Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. december 2021

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 15T/13/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9521100331
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Pulman

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2021:9521100331.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, samosudcom JUDr. Petrom Pulmanom, LL.M.

na hlavnom pojednávaní v Pezinku dňa 30. decembra 2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
Y. W., nar. XX. XX.XXXX v N., trvalo bytom M., M. XXX/XX, okr. N. - T.,

sa uznáva vinnou, že

ako štátna zamestnankyňa Okresného súdu Košice II, so sídlom Štúrova č. 29, 042 11 Košice, zaradená

vo funkcii radca - asistent súdneho oddelenia 2T, po tom, ako dňa 11.10.2019 zistila, že jej neznáma
osoba vložila do vrecka bundy prevesenej na operadle jej pracovnej stoličky bankovku v nominálnej
hodnote 20,- € a 14.10.2019 zistila, že túto bankovku jej tam vložila JUDr. V. W. (pozn. JUDr. V. W.
bola za toto konanie právoplatne odsúdená trestným rozkazom Špecializovaného trestného súdu sp.
zn. 15T/13/2021 z 12.10.2021) za to, že jej dňa 11.10.2019 v rozpore s § 69 ods. 1 Trestného poriadku
a § 195 ods. 1, ods. 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 543/2005 Z. z. o
spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy,

vyhotovila a odovzdala kópiu obžaloby v trestnej veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 2T/22/2018 a
následne ju informovala aj o stave tohto súdneho konania, hoci JUDr. V. W. nemala zákonné oprávnenie
na vydanie kópie časti spisu, ani na poskytnutie informácií o prebiehajúcom konaní, si sumu 20,- €
nechala,

teda

v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijala úplatok,

čím spáchala

zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona

k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa obžalovanej ukladá probačný dohľad nad jej
správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa ustanovuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá povinnosť zúčastniť sa počas plynutia
skúšobnej doby ako verejnosť jedného hlavného pojednávania v trestnej veci za trestný čin prijímania

úplatku podľa § 329 Trestného zákona od začatia hlavného pojednávania až do vyhlásenia rozhodnutia
vo veci samej.Podľa § 61 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest zákazu činnosti výkonu štátnej služby
zamestnanca súdu na 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby podanej dňa 6.10.2021 prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR bol
samosudcom tunajšieho súdu dňa 12.10.2021 vydaný trestný rozkaz, ktorým bola Y. W. uznaná vinnou
zo zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona. Spolu s v tom čase obvinenou Y.
W. bolo predmetným trestným rozkazom rozhodnuté aj o vine z prečinu podplácania podľa § 333 ods.
1 Trestného zákona u spoluobvinenej JUDr. V. W..
Proti tomuto trestnému rozkazu podala Y. W. odpor, na základe ktorého samosudca nariadil vo veci

hlavné pojednávanie.
Vo vzťahu k obvinenej JUDr. V. W. trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
6.11.2021.
Dokazovaním na hlavom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaná Y. W. ako štátna zamestnankyňa
Okresného súdu Košice II, so sídlom Štúrova č. 29, 042 11 Košice, zaradená vo funkcii radca - asistent

súdneho oddelenia 2T, po tom, ako dňa 11.10.2019 zistila, že jej neznáma osoba vložila do vrecka
bundy prevesenej na operadle jej pracovnej stoličky bankovku v nominálnej hodnote 20,- € a 14.10.2019
zistila, že túto bankovku jej tam vložila JUDr. V. W. za to, že jej dňa 11.10.2019 v rozpore s § 69 ods.
1 Trestného poriadku a § 195 ods. 1, ods. 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
číslo 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny

súd a vojenské súdy, vyhotovila a odovzdala kópiu obžaloby v trestnej veci vedenej na tomto súde pod
sp. zn. 2T/22/2018 a následne ju informovala aj o stave tohto súdneho konania, hoci JUDr. V. W. nemala
zákonné oprávnenie na vydanie kópie časti spisu, ani na poskytnutie informácií o prebiehajúcom konaní,
si sumu 20,- € nechala.
Obžalovaná Y. W. vyhlásila, že sa cíti byť nevinná. Samotné skutkové okolnosti nenamietala, jej výhrady

smerovali výlučne k právnej kvalifikácii. Domáhala sa vyslovenia, že z jej strany ide o konanie, ktoré
nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu a oslobodenia spod obžaloby.
Na hlavnom pojednávaní bola obžalovaná podrobne vypočutá. Uviedla, že pracovala ako asistentka
sudcu na trestnom oddelení Okresného súdu Košice II. V marci 2019, čo bol 12. rok jej zamestnania
na súde, bola preradená z dočasnej do stálej štátnej služby. V roku 2016 bola zaradená v súdnom

