Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. apríl 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Tos/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122010086
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8122010086.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM, MBA na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.
apríla 2023, v trestnej veci ods. A. B., o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov
sp. zn. 3PP/5/2022 zo dňa 22. novembra 2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3PP/5/2022 zo dňa 22. novembra 2022 bol podľa § 415
ods. 1 Trestného poriadku a § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v
A., trvale bytom C., okr. A., prechodne bytom C. XXX, okr. A., t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov podmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Košice I. zo dňa
29.06.2020, sp. zn. 5Tk/1/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.10.2021,

sp. zn. 8To/80/2020 v trvaní 9 (deväť) rokov.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona prvostupňový súd určil skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť prokurátor, ktorú neskôr písomne
odôvodnil tým, že okresný súd o žiadosti o podmienečne prepustenie už raz konal, kde uznesením sp.

zn. 3PP 5/2022 z 24.03.2022 žiadosť o podmienečne prepustenie zamietol. Uvedené rozhodnutie bolo
na podklade sťažnostiodsúdeného zo strany Krajského súdu v Prešove uznesením sp. zn. 6Tos 17/2022
z 21.06.2022 v podstate ako predčasne vydané zrušené, pričom prvostupňový súd po vrátení veci
vykonal dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia nadriadeného súdu. Napriek skutočnosti,
že nedošlo k zmenám v hodnotení odsúdeného (nepribudli mu žiadne ďalšie disciplinárne odmeny) a
napriek tomu, že nedošlo ani ku zmene skutočnosti, ktorými senát v skoršom zamietajúcom (neskôr

zrušenom) rozhodnutí odôvodňoval svoje vtedajšie rozhodnutie, pričom jedinou skutočnosťou odlišnou
bola tá, že odsúdený na VZ ako aj v rámci záverečného návrhu dňa 22.11.2022 vyjadril ľútosť nad
svojim konaním, žiadosti o podmienečné prepustenie vyhovel, t.j. rozhodol úplne opozitne ako predtým
(3 PP 5/2022) dňa 24.03.2022. Pri skúmaní splnenia materiálnej podmienky je povinnosťou súdu
prihliadať aj na povahu spáchaného trestného činu. S prihliadnutím na to, že v prípade odsúdeného
sa nejedná iba o menej závažnú trestnú činnosť vo forme prečinu je treba k posudzovaniu dôvodov na

podmienečné prepustenie pristupovať obozretnejšie. Nesporným faktom je to, že za celú dobu výkonu
trestu vrátane započítania väzby cca. 7 rokov je u odsúdeného evidovaných 7 negatívnych poznatkov
oproti 4 disciplinárnym odmenám. Aj samotný ústav (vo svojej správe) konštatuje len čiastočné splnenie
podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča jeho podmienečné prepustenie s dohľadom.
Následne prokurátor cituje z odôvodnenia napadnutého uznesenia týkajúce sa dôvodov, pre ktoré
okresný súd podmienečne prepustil odsúdeného. Prvostupňovému súdu boli tieto skutočnosti (na

ktoré poukázal vo svojom v poradí druhom rozhodnutí) známe už v čase vydania prvého (zrušeného)
rozhodnutia. Vyhodnocoval ich však diametrálne odlišne aj s poukazom na osobu odsúdeného, a týmbez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia de facto v celom rozsahu znegoval, resp. poprel svoje
myšlienkové pochody vyjadrené na str. 4-5 v svojom prvom (zrušenom) rozhodnutí. Tomuto rozhodnutiu
(3PP 5/2022 z 24.03.2022) však zo strany sťažnostného súdu nebola explicitne vytýkaná jeho vecná

nesprávnosť, ale „len" predčasnosť. Aj napriek tomu, že zo strany prokuratúry vykonanie takéhoto
dôkazu nebolo navrhované, pokiaľ prvostupňový súd po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie
mienil po doplnenom dokazovaní za fakticky nezmenených okolností rozhodnúť diametrálne odlišne a
teda žiadosti odsúdeného vyhovieť, nič nebránilo súdu ex offo doplniť dokazovanie (nad rámec toho čo
mu prikázal nadriadený súd) aj o znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, ktorý by mohol

