Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 36Cbi/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121202757
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3121202757.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu FENESTRA Sk, spol. s r.o. so

sídlom Priemyselná 17, 953 01 Zlaté Moravce, IČO 36 521 451, zast. Matejka & Haluška s.r.o., Lazovná
20, 974 01 Banská Bystrica, IČO 47 257 415 proti žalovanému Construction s.r.o. so sídlom Nadlice 64,
956 32 Nadlice, IČO 31 106 064, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., Legionárska
7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO 52 536 891, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Návrh žalobcu na prerušenie konania s a z a m i e t a .
III. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal určenia, že reštrukturalizačný plán žalovaného

ako dlžníka, potvrdený uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 09.04.2021,
zverejneným v Obchodnom vestníku č. 72/2021 zo dňa 16.04.2021, je neúčinný voči žalobcovi ako
veriteľovi vo vzťahu k pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 8 v celkovej zistenej
výške 452 761,05 €; pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 9 v celkovej zistenej výške
59 006,07 € a pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 9 v celkovej zistenej výške 14 847,50
€. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

1.2. V žalobe žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa
01.07.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku číslo 130, časti Konkurzy a reštrukturalizácie, zo
dňa 08.07.2020, bolo voči žalovanému, podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
v aplikovateľnom znení začaté reštrukturalizačné konanie. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 38R/4/2020 zo dňa 20.07.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku číslo 142, časti Konkurzy a
reštrukturalizácie, zo dňa 24.07.2020, bola následne v rámci začatého Reštrukturalizačného konania
povolená reštrukturalizácia žalovaného a zároveň bol do funkcie správcu v reštrukturalizácii ustanovený

M.. U. H.. Žalobca si v označenej reštrukturalizácii riadne a včas uplatnil: prihláškou s poradovým
číslom 1 pohľadávku v celkovej výške 452 761,05 € - táto bola správcom zapísaná do zoznamu
pohľadávok podľa ust. § 123 ods.1 ZKR pod poradovým číslom 8.( ďalej len „Prvá pohľadávka“);
prihláškou s poradovým číslom 2 pohľadávku v celkovej výške 59 026,36 € - táto bola správcom
zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 9.(ďalej len „Druhá pohľadávka“) a prihláškou
s poradovým číslom 3 pohľadávku v celkovej výške 14 847,50 € - táto bola správcom zapísaná
do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 10.(ďalej len „Tretia pohľadávka“). Tak vo vzťahu k

Prvej pohľadávke, ako aj Druhej pohľadávke žalobca prostredníctvom ich prihlášok v reštrukturalizácii
uplatnil tiež zabezpečenie zabezpečovacím právom v zmysle ust. § 8 Zákona o konkurze, a to
záložným právom, ktorého hmotným predmetom (teda zálohom) sú definované nehnuteľnosti patriacežalovanému, nachádzajúce sa v okrese Topoľčany, obci Topoľčany, katastrálnom území H., zapísané
na listoch vlastníctva číslo XXXX a XXXX (ďalej len „Nehnuteľnosti“) s tým, že:
a) záložné právo zabezpečujúce Prvú pohľadávku bolo žalobcom uplatnené ako druhé v poradí

(rozhodujúcom pre uspokojenie) - predmetnému záložnému právu totiž v poradí rozhodujúcom pre
uspokojenie predchádzalo záložné právo zriadené na zabezpečenie pohľadávky obchodnej spoločnosti
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. (ďalej len „UCbank“) voči žalovanému, uplatnenej, a
tiež zistenej v reštrukturalizácii ako zabezpečenej v celkovej výške 64 798,64 € (ďalej len „Pohľadávka
UCbank“); a záložné právo zabezpečujúce Druhú pohľadávku bolo žalobcom uplatnené ako tretie v

poradí (po Pohľadávke UCbank a Prvej pohľadávke). V rámci lehoty na preskúmanie pohľadávok,
uplatnených v reštrukturalizácii, správca Prvú pohľadávku, hoc bola v celom rozsahu priznaná
právoplatným rozsudkom, poprel čo do (i) právneho dôvodu vzniku, a(ii) celej prihlásenej výšky, a
napokon aj (iii) zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva.
b) Druhú pohľadávku správca poprel len čo do výšky, a to iba v rozsahu sumy 3 020,29 €; v rozsahu
zostávajúcej sumy (56 006,07 €) tak Druhá pohľadávka uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok na

účely reštrukturalizácie nadobudla status zisteného nároku, vrátane zabezpečenia záložným právom na
Nehnuteľnostiach a uplatneného poradia tohto záložného práva (po zabezpečení pohľadávky UCbank
a Prvej pohľadávky); a
(c) Tretiu pohľadávku správca nepoprel vôbec; Tretia pohľadávka tak uplynutím lehoty na popieranie
pohľadávok na účely reštrukturalizácie nadobudla status zisteného nároku.

V nadväznosti na popretie Prvej pohľadávky Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 38R/4/2020-461 dňa
01.10.2020, postupujúc podľa ust. § 125 ZKR na účely reštrukturalizácie alebo inak v súvislosti s
reštrukturalizáciou priznal žalobcovi „ako zabezpečenému veriteľovi hlasovacie práva a ďalšie práva
spojené s popretou zabezpečenou pohľadávkou vo výške 452 761,05 €, zapísanej v zozname
pohľadávok pod č .8 “ a žalobca dňa 20.10.2020 (i.e. v zákonom ustanovenej lehote) podal na Okresný

súd Trenčín žalobu o určenie popretej Prvej pohľadávky v zmysle ust. § 124 ods. 4 Zákona o konkurze
v celom popretom rozsahu (ďalej len „Žaloba o určenie prvej pohľadávky“) - konanie o Žalobe o
určenie prvej pohľadávky je vedené Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cbi/13/2020 (ďalej len
„Incidenčné konanie“) a do času podania tejto žaloby nebolo právoplatne skončené. Vychádzajúc zo
znenia zápisnice, publikovanej v Obchodnom vestníku č. 23/2021, časti Konkurzy a reštrukturalizácie,

zo dňa 04.02.2021, veriteľský výbor v reštrukturalizácii na svojom zasadnutí dňa 28.01.2021, okrem
iného, schválil (prepracovaný) záverečný návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka (ďalej len „Návrh
plánu“), v ktorom záväzná časť predpokladala modifikáciu (vymáhateľnosti a času splatnosti) Prvej
pohľadávky, aj Druhej pohľadávky; a preto bola tak Prvá pohľadávka, ako aj Druhá pohľadávka, v
celom rozsahu, v akom v dôsledku kombinácie popretia správcom a márneho uplynutia lehoty na

podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky predtým nedošlo k zániku postavenia žalobcu ako
účastníka reštrukturalizačného konania (teda v prípade Prvej pohľadávky vo výške 452 761,05 € a
v prípade Druhej pohľadávky vo výške 56 006,07 €), zo strany predkladateľa zaradená do niektorej
zo skupín vytvorených v záväznej časti Plánu na účely hlasovania o jeho prijatí, a to pri oboch z
nich do skupiny nazvanej „Fenestra Sk, spol. sr.o.“ (ďalej len „Skupina Fenestra“); miera uspokojenia

pohľadávok zaradených do Skupiny Fenestra (50%)bola totožná ako miera uspokojenia predpokladaná
plánom pre pohľadávky zaradené do skupiny nazvanej „nezabezpečení veritelia“ (ďalej len „Skupina
nezabezpečení“). Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc z presvedčenia, že (i) definičným znakom
skupiny pre zabezpečené pohľadávky (obligatórne) kreovanej podľa Zákona o konkurze je existencia
vzťahu medzi uspokojením pohľadávok zaradených do tejto skupiny normovaným plánom a rozsahom

uspokojenia z majetku tvoriaceho predmet ich zabezpečenia (ust. §137 ods. 4 a ust. § 138 ods. 1
druhá veta ZKR), v dôsledku čoho k splneniu povinnosti predkladateľa plánu vytvoriť v jeho záväznej
časti skupinu pre zabezpečené pohľadávky nepostačuje, ak niektorú zo skupín za takúto znením
plánu formálne označí, ale je vždy nevyhnutné, aby skupina pojmové znaky skupiny pre zabezpečené
pohľadávky vykazovala i z materiálneho hľadiska, (ii) rozsah, v akom majetok zabezpečujúci Prvú

pohľadávku a Druhú pohľadávku môže postačovať na ich uspokojenie, ako kritérium aktivizujúce
povinnosťkreovaťskupinuprezabezpečenépohľadávky,rozhodneniejerovnýnule,apreto(iii)Skupina
Fenestra (bez ohľadu na znenie Návrhu plánu) v línii základnej zákonnej stratifikácie predpokladanej
ust. § 137 ods.1 ZKR predstavuje skupinu pre nezabezpečené pohľadávky, žalobca dňa 07.03.2021
doručil do elektronickej schránky správcu podanie označené ako Žiadosť podľa ust. § 145 ods. 1 Zákona

o konkurze (ďalej len „Žiadosť“). Prostredníctvom Žiadosti žalobca dlžníka, okrem iného, v súlade s
ust. § 145 ods.1 písm. c) a/alebo písm. e) Zákona o konkurze riadne a včas požiadal o zaradenie
Prvej pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky (vo vzťahu ku ktorej reštrukturalizačný
plán predpokladá 100% uspokojenie) v rozsahu aspoň 332 000,- €; a vzhľadom k tomu, že Prvápohľadávka bola popretá, a ohľadne jej určenia prebieha Incidenčné konanie, tiež aby reštrukturalizačný
plán, či už prostredníctvom zaradenia do osobitnej skupiny alebo inak, vytvoril mechanizmus zaistiaci,
že plnenie určené na Prvú pohľadávku pre jej status zabezpečenej pohľadávky, bude v prípade, a v