oddelení 4T, v roku 2019 bola zaradená v súdnom oddelení 2T. Od 1.11.2021 na súde už nepracuje,
štátnozamestnanecký pomer rozviazala dohodou, v súčasnosti pracuje v spoločnosti MOTOSVET
Košice s mesačným príjmom cca 700 eur v čistom. V čase spáchania skutku pracovala pre JUDr. G. B.,
jej nadriadeným bol predseda súdu JUDr. B..
V kancelárii na súde sedeli spolu štyri asistentky, mali zoradené po dva stoly oproti sebe. Ako

asistentkamalaprístupkuvšetkýmveciam,ktorébolipridelenédosúdnehooddeleniasudcu,okremvecí
vyhradených. Do vecí iných súdnych oddelení prístup nemala. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou
- obchodnú akadémiu. Pri nástupe do zamestnania bola oboznámená s právnymi predpismi, ktoré sa
týkali jej pracovného zaradenia, teda aj so spravovacím poriadkom.
K samotnému skutku obžalovaná uviedla, že pokiaľ si pamätá, bol piatok, keď prišla za ňou do kancelárie

advokátka JUDr. W. s tým, že ide prevziať obhajobu obž. Ing. G. a chcela vedieť, kto v tej veci koho
zastupuje a kedy je plánované pojednávanie. Už si nepamätá, či bola s JUDr. W. vopred dohodnutá,
že príde, alebo táto prišla neočakávane bez predchádzajúcej dohody. Obžalovaná má za to, že išlo
o bežné veci, resp. informácie, ktoré sa dajú zistiť aj na internete a nevidela v tom žiadny problém,
že by ich advokátke neposkytla. Keby aj niekto telefonoval a žiadal tieto informácie, tak by mu ich

poskytla.Spisbolvtomčaseusudcuaobžalovanámalauseba„pracovnú“obžalobu(rovnopisobžaloby
nezažurnalizovaný v spise s vlastnými poznámkami, ktoré jej uľahčovali prácu, najmä pri doručovaní),
v ktorej mala poznačené mená obhajcov, kto ktorého obžalovaného zastupuje a z tejto obžaloby časť,
kde boli uvedení obžalovaní, skutky a právna kvalifikácia, teda po odôvodnenie, odfotila na kopírovacom
zariadení a fotokópiu poskytla JUDr. W.. Počas rozhovoru s JUDr. W. bola v kancelárii ešte jedna

kolegyňa, ktorá však ich komunikáciu nezachytila. Nepamätala si, či o návšteve JUDr. W. informovala
sudcu.
Advokátkajejpovedala,žebudevpondeloktelefonovať,žeakobolovovecirozhodnuté,lebovpondelok
malo byť pojednávanie. Aj sa čudovala, že JUDr. W. chcela prevziať obhajobu vo veci, pretože na
pojednávaní sa už čítali listiny a mali informácie, že niektorí obžalovaní, ktorí boli vo väzbe, sa chcúpriznať. V pondelok jej potom JUDr. W. písala SMS a pýtala sa, ako rozhodli, na čo jej obžalovaná
odpovedala, že rozhodnuté nebolo.
V piatok, po odchode JUDr. W. zistila, že vo vrecku bundy, ktorú mala zloženú na operadle stoličky,

je bankovka v nominálnej hodnote 20 eur. Najprv si myslela, že jej ju tam dala niektorá z kolegýň za
náramky, ktoré v tom čase vyrábala a nosila na predaj do práce. Keď sa nikto nehlásil, že by jej bankovku
do bundy dal, začala mať podozrenie, že táto je od JUDr. W. a preto, keď jej advokátka v pondelok
písala a pýtala sa ako skončilo pojednávanie, sa jej spýtala, či jej ona dala do bundy prekvapenie. To
jej formou SMS JUDr. W. potvrdila. Bankovku odložila do svojho pracovného stola. Od novembra 2019

mala zdravotné problémy, v dôsledku ktorých bola práceneschopná do konca februára 2020. Do práce
nastúpila 1.3.2020 priamo do služby.
Predmetných 20 eur od JUDr. W. nepovažovala za úplatok, pretože fotokópiu časti obžaloby neurobila
za peniaze, vôbec o nich nevedela. Nie je zločinec, peniaze chcela aj vrátiť, ale odo dňa skutku sa
vlastne už nestretli a ešte donedávna ich mala v šuplíku v práci na okresnom súde. Pripustila, že
predmetná bankovka môže byť stále v kancelárii na súde, kde zostali aj nejaké jej osobné veci, ktoré