kompetentnezodpovedaťajotázkustupňaprevýchovyodsúdeného.Súdvosvojomrozhodnutísavôbec
nezaoberal, resp. sa nevysporiadal s nekritickým postojom odsúdeného B. v kontexte argumentácie
súdu v jeho predošlom (zamietajúcom) uznesení svedčiacou v neprospech podmienečného prepustenia
z VTOS. Nijak vo svojom v poradí druhom (prepúšťacom) rozhodnutí nezdôvodnil prečo aj napriek
vágnemu postoju odsúdeného (vyjadrenom zo znenia jeho žiadosti o PP, na VZ uskutočnenom pred
prvým rozhodnutím súdu) svedčiaceho o jeho neuvedomení si pocitu zodpovednosti a viny, opakovanom

páchaní závažnej ekonomickej trestnej činnosti uzavrel, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život. Z uvedených dôvodov má prokurátor za to, že uznesenie Okresného súdu Prešov
sp. zn. 3 PP 5/2022 je potrebné zrušiť, a preto navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie
Okresného súdu Prešov sp. zn. 3 PP/5/2022 zo dňa 22.11.2022 0 podmienečnom prepustení a rozhodol
vo veci sám, že odsúdeného podmienečne neprepúšťa na slobodu, eventuálne pokiaľ sa nadriadený súd

stotožní s prvostupňovým súdom v otázke splnenia materiálnej podmienky, má za to, že vzhľadom na
povahu trestného činu a kolísavé správanie odsúdeného, je potrebné prvostupňové rozhodnutie podľa
§ 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zmeniť a odsúdenému uložiť probačný dohľad v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia na dobu 2 rokov a uložiť mu tiež primerané povinnosti - povinnosť
zamestnať sa, oznamovať údaje o spôsobe a zdrojoch obživy a tie aj preukazovať a tiež povinnosť hlásiť

sa u probačného a mediačného úradníka v určených lehotách.
Z vyjadrenia odsúdeného k sťažnosti prokurátora vyplýva, že tam uvádzané skutočnosti nepovažuje
za pravdivé, nakoľko došlo k zmenám a to v pozitívnom smere, kde mu do hodnotenia pribudli ďalšie
odmeny. Namieta, že zákon o výkone trestu odňatia slobody používa inštitút negatívneho poznatku, na
čo poukazuje prokurátor, len pre interné potreby a vôbec sa nemá používať pri hodnotení odsúdených.

Taktiež mu bolo od príslušníka ZVJS vysvetlené, že záver o čiastočnom splnení podmienok na
podmienečné prepustenie s dohľadom sa robí z dôvodu, že ak by sa podmienečne odsúdený dopustil
na slobode trestného činu, aby to ústavu nemohol nikto vyčítať, lebo bol prepustený len čiastočne. Celé
odôvodnenie sťažnosti je tendenčné a voči jeho osobe zaujaté. Taktiež pred každým vyhodnotením
odsúdeného na podmienečné prepustenie sa tento podrobuje pohovoru z viacerým odborníkmi, ktorí

sa vyjadrujú k hodnoteniu. Nie je ani pravdou, aby okresný súd nezdôvodnil, prečo možno od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Má za to, že sťažnosť prokurátora treba zamietnuť
a prepustiť ho do riadneho rodinného života.