rozsahu v akom, sa podľa výsledku Incidenčného konania nepoužije na uspokojenie Prvej pohľadávky,
až do jeho vyčerpania alebo úplného zániku uspokojovaného nároku, poskytnuté na uspokojenie
Druhej pohľadávky (ako pohľadávky zabezpečenej zabezpečovacím právom v ďalšom poradí). Nakoľko
záväzná časť Návrhu plánu predpokladala uspokojenie nezabezpečených nárokov veriteľov len v
rozsahu 50%, čo z pohľadu žalobcu nezodpovedalo odôvodnenej projekcii ich uspokojenia v prípade

riešenia úpadku dlžníka konkurzom, žalobca prostredníctvom Žiadosti v súlade s ust. §145 ods. 1
písm. c) Zákona o konkurze dlžníka tiež požiadal, aby (i) nezabezpečená časť Prvej pohľadávky, ako
aj (ii) Druhá pohľadávka v celom rozsahu tým nie je dotknutý), a (iii) Tretia pohľadávka (inak zaradená
podľa Návrhu plánu do Skupiny nezabezpečení) tiež v celom rozsahu, boli zo strany predkladateľa
zaradené do skupiny, pre ktorú bude reštrukturalizačný plán predpokladať uspokojenie v rozsahu
100%. Dňa 15.03.2021 sa v rámci reštrukturalizácie konala schvaľovacia schôdza podľa ust. § 146

Zákona o konkurze (ďalej len „Schôdza“),na ktorú žalovaný predložil, a Schôdza tak hlasovala o
prijatí reštrukturalizačného plánu žalovaného v znení prakticky totožnom so znením Návrhu plánu. Z
uvedeného, ako aj zo zamietavej odpovede dlžníka na všetky požiadavky adresovanému Žiadosťou
komunikovanej žalobcovi v rámci rozpravy otvorenej na Schôdzi, je tak zrejmé, že žalovaný ani jednej z
požiadaviek na odlišné zaradenie nevyhovel, a to ani sčasti. Kópia Plánu [všetky pripájané dokumenty

boli žalobcovi poskytnuté správcom ako prílohy správ doručených do elektronickej schránky zástupcu
žalobcu dňa 22.03.2021, v dôsledku čoho žalobca predpokladal ich autenticitu]. Ani žiadosť tak napokon
nebola spôsobilá nič zmeniť na finálnej podobe Plánu, ktorého záväzná časť predpokladá uspokojenie
(a v zvyšnom rozsahu nevymáhateľnosť) Prvej pohľadávky v rozsahu 50% zo sumy zaradenej do Plánu,
vo vzťahu ku ktorej bude Veriteľ v Incidenčnom konaní úspešný [teda maximálne 50% z 452.761,05

EUR = 226.380,52 EUR], plnením v rovnomerných kvartálnych splátkach najneskôr do mesiaca jún
202621; Druhej pohľadávky v rozsahu 50% zo sumy zaradenej do Plánu [50% z 56 006,07 € = 28
003,04 €], plnením v rovnomerných kvartálnych splátkach najneskôr do mesiaca jún 2026; a Tretej
pohľadávky v rozsahu 50% zo sumy zaradenej do Plánu [50% z 14 847,50 € = 7 423,75 €], plnením
v rovnomerných ročných splátkach najneskôr do piatich rokov od právoplatnosti uznesenia o potvrdení

Plánu. Ako potvrdzuje tiež znenie Zápisnice, žalobca na Schôdzi vo všetkých skupinách, do ktorých boli
zaradené jeho pohľadávky (teda Skupina Fenestra v prípade Prvej pohľadávky a Druhej pohľadávky a
Skupina nezabezpečení v prípade Tretej pohľadávky) hlasoval proti prijatiu Plánu; a zároveň uplatnil do
Zápisnice odôvodnenú námietku proti prijatiu Plánu (keďže by sa v dôsledku prijatia Plánu najmä mal
dostať do nevýhodnejšieho postavenia, než aké by mal v prípade riešenia úpadku dlžníka konkurzom).

Na základe výsledkov Schôdze žalovaný podal na príslušný súd návrh na potvrdenie Plánu obsahujúci
tiež návrh na nahradenie súhlasu disentujúcich skupín. Na účely rozhodovania o podanom návrhu
veriteľ vypracoval a reštrukturalizačnému súdu predložil, okrem iných, tiež podanie zo dňa 30.03.2021
nadpísané ako „Stanovisko“, v ktorom predstavil a zároveň argumentačne opodstatnil (aj) niektoré svoje
výhrady voči Plánu disponované relevanciou tiež v súdenej veci; žalobca takto znením Stanoviska

odôvodnilzáver,podľaktoréhoužnazáklade(neextenzívnej)revíziekonkurznéhomodelupredloženého
dlžníkom v rámci Plánu, limitovanej výhradne na odstránenie niektorých evidentných nesprávností
(či už v podobe korekcií projekcie výťažkov, ako aj pohľadávok proti podstatám), je vo vzťahu ku
všetkým pohľadávkam veriteľa a zároveň v každom mysliteľnom scenári vývoja incidenčných sporov
opodstatneným predpoklad, že konkurz vyhlásený na majetok dlžníka (ako alternatíva riešenia jeho

úpadku reštrukturalizáciou) by viedol k ich podstatne vyššiemu nominálnemu uspokojeniu než je
uspokojenie poskytované Plánom, keďže (i) v scenári, v ktorom by boli zistené všetky uplatnené nároky,
by ich uspokojovanie z výťažkov patriacich do jednotlivých podstát bolo nasledovné:
Oddelená podstata:
TIMEFIN s.r.o. / Prvá pohľadávka - výťažok: 261 841,- € - uspokojovaný nárok: 64 798,64 € / 452 761,05

€ - uspokojenie: 64 798,94 € / 197 041,98 € - miera uspokojenia: 100% / 44%.
Všeobecná podstata:
Zostatok prvej pohľadávky / Druhá pohľadávka, Tretia pohľadávka / ostatní veritelia - výťažok: 955 560,-
€ - uspokojovaný nárok: 255 719,07 € / 70 853,57 € / 1 075 352,01 € - uspokojenie: 174 300,- € / 48
294,- € / 732 966,- € - miera uspokojenia: 68% / 68% /68%.

(ii) v ďalších typových scenároch vývoj a incidenčných sporov by uspokojovanie (len) zistených
pohľadávok z výťažku patriaceho alebo preradeného (v dôsledku plného uspokojenia oddelených
veriteľov) do všeobecnej podstaty v konkurze vyzeralo nasledovne:scenár vývoja incidenčných sporov / masa uspokojovaná z výťažku / výťažok v podstate / miera
uspokojenia:
- neúspech všetkých popretých veriteľov / 502 816,81 € / 1 096 595,98 €/ 100%;

- len neúspech Zahraničnej entity / 910 568,31 € / 955 560,07 € / 100%,
- neúspech veriteľa a Zahraničnej entity / 598 843,17 € / 1 096 595,98 € / 100%,
- len neúspech veriteľa / 1 090 199,51 € / 1 096 595,98 € / 100%,
- neúspech všetkých okrem veriteľa / 814 541,95 € / 955 560,07 € / 100%
(iii) celková miera uspokojenia zistených nárokov veriteľa konkurzom v jednotlivých typových scenároch

vývoja incidenčných sporov by bola nasledovná:
scenár vývoja incidenčných sporov / nároky veriteľa / uspokojenie v konkurze / miera uspokojenia /
rozdiel oproti Plánu:
- neúspech všetkých popretých veriteľov / 70 853,57 € / 70 853,57 € / 100% / 35 426,79 €,
- len neúspech Zahraničnej entity / 523 614,62 € / 523 614,62 € / 100% / 261 807,31 €,
- neúspech veriteľa a Zahraničnej entity / 70 853,57 € / 70 853,57 € / 100% / 35 426,79 €,

- len neúspech veriteľa / 70 853,57 € / 70 853,57 € / 100% / 35 426,79 €,
- neúspech všetkých okrem veriteľa / 523 614,62 € / 523 614,62 € / 100% / 261 807,31 €,
- úspech všetkých popretých veriteľov / 523 614,62 € / 419 635,81 € / 80% / 157 828,50 €.
Veriteľzároveňupriamilpozornosťnafakt,žezáväznáčasťPlánupredpokladámožnosť,asámžalovaný
potvrdil na Schôdzi zámer, preferenčného zaobchádzania s nárokmi iných veriteľov, a to v prípade Tretej

pohľadávky dokonca s nárokmi zaradenými do totožnej skupiny (Skupina nezabezpečení). Aj napriek
uvedenémuOkresnýsúdTrenčínuznesenímsp.zn.38R/4/2020dňa09.04.2021rozhodolo(i)nahradení
súhlasu dvoch disentujúcich skupín s Plánom, (ii) potvrdení Plánu, a (iii) ukončení Reštrukturalizácie
(ďalej len „Uznesenie“). Uznesenie (bez odôvodnenia) bolo zverejnené v Obchodnom vestníku číslo
72/2021, časti Konkurzy a reštrukturalizácie, zo dňa 16.04.2021.

