Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 26. jún 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205419
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8116205419.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v spore žalobcu: Mesto Prešov, so sídlom Hlavná

73, Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpený: JUDr. Martin Staroň, advokátom so sídlom Hlavná 89,
080 01 Prešov, proti žalovaným: 1./ M. C., G.. XX.XX.XXXX, K. W.Á. XX, XXX XX K., 2./ M.. B. C.,
G.. XX.XX.XXXX, K. J. XXX/X, XX XXX Č., obaja zastúpení: JUDr. Ivan Savčák, advokátom so sídlom
Partizánska 45, 085 01 Bardejov, 3./ G. M., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XX/A, XXX XX C., 4./ Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, zastúpený: JUDr. Michal
Miškovič s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 47 255 846,
5/ Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdkova 36, 817 15

Bratislava, IČO: 17355345, zastúpený: JUDr. Michal Miškovič s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom
Palisády 32, 811 06 Bratislava, IČO: 47 255 846, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovaným v 1., 2., 4. a 5. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %

III. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 3. rade nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p
r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.3.2016 sa domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností a to parcely č. KNC XXXX/XXX vedenej na LV č.XXXX kat. úz. Solivar, KNC XXXX/XX
vedenej na LV č. XXXX kat. úz. Solivar, KNC XXXX/XXX vedenej na LV č. XXXX kat. úz. Solivar a KNC
XXXX/X vedenej na LV č. XXXX kat. úz. Solivar.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že na vyššie uvedených nehnuteľnostiach sú stavby vo vlastníctve

Mesta Prešov a to skleníky, ktoré žalobca nadobudol do vlastníctva od bývalého štátneho podniku
ZASAP š.p., ktorý vznikol dňa 1.1.1989 zápisom do podnikového registra na základe uznesenia
Mestského súdu v Košiciach zo dňa 30.12.1988. Dňa 7.1.1991 bol uzatvorený delimitačný protokol o
prevode zakladateľskej funkcie voči ZASAP š.p. Prešov z Okresného národného výboru v likvidácii na
Mesto Prešov.

3. Dňa 10.9.1992 bol uzatvorený delimitačný protokol o prevode majetku štátneho podniku, v ktorom

sa nachádza informácia, že na základe uznesenia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného
majetku SR č. 1974/06/92 boli z malej privatizácie vyňaté prevádzkové jednotky. Stredisko výroby a
predaja kvetov na Košickej ulici. V zmysle zák. č.138/1991 Zb. prechádzajú prevádzkové jednotky do
vlastníctva Mesta Prešov ku dňu 1.7.1992 vrátane pozemkov a skleníkov.4. Dňa 21.1.1994 bolo Mesto Prešov nútené vrátiť všetok oddelemitovaný majetok naspäť štátnemu
podniku bez uvedenia dôvodu.

5. Dňa 28.2.1994 bol štátnemu podniku doručený list Slovenského pozemkového fondu, ktorým žiadali
bezodplatne delimitovať ornú pôdu o celkovej výmere 82.303 m2 na základe zákona 229/1991 Zb. Dňa
22.3.1994 Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku štátnemu podniku oznámilo, že je
povinný delimitovať ornú pôdu na Slovenský pozemkový fond. Z ustanovenia § 14 zákona č.427/1990

Zb. vyplýva, že ak je predmetom predaja prevádzková jednotka, ktorá sa nachádza na pozemku, ku
ktorému má právo hospodárenia organizácia, ktorej súčasťou je prevádzková jednotka, musí sa táto
predať aj s týmto pozemkom.

6. Štátny podnik k 14.9.1994 vlastnil nehnuteľnosti vedené na LV č.XXXX, pričom delimitačným
protokolom odovzdal Slovenskému pozemkovému fondu všetku ornú pôdu nachádzajúcu sa v areáli a

vo vlastníctve štátneho podniku na základe zák. č. 229/1991, ktorým toho času zodpovedajú parcely
KNC č. XXXX/X,X,X,X,X,X,X,XX,XX,XX,XX,XX Q. XX. Predmetná delimitácia prebehla v rozpore s vtedy
platnou úpravou aj súčasnou v otázke právneho posúdenia postupu nakladania s ornou pôdou.

7. Dňa 6.4.1994 štátny podnik požiadal o povolenie výnimky podľa § 47 b) zák. č.92/92 Zb. o udelenie

súhlasu na bezodplatný prevod majetku na Mesto Prešov spolu so záväzkami a pohľadávkami. Dňa
3.5.1994 Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky udelilo súhlas
na priamy predaj majetku pre Mesto Prešov a následne došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy č.51/1994.

8. Mesto Prešov na základe uvedenej kúpnej zmluvy, okrem nehnuteľností ktoré boli oddelemitované

Slovenskému pozemkovému fondu nadobudlo všetok hmotný a nehmotný investičný majetok
nachádzajúci sa v prevádzkach strediska výroby a predaja kvetov Košická 18. V zápisnici je uvedený
všetok majetok vrátane skleníkov.

9. Práve udelením výnimky Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku na priamy predaj

majetku, ku ktorému mal právo hospodárenia štátny podnik došlo k naplneniu ust. § 2 ods.6 zák.
č.138/1991 Zb., s ktorým ráta ust. § 2 d) citovaného zákona, čím bol naplnený právny titul vzniku
vlastníckeho práva v prospech mesta k sporným pozemkom.

10. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto žalobca požiadal Slovenský pozemkový fond o

delimitáciu parciel KNC č. XXXX/XXX Q. XXXX/XX s tým, že právny základ a titul nároku vlastníckeho
práva Mesta Prešov k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam spadá pod ust. § 2 d) zák. 138/1991 Zb.

11. Vlastnícke právo k skleníkom nebolo zapísané na LV v katastri nehnuteľností, keďže sa jedná o
stavby bez vydaného súpisného čísla. V čase procesu delimitácie bol na LV č. SPF XXXX parcelách č.

KNC XXXX/X Q. X, v katastrálnom území Solivar, toho času správe SPF zapísaný spôsob využívania
pozemkov a to, že na pozemku je postavený skleník.

12. Mesto Prešov listom zo dňa 4.9.2014 obdŕžalo od SPF zamietavé stanovisko k žiadosti o delimitáciu
predmetných nehnuteľností. Následne Slovenský pozemkový fond v rámci procesu reštitučných nárokov

v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. vydalo predmetné nehnuteľností žalovanému v 1., 2. a 3. rade.

13. Ďalej má žalobca za to, že nadobudol vlastnícky vzťah k nehnuteľností KNC XXXX/X a KNC XXXX/
XXX, ktoré boli protiprávne oddelimitované dňa 7.10.1994 Slovenskému pozemkovému fondu. Mestá
a obce nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od štátu priamo zo zákona č. 138/1991, ktorý

nadobudol účinnosť k 1.5.1991. Ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa na území mesta, pričom zákon o
majetku obcí nerozlišuje kultúru pozemkov. Na druhej strane si Slovenský pozemkový fond nárokoval
na ornú pôdu v intraviláne argumentujúc právnou úpravou zák. č. 229/1991, ktorý nadobudol účinnosť
24.6.1991.Askutočnesaajstalsprávcomnehnuteľnostinaúzemíobce,pričommázato,ženezákonne.

14. Žalovaný v 4. rade žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť so vznesením námietky pasívnej
legitimácie, keďže sporné nehnuteľností nie sú vo vlastníctve žalovaného v 4. rade, ale vo vlastníctve
Slovenskej republiky a v správe žalovaného v 4. rade.15. Žalobca si odvodzuje svoje vlastnícke právo od ust. § 14 zák. č.427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva
štátu k niektorým veciam na iné právnické, alebo fyzické osoby. V zmysle ust. § 3 zák. č.427/1990 môže
sa stať vlastníkom prevádzkovej jednotky iba fyzická osoba, štátny občan ČSFR, alebo fyzická osoba

ktorá bola česko-slovenským štátnym občanom po 25.2.1948. Z uvedeného teda vyplýva, že v zmysle
zák. č.427/1990 Zb. nemôže dôjsť k prevodu prevádzkovej jednotky na obec. Súčasne z ust. § 14 zák.
č.427/1990 vyplýva, že toto nemá žiaden dopad na majetkovo-právne vyporiadanie pozemkov a bolo
by relevantné iba v prípade, ak by došlo k dražbe.

16. Pokiaľ žalobca poukazuje na ust. § 2 d) zák. č. 138/1991 Zb. v znení účinnom od 1.7.2009, tento je
aplikovateľný iba pod podmienkou, že vlastnícke právo k stavbe prešlo na obec podľa zák. č. 138/1991
Zb. V zmysle analýzy žaloby a priložených dôkazov je možné vyjadriť názor, že zo strany žalobcu
nedošlo k preukázaniu skutočností, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k stavbám postaveným na
nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto konania prechodom v zmysle ust. zák. č. 138/1991 Zb.
Žalobca nadobudol vlastnícke právo k stavbám skleníka prevodom a to kúpnou zmluvou v zmysle zák.

č.91/1992 Zb. Ak by mali byť pravdivé tvrdenia žalobcu o právnom titule, od ktorého si odvodzuje svoje
vlastnícke právo, žalobca by bol vlastníkom všetkých vecí, ku ktorým mal právo hospodárenia štátny
podnik a to ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. V takomto prípade by bola kúpna zmluva č.51/94
zo dňa 15.6.1994 absolútne zbytočná. Rovnako by bol nadbytočný súhlas Ministerstva pre správu a
privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky zo dňa 3.5.1994.

17. Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil a žalovaní v 1. a v 3. rade sa k žalobe nevyjadrili.

18. Súd I. inštancie na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovaných,
oboznámením výpisov z listu vlastníctva, zmluvami o bezodplatnom prevode spoluvlastníckeho podielu,

kúpnou zmluvou, geometrickým plánom, žiadosťou o delimitáciu, delimitačným protokolom, uznesením
rady Okresného národného výboru, uznesením Mestského súdu v Košiciach, delimitačným protokolom
zo dňa 21.1.1994 a 17.10.1994, listom a stanoviskom Ministerstva pre správu a privatizáciu národného
majetku, kúpnou zmluvou č.51/1994, výpisom z inventúry, súhlasom Ministerstva pre správu a
privatizáciu národného majetku, geodetickým zameraním ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento

skutkový stav:

19. Podľa informatívneho výpisu z LV č.XXXX kat.úz. Solivar sú podielovými spoluvlastníkmi parcely
KNC č. XXXX/XXX o výmere 907 m2 žalovaný v 1. rade pod B1 a žalovaný v 2. rade pod B4, každý v
podiele XXX/XXX; žalovaný v 3. rade pod B5 v podiele XXX/XXX a žalovaný v 5. rade pod B2 v podiele

XXX/XXXX; podľa výpisu z LV XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi parcely XXXX/XX o výmere 11397
m2 žalovaný v 1. rade pod B1 v podiele XXX/XXXXX, žalovaný v 5. rade pod B5 v podiele XXXX/
XXXXX, žalovaný v 1. rade v podiele pod B4 XXXX/XXXXX, žalovaný v 2. rade pod B5 v podiele XXX
XXXXX a žalovaný v 3. rade pod B6 v podiele XXX/XXXXX; podľa výpisu z LV č.XXXX podielovými
spoluvlastníkmi parcely XXXX/XXX o výmere 17.446 m2 je žalovaný v 1. rade pod B1 v podiele XXXX/

XXXXX, žalovaný v 3. rade pod B2 v podiele XXXX/XXXXX a žalovaný v 2. rade pod B4 v podiele XXXX/
XXXXX a vlastníkom parcely XXXX/X o výmere 2.282 m2 vedenej na LV č.XXXX je žalovaný v 5. rade.

20. Uznesením Mestského súdu v Košiciach zo dňa 30.12.1988 bol zapísaný v podnikovom registri
Záhradnícky a sadovnícky podnik Prešov, štátny podnik s uvedením dňom vzniku 1.1.1989 ako aj

spôsobu založenia a to zakladacou listinou Okresného národného výboru v Prešove zo dňa 20.12.1988
podľa § 18 zákona o štátnom podniku.

21. Súčasne bolo vydané uznesenie o vymazaní z podnikového registra podniku Záhradnícky a
sadovnícky podnik s tým, že všetok majetok, imanie, práva a záväzky prechádzajú dňom 1.1.1981 na

novozaložený štátny podnik.

22. Delimitačným protokolom zo dňa 7.1.1991 došlo k prevodu zakladateľskej funkcii voči uvedenému
štátnemu podniku z Okresného národného výboru na Mestské zastupiteľstvo v Prešove.
23. Z predloženého delimitačného protokolu zo dňa 10.9.1992 vyplýva, že na základe uznesenia

ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č.1974/06/92 boli vyňaté z malej
privatizácie prevádzkové jednotky, okrem iného Stredisko výroby a predaja kvetov na Košickej ulici.
Podľa uznesenia Mestského zastupiteľstva v Prešove č.78/1992 zo dňa 22.6.1992 bol Záhradnícky
a sadovnícky podnik Prešov štátny podnik zrušený, podľa § 15 zák. č.111/1990 Zb. o štátnompodniku likvidáciou. V zmysle zák. č.138/1991 Zb. prechádzajú uvedené prevádzkové jednotky do
vlastníctva Mesta Prešov k 1.7.1992. Súčasťou uvedeného delimitačného protokolu bolo aj označenie
odovzdávajúcej organizácie a to Záhradníckeho a sadovníckeho podniku štátny podnik; vlastníka

československého štátu v zastúpení Okresného úradu Prešov a preberajúcej organizácie Mesta Prešov.

24. Dňa 21.1.1994 bol medzi Mestom Prešov a likvidátorkou štátneho podniku spísaný delimitačný
protokol, z ktorého vyplýva že v zmysle zák. č.427/1990 a na základe súhlasu ministerstva došlo
k prevodu prevádzky ZASAP- Stredisko výroby a odbytu kvetov a sieti, vybraných maloobchodných

predajní na Mesto Prešov. V súlade s novým výkladom zákona a z dôvodu prevodu predmetného
majetku už v čase zahájenia likvidácie podniku je potrebné vydať túto nehnuteľnosť pôvodnému
vlastníkovi, pričom prevod sa uskutoční k 31.12.1993. Predmetom prevodu je Stredisko výroby a odbytu
kvetov vrátane maloobchodných predajní špecifikovaných v delimitačnom protokole.

25.Dňa28.2.1994žalovanýv4.radepožiadalnazákladezákonač.229/1991Z.z.akoajzák.č.330/1991

Zb. štátny podnik o delimitáciu ornej pôdy, keďže v zmysle ustanovenia § 22 zákona o pôde došlo k
zániku niektorých užívacích práv k nehnuteľnostiam patriacich do pozemkového pôdneho fondu, ktoré
v účinností v hore uvedených zákonoch spravuje Slovenský pozemkový fond. Malo ísť o pozemky
nachádzajúce sa v kat.úz. Solivar, ktoré idú dňa 28.2.1994 do dražby.

26. Štátny podnik dňa 1.3.1994 požiadal Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR
o podanie stanoviska z dôvodu, že prevádzky podniku boli dané do dražby dňa 31.1. a 28.2.1994,
ktoré boli neúspešné. Predmetom dražby bola aj orná pôda o celkovej výmere 82.303 m2, ktorú
podnik získal v roku 1957-58, kedy uzatváral kúpno-predajné zmluvy s vlastníkmi. Na tieto pozemky bol
vydaný vyvlastňovací protokol - rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu, že došlo k dobrovoľnému

uzatvoreniu kúpno-predajných zmlúv. Vyvlastnenie sa týkalo len jednej parcely aj to za náhradu. Na
základe uvedeného, preto žiada o podanie stanoviska, či podnik je povinný bezplatne delimitovať
uvedenú ornú pôdu Slovenskému pozemkovému fondu, keďže sa na tomto nachádzajú skleníky a časť
pozemku slúži ako voľná plocha pre pestovanie okrasných drevín.

27. Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR dňa 22.3.1994 štátnemu podniku
oznámilo, že na základe platných právnych predpisov je povinný pozemky, ktoré sú vedené ako orná
pôda delimitovať na Slovenský pozemkový fond. Predmetom ďalšej dražby môžu byť iba prevádzky
postavené na týchto pozemkoch.

28. Dňa 3.5.1994 Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku štátnemu podniku doručilo
súhlas s poskytnutím výnimky podľa § 47 b) zák. č.92/1992 Zb. a povolilo priamy odpredaj majetku, ku
ktorému má právo hospodárenia štátny podnik v likvidácii a to konkrétne Strediska výroby a predaja
kvetov vrátane predajne, pozemkov KN XXXX, XXXX, XXXX, XXXX Q. XXXX bez ornej pôdy; kvetinovej
predajne č.1 na Hlavnej 30 v Prešove spolu s pozemkom na LV č.XXXX parc. č. XXX a kvetinových

predajníč.3a4.Dňa15.6.1994bolamedzipredávajúcimZáhradníckymasadovníckympodnikomštátny
podnik a Mestom Prešov uzatvorená kúpna zmluva č.XX/XX v predmete kúpy pozemku XXXX, XXXX,
XXXX a XXXX vrátane stavieb postavených na uvedených pozemkov, ďalej skleníka na parc. č. XXXX/
XX Q. XXXX/XX, ďalej pozemkov XXXX, XXXX/XX, X, XX, XX, XX, XX, XX a XX vedených na LV č.
XXXX kat. úz. Solivar; pozemku s parcelným č.XXX a XXXX/XXX vedených na LV č. XXXX kat. úz.

Prešov, stavby na pozemku s parcelným č. XXX/X so súpisným č. XXXX kat. úz. Prešov a pozemku
s parcelným č.XXX o výmere 281 m2. Podľa bodu 2.2 zmluvy predmetom kúpy je všetok hmotný
investičný majetok a nehmotný investičný majetok nachádzajúci sa v prevádzkach Strediska výroby a
predaja kvetov, Košická 18, Prešov a kvetinových predajní. Zo zápisnice o odovzdaní majetku, ktorý je
predmetom kúpy spísanej dňa 16.6.1994 vyplýva, že predmetom kúpy nie je orná pôda na Stredisku

výroby a predaja kvetov, Košická 18, keďže táto bude oddelimitovaná pre Slovenský pozemkový fond,
prostredníctvomktoréhobudúriešenívlastnícipozemkov,ktorýmštátnypodnikneoprávnenezasiaholdo
pozemkov pri výstavbe skleníkov s tým, že ide o celkovú výmeru 4.443 m2, ktorá doposiaľ vyporiadaná
nie je. Súčasťou zápisnice o odovzdaní predmetu kúpy bol aj inventarizačný zoznam, z ktorého vyplýva,
že predmetom odovzdania pod inventarizačným č. XXX bola skleníková zostava; pod inventarizačným

číslom XXX,XXX,XXX skleník s označením L. X-XX a pod inventarizačným č. XXX skleník.29. Dňa 17.10.1994 bol medzi odovzdávajúcim štátnym podnikom a preberajúcim žalovaným v 4. rade
spísaný delimitačný protokol v predmete prevodu nehnuteľnosti vedených na LV č.XXXX a to konkrétne
pozemkov s parcelným č. XXXX/X,X,X,X,X,X,X,X,XX,XX,XX,XX,XX Q. XX.

30. Žalovaný v 1. rade nadobudol vlastníctvo k spoluvlastníckym podielom na predmetných pozemkov
zmluvami uzatvorenými so žalovaným v 4. rade a to č.XXXXX/XXXX-O.-P..XX a XXXXX/XXXX-O.-P..XX
a žalovaný v 2. rade zmluvou taktiež uzatvorenou so žalovaným v 4. rade Č..XXXXX/XXXXPRZ--P..
Žalovaný v 3. rade spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach nadobudol na základe

kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 6.2.2015, ktorej vklad bol povolený pod Z. (čl.54).

31. Z predloženého geodetického zamerania vyplýva, že skleníky, ku ktorým mal žalobca nadobudnúť
vlastnícke právo sú umiestnené na parcelách č. XXXX/X,X,X,X,XX,XX,XX,XX,XX Q. XX vedených na
pôvodnom LV XXXX a parcele č. XXXX/X,6 a 7 vedených na pôvodnom LV č. XXXX.

32. V súčasnej dobe je skleník A umiestnený na parc. č. XXXX/XXX vedenej na LV č.XXXX (vo
vlastníctve žalovaných 1-3); na parc. č. XXXX/XXX vedenej na LV č.XXXX vo vlastníctve štátu a XXXX/
XXX vedenej na LV č.XXXX vo vlastníctve iných osôb ako žalovaní.

33. Skleník B je umiestnený na parc. č. XXXX/XXX vedenej na LV č.XXXX (vlastníci žalovaní v 1. až 3.

rade); skleník C na parc. č. XXXX/XXX vedenej na LV č.XXXX (žalovaní 1-3); XXXX/XXX a XXX vedenej
na LV č.XXXX (vlastník štát) a parc. č. XXXX/XX vedenej na LV č.XXXX (iný vlastník ako žalovaný);
skleník D je umiestnený na parc. č. XXXX/XX vedenej na LV č.XXXX (iný vlastník ako žalovaný), XXXX/
XXX vedenej na LV č.XXXX (vlastníci žalovaní 1-3), XXXX/XXX a XXX vedených na LV č. XXXX (vlastník
štát) a parcele XXXX/XXX vedenej na LV č. XXXX (vlastníci iní ako žalovaní); skleník E je umiestnený

na parcele XXXX/X a XXXX/X vedených na LV č.XXXX (vlastník štát), XXXX/XX vedenej na LV č.XXXX
(vlastníci žalovaní v 1.-3. rade a štát) a ďalej na parcelách vedených na LV č. XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX Q. XXXX, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb ako žalovaní.

34. Skleník F je umiestnený na parcele XXXX/XX vedenej na LV č. XXXX (vlastníci žalovaní v 1.-3. rade

a štát) a na parc. č. XXXX/X,X vedených na LV XXXX vo vlastníctve štátu; skleníky G, H, I, J, K, M sú
umiestnené na parc. č. XXXX/XX vedenej na LV č. XXXX, ktorých vlastníkmi sú žalovaní v 1.-3. rade
a štát.

35. Súd I. inštancie rozsudkom zo dňa 30.06.2021 výrokom I. Žalobu zamietol; výrokom II. priznal

žalovaným v 1., 2., 4. a 5. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom
III. vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 3. rade nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

36. Odvolací súd uznesením zo dňa 24.03.2022 pod sp. zn. 12Co/47/2021 rozsudok súdu I. inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

37. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že rozhodnutie súdu I. inštancie je
nepreskúmateľné. Žalobca okrem iného namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v
súvislosti s parc. KNC XXXX/X a XXXX/XXX, ktoré bezpochyby urobil predmetom sporu a ku ktorým sa
vlastníckeho práva domáhal iným právnym titulom ako pri parc. KNC XXXX/XXX a XXXX/XX. Konkrétne

tvrdil, že tieto pozemky mal nadobudnúť priamo zo zák. č. 138/1991 Zb. účinného od 01.05.1991, pričom
Slovenský pozemkový fond si nárokoval na predmetnú spornú ornú pôdu v intraviláne areálu ZASAP
podľa zák. č. 229/1991 Zb., ktorej však nadobudol účinnosť až dňa 24.06.1991 a preto delimitačný
protokol zo 17.10.1994, na základe ktorého boli tieto dva pozemky oddelimitované na Slovenský
pozemkový fond je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z

odôvodnenia rozhodnutia súdu I. inštancie vôbec nevyplýva ako súd I. inštancie posudzoval nárok
žalobcu v tejto časti, osud týchto parciel ostal v rozhodnutí súdu I. inštancie tak nepovšimnutý a nejasný.

38. Podľa § 2 zák. č.138/1991 Zb.
(1) Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich

orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu3) právo hospodárenia národným výborom,
na území ktorých sa nachádzajú.(2) Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým
organizáciám a drobným prevádzkarňam národných výborov,6) ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská

funkcia na obec podľa osobitného predpisu,7) prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území
ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne.
(3) Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým
organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej

správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do
vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán
miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe
dohody8) alebo ak tak ustanoví
osobitný predpis.
(4) Do vlastníctva obcí prechádzajú aj historické radnice, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona sú v

majetku Slovenskej republiky.
(5) Nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného
predpisu3) právo hospodárenia
Stavoinveste, bývalej Výstavbe hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným
národným výborom za účelom zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej

výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa
nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.
(6) Veci uvedené v odseku 2 podliehajúce prevodom vlastníctva na iné právnické a fyzické osoby
podľa osobitných predpisov,9)
sa stanú majetkom obce potom, čo sa podľa týchto predpisov rozhodne, že sa nezaradia

do zoznamu10) prevádzkových
jednotiek určených na účely prevodu vlastníctva alebo ak sa z tohto zoznamu vylúčia, ako aj tie
veci, ktoré sa nevydražia ani v opakovanej dražbe. Tieto veci nadobudne obec odovzdaním a ich
prevzatím. Ustanovenia iných osobitných predpisov11) sa v týchto prípadoch nepoužijú. Obec môže rozhodnúť, že uplatní postup

podľa osobitných predpisov.11a)
(7) Veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.

Podľa § 2 d) zákona č.138/1991 Zb.
(1) Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky pozemky pod stavbami11g) vo vlastníctve obce, ktoré prešli do
vlastníctva obce podľa § 2 až 2c ,
vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.
(2) Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky aj pozemky pod stavbami
a rozostavanými stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do jej vlastníctva dohodou podľa

osobitného zákona,11h) vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou alebo
rozostavanou stavbou.
(3) Pozemky pod stavbami a rozostavanými stavbami podľa odsekov 1 a 2 prechádzajú do vlastníctva
tej obce, ktorá je vlastníkom stavby alebo rozostavanej stavby.

(4) Do vlastníctva obcí prejdú dohodou uzavretou medzi obvodným úradom v sídle kraja a
obcou z majetku Slovenskej republiky pozemky v dočasnej správe podľa osobitného predpisu11i)
pod stavbami vo vlastníctve
obce, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa § 2 až 2c , vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí

neoddeliteľný celok so stavbou.

Podľa zákona č. 427/1990 Zb.
§ 1 Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých sa vlastníctvo štátu k niektorým veciam, ku ktorým mali k
1. novembru 1990 právo hospodárenia štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a národné

výbory (ďalej len „organizácia“), prevádza na ďalej určené fyzické alebo právnické osoby.
§ 2 (1)Predmetom prevodu vlastníctva podľa tohto zákona sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré ako
majetková podstata prevádzkových častí organizácií pôsobiacich v oblasti služieb, obchodu a inejnež poľnohospodárskej výroby tvoria alebo môžu tvoriť súbor, ktorý je ucelenou hospodárskou alebo
majetkovou jednotkou (ďalej len „prevádzková jednotka“).
(2) Predmetom prevodu vlastníctva nemôžu byť prevádzkové jednotky, ku ktorým majú užívacie právo

osoby, ktorých bydlisko alebo sídlo je na území iného štátu.
(3) Predmetom prevodu vlastníctva nemôžu byť ďalej prevádzkové jednotky,
a) na ktoré sa vzťahuje zákon o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd, a to po dobu, po
ktorú trvá nárok oprávnených osôb na ich vydanie,
b) ktoré prešli z vlastníctva fyzických osôb a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi boli výhradne

fyzické osoby, do vlastníctva štátu podľa predpisov vydaných po 25. februári 1948, prípadne z iných
dôvodov po tomto dni, dokiaľ majetkové nároky týchto osôb neupravia osobitné predpisy.
§ 3 Vlastníkmi prevádzkových jednotiek, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, sa môžu stať fyzické
osoby, ktoré sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo boli česko-
slovenskými štátnymi občanmi po 25. februári 1948, a ďalej právnické osoby, ktorých účastníkmi alebo
spoločníkmi sú výlučne tieto fyzické osoby (ďalej len „osoba“).

§ 14 Ak je predmetom predaja prevádzková jednotka, ktorá sa nachádza na pozemku, ku ktorému má
právo hospodárenia organizácia, ktorej súčasťou je prevádzková jednotka, musí sa táto prevádzková
jednotka predať aj s týmto pozemkom.

39. Podľa § 15a zákona č. 138/1991 Zb., ak (1) poľnohospodárska a nepoľnohospodárska pôda,

ktorá bola vo vlastníctve obcí k 31. decembru 1949 a pokiaľ sa nachádza ku dňu účinnosti tohto
zákona v majetku Slovenskej republiky, prechádza do vlastníctva obce, z majetku ktorej sa previedla
do národného majetku podľa osobitného predpisu27) a ak už do jej vlastníctva neprešla podľa § 2 .

(2) Ak obec uvedená v odseku 1 zanikla, prechádza vlastníctvo podľa odseku 1 na obec, ktorá sa stala
jej právnym nástupcom. Ak je právnym nástupcom viac obcí, prechádza pôda podľa odseku 1 do ich
vlastníctva rovnakým dielom. To isté platí, ak sa obec uvedená v odseku 1 rozdelila na dve alebo viac
obcí.
(3) S lesnou pôdou podľa odseku 1 prechádzajú do vlastníctva obcí aj lesné porasty nachádzajúce sa

na tejto pôde ku dňu účinnosti tohto zákona a investičné lesné cesty alebo ich časti vybudované po 31.
decembri 1949.
(4) Investičné lesné cesty alebo ich časti odovzdá do vlastníctva štátna organizácia lesného
hospodárstva, ktorá ich spravuje, na základe žiadosti vlastníka pozemku dohodou o vydaní majetku.
(5) Investičná lesná cesta alebo jej časť prechádzajúca lesnými pozemkami viacerých vlastníkov

prechádza do podielového spoluvlastníctva27a) podľa veľkosti podielu investičnej lesnej cesty na
lesnom pozemku vlastníka.

Podľa § 15b zákona č. 138/1991 Zb., ak (1) Spolu s pôdou a porastami podľa § 15a prechádzajú na obec aj hospodárske budovy a

stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu,
vrátane zastavaných pozemkov, ak tieto boli vo vlastníctve obcí k 31. decembru 1949 a pokiaľ ku dňu
účinnosti tohto zákona sú majetkom Slovenskej republiky.
(2) Ak do vlastníctva obce prechádzajú veci podľa odseku 1, je obec povinná umožniť doterajšiemu
užívateľovi, ktorý s nimi hospodáril do účinnosti tohto zákona, užívať ich bez náhrady do 1. októbra 1992,

ak nedôjde medzi obcou a doterajším užívateľom k inej dohode. Úžitky z užívania patria doterajšiemu
užívateľovi.
(3) Finančné náhrady a rozdiely v stave vydávaných nehnuteľností sa neposkytujú.
Podľa § 15c zákona č. 138/1991 Zb., ak (1) Popri majetku, ktorý sa nestáva vlastníctvom obcí podľa
§ 3 , neprechádzajú z majetku

Slovenskej republiky do ich vlastníctva podľa § 15a a 15b ani pozemky
a) zastavané, na ktorých sú umiestnené budovy a iné stavby a zariadenia, ktoré neprechádzajú do
vlastníctva obcí podľa § 2 alebo
§ 15b ,

b) alebo ich časti, ktoré sa oprávneným osobám poskytli podľa osobitných predpisov na výmenu
alebo ako náhradné za tie, ktoré sa im nemohli vydať,28)
c) na ktorých bola zriadená záhradkárska alebo chatová osada,d) na ktorých sú telovýchovné a športové zariadenia,
e) ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona sa stali súčasťou majetku určeného na privatizáciu na základe už
schváleného privatizačného projektu alebo základného imania schváleného transformačného projektu

podľa osobitných predpisov,29)
f) na ktorých sa nachádzajú ložiská nerastov,30)
g) ktoré do vlastníctva štátu prešli z obcí, ktoré zanikli podľa osobitného predpisu.31)

(2) Obec sa môže vzdať svojho práva na prechod vecí do svojho vlastníctva podľa § 15a a 15b v prípade, ak sa na ne vzťahujú obmedzenia vlastníckeho práva,
alebo osobitný režim ich užívania podľa osobitných predpisov.32)

40. Podľa § 2 zák. č. 307/1992, ak (1) Poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske
pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností1) členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady a
trvalé trávne porasty.1a) Do
poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré slúžia na zabezpečenie účelu využívania

jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia osobitných predpisov2) zostávajú nedotknuté.
(2) Vlastník, prípadne nájomca (ďalej len „vlastník“) pozemkov patriacich do poľnohospodárskeho
pôdneho fondu je povinný podľa účelu jednotlivých druhov pozemkov1a) vykonávať také agrotechnické opatrenia, ktoré zaručujú

ochranu, zachovanie a obnovu prirodzených vlastností poľnohospodárskej pôdy, predchádzajú výskytu
a šíreniu burín, zabraňujú znehodnoteniu a poškodeniu poľnohospodárskej pôdy. Spôsob využívania
poľnohospodárskeho pôdneho fondu musí zodpovedať prírodným podmienkam v danom území,
zaručovať funkčnú spätosť prírodných procesov v krajinnom priestore a nesmie ohrozovať ekologickú
stabilitu územia.2a)

41. Základným predpokladom určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, súd sa musí zaoberať otázkou
existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom tento musí
byť daný aj v čase rozhodovania.

42. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto
jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu,
ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba
účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej

prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia
budúcich sporov strán sporu. Právny záujem na navrhovanom určení vlastníckeho práva žalobcu je daný
nutnosťou zosúladenia faktického užívacieho stavu so stavom právnym.

43. Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že vlastníctvo k parc.č. XXXX/XX a XXXX/XXX nadobudol v

zmysle ust. § 2 d) zák. č.138/1991 Zb. s účinnosťou od 1.7.2009. Vlastníctvo k uvedeným pozemkom
mu svedčí z dôvodu, že na týchto sú umiestnené stavby skleníkov, ktoré nadobudol v súlade s ust. §
2 ods.6 zák. č.138/1991 Zb. a to kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 15.6.1994 postupom podľa § 47 b)
zák. č.92/1991 Zb. Vo vzťahu k pozemkom KNC XXXX/X a KNC XXXX/XXX tvrdil, že vlastnícke právo
k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudol podľa zák. č.138/1991 Zb. s účinnosťou k 1.5.1991. Podporne

ako na právny titul poukázal na ust. § 14 zák. č.427/1990, z ktorého vyplýva, že ak je predmetom
predaja prevádzková jednotka, ktorá sa nachádza na pozemku, ku ktorému má právo hospodárenia
organizácia, ktorej súčasťou je prevádzková jednotka, musí sa táto predať aj s týmto pozemkom. Neskôr
v priebehu súdneho konania tvrdil, že vlastníctvo k uvedeným pozemkom mu svedčí titulom ust. § 2 d)
zák. č.138/1991 Z.z., v zmysle ktorého okrem pozemkov pod stavbami do vlastníctva obcí prechádza aj

priľahlá plocha, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.44. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že v zmysle ust. § 2 ods.1 zák. č.518/1990 Zb.
prešla na žalobcu zakladateľská funkcia voči Záhradníckemu a sadovníckemu podniku štátny podnik,
ktorý s účinnosťou k 14.7.1992 vstúpil do likvidácie.

45. Z ust. § 2 ods.2 zák. 138/1991 Zb. vyplýva, že veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym
podnikom, ku ktorým prešla zakladateľská funkcia na obec prechádzajú z majetku SR do vlastníctva
obce.

46. Z ods. 6 uvedeného zákonného ustanovenia však vyplýva, že veci uvedené v ods. 2 podliehajúce
prevodom vlastníctva na iné právnické a fyzické osoby podľa osobitných predpisov (zák. č.427/1990 Zb.)
sa stanú majetkom obce po tom, čo sa podľa týchto predpisov rozhodne, že sa nezaradia do zoznamu
prevádzkových jednotiek určených na účely prevodu vlastníctva alebo ak sa z tohto zoznamu vylúčia
ako aj tie veci, ktoré sa nevydražia ani v opakovanej dražbe. Tieto veci nadobudne obec odovzdaním
a ich prevzatím. Ustanovenia iných osobitných predpisov (zák. č.92/1991 Zb.) sa v týchto prípadoch

nepoužijú. Obec môže rozhodnúť, že uplatní postup podľa osobitných predpisov (zák. č.92/1991 Zb.).

47. Podľa žalobcu uvedené nehnuteľností vrátane parcely KNC č. XXXX/X a XXXX/XXX vytvorených
z pôvodnej parcely XXXX o výmere 83 492 m2 boli súčasťou strediska výroby a odbytu kvetov na
ulici Košickej 18, ku ktorému mal Záhradnícky a sadovnícky podnik š.p. (ďalej ZASAP š.p.) právo

hospodárenia.

48. Z ust. § 47 b) zák. č.92/1991 Zb. vyplýva, že pri likvidácii v rámci speňažovania majetku môže
likvidátor tento speňažiť na verejnej dražbe. Iným spôsobom môže postupovať len so súhlasom
ministerstva. Odsek 2 uvedeného zákonného ustanovenia obsahuje iba odkaz na postup pri verejných

dražbách, konkrétne na zák. č.427/1990 Zb. Zák. č. 427/1990 Zb. totižto upravoval podmienky, za
ktorých sa vlastníctvo štátu k niektorým veciam, ku ktorým mali k 01.11.1990 právo hospodárenia štátne
podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a národne výbory prevádza na ďalej určené fyzické alebo
právnické osoby.

49. Pokiaľ sa žalobca rozhodol ku veciam, ku ktorým patrilo právo hospodárenia ZASAP š.p inak
podliehajúcimprávnejúpravezákonač.427/1990Zb.uplatniťpostuppodľazákonač.92/1991Zb.,potom
je vylúčené, aby vlastníctvo k uvedeným veciam nadobudol v súlade s ust. § 2 ods.6 veta prvá a veta
druhá zák. č.138/1991 Zb.

50. Na základe uvedeného, tak žalobca nadobudol vlastnícke právo iba k tým veciam, ku ktorým mal
ZASAP š.p. právo hospodárenia, ktoré sú špecifikované v kúpnej zmluve 51/1994 zo dňa 15.6.1994,
ktorá bola uzatvorená v súlade s výnimkou poskytnutou Ministerstvom pre správu a privatizáciu
národného majetku SR podľa § 47 b) zák. č.92/1992 Zb. zo dňa 3.5.1994. Zo zápisnice o odovzdaní
majetku, ktorý je predmetom kúpy nesporne vyplýva, že predmetom kúpy nie je orná pôda, ktorú štátny

podnik oddelimitoval na Slovenský pozemkový fond dňa 17.10.1994 a to konkrétne parcelu XXXX/
X,X,X,X,X,X,X,X,XX,XX,XX,XX,XX a 17 vedených na LV č. XXXX kat.úz. Solivar.

51. Na základe uvedených skutočností je teda možné vyvodiť jednoznačný záver, že žalobca vlastnícke
právo k vyššie uvedeným pozemkom nenadobudol v súlade s ust. § 2 ods.6 Zák. č.138/1991 Zb. a

súčasne neprichádza do úvahy ani právny titul v zmysle ust. § 14 zák. č.427/1990 Zb. V danom prípade
totižto pri speňažovaní majetku štátneho podniku likvidátorom bol aplikovaný postup podľa § 47 b) zák.
č.92/1991 Zb., teda priamy odpredaj majetku na základe výnimky Ministerstva pre správu a privatizáciu
národného majetku SR zo dňa 3.5.1994.

52. Pokiaľ parc. KNC č. XXXX/X a KN C XXXX/XXX boli pôvodne súčasťou parcely KNC č. XXXX,
ku ktorej mal Záhradnícky a sadovnícky podnik š.p. právo hospodárenia potom aj k uvedeným
nehnuteľnostiam mohol žalobca nadobudnúť vlastnícke právo iba v súlade s ust. § 2 ods. 6 zák. č.
138/1991 Zb. Z uvedeného dôvodu je potom vylúčené, aby žalobca k uvedeným parcelám nadobudol
vlastnícke právo ku dňu účinnosti zák. č. 138/1991 Zb. Totižto aj z ust. § 2 ods. 7 zák. č. 138/1991 Zb.

vyplýva, že obec nadobúda dňom účinnosti tohto zákona iba veci a majetkové práva podľa ods. 1, 2
a 5, teda nie veci uvedené v § 2 ods. 6 citovaného zákona podliehajúce prevodom vlastníctva na iné
právnické a fyzické osoby podľa osobitných predpisov, teda zák. č. 427/1990 Zb. v spojení so zák. č.
92/1991 Zb.53. V čase prebiehajúcej likvidácie štátneho podniku však vstúpila do účinnosti novela zák. č. 138/1991
(zák. č. 306/1992 Zb.) s účinnosťou od 25.06.1992, a to konkrétne prijatím nových zákonných

ustanovení, a to § 15a) až 15c).

54. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že poľnohospodárska ako aj nepoľnohospodárska
pôda, ktorá bola vo vlastníctve obce k 31.12.1949 a pokiaľ sa nachádza ku dňu účinnosti tohto zákona
v majetku Slovenskej republiky prechádza do vlastníctva obce ak už do jej vlastníctva neprešla podľa

§ 2. Spolu s pôdou a porastami prechádzajú na obec aj hospodárske budovy a stavby slúžiace
poľnohospodárskej a lesnej výroby vrátane zastavaných pozemkov ak tieto boli vo vlastníctve obce k
31.12.1949.

55. K právnym podmienkam stanoveným zákonom o majetku obci č. 306/1992 Zb. sa vyjadril aj Ústavný
súd Slovenskej republiky v náleze I. ÚS 75/93, v ktorom uviedol, že zák. č. 306/1992 Zb. potvrdzuje

dve základné podmienky, ktoré je potrebné zachovať, aby sa dalo hovoriť o možnom prechode
veci zo štátneho vlastníctva do vlastníctva obci. Tou prvou je, že majetok musí byť vo vlastníctve
Slovenskej republiky a tou druhou, že sa nachádza v obci. Podobne ako zák. č. 138/1991 Zb. k týmto
podmienkam pripája aj ďalšie, ktoré je potrebné splniť, aby k reálnemu prechodu vlastníctva skutočne
došlo. Zák. č. 306/1992 Zb. prináša dva nové operatívne paragrafy, ktoré sa týkajú hospodárskej a

nepoľnohospodárskej pôdy ako i budov stavieb spojených s jej využívaním. Kritériom ich prevodu na
obec je, že táto pôda, respektíve budovy boli vo vlastníctve obci k 31.12.1949. Na základe uvedených
ustanovení sa preto vlastníctvom obce nestáva tá poľnohospodárska, nepoľnohospodárska pôda
prípadne budovy s ňou spojené, ktoré k termínu 31.12.1949 vo vlastníctve obci neboli.

56. V čase účinnosti zák. č. 306/1992 Zb. vstúpil do účinnosti aj zák. č. 307/1992 Zb. o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý v § 2 ods. 1 uvádza, že poľnohospodársky pôdny fond tvoria
poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmelnice, vinice,
záhrady,ovocnésadyatrvalétrávneporasty.Dopoľnohospodárskehopôdnehofondupatriaajpozemky,
ktoré slúžia na zabezpečenie účely využívania jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia osobitných

predpisov zostávajú nedotknuté.

57.Jenesporné,žepredmetnépozemkymajúcharakterornejpôdyatakýtocharaktermaliajvčase,keď
bolisúčasťouparcelyKNCč.XXXX,kuktorejmalZáhradníckyasadovníckypodnikprávohospodárenia.
V čase účinnosti novely zák. č. 138/1991 Zb. zák. č. 306/1992 Zb. predmetné pozemky tak spĺňali

definíciu poľnohospodárskych pozemkov tvoriacich poľnohospodársky pôdny fond v zmysle definície
ust. § 2 ods. 1 zák. č. 307/1992 Zb.

58. Pokiaľ teda žalobca podľa predloženého delimitačného protokolu mal vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiamnadobudnúťúčinnosťouk01.07.1992takpotomibazasplneniapodmienokuvedených

v § 15a) a 15b) zák. č. 138/1991 Zb., teda pokiaľ boli vo vlastníctve obce do 31.12.1949, čo v
súdnom konaní preukázané nebolo. Skutočnosť, že žalobca nebol vlastníkom sporných nehnuteľností
k 31.12.1949 je podľa názoru súdu prvej inštancie preukázaná aj listom jeho právneho predchodcu
Záhradníckym a sadovníckym podnikom Prešov zo dňa 01.03.1994 adresovaným Ministerstvu pre
správu a privatizáciu národného majetku (č.l. 32), v ktorom uviedol, že orná pôda, ku ktorej mal právo

hospodárenia bola získaná v roku 1957-58 uzatvorením kúpnopredajných zmlúv s vlastníkmi. Na tieto
pozemky bolo vydaný vyvlastňovací protokol - rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu, že došlo k
dobrovoľnému uzatvoreniu kúpnopredajných zmlúv. Vyvlastnenie sa týkalo len jednej parcely aj to za
náhradu ( č.l. 32 ).

59. Z uvedeného dôvodu potom nie je možné považovať delimitačný protokol zo dňa 17.10.1994, na
základe ktorého mali byť sporné pozemky oddelimitované na Slovenský pozemkový fond za neplatný
právny úkon.

60. Okrem iného predpokladom delimitácie je zákonný prechod majetku štátu buď do správy iného

správcu majetku štátu alebo do vlastníctva tretej osoby. Prechod majetku nastáva v tých prípadoch,
v ktorých absentuje prejav vôle previesť právo k dotknutému majetku alebo vlastnícke právo k nemu
zmluvne. Predstavuje teda len doklad - súpis majetku, ktorý bol odovzdaný v nadväznosti na prechodsprávy alebo vlastníctva k tomuto majetku na nový subjekt. Nejde teda o právny úkon majúci charakter
nadobúdacieho titulu vlastníctva nehnuteľnosti v zmysle ust. § 132 Občianskeho zákonníka.

61. Napriek tomu, že žalobca nepredložil presnú identifikáciu sporných parciel, z predloženého
geodetického zamerania skleníkov možno vyvodiť záver, že parcela XXXX/XXX bola vytvorená, okrem
iného aj z parc.č. XXXX/X,X,X a 6 vedených na pôvodnom LV XXXX a parc.č. XXXX/XX bola vytvorená
okrem iného z parc.č. XXXX/X pôvodne vedenej na LV č.XXXX a z parciel XXXX/X,X,XX,XX,XX,XX Q.
XX vedených na pôvodnom LV XXXX.

62. Žalobca ďalej tvrdil, že vlastníctvo k uvedeným pozemkom nadobudol v súlade s ust. § 2 d) zák.
č.138/1991 Zb., keďže ide o pozemky pod stavbami skleníkov, ktoré mal nadobudnúť kúpnou zmluvou
č.51/1994 zo dňa 15.6.1994 pokiaľ ide o parc. KNC XXXX/XXX a 12, pričom parc. č. XXXX/X a XXXX/
XXX majú predstavovať tzv. priľahlú plochu, ktorá svojim umiestnením a využitím má tvoriť neoddeliteľný
celok so stavbou.

63. Ako ďalšiu otázku bolo potrebné vyriešiť, či skleník má charakter nehnuteľností. Vo všeobecnosti
platí, že stavba má charakter nehnuteľností, len ak je spojená so zemou pevným základom. Napriek
tomu,žedo1.8.2000stavebnýzák.č.50/1976Zb.nedefinovalpojempevnéspojeniesozemou,uvedená
právna úprava je aplikovateľná aj pre daný prípad, teda že pevným spojením so zemou sa rozumie

spojenie pevným základom; upevnenie strojnými súčiastkami, alebo zvarom o pevný základ v zemi,
alebo inú stavbu; ukotvenie pilótami, alebo lanami s kotvou v zemi, alebo na inej stavbe; pripojenie na
siete a zariadenia technického vybavenia územia, alebo umiestnenie pod zemou.

64. Špecifickou priestorovou stavbou je skleník, ktorý je so zemou spojený pevným základom len

v mieste styku s konštrukciou, ktorá vymedzuje plochu skleníka, teda nie v celej ploche, ktorá sa
nachádza pod skleníkovou konštrukciou. To je dané účelom tejto stavby, teda jej využitím na konkrétnu
poľnohospodársku výrobu, ktorá sa realizuje na pôde. Napriek tomu je potrebné považovať za zastavaný
celý pozemok, ktorý je konštrukciou skleníka vymedzený. Stavba nie je totiž tvorená len jej jednotlivými
stavebnými prvkami, ale aj priestorom, ktorý sa v rámci týchto prvkov - zvyčajne pod ich uzavretím

- nachádza; jednotlivé stavebné prvky možno spravidla považovať za ohraničujúce vonkajšiu časť
stavby bez toho, aby bola akokoľvek spochybnená skutočnosť, že stavba je tvorená tiež priestorom
nachádzajúcim sa vnútri týchto prvkov (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 26.6.2013 pod sp.zn.
22Cdo/3099/2012).

65. V danom prípade je potom nedôvodná námietka žalovaných v 4. a 5. rade, že skleník nemá
charakter stavby a to aj z dôvodu, že skleníky podľa predloženého geometrického zamerania nikdy
neboli evidované v katastri nehnuteľnosti.

66. Keďže žalobca mal predmetné skleníky nadobudnúť do svojho vlastníctva za účinnosti zák.

č.265/1992 Zb., potom v zmysle ust. § 43 vykonávacej vyhlášky 594/1992 Zb. sa stavba na liste
vlastníctva eviduje ak nemá pridelené súpisné, ani orientačné číslo, iba opisným spôsobom.

67. Pre danú právnu vec je aplikovateľné aj usmernenie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č.
USM ÚGKK SR 1/2014 zo dňa 14.1.2014, z ktorého vyplýva, že Okresný úrad - katastrálny odbor

spravidla nezapisuje drobné stavby do katastra, prípustné je evidovanie drobných stavieb spojených
so zemou k pevným základom, ktoré majú charakter budovy, pričom Okresný úrad má autonómne
postavenie pri posúdení, či drobná stavba je predmetom evidencie katastra.

68. Súčasne sa v uvedenom usmernení uvádza, že drobnou stavbou nie je napríklad vlek, lanovka,

studňa, stožiar, múrik, cestné teleso, železničný zvršok, priehrada, rybník, bazén, kanál, silážna
jama, parkovisko, letisko, alebo iná spevnená plocha, predajný stánok, hnojisko, alebo prístrešok. Z
uvedeného teda vyplýva, že pre posúdenie či stavba má charakter nehnuteľností nie je rozhodujúce,
či je alebo nie je evidovaná v katastri nehnuteľností. Z predloženého geodetického zamerania vyplýva,
že zamerané skleníky mali betónový základ, teda v čase ukončenia ich výstavby spĺňali charakter

nehnuteľnej veci. Pokiaľ by teda žalobca nadobudol vlastníctvo k stavbám zameraných skleníkov podľa
§ 2 ods.6 veta 3 zák. č. 138/1991 Zb. a to kúpnou zmluvou zo dňa 15.6.1994 v zmysle zák. č. 92/1991
Zb. potom v zmysle ust. § 2 d) zák. č.138/1991 Zb. do jeho vlastníctva prešli aj pozemky pod uvedenýmistavbami vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so
stavbou.
69. Z predloženej kúpnej zmluvy č.51/1994 zo dňa 15.6.1994 vyplýva, že žalobca okrem iného

nadobudol od štátneho podniku skleník, ktorý je umiestnený na parc. č. XXXX/XX a XX. Súčasťou kúpnej
zmluvy bol aj inventarizačný zoznam s uvedením 4 skleníkov a skleníkovej zostavy bez identifikácie,
na ktorých pozemkoch sú umiestnené. Je nesporné, že žalobca kúpnou zmluvou nadobudol do svojho
výlučného vlastníctva stavby skleníka umiestneného na parc.č. XXXX/XX Q. XX, avšak predloženým
geodetickým zameraním nebolo preukázané, že ide o identické skleníky, keďže tieto sú umiestnené na

pozemkoch s označením pôvodného parcelného čísla, ktoré sú rozdielne oproti pozemkom uvedených
v kúpnej zmluve, na ktorých mali byť skleníky umiestnené.

70. Z ust. § 132 Občianskeho zákonníka nesporne vyplýva, že vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom. Z uvedeného dôvodu je potom vylúčené, aby žalobca nadobudol

vlastníctvo k stavbám skleníkov na základe inventarizačného zoznamu, keďže tento nie je právnym
úkonom, na základe ktorého môže dôjsť k prevodu vlastníctva veci na iného vlastníka.

71. V danom prípade sa preto súd I. inštancie stotožnil s námietkou žalovaných v 4. a 5. rade, že
medzi obsahom inventarizačného zoznamu vyhotoveného na podklade kúpnej zmluvy a obsahom

geodetického zamerania sú nezrovnalosti, čo do počtu skleníkov a zároveň oba tieto listinné dôkazy
sú absolútne nespôsobilé preukázať, či skleníky vymedzené v inventarizačnom zozname sú tými istými
skleníkmi, resp. aspoň niektoré z nich ako ich špecifikuje geodetické zameranie.

72. Keďže žalobca nepreukázal, že nadobudol do výlučného vlastníctva stavby skleníkov podľa

predloženého geodetického zamerania kúpnou zmluvou č.51/1994 zo dňa 15.6.1994 potom v zmysle
ust. § 2 d) zák. č.138/1991 Zb. nemohol nadobudnúť ani vlastníctvo k sporným pozemkom, na ktorých
majú byť stavby skleníka umiestnené, resp. tvoria tzv. priľahlú plochu, preto súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

73. Pokiaľ z ust. § 2d) zák. č. 138/1991 Zb. vyplýva, že do vlastníctva obce prechádzajú z vlastníctva
štátu pozemky pod stavbami, ktoré do vlastníctva obce prešli podľa § 2 až 2c) vrátane priľahlej plochy
potom v prípade, ak žalobca v súdnom konaní nepreukázal, ktoré stavby skleníka do jeho vlastníctva
prešli kúpnou zmluvou zo dňa 15.06.1994 postupom podľa § 2 ods. 6 zák. č. 138/1991 Zb, súčasne
nepreukázal, že sporné pozemky sú pozemkami pod stavbami, ktoré nadobudol v zmysle zák. č.

138/1991 Zb., prípadne tvoriacimi tzv. priľahlú plochu, ktorá je právne ako aj faktický priradená ku stavbe
a svojim využitím tvorí so stavbou jeden funkčný celok (zastávaná plocha, ostatná plocha alebo iná
plocha ako sú dvory, oplotené areály škôl, sociálnych zariadení, zdravotníckych zariadení a pod.).

74. V konkrétnom prípade prichádza do úvahy aj aplikácia nálezu Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS

549/2015 zo 16.03.2016 zo záverov, ktorého vyplýva, že z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany
je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostavajú do
vzájomnej kolízie obidve ústavne hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a
princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z

obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať
všeobecné súvislosti tohto tipu kolízie základných práv ako aj individuálne okolnosti konkrétneho
rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože
tento nie je schopný sa nejako dozvedieť o tom ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na
list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Teda aj v prípade

preukázania vlastníckeho práva žalobcu k sporným pozemkom by súd prvej inštancie tohto považoval
za nedbalého vlastníka, ktorý napriek tvrdeniu, že nadobudol vlastnícke právo ešte v roku 1991 prvýkrát
vlastníctvoštátukspornýmpozemkomspochybnilažvroku2013,tedapoviacako20.rokov.Nazáklade
uvedeného, by potom bolo nevyhnutné poskytnúť ochranu vlastníckeho práva žalovaným v 1. až 3. rade
ako dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí spoluvlastnícke podiely k sporným pozemkom nadobudli v

dobrej viere v reštitučnom konaní respektíve kúpnou zmluvou od reštituentov.75. Súd 1. inštancie sa ďalšími námietkami žalovaných nezaoberal, keďže tieto nemohli spôsobiť zmenu
právneho posúdenia a boli by opodstatnené iba za predpokladu preukázania vlastníctva žalobcu k
stavbám skleníkov umiestnených na sporných parcelách.

76. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany sporu bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (uznesenie ÚS SR z 23.4.2004 pod sp.zn. III. ÚS 209/04,
rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997 - sťažnosť č.21522/93 a Zbierka rozsudkov a rozhodnutí
1997 - III).

77. Zároveň súd I. inštancie zamietol žalobu voči žalovanému v 4. rade pre nedostatok jeho vecnej
pasívnej legitimácie v spore, keďže nebol vedený ako vlastník, resp. podielový spoluvlastník sporných
pozemkov, ale iba vykonával správu pozemkov vo vlastníctve štátu.

78. Zároveň sa súd I. inštancie nestotožňuje s tvrdením žalovaných v 4. a 5. rade, že došlo k porušeniu

princípu rovnosti strán sporu realizovaným predbežným právnym posúdením na pojednávaní konanom
dňa 7.9.2020. Na uvedenom pojednávaní súd I. inštancie sa iba stotožnil s námietkou žalovaného v 4.
rade, ktorý sám namietal nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie s tým, že vlastníkom sporných
nehnuteľností je Slovenská republika, ku ktorým iba vykonáva správu. V danom prípade zo strany
súdu nebolo realizované akékoľvek hmotno-právne, resp. procesno-právne poučenie na odstránenie

uvedeného hmotno-právneho nedostatku označenia strán sporu. Súčasne neboli splnené podmienky na
zamietnutie žaloby voči žalovanému v 4. rade z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre vydanie
čiastočného rozsudku v zmysle ust. § 213 CSP.

79. Pokiaľ žalobca súdu doručil návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania s označením SR

- Slovenský pozemkový fond, tento realizoval bez poučenia súdu. Účelom pristúpenia do konania ako
inštitútu sporového konania je odstránenie nedostatku aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý
tu bol už v čase začatia konania a ktorý by inak viedol k zamietnutiu žaloby, pričom sa ukazuje, aby
vec bola prejednaná alebo rozhodnutá v rámci už začatého konania a voči inej osobe (Najvyšší súd ČR
23Cdo/5090/2008). Preto súd uvedenému návrhu žalobcu v súlade s ust. § 79 CSP vyhovel.

80. Podľa § 153 CSP, Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich
strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,

nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

81. Z ust. § 153 CSP nesporne vyplýva, že strany sú povinné prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany uplatniť včas s tým, že tieto nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, pokiaľ
by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd nemusí prihliadnuť na tie
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré sporovou stranou neboli predložené včas a to
najmä, ak by si to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.

82. V danom prípade súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania žalobcu výsluchmi
svedkov, ktoré pôvodne predniesol ešte na pojednávaní konanom dňa 30.06.2021 z dôvodu, že tieto
nielenže neboli uplatnené včas, ale súčasne žalobca neuviedol na preukázanie, ktorých skutkových
tvrdení žiada uvedené dôkazy vykonať. Až na pojednávaní konanom dňa 27.06.2022 uviedol, že osoba

ním navrhovaného svedka JUDr. Viera Andrejková je bývala likvidátorka Záhradníckeho a sadovníckeho
podniku Prešov š.p. s predložením jej písomnej svedeckej výpovede. Z uvedeného teda vyplýva, že
žalobca napriek dĺžke trvania súdneho konania a ešte pôvodnému prednesu návrhu na doplnenie
dokazovania na pojednávaní konanom dňa 30.06.2021 až do dátumu pojednávania konaného dňa
27.06.2022 nevedel, že ním navrhovaný svedok mal postavenie likvidátora jeho právneho predchodcu,

pričom neuviedol žiadne objektívne okolnosti, ktoré by mu bránili súdu oznámiť včas, ku ktorým
skutkovým okolnostiam žiada navrhované dôkazy vykonať. Ďalším dôvodom, pre ktorý súd prvej
inštancie v súlade s ust. § 153 CSP neprihliadal na návrhy na doplnenie dokazovania bola skutočnosť
ich predloženia na pojednávaní konanom dňa 27.06.2022 a z dôvodu zachovania procesných práva povinnosti žalovaných by bolo nevyhnutné uvedené pojednávanie odročiť a umožniť žalovaným v
primeranej lehote zaujať stanovisko k predloženým dôkazom.

83. Vzhľadom na zamietnutie žaloby z dôvodu nepreukázania vlastníctva žalobcu k stavbám skleníkov
podľa geodetického zamerania súd zamietol z dôvodu hospodárnosti konania aj jeho návrh na doplnenie
dokazovania vykonaním ohliadky.

84. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

85. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

86. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1 a úspešným žalovaným v
1.,2.,4. a 5. rade bol priznaný voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%.
87.Ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutépodľa§262ods.2CSPpoprávoplatnostirozhodnutia
súdu vo veci samej.

88. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného v 3. rade súd nárok na náhradu trov konania stranám sporu

nepriznal, keďže žalobca bol v konaní neúspešný a úspešnému žalovanému v 3. rade trovy konania
nevznikli.

89. Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadnej nevznikli
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak,

že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018 pod
sp. zn. 7Cdo/14/2018).

Poučenie:

Proti výroku I., II. a III. možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.
Proti výroku IV. odvolanie prípustné nie je.