uvedenej v písomných vyjadreniach k žalobe s tým, že v danom prípade nedošlo vôbec k
uzavretiu úverovej zmluvy. Ak by aj k uzavretiu úverovej zmluvy došlo, žalobkyňa žiadnym spôsobom
nepreukázala, že by pred uzavretím zmluvy bola posúdila s odbornou starostlivosťou schopnosť
žalovanej ako spotrebiteľa splácať úver. Tým hrubo porušila svoju zákonnú povinnosť, čo má za

následok stratu jej oprávnenia ako veriteľa požadovať na žalovanej jednorazové splatenie celého úveru,
a tiež bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súd na tomto pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe
vyhovel iba sčasti. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva:

8. Podľa § 278 Civilného sporového poriadku na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm.

a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie
a

b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

9. Dôsledky kontradiktórneho civilného sporového konania vyžadujú procesnú aktivitu obidvoch
sporových strán. Cit. ust § 278 Civilného sporového poriadku zákonodarca zaviedol sankciu za
procesnú pasivitu na strane žalobcu. Procesnou sankciou za pasivitu žalobcu je strata sporu vo forme

zamietavého kontumačného rozsudku. Predpokladmi vydania takéhoto kontumačného rozsudku pre
zmeškanie žalobcu sú: a) riadne a včasné predvolanie žalobcu na pojednávanie, pričom predvolanie
musí obsahovať poučenie, že ak sa žalobca nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom
pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, b) nedostavenie sa žalobcu na pojednávanie v určený čas,
c) neospravedlnenie neprítomnosti žalobcom včas a vážnymi okolnosťami, d) návrh žalovaného na

rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Tieto zákonné podmienky sú kumulatívne, tzn.
musia byť splnené všetky súčasne.10. Rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalobcu je podľa výslovného znenia hypotézy cit.
ust. § 278 pri kumulatívnom splnení všetkých vyššie uvedených zákonných predpokladov obligatórne
(arg.: "súd rozhodne..."). Judikatúra však postupne dospela k záveru, že príliš formalistický výklad

ust. § 278 Civilného sporového poriadku (ako aj ust. 274 Civilného sporového poriadku upravujúceho
rozsudok pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní) nie je žiadúci, a aj napriek výslovnej zákonnej
formulácii „súd rozhodne“ návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu (ako aj žalovaného) a
splnenie jednotlivých zákonných podmienok je potrebné posudzovať vždy podľa konkrétnych okolností
prejednávanej veci, a to aj vo vzťahu k pro-spotrebiteľským ust. § 295 a § 296 Civilného sporového

poriadku. Podľa napr. uznesenia ÚS SR sp.zn. I. ÚS 233/2019-22 zo dňa 04.06.2019: „...Nad rámec
uvedeného ústavný súd považuje za potrebné dať do pozornosti, obdobne ako je citované zo sťažnosti
v bode 6.2.1, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho
splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe
vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac
pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch

strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku
pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa
okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom
výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie
práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo

odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej)“.

11. V prejednávanej veci zástupca žalobkyne po vydaní platobného rozkazu upomínacím súdom, voči
ktorému žalovaná podala včas odpor, na výzvu upomínacieho súdu na vyjadrenie k odporu a na podanie
návrhu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového

poriadku v lehote 15 dní, včas reagoval. Písomným podaním doplnil prostriedky procesného útoku vo
vzťahu k procesnej obrane žalovanej v odpore a navrhol pokračovanie v konaní. V podaní označil a
spolu s podaním predložil ďalšie listinné dôkazy. Svoju neúčasť na prvom pojednávaní konanom dňa
01.07.2022, na ktoré bol riadne a včas predvolaný (predvolanie prevzal dňa 11.05.2022) ospravedlnil
poukazom na dodržanie zásady hospodárnosti a účelnosti trov vynakladaných stranami sporu v konaní

pred súdom a vyslovil súhlas s prejednaním a rozhodnutím sporu na pojednávaní v jeho neprítomnosti
a v neprítomnosti žalobkyne.

12. Jednou z kumulatívnych zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu je aj
neospravedlnenie neprítomnosti žalobcu na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami. V prejednávanej

veci zástupca žalobkyne neprítomnosť na prvom pojednávaní konanom dňa 01.07.2022 neospravedlnil
včas, avšak pokiaľ ide o dôvod ospravedlnenia uviedol, že jeho snahou bolo dosiahnuť hospodárnosť
a účelnosť trov vynakladaných stranami sporu v konaní pred súdom s tým, aby súd vec prejednal
a rozhodol v jeho neprítomnosti. Vychádzajúc z právnej teórie a judikatúry cit. ust. § 278 Civilného
sporového poriadku (rovnako ako aj § 274 Civilného sporového poriadku) nemožno vykladať tak

formalisticky, že by žalobca zmeškal pojednávanie, ak bol v spore aktívny, súdu sa ospravedlnil, žiadal
konať v jeho neprítomnosti, keďže nemienil zvyšovať prípadné trovy konania o trovy svojej účasti na
pojednávaní, ak by bol úspešný. Tu súd dáva do pozornosti jednak komentár spoločnosti Wolters Kluwer
k cit. § 278 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: „...V aplikačnej praxi nie je výnimočným
ospravedlnenie neúčasti žalobcu z dôvodu hospodárnosti konania, keď žalobca zotrváva na svojich

písomných podaniach a nemieni navyšovať trovy konania o trovy svojej účasti na pojednávaní (trovy
právneho zastúpenia, cestovné, náhrada za stratu času a pod.). Samozrejme, takéto dôvody nemožno
považovať za „vážne“, sme však toho názoru, že v takýchto prípadoch sa žalobca pojednávania vedome
nezúčastnil, keďže považoval svoje písomné vyjadrenia v konaní za postačujúce a svoju neúčasť
ospravedlnil.Keďžejepotrebnézákonvykladaťvintenciáchzákladnýchprincípov,smetohonázoru,žev