Podľa ust. § 157 ods. 1 Zákona o konkurze, žalobná legitimácia domáhať sa, aby súd určil neúčinnosť
reštrukturalizačného plánu svedčí tiež „účastníkovi plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do
zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu“ a pasívnou legitimáciou v
konaní o takejto žalobe je, v zmysle ust. § 157 ods.2 Zákona o konkurze, disponovaný reštrukturalizačný
dlžník a preberajúca osoba. Vzhľadom k tomu, že žalobca je subjektom uvedeným v Pláne, ktorého

práva v podobe Prvej pohľadávky, Druhej pohľadávky a Tretej pohľadávky majú byť podľa záväznej
časti Plánu modifikované; hlasoval na Schôdzi proti prijatiu Plánu a uplatnil na Schôdzi a do Zápisnice
bola zaznamenaná odôvodnená námietka proti prijatiu Plánu, nemôže byť pochýb, že žalobca je nadaný
subjektívnym oprávnením domáhať sa určenia neúčinnosti Plánu touto žalobou (žalobnou legitimáciou).
Nakoľko záväzná časť Plánu s opatrením na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktoré by narábalo s

preberajúcou osobou, vôbec neuvažuje, v konaní začatom na základe tejto žaloby je nositeľom pasívnej
legitimácie práve a len žalovaný ako subjekt, v reštrukturalizačnom konaní (reštrukturalizácii) ktorého bol
Plán predložený a potvrdený (dlžník). Keďže (i) uznesenie o potvrdení Plánu bolo (fakticky) zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 72/2021, časti Konkurzy a reštrukturalizácie, zo dňa 16.04.2021, a teda (ii) na
účely ZKR sa podľa ust. § ust. § 199 ods. 9 ZKR uznesenie považuje za zverejnené dňom 17.04.2021,

v dôsledku čoho (iii) prvým dňom lehoty, pre plynutie ktorej je rozhodujúce zverejnenie uznesenia,
bol 18.04.2021, s prihliadnutím na deň doručenia tejto žaloby do elektronickej schránky súdu je nutné
uzavrieť, že (iv) 15 dňová lehota na podanie žaloby o určenie neúčinnosti plánu normovaná ust. § 157
ods. 1 ZKR bola dodržaná.
Žalobca bol presvedčený, že vo vzťahu k Prvej pohľadávke boli naplnené dve samostatné skutkové

podstaty neúčinnosti plánu spočívajúce v tom, že (i) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú
zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145),
čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu [ust. § 157 ods.1 písm. d)
Zákona o konkurze],a (ii) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal
(§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu [ust. § 157 ods. 1

písm. c) Zákona o konkurze]. Dôvod podľa ust. § 157 ods. 1 písm. d) Zákona o konkurze sa dotýka
(konkurznej) valuácie zabezpečenej časti Prvej pohľadávky, a dôvod podľa ust. § 157 ods. 1 písm. c)
Zákona o konkurze zas (konkurznej) valuácie nezabezpečenej časti Prvej pohľadávky. So zreteľom na
uvedené, a keďže (aj) ohľadne určenia zabezpečenia Prvej pohľadávky prebieha Incidenčné konanie,
v závislosti od jeho výsledku môžu nastať dve situácie - (i) ak Prvá pohľadávka bude zistená ako

zabezpečená, uplatnia sa oba z namietaných dôvodov neúčinnosti, zatiaľ čo (ii) ak Žaloba o určenie
prvej pohľadávky, v rozsahu zabezpečenia, nebude úspešná (čo samozrejme žalobca nepredpokladal),
opodstatneným bude „len“ druhý z nich. Veriteľ samozrejme zaznamenal, že predpokladom úspechu
žaloby o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu z dôvodov podľa predchádzajúcich bodovje požiadavka, aby dotknutá pohľadávka bola zistená. Zmysel a význam tohto predpokladu je však
potrebné vnímať v kontexte právnych následkov právoplatného rozsudku vysloviaceho neúčinnosť
plánu, ktorý je podľa ust. § 161 ods. 3 písm. a) Zákona o konkurze dokonca osobitným exekučným

titulom, čo vyžaduje, aby v čase rozhodnutia súdu o neúčinnosti plánu vo vzťahu k určitej pohľadávke
bola otázka jej oprávnenosti vyriešená (zistením pre absentujúce popretie, uznanie dlžníkom alebo
právoplatné rozhodnutie súdu v konaní o určenie popretej pohľadávky). Zároveň, nazerané opačne,
niet racionálneho dôvodu, pre ktorý by zákon rovnakú ochranu pred účinkami plánu ako veriteľovi
pohľadávky, ktorá nebola popretá, neposkytoval tiež veriteľovi pohľadávky, ktorá, hoc popretá, sa v

dôsledku neskoršieho vývoja (uznanie, určenie súdom) ukáže oprávnenou. Vychádzajúc z uvedeného, a
keďže (i) status zistenej pohľadávky nie je podmienkou vzniku oprávnenia domáhať sa neúčinnosti plánu
(žalobnej legitimácie)[ktorá by mala byť splnená v čase podania žaloby], ale predpokladom procesného
úspechuvsporeožalobenaurčenieneúčinnostiplánu[ktorámusíbyťsplnenávčaserozhodnutiasúdu],
pričom (ii) aktuálne prebieha Incidenčné konanie, výsledok ktorého na otázku zistenia Prvej pohľadávky
bude spôsobilý poskytnúť odpoveď, s odkazom na ust. § 162 ods. 1 písm. a) Civilného sporového

poriadku (eventuálne na ust. § 164 CSP) žalobca navrhol, aby súd konanie o predkladanej žalobe
prerušil, a to až do právoplatného skončenia incidenčného konania, vedeného Okresným súdom Trenčín
pod sp.zn. 36Cbi/13/2020. Žalobca navyše upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že uznesením o
priznaní práv mu vo vzťahu k (popretej) Prvej pohľadávke boli priznané tak hlasovacie, ako aj všetky
ďalšie práva, ktoré inak Zákon o konkurze spája so zistenou zabezpečenou pohľadávkou .Aj pokiaľ

by preto súd dospel k záveru, že právo domáhať sa určenia neúčinnosti plánu (žalobná legitimácia)
patrí len veriteľovi, ktorého dotknutá pohľadávka je zistená už v čase podania žaloby (posito sed non
concesso), musel by zároveň prijať tiež nadväzujúci záver, že žalobca právo domáhať sa určenia
neúčinnosti Plánu vo vzťahu k Prvej pohľadávke nadobudol uznesením o priznaní práv. Skutková
podstata neúčinnosti reštrukturalizačného plánu normovaná ustanovením § 157 ods. 1 písm. d) Zákona

o konkurze je prostriedkom kontroly (a vyvodenia následkov pre prípad, že tomu tak nie je), či na
zabezpečeniepohľadávkyzabezpečovacímprávomboloplánom,predovšetkýmzhľadiskauspokojenia,
reflektovanéaspoňvmiere,akázodpovedápredpokladanémuvýsledkualternatívnehospôsoburiešenia
úpadku dlžníka konkurzom - inými slovami, či je na pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím právom
(práve a len) z dôvodu jeho existencie poskytované plnenie, ktorého čistá súčasná hodnota zodpovedá

aspoň čistej súčasnej hodnote plnenia, ktorej by sa veriteľovi dostalo rozvrhom výťažku zo speňaženia
predmetu zabezpečenia (zálohu) v konkurze. Keďže reflexia na hodnotu predmetu zabezpečenia
reštrukturalizačným plánom bola až do novelizácie Zákona o konkurze s účinnosťou od 01.01.2012
inštrumentálne realizovaná zaradením (práve a len) časti zabezpečenej pohľadávky zodpovedajúcej
takejto hodnote do skupiny pre zabezpečené pohľadávky (s následným 100% uspokojením v tejto

skupine a obligatórnym preradením zvyšnej časti do skupiny pre nezabezpečené nároky), nie je
prekvapujúcim, že kontrola správnosti danej reflexie prostredníctvom ust. § 157 ods. 1 písm. d) ZKR
(ktoré je aj naďalej v pôvodnom znení) je koncipovaná na platforme porovnania rozsahu zaradenia
pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky na jednej strane, a uspokojenia dosiahnuteľného
z titulu tohto zabezpečenia na strane druhej. S účinnosťou od 01.01.2012 Zákon o konkurze proces

obligatórneho preraďovania časti zabezpečenej pohľadávky učinil fakultatívnym, čo okrem iného
znamená, že v prípade ak sa predkladateľ rozhodne uspokojenie zabezpečenej i nezabezpečenej časti
pohľadávky riešiť v rámci jedinej skupiny, samotné zaradenie pohľadávky do skupiny pre zabezpečené
nároky o tom, aký je rozsah jej zabezpečenej časti (hodnota zabezpečenia), nič nevypovedá. Uvedené
však bezpochyby neznamená, že „technickou“ novelizáciou spôsobu narábania so zabezpečenými

pohľadávkami sa (tiež) ust. § 157 ods. 1 písm. d) Zákona o konkurze stalo obsolétnym a ním (dovtedy)
poskytovaná ochrana zabezpečeného veriteľa nepripadá do úvahy; namiesto toho je potrebné siahnuť
k (re)interpretácii jeho znenia majúcej na zreteli zmysel a význam ním upravovanej skutkovej podstaty
neúčinnosti (zrejmý z jeho pôvodne organického zasadenia do komplexnejšieho celku upravujúceho
zaobchádzanie so zabezpečenými pohľadávkami v reštrukturalizácii), bezpečne vedúcej k výkladovému

výsledku, podľa ktorého je dôvodom na vyslovenie jeho neúčinnosti, pokiaľ plán (a to bez zreteľa na
prípadné formálne zaradenie do skupiny pre zabezpečené pohľadávky) aj napriek žiadosti veriteľa
o zjednanie nápravy (ust. § 145 ZKR), z titulu zabezpečenia neposkytuje veriteľovi prinajmenšom
rovnako priaznivé (čo do času a výšky) uspokojenie, ako by z titulu zabezpečenia dosiahol v konkurze.
Žalobca vyjadril presvedčenie, že práve situácia popísaná predchádzajúcou vetou v okolnostiach

súdenej veci nastala. Uspokojenie poskytované plánom na Prvú pohľadávku so zreteľom na jej
zabezpečenie bolo podľa Návrhu plánu rovné nule, v dôsledku čoho žalobca prostredníctvom Žiadosti
dlžníka požiadal o zjednanie nápravy (čo so zreteľom na fakt, že Skupina Fenestra, do ktorej bola
Prvá pohľadávka zaradená, v dôsledku nulovej miery uspokojenia pripadajúcej na jej zabezpečenienespĺňala ani základný pojmový znak skupiny pre zabezpečené pohľadávky, dokonca bolo in casu
dobre možné uskutočniť spôsobom vyžadovaným dikciou ust. § 145 ods. 1 písm. e) ZKR bez
potreby jej interpretácie), avšak žalovaný vznesenej požiadavke nevyhovel a znenie Plánu ostalo oproti

