Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. júl 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27Cpr/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114218216
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114218216.7

Rozhodnutie

2
27Cpr/7/2014
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobkyne : A. B.
C., bytom D. XXXX/X, E., zastúpenej splnomocneným zástupcom F. C., bytom D. XXXX/X, E., proti
žalovanej : Základnej škole E. C., IČO: 00 614 505, so sídlom G. XX, F. H. I., zastúpenému Mgr.

Jaroslavom Martiňukom , advokátom, so sídlom Braniskova 7, 040 01 Košice o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru výpoveďou, takto

r o z h o d o l :

2
27Cpr/7/2014
Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

21
27Cpr/7/2014
1/ Žalobkyňa v žalobe na začatie konania v bode I žiadala aby bolo určené, že skončenie
pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovanej voči žalobkyni z 24.1.2014, doručené žalobkyni

3.2.2014 je neplatné, a zároveň aby žalovaná bola povinná poskytovať náhradu platu 791,39
eur mesačne od 1.4.2014 do dňa umožnenia nástupu do práce alebo do dňa skončenia pracovného
pomeru, a to v závislosti od toho, ktorý dôvod pre skončenie vyplácania náhrady nastane skôr
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 11.5.2014 do zaplatenia
a zaplatiť trovy konania .

2/ V bode II žiadala, aby súd vydal tento rozsudok:

Súd určuje, že žalobkyňa bola žalovanou dotknutá na svojom práve na spravodlivé a uspokojujúce
pracovné podmienky nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania tým, že

1/ žalobkyňa mala v období od začiatku školského roka 2013/2014 do 8. októbra 2013 každý deň dozor
v školskej jedálni žalovanej, iní zamestnanci žalovanej len raz za 14 dní, v dôsledku čoho žalobkyňa
mala prestávku na odpočinok a jedenie len 10 minút,

2/ v priebehu školského roka 2013/2014 žalovaná žalobkyni neurčila dovolenku na základe jej žiadosti,

hoci zamestnankyni žalovanej, B. J. K., túto určila,3/navádzalasvojhozamestnanca,B.L.J.,nasledovaniežalobkyne poskytovanieinformáciíomožných
porušeniach povinnosti zamestnanca žalobkyňou v období november 2013- február 2014,
4/ v období november 2013 - február 2014 opakovane dávala pokyn žalobkyni, aby podpísala preložený

papier, ktorého obsah žalobkyňa nevedela,
5/ v školskom roku 2013/2014 odňala žalobkyni organizovanie športovej činnosti, pridelila ho novému
zamestnancovi, B. L. J.,
6/ vo februári 2014 určila žalobkyni dovolenku, svojmu zamestnancovi B. L. J. vyplatila náhradu mzdy
za nevyčerpanú dovolenku s odôvodnením, že B. L. J. je iná kategória ako žalobkyňa,

7/ v októbri 2013 žalobkyňu bezdôvodne obvinila zo zastrašovania deti, navádzania deti k šikanovaniu,
neovládania pedagogických postupov a neovládania kresťanského správania sa, v dôsledku čoho
žalobkyňu v novembri 2013 pod č. 651/13 písomne upozornila na porušenie pracovnej disciplíny,

8/ 26. februára 2014 podmieňovala súhlas žalobkyne s odchodom z prace na lekárske vyšetrenie
doriešením hmotnej zodpovednosti žalobkyne za kabinety

9/ postupne znižovala žalobkyni funkčný plat z 813 Eur k 1. septembru 2013 na 793 eur k 1. novembru
2013 a 763,50 eur k 1. januáru 2014,

10/ k 1. januáru 2014 zaradila žalobkyňu do postavenia nekvalifikovaného zamestnanca, pričom
zamestnankyňu sr. M. B. do takéhoto postavenia nezaradila.

3/ Žalovaná je povinná upustiť od svojho konania a v bodoch 9 a 10 napraviť protiprávny stav, žalovaná

je povinná sa ospravedlniť žalobkyni na prvom plenárnom zhromaždení rodičov žiakov žalovanej
a zamestnancov žalovanej po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4/ Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni škodu vo výške 20,- eur mesačne od 01.01. do 31.12.2013,
vo výške 49,50 eur mesačne od 01.01.2014 do 31.03.2014 a 13,44 eur mesačne od 01.04.2014 do dňa

umožnenia nástupu do práce alebo do dňa skončenia pracovného pomeru, a to v závislosti od toho,
ktorý dôvod pre skončenie vyplácania náhrady platu z titulu neplatnej výpovede nastane skôr, všetko
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 11.12.2013 do zaplatenia.

5/ Podľa uznesenia OS Žilina 27Cpr/7/2014-114 zo dňa 26.2.2015 súd rozhodol tak, že konanie,

aby súd určil, že žalobkyňa bola žalovanou dotknutá na svojom práve na spravodlivé a uspokojujúce
pracovné podmienky nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania tým, že :

1/ žalobkyňa mala v období od začiatku školského roka 2013/2014 do 8. októbra 2013 každý deň dozor
v školskej jedálni žalovanej, iní zamestnanci žalovanej len raz za 14 dní, v dôsledku čoho žalobkyňa

mala prestávku na odpočinok a jedenie len 10 minút,

2/ v priebehu školského roka 2013/2014 žalovaná žalobkyni neurčila dovolenku na základe jej žiadosti,
hoci zamestnankyni žalovanej, B. J. K., túto určila,

3/ navádzala svojho zamestnanca, B. L. J., na sledovanie žalobkyne a poskytovanie informácií o
možných porušeniach povinnosti zamestnanca žalobkyňou v období november 2013- február 2014,

4/ v období november 2013 - február 2014 opakovane dávala pokyn žalobkyni, aby podpísala preložený
papier, ktorého obsah žalobkyňa nevedela,

5/ v školskom roku 2013/2014 odňala žalobkyni organizovanie športovej činnosti, pridelila ho novému
zamestnancovi, B. L. J.,

6/ vo februári 2014 určila žalobkyni dovolenku, svojmu zamestnancovi B. L. J. vyplatila náhradu mzdy

za nevyčerpanú dovolenku s odôvodnením, že B. L. J. je iná kategória ako žalobkyňa,7/ v októbri 2013 žalobkyňu bezdôvodne obvinila zo zastrašovania deti, navádzania deti k šikanovaniu,
neovládania pedagogických postupov a neovládania kresťanského správania sa, v dôsledku čoho
žalobkyňu v novembri 2013 pod č. 651/13 písomne upozornila na porušenie pracovnej disciplíny,

8/ 26. februára 2014 podmieňovala súhlas žalobkyne s odchodom z prace na lekárske vyšetrenie
doriešením hmotnej zodpovednosti žalobkyne za kabinety,

9/ postupne znižovala žalobkyni funkčný plat z 813 Eur k 1. septembru 2013 na 793 eur k 1. novembru

2013 a 763,50 eur k 1. januáru 2014,

10/ k 1. januáru 2014 zaradila žalobkyňu do postavenia nekvalifikovaného zamestnanca, pričom
zamestnankyňu sr. M. B. do takéhoto postavenia nezaradila.

6/ Žalovaná je povinná upustiť od svojho konania a v bodoch 9 a 10 napraviť protiprávny stav, žalovaná

je povinná sa ospravedlniť žalobkyni na prvom plenárnom zhromaždení rodičov žiakov žalovaného
a zamestnancov žalovaného po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7/ Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni škodu vo výške 20,- eur mesačne od 01.01. do 31.12.2013,
vo výške 49,50 eur mesačne od 01.01.2014 do 31.03.2014 a 13,44 eur mesačne od 01.04.2014 do dňa

umožnenia nástupu do práce alebo do dňa skončenia pracovného pomeru, a to v závislosti od toho,
ktorý dôvod pre skončenie vyplácania náhrady platu z titulu neplatnej výpovede nastane skôr, všetko
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 11.12.2013 do zaplatenia,

sa v y l u č u j ena samostatné konanie.

8/ Podľa uznesenia OS Žilina 27Cpr/7/2014-118 zo dňa 4.6.2015 súd pripustil zmenu rozsudočného
návrhu v časti uplatneného nároku na náhradu škody tak, že tento bude znieť:

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni škodu vo výške 16,26 eur mesačne od 01.04.2014 do

30.04.2014 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 11.05.2014 do
zaplatenia, vo výške 16,26 eur mesačne od 01.05.2014 do 31.07.2014 spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 11.06.2014 do zaplatenia, vo výške 16,26 eur mesačne
od 01.08.2014 do 31.12.2014 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od
11.09.2014 do zaplatenia a vo výške 17,07 eur mesačne od 01.01.2015 do dňa umožnenia nástupu do

práce alebo do dňa skončenia pracovného pomeru, a to v závislosti od toho, ktorý dôvod pre skončenie
vyplácania náhrady nastane skôr, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy
od 11.02.2015 do zaplatenia.

9/ V podaní, doručené 4.5.2015, žalobkyňa predložila zmenu žaloby v časti náhrady škody 16,26

eur , tak ako bolo o zmene rozhodnuté podľa uznesenia 27Cpr/7/2014- 118 zo dňa 4.6.2015 .
Žalobkyňa uviedla, že dôvodom zmeny je dvojnásobné zníženie hlavných refinančných operácií
ECB od podania žaloby a valorizácia tarifných platov pedagogických zamestnancov o 5 % účinná
od 1.1.2015 podľa nariadenia vlády č. 393/2014 Z.z.. Táto valorizácia má dopad aj na príslušnú sumu
poskytovanú žalovanou na doplnkové dôchodkové poistenie žalobkyne. Vo zvyšnej časti žaloba

návrh podľa bodu I ostáva nezmenená .

10/ Podľa uznesenia OS Žilina 27Cpr/7/2014 – 212 zo dňa 20.6.2017 bola pripustená zmena
žalobného návrhu tak, že tento po jeho zmene bude znie:

„Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovanej voči žalobkyni z 24.
januára 2014, doručenou žalobkyni 3. februára 2014, je neplatné.

Žalovaná je povinná poskytnúť žalobkyni náhradu platu 28.490,04 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 5,25 ročne z dlžnej sumy od 11. mája 2014 do zaplatenia.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni škodu vo výške 16,66 eur mesačne od 1. do
30. apríla 2014, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 11. mája 2014 do
zaplatenia, škodu vo výške 16,66 eur mesačne od 1. mája do 31. júla 2014, spolu s úrokmi s omeškaniavo výške 5,15 % ročne z dlžnej sumy od 11. júna 2014 do zaplatenia, škodu vo výške 16,66 eur mesačne
od l. augusta do 31. decembra 2014, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy
od 11. septembra 2014 do zaplatenia, vo výške 17,51 eur od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015,

spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 11. februára 2015 do zaplatenia,
vo výške 18,22 eur mesačne od 1. januára do 29. februára 2016, spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,05 % ročne z dlžnej sumy od 11. februára 2016 do zaplatenia, vo výške 18,22 eur mesačne od 1.
marca do 31. augusta 2016, spolu s úrokmi s omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 11. apríla
2016 do zaplatenia a vo výške 19,31 eur mesačne od 1. septembra 2016 do dňa umožnenia nástupu do

práce alebo do dňa skončenia pracovného pomeru, a to v závislosti od toho, ktorý dôvod pre skončenie
vyplácania náhrady nastane skôr, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od
11. októbra 2016 do zaplatenia.

Žalovaná je povinná žalobkyni nahradiť trovy konania.“

11/ Žalobkyňa v písomnej žalobe uviedla, že dňa 2.9.1991 ako zamestnankyňa uzavrela pracovnú
zmluvu so žalovanou ako zamestnávateľom . Dňa 3.2.2014 jej bola doručená výpoveď z pracovného
pomeru zo dňa 24.1.2014, a to z dôvodu nesplnenia predpokladov ustanovených právnymi predpismi
na výkon dohodnutej práce. Dňa 25.3.2014 žalovanej odoslala oznámenie z 25.3.2014 o tom že

trvá na tom aby ju žalovaná naďalej zamestnávala. Žalovaná listom zo dňa 28.3.2014 písomne
oznámila, že trvá na výpovedi, nakoľko ju považuje za platnú. Výpovedná doba na základe vyjadrenia
vo výpovedi začala plynúť 1.2.2014. Nakoľko však výpoveď bola doručená až 3.2.2014, tak
výpovedná doba začala plynúť až 1.3.2014 a uplynula 30.4.2014. Napriek tomu, že sa žalobkyňa do
práce 1.4.2014 dostavila, tak žalovaná jej neprideľovala prácu podľa pracovnej zmluvy. Výpoveď

je neplatná, a to z dvoch dôvodov a jeden je taký, že v rozpore s § 74 Zákonníka práce žalovaná
ju vopred neprerokovala so zamestnaneckou dôverníčkou Mgr. Katarínou Adamíkovou. Ďalším
dôvodom neplatnosti je tvrdenie, že nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon
dohodnutej práce, je nepravdivé.

12/ Žalobkyňa uviedla, že do zamestnania v roku 1991 bola prijatá za účelom vyučovania nemeckého
jazyka. V dôsledku preferovania anglického jazyka žalobkyni postupne kleslo vyučovanie nemeckého
jazyka v rámci týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, avšak naďalej spĺňala kvalifikačnú
požiadavku podľa § 7 ods. 4 zák.č. 317/2004 Z.z. . To, že žalovanej argumentuje § 61 ods.
3 zák.č. 317/2009 je nesprávne . Toto ustanovenie rieši iba pedagogických zamestnancov, ktorí

nemajú splnený kvalifikačný predpoklad , avšak v prípade žalobkyne kvalifikačný predpoklad je
splnený a preto ustanovenie § 61 ods. 3 je irelevantné. Kvalifikačné predpoklady upravuje príloha č.
1 vyhl. Ministerstva školstva č. 437/2009 Z.z. , podľa ktorej sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady
a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných
zamestnancov, vo svojej časti V bod 18 písm. a) je kvalifikačným predpokladom aj vysokoškolské

vzdelanie druhého stupňa a absolvovanie štátnej záverečnej skúšky z príslušného jazyka na
katedrách jazykov univerzít. Na rozdiel od iných prípadov sa v tomto prípade doplňujúce
pedagogické štúdium nevyžaduje . Prechodné ustanovenia zákona č. 317/2007 Z.z. sa vzťahujú
len na tie prípady, v ktorých neboli ku dňu prijatia príslušnej novely zákona splnené kvalifikačné
predpoklady, čo však u žalobkyne bolo splnené. Potreba doplnenia kvalifikácie je účinná od roku

2009 a napriek tomu že na škole boli dve inšpekcie a žalobkyňa na tieto skutočnosti nebola nikdy
upozornená. Na základe tohto sa domnieva, že výpoveď je neplatná, a tak listom zo dňa 25.3.2014
žalovanej oznámila, že trvá na tom aby ju zamestnávateľ naďalej zamestnával a uplatňuje si aj
náhradu mzdy. Priemerný zárobok bol 791,39 eur mesačne a preto žiada túto sumu od 1.4.2014
až do dňa umožnenia nástupu do práce alebo do dňa skončenia pracovného pomeru, a to v závislosti

od toho, ktorý dôvod nastane skôr. Zároveň žiada aj úroky z omeškania.

13/ Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaná má uzavretú s obchodnou spoločnosťou ING Tatry –
Sympatia , d.s., a.s. zmluvu, ktorej predmetom je poskytovanie 16,26 eur na doplnkové
dôchodkové poistenie žalobkyne , na základe účastníckej zmluvy o doplnkovom dôchodkom sporení,

ktorúžalobkyňauzavrela dňa27.2.2009. VčastiII žaloby žalobkyňaodôvodňovala nedodržiavanie
zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 13 ods. 1 Zákonníka práce, na základe § 9 ods. 2
zák.č. 365/2004 Z.z. .14/Napojednávaní 18.6.2015 žalobkyňauviedla, ževovecibolipredloženétristanoviská Ministerstva
školstva, vedy, výskumu a športu k otázke kvalifikácie žalobkyne. So všetkými stanoviskami žalobkyňa
súhlasí a sú spracované odborne a vzájomne si neodporujú. Stanovisko zo dňa 18.12.2013 vysvetľuje

ustanovenie § 7 ods. 3 a nezohľadňuje však § 7 ods. 4 zákona , avšak možno predpokladať, že
k takémuto zohľadňovaniu nesmerovala ani požiadavka žalovanej. Zo stanoviskami žalobkyňa súhlasí
a navrhuje ich posúdiť vo vzájomnej komplexnosti. K otázke kvalifikácie teda v plnom rozsahu
žalobkyňa odkazuje na dôvody uvedené v žalobe a na predložení stanoviská ministerstva. Pokiaľ
ide o začiatok plynutia výpovednej doby, tak taktiež sa pridržiava skutočností uvedených v žalobe .

Svedeckú výpoveď svedkyne M. N. považuje žalobkyňa za nedôveryhodnú, pretože táto si nepamätá
či so žalobkyňou riaditeľ školy výpoveď prejednával a či jej ponúkol iné pracovné miesto a takýchto
situácií nie je až tak veľa aby si človek nepamätal či došlo k prerokovaniu a k ponuke iného pracovného
miesta. Ďalej svedkyňa na viacerých miestach svojej výpovede spomína obálku, ale riaditeľ žalovanej
uviedol, že výpoveď nebola doručovaná v obálke. Svedkyňa si ani nepamätá kde došlo k doručovaniu.
Faktom zostáva, že potom bola výpoveď doručovaná poštou. Na základe všetkých skutočností

žalobkyňa zotrvala na tom, že nedošlo k osobnému doručeniu výpovede . Žalobkyňa trvá na tom,
že počas celej doby 22 rokov bola kvalifikovanou učiteľkou a dva týždne pred nadobudnutím nároku
na starobný dôchodok bola ako nekvalifikovaná poslaná na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
a to formou ktorá je v rozpore so zákonom.

15/ Žalobkyňa v zmene žaloby zo dňa 6.3., doručené 7.3.2017 uviedla, že poukazuje na odsek
5 odôvodnenia výpovede, ktorá je skutkovým vymedzením dôvodu výpovede. Žalovaná v tomto
odseku uvádza, že vzhľadom na to, že žalobkyňa do 24.1.2014 zamestnávateľovi nepredložila
žiadne potvrdenie o ukončení štúdia na doplnenie kvalifikačného predpokladu v oblasti pedagogickej
spôsobilosti, tak nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie v zmysle uzatvorenej pracovnej

zmluvy. Toto tvrdenie je nepravdivé . Povinnosť žalobkyne splniť kvalifikačné predpoklady nebola
daná potrebou predložiť doklad o ukončení doplnkového pedagogického štúdia, nakoľko toto štúdium
nie je pre výuku predmetu nemecký jazyk potrebné. Takto to jednoznačne vyplýva z prílohy č. 1 vyhl.č.
437/2009 Z.z. , ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky
pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v časti V bod

18 písm. a). Ďalej predkladá stanovisko A. N. C., ktorá vykonáva funkciu riaditeľky osobného
úradu štátnej školskej inšpekcie z 12.9.2016. V čase vydania zákona č. 317/2009 A. C. bola riaditeľkou
personálneho odboru Ministerstva školstva a je spoluautorkou príručky a lektorkou pre výklad tohto
zákona. Aj podľa tohto vyjadrenia žalobkyňa nebola povinná predkladať doklad uvedený vo výpovedi
pracovného pomeru. Zamestnávateľ žalobkyni za takejto situácie nemohol dať výpoveď pre

nesplnenie predpokladov ustanovených právnymi predpismi.

16/Na pojednávaní 6.7.2017 žalobkyňauviedla, že nebolovkonanídokázané,žedošlokosobnému
doručeniu výpovede a o mieste a priebehu doručovania sa rozchádzajú výpovede svedkov a tieto sú
nedôveryhodné. Dokázané je až doručene výpovede poštou. Zo zápisnice zo dňa 26.2.2015, a to

z výpovede riaditeľa školy na strane 8 vyplýva, že nedošlo k prerokovaniu výpovede a k ponuke
nového pracovného miesta, čím došlo k porušeniu § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Pokiaľ ide
o platnosť či neplatnosť výpovede, tak žalobkyňa zotrváva na stanovisku, že výpoveď je neplatná
z dôvodu nesúladu jej skutkovej podstaty so skutočnosťou. Súdu bol predložený listinný dôkaz, a to
vyjadrenia odborného charakteru, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa spĺňala zákonné

predpoklady pre vykonávanie svojho povolania a nebol teda daný dôvod výpovede. Žalovaná
vo výpovedi uvádza, že vzhľadom na to že žalobkyňa v termíne do 24.2.2014 zamestnávateľovi
nepredložila žiadne potvrdenie o ukončení štúdia na doplnenie kvalifikačného predpokladu v oblasti
pedagogickej spôsobilosti, tak nespĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon svojej funkcie v zmysle
uzavretej pracovnej zmluvy. Toto tvrdenie je nepravdivé. Povinnosť žalobkyne splniť kvalifikačné

predpoklady nebola daná potrebou predložiť doklad o ukončení pedagogického štúdia, pretože pre
výučbu predmetu nemecký jazyk to nebolo potrebné. Takto to vyplýva z citovanej vyhlášky č. 437/
2009 Z.z. a je to zrejmé aj z listu Štátnej školskej inšpekcie zo dňa 12.9.2016 .

17/ Žalobkyňa ďalej doplnila, že bola zaradená ako učiteľka všeobecno-vzdelávacích predmetov

v pracovnej zmluve a všetci učitelia druhého stupňa majú obdobnú pracovnú zmluvu ako učitelia
všeobecno-vzdelávacích predmetov. Ďalej uviedla, že dňa 11.12.2013 bola písomne vyzvaná,
aby predložila doklad o získaní pedagogickej spôsobilosti. Žalovaná namieta , že by výpoveď
bola kvôli § 7 ods. 3, resp. 4 zákona, a to bol dôvod výpovede. Dôvod výpovede bol uvedenýv samotnej výpovedi, a to že žalobkyňa nesplnila pedagogické vzdelanie, nepredložila v stanovenom
čase doklad a preto dostala výpoveď. Skutočný dôvod výpovede bolo teda nepredloženie dokladu
o pedagogickej spôsobilosti. Takto je to uvedené vo výpovedi a dôvod výpovede je nemenný

a jednoznačný a skutkovo vymedzený dôvod sa nedá zmeniť. Na žalobkyňu sa vzťahuje kategória 18
bod a) alebo b) zák.č. 317/2009 Z.z. . Zákon teda nevyžaduje, aby žalobkyňa si doplnila vzdelanie,
ako to je uvedené vo výpovedi. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa mala predložiť doklad o získaní
pedagogickej spôsobilosti a zákon hovorí, že tento doklad vôbec nemusela predložiť. Kvalifikačná
požiadavka, t.z. rozsah priamej vyučovacej činnosti, je uvedená v § 7 ods. 3 alebo 4 zák.č. 317/2009

Z.z., t.z. koľko aprobačného predmetu má príslušný učiteľ podľa svojej kvalifikácie učiť. U učiteľa je
to 23 hodín a má učiť 11. Je pravda, že žalobkyňa neučila 11, ale učila 8 hodín a prečo učila 8 hodín
už vysvetlila. Spočiatku učila 25 hodín a postupne sa nahradzoval nemecký jazyk anglickým, takže
úväzok nemčiny sa postupne znižoval, až nakoniec učila len 8 hodín, ale stále spĺňala ustanovenia
zákona č. 317/2009 Z.z. § 7 ods. 4. Spĺňala ich preto, lebo bola na pracovisku sama, ktorá tento
kvalifikačnýpredpokladmalasplnenýanebol tamniktoiný.Požiadavku podľazákona§ 7ods.4určuje

riaditeľ na začiatku školského roka a riaditeľ určil, že má učiť 8 hodín.Podľa zápisnice z pracovnej
porady zo dňa 28.8.2013 sú uvedení učitelia, ktorí nemali v poriadku úväzok a žalobkyňa tam nie
je uvedená. Z vyjadrenia A. C. vyplýva, že ak riaditeľ školy znížil kvalifikačnú požiadavku, podľa §
7 ods. 4 zákona, žalobkyňa vyučuje predmet v rozsahu 8 hodín týždenne a považuje sa na účely
zaradenia do platovej triedy za kvalifikovanú učiteľku. Riaditeľ školy znížil túto požiadavku v súlade

so zákonom a využil túto možnosť, a tak nemôže s odstupom troch rokov uvádzať, že kvalifikačná
požiadavka bola protizákonná. Ďalej v stanovisku A. C. je uvedené, že aj v prípade ak učiteľ
nespĺňa ustanovenú kvalifikačnú požiadavku, ale spĺňa kvalifikačný predpoklad, ktorý žalobkyňa
spĺňala, na vyučovanie nejakého predmetu, v ktorom vykonáva pedagogickú činnosť, tak nepovažuje
sa to za nesplnenie predpokladov ustanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce

a zamestnávateľ nemôže dať učiteľovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) ZP. Na základe všetkých
týchto skutočností žiadala žalobkyňa aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

18/Žalovaná žiadala žalobu vcelomrozsahu zamietnuť.Žalovaná vovyjadrení,doručené 9.10.2014,
k bodu 1 o neplatnosť výpovede uviedla, že dňa 24.1.2014 žalobkyni na pracovisku bola doručená

výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce z dôvodu nesplnenia kvalifikačných predpokladov
pre výkon funkcie pedagogického zamestnanca podľa zák.č. 317/2009 Z.z. a vyhl.č. 437/2009
Z.z.. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 8 ods. 1 a § 61 ods. 3 citovaného zákona a prílohu
č. 1 vyhlášky. Uviedla, že žalobkyňa absolvovala štátnu jazykovú skúšku na VŠDS , a tak nespĺňala
kvalifikačné predpoklady pre výkon činnosti pedagogického zamestnanca. Listom zo dňa 11.12.2013

bola vyzvaná na predloženie dokladu o pedagogickej spôsobilosti , ale tento nepredložila. Vzhľadom
na uvedené sa žalovaná pokúsila doručiť žalobkyni výpoveď na pracovisku, ale žalobkyňa ju
odmietla prevziať. Podľa § 38 ods. 4 ZP nastali teda účinky doručenia, pretože zamestnanec prijatie
písomnosti odmietol. Účinky doručenia nastali 24.1.2014 a výpovedná doba začala plynúť od 1.2.
2014.

19/ Žalobkyňa ďalej namieta neplatnosť pre rozpor s § 74 ZP , pretože výpoveď nebola vopred
prerokovaná so zamestnaneckou dôverníčkou. Žalovaná ale nemá žiadnu vedomosť o tom, že by
na škole pôsobil platne zvolený zamestnanecký dôverník a ani žiaden doklad o ustanovení a platnej
voľbe neexistuje . Žalovaná ďalej poukázala na ustanovenie § 233 ods. 3, § 234 ods. 8 a § 12

ods. 2 ZP. Pokiaľ ide o poskytovanie príspevku na doplnkové , dôchodkové poistenie, tak žalovaná
považuje výpoveď za platnú a teda tento nárok je absolútne neopodstatnený . V ďalšej časti sa
vyjadrovala žalovaná k tvrdenému porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania so žalobkyňou.

20/ Vo vyjadrení, doručené 5.2.2015, žalovaná uviedla, že žalobkyňa vyučovala vyučovacie predmety

v týždennom počte dní : nemecký jazyk 8 hodín, dejepis 1 hodina, občianska náuka 4 hodiny,
telesná výchova 2 hodiny, telesná a športová výchova 8 hodín. Ďalej žalovaná poukázala na časť
V príloha č. 1 vyhlášky č. 437/2009 Z.z. o kvalifikačných predpokladoch a osobitných kvalifikačných
požiadavkách pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov , kde k dejepisu sa vzťahuje
bod 1 , občianskej náuke bod 15, telesnej výchove bod 21. Pokiaľ ide o výučbu nemeckého jazyka,

tak žalovaná zotrváva na pôvodnom stanovisku a poukazuje na § 7 ods. 3 zák.č. 317/2009 Z.z. , podľa
ktorého sa vyžaduje aj vyučovanie aprobačných predmetov alebo predmetov študijného odboru
v rozsahu najmenej 1 týždennej činnosti znížené o 1 hodinu. Podľa prílohy č. 1 k nariadeniu
vlády SR č. 422/2009 Z.z. rozsah priamej vyučovacej činnosti je základný úväzok učiteľa v počte 23hodín. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná má za to, že žalobkyňa nespĺňala kvalifikačnú
požiadavku pri žiadnom z uvedených vyučovacích predmetov.

21/ V podaní, doručené 20.2.2015 , žalovaná predložila žiadosť právneho zástupcu adresovanú
Ministerstvu školstva o poskytnutie stanoviska o splnení kvalifikačných predpokladov a stanovisko
ministerstva zo dňa 11.2.2015 z ktorého vyplýva, že žalobkyňa nespĺňa predpoklady pre vyučovanie
predmetov dejepis, občianska náuka, telesná a športová výchova a zároveň nespĺňa kvalifikačnú
požiadavku na výučbu nemeckého jazyka podľa § 7 ods. 3 zákona, pretože rozsah vyučovacích

hodín netvorí najmenej 1 týždennej výchovno-vzdelávacej činnosti zníženej o 1 hodinu. Na základe
tohto je výpoveď platná .

22/ Na pojednávaní 18.6.2015 žalovaná uviedla, že na základe vykonaného dokazovania je
nepochybné, že výpoveď, ktorá bola daná žalobkyni dňa 24.1.2014 podľa § 63 ods. 1 písm. d)
Zákonníka práce je platná. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola u žalovanej v pracovnom

pomere od 3.8.1992 ako učiteľka. V rámci výkonu svojej činnosti bola učiteľkou piatich
predmetov–nemecký jazyk,dejepis,občianska náuka,telesná výchovaatelesnáašportovávýchova.
Zákon č. 317/2009 určil kvalifikačné podmienky a lehotu do 31.12.2013 aby tí zamestnanci, ktorí
predpoklady nespĺňali, si mohli doplniť túto kvalifikáciu. Žalobkyňa nepredložilažiaden relevantný
doklad o splnení podmienok podľa zákona vrátane vykonávacej vyhlášky a s účinnosťou od 1.1.2014

nemala zákonom požadovanú kvalifikáciu. Zároveň žalovaná predložila aj stanovisko ministerstva zo
dňa 11.2.2015 ,podľaktorého jednoznačne vyplýva ženavyučovanie predmetov dejepis,občianska
náuka , telesná výchova a telesná a športová výchova nespĺňala kvalifikačné predpoklady. Žalovaná
nemala možnosť zamestnávať žalobkyňu na skrátený úväzok, pretože potrebovala na plný úväzok
zabezpečiť výučbu všetkých predmetov pedagógom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady. Pokiaľ ide

o doručovanie , tak žalovaná poukázala na § 38 ods. 4 ZP, podľa ktorého účinky doručenia výpovede
nastanú okamihom ak zamestnanec výpoveď odmietne prevziať. Je bezvýznamné či riaditeľ školy
žalobkyňu oboznámil s obsahom zásielky. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že žalobkyňa
zásielku odmietla prevziať. Pokiaľ ide o prejednanie výpovede zamestnaneckým dôverníkom alebo
zástupcom zamestnancov, tak vypočutí svedkovia ani jeden nepotvrdil, že by sa zúčastnili voľby

zamestnaneckého dôverníka a bývalá riaditeľka – svedkyňa G. uviedla, že v tejto veci nebolo
tajné hlasovanie. Na základe všetkých týchto skutočností sú splnené podmienky aby bola žaloba
v celom rozsahu zamietnutá .

23/ Na pojednávaní 6.7.2017 žalovaná uviedla, že ako vyplýva z osobného spisu žalobkyne, tak nie

je pravdivé tvrdenie že bola prijatá na výučbu nemčiny, ale ako učiteľka druhého stupňa , a to učiteľka
5. až 9. alebo 5. až 8.ročníka, podľa toho či ide o osemročné alebo deväťročné štúdium. Výučbu
nemčiny alebo iných predmetov určoval každým rokom na začiatku riaditeľ školy najdlhšie na dobu
jedného roka. V dokumente, ktorý je označený ako pracovná náplň, pričom podľa obsahu ide
o dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy, je jasné uvedené, že čo je pracovnou náplňou, a to

práce učiteľky 5. až 9. ročníka. Žalobkyňa uvádza v prvom rade, že nedošlo k prejednaniu výpovede
zamestnaneckým dôverníkom , čo už bolo vyriešené, pretože tento neexistoval a vysporiadal sa
s tým aj Krajský súd v Žiline v zrušujúcom uznesení. Žalovaná zotrváva na tom, že pani J. nebola
zvolenou zamestnaneckou dôverníčkou a zamestnávateľ teda mohol konať autonómne. Druhou,
a to kľúčovou okolnosťou pre hodnotenie celej veci, je ustanovenie § 7 ods. 4 zák.č. 317/2009

Z.z. , podľa ktorého zamestnávateľ môže učiteľovi znížiť kvalifikačnú požiadavku na rozsah 1/3
jeho týždennej, priamej, výchovno-vzdelávacej činnosti, ak by nebolo možné zabezpečiť vyučovací
proces iným učiteľom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie aprobačných predmetov.
Žalobkyňa sa mylne domnieva, že poklesom rozsahu jej vyučovacích hodín automaticky
získala zníženie podľa tohto zákonného ustanovenia. Ide o nesprávny názor, lebo zamestnávateľ je

orgán verejnej správy na úseku školstva a takéto zníženie je administratívne rozhodnutie , ktoré súd
ani nemôže preskúmavať. Krajský súd uviedol, že prvostupňový súd by mal skúmať či v čase dania
výpovede existoval výpovedný dôvod obsiahnutý vo výpovedi. Žalovaná tvrdí že áno a že takýto
výpovedný dôvod existoval, a to práve z dôvodu, že tu neexistovalo rozhodnutie zamestnávateľa
o znížení kvalifikačnej požiadavky , t.z. zamestnanec bol považovaný za nekvalifikovaného. Počas

konania to vysvetlil aj bývalý riaditeľ , ktorý uviedol, že aj keby žalobkyňa učila o hodinu naviac, aj
tak by nespĺňala dostatočný počet hodín aby bola považovaná za kvalifikovanú. Od roku 1991
žalobkyňa nespravila nič, aby si zvýšila kvalifikáciuhoci ako vyplýva z výsluchu svedkyne O.
B. bola si vedomá toho, že nespĺňa kvalifikačné požiadavky. Z hľadiska nedostatku počtuhodín, ktoré žalobkyňa učila, bola teda považovaná za nekvalifikovanú a týmto je daný dôvod
výpovede . Ďalej žalovaná k vyjadreniu A. C. uviedla, že vo vyjadrení sa výslovne uvádza, že
v prípade ak riaditeľ školy znížil kvalifikačnú požiadavku, podľa § 7 ods. 4 , a predmetný nemecký

jazyk vyučuje žalobkyňa v rozsahu 8 hodín týždenne, tak sa považuje za učiteľku, ktorá spĺňa
kvalifikačné predpoklady aak riaditeľškolyneznížiltútokvalifikačnúpožiadavkuapredmetnýnemecký
jazyk žalobkyňavyučujevrozsahu 8hodín týždenne,taksapovažuje naúčelyzaradenia doplatovej
triedy za nekvalifikovanú učiteľku . Ono to nie je len pre účely zaradenia do platovej triedy, ale
žalobkyňa sa považuje za nekvalifikovanú učiteľku. Pokiaľ ide o námietku určitosti výpovede, tak

s týmto sa už vysporiadal krajský súd, ktorý uviedol, že výpoveď ako úkon bola zrozumiteľná, určitá
a jednoznačná a ďalej uviedol, že treba skúmať či v čase výpovede existoval výpovedný
dôvod. Výpoveď má dve časti, kde sa uvádza , že zamestnávateľ dáva v súlade s § 63 ods.
1 písm. d) Zákonníka práce výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nesplnenia predpokladov
stanovených právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce a ďalej , že výpovedná doba podľa §
62 ods. 4 Zákonníka práce je dva mesiace, takže pracovný pomer sa skončí 31.3.2014 a za týmto

nasleduje druhá časť dokumentu, ktorá je označená ako odôvodnenie. Na základe tohto námietka
neurčitosti výpovede nie je správna a ide o určitý právny úkon. Žalovaná poukázala jednak na
zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých bola daná výpoveď a zároveň aj obsahovo odôvodnila v čom
vidí nesplnenie kvalifikačných predpokladov, tiež s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia.

24/ Na základe všetkých týchto skutočností žiadala žalovaná aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

25/ Na základe dokazovania vykonaného výsluchom účastníkov , svedkov B. B. G., B. P. J., M.
N., B. L. J., A. Q. O., B. B. B., C. O. B. a oboznámením listinných dokladov, a to pracovnej zmluvy,
výpovede z pracovného pomeru , odpovede, diplomu, vysvedčenia, výzvy na predloženie dokladu,

žiadosti o poskytnutie stanoviska , stanoviska Ministerstva školstva zo dňa 11.2.2015, kolektívnej
zmluvy , stanoviska Ministerstva školstva zo dňa 11.3.2015 a stanoviska Ministerstva školstva zo
dňa 18.12.2013 a ďalších mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

26/ Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 2.9.1991 bolo zistené, že pracovná zmluva bola uzavretá medzi

ZŠ E. C. I. F. H. I. a žalobkyňou na druh práce učiteľka a nástupným dňom je 1.9.1991 a pracovný
pomer bol na dobu určitú od 1.9.1991 do 31.7.1992. Na uvedenej pracovnej zmluve je poznámka
s podpisom pracovníka aj riaditeľa ZŠ, že pracovná zmluva sa predlžuje do 31.7.1993.

27/ Podľa pracovnej náplne zo dňa 28.8.2002 bolo zistené, že je uvedený dohodnutý druh práce

- učiteľ všeobecno vzdelávacích predmetov 5. až 9.ročník ZŠ, kvalifikačný predpoklad vzdelania
je vysokoškolské vzdelanie a skutočné vzdelanie je VŠDS Žilina ( 1978 ) a štátna jazyková skúška
z nemeckého jazyka na VŠDS v Žiline (1990).

28/ Podľa výpovede z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce bolo zistené,
že ZŠ Žofie C. F. H. I. žalobkyni dala výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nesplnenia
predpokladov ustanovených právnymipredpisminavýkondohodnutejpráce. Výpovednádoba je dva
mesiace, takže pracovný pomer skončí dňa 31.3.2014. V odôvodnení sa uvádza, že podľa pracovnej
zmluvy zo dňa 2.9.1991 je žalobkyňa vo funkcii učiteľky občianskej náuky, nemeckého jazyka

a telesnej výchovy , ďalej sú uvedené § 7 ods. 1, § 8 ods. 1 a § 61 ods. 3 zákon č. 317/2009
Z.z.. Ďalej sa konštatuje, že žalobkyňa nepredložila žiadne potvrdenie o ukončení štúdia na
doplnenie kvalifikačného predpokladu v oblasti pedagogickej spôsobilosti , a tak nespĺňa kvalifikačné
predpoklady na výkon funkcie v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Pretože zamestnávateľ nevie
zabezpečiť inú prácu, tak je nútený dať výpoveď z pracovného pomeru.

29/ Podľa predloženej výpovede zo dňa 24.1.2014 , ktorú predložila žalovaná , je uvedené
zamestnanec prevzal dňa : odmietla prevziať 24.1.2014 a podpisy R. J. a nečitateľný podpis.

30/ Podľa listu zo dňa 25.3.2014 žalobkyňa žalovanej oznámila že nesúhlasí so skončením a trvá

na pokračovaní pracovného pomeru od 1.4.2014 .31/ Podľa odpovede na list zo dňa 28.3.2014 žalovaná žalobkyni uviedla, že táto neoznámila dôvod
prečo pokladá výpoveď za protiprávnu a žalovaná trvá na výpovedi, nakoľko ju považuje za platnú.

32/Podľa diplomu zo dňa 20.6.1978 bolo zistené, že žalobkyňa ukončila štúdium štátnou záverečnou
skúškou na fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Vysokej školy dopravnej v Žiline .

33/ Podľa vysvedčenia o štátnej jazykovej skúške Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline zo
dňa 23.8.1990 bolo zistené, že žalobkyňa vykonala dňa 25.6.1990 štátnu jazykovú skúšku z jazyka

nemeckého.

34// Podľa písomnej výzvy zo dňa 11.12.2013 žalovaná vyzvala žalobkyňu podľa § 8 ods. 1 písm.
a) zák.č. 317/2009 Z.z. na doplnenie kvalifikačných predpokladov získaním vzdelania v oblasti
pedagogiky, psychológie a didaktiky vyučovacích predmetov, a to v lehote do 31.12.2013 v súlade
s ust. § 61 ods. 3 cit. zákona. Žalobkyňa bola vyzvaná na predloženie dokladu o získaní pedagogickej

spôsobilosti stým,ženezískanie pedagogickej spôsobilostisa považuje zanesplneniekvalifikačných
predpokladov na výkon pedagogickej činnosti a zakladá nárok žalovanej na výpoveď podľa § 63
ods. 1 písm. d) ZP. Podľa poznámky na liste žalobkyňa odmietla prevziať 11.12.2013 .

35/Podľa predloženejkolektívnejzmluvy bolo zistené, žebolauzavretákolektívna zmluva vyššieho

stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z.z. na rok
2014, a to medzi zmluvnými stranami : zástupcovia poverení vládou a reprezentatívni zástupcovia
zamestnávateľov a Konfederácia odborových zväzov SR, Nezávislé kresťanské odbory Slovenska
a Všeobecný slobodný odborový zväz.

36/ Podľa žiadosti žalovanej zo dňa 4.2.2015 adresovaná Ministerstvu školstva žalovaná sa
pýtala či pedagogický zamestnanec spĺňa kvalifikačné predpoklady pre výučbu nemeckého
jazyka, dejepisu, občianskej náuky, telesnej a športovej výchovy a zároveň v žiadosti sa uvádza,
že zamestnanec ukončil vysokoškolské štúdium na VŠDS a zároveň v roku 1990 na tejto vysokej
škole vykonal štátnu jazykovú skúšku z nemeckého jazyka. Zamestnanec zabezpečoval výučbu

nemeckého jazyka v rozsahu 8 hodín a dejepisu v rozsahu 1 hodina a občianska náuka v rozsahu
4 hodiny a telesná výchova v rozsahu 2 hodiny a telesná a športová výchova v rozsahu 8 hodín,
všetko týždenne. Okrem získaného vzdelania pedagogický zamestnanec neabsolvoval žiadne
doplňujúce pedagogické štúdium .

37/ Podľa odpovede Ministerstva školstva zo dňa 11.2.2015 sa konštatuje , že podľa prílohy
č. 1 časť V bod 18 písm. b) vyhlášky č. 437/2009 je splnením kvalifikačných predpokladov na
vyučovanie cudzieho jazyka na druhom stupni ZŠ aj vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
a absolvovanie štátnej jazykovej skúšky na štátnej jazykovej škole alebo jazykovej škole, ktorá má na
to oprávnenie. V obidvoch prípadoch sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa bez

uvedenia požiadavky absolvovania doplňujúceho pedagogického štúdia na získanie pedagogickej
spôsobilosti. Zároveň sa konštatuje, že neboli predložené doklady o získanom vzdelaní, a tak nie je
možné sa vyjadriť k otázke či menovaný spĺňa predpoklady na vyučovanie nemeckého jazyka a ďalej
v odpovedi ministerstva sa konštatuje, že na vyučovanie ostatných predmetov - dejepis, občianska
náuka, telesná a športová výchova nespĺňa menovaný kvalifikačné predpoklady.

38/ Podľa stanoviska Ministerstva školstva SR adresované žalobkyňou zo dňa 11.3.2015
sa konštatuje, že absolvovaním vysokoškolského štúdia druhého stupňa a vykonaním štátnej
jazykovej skúšky z nemeckého jazyka žalobkyňa spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie
predmetu nemecký jazyk na základných a stredných školách. Uvedené stanovisko sa nevyjadruje

k ďalším predmetom ktoré učila žalobkyňa. Zároveň sa konštatuje, že ak zamestnávateľ nemá
možnosť vyučovanie predmetu nemeckého jazyka v rozsahu najmenej 11 hodín pri plnom pracovnom
úväzku, tak mal ponúknuť prácu aj na kratší pracovný úväzok.

39/ Podľa stanoviska Ministerstva školstva SR zo dňa 18.12.2013 adresované riaditeľovi ZŠ sa

zase konštatuje, že získaným vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa a vykonanou štátnou
jazykovou skúškou znemeckéhojazyka jesplnenápožiadavkavysokoškolského vzdelania druhého
stupňa v zmysle vyhlášky na vyučovanie predmetu nemeckého jazyka na základnej škole. Pokiaľ
menovaný vyučuje nemecký jazyk v zákone stanovenom rozsahu posudzuje sa ako učiteľ ZŠ,ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady. Ak nemecký jazyk nevyučuje v zákone stanovenom rozsahu
považuje sa za nekvalifikovaného učiteľa základnej školy. Vyjadrenie sa taktiež netýka ostatných
vyučovacích predmetov.

40/Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že je v pracovnom pomere u žalovanej na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 2.9.1991 ako učiteľka. Potvrdila, že jej bola daná výpoveď z pracovného
pomeru zo dňa 24.1.2014, ale nie je pravdou, že by jej bola doručovaná osobne ani pred osobami A.
R., B. J. a M. N.. Počas obdobia viacerých mesiacov jej boli doručované viaceré písomnosti, ktoré

ale boli preložené, a tak nevidela čo je ich obsahom. Výpoveď jej nebola doručovaná na pracovisku,
ale jej bola doručená až poštou a prevzala ju 3.2.2014. Ďalej namieta to, že by tu boli splnené
dôvody výpovede, ako sú uvedené . Potvrdila, že nastúpila na školu ako učiteľka nemeckého
jazyka a predložila diplom o vysokoškolskom štúdiu, ktoré ukončila 20.6.1978 a vysvedčenie
o štátnej jazykovej skúške zo dňa 23.8.1990, ktorú absolvovala na Vysokej školy dopravy a spojov
v Žiline . Iné vysokoškolské vzdelanie nemá a nemá pedagogické vzdelanie . Keď nastúpila pracovať

na základnú školu tak vyučovala nemecký jazyk v počte 26 hodín. Postupne ale došlo k znižovaniu
počtu hodín a potvrdzuje to čo uvádzala žalovanej o počte hodín, že naposledy vyučovala nemecký
jazyk 8 hodín, dejepis 1 hodina, občianska náuka 4 hodiny, telesná výchova 2 hodiny a telesná
a športová výchova 8 hodín. Nepopiera, že nemala vzdelanie na dejepis, občiansku náuku
a telesnú a športovú výchovu . Poukazuje ale na to, že podľa § 7 ods. 4 zák.č. 317/2009 Z.z.

zamestnávateľ môže učiteľovi znížiť kvalifikačnú požiadavku na rozsah 1/3 jeho týždennej priamej
výchovno-vzdelávacej činnosti ak by nebolo možné zabezpečiť vyučovací proces iným učiteľom,
ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady. Žalobkyňa teda dosahuje túto 1/3 výučby nemeckého jazyka
a na škole nie je žiaden učiteľ, ktorý by vyučoval nemecký jazyk . Došlo teda k zníženiu kvalifikačných
požiadaviek podľa citovaného ustanovenia. Na základe tohto spĺňa kvalifikačné predpoklady na

výkon povolania.

41/ Pokiaľ ide o zamestnaneckú dôverníčku, tak bola riadne zvolená B. P. J. v januári 2011 na
obdobie 4 roky. V januári 2014, keď bola daná žalobkyni výpoveď, ešte plynulo funkčné obdobie
zamestnaneckej dôverníčke. Pretože nedošlo k prerokovaniu so zástupkyňou zamestnancov, tak je

daný dôvod neplatnosti výpovede.

42/ Riaditeľ žalovanej vo výpovedi uviedol, že začal pracovať ako riaditeľ od 1.8.2013 . Potvrdil,
že so žalobkyňou bola uzavretá pracovná zmluva, naposledy zo dňa 3.8.1992 a pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú. Žalobkyni bola daná výpoveď zo dňa 24.1.2014 . Táto jej bola doručovaná

na pracovisku . Predvolal žalobkyňu a uviedol že jej dáva výpoveď a požiadal ju aby podpísala
prevzatie výpovede. Poučil ju zároveň tak, že neje o to či súhlasí alebo nesúhlasí s výpoveďou, ale
že podpisom potvrdí len prevzatie výpovede. Boli tam prítomní aj jeho vtedajší zástupca B. J.
a ekonómka M. N.. Žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď a bola poučená aj tak, že odmietnutie
nemá za následok neplatnosť výpovede. Nie je pravdou, že by žalobkyňa nevedela aká písomnosť

sa jej doručuje. Neodovzdal najskôr žalobkyni výpoveď aby si ju preštudovala , ale mala na origináli
výpovede potvrdiť prevzatie svojím podpisom a až potom prevziať výpoveď. Mala možnosť vidieť že
ide o výpoveď a nebol to nejaký poskladaný papier, že by nevedela čo sa jej doručuje. Potvrdzuje
to, že výpoveď bola doručená poštou 3.2.2014 .

43/ Pokiaľ ide o zamestnaneckého dôverníka B. J., tak tu nedošlo k žiadnej platnej voľbe zástupcu
zamestnancov a on o tom nemá žiadnu vedomosť a neexistuje o tom ani žiaden doklad. K tomuto
sa jednoznačne nevyjadrovala ani B. J. .

44/ Pokiaľ ide o dôvody výpovede, tak zotrval na dôvodoch podľa písomnej výpovede a pokiaľ

žalobkyňa uvádzala § 7 ods. 4 zákona, tak ide tu len o možnosť znížiť kvalifikačné požiadavky a nie
povinnosť a takáto možnosť proste využitá nebola. Nedošlo k zníženiu kvalifikačných požiadaviek
u žalobkyne a nebola ani splnená ďalšia podmienka podľa citovaného ustanovenia, že by nebolo
možné zabezpečiť vyučovací proces iným učiteľom. Nie je ani predpoklad na zvýšenie počtu
hodín nemeckého jazyka a tento počet postupne klesal a aktuálny stav je 8 hodín týždenne. Pokiaľ

ide o doplnenie vzdelania, tak žalobkyňa nespĺňa pedagogické vzdelanie na výučbu dejepisu,
občianskej náuky, telesnej a športovej výchovy, tak ako to vyplýva aj z vyjadrenia žalovanej a pokiaľ
ide o nemecký jazyk, tak tam sa pedagogické vzdelanie nevyžaduje . Žalobkyňa by musela splniť
kvalifikačné predpoklady minimálne v polovici jej týždenného úväzku mínus jedna hodina, pričomtýždenný úväzok je 23 hodín . Aj keby teda spĺňala predpoklady na výučbu nemeckého jazyka, tak
tento by musela učiť minimálne 10,5 hodín týždenne a toto nie je splnené . Pokiaľ ide o ponuku iného
pracovného miesta tak ponuka vykonaná nebola , pretože neexistovala žiadna možnosť ponúknuť

nejaké iné pracovné miesto žalobkyni. Pokiaľ v roku 2013/2014 krúžok nemeckej konverzácie učila
B. S., tak táto sama prišla s takouto ponukou. On vyzýval na porade na začiatku školského roku
učiteľov aby prejavili záujem o krúžky s tým, že žalobkyňa žiaden záujem nemala. Keby aj žalobkyňa
učila krúžok, tak aj pri započítaní do celkového počtu hodín by nespĺňala týždenný úväzok na
vyučovanie nemeckého jazyka.

45/ Svedkyňa B. B. G. uviedla, že pozná žalobkyňu ako bývalú kolegyňu a pracuje ako učiteľka
u žalovanej a po dobu 8 rokov bola riaditeľkou školy do roku 2012. Uviedla, že od roku 2011 bola
dohoda so zamestnaneckým dôverníkom vždy na dobu jedného roka a týmto zamestnaneckým
dôverníkom bola pani J.. Svedkyňa ďalej uviedla, že sama navrhla že by bolo potrebné aby mali
zamestnaneckého dôverníka a na schôdzi potom bola dohoda zamestnancov , že pani J. bude

zamestnaneckým dôverníkom a bolo to v roku 2011. Svedkyňa uviedla že neboli klasické voľby, ale
dohodli sa na pani J.. Zamestnanecký dôverník sa volí na dobu 4 roky, takže začiatkom roku 2014 ,
kedy bola daná výpoveď , ešte bola týmto zamestnaneckým dôverníkom pani J..

46/ Svedkyňa B. P. J. uviedla, že pracuje ako učiteľka na základnej škole po dobu 23 rokov.

Uviedla, že bola zvolená za zástupkyňu zamestnancov v roku 2011 . Na otázku akým spôsobom
prebehla voľba, uviedla, že to bolo na pracovnej porade, takže o tom musí existovať zápisnica,
ale bližšie si už na to nepamätá, nevie sa vyjadriť či bola tajná voľba. Na otázku či bola zvolená
v septembri 2011 , uviedla, že nevie bližšie okolnosti, ale mala k dispozícii doklady, kde už v roku
2011 je uvedená ako zástupca zamestnancov. Zástupkyňa zamestnancov bola aj v roku 2014, keďže

voľba bola na 4 roky. Výpoveď, ktorú dala žalovaná žalobkyni, s ňou prejednaná nebola. Podpísala
prezenčnú listinu z pracovnej porady zo dňa 5.9.2011 . Nepamätá si či bola zvolená na tejto pracovnej
porade zo dňa 5.9.2011, alebo v iný deň. Nepamätá si ani či bola tajná voľba a či sa jej zúčastnili
všetci zamestnanci školy. Nepamätá si ani kedy bola naposledy tajná voľba.

47/ Svedkyňa M. N. uviedla, že je ekonómka od roku 1991 a vyjadrovala sa k doručovaniu výpovede.
Uviedla, že v kancelárii v tom čase pracoval aj B. J. ako zástupca riaditeľa. Riaditeľ školy oslovil
žalobkyňu a žiadal aby prevzala nejaké listiny a išlo o obálku, ktorú jej odovzdával, a chcel aby to
podpísala. Svedkyňa si nepamätá o aké listiny išlo. Žalobkyňa uviedla že nič neprevezme a odišla.
Riaditeľ požiadal svedkyňu, aby potvrdila, že žalobkyňa odmietla prevziať písomnosť a svedkyňa

to podpísala. V ďalšej časti uvádzala, že už presne si nepamätá či to bolo u nich v kancelárii
alebo pri dverách kancelárie , ktoré boli otvorené, a nepamätá si či žalobkyni bolo oznámené
čo sa jej doručuje .

48/ Svedok B. L. J. uviedol, že pracoval od 1.9.2014 do februára 2014 ako zástupca riaditeľa školy

a bol pri doručovaní výpovede. Potvrdil, že to bolo v spoločnej kancelárii s pani N. a s ďalšou
pracovníčkou . Prišla žalobkyňa a riaditeľ školy a riaditeľ chcel aby žalobkyňa podpísala prevzatie
dokumentu a ona to odmietla. K doručovaniu nedošlo na chodbe, ale v kancelárii . Nevie či
riaditeľ výslovne žalobkyni uviedol aby prevzala výpoveď, ale všetci vedeli že ide o výpoveď. Svedok
podpísal dokument o odmietnutí prevzatia žalobkyňou, ktorý doniesol riaditeľ, aby potvrdiliže

žalobkyňa odmietla prevziať výpoveď. Svedok uviedol, že riaditeľ žiadal aby podpísala prevzatie
s tým, že jej výslovne uviedol že ide len o prevzatie a potom bude mať možnosť si listinu prečítať.
Nebolo umožnené žalobkyni aby vopred túto listinu prečítala. Najskôr sa mala podpísať a potom sa
jej listina mala odovzdať.

49/ Svedkyňa A. O. uviedla, že pracuje u žalovanej ako učiteľka 20 rokov a vyjadrovala sa
k zamestnaneckému dôverníkovi tak, že hovorilo sa o tom, že zamestnanecký dôverník bude pani J.,
ale nepamätá si na žiadnu voľbu. Vie o tom, že na škole boli voľby aj kandidáti napísaní na lístkoch,
ale nepamätá si na podrobnosti , nevie už do akého orgánu sa volilo, ale nešlo o zamestnaneckého
dôverníka . Nevie sa ani vyjadriť k pracovnej porade zo dňa 5.9.2011 .

50/ Svedkyňa B. B. B., ktorá pracuje ako učiteľka od roku 2007 uviedla, že sa nezaujímala o funkciu
zamestnaneckého dôverníka. Nepamätá si ani na pracovnú poradu zo dňa 5.9.2011. Pokiaľ na školeboli voľby, tak išlo o voľby do rady školy, ale nevie sa vyjadriť či takto prebehla voľba aj pri
zamestnaneckom dôverníkovi a nepamätá si, či volila a koho volila.

51/ Svedkyňa C. O. B. uviedla, že na škole učí od roku 1991 a taktiež nevedela nič o voľbe
zamestnaneckého dôverníka , nebolo jej ani oznámené, že je navrhnutá pani J. a voľby sa
nezúčastnila. Ďalej sa vyjadrovala k tomu, že ani ona nespĺňala kvalifikačné predpoklady a vedela
o tom, že tieto podľa vyjadrenia riaditeľa nespĺňala ani žalobkyňa a obe boli vyzvané aby si doplnili
vzdelanie.

52/ Podľa žiadosti zo dňa 15.6. 2016 žalobkyňa adresovala list A. N. C. - Štátna školská inšpekcia,
kde žiadala odpovede na to či sa na ňu vzťahuje kvalifikačný predpoklad podľa zákona č. 437/2009
18b) ust. zákona č. 317/2009 § 8 ods. 1 a § 61 ods. 3 a ďalej v bode 2 uvádza, že podľa zákona
č. 317/2009 Z.z. § 7 ods. 4 na začiatku školského roku 2013/2014 určil riaditeľ školy úväzok 8
hodín nemeckého jazyka ( kvalifikačná požiadavka) a zvyšný úväzok do 23 hodín ( t.j. 15 hodín)

učila predmety bez splnenia kvalifikačného predpokladu. Otázka je teda či pracovala podľa zákona
č. 317/2009 ako kvalifikovaná učiteľka. Podľa odpovede A. N. C. zo dňa 12.9.2016 sa mimo iné
uvádza, že podľa § 7 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z.z. ak ide o učiteľa základnej školy sa vyžaduje
vyučovanie jeho aprobačných predmetov alebo predmetov jeho študijného odboru v rozsahu najmenej
1 jeho týždennej priamej , výchovno-vzdelávacej činnosti zníženej o jednu hodinu, tzv. „ kvalifikačná

požiadavka “ . Podľa § 7 ods. 4 uvedeného zákona zamestnávateľ môže učiteľovi znížiť kvalifikačnú
požiadavku na rozsah 1/3 . Z uvedených ustanovení zákona teda vyplýva, že učiteľ sa považuje za
kvalifikovaného v prípade keď okrem spĺňania ustanovených kvalifikačných predpokladov vyučuje
svoje aprobačné predmety alebo predmety svojho študijného odboru v hore uvedenom zákonom
stanovenom rozsahu, čo je u učiteľa základnej školy v rozsahu minimálne 11 hodín týždenne.

V prípade ak riaditeľ školy využije ustanovenie § 7 ods. 4 zákona a zníži učiteľovi kvalifikačnú
požiadavku na rozsah 1/3 jeho týždennej priamej , výchovno-vzdelávacej činnosti , vyžaduje sa
vyučovanie aprobačných predmetov učiteľa len v rozsahu 8 hodín týždenne. V takomto prípade, teda
v prípade, ak riaditeľ udelí učiteľovi uvedenú výnimku a ak učiteľ vyučuje predmety svojej aprobácie
alebo predmety svojho študijného odboru v rozsahu minimálne 8 hodín týždenne, tak sa považuje za

učiteľa kvalifikovaného. V prípade ak teda riaditeľ žalobkyni znížil kvalifikačnú požiadavku, podľa
§ 7 ods. 4, a nemecký jazyk vyučuje v rozsahu 8 hodín týždenne, tak sa považuje za učiteľku, ktorá
spĺňa kvalifikačnú požiadavku, teda za učiteľku, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady. Ak riaditeľ
školy neznížil kvalifikačnú požiadavku , podľa § 7 ods. 4, a nemecký jazyk vyučuje v rozsahu 8
hodín týždenne, tak sa považuje na účely zaradenia do platovej triedy za nekvalifikovanú učiteľku.

53/ Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Žilina 27Cpr/7/2014 - 138 zo dňa 3.7.2015
súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovanej voči žalobkyni zo dňa
24.1.2014, ktorá bola doručená žalobkyni 3.2.2014, je neplatné.

54/ Uznesením Krajského súdu v Žiline 9CoPr/12/2015 - 177 zo dňa 31.3.2016 bol rozsudok
okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení sa konštatuje, že odvolanie
žalovanej je dôvodné. Prvostupňový súd neplatnosť výpovede zdôvodnil tým, že nebol jednoznačne
skutkovo vymedzený dôvod výpovede. Po oboznámení sa s obsahom výpovede je zrejmé, že
žalovaná poukázala jednak na zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého výpoveď dáva a zároveň

aj obsahovo zdôvodnila v čom vidí nesplnenie kvalifikačných predpokladov a tiež s odkazom na
príslušnézákonnéustanovenia. Žalovaná výpoveďodvíja odnesplnenia predpokladov zamestnanca
na výkon dohodnutej práce , ktoré sú stanovené právnymi predpismi a vo výpovedi je uvedený aj právny
predpis. Zistenie toho, či zamestnanec spĺňa kvalifikačné predpoklady je vecou dokazovania pred
súdom. Prvostupňovýsúd sámuviedol,že účastnícisanesporne zhodlinatom,žežalobkyňa nespĺňa

kvalifikačné predpoklady pri výučbe predmetov dejepis, občianska náuka, telesná a športová výchova
a sporné je či spĺňa predpoklady na výučbu nemeckého jazyka. V tomto prípade by mal prvostupňový
súd skúmať, či v čase dania výpovede existoval výpovedný dôvod obsiahnutý vo výpovedi.
Nemožno vychádzať z toho, či by za určitých podmienok ( neexistujúcich však v čase výpovede)
teoreticky žalobkyňa spĺňalapodmienkyna výučbunemeckého jazyka, pokiaľby tentovyučovalalen

v určitom rozsahu . Ak teda dospel prvostupňový súd k záveru, že výpoveď je neplatná z dôvodu
jej nejednoznačnosti, tak s takýmto záverom sa odvolací súd nestotožnil. Odvolací súd podotýka,
že podľa jeho názoru nesprávne hodnotil prvostupňový súd aj spôsob doručovania výpovede, keď
túto považoval za platne doručenú až prostredníctvom pošty. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,že výpoveď doručovala žalovaná na pracovisku za prítomnosti viacerých osôb, avšak žalobkyňa
doručovanú písomnosť prevziať odmietla. Nie je zrejmé z čoho vyplýva záver prvostupňového súdu, že
pri doručovaní mal zamestnávateľ oboznámiť žalobkyňu s obsahom doručovanej listiny, pretože

takáto podmienka z § 38 ods. 4 ZP nevyplýva a takýto výklad nemožno vyvodiť ani z § 50
OSP, resp. iných zákonných ustanovení.

55/ Podľa § 61 ods. 1,2 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ

aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná . Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ,

ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce.

Podľa § 62 ods. 4 ZP výpovedná doba zamestnanca , ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov
ako podľa odseku 3 je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa
ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

Podľa § 38 ods. 1 veta prvá ZP písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk.

Podľa § 38 ods. 4 ZP povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa
splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú

aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 74 veta prvá ZP výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú

výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zák.č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných
zamestnancoch predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti sú:

kvalifikačné predpoklady , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a) cit. zákona kvalifikačným predpokladom na výkon pedagogickej
činnosti a na výkon odbornej činnosti je získanie profesijných kompetencií absolvovaním
študijného programu alebo vzdelávacieho programu v požadovanom študijnom odbore poskytujúcom

požadovaný stupeň vzdelania.

Podľa § 7 ods. 3,4, cit. zákona ak ide o učiteľa základnejškoly, strednej školy, jazykovej školy,
azákladnejumeleckej školy,vyžaduje sa ajvyučovanie jehoaprobačnýchpredmetov alebopredmetov
jeho študijného odboru v rozsahu najmenej jednej polovice jeho týždennej priamej výchovno-

vzdelávacej činnosti zníženej o jednu hodinu ( ďalej len „kvalifikačná požiadavka“); to sa nevzťahuje
na učiteľov školy so vzdelávacím programom pre žiakov s mentálnym postihnutím . Zamestnávateľ
môže učiteľovi znížiť kvalifikačnú požiadavku na rozsah jednej tretiny jeho týždennej priamej
výchovno-vzdelávacej činnosti, ak by nebolo možné zabezpečiť vyučovací proces iným učiteľom, ktorý
spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie aprobačných predmetov.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) cit. zákona pedagogický zamestnanec, ktorý získal vzdelanie absolvovaním
študijného programu alebo vzdelávacieho programu v inom ako požadovanom študijnom odbore na
výkon pedagogickej činnosti, doplní si kvalifikačný predpoklad pre príslušnú kategóriu a podkategóriupedagogického zamestnanca získaním vzdelania v oblasti pedagogiky, psychológie a didaktiky
vyučovacích predmetov alebo didaktiky odborného výcviku.

Podľa § 1 ods. 1 vyhl. Ministerstva školstva č. 437/2009 Z.z. , ktorou sa ustanovujú kvalifikačné
predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických
zamestnancov a odborných zamestnancov kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné
požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov podľa druhu a typu školy
alebo školského zariadenia sú uvedené v prílohe č. 1.

56/ Časť V Učiteľ druhého stupňa základnej školy citovanej vyhlášky - Kvalifikačné predpoklady
A vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa bod 1 v študijnom programe v odbore učiteľstvo
akademických alebo všeobecno-vzdelávacích predmetov, bod 15 len na vyučovanie predmetov
občianska výchova, občianska náuka, náuka o spoločnosti a základy spoločenských vied -
v študijnom odbore filozofia a príbuzné odbory a doplňujúce pedagogické štúdium alebo študijný

odbor učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov a aprobačným predmetom občianska výchova,
bod 18 písm. a) len na vyučovanie cudzích jazykov aj vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
a absolvovanie štátnej záverečnej skúšky z príslušného jazyka na pedagogických fakultách
a filozofických fakultách , na katedrách jazykov univerzít, bod 21 len na vyučovanie predmetov telesná
výchova, športová výchova a športová príprava - študijný odbor telesná výchova a šport - smer

učiteľský , smer trénerský alebo smer metodický ( bez doplňujúceho pedagogického štúdia) .

57/ Súd vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie a dospel k takému záveru, že sú splnené podmienky,
aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, nakoľko v konaní bolo preukázané, že výpoveď ,

ktorú dala žalovaná žalobkyni zo dňa 24.1.2014, je platná, a tak žalobkyni nevznikol ani nárok
na zaplatenie finančných nárokov , tak ako je predmet žaloby, a tak aj v tejto časti boli splnené
podmienky na zamietnutie žaloby, pretože tieto ďalšie nároky žalobkyne mali priamo
súvislosť s neplatnosťou skončenia pracovného pomeru výpoveďou a súd konštatuje, že neboli
splnené predpoklady aby bolo určené, že výpoveď zo dňa 24.1.2014 je neplatná, a tak bola

žaloba v celom rozsahu zamietnutá.

58/ V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa bola v pracovnom pomere so žalovanou,
na základe pôvodnej pracovnej zmluvy zo dňa 2.9.1991 na dobu určitú od 1.9.1991 do 31.7.1992
apodľapracovnejzmluvy zodňa3.8.1992 ododňa1.8.1992nadobuneurčitú. Podľapracovnejnáplne

zo dňa 28.8.2002 má žalobkyňa uvedený druh práce učiteľ všeobecno-vzdelávacích predmetov 5.až
9.ročníka ZŠ a kvalifikačný predpoklad vzdelania je vysokoškolské vzdelanie a skutočné vzdelanie je
VŠDS Žilina a štátna jazyková skúška z nemeckého jazyka na VŠDS v Žiline.

59/ Žalovaná dala žalobkyni výpoveď zo dňa 24.1.2014, podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce

z dôvodu, že žalobkyňa nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej
práce. Výpoveď bola doručená dňa 24.1.2014 na pracovisku s tým, že žalobkyňa odmietla prevziať
výpoveď , a tak nastali v tento deň účinky doručenia podľa § 38 ods. 4 posledná veta Zákonníka práce.
Súd konštatuje, že pokiaľ ide o doručovanie, tak bol vyslovený právny názor v uznesení KS v Žiline
9CoPr/12/2015-177 zo dňa 31.3.2016 , ktorým je súd viazaný a podľa tohto je nesporné, že v uvedený

deň 24.1.2014 bola výpoveď riadne doručená, resp. nastali účinky doručenia z dôvodu, že žalobkyňa
odmietla výpoveď prevziať. Pracovný pomer podľa § 62 ods. 4 mal skončiť po uplynutí dvojmesačnej
výpovednej doby , ktorá začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení
výpovede, teda od 1.2.2014 a uplynula dňa 31.3.2014 . Žalobkyňa podala dňa 30.5.2014 žalobu
o určenie neplatnosti výpovede, takže bola zachovaná lehota podľa § 77 ZP, podľa ktorého neplatnosť

skončenia pracovného pomeru výpoveďou môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa keď sa mal pracovný pomer skončiť.

60/ Ďalej žalobkyňa v konaní uvádzala, že je daná neplatnosť výpovede práve z dôvodu, že nedošlo
k prerokovaniu zo zástupcom zamestnancom podľa § 74 ZP. Súd dospel k takému záveru na základe

výsledkov dokazovania, že nebolo preukázané, že by u žalovanej bol takýto zástupca zamestnancov,
s ktorým by mala byť výpoveď vopred prerokovaná . Vo veci boli vypočutí svedkovia , a to bývalá
riaditeľka B. B. G. ako aj údajná zástupkyňa zamestnancov B. P. J. ako aj ďalší svedkovia,
ale na základe ich výpovede nebolo možné jednoznačne konštatovať, že B. P. J. je zástupcomzamestnancov, s ktorou mala byť výpoveď, ktorú dala žalovaná žalobkyni prerokovaná podľa § 74
ZP. O zástupcovi zamestnancov nebol predložený žiaden listinný dôkaz, na základe ktorého by bolo
jednoznačne konštatované, že bola vykonaná voľba takéhoto zástupcu, kedy bola vykonaná, kto je

týmto zástupcom . Samotná svedkyňa B. G. konštatovala len toľko, že v roku 2011 na pracovnej
porade bola dohoda z iniciatívy svedkyne ako vtedajšej riaditeľky školy, že bude zriadená
funkcia zamestnaneckého dôverníka a kto ju bude vykonávať. Súd zároveň poukazuje na to, že
samotná B. P. J. sa vôbec nevedela vyjadriť k tej skutočnosti , kedy a akým spôsobom prebehla
voľba zamestnaneckého dôverníka a uviedla len že mala v rukách doklady z ktorých vyplynulo, že

už v roku 2011 je uvedená ako zástupca zamestnancov. Nevedela nič bližšie uviesť k pracovnej
porade zo dňa 5.9.2011 , kde mala byť údajne vykonaná táto voľba. Ďalší vypočutí svedkovia A. O.,
B.B.aC. O. B.nevedelitaktiežnič bližšieuviesť kvoľbezástupcuzamestnancov, čina škole jetakýto
zástupca , mali informácie len z počutia , prípadne nevedeli vôbec nič o zástupcovi zamestnancov,
hoci sa podľa zápisnice mali zúčastniť pracovnej porady 5.9.2011, kde mala prebehnúť táto voľba.
Vzhľadom na všetky tieto nejednoznačné výpovede a vzhľadom na to, že nebol predložený žiaden

iný rozhodujúci dôkaz, súd dospel k takému záveru, že u žalovanej nie je zástupca zamestnancov
s ktorým by mala byť výpoveď prerokovaná podľa § 74 ZP, a tak nie sú splnené podmienky aby
z tohto dôvodu bola táto výpoveď zo dňa 24.1.2014 neplatná.

61/ V zmysle uznesenia Krajského súdu v Žiline 9CoPr/12/2015-177 zo dňa 31.3.2016 krajský
súd konštatuje, že po oboznámení sa s obsahom výpovede je zrejmé, že žalovaná poukázala
jednak na zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého výpoveď dáva a zároveň aj obsahovo zdôvodnila,
v čom vidí nesplnenie kvalifikačných predpokladov a tiež s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia.
Žalovaná výpoveď odvíja od nesplnenia predpokladov zamestnanca na výkon dohodnutej práce,

ktoré sú stanovené právnymi predpismi a vo výpovedi je uvedený aj právny predpis. Zistenie toho
či zamestnanec spĺňa kvalifikačné predpoklady je vecou dokazovania pred súdom. Zároveň
krajský súd konštatuje, že ak dospel prvostupňový súd k záveru, že výpoveď je neplatná z dôvodu
jej nejednoznačnosti, tak s týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil. Zároveň konštatuje, že
prvostupňový súd by mal skúmať či v čase dania výpovede existoval výpovedný dôvod obsiahnutý

vo výpovedi. Na základe takéhoto názoru krajského súdu je teda nesporné, že skutkové vymedzenie
výpovede zo dňa 24.1.2014 je jasné, určité a zrozumiteľné a je potrebné len skúmať či existoval
výpovedný dôvod v čase dania výpovede .

62/ Žalovaná vo výpovedi konštatuje, že dôvodom je nesplnenie predpokladov ustanovených

právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce a výpoveď je daná teda podľa § 63 ods. 1 písm.
d) ZP. Pokiaľ ide o predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, tak súd
vychádzal z ustanovení zák.č. 317/2009 Z.z. a vyhlášky Ministerstva školstva č. 437/2009 Z.z. .
Podľa týchto citovaných zákonných ustanovení sú uvedené predpoklady na výkon pedagogickej
činnosti a na výkon odbornej činnosti v § 6 a nasl. citovaného zákona č. 317/2009 Z.z. .

Zároveň bližšia špecifikácia týchto kvalifikačných predpokladov je uvedená v piatej časti vyhlášky
č. 437/2009 Z.z., a to prílohy č. 1, kde sú uvedené kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné
požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov podľa druhu a typu školy alebo
školského zariadenia . Súd konštatuje, čo nebolo ani sporné medzi stranami konania , že žalobkyňa
nespĺňa tieto kvalifikačné predpoklady podľa piatej časti pri výučbe predmetov dejepis, občianska

náuka, telesná a športová výchova. Zároveň podľa bodu 18 písm. a) piatej časti súd dospel
k takému záveru, že spĺňa tieto kvalifikačné predpoklady podľa uvedenej prílohy 1 vyhlášky na
vyučovanie cudzieho jazyka, a to nemeckého jazyka. Táto skutočnosť bola taktiež nesporná medzi
stranami konania, ako to vyplynulo z vyjadrení na pojednávaní 22.5.2015 . Žalobkyňa absolvovala
vysokoškolské štúdium druhého stupňa a vykonala aj štátnu jazykovú skúšku z nemeckého jazyka,

a tak podľa tejto prílohy 1 časť V bod 18 spĺňa tam určené kvalifikačné predpoklady na výučbu
nemeckéhojazyka.Ďalej súdvychádzal zcitovaného § 7 ods.3a4 zák.č.317/2009Z.z..Tentozákon
v § 7 určuje kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti,
ktoré ďalej špecifikuje. V odseku 3 uvádza, že u učiteľa základnej školy sa vyžaduje aj vyučovanie
jeho aprobačných predmetov alebo predmetov jeho študijného odboru v rozsahu najmenej 1 jeho

týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti zníženej o jednu hodinu ( „ďalej len kvalifikačná
požiadavka“). V konaní bolo ďalej nesporné to, že žalobkyňa vyučuje nemecký jazyk 8 hodín, dejepis
1 hodina, občianska náuka 4 hodiny, telesná výchova 2 hodiny a telesná a športová výchova 8
hodín , ako vyplynulo z nesporných skutkových tvrdení strán konania. Na to , aby bola splnenápodmienka citovaného § 7 ods. 3 , je teda potrebné aby učiteľ základnej školy vyučoval predmety, pri
ktorých spĺňa kvalifikačné predpoklady v rozsahu minimálne 11 hodín týždenne. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že kvalifikačné predpoklady spĺňala žalobkyňa len pre výučbu nemeckého jazyka, ale

už nie na výučbu ostatných predmetov, kde aj napriek výzve nedošlo k doplneniu vzdelania ,
takže nemohli byť splnené kvalifikačné predpoklady tak, ako sú uvedené v prílohe 1 časť V. Len
v prípade vyučovania nemeckého jazyka žalobkyňa aj bez doplnenia vzdelania spĺňa
tieto kvalifikačné predpoklady , a tak aby splnila podmienku § 7 ods. 3 citovaného zákona, ktorý
hovorí o kvalifikačných predpokladoch , musela by vyučovať nemecký jazyk minimálne 11 hodín

týždenne. Pretože je nesporné, že žalobkyňa v čase dania výpovede vyučovala nemecký jazyk 8
hodín týždenne, tak možno konštatovať, že nesplnila túto podmienku § 7 ods. 3 ako kvalifikačnú
požiadavku , pričom z citácie § 7 je zrejmé, že mimo kvalifikačných predpokladov, tak ako sú uvedené
v odseku 1 u učiteľa základnej školy, sa vyžaduje aj táto kvalifikačná požiadavka uvedená v § 7
ods. 3 a pri jej nesplnení možno konštatovať, že žalobkyňa ako učiteľka základnej školy nespĺňa
predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, a tak sú splnené podmienky

aby jej žalovaná ako zamestnávateľ dala výpoveď podľa citovaného § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka
práce.

63/ Žalobkyňa uvádzala, že v tomto prípade došlo k zníženiu kvalifikačnej požiadavky, podľa § 7
ods. 4 citovaného zákona, podľa ktorého zamestnávateľ môže učiteľovi znížiť kvalifikačnú požiadavku

na rozsah 1/3 jeho týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti, ak by nebolo možné zabezpečiť
vyučovací proces iným učiteľom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie aprobačných
predmetov. Na základe vykonaného dokazovania ale nebolo preukázané, že zo strany žalovanej
došlo k zníženiu kvalifikačnej požiadavky, a teda že bolo rozhodnuté o tom, že žalobkyňa bude
vyučovať nemecký jazyk v rozsahu 8 hodín. Žalovaná tieto skutkové tvrdenia poprela a uvádzala,

že nikdy nebolo vydané takéto rozhodnutie , ktorým by došlo k zníženiu kvalifikačnej požiadavky a tá
skutočnosť,že žalobkyňavyučovalalen8hodín,keďžepostupnesa znižovalpočetvyučovacích hodín
nemeckého jazyka na základnej škole, nie je ešte rozhodnutím o znížení kvalifikačnej požiadavky,
ktorú môže zamestnávateľ učiteľovi znížiť, podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona. Súd sa stotožnil s
týmto tvrdením žalovanej a dospel k takému záveru, že nebolo v konaní preukázané, že žalovaná

ako zamestnávateľ využila možnosť podľa § 7 ods. 4 a žalobkyni znížila túto kvalifikačnú požiadavku,
pokiaľ ide o výučbu nemeckého jazyka, na 8 hodín týždenne. Tá skutočnosť , že pri znižovaní
počtu hodín nemeckého jazyka reálne žalobkyňa vyučovala nižší počet hodín, nie je rozhodnutie
zamestnávateľa o znížení kvalifikačnej požiadavky podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona.

64/ Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k takému záveru, že existoval
výpovedný dôvod v čase dania výpovede zo dňa 24.1.2014, tento bol riadne, určite a zrozumiteľne
vo výpovedi vymedzený a táto bola aj riadne doručená a pretože výpoveď je platná, tak bola
žaloba o určenie neplatnosti výpovede zo dňa 24.1.2014 ako nedôvodná v celom rozsahu zamietnutá
a zároveň zamietnutie sa týkalo aj ďalších nárokov, ktoré si uplatnila žalobkyňa a ktoré priamo súviseli

s neplatnosťou výpovede.

65/ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

66/ Žalovaná mala vo veci plný úspech, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a tak žalovanej
bola priznaná náhrada trov konania v plnej výške.

Poučenie:

2
27Cpr/7/2014

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Okresný súd Žilina
dňa 6.7.2017