si doteraz nevyzdvihla, hoci štátnozamestnanecký pomer ukončila. Bývalé kolegyne ju informovali, že
jej osobné veci má niekde zbalené, ale ešte si pre ne nebola, nakoľko to nie je pre ňu príjemné sa
tam ukazovať. Odvtedy, ako si pre ňu prišla NAKA do práce, už v práci nebola. Aj dohodu o ukončení
štátnozamestnaneckého pomeru podpísala pred budovou súdu. Na vydanie predmetnej bankovky
nebola v prípravnom konaní vyzvaná.

SJUDr.W.nemáinakbližšívzťah.Poznájuzprácenaokresnomsúdetak,akomnožstvoinýchobhajcov,
ktorí chodia na pojednávania. S menovanou advokátkou si vyká. Nevie, odkiaľ táto má jej telefónne
číslo, ale ona mala v mobile uložené množstvo telefónnych čísel obhajcov a prokurátorov, s ktorými
služobne telefonovala aj prostredníctvom súkromného mobilu a nemôže vylúčiť, že si pri nejakej takejto
komunikácii jej číslo JUDr. W. uložila.

Nahliadnutie do spisu, prípadne urobenie kópií zo spisu sa inak oficiálne vybavuje v informačnej
kancelárii, na ktorú však JUDr. W. neodkázala, pretože podľa nej išlo o bežne dostupné informácie a
ak by hocikto hoci len zatelefonoval, tak by mu tieto informácie poskytla. Sudcovia dávajú obžaloby
napr. novinárom, preto v tom nevidela problém. Do trestnej kancelárie za asistentkami bežne chodili
obhajcovia, prokurátori, vyšetrovatelia, novinári, a rôzne iné stránky a preberali si tu písomnosti, robili sa

im aj kópie zo spisov. Obžalovaná si je pritom vedomá správneho postupu v prípade, že chce účastník
konania, príp. iná osoba, vyhotoviť kópiu zo spisu, teda, že by sa mal dostaviť do informačnej kancelárie,
ktorákontaktujepríslušnéhosudcuainformujehootejtoskutočnosti.Neviepovedať,čoimsudcahovorí,
ale ona vždy dostala pokyn, aby odovzdala spis do informačnej kancelárie, kde sa potom vyhotovovali
kópie.

V závere obžalovaná pripustila, že informácie o osobách, ktoré sú obžalované, za aké skutky a ako sú
tie skutky právne kvalifikované, príp. kto ich zastupuje, sa nedajú vyhľadať bežne na internete, aj keď
predtým uviedla opak. Osoba, ktorá má o tieto informácie záujem, to môže zistiť len tak, že sa na hlavné
pojednávanie dostaví, pretože toto je verejné. Obžalovaná pripúšťa len jednu návštevu JUDr. W. v tejto
veci, o druhej nič nevie. Obžalovaná si uvedomuje, že JUDr. W. jej mala dať plnú moc a bez takejto

plnej moci nemala na vyhotovenie kópie právny nárok, čo bol aj dôvod, že táto nešla do informačnej
kancelárie.
Svedkyňa JUDr. V. W. uviedla, že v roku 2019 pracovala ako advokátka a vykonávala zastupovanie
občanov aj ako obhajca v trestnom konaní. Obžalovanú poznala z titulu výkonu funkcie advokátky ako
asistentku, ktorá v tom čase pracovala na trestnom oddelení Okresného súdu Košice II, ich vzťah nebol

nejaký bližší, hodnotí ho ako bežný pracovný vzťah, vykali si. Z pracovných dôvodov mali na seba aj
telefonické kontakty.
Svedkyňu oslovil známy, W. I., či by mu nevedela zabezpečiť obžalobu v trestnej veci Ing. G. a spol.
a prípadne zistiť, aký je stav v tejto veci. Svedkyňa oslovila obžalovanú, pričom už pre odstup času
nevedela povedať, či sa vopred dohodli, že sa za ňou zastaví v práci, alebo prišla bez dohody priamo.

Povedala jej, že zvažuje prevziať obhajobu obž. Tarabčáka. Informovala sa, či by bolo možné dostať
kópiu obžaloby, resp. nahliadnuť do spisu. Obžalovaná jej umožnila nazrieť do spisu a urobila jej aj
kópiu obžaloby. Svedkyňa si nepamätá, či to bola celá obžaloba, ale bolo tam dosť veľa listov, tak asi
celá. Obžaloba, ktorú jej obžalovaná poskytla bola klasická obžaloba, tak ako bola podaná, svedkyňa si
nepamätá, že by na nej boli nejaké poznámky, či mená obhajcov. Nezaujímalo ju, kto je tam ako obhajca

činný, zaujímal ju stav veci.
Následne sa svedkyňa u obžalovanej telefonicky alebo SMS, to už nevedela špecifikovať, informovala,
že čo bolo na pojednávaní, aký bol výsledok. Išla za ňou aj osobne a obžalovaná jej umožnila zo
spisu prečítať zápisnicu z hlavného pojednávania. Po tejto druhej návšteve ju obžalovaná následnekontaktovala prostredníctvom SMS, že či to bola ona, kto jej nechal v bunde prekvapenie. Svedkyňa
uviedla, že počas tej druhej návštevy, keď na chvíľku obžalovaná odbehla z kancelárie, sama z vlastného
uváženia jej vložila 20-eurovú bankovku do bundy alebo svetra, ktorý mala prehodený cez operadlo

stoličky (po prečítaní prepisov záznamov telekomunikačnej prevádzky svedkyňa pripustila, že bankovku
nechala v bunde pri prvej návšteve). Svedkyňa nevedela uviesť, či bola v tom čase v kancelárii aj nejaká
iná osoba. Obžalovaná za poskytnutú obžalobu a informácie nič nežiadala a svedkyňa poskytnutie
finančnej hotovosti vnímala ako poďakovanie za ústretovosť. Je si vedomá, že na to, aby mohla
nahliadnuť do spisu, príp. z neho získať kópiu, potrebuje plnú moc a to bol aj dôvod, prečo nešla do

informačnej kancelárie, ale priamo na trestné oddelenie. Nešla tam s tým, že by automaticky počítala, že
jej bude vyhovené, očakávala aj negatívnu odpoveď. Do obžaloby, ktorú jej obžalovaná poskytla, dala
nahliadnuť W. I., pričom sa nevyjadrila k otázke, prečo s ňou menovaný ohľadne obžaloby komunikoval.
Rovnako sa nevyjadrila, na základe čoho dospela práve k sume 20 eur. Za poskytnutie kópie obžaloby
jej neboli zo strany obžalovanej účtované hotové výdavky.
Od druhej návštevy s obžalovanou už nebola v žiadnom kontakte až do konania tohto hlavného

pojednávania. Keď bol svedkyni doručený trestný rozkaz v tejto veci, obžalovaná jej telefonovala, ale
svedkyňa hovor neprijala, ani jej netelefonovala späť. Svedkyňa v súčasnej dobe nepracuje, nakoľko jej
bol trestným rozkazom uložený trest zákazu činnosti výkonu povolania advokáta.
Na otázku obžalovanej, či si uvedomuje, do akej situácie ju dostala, sa svedkyňa nevyjadrila, prejavila
však nad celou situáciou ľútosť.

So súhlasom obžalovanej a prokurátora boli prečítané zápisnice o výsluchoch svedkov X. M., W. I. a
X. K..
Prví dvaja menovaní svedkovia využili svoje právo a vo veci nevypovedali.
Svedkyňa K. uviedla, že obžalovanú pozná, boli kolegyne na OS Košice II, JUDr. W. pozná z
pojednávaní, ani z jednou nie je v príbuzenskom pomere. Na návštevu JUDr. W. si nespomína, do

kancelárie k nim chodí veľa stránok, sú tam štyri kolegyne a ona si obvykle nevšíma, čo vybavujú jej
kolegyne so stránkami, vždy sa snaží sústrediť na svoju prácu. Nevšimla si, že by obžalovaná poskytla
JUDr. W. nejaký spis k nahliadnutiu.
So súhlasom obžalovanej a prokurátora bol prečítaný znalecký posudok č. 50/2020 (č. l. 93-114)
z odboru Elektrotechnika, odvetvie riadiaca technika, výpočtová technika (hardvér), odhad hodnoty

elektrotechnických zariadení a elektroniky a počítačové programy (softvér) Ing. X. K., PhD. Znalec
v posudku extrahoval dáta z mobilných telefónov, ktoré vydali obžalovaná a JUDr. V. W.. Súčasťou
posudku je v prílohe č. 2 aj zaistená komunikácia, ktorá sa týka priamo skutku, ktorý je predmetom tohto
konania. Podstatná časť predmetnej komunikácie 14.10.2019 prebehla formou SMS nasledovne:
JUDr. W. o 10.46 hod.: „Lenka dobrý je rozhodnute?“

Obžalovaná o 10.58 hod.: „To vy ste mi nechali prekvapenie vo vrecku?“
JUDr. W. o 11.00 hod.: „J vy si kupite co chcte potrebujete kedy termin?“
Z ďalšej komunikácie medzi nimi vyplýva, že obžalovaná informuje advokátku o termíne, na ktorý
bolo hlavné pojednávanie odročené, tiež o tom, že obžalovaní sa priznali, jeden z nich sa nepriznal k
jednému skutku a v tomto smere prokurátor navrhol doplniť dokazovanie a na doplňujúcu otázku, ktorý

sa nepriznal, obžalovaná uviedla jeho meno. Ďalej sa advokátka opakovane informuje o možnosti prísť
za obžalovanou na súd, obžalovaná jej odpovedá, kedy sú návštevy možné, tiež sa JUDr. W. dopytuje na
aký termín bolo pojednávanie odročené. K jednej takejto otázke JUDr. W., či môže prísť za obžalovanou,
jej táto odpovedá kedy, ale že jej nebude vedieť dať spis, lebo bude mať v práci doktora a JUDr. W. jej
odpovedá, že spis nebude potrebovať.

Súd prečítal aj prepisy záznamov telekomunikačnej prevádzky (č. l. 140 - 150) tel. čísla 421903607767,
ktoré boli spracované na základe odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky vykonaného
na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB-ŠTS-
V-529-1/19-3Ntt-110 zo dňa 30.07.2019 v čase od 30.07.2019 do 30.10.2019, predĺženého príkazom sp.
zn. BB-ŠTS-V-661-1/19-3Ntt-146 na obdobie do 10.12.2019. Uvedené telefónne číslo používala JUDr.

V. W.. Priepisy rovnako potvrdzujú už zistenú komunikáciu medzi obžalovanou a JUDr. W. tak, ako to
bolo konštatované v znaleckom posudku.
Na návrh prokurátora bol prečítaný dodatok č.10 k rozvrhu práce na rok 2016 OS Košice II. (č. l. 13-32),
ku ktorému je potrebné skonštatovať, že sa netýka žalovaného obdobia a zaradenie obžalovanej bolo
v roku 2016 iné. Jej zaradenie mal súd za preukázané jednak zo samotného vyjadrenia obžalovanej a

najmäzjejpracovnéhohodnotenia,urobenéhopredsedomsúdu,podľaktoréhood13.06.2011pracovala
na súde vo funkcii radca - asistent. Prijatá bola do dočasnej štátnej služby a od 1.6.2019 bola vykonaná
zmena jej štátnozamestnaneckého pomeru zaradeným do stálej štátnej služby.Zaradenie obžalovanej do konkrétneho súdneho oddelenia uvedeného vo výroku rozsudku mal súd za
preukázané z jej vyjadrenia, o ktorom nevznikli dôvodné pochybnosti, keď rozvrh práce z roku 2016 bol
v tomto smere nepoužiteľný. Rovnako súd považoval za nespornú z vyjadrenia strán spisovú značku

veci, v ktorej obžalovaná konala tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Tu je potrebné uviesť, že
súd skutkové okolnosti oproti podanej obžalobe upravil doplnením zisteného a preukázaného zaradenia
obžalovanej na súde, ako aj konštatovaním, že vo veci spoluobvinenej JUDr. V. W. už bolo právoplatne
rozhodnuté a najmä upravením časových súvislostí, kedy bola suma 20 eur obžalovanej poskytnutá a
kedyzistila,odkohojudostalaazačo.Tútozmenusúdpovažovalzapotrebnúvykonať,abybolozrejmé,

že aj pri presnej špecifikácii časových a skutkových okolností došlo konaním obžalovanej k naplneniu
zákonných znakov žalovaného zločinu, reagujúc tak najmä na obhajobu obžalovanej, že ona žiadne
peniaze od JUDr. W. nepýtala.
Z vyššie uvedených dôkazov mal súd potom za preukázané, že obžalovaná na základe požiadavky
advokátky JUDr. W. tejto urobila z časti súdneho spisu Okresného súdu Košice II. sp. zn. 2T/22/2018
kópiu a to napriek tomu, že mala vedomosť, že táto na vyhotovenie tejto kópie nemá zákonný nárok.

Následne zistila, že jej za túto „ústretovosť“ JUDr. W. bez jej vedomia do jej oblečenia dala sumu 20 eur
a túto si po tomto zistení nechala. Okrem vyhotovenia kópie zo spisu obžalovaná dávala JUDr. W. aj
informácie o prebiehajúcom súdnom konaní.
Po takto zistenom skutkovom stave súd prijal o konaní obžalovanej nasledovný právny záver.
Podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona zločin prijímania úplatku spácha ten, kto v súvislosti s

obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú
osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok.
Podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku obvinený, obhajca, poškodený, oznamovateľ, ak nie je zároveň
poškodeným a zúčastnená osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom
prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora

majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o
totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie
údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov
a ich častí; také trovy neuhrádza prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny
tajomník a asistent prokurátora. Také isté právo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a

zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na
právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu urobiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom
konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv.
Podľa § 195 ods. 1, ods. 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 543/2005 Z.
z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské

súdy nazerať do súdneho spisu možno na súde v informačnom centre súdu, v odôvodnených prípadoch
aj v príslušnom súdnom oddelení, ale vždy pod dohľadom povereného zamestnanca súdu. Nazerať
do súdneho spisu možno len v pracovných dňoch a v presne určenom čase. Údaje o tom, kde a kedy
možno nazrieť do súdneho spisu, uvedú sa na informačnej tabuli súdu. Podrobnosti o nazeraní do
súdneho spisu určí predseda súdu. O nazretí do súdneho spisu vyhotoví poverený zamestnanec súdu

uvedený v odseku 1 úradný záznam podľa vzoru č. 1 uvedeného v prílohe č. 4. Ak sa zo súdneho
spisu vyhotovujú fotokópie, vyhotoví zamestnanec uvedený v odseku 1 úradný záznam podľa vzoru č. 2
uvedeného v prílohe č. 4. Ak sa vyžaduje na nazretie do súdneho spisu, vyhotovovanie výpisov, odpisov
alebo fotokópií súhlas predsedu senátu v úradnom zázname o nazretí do súdneho spisu a v zázname
o vyhotovení fotokópií zo súdneho spisu sa uvedie aj titul, meno a priezvisko sudcu, ktorý nazretie do

súdneho spisu povolil.
Z uvedených zákonných ustanovení je jednoznačne preukázané, že obžalovaná tým, že vyhotovila
kópiu časti súdneho spisu priamo na oddelení, bez súhlasu predsedu senátu, bez toho, aby o tom
urobila záznam do spisu a to na základe požiadavky osoby, ktorá vo veci nevystupovala ako obhajca,
porušilasvojeslužobnépovinnostiradcu-asistenta.NakoľkoJUDr.V.W.nedisponovalaplnoumocouna

zastupovanie žiadnej osoby v tejto veci, obžalovaná tak mohla urobiť výhradne na základe rozhodnutia
zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená.
Za vyššie uvedené protiprávne konanie prijala peňažné plnenie, na ktoré nebol zákonný nárok. Súd za
moment prijatia tohto plnenia považoval okamih, keď obžalovaná zistila, od koho a za čo boli peniaze,
ktoré tri dni pred týmto zistením našla vo svojom oblečení. Od tohto momentu bola uzrozumená, že

peniaze jej boli inou osobou poskytnuté za to, že jej vyhotovila kópiu časti spisu, na čo táto osoba nemala
zákonný nárok. To sa týka aj jej následného konania, keď tejto osobe poskytovala ďalšie informácie o
prebiehajúcom súdnom konaní, pričom nebola osobou oprávnenou na poskytnutie takýchto informácií,vychádzajúc z ustanovení § 6 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého súd informuje verejnosť o
trestnom konaní poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom.
Pokiaľ obžalovaná namietala, že ona od nikoho peňažné plnenie nežiadala a ani si nedala sľúbiť,

táto obhajoba ju nemôže zbaviť trestnej zodpovednosti. Tak, ako to už bolo uvedené, je jednoznačne
preukázané, že obžalovaná si nechala peniaze, ktoré jej boli poskytnuté za jej konanie v rozpore so
zákonom.To,žesiichnechala,súdpovažujezaichprijatievzmysleskutkovejpodstatyzločinuprijímania
úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona. Trestné je totiž aj prijatie, nielen to, že si páchateľ dá
úplatok sľúbiť alebo ho žiada. V tomto smere nemôže obstáť ani obhajoba obžalovanej, že peniaze dala

do šuplíka v pracovnom stole a nemala možnosť ich vrátiť. Z prílohy k znaleckému posudku totiž vyplýva,
že komunikácia obžalovanej s JUDr. W. vo veci záujmu druhej menovanej o priebeh dokazovania vo veci
vedenej pod sp. zn. 2T/22/2018 prebiehala aj po zistení obžalovanej, že práve ona jej dala peniaze za
porušenie služobných povinností a je možné z nej usudzovať, že došlo aj k ich následnému osobnému
stretnutiu. Z ich vzájomnej komunikácie uvedenej v prílohe znaleckého posudku vyplývajú dohodnuté
termíny, kedy za obžalovanou JUDr. W. môže prísť a následne bez toho, že by sa konštatovalo, že k

nim nedošlo, sú dohodované termíny ďalšie. Obžalovaná mala teda dostatočný časový priestor, a to až
do doby, keď sa začalo trestné konanie, odmietnuť prijatie finančného plnenia, čo neurobila.
Ďalšie námietky obžalovanej smerovali k tomu, že nekonala vo veci všeobecného záujmu a preto by
malo byť jej konanie kvalifikované ako prečin prijímania úplatku podľa § 328 ods. 1 Trestného zákona,
ktorý spácha ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada

alebo si dá sľúbiť úplatok, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce
zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie.
Súd sa nestotožnil ani s touto námietkou obžalovanej, a to s odkazom na znenie § 131 ods. 1
Trestného zákona, podľa ktorého sa za vec všeobecného záujmu na účely tohto zákona považuje
záujempresahujúcirámecindividuálnychprávazáujmovjednotlivca,ktorýjedôležitýzhľadiskazáujmov

spoločnosti.
Podľa § 131 ods. 3 Trestného zákona úplatkom sa rozumie vec alebo iné plnenie majetkovej či
nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok.
V nadväznosti na tieto ustanovenia Trestného zákona v súvislosti s konaním obžalovanej je potrebné
poukázať na ustanovenie § 1 Trestného poriadku, podľa ktorého Trestný poriadok upravuje postup

orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli
podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať
základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.
Z uvedeného vyplýva, že konanie podľa ustanovení Trestného poriadku nie je konaním vo veci
individuálnych práv občanov, ale reprezentuje práve všeobecný záujem na riadnom vykonaní trestného

konania.
Obžalovaná sa z titulu svojho zamestnania a funkčného zaradenia podieľala na plnení zverených úloh,
ktoré je v prípade nakladania so spisom nutné považovať za obstarávanie veci všeobecného záujmu a
nie veci týkajúcej sa individuálnych práv občanov, napr. osôb obžalovaných.
V zmysle rozhodnutia NS SR R 21/2015 súvislosť s obstarávaním veci všeobecného záujmu v zmysle

§ 329 ods. 1 Trestného zákona je daná vždy vtedy, ak páchateľ bez právneho titulu prijme, žiada alebo
si dá sľúbiť materiálnu alebo inú protislužbu za svoje predchádzajúce, prebiehajúce alebo nasledujúce
konanie pri obstarávaní určitej veci (vecí) všeobecného záujmu. Také obstarávanie totiž nie je spojené
so vznikom akéhokoľvek nároku na plnenie peňažnej alebo nepeňažnej povahy (úplatok v zmysle § 131
ods. 3 Trestného zákona), mimo právneho režimu odmeňovania toho, kto obstarávanie dotknutých vecí

všeobecného záujmu z dôvodu svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie vykonáva.
Teda v prípade obžalovanej platí, čo už súd naznačil vyššie, že prijala úplatok za jej konanie, ktoré
urobila v minulosti tým, že si nechala peniaze po zistení, kto jej ich a za čo poskytol. Štátny zamestnanec
jednoducho nemôže prijať za svoju služobnú činnosť žiadne „poďakovanie“ či „prekvapenie“.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovení § 34

Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. l Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Zaspáchaniezločinuprijímaniaúplatkupodľa§329ods.1Trestnéhozákonajeustanovenýtrestodňatia
slobody na 3 až 8 rokov.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Súd u obžalovanej zistil poľahčujúcu okolnosť podľa ustanovenia § 36 písm. j) Trestného zákona, teda,
že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život.
Prečítanými správami z miesta bydliska, evidenciou priestupkov, služobným hodnotením a odpisom z
registra trestov bolo totiž preukázané, že obžalovaná nespáchala žiadny priestupok, nebola v minulosti
odsúdená za spáchanie trestného činu a v zamestnaní bola hodnotená kladne, kde si ako štátna

zamestnankyňa pracovné úlohy plnila riadne, svedomito a včas.
Priťažujúce okolnosti zistené neboli.
Pokiaľ v trestnom rozkaze bola obžalovanej priznaná aj poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l)
Trestného zákona, teda, že sa k spáchaniu trestného činu priznala a úprimne ho oľutovala, súd na
základe bezprostrednosti a ústnosti súdneho konania dospel k záveru, že táto poľahčujúca okolnosť

nie je namieste, najmä z hľadiska absencie úprimnej ľútosti na strane obžalovanej. Obžalovaná síce
skutkové okolnosti priznáva, ale súčasne namieta právnu kvalifikáciu a dokonca v rámci vyjadrenia sa
k výpovedi svedkyne, ktorá jej úplatok poskytla, reagovala otázkou na svedkyňu, či si táto uvedomuje,
do akej situácie ju dostala. V tomto smere si samosudca nemôže odpustiť odpoveď obžalovanej, aj keď
otázka nesmerovala k jeho osobe, že v prvom rade sa do tejto situácie dostala sama, svojím konaním.

Nakoniec aj z výpovede svedkyne vyplýva, že keď išla za obžalovanou, počítala aj s možnosťou, že jej
požiadavke nevyhovie a obžalovaná tak mohla a mala urobiť. Každá zo zúčastnených osôb tu tak má
svoj diel zodpovednosti a nemôže byť obžalovanej na prospech pričítané, že by svoje konanie úprimne
oľutovala. O úprimnú ľútosť by mohlo ísť v prípade, že by obžalovaná aspoň po začatí trestného konania
20 eur buď vrátila, alebo sama dobrovoľne vydala orgánom činným v trestnom konaní a nevyhovárala

sa, že tak urobiť nemohla.
Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi bolo potom povinnosťou súdu znížiť
hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čo znamenalo, že v konečnom dôsledku obžalovanej
mohol byť ukladaný trest odňatia slobody na 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace.
S prihliadnutím na to, že u obžalovanej ide o prvé odsúdenie za spáchanie trestného činu, súd dospel k

záveru, že za spravodlivý a primeraný je možné považovať trest odňatia slobody na samej dolnej hranici
trestnej sadzby vo výmere 3 (tri) roky, výkon ktorého s prihliadnutím na doterajší riadny život obžalovanej
podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Skúšobná doba bola ustanovená v trvaní 3 (troch) rokov, keď ju súd mohol ustanoviť na 1 až 5 rokov. Tu
prihliadol na dĺžku ukladaného trestu s tým, že skúšobnú dobu uloženú v trvaní kratšom, ako je samotná

výmera trestu odňatia slobody v intenciách účelu trestu považoval za neprimeranú.
Tu je potrebné uviesť, že probačný dohľad nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe bol uložený
iba na základe určenej povinnosti nariadiť v prípade podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody túto formu dohľadu v § 51 ods. 1 Trestného zákona. Súd nepovažuje obžalovanú za tak
narušenú, aby bolo potrebné nad ňou vykonávať dohľad, ale v tomto smere musí rešpektovať zákonom

určené mantinely. S nariadením dohľadu potom nastupuje povinnosť súdu uložiť primerané povinnosti a
obmedzenia. Za primeranú a účel trestu naplňujúcu, aj vzhľadom na postoj obžalovanej, súd považoval
povinnosť zúčastniť sa aspoň jedného hlavného pojednávania v trestnej veci za zločin prijímania úplatku
a to od začiatku hlavného pojednávania až do vyhlásenia rozsudku vo veci samej.
Naproti trestnému rozkazu obžalovanej nebol určený zákaz kontaktovať JUDr. V. W. a to aj na základe

skutočností zistených na hlavnom pojednávaní, že vo vzájomnom kontakte takmer od spáchania činu
neboli.
Nakoľko obžalovaná trestný čin spáchala v súvislosti s plnením jej služobných povinností štátneho
zamestnanca súdu, bol jej uložený aj trest zákazu činnosti výkonu štátnej služby zamestnanca súdu na
5 (päť) rokov, ktorý súd mohol ukladať na 1 až 10 rokov.

v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijala úplatok,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku podľa § 309 ods.
1 Trestného poriadku.