Návrhu plánu nezmenené. Je preto plne opodstatneným konštatovanie, že predpoklad pre vyslovenie
neúčinnosti Plánu, vyjadrený Zákonom o konkurze slovami „predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú
zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§
145)“, bol naplnený. Naplnenie zostávajúceho predpokladu vyžaduje opodstatnenie záveru, že čistý
výťažok zo speňaženia Nehnuteľností v konkurze pripadajúci na uspokojenie Prvej pohľadávky by

pravdepodobne bol vyšší než nula. Na rozdiel od konania reštrukturalizačného súdu podľa ust. § 152
ods. 1 písm. a) ZKR, pre ktoré bola zákonodarcom explicite ustanovená osobitná poznávacia schéma,
sa v konaní o predkladanej žalobe uplatnia štandardné pravidlá pre tvrdenie a dokazovanie (vrátane
príslušných bremien) - je preto úlohou žalobcu tvrdiť a opodstatňovať argumenty svedčiace v prospech
predpokladu iného než nulového výťažku zo speňaženia Nehnuteľností v konkurze a úlohou žalovaného
zas tvrdiť a opodstatňovať argumenty vplývajúce na predpoklad výťažku v opačnom smere. Prizmou

popísaného náhľadu na procesnú dynamiku žalobca uviedol, že sú mu známe dve znalecké valuácie
Nehnuteľností (pri oboch bol zadávateľom ocenenia samotný dlžník): (i) znalecký posudok číslo 20/2016
vypracovaný L.. A. O., stanoviaci ich všeobecnú hodnotu na úrovni 357 000 €, a (ii) znalecký posudok
číslo 70/2020 vypracovaný L.. M. N., stanoviaci všeobecnú hodnotu na úrovni 332 000,- €. Na základe
predmetných výstupov zo znaleckej činnosti žalobca tvrdil, že výťažok z predaja Nehnuteľností v rámci

ich speňažovania v konkurze, ktorý je možné odôvodnene predpokladať, sa nachádza v intervale 332
000,- až 357 000,- €. Veriteľ samozrejme nepopieral, že čistý výťažok zo speňaženia Nehnuteľností,
použiteľný na uspokojenie Prvej pohľadávky rozvrhom z oddelenej podstaty, by sa od uvedenej čiastky
odlišoval smerom nadol o súhrn pohľadávok proti príslušnej podstate. Odhliadnuc od skutočnosti, že
predpoklad vzniku a výšku daných pohľadávok prislúcha tvrdiť a opodstatňovať druhej strane sporu,

však považoval za nepredstaviteľné, aby náklady konkurzu z výťažku zo speňaženia Nehnuteľností
dosahujúceho 332 000,- až 357 000,- € odčerpali sumu úplne znemožniacu uspokojenie Prvej
pohľadávky, teda, a to aj pokiaľ by žalobca, arguendo, zohľadnil prednostné uspokojenie pripadajúce
na Pohľadávku UCbank vo výške 64 798,64 €, sumu nachádzajúcu sa v intervale 267 000,- až 292
000,- €. Práve naopak, aj podľa záverov korigovaného konkurzného modelu (v ktorom žalobca korekcie

oproti modelu predloženého dlžníkom v rámci Plánu obmedzil na odstránenie zjavných nesprávností -
ďalej aj len ako „Korigovaný model“), by pohľadávky proti oddelenej podstate tvorenej Nehnuteľnosťami
nepresiahli čiastku cca 70 tisíc €, a čistý výťažok použiteľný na uspokojenie Prvej pohľadávky rozvrhom
z oddelenej podstaty v konkurze (hoc po úplnom uspokojení Pohľadávky UCbank) by presiahol sumu
197 tisíc € - čo v pomere k celkovej výške Prvej pohľadávky predstavuje mieru uspokojenia na

úrovni cca 44%. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v prípade konkurzu by veriteľ na uspokojenie
Prvej pohľadávky (už len) zo speňaženia Nehnuteľností obdržal signifikantný výťažok. Pokiaľ preto
záväzná časť Plánu zabezpečenie Prvej pohľadávky záložným právom viaznucim na Nehnuteľnostiach
z hľadiska miery jej uspokojenia plnohodnotne ignoruje, nezostáva iné ako uzavrieť, že aj zostávajúci
predpoklad pre vyslovenie neúčinnosti Plánu spočívajúci v nižšej miere uspokojenia dotknutého nároku

zo zabezpečenia podľa jeho záväznej časti, než by veriteľ dosiahol v konkurze, bol naplnený. Ako
plynie z predchádzajúceho textu, (i) Prvá pohľadávka má nezabezpečenú časť (či už preto, že hodnota
zabezpečenia nepokrýva celú výšku pohľadávky alebo preto, že spor o určenie jej zabezpečenia
zabezpečovacím právom vedený v rámci Incidenčného konania sa skončí procesným neúspechom
žalobcu), a (ii) žalobca prostredníctvom Žiadosti dlžníka požiadal o jej zaradenie do odlišnej skupiny

než predpokladal Návrh plánu, avšak (iii) žalovaný vznesenej požiadavke nevyhovel a znenie Plánu
ostalo oproti Návrhu plánu nezmenené. Je preto plne opodstatneným konštatovanie, že predpoklad
pre vyslovenie neúčinnosti Plánu vyjadrený Zákonom o konkurze slovami„ predkladateľ plánu nezaradil
jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145)“bol naplnený. Je zrejmé, že záver o
predpokladanom uspokojení nezabezpečenej časti Prvej pohľadávky v konkurze závisí, okrem iného,

od jej celkovej výšky determinovanej uspokojením z titulu zabezpečenia (i.e. od výsledku Incidenčného
konania a sporu strán ohľadne čistej hodnoty zabezpečenia), ako aj že Veriteľ celkom prirodzene
nedisponuje informáciami a údajmi potrebnými pre zostavenie autonómneho modelu konkurzu na
majetok dlžníka, a je tak v zásade nútený vychádzať z modelu pred staveného znením Plánu a
svoju argumentáciu v prospech záveru o vyššom uspokojení (než predpokladá model vypracovaný

dlžníkom) metodologicky vybudovať na jeho kritike. Vzhľadom na uvedené, a bez vplyvu na oprávnenie
vzniesť v nadchádzajúcom priebehu konania voči konkurznému modelu podľa Plánu iné a ďalšie
námietky, žalobca v tomto momente pre opodstatnenie presvedčenia o predpoklade podstatne vyššieho
uspokojenia nezabezpečenej časti Prvej pohľadávky v konkurze než poskytuje Plán, považoval za viacnež dostačujúci poukaz na výsledky Korigovaného modelu, podľa ktorých by miera takého uspokojenia
v závislosti od rozsahu nárokov zaradených do rozvrhu (determinovanom výsledkom incidenčných
sporov o určenie popretých pohľadávok), s výnimkou jediného scenára predpokladajúceho, notabene

vysoko nepravdepodobný pri najmenšom v prípade pohľadávok Zahraničnej entity, procesný úspech
všetkých popretých veriteľov, vedúceho k uspokojeniu na úrovni cca 68%, dosiahla rovných 100%. V
naznačenom kontexte preto možno spoľahlivo uzavrieť, že poskytnutie výrazne nižšieho uspokojenia
nezabezpečenej časti pohľadávky záväznou časťou Plánu (50%), než byvVeriteľ získal v konkurze,
napĺňa tiež požiadavku pre vyslovenie neúčinnosti Plánu spočívajúcu v žalobcovom znevýhodnení.

Žalobca bol presvedčený, že vo vzťahu k Druhej pohľadávke bola naplnená aspoň jedna z nasledovných
dvoch skutkových podstát neúčinnosti: (i) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú
pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa
dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu [ust. § 157 ods.1 písm. d) Zákona o
konkurze], a (ii) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145),
čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu[ ust. § 157 ods. 1 písm. c)

Zákona o konkurze]. Žalobca pripomenul, že Druhá pohľadávka má status zistenej pohľadávky, vrátane
zabezpečenia zabezpečovacím právom v poradí nasledujúcom po zabezpečení Prvej pohľadávky.
Dôvod v zmysle ust. § 157 ods. 1 písm. d) Zákona o konkurze sa preto uplatní pre prípad, že
Prvá pohľadávka nebude podľa výsledku Incidenčného konania zistená čo do jej zabezpečenia (a
zabezpečenie Druhej pohľadávky sa tak v konečnom dôsledku ukáže ako druhé v poradí, nasledujúce

po zabezpečení Pohľadávky UCbank), inak sa uplatní dôvod normovaný ust. § 157 ods. 1 písm.
c) Zákona o konkurze. Uspokojenie poskytované na Druhú pohľadávku s ohľadom na jej zistené
zabezpečenie bolo podľa Návrhu plánu rovné nule, v dôsledku čoho (ii) žalobca prostredníctvom
Žiadosti dlžníka požiadal o zjednanie nápravy (spôsobom zaručiacim, že hodnota zabezpečenia sa v
prípade neúspechu v Incidenčnom spore náležite zohľadní pri uspokojení Druhej pohľadávky), avšak

(iii) žalovaný vznesenej požiadavke nevyhovel a znenie Plánu ostalo oproti Návrhu plánu nezmenené.
Je tak plne opodstatneným záver, že aj vo vzťahu k Druhej pohľadávke bol zákonný predpoklad
pre vyslovenie neúčinnosti Plánu súdom vyjadrený dikciou„ predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú
zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§
145)“naplnený. Z poradia zabezpečovacieho práva zabezpečujúceho Druhú pohľadávku vyplýva, že

pokiaľ sa na výťažku zo speňaženia predmetu zabezpečenia reprezentovaného Nehnuteľnosťami
z akéhokoľvek dôvodu nepodieľa Prvá pohľadávka, namiesto nej sa z výťažku uspokojuje Druhá
pohľadávka. Pokiaľ by preto zabezpečenie Prvej pohľadávky v rámci Incidenčného konania v konečnom
dôsledku nebolo zistené, je odôvodneným tiež záver, že v konkurze by už uspokojenie Druhej
pohľadávky rozvrhom výťažku z oddelenej podstaty poľahky dosiahlo mieru 100%. Vzhľadom na

uvedené, a keďže Plán zistené zabezpečenie Druhej pohľadávky záložným právom viaznucim na
Nehnuteľnostiach z hľadiska miery jej uspokojenia plnohodnotne ignoruje, hoc by za predpokladu
nezohľadnenia záložného práva zabezpečujúceho Prvú pohľadávku Veriteľ na uspokojenie Druhej
pohľadávky zospeňaženia Nehnuteľnosti získal v konkurze výťažok postačujúci na jej plné uspokojenie,
vprípade,žePrvápohľadávkasanebudepodľavýsledkuIncidenčnéhokonaniapovažovaťzazistenúčo

do jej zabezpečenia, bude opodstatneným tiež záver o naplnení požiadavky pre vyslovenie neúčinnosti
Plánu spočívajúcej v znevýhodnení veriteľa oproti konkurzu. Za predpokladu kladného zodpovedania
otázky existencie záložného práva zabezpečujúceho Prvú pohľadávku, je Druhá pohľadávka, hoc
formálne zabezpečenou, na účely zaraďovania do skupín považovaná za nezabezpečenú, a (ii) žalobca
prostredníctvom Žiadosti dlžníka požiadal (tiež) o jej zaradenie do odlišnej skupiny než predpokladal

Návrh plánu, s tým, že (iii) žalovaný požiadavke nevyhovel a znenie Plánu ostalo oproti Návrhu plánu
nezmenené. Je tak opodstatneným záver, že predpoklad pre vyslovenie neúčinnosti Plánu súdom
vyjadrený ZKR slovami „predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal
(§ 145)“ bol vo vzťahu k Druhej pohľadávke naplnený. Pokiaľ by sa v konkurze na výťažku zo speňaženia
Nehnuteľností podieľala (celá) Prvá pohľadávka, uspokojenie Druhej pohľadávky by bolo dosahované

výhradne jej podielom na výťažku rozvrhovanom v rámci všeobecnej podstaty. Aj tento podiel by
však, ako už veriteľ signalizoval, postačoval na uspokojenie Prvej pohľadávky v podstatne vyššej
miere než predpokladá Plán (50%), dosahujúc 68% v scenári narábajúcom pri distribúcii výťažku so
všetkými prihlásenými nárokmi (vrátane tých, ktoré boli v reštrukturalizácii popreté) a 100% vo všetkých
zostávajúcichtypovýchscenároch.Nietpretopochýb,žekonkurzbyzhľadiskapredpokladuuspokojenia

Druhej pohľadávky predstavoval pre veriteľa výhodnejšiu alternatívu, než reštrukturalizácia zavŕšená
prijatím Plánu.
Aj vo vzťahu k Tretej pohľadávke boli podľa názoru veriteľa naplnené hneď dve skutkové podstaty
neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, keďže (i) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávkudo skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu
[ust. § 157 ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze], a tiež (ii) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny
ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa

veriteľomtýchtopohľadávokposkytlaoprotinemuvýhoda[ust.§157ods.1písm.a)Zákonaokonkurze].
Na margo dôvodu neúčinnosti podľa ust. § 157 ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze žalobca poukazoval
na to, že (i) žalobca sa prostredníctvom Žiadosti domáhal zaradenia zistenej Tretej pohľadávky do
inej skupiny než bola zaradená Návrhom plánu, avšak (ii) žalovaný jeho požiadavke nevyhovel a
znenie Plánu ostalo oproti Návrhu plánu nezmenené, a to aj napriek tomu, že (iii) predpokladaná miera

uspokojenia Tretej pohľadávky v konkurze (nie menej než 68% v najmenej pravdepodobnom scenári
uspokojovaných nárokov a 100% v ostatných typových scenároch) presahuje mieru jej uspokojenia
podľa záväznej časti Plánu (50%); a ust. § 157 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze žalobca odkázal súd
na predchádzajúci textu, ako i príslušné body Stanoviska, obsahujúce vysvetlenie, v čom preferenčné
zaobchádzanie s pohľadávkami iných veriteľov zaradených do tej istej skupiny ako Tretia pohľadávka
(Skupina nezabezpečení) predpokladané Plánom spočíva.

1.3. K žalobe žalobca pripojil znalecký posudok č. 20/2016 vyhotovený znalcom L.. A. O., znalecký
posudok č. 70/2020 vyhotovený znalcom L.. M. N., a listiny: výpis z Obch. vestníka č. 130/2020
zo dňa 08.07.2020 - uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 01.07.2020,
výpis z Obchodného vestníka č. 142/2020 zo dňa 24.07.2020 - uznesenie Okresného súdu Trenčín

sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 24.07.2020, zoznam pohľadávok sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 23.09.2020,
podnet žalobcu ako veriteľa zo dňa 09.09.2020 na popretie prihlásených pohľadávok, Podnet na
popretie v zmysle ust. § 124 ods. 3 ZKR, upozornenie na zrejme nepravdivý zoznam veriteľov
dlžníka zo dňa 11.09.2020, Príloha č. 3 - Podnet veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. na popretie
prihlásených pohľadávok zo dňa 11.09.2020, Príloha č. 4 - Podnet dlžníka Construction s.r.o. v

reštrukturalizácii - Vyjadrenie dlžníka k prihlásenej pohľadávke a podnet na popretie zo dňa 10.09.2020,
uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 38R/1/2020-461 zo dňa 01.10.2020, Žiadosť žalobcu ako
veriteľa zo dňa 07.03.2021 podľa ust. § 145 ods. 1 Zákona o konkurze, vrátane doručenky, Zápisnica
o priebehu schvaľovacej schôdze konanej 15.03.2021, Záznam z rozpravy schvaľovacej schôdze
konanej 15.03.2021, reštrukturalizačný plán žalovaného zo dňa 05.03.2021, Stanovisko žalobcu zo dňa

28.09.2020 na účely rozhodovania o priznaní hlasovacích práv, výpis z Obchodného vestníka č. 72/2021
zo dňa 16.04.2021 - uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 09.04.2021.

2. V Stanovisku zo dňa 30.03.2021, na ktoré žalobca odkázal v žalobe, okrem iného, poukazoval na
to, že žiadny dodatočný koeficient speňažiteľnosti - koeficient speňažiteľnosti na úrovni 0,6, ktorým

dlžník nielen vlastný odhad, ale pri nehnuteľnostiach dokonca znaleckým posudkom určenú, všeobecnú
hodnotu jednotlivých zložiek majetku dlžníka (okrem finančného majetku) dodatočne krátil o ďalších
40%, sa podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z., na ktorú plán odkazuje (i) týka „speňažiteľnosti majetku ako
celku“, pričom (ii) spravidla je na úrovni 1,0 ibaže by prípadná iná hodnota bola (A) preskúmateľne
zdôvodnená,atoprávealen(B)mimoriadnymišpecifikami,ktorénevstupujúdooceňovaniajednotlivých

zložiek podniku, keďže sa týkajú len majetku ako celku - odhliadnuc od názoru žalobca, že dlžník nielen v
pláne, ale ani vo svojej odpovedi počas rozpravy na Schôdzi takéto odôvodnenie pre odklon od hodnoty
1,0 nepredstavil, nemôže byť pochýb, že na situáciu, v ktorej by hodnota podniku dlžníka ako celku
mala byť nižšia než je hodnota jeho jednotlivých zložiek, by správca v konkurze, konajúc s odbornou
starostlivosťou, reagoval speňažením jednotlivých zložiek oddelene.