Na základe tejto sťažnosti krajský súd preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia a zistil pritom, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Prvostupňový súd na verejných zasadnutiach vykonal dokazovanie a to aj v intenciách
predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia nadriadeného súdu a následne svoje rozhodnutie odôvodnil

tým, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po splnení
tak formálnej podmienky, teda po uplynutí zákonom stanovej doby výkonu trestu, ako aj po splnení
materiálnych podmienok, ktorými sú plnenie povinností a správanie sa odsúdeného, ktorými preukázal
polepšenie a skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Na základe zisteného skutkového stavu mal prvostupňový súd za zrejmé, že u odsúdeného bola splnená

formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a teda odsúdený
vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Formálna podmienka na podmienečné prepustenie
bola splnená dňa 17.09.2021. Pokiaľ ide o splnenie materiálnych podmienok, okresný súd mal za to,
že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a
možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Odsúdený svojim správaním preukázal,

že povinnosti si vie plniť aj nad rámec toho, čo sa od neho vyžaduje a vo výkone trestu sa aktívne
zapájal do spoločenského, športového a pracovného života v ústave a dokonca bol aj aktívnym členom
samosprávy. Správanie sa odsúdeného počas doby výkonu trestu odňatia slobody je charakterizované
počiatočným kolísavým správaním odsúdeného, kde napriek viacerým negatívnym poznatkom zozačiatku výkonu väzby a neskôr trestu vidno výrazné zlepšenie trendu v správaní sa odsúdeného, kde
už niekoľko posledných rokov sa prejavuje len v dobrom svetle, čo preukazujú ukladané disciplinárne
odmeny. Kolísavé správanie zo začiatku tak súd prvého stupňa prisudzoval skutočnosti, že odsúdený

bol vo výkone trestu po prvýkrát a na tieto podmienky si odsúdený zvykal dlhší čas. Vychádzajúc z
uvedeného hodnotenia sa odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody správal slušne a disciplinovane,
v súlade s ústavným poriadkom, rešpektujúc autority ústavu. Uvedené, ako aj ďalšie časti hodnotenia
nasvedčujú tomu, že odsúdený vie svoj voľný čas tráviť zmysluplne, má vytvorené riadne pracovné
návyky, čím si vytvoril predpoklad po výkone trestu sa riadne zamestnať a tým predchádzať trestnej

činnosti. Voľný čas dokonca využil na získanie ďalšieho vzdelania. Okresný súd mal za preukázané,
že odsúdený to so svojou nápravou myslí vážne a dáva odsúdenému jedinečnú možnosť preukázať,
že príkladný život, ktorý viedol posledné roky vo výkone trestu vie dodržiavať aj mimo múrov ústavu
na výkon trestu a svoj život si zariadi tak, aby bol pozitívnym príkladom pre ostatných. Vzhľadom na
dĺžku uloženého trestu a závažnosť trestnej činnosti, ktorej sa dopustil prvostupňový súd učil primerané
dlhú skúšobnú dobu v trvaní päť rokov. Dlhá skúšobná doba bude odsúdeného dostatočne motivovať

k vedeniu riadneho života a zároveň tým ochráni spoločnosť od páchania ďalšej trestnej činnosti
odsúdeným.

Zpredloženéhospisovéhomateriáluvyplýva,žeods.A.B. savosvojejžiadostidomáhapodmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nakoľko už vykonal zákonom stanovenú dobu, po ktorej

mu vzniká nárok na podmienečné prepustenie.

Odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Košice
I. zo dňa 29.06.2020, spisová značka 5Tk/1/2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 26.10.2021, sp. zn. 8To/80/2020 za zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,

ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona, za čo mu
bol uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní deväť rokov, na výkon ktorého bol
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po
výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta
Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Ako to už bolo skôr konštatované, podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody znamená
podstatnú zmenu spôsobu jeho výkon, a preto by mala byť umožnená len odsúdeným, u ktorých je
reálny predpoklad, že uložený trest splní svoj účel aj bez potreby jeho celého výkonu v ústave. Súd preto
musí skúmať všetky okolnosti svedčiace o možnostiach prevýchovy odsúdeného a jeho správanie vo
výkone trestu odňatia slobody.