súladesčl.2ods.1ZákladnýchprincípovCSPbypojem„vážne“dôvodyneúčastimalbyťvykladanýskôr
ako „ospravedlniteľné“ dôvody, pričom súd pri interpretácii zohľadní konkrétne okolnosti daného sporu,
resp.stavkonania“.Vtejtosúvislostisúdpoukazujeajnačeskúprávnuúpravu,ktorávdanýchintenciách
používa termín „dôvodné ospravedlnenie“, pričom právna teória zastáva názor, že ospravedlnenie je
dôvodné vtedy, ak strana tvrdí také skutočnosti, ktoré sú spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu

ospravedlniť (Bureš. J - Drápal. L. a kol: Občanský sousní řád, komentář , 7. vydání).

13. V danej veci žalobca po podaní žaloby v konaní nebol pasívny, žalobou a jej doplňujúcim podaním
a ich prílohami uplatnil všetky relevantné tvrdenia a na ich preukázanie predložil dôkazy, prvéhopojednávania sa vedome nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, a požiadal, aby súd konal v jeho
neprítomnosti s tým, že nemieni zvyšovať prípadné trovy konania, ak by bol úspešný. V danej veci
teda žalobca prvé pojednávanie nezmeškal z objektívnych dôvodov, ale vedome sa ho nezúčastnil zo

subjektívnych, odôvodnených a vopred súdu oznámených dôvodov. V spore nebol a nezostal pasívny.
Preto súd s prihliadnutím na súvisiace ust. § 281 Civilného sporového poriadku, ktoré hovorí o zmeškaní
pojednávania “z ospravedlniteľného dôvodu“, dôvodovú správu k tomuto ust., ktorá hovorí o „pasivite
žalobcu“, ako aj na vzdialenosť sídla žalobcu (Piešťany, resp. Trenčín) prijal záver, že žalobca dôvodne
ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní konanom dňa 01.07.2022, a v danej veci neboli splnené

všetky zákonné podmienky pre aplikáciu § 278 Civilného sporového poriadku. Tu je potrebné mať tiež na
zreteli, že účasť na pojednávaní je procesným právom, nie však procesnou povinnosťou strany, pričom
samotný Civilný sporový poriadok počíta s uskutočnením pojednávania aj bez účasti strany (§ 180).

14. Porovnaj napr. tiež rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 03.12.2019 sp.zn. 25Co 14/2019,
podľa ktorého : „18...Bolo preto dôvodným pristúpiť ku skúmaniu naplnenia druhej z podmienok pre

vydanie kontumačného rozsudku v neprospech žalobcu v zmysle cit. § 278 písm. b) CSP a to či svoju
neprítomnosť ospravedlnil vážnymi okolnosťami. Žalobca pritom svoju neúčasť odôvodnil pracovnou
zaneprázdnenosťou a hospodárnosťou konania s úmyslom predísť navyšovaniu trov konania. Súd
prvej inštancie takéto ospravedlnenie nepovažoval za ospravedlnenie vážnymi okolnosťami s tým, že
nedosahovali takú intenzitu a závažnosť, že by znemožňovali účasť na pojednávaní z objektívnych

dôvodov. 19. Odvolací súd sa ale s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje. S prihliadnutím
na všetky okolnosti daného prípadu najmä, že žalobca bol v priebehu celého prvoinštančného konania
aktívny, riadne reagoval na výzvy súdu, predložil všetky jemu prístupné a súdom žiadané listinné dôkazy,
svoju neúčasť na pojednávaní včas a riadne ospravedlnil, podľa odvolacieho súdu aj vážnymi dôvodmi,
vzhľadom na predmet sporu v čase daného pojednávania vo výške cca 200,- Eur a vzdialenosť sídla

žalobcu (Žilina) od miesta pojednávania prvoinštančného súdu (Piešťany), za súčasného uplatnenia
všetkých relevantných tvrdení a dôkazov žalobcom, za situácie, keď žalovaný bol v konaní pasívny a
tvrdenia žalobcu nesporoval, keď žalobca výslovne súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím súdu
bez jeho účasti na pojednávaní, odvolací súd, posúdiac ospravedlnenie žalobcu v uvedenom kontexte
okolností daného prípadu, mal za to, že žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť nielen včas, ale aj

vážnymi okolnosťami. Bolo nevyhnutné prihliadnuť tiež k tomu, že účasť na pojednávaní je procesným
právom, nie však procesnou povinnosťou strany, pričom samotný Civilný sporový poriadok počíta s
uskutočnením pojednávania bez účasti strany, ako to vyplýva z ust. § 180 CSP. Neúčasťou žalobcu na
danom pojednávaní teda rozhodne nedochádzalo k mareniu spravodlivosti z jeho strany a preto nebolo
ani dôvodným uplatnenie voči nemu sankcie v podobe vydania kontumačného rozsudku.“

15. Súd tak vo veci vykonal dokazovanie v celom rozsahu návrhov sporových strán a skutkový stav
ustálil nasledovne:

16. Na základe vykonaného dokazovania súd nepovažoval za dôvodne spochybnené tvrdenie

žalobkyne,žedňa16.10.2019stranyuzavrelizmluvuoúvereevidovanúžalobkyňoupodč.6910069493,
na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanej revolvingový úver s výškou úverového
rámca 2.000 eur a žalovaná sa zaviazala platiť žalobkyni minimálne mesačne splátky dohodnuté v
zmluvy o úvere. Tieto skutočnosti preukazuje listina predložená v spore žalobkyňou spolu so žalobou
označená ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver“ .Táto listina obsahuje údaje o

druhu úveru „Bezúčelový revolvingový úver“, výške úverového rámca „2.000,00 eur“, celkovej čiastke,
ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej pri poskytnutí úveru na dobu jedného roka a jeho splatení v
12 mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny „2.232,92 eur“, ročnej úrokovej sadzbe „29,90 %“ ,
výške mesačnej splátky „2,85% z výšky úverového rámca (57,00 eur)“, frekvencii ďalších splátok vždy
do 20. dňa v kalendárnom mesiaci, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 34,4 % (ďalej už len

„zmluva o úvere“).

17. Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad predloženého žalobkyňou spolu so žalobou k prvému
čerpaniu úveru žalovanou došlo dňa 16.10.2019, kedy na účet žalovanej boli z titulu zmluvy o úvere
č. 3910069493 poukázané peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur. Následne žalovaná postupne

vyčerpala ešte celkom 126,93 eur, a to dňa 20.12.2019 sumu 30 eur, dňa 23.12.2019 sumu 80 eur, dňa
22.01.2020 sumu 6,39 eur, dňa 19.02.2020 sumu 2,71 eur a dňa 19.06.2020 sumu 7,83 eur. Spolu teda
vyčerpala istinu úveru vo výške 2.126,93 eur. Podľa výpisu žalovaná na úverový účet zaplatila celkom444 eur, a to dňa 15.11.2019 sumu 57 eur, dňa 11.12.2019 sumu 150 eur, dňa 15.01.2020 sumu 57 eur,
dňa 17.02.20120 sumu 60 eur, dňa 16.03.2020 sumu 60 eur a dňa 20.05.2020 sumu 60 eur.

18. Podľa obsahu listiny predloženej žalobkyňou označenej ako „Výzva k plneniu dlžnej čiastky ....“
zo dňa 24.07.2020 a pripojeného poštového podacieho hárku táto listina obsahuje výzvu žalobkyne
adresovanú žalovanej na zaplatenie dlžnej čiastky úveru vo výške 168 eur, a to v lehote „ihneď“, a
upozornenie, že v prípade ďalšieho omeškania žalobkyňa bude po splnení podmienok § 53 ods. 8
Občianskeho zákonníka oprávnená požadovať splatenie celého úveru naraz. Podľa podacieho hárku

dňa 27.07.2020 bola na prepravu poštou na adresu žalovanej Y., Y. X, XXX XX, odoslaná zásielka pod
č. RF135879110SK.

19. Z listiny označenej ako „Výzva k splateniu celého úveru„ zo dňa 31.8.2020 a pripojeného
poštového hárku vyplýva, že táto listina obsahuje prejav vôle žalobkyne oznámiť žalovanej, že v
dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich jej zo zmluvy o úvere ju vyzýva na splatenie

celého úveru a zaplatenie čiastky 2.344,91 eur najneskôr do 15 dní od spísania výzvy. Podľa poštového
hárku zo dňa 02.09.2020 uvedeného dňa bola žalobkyňou ako odosielateľom na poštu na prepravu
podaná pod č.RE687031637SK zásielka adresovaná žalovanej na adresu Y., Y. X, XXX XX.

20. Zástupca žalovanej v priebehu celého konania nespochybnil obsah listiny predloženej žalobkyňou

označenej ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver“, tzn. vecné dojednania zmluvy
o úvere. V rámci procesnej obrany namietol iba nedostatok písomnej formy tejto zmluvy o úvere, a
to s odôvodnením, že na predloženej listine absentuje vlastnoručný podpis žalovanej. Argumentoval,
že absencia podpisu žalovanej na zmluve o úvere má za následok neplatnosť tejto zmluvy a
neexistenciu záväzkového vzťahu medzi stranami, ktorý nemohol byť neplatnou zmluvou založený.

V tejto súvislosti vzniesol námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovanej v konaní. Je
potrebné prisvedčiť tvrdeniu zástupcu žalovanej, že na listine predloženej žalobkyňou označenej ako
„Zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver“ absentujú podpisy žalovanej ako „klienta“.
Zástupca žalobkyne aj napriek námietke absencie podpisu žalovanej na zmluve o úvere vznesenej
žalovanou stranou v odpore, nepredložil súdu listinu, ktorá by podpis žalovanej obsahovala. Aj keď

vlastnoručný podpis zmluvných strán je nepochybne zákonnou podmienkou naplnenia písomnej formy
zmluvy, nemožno súhlasiť s právnym záverom zástupcu žalovanej, že absencia podpisu žalovanej
ako jednej zmluvnej strany má v danej veci za následok neplatnosť zmluvy o úvere a neexistenciu
záväzkového vzťahu medzi stranami touto zmluvou o úvere založeného.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere,
tzn. ku dňu 16.10.2019 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

o úvere, tzn. k 16.10.2019 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej
veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostnýmprevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno
spotrebiteľa.

26. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

27. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť
v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver" v príslušnom
gramatickom tvare.

28. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1.

29. Vychádzajúc z cit. ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva nie je

osobitným zmluvným typom. Môže ňou byť ktorýkoľvek zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom,
Občianskym zákonníkom, iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná
zmluva, ak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ
a spotrebiteľ. Spotrebiteľskou zmluvou je teda vždy založený právny vzťah, ktorého účastníkom je
spotrebiteľ.

30. Medzi stranami nebolo sporné a súd nemal dôvodné pochybnosti o tom, že zmluva o úvere
v prejednávanej veci má charakter zmluvy spotrebiteľskej, a že žalovaná má v právnom vzťahu
založenom touto zmluvou o úvere postavenie spotrebiteľa. Záver, že žalovaná zmluvu o úvere uzavrela
ako spotrebiteľ, teda že pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti, vyplýva zo samotného označenia zmluvy ako zmluvy o „spotrebiteľskom“
revolvingovomúvere,označeniadruhuúveruakobezúčelový „spotrebiteľský„úver,označeniažalovanej
v zmluve údajmi fyzickej osoby - nepodnikateľa, ako aj z obsahu samotnej zmluvy o úvere (celková
čiastka splatná „spotrebiteľom“, a pod.). Súd poukazuje tiež na argumentáciu oboch zmluvných strán
v spore ustanoveniami spotrebiteľského práva (§ 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch, cit. § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka). Podľa výpisu z obchodného registra niet tiež pochýb, že spoločnosť Home
Credit Slovakia a.s. pri poskytovaní úveru konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.

31. Jedným z druhov spotrebiteľských zmlúv sú zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľské
úvery v čase uzavretia zmluvy o úvere v danej veci upravoval špeciálny zákon, a to Zákon o

spotrebiteľských úveroch, ktorý vo vzťahu k Občianskemu zákonníku má postavenie lex špecialis.
Súd zastáva názor, že úver poskytnutý žalovanej na základe spotrebiteľskej zmluvy o úvere v danej
veci má charakter spotrebiteľského úveru tak, ako ho definuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, a
spotrebiteľská zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch, na rozdiel od ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka

ako všeobecnej právnej úpravy, s nedodržaním obligatórnej písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom
úvere nespája neplatnosť zmluvy. Ako sankciu v cit. § 11 ods. 1 písm. a) stanovuje bezpoplatkovosť
a bezúročnosť spotrebiteľského úveru. V danej veci žalovaná strana nespochybnila a súd na základe
vykonaného dokazovania nepovažoval za dôvodne spochybnené, že strany uzavreli ústnu zmluvu
o spotrebiteľskom úvere s obsahom tak, ako vyplýva z predložených listinných dôkazov. Žalovaná

strana nespochybnila žiadne rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov týkajúce sa
ako samotného obsahu zmluvných dojednaní strán, tak aj prevedenia peňažných prostriedkov vo
výške 2.000 eur na účet žalovanej v deň uzavretia zmluvy, tzn. 16.10.2019, a následného čerpania
úveru a poukazovania úhrad žalovanou na úverový účet vedený u žalobkyne tak, ako to vyplýva
z predpisu splátok a úhrad predloženého žalobkyňou. Nakoľko však na listinách absentuje podpis

žalovanej a Zákon o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyžadoval písomnú
formu, ktorej naplnenie v danej veci žalobkyňa nepreukázala, súd prijal právny záver, že absencia
podpisu žalovanej na zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok to, že spotrebiteľský úver
poskytnutý žalovanej na základe zmluvy o úvere v danej veci je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm.a) Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za úver bez úrokov a bez poplatkov. Vzhľadom na
túto špeciálnu právnu úpravu obsiahnutú v Zákone o spotrebiteľských úveroch sa súd nestotožnil s
argumentáciou žalovanej o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v dôsledku absencie podpisu

žalovanej, neexistencii záväzkového vzťahu medzi stranami založeného zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a existencii nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnosti zmluvy.

32. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

33. Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

34. Podľa § 7 ods. 17 Zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

35. Podľa § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch na výpočet ukazovateľa schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

36. Podľa § 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,

zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval
hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).

37. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

38. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10 zo 14. novembra 2017, ktorým

sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (ďalej už len
„Opatrenie NBS“), ukazovateľ schopnosti splácať sa vypočíta ako podiel výdavkov na peňažné záväzky
spotrebiteľapodľaods.3acelkovejvýškyčistýchpríjmovspotrebiteľapodľaodseku4zníženejocelkovú
výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa podľa ods. 5. Všetky položkyvýpočtu ukazovateľa schopnosti splácať sa prepočítajú na obdobie jedného mesiaca. Limit ukazovateľa
schopnosti splácať vypočítaného podľa odseku 1 nemôže prekročiť hodnotu 1.

39. Podľa § 2 bod 5 Opatrenia NBS výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. b) zákona sa na účely ods. 1 určuje najmenej vo výške sumy
životného minima spotrebiteľa, životného minima na osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť a ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkov na inú osobu, voči ktorej má
spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu; ak rozhodnutím

súdu nie je určené výživné, vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu. Celkovou výškou
nákladov sa rozumie výška nákladov na zabezpečenie životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety,
zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom
spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a ktorá žije so
spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosťvovýškeurčenejprávoplatnýmrozhodnutímsúdu;akrozhodnutímsúduniejeurčenévýživné,

vo výške najmenej 30 % životného minima na túto osobu.

40. Podľa § 2 ods. 10 Opatrenia NBS na účely § 7 ods. 20 písm. d) zákona sa pri určení peňažných
záväzkov súvisiacich s existujúcimi úvermi, pri ktorých je spotrebiteľ spoludlžníkom, na tieto úvery hľadí
ako keby bol spotrebiteľ jediným dlžníkom. Ak spoludlžník pri inom úvere žiada o úver spoločne so

spotrebiteľom, splátka iného úveru sa započíta iba raz.

41. Zástupca žalovanej zamietnutie žaloby ďalej dôvodil nepreukázaním vynaloženia odbornej
starostlivosti žalobkyňou ako veriteľom pri skúmaní schopnosti žalovanej spotrebiteľský úver splácať
pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami

upravenými cit. ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.. Podľa cit. ust. § 7 ods. 1 Zákona o
spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom vynaloženie tejto odbornej starostlivosti je
veriteľ povinný aj hodnoverne preukázať (§ 7 ods. 16 písm. b) zákona). V opačnom prípade má to pre

veriteľa dôsledky vo forme sankcií uvedených v cit. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, tzn.
vo forme straty oprávnenia vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a v
prípade hrubého porušenia tejto povinnosti aj bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru. Táto vnútroštátna
úprava je dôsledkom transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008, ktorá v preambule uvádza: „(8) Je dôležité, aby tento trh poskytoval spotrebiteľom dostatočnú

mieru ochrany a zabezpečil si tak ich dôveru. Voľný pohyb úverových ponúk by tak mohol prebiehať za
optimálnych podmienok pre tých, ktorí úvery ponúkajú, ako aj pre tých, ktorí o ne žiadajú, s náležitým
zohľadnením konkrétnej situácie v jednotlivých členských štátoch...(26) Členské štáty by mali prijať
vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do
úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie

informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných
ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia
úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu
a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli

dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/
ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií [5], veritelia by mali byť
zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť
využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale
aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť

vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné
povinnosti.“. Podľa čl. 8 ods. 1 tejto smernice: „Členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím
zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je
to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské
štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na

základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať“. Preto súd v záujme
ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je povinný vždy ex offo, tzn. aj bez ohľadu na
prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany strán, zaoberať sa okolnosťami splnenia tejto
povinnosti veriteľom (porovnaj napr. rozhodnutia Súdneho dvora (EÚ) C-679/18 a C-449/13).42. Bolo preto povinnosťou súdu aj v danej veci zaoberať sa splnením povinnosti žalobkyne
ako veriteľa preskúmať bonitu žalovanej pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere s dostatočnou

odbornou starostlivosťou (a to aj bez ohľadu na prostriedky procesného útoku a obrany). Bolo pritom
na žalobkyni ako veriteľovi, aby splnenie tejto povinnosti hodnoverne preukázala (§ 7 ods. 16 písm. b)
Zákon o spotrebiteľských úveroch). Podľa citovanej právnej úpravy Zákona o spotrebiteľských úveroch
(§ 7 ods. 20) odborná starostlivosť predpokladala zistenie a) čistého príjmu žalovanej, b) nákladov na
zabezpečenie jej základných životných potrieb a potrieb osôb, voči ktorým mala vyživovaciu povinnosť,

c) výšku splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce jej príjem. Podľa judikatúry
odborná starostlivosť predpokladá nie len riadne a úplné zistenie týchto údajov od žalovanej, ale aj ich
overenie. Vo vzťahu k príjmu žalovanej je to overenie príjmu u platiteľa, od ktorého príjem poberala.
Tu súd poukazuje na Opatrenie NBS, ktoré výslovne stanovovalo, že čestné vyhlásenie spotrebiteľa o
výške príjmu nie je preukázaním príjmu spotrebiteľa (cit. § 5 ods. 3 Opatrenia NBS), a podľa ktorého
celková výška čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch

sa vypočítava ako aritmetický priemer čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie
bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať (§
2 ods. 4 Opatrenia NBS). Cit. ust. § 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch ďalej predpokladalo riadne
zistenie a preskúmanie osobných pomerov žalovanej, bez ktorých žalobkyňa nemohla posúdiť celkovú
výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej a základných životných

potrieb osôb, ku ktorým mala vyživovaciu povinnosť. Podľa cit. § 2 ods. 5 Opatrenia NBS a judikatúry
pri nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb je veriteľ povinný minimálne aplikovať
verejne dostupné informácie o údajoch o životnom minime upravené zákonom č.601/2003 Z.z. o
životnom mimine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase preverovania bonity
spotrebiteľa(ďalejužlen„Zákonoživotnomminime“).Odbornástarostlivosťveriteľaďalejpredpokladala

tiež riadne zistenie a preverenie peňažných záväzkov žalovanej znižujúcich jej príjem. Bez zistenia
a preverenia celkových čistých príjmov a celkových výdavkov (nákladov na zabezpečenie životných
potrieb a peňažných záväzkov) žalovanej a ich porovnania, žalobkyňa logicky nemala možnosť posúdiť
schopnosť žalovanej spotrebiteľský úver splácať, a ani zistiť, či žalovaná neprekračuje zákonnom
stanovený limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľský úver splácať (§ 7 ods. 19 a 21 Zákona o

spotrebiteľských úveroch). Porovnaj napr. rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn 33 Cdo 2178/2018 z
25.07.2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn 10CoCsp 6/2022 zo dňa 31.03.2022 a pod.).

43. Zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že žalobkyňa bonitu
žalovanej posudzovala podľa údajov uvedených v bode 10. - 26. zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a z listín, ktoré v podaní označil a predložil v jeho prílohe, a to z interného dokumentu žalobkyne o
posúdení bonity, úverovej správy z registra dlžníkov a výpisu z bankového účtu žalovanej za mesiac
september 2019. Zástupca žalovanej namietal, že žalovaná podľa výpisu z NRKI mala v rozhodnom
čase štyri existujúce úvery, ktoré splácala, 14 odmietnutých a 5 odvolaných žiadostí o poskytnutie úveru.
ŽalobkyňapritombonitužalovanejvôbecnepreverilanahliadnutímdoexternéhoregistraCEE,priktorom

je v internom dokumente žalobkyne uvedená odpoveď „Error“. Podľa žalobkyňou predloženého výpisu
z bankového účtu žalovanej za mesiac september 2019 žalovaná len v tomto mesiaci uhradila trom
spoločnostiam za štyri úvery celkom 921,74 eur. Preto takýto spôsob overenia bonity žalovanej nemožno
charakterizovať inak, ako hrubé porušenie povinnosti žalobkyne posúdiť bonitu žalovanej s odbornou
starostlivosťou.

44. Listina „Zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver“ v úvodnej časti v bodoch 10.-26., na
ktoré poukazoval zástupca žalobkyne, obsahuje údaje o tom, že žalovaná bola vydatá, mala vyživovacie
povinnosti voči jednej osobe, bývala u rodičov, bola zamestnaná od 12/2017 u zamestnávateľa -
Nemocnica Poprad, a.s., jej čistý mesačný príjem bol 853,33 eur a čistý mesačný príjem jej partnera

1.400 eur. Pravdivosť týchto údajov žalovaná v dolnej časti tejto úvodnej časti listiny však nepotvrdila
svojim podpisom. Podľa žalobkyňou predloženého interného dokumentu o posúdení bonity žalovanej
žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vychádzala zo skutočností, že žalovaná
bola vydatá, mala jedno dieťa, bývala u rodičov, z výšky jej mesačného príjmu 853 eur mesačne,
výšky mesačného príjmu jej partnera 1.400 eur mesačne, a výšky splátok iným spoločnostiam

uvedeným v žiadosti 250 eur. Prílohou tohto interného dokumentu majú byť správa z NRKI (nebankový
register klientskych informácií) a výsledok automatického dotazu Sociálnej poisťovne. Verifikácia
zamestnávateľa žalovanej podľa tohto dokumentu hovorom neprebehla. Pri odpovedi na dotaz do
externého registra CEE je uvedená odpoveď „Error“.45. Žalobkyňa nepreukázala, že by pri skúmaní bonity žalovanej bola riadne zistila a akokoľvek overila
výšku čistého mesačného príjmu žalovanej a jej partnera, z ktorého pri skúmaní bonity žalovanej

vychádzala. Pravdivosť údajov o výške čistého mesačného príjmu žalovanej 853,33 eur a jej partnera
1.400 eur uvedených v bodoch 10.- 26 úvodnej časti listiny „Zmluva o spotrebiteľskom úvere-
revolvingový úver“ žalovaná nepotvrdila svojom podpisom. Podľa Opatrenia NBS však ani čestné
vyhlásenie spotrebiteľa o výške príjmu nie je preukázaním príjmu spotrebiteľa (cit. § 5 ods. 3 Opatrenia
NBS) a celková výška čistých príjmov spotrebiteľa podľa § 7 ods. 20 písm. a) Zákona o spotrebiteľských

úveroch sa vypočítava ako aritmetický priemer čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za
obdobie bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti
splácať (§ 2 ods. 4 Opatrenia NBS). Žalobkyňa v danej veci takýto postup nepreukázala. Súdu
nepredložila ani výsledok dopytu ohľadne mesačného príjmu žalovanej zo Sociálnej poisťovne, ktorý má
byť prílohou jej interného dokumentu o skúmaní bonity žalovanej. Žalobkyňa súdu predložila iba výpis z
bankového účtu žalovanej za mesiac september 2019 (čl. 57 - 59 spisu), podľa ktorého na účet žalovanej

bol v tomto mesiaci jej zamestnávateľom Nemocnicou Poprad a.s., poukázaný vklad vo výške 894,62
eur. Tento jednomesačný príjem žalovanej však nepostačoval pre stanovenie celkovej výšky čistých
príjmov žalovanej podľa § 7 ods. 20 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorá podľa Opatrenia
NBS sa vypočítava ako aritmetický priemer čistých skutočných príjmov spotrebiteľa spravidla za obdobie
bezprostredne predchádzajúcich troch kalendárnych mesiacov pred posúdením schopnosti splácať (§ 2

ods. 4 Opatrenia NBS). Žalobkyňa tiež ničím nepreukázala zistenie a overenie príjmu partnera žalovanej
vo výške 1.400 eur mesačne.

46. Podľa výpisu z bankového účtu žalovanej za mesiac september 2019 čistý mesačný príjem žalovanej
od jej zamestnávateľa Nemocnica Poprad a.s., bol 894,62 eur, pričom žalovaná v tomto mesiaci len

na splátkach úverov v prospech nebankových spoločností zaplatila spolu 921,74 eur, teda o 27,12 eur
viac, ako bol jej príjem od zamestnávateľa za daný mesiac (Friendly Finance Slovakia s.r.o.. 783,87
eur, Amico Finance a,s. 48,74 eur a ZINC EURO a.s. spolu 89,13 eur). Z úverovej správy (NRKI),
ktorú žalobkyňa súdu predložila (čl. 50.- 57. spisu) vyplýva, že žalovaná v čase uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v danej veci mala štyri existujúce splátkové úvery s mesačnými splátkami spolu

1.401 eur (nie ako v správe o skúmaní bonity uviedla žalobkyňa 250 eur), ktoré podstatne prevyšovali
žalobkyňou uvádzaný čistý mesačný príjem žalovanej 853 eur. Ďalej 5 odvolaných a 14 odmietnutých
žiadostí. Išlo o splátkové úvery s mesačnými splátkami vo výške 660 eur, mesačnou splátkou 345
eur, kde žalovaná je evidovaná ako spoludlžník, mesačnou splátkou 360 eur, a mesačnou splátkou
36 eur, kde žalovaná je opäť evidovaná ako spoludlžník). Preto pokiaľ žalobkyňa pri skúmaní bonity

žalovanej vychádzala z čistého mesačného príjmu žalovanej 853 eur mesačne, pričom mala k dispozícii
jednak výpis z účtu žalovanej za mesiac september 2019, podľa ktorého žalovaná len v tomto mesiaci
poukázala nebankovým spoločnostiam 921,74 eur, a správu z registra NRKI, podľa ktorej len peňažné
záväzky žalovanej od nebankových inštitúcií znižujúce jej mesačný príjem predstavovali 1.401 eur, tieto
informácie plne odôvodňovali venovanie zvýšenej pozornosti a odbornej starostlivosti žalobkyne ako

veriteľa pri posudzovaní čistého mesačného príjmu žalovanej a jej partnera. Napriek tomu žalobkyňa
čistý mesačný príjem žalovanej neoverila s dostatočnou odbornou starostlivosťou a príjem jej partnera
zobrala do úvahy bez akéhokoľvek overenia jeho výšky. So splátkou predmetného spotrebiteľského
úveruminimálnevovýške57eurmesačnetaklenpeňažnézáväzkyžalovanej predstavovali1.458eur,a
to bez zarátania nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej a ňou vyživovaného

dieťaťa, a bez informácie a preverenia, či žalovaná nemá ďalšie peňažné záväzky aj u bankových
inštitúcii. Žalovaná teda v čase uzatvárania zmluvy o úvere bola predĺžená.

47. Žalobkyňa tiež neuviedla a nepreukázala zisťovanie akýchkoľvek údajov o výške výdavkoch
žalovanej na zabezpečenie jej základných životných potrieb a základných životných potrieb jej dieťaťa,

voči ktorému mala vyživovaciu povinnosť. Bolo povinnosťou žalobkyne tieto údaje na žalovanej
vyžadovať. Žalobkyňa mala k dispozícií výpis z bankového účtu žalovanej za mesiac september 2019,
podľa ktorého platby v supermarketoch, potravinách a za pohonné hmoty sa v tomto mesiaci pohybovali
vo výške 242,74 eur. Bolo povinnosťou žalobkyne jednak vyžadovať od žalovanej údaje o výške jej
mesačných nákladov na zabezpečenie životných potrieb, čo žalobkyňa nepreukázala, a jednak tieto

tvrdenia žalovanej overiť porovnaním s údajmi a informáciami vyplývajúcimi z výpisu z jej účtu za mesiac
september 2019, ktorý mala k dispozícii, a vyhodnotiť všetky tieto informácie v kontexte ďalších údajov
a informácií. Žalobkyňa pri overovaní bonity žalovanej podľa predloženého interného dokumentu vôbec
nevzala do úvahy náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej a jej dieťaťa, a toani vo výške životného minima tak, ako vyplývalo z cit. § 2 bodu 5 Opatrenia NBS. Podľa Zákona o
životnom minime životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú
podľa § 3 spoločne, sa považovala suma alebo úhrn súm 210,20 eura mesačne, ak išlo o jednu

plnoletú fyzickú osobu, a 95,96 eur mesačne, ak išlo o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené
dieťa. V danej veci teda náklady na zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej a jedného
dieťaťa pri zohľadnení ich výšky len vo výške životného minima predstavovali 210,12 eur na žalovanú
a nezaopatrené dieťa 95,96 eur, spolu 306,08 eur mesačne.

48. Na základe vyššie uvedených skutočností súd vo veci prijal záver, že žalobkyňa pri uzatváraní
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v danej veci nepostupovala s náležitou odbornou starostlivosťou
pri posudzovaní schopnosti žalovanej spotrebiteľský úver splácať. Súd tu zdôrazňuje, že pre účely
posúdenia splnenia povinnosti veriteľom podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nie
je relevantné, aká bola reálna rodinná, finančná a majetková situácia žalovanej v čase uzatvárania
zmluvy, ale predovšetkým to, akým spôsobom žalobkyňa ako veriteľ v danej veci pristúpila k zisťovaniu

a hodnoteniu úverovej bonity žiadateľa o spotrebiteľský úver. Žalobkyňa, na ktorej bolo dôkazné
bremeno, hodnoverne nepreukázala, že žalovaná v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
spĺňala maximálny zákonný limit ukazovateľa schopnosti splácať úver stanovený jednak cit. ust. § 7
ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch, a jednak cit. ust. § 2 ods. 2 Opatrenia NBS. Hodnoverne
nepreukázala, že súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, neprevyšoval
hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a). tohto zákona. V čase uzatvárania zmluvy o úvere len
peňažné záväzky žalovanej spolu so splátkou úveru prevyšovali žalobkyňou tvrdený, avšak riadne
nezistený a neoverený jej čistý mesačný príjem. Žalobkyňa tiež nepreukázala, že by bola podrobila
skúmaniunákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebžalovanejaňouvyživovanéhodieťaťa,

náležite porovnala a vyhodnotila tieto náklady vo výške životného minima a reálne výdaje žalovanej
vyplývajúce z výpisu z bankového účtu. Súd tu poukazuje aj na § 2 ods. 1 Opatrenia NBS, podľa ktorého
podiel výdavkov na peňažné záväzky spotrebiteľa a celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa podľa
odseku 4 Opatrenia NBS zníženej o celkovú výšku nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa podľa odseku 5 Opatrenia NBS, nemohol prekračovať hodnotu 1. Podľa § 2 ods.

5 Opatrenia NBS pritom celkovou výškou nákladov sa rozumela výška nákladov na zabezpečenie
životných potrieb spotrebiteľa podľa prvej vety zvýšená o 20 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého
príjmu spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa. V danej veci podiel výdavkov na peňažné záväzky
žalovanej 1.458 eur a celkovej výšky príjmov žalovanej 853 eur mesačne, znížených o celkovú výšku
nákladov na zabezpečenie životných potrieb žalovanej a jedného dieťaťa vo výške 437,54 eur (853 eur -

306,08 eur + 20 % rozdielu medzi 853 eur a 306,08 eur, čo je 109,38 eur), niekoľko násobne prekračuje
hodnotu 1.

49. Porušenie povinnosti žalobkyne ako veriteľa stanovených vyššie cit. právnou úpravou Zákona o
spotrebiteľských úveroch a Opatrením NBS skúmať bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou má

podľa cit. ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za následok sankciu v podobe straty
oprávnenia veriteľa požadovať na spotrebiteľovi jednorazové splatenie celého spotrebiteľského úveru.
Súd zastáva názor, že porušenie tejto povinnosti žalobkyňou ako veriteľom má v danej veci podľa cit.
ust. § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch za následok aj ďalšiu sankciu v podobe bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanej, a to z dôvodu, že sa jednalo o hrubé

porušenie tejto povinnosti veriteľa. Podľa cit. ust. § 11 ods. 2 posledná veta Zákona o spotrebiteľských
úveroch za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa totiž považuje aj porušenie ustanovení § 7
ods. 19 až 42, teda aj ust. § 7 ods. 21, ktorý stanovuje maximálny povinný limit pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa úver splácať.

50. Súd tu len dodáva, že vzhľadom na uvedený právny záver o strate oprávnenia žalobkyne vyžadovať
od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru pre porušenie povinnosti veriteľa skúmať
bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou súd nepovažoval za účelom rozhodnutia vo veci za
hospodárne skúmať aj splnenie zákonných podmienok ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre
predčasné zosplatnenie úveru v danej veci, ktorých splnenie žalovaná strana namietala. Súd tu len

stručne udáva, že žalobkyňa, na ktorej bolo dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, že všetky prejavy
jej vôle smerujúce k predčasnému zosplatneniu úveru obsiahnuté v predložených listinách sa skutočne
dostali do dispozičnej sféry žalovanej (§ 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka), toto dôkazné bremeno
v konaní neuniesla. Žalovaná túto skutočnosť namietala a poštové podacie hárky, bez ďalšieho, tútoskutočnosť nepreukazujú. Z predložených poštových podacích hárkov nevyplýva žiadna špecifikácia
odoslanej zásielky. Zásielky neboli adresované do miesta trvalého pobytu žalovanej a nie je zrejmé, či
žalovaná sa v čase doručovania na adrese označenej v listinách vôbec zdržiavala.

51. Žalovaná je tak povinná zaplatiť žalobkyni iba splatné omeškané splátky istiny úveru. Podľa
výsledkov dokazovania žalovaná bola povinná platiť žalobkyni mesačné splátky istiny vo výške
minimálne 57 eur so splatnosťou vždy k 20. dňu príslušného mesiaca, pričom podľa predpisu splátok
a úhrad prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2019. Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 01.07.2022.

V čase rozhodovania súdu tak boli splatné splátky za obdobie 20.11.2019 až do 20.06.2022, teda
celkom 32 mesačných splátok po 57 eur, čo spolu predstavuje sumu 1.824 eur. Žalovaná podľa predpisu
splátok a úhrad na istine zaplatila spolu 444 eur. Nezaplatené splatné mesačné splátky istiny do času
rozhodnutia súdu tak predstavujú celkom 1.380 eur (1.824 eur - 444 eur). Preto súd žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.380 eur a žalobu vo zvyšnej časti žalovanej istiny ako nedôvodnú
zamietol.

52. Záverom súd vo vzťahu k námietke žalovanej, že uplatnený nárok je dôvodné považovať za
premlčaný, poukazuje na § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo dohodnuté
plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Na
uplatnenie nároku na zaplatenie jednotlivých splátok (keďže žalobkyňa nebola oprávnená vyzvať

žalovanú na zaplatenie úveru jednorázovo) je potrebné aplikovať trojročnú premlčaciu dobu upravenú
ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Prvá splátka istiny podľa zmluvy o úvere bola splatná dňa
20.11.2019. Preto pokiaľ žalobkyňa podala žalobu na upomínací súd dňa 21.09.2021, nemohlo dôjsť
k premlčaniu nároku na zaplatenie ani tejto prvej splátky. Navyše, prvých 5 splátok žalovaná zaplatila
riadne a včas, a do omeškania sa prvý krát dostala až so splátkou splatnou dňa 20.04.2020.

53. Vzhľadom na záver u bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru súd žalobu zamietol aj
v časti nároku na zaplatenie úrokov a poplatkov. Žalobkyni podľa § 517 Občianskeho zákonníka priznal
iba úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne, a to iba zo sumy priznanej istiny úveru 1.380 eur,
od odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej upomínacím súdom, tzn. odo dňa 27.11.2021,

do zaplatenia. V prevyšujúcej časti aj toto príslušenstvo zamietol. Žalobkyňa žalobou požadovala úroky
z omeškania z celej zosplatnenie úverovej istiny, na ktoré jej v dôsledku straty oprávnenia požadovať
jednorazové splatenie úveru nárok nevznikol, nie z jednotlivých omeškaných splátok. Preto súd jej
priznal úroky z omeškania z celej priznanej sumy istiny omeškaných splátok 1.380 eur až odo dňa
nasledujúceho po doručenia žaloby žalovanej, ktorý súd považoval za prvý deň omeškania žalovanej

so všetkými splatnými splátkami úveru.

54. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

56. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

58. Strany boli v konaní úspešné pomerne. Pomer úspechu žalobkyne a žalovanej predstavuje 60,05
% : 39,05 %. Po odpočítaní neúspechu žalobkyne tak žalobkyni prislúcha voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 21 % trov. O výške tejto náhrady podľa cit. právnej úpravy rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu.

Poučenie:Proti výrokom I. - III. toho rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).