Hodnotapohľadávokvočispoločníkovi100%znominálnejvýšky[namiestohodnotynula(0)podľaplánu]
- z odpovede dlžníka na Žiadosť veriteľa plynie, že jediným dôvodom pre stanovenie hodnoty tejto
položkynaúrovninulaeurobolfakt,žekudňuvypracovaniaplánubolapohľadávkaspoločníkomvplnom
rozsahu uhradená - namiesto záveru, že konkurzný model s ňou nemá počítať, však sám dlžník (navyše
ústami dlžníka z pohľadávky) paradoxne potvrdil 100% bonitu tohto nároku a poskytol nespochybniteľný

argument, že konkurzný model (vychádzajúci zo stavu ku dňu 24.04.2020) ju mal oceňovať v nominálnej
výške 124 833,07 €.
Dodatočný výťažok, súvisiaci s rozdelením zisku v roku 2020 - už v Oznámení žalobca upriamil
pozornosť konajúceho súdu na rozdelenie zisku, z ktorého sa pánovi H. G. dostalo plnenia vo výške 124
566,93 € - žalobca nemal žiadne pochybnosti ohľadne úsudku, že uvedená transakcia, prejaviaca sa

poklesom majetku dlžníka o sumu 124 566,93 € krátko pred iniciáciou reštrukturalizácie, by správcom v
konkurze nezostala nepovšimnutou, nárok na vrátenie tejto sumy by voči pánovi G. uplatnil a následne
i v plnom rozsahu v prospech podstaty vymohol.Výťažky dosiahnuteľné v konkurze po zohľadnení korekcií podľa uvedeného by potom predstavovali:
nehnuteľnosti - výťažok 331 536,- €, hnuteľné veci - výťažok 117 753,- €, pohľadávky - výťažok 632
710,- €, pohľadávky proti H. G. - výťažok 124 566,- €, finančný majetok 182 273,- €, časové rozlíšenie

5 049,- €, čo spolu predstavuje 1 393 887,- €.
Korekcie ohľadne odhadu pohľadávok proti podstatám by, podľa žalobcu, boli:
(a) žiadne náklady na stráženie nehnuteľností [namiesto 43 800,- €, uvažovaných plánom] - žalobca
považovale za vysoko pravdepodobné, ak nie prakticky isté, že ak by správca bezprostredne po
vyhlásení konkurzu ukončil prevádzku podniku dlžníka (čo je vzhľadom na ekonomickú výhodnosť

dokončenia prinajmenšom všetkých rozpracovaných zákaziek samo osebe dubióznym predpokladom),
dal by nehnuteľnosti do užívania inej osoby - takéto užívanie, hoc by aj, arguendo, bolo bezodplatným
akékoľvek úvahy o strážení kategoricky vylučuje - v každom prípade, samotný predpoklad stráženia
(nota bene poistených) nehnuteľností je vzhľadom na ich povahu a polohu pri aspoň elementárne
poctivej analýze rizík a následnom zvážení prínosov oproti nákladom (cost benefit) racionálne
neobhájiteľný;

(b) žiadne náklady na energie (namiesto 36 000 €, predpokladaných plánom) - v prvom rade sa vymykalo
pochopeniu žalobcu, aké energie v cene 1 500,- € mesačne môže spotrebúvať neprevádzkovaný
podnik dlžníka - je síce možné, že udržiavací režim stavby by si určitú drobnú spotrebu vyžiadal,
z hľadiska finančnej náročnosti sa však jedná o insignifikantnú položku - navyše vo svetle vysokej
pravdepodobnosti hraničiacej s istotou, že nehnuteľnosti by správca poskytol do užívania inej osobe

alebo osobám (a to, arguendo, napríklad výhradne za úhradu prevádzkových nákladov) je aj takáto
minimálna spotreba energií viac než otázna;
(c) žiadne obsluha kotolne a revízie [namiesto 7 338,- € podľa plánu] - dôvody, pre ktoré je
predpoklad vzniku popísaných pohľadávok proti podstate nepodložený, sú obdobné dôvodom podľa
predchádzajúceho písmena (b);

(d) žiadne náklady odstúpenia od zmluvy o nájme (piváreň) [namiesto 6 000,- € predpokladaných
plánom] -nakoľko plán predmetnú nákladovú položku nijako bližšie nevysvetľuje. Žalobca sa mohol len
domnievať, že by sa mohlo jednať o nárok (zostáva nejasným právny titul) prenajímateľa odvodzovaný
od ukončenia zmluvy o nájme „piváreň“ konkurzným správcom - odhliadnuc od faktu, že opisná časť
plánu neponúka žiadne dôvody, prečo by sa tak malo stať, aj pokiaľ by predmetný nárok (čokoľvek by v

konečnom dôsledku malo byť právnym dôvodom jeho vzniku), hoci po vyhlásení konkurzu, predsal en
vznikol, jeho prednostné uspokojovanie v režime pohľadávky proti príslušnej podstate nemá v zákone
žiadnu oporu.
Prioritne uspokojované náklady konkurzu po korekciách by potom boli: archivácia v sume 9 000,- €,
účtovníctvo v sume 24 000,- €, daň z nehnuteľnosti v sume 2 400,- €, poistenie v sume 10 800,- €,

odstupné zamestnanci v sume 9 156,- €, paušálna odmena správcu v sume 7 920,- €, odmena správcu
zo speňaženia nehnuteľností (§ 20 ods. 1 vyhlášky) v sume 48 185,- €, odmena správcu zo speňaženia
hnuteľných vecí (§ 20 ods. 2 vyhlášky) v sume 17 401,- €, odmena správcu zo speňaženia pohľadávok
(§ 17 ods. 2 vyhlášky) v sume 45 437,- € a odmena správcu zo speňaženia finančného majetku (§ 20
ods. 2 vyhlášky) v sume 2 187,- €, čo by spolu predstavovalo sumu 176 486,- €.

Po priradení sumy nákladov 69 965,- € k oddelenej podstate (pomerná časť archivácie, pomerná
časť účtovníctva, DzN, poistenie nehnuteľností, pomerná časť odstupného zamestnanci, pomerná časť
paušálnejodmenysprávcu,odmenasprávcuzospeňaženia)byčistývýťažok,použiteľnýnauspokojenie
z tejto podstaty, predstavoval sumu 261 841,- €. Po pridelení sumy nákladov 106 791,- € k všeobecnej
podstate(pomernáčasťarchivácie,pomernáčasťúčtovníctva,poisteniePZP,pomernáčasťodstupného

zamestnanci, pomerná časť paušálnej odmeny správcu, odmena správcu zo speňaženia) by čistý
výťažok, použiteľný na uspokojenie z tejto podstaty, predstavoval sumu955 560,- €, teda spolu by čistý
výťažok predstavoval sumu 1 217 401,- €.
Nominálne a percentuálne uspokojenie jednotlivých veriteľov v scenári, v ktorom by boli zistené všetky
uplatnené nároky: Oddelená podstata - TEMIFIN s.r.o. 100% (64 798,64 €), Prvá pohľadávka žalobcu

44% (uspokojenie 197 041,98 € zo sumy pohľadávky 452 761,05 €); Všeobecná podstata - zostatok
Prvej pohľadávky žalobcu, Druhá a Tretia pohľadávka žalobcu a ostatní veritelia 68%.
V prípade neúspechu všetkých popretých veriteľov v incidenčných sporoch, v prípade neúspechu len
Zahraničnej entity, v prípade neúspechu žalobcu a Zahraničnej entity, v prípade neúspechu len žalobcu,
v prípade neúspechu všetkých okrem žalobcu a v prípade úspechu všetkých popretých (bez SeCon),

by miera uspokojenia v konkurze dosiahla 100% a v prípade úspechu všetkých popretých veriteľov v
incidenčných sporoch by miera uspokojenia v konkurze dosiahla 68%.
Aj pri nanajvýš konzervatívnom odhade by, vzhľadom na štruktúru majetku dlžníka, v konkurze (i) k
rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty došlo do dvoch rokov, a (ii) k rozvrhu výťažku zo všeobecnejpodstaty, odhliadnuc od eventuality zostavenia čiastkových rozvrhov, došlo do troch rokov - naproti
tomu plán počíta s plnením počas (viac ako) piatich rokov, čo znamená, že čistá súčasná hodnota
plnení poskytovaných podľa plánu, aj pokiaľ by, arguendo, mali totožnú celkovú výšku ako plnenia

predpokladané konkurzným modelom, je už pri aplikácii relatívne nízkeho diskontného faktora (4%)
menšia než čistá súčasná hodnota plnení podľa modelu konkurzu [v oboch prípadoch s referenčným
bodom výpočtu ku dňu začatia reštrukturalizačného konania].

3.1. Žalovaný žiadal žalobu i návrh žalobcu na prerušenie konania zamietnuť. V písomnom vyjadrení

zo dňa 23.06.2020 považoval žalobu za nedôvodnú a účelovú. Všetky tvrdené skutočnosti rozporoval
a považoval ich za ničím nepreukázané. V danom prípade nie je naplnený žiadny zo zákonných
dôvodov pre určenie neúčinnosti plánu vyplývajúcich z § 157 ods. 1 ZKR. Rovnako je potrebné
poukázať na skutočnosť, že účelom tejto žaloby je len opakovaná snaha žalobcu o dosiahnutie likvidácie
žalovaného, a to na základe i keď judikovanej, avšak účelovo vyprodukovanej pohľadávky, ktorá bola
aj dôvodom podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie žalovaným a podania ústavnej sťažnosti.

Všetky relevantné skutočnosti a vyjadrenia týkajúce sa jednak celého reštrukturalizačného konania, ako
aj vzniku prihlásených pohľadávok žalobcu sú obsahom spisu vedeného v rámci reštrukturalizačného
konania na Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020. V zmysle § 157 ods. 1 písm. a) ZKR je
neúčinnosťplánumožnéurčiťlenakpohľadávkyúčastníkaplánuzaradenédorovnakejskupinyakojeho
zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom

týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda. Odhliadnuc od skutočnosti, že sám žalobca v žalobe
konštatoval, že vo vzťahu k jeho pohľadávke označenej v žalobe ako prvá, nie je splnená podmienka
zistenej pohľadávky, žalovaný tvrdí, že vo vzťahu ku všetkým pohľadávkam žalobcu nie je splnená
podmienka, že sa tieto pohľadávky majú uspokojiť v inej miere, alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom
týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda. Podľa potvrdeného reštrukturalizačného plánu je

uspokojenie všetkých prihlásených pohľadávok s výnimkou zabezpečeného veriteľa TIMEFIN, s.r.o. v
prvom poradí a podriadených pohľadávok rovnaké vo výške 50%. Pokiaľ ide o spôsob uspokojenia
pohľadávok žalobcu, tento je vo vzťahu k jeho prvej a druhej pohľadávke upravený tak, že dlžník
je povinný plniť v rovnomerných kvartálnych splátkach po dobu 5 rokov. Pri tretej pohľadávke je
povinný plniť ročné vo výške 10 % zo sumy jeho zistenej pohľadávky. Z uvedeného jednoznačne

vyplýva, že pohľadávky žalobcu zaradené do jednotlivých skupín sú uspokojené v rovnakej miere a
rovnakým spôsobom ako ostatné pohľadávky ostatných veriteľov zaradené do týchto skupín a teda
dôvod na určenie neúčinnosti naplnený nie je. Podľa § 157 ods. 1 písm. c) ZKR je neúčinnosť plánu
možné určiť len ak predkladateľ plánu nezaradil zistenú pohľadávku účastníka plánu do skupiny,
ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd

pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní. Pokiaľ ide o žiadosť
žalobcu zo dňa 07.03.2021, ktorou sa domáhal odlišného zaradenia, k tejto sa žalovaný písomne
vyjadril dňa 11.03.2021, pričom zdôvodnil, prečo jednotlivé pohľadávky žalobcu zaradil do skupín tak,
ako to vyplývalo z predložené plánu. Zaradenie časti prvej pohľadávky žalobcu, ktorá nie je krytá
majetkom zabezpečujúcim túto pohľadávku a taktiež druhej a tretej pohľadávky do samostatnej skupiny

s uspokojením pohľadávky vo výške 100% nebolo možné, pretože takýmto zaradením by sa žalobcovi
poskytla výhoda oproti ostatným veriteľom prihlásených pohľadávok, čo by bolo v rozpore so zákonom.
Pri zaraďovaní prihlásených pohľadávok žalovaný vychádzal z odhadu uspokojenia pohľadávok v
prípade konkurzného konania, ktorý je súčasťou reštrukturalizačného plánu a ktorý veľmi podrobne
projektuje pravdepodobné uspokojenie veriteľov v prípade konkurzného konania. Ako vyplýva z tabuľky

na strane 42 reštrukturalizačného plánu, nezaradením pohľadávok žalobcu do skupín tak, ako tento
požiadal, sa tento v žiadnom prípade nedostal do horšieho postavenia, v akom by bol v prípade
neprijatia plánu, a teda ani tento dôvod na určenie neúčinnosti plánu naplnený nie je. Pokiaľ ide o
spochybňovanie projekcie konkurzného scenára, obsiahnutého v reštrukturalizačnom pláne, s týmito
tvrdeniami žalobcu, žalovaný zasadne nesúhlasil a považoval ich za zavádzajúce. Poukazoval pri tom

na skutočnosť, že posudzovaním správnosti konkurzného scenára sa podrobne zaoberal konkurzný
súd pri rozhodovaní o nahradení súhlasu skupín a potvrdení plánu. Žalovaný upriamil pozornosť
súdu na bod 23 odôvodnenia uznesenia OS Trenčín sp. zn. 38R/4/2020-1216, z ktorého jednoznačne
vyplýva, že konkurzný scenár obsiahnutý v reštrukturalizačnom pláne je reálny a správny. Žalovaný
zdôraznil, že pri porovnaní pravdepodobnej miery uspokojenia v prípade prijatia a neprijatia plánu

vychádzal z relevantných skutočností a dokladov (účtovné závierky overené nezávislým audítorom,
znalecký posudok, spolupráca pri príprave plánu so správcom, ktorý má odborné vedomosti a dlhoročné
skúsenosti v oblasti reštrukturalizácii aj konkurzov), pričom žalobca svoje výpočty a subjektívne
tvrdenia ničím nepreukázal. Podľa § 157 ods. 1 písm. d) ZKR je neúčinnosť plánu možné určiť lenak predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené
pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom
by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom

konaní. Pokiaľ ide o žiadosť o zaradenie prvej pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky, vo
vzťahu ku ktorej reštrukturalizačný plán predpokladá 100% uspokojenie v rozsahu aspoň 332 000,- €,
žalovaný uviedol, že táto pohľadávka bola zaradená do skupiny pre zabezpečené pohľadávky, avšak
uspokojenie vo výške 100% nebolo možné, nakoľko majetok zabezpečujúci pohľadávky zabezpečených
veriteľov nepostačoval na ich 100% uspokojenie. Uvedené rovnako vyplýva z tabuľky na strane 42

reštrukturalizačného plánu. Pri zaraďovaní prihlásených pohľadávok žalovaný vychádzal z odhadu
uspokojenia pohľadávok v prípade konkurzného konania, ktorý je súčasťou reštrukturalizačného plánu a
ktorý veľmi podrobne projektuje pravdepodobné uspokojenie veriteľov v prípade konkurzného konania.
Nezaradením prvej pohľadávky žalobcu do skupiny, v ktorej by bol rozsah uspokojenia tak ako tento
požiadal, sa tento v žiadnom prípade nedostal do horšieho postavenia, v akom by bol v prípade neprijatia
plánu a preto tento dôvod na určenie neúčinnosti plánu naplnený nie je. Žalobca navrhol konanie

prerušiť, a to z dôvodu, že jeho prvá a druhá pohľadávka nespĺňa požiadavku zistenej pohľadávky a
je o nich vedené incidenčné konanie. Žalovaný s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil, nakoľko
nie sú splnené ani ďalšie zákonné podmienky na určenie neúčinnosti plánu voči žalobcovi, a preto
rozhodovanie súdu o určení popretých pohľadávok a výsledok tohto konania je pre konanie o určení
neúčinnosti plánu voči žalobcovi bez právneho významu.

3.2. K písomnému vyjadreniu zo dňa 23.06.2020 žalovaný pripojil Vyjadrenie k žiadosti veriteľa
FENESTRA Sk, spol. s r.o. zo dňa 11.03.2021.

4.1. Žalobca, ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 01.02.2023 nedostavil, hoci právny

zástupca žalobcu mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané dňa 11.10.2022. Písomným
podaním, doručeným súdu 01.02.2023, požiadal právny zástupca žalobcu o odročenie pojednávania,
nariadeného na 01.02.2023, z dôvodu akútnych zdravotných problémov advokáta O.. F. C., ktorý sa
týmto sporom zaoberá, pre ktoré bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného. V
prílohe uvedeného podania predložil súdu kópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti O..

F. C., vystavenej jeho ošetrujúcim lekárom dňa 31.01.2023. Právny zástupca žalobcu mal zato, že je
daný dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, keďže Mgr. F. C. sa na pojednávanie dňa 01.02.2023
nemohol dostaviť, pričom účasti druhého advokáta zástupcu žalobcu na pojednávaní bránil krátky
časový rámec pre náležitú prípravu, ako aj plánované neodkladné pracovné povinnosti.

4.2. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť.

4.3.Podľa§183ods.2CSP,odadvokátamožnookremdôvodov,ktorénastalikrátkopredpojednávaním
a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom
zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany
možnovždyspravodlivožiadať,abysadalanaďalšompojednávanízastúpiťinouosobou,akkodročeniu
pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

4.4. Právnym zástupcom žalobcu v spore je obchodná spoločnosť O. & Haluška s.r.o., IČO 47 257 415,
ktorá má, podľa výpisu z obchodného registra, dvoch konateľov, a to JUDr. U. Matejka a O.. F. C.. V
prípade nepriaznivého zdravotného stavu O.. F. C. v deň pojednávania 01.02.2023 bolo teda možné, aby
menom právneho zástupcu žalobcu (obchodnej spoločnosti) konal a zúčastnil sa pojednávania druhý

konateľ právneho zástupcu žalobcu. V spore neboli osvedčené neodkladné pracovné povinnosti M.. U.
O., ktoré by mu objektívne bránili zúčastniť sa pojednávania dňa 01.02.2023 v tejto veci.
V spore už bolo nariadené pojednávanie na T: 07.10.2022, ktoré bolo odročené bez prejednania
veci samej na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu, doručenej súdu 05.10.2022, z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu advokáta Mgr. F. C., ktorého PN začala 05.10.2022, t.j. 2 dni pred

pojednávaním nariadeným na 07.10.2022. V prípade žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie
pojednávania nariadeného na 01.02.2023, doručenej súdu 31.01.2023 o 15.00 hod., ide teda o
ďalšie pojednávanie, ktoré má byť odročené, podľa žiadosti právneho zástupcu žalobcu, z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu advokáta Mgr. F. C., ktorý nastal rovnako krátko pred pojednávanímako pri predchádzajúcej žiadosti o odročenie pojednávania. Vzhľadom k tomu mal súd zato, že od
právneho zástupcu žalobcu možno už v prípade jeho druhej žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu
akútneho nepriaznivého zdravotného stavu jedného zo štatutárnych zástupcov obchodnej spoločnosti

spravodlivo žiadať, aby sa pojednávania v tejto veci zúčastnil jeho druhý konateľ M.. U. O., príp. aby sa
nechal zastúpiť iným advokátom. Súd mal tiež zato, že, aj s prihliadnutím na predchádzajúcu žiadosť
o odročenie pojednávania nariadeného na 07.10.2022, mohol právny zástupca žalobcu, pri vynaložení
odbornej starostlivosti, predvídať situáciu, za ktorej by sa O.. F. C. pre jeho nepriaznivý zdravotný stav
nemohol zúčastniť predmetného pojednávania. Za uvedených okolností súd ako dôležitý dôvod pre

odročenie uvedeného pojednávania neposúdil ani tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o tom, že by M..
U. O. bránil v účasti na uvedenom pojednávaní krátky časový rámec pre náležitú prípravu. Súd podotýka,
že právny zástupca žalobcu, zastúpený advokátom O.. F. C. sa osobne zúčastnil pojednávania v tomto
spore, konaného dňa 22.04.2022, na ktorom sa vyjadril k veci. Okrem toho, žalobca mal možnosť
vyjadriť sa k veci samej ešte i po uvedenom pojednávaní (konanom 22.04.2022) písomne, ktorú však
nevyužil, a to i napriek jeho žiadostiam o predĺženie lehoty ustanovenej súdom na písomné vyjadrenie

žalobcu k veci, doručeným súdu 22.06.2022, 06.07.2022, 19.07.2022 a 26.07.2022, ktorým súd vyhovel.