Z hodnotenia odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS Prešov sťažnostnému súdu okrem iného vyplýva, že
odsúdený je prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody. Správanie a vystupovanie odsúdeného bolo
hodnotené kladne a na požadovanej úrovni. Disciplinárne odmenený bol 4-krát, potrestaný nebol.
Počas výkonu trestu bol pracovne zaradený v domácej réžii ústavu ako pomocný upratovač, kde

dosahoval dobré pracovné výsledky. Z uvedeného pracoviska bol vyradený zo zdravotných dôvodov. V
súčasnosti nie je pracovne zaradený z dôvodu nedostatku vhodných pracovných príležitostí. Kladne je
hodnotený jeho prístup k plneniu povinností zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného pri realizácii
rôznych čistiacich a upratovacích prácach. Ako predseda samosprávy sa zúčastňuje aj pri organizácii
týchto činností a je nápomocný personálu oddelenia. Vzhľadom na resocializačnú prognózu konštatujú

čiastočné splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúčajú ho podmienečne prepustiť
z výkonu trestu odňatia slobody s dohľadom.

Pri skúmaní materiálnych podmienok posudzovaných pri podmienečnom prepustení odsúdeného A.
B. je potrebné uviesť, že tento bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný, pričom vo štyroch prípadoch sa

na neho hľadí, akoby nebol odsúdený a zvyšné odsúdenie si v súčasnosti odpykáva, pričom je po
prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody. Jeho hodnotenie z výkonu trestu odňatia slobody v súčasnej
dobe nevykazuje už také skutočnosti, na základe ktorých by mohol krajský súd v terajšom štádiu
rozhodovania dospieť k záveru, že odsúdený po svojom podmienečnom prepustení nebude viesť riadnyživot. Podľa názoru sťažnostného súdu odsúdený svojím terajším správaním vo výkone trestu odňatia
slobody, zapájaním sa do aktivít organizovaných personálom oddelenia a plnením si svojich povinností,
preukázal taký stupeň polepšenia, že od neho možno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie

riadny život. Nemožno tiež ponechať bez povšimnutia, že odsúdený po rozhodnutí okresného súdu zo
dňa 24.03.2022 získal ďalšiu disciplinárnu odmenu a súčasne úspešne absolvoval záverečnú skúšku
(17.06.2022) študijný odbor 2477 F 00 obrábanie kovov, čo taktiež svedčí o určitej zmene životných
postojov odsúdeným, ktorý sa aj takýmto spôsobom, teda zvyšovaní odborných znalostí a zručností, po
svojom podmienečnom prepustení môže úspešnejšie etablovať na pracovnom trhu a týmto sa vyvarovať

prípadnému páchaniu trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o sťažnostné námietky okresného prokurátora, krajský súd k nim uvádza nasledovné.
Sťažnostný súd v zhode s názorom okresného súdu má tiež za to, že odsúdený už preukázal taký stupeň
polepšenia, že je ho možné podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody. V danom prípade je
potrebnétiežuviesť,žepripodmienečnomprepustenízvýkonutrestuodňatiaslobodysapreskúmava,či

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie. Podľa
názoru krajského súdu tomu tak v súčasnosti je. Aj z komentárov týkajúcich splnenia podmienok na
podmienečné prepustenie vyplýva skutočnosť, že súd má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení
diskrečnú právomoc, čo neznamená, že súd môže pri podmienečnom prepustení rozhodovať svojvoľne
a arbitrárne. Z práva na spravodlivý proces, ktoré je súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu,

vyplýva, že súdy v právnom štáte musia rozhodovať o podmienečnom prepustení predvídateľne a
presvedčivo. To znamená, že ak súd prišiel k záveru, že odsúdený splnil podmienky, teda preukázal
polepšenie, a možno od neho očakávať, že povedie riadny život, resp. vykonal predpísanú časť trestu,
súd nemôže ponechať odsúdeného vo výkone trestu s argumentom, že je potrebný ďalší výkon napriek
splneniu podmienok. Ak zákon pokladá vykonanie polovice (dvoch tretín, troch štvrtín atď.) trestu za

postačujúce, súd nemôže, ak sú naplnené materiálne podmienky na podmienečné prepustenie, tvrdiť
opak. To znamená, že súdy musia preskúmať všetky okolnosti relevantné pre posúdenie naplnenia
formálnejpodmienkyamateriálnychpodmienokpodmienečnéhoprepustenia,tietovyhodnotiťvsúlades
ustálenourozhodovacoučinnosťousúdovanáslednepresvedčivoodôvodniť,prečozákonnépodmienky
na podmienečné prepustenie sú naplnené (v takom prípade súd môže odsúdeného podmienečne

prepustiť) alebo prečo nie sú naplnené (v takom prípade súd môže zamietnuť žiadosť o podmienečné
prepustenie). Taktiež trestná minulosť nesmie byť hodnotená mechanicky, ale treba posúdiť, aká dlhá
doba uplynula od spáchania trestnej činnosti, z akých dôvodov prišlo k jej spáchaniu a pod. Súčasne
ani povaha a závažnosť trestnej činnosti, pre ktorú sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody, a predchádzajúca trestná činnosť nesmú byť jedinými kritériami, ktoré súd pri rozhodovaní o

naplnení materiálnej podmienky podmienečného prepustenia posudzuje. Ide o kritériá, ktoré je potrebné
hodnotiť komplexne s inými uvedenými kritériami, nie izolovane.

Krajský súd pritom nedospel k záveru, aby napadnuté uznesenie okresného súdu bolo arbitrárne alebo
svojvoľné. Prvostupňový súd logicky a argumentačne presvedčivo uviedol, čo ho viedlo záveru o splnení

všetkých formálnych a materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného A. B..
K prokurátorom zmieňovaným negatívnym poznatkom je nutné uviesť, že pri nich je potrebné primárne
zistiť za čo boli uložené, pričom ani z hodnotenie ÚVV a ÚVTOS nevyplývajú také skutočnosti, že by
tieto negatívne poznatky (napr. nedodržanie zásad jednotnej úpravy zovňajšku, nosenie nepovolenej
civilnej obuvi a pod.) dosiahli takú intenzitu a závažnosť, aby bolo nutné za nich odsúdeného potrestať

disciplinárnym trestom. V tejto súvislosti je potrebné reflektovať na celý priebeh výkonu trestu a vývoj
odsúdeného v jeho priebehu. Inými slovami, ani neplnenie povinností na začiatku výkonu trestu (čo je
aj tento prípad) nutne neznamená, že sa odsúdený nepolepšil neskoršie. Pre účely podmienečného
prepustenia je možné rozlišovať rôzne fázy adaptácie a to najmä v prípadoch dlhších nepodmienečných
trestov odňatia slobody. Riziko recidívy sa nedá vylúčiť nikdy, je nevyhnutné však posúdiť jeho mieru

vzhľadom na ďalšie okolnosti prípadu. Odsúdený je vo výkone trestu po prvýkrát a trest odňatia slobody
vykonáva v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Hodnotenie ústavu na výkon trestu svedčí pre
záver, že odsúdený doteraz vykonával trest odňatia slobody v podstate príkladne. Jeho správanie a
vystupovanie je hodnotené na požadovanej úrovni a rovnako tak aj jeho „prístup“ počas pracovného
zaradenia. Kontakt s rodinou udržiava formou korešpondencie, návštev a telefonátov. Krajský súd

dospel k záveru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti sú aj pozitívnymi predpokladmi pre úspešnú
resocializáciu odsúdeného a výrazne znižujú riziko opätovného spáchania trestnej činnosti. Napokon
i ústav na výkon trestu odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť s (probačným) dohľadom.
Z hodnotenia rizika sociálneho zlyhania vyplýva, že uvedené riziko je nízke. Preto je aj podľa názorusťažnostného súdu možné a dôvodné dať odsúdenému šancu preukázať, že sa napravil pred vykonaním
celého trestu odňatia slobody ( 17.09.2024).

Zároveň bola správne odsúdenému uložená primerane dlhá skúšobná doba (5 rokov), ktorá by mala
prispieť k dovŕšeniu nápravy u odsúdeného, ktorý svojím ďalším spôsobom života bude môcť preukázať,
či je alebo nie je potrebné vykonať aj zostávajúci, doposiaľ nevykonaný, trest odňatia slobody. Konajúce
súdy pri rozhodovaní o splnení podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody sú povinné komplexne zhodnotiť stav prevýchovy odsúdeného, jeho správanie sa vo výkone

trestu a prognózu vedenia riadneho života. Vo vzťahu k posúdeniu splnenia materiálnych podmienok
podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, sťažnostný súd v tejto
súvislosti tiež skúmal, či u odsúdeného došlo k polepšeniu, teda, či u neho prebehol proces vnútornej
premeny jeho osobnosti oprávňujúci „nádej“, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život, v rámci
čoho zvážil aj závažnosť a povahu zločinu, ktorého sa vykonávaný trest týka, plnenie si povinností a
správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody v kontexte jeho doterajšieho spôsobu života,

charakteru jeho osoby, povahových vlastností a jeho postoja k spáchanej trestnej činnosti. Podľa názoru
krajského súdu ods. A. B. svojím terajším aktívnym prístupom a postojom vo výkone trestu preukázal
takýstupeňpolepšenia,žejemožnévbudúcnostiodnehoočakávaťdodržiavaniezákonomstanovených
noriem správania sa a vedenie riadneho života.

K námietke prokurátora ohľadne doplnenia dokazovania aj o znalecké dokazovanie znalcom z odboru
psychológia zo strany súdu ex offo, keďže to konajúci prokurátor na verejnom zasadnutí nenavrhol,
je potrebné zdôrazniť, že zmysle § 2 ods. 11 Trestného poriadku môže síce súd vykonať aj dôkazy,
ktoré strany nenavrhli, avšak iniciatíva súdu pri vykonávaní dôkazov má svoje hranice a tie končia tam,
kde začínajú hranice spravodlivého procesu (§ 2 ods. 7 Trestného poriadku) a hranice rovnosti strán v

konaní pred súdom a kontradiktórneho procesu (§ 2 ods. 14 Trestného poriadku). Platí teda, že súd má
rozhodnúť spor medzi prokurátorom (štátom) a obžalovaným (odsúdeným). Pri tomto rozhodovaní musí
zachovať nestrannosť a nesmie iniciatívne napomáhať jednej alebo druhej strane. Súd nie je partnerom
anipomocníkomprokurátorapripreukazovanískutkovéhostavuveci,alejenestrannýmriešiteľomsporu
medzištátomaodsúdeným.Bremenodokazovaniajenaprokurátoroviapráveprokurátorjezodpovedný

za to, či ho v konaní pred súdom unesie. Kontradiktórnosť konania pred súdom totiž znamená, že aktivita
pri dokazovaní je v súdnom konaní na stranách a kontradiktórne konanie je konanie dvoch protistrán
– prokurátora na jednej strane, a to najmä za situácie, ak strana obžaloby má za to, že odsúdený
nespĺňa podmienky stanovené zákonom na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
a odsúdeného, príp. jeho obhajcu na strane druhej, ktoré pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy.

Ažichnáslednéposúdeniejeúlohounezávisléhoanestrannéhosúdu.Ničpritomprokurátorovinebránilo
o vykonanie takého dôkazu konajúci súd požiadať, a tento by musel o tomto návrhu, či už pozitívne
alebo negatívne rozhodnúť a to aj s príslušným odôvodnením svojho procesného postupu.

Na základe uvedeného, preto záver okresného súdu, že boli splnené podmienky ustanovenia § 66 ods.

1 písm. b) Tr. zákona, je správny a rozhodnutie, ktorým podmienečné prepustil odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody a určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, zodpovedá zákonu. Z týchto dôvodov
krajský súd sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú zamietol v zmysle ustanovenia § 193 ods.
1 písm. c/ Tr. poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.