4.5. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 183 ods. 1, 2 CSP, súd nezistil dôležitý dôvod pre
odročenie pojednávania, nariadeného na 01.02.2023, a preto vec na uvedenom pojednávaní prejednal
a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

5. Súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 20/2016 vyhotoveným znalcom L.. A. O.,
znaleckým posudkom č. 70/2020 vyhotoveným znalcom L.. M. N. a listinami: žaloba, výpis z Obch.
vestníka č. 130/2020 zo dňa 08.07.2020 - uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo
dňa 01.07.2020, výpis z Obchodného vestníka č. 142/2020 zo dňa 24.07.2020 - uznesenie Okresného

súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 24.07.2020, zoznam pohľadávok sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa
23.09.2020, podnet žalobcu ako veriteľa zo dňa 09.09.2020 na popretie prihlásených pohľadávok,
Podnet na popretie v zmysle ust. § 124 ods. 3 ZKR, upozornenie na zrejme nepravdivý zoznam
veriteľov dlžníka zo dňa 11.09.2020, Príloha č. 3 - Podnet veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. na
popretie prihlásených pohľadávok zo dňa 11.09.2020, Príloha č. 4 - Podnet dlžníka Construction s.r.o. v

reštrukturalizácii - Vyjadrenie dlžníka k prihlásenej pohľadávke a podnet na popretie zo dňa 10.09.2020,
uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 38R/1/2020-461 zo dňa 01.10.2020, Žiadosť žalobcu ako
veriteľa zo dňa 07.03.2021 podľa ust. § 145 ods. 1 Zákona o konkurze, vrátane doručenky, Zápisnica
o priebehu schvaľovacej schôdze konanej 15.03.2021, Záznam z rozpravy schvaľovacej schôdze
konanej 15.03.2021, reštrukturalizačný plán žalovaného zo dňa 05.03.2021, Stanovisko žalobcu zo

dňa 28.09.2020 na účely rozhodovania o priznaní hlasovacích práv, výpis z Obchodného vestníka
č. 72/2021 zo dňa 16.04.2021 - uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa
09.04.2021, písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.06.2020, 19.08.2021, 21.04.2022, Vyjadrenie
k žiadosti veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. zo dňa 11.03.2021, písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa
29.07.2021, Stanovisko žalobcu zo dňa 30.03.2021 na účel rozhodovania o návrhu na potvrdenie plánu,

uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/56/2021-350 zo dňa 10.06.2021, uznesenie Okresného
súdu Partizánske č.k. 5Cb/11/2020-452 zo dňa 08.01.2021, uznesenie Okresného súdu Partizánske
č.k. 6Cb/11/2020-476 zo dňa 07.01.2021, Vyjadrenie žalovaného sp. zn. 38R/4/2020 k stanovisku
veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. zo dňa 06.04.2021, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k.
8Cob/66/2021-604 zo dňa 25.08.2021, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/53/2021-500 zo

dňa 10.06.2021, výpisy z LV č. 5133, 6115, k.ú. Topoľčany, zo dňa 21.04.2022, Odpoveď Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5Cb/21/2020 zo dňa 04.04.2022, prípisy Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 22Cbi/11/2020 zo dňa 05.04.2022, rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k.
5Cb/21/2020-307 zo dňa 01.06.2021, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/76/2021-465 zo
dňa 23.02.2022, faktúry č. VF201911005 zo dňa 06.11.2019, č. VF201911006 zo dňa 07.11.2019,

uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k.38R/4/2020-1216 zo dňa 09.04.2021, písomné vyjadrenia
žalobcu doručené súdu 22.06.2022, 06.07.2022, 26.07.2022, 05.10.2022, 01.02.2023.

6. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 20.07.2020, publikovaným v
Obchodnom vestníku č. 142/2020 zo dňa 24.07.2020, bola, okrem iného, povolená reštrukturalizácia

žalovaného.

7. V zozname pohľadávok, vyhotovenom v označenej reštrukturalizácii žalovaného dňa 23.09.2020, je
ako pohľadávka č. 8 zapísaná zabezpečená pohľadávka žalobcu v celkovej sume 452 761,05 € (ďalejlen „Prvá pohľadávka“), ktorú reštrukturalizačný správca žalovaného poprel čo do jej výšky, právneho
dôvodu vzniku, zabezpečovacieho práva a jeho poradia. Právnym dôvodom vzniku zabezpečovacieho
práva tejto pohľadávky bolo uznesenie Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6Cb/4/2017 zo dňa

06.07.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/140/2018-325 zo dňa
28.11.2018. Pod č. 9 je v zozname pohľadávok zapísaná zabezpečená pohľadávka žalobcu v celkovej
výške59026,36€(ďalejlen„Druhápohľadávka“),ktorúreštrukturalizačnýsprávcažalovanéhopoprelčo
do jej výšky 3 020,29 € a právneho dôvodu vzniku tejto časti pohľadávky (náklady spojené s uplatnením
pohľadávky). Právnym dôvodom vzniku zabezpečovacieho práva tejto pohľadávky bolo uznesenie

Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3Cb/19/2016 zo dňa 16.07.2018 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/82/2018-253 zo dňa 08.10.2018. Pod č. 10 je v zozname pohľadávok
zapísaná zistená pohľadávka žalobcu v celkovej výške 14 847,50 € (ďalej len „Tretia pohľadávka“).

8.1. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38R/4/2020-1216 zo dňa 09.04.2021, zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 72/2021 zo dňa 16.04.2021, bol, okrem iného, nahradený súhlas skupiny

veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka (žalovaného), o
ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 15.03.2021; potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka
(žalovaného), o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 15.03.2021 a ktorý tvoril prílohu tohto
uznesenia, a bola ukončená reštrukturalizácia žalovaného.

8.2. Podľa bodu 23 písm. a) odôvodnenia označeného uznesenia, z predloženej zápisnice zo
schvaľovacej schôdze vyplýva, že predložený plán bol schválený v 3 skupinách, pričom v 2 schválený
nebol. V týchto intenciách sú v ustanovení § 152 ods. 1 ZKR taxatívne vymenované tri zásady, pri
splnení ktorých súd je oprávnený nahradiť súhlas nesúhlasiacej skupiny s plánom. Súd pre potreby
tohto rozhodnutia vykonal test každého z nich. Účastníci plánu, zaradení do skupiny hlasujúcej proti

prijatiu plánu, nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia
plánu; súd pritom vychádzal z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia
reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak.
Ad a) Z predloženého plánu vyplýva nasledovné porovnanie pravdepodobného uspokojenia v
konkurznom konaní a uspokojenia podľa reštrukturalizačného plánu: Skupina č. 2 - zabezpečený

veriteľ FENESTRA Sk, spol. s r.o., bude v prípade prijatia plánu uspokojený v rozsahu 50%
zistenej pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 8 a č. 9, a to formou 20 rovnomerných
kvartálnych splátok splatných podľa bodu 4.1.3. záväznej časti plánu, počnúc mesiacom jún 2021
až do ich úplného splatenia, najneskôr do uplynutia kal. mesiaca jún 2026 (t.j. v lehote 5 rokov).
Výška pravdepodobného uspokojenia tejto skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu v konkurznom konaní

z predloženého plánu vyplýva z majetku úpadcu (po odpočítaní nákladov konkurzného konania a
po uspokojení zabezpečenej pohľadávky veriteľa TIMEFIN, s.r.o. v prvom poradí) vo výške 1,72%
hodnoty zabezpečených pohľadávok, pričom vo zvyšnej časti by sa tieto uspokojovali zo všeobecnej
podstaty ako nezabezpečené pohľadávky vo výške 27%. V prípade konkurzu by tak uvedený veriteľ
bol uspokojený pravdepodobne vo výške cca 28% (t.j. z predmetu zabezpečenia vo výške 1,72% a

zo všeobecnej podstaty ako nezabezpečený veriteľ vo výške do 27 %). Veritelia zaradení do skupiny
Podriadené pohľadávky budú v prípade prijatia plánu uspokojení v rozsahu 10% zistenej pohľadávky
v pravidelných ročných splátkach počas 5 rokov spôsobom uvedeným v bode 4.1.5.záväznej časti
Plánu (t.j. v lehote 5 rokov). Výška pravdepodobného uspokojenia tejto skupiny, hlasujúcej proti prijatiu
plánu, v konkurznom konaní z predloženého plánu vyplýva vo výške 0%, čo je úplne logické, keďže

tieto by sa v prípadnom konkurze podľa § 95 ods. 2 ZKR uspokojovali zo všeobecnej podstaty až po
úplnom uspokojení iných nezabezpečených veriteľov, pričom z dlhoročných skúseností konkurzného
súdu sa súd doposiaľ nestretol s akýmkoľvek uspokojením podriadených pohľadávok v rámci konkurzu.
Z predloženého plánu vyplýva rozdiel pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v porovnaní
s uspokojením podľa plánu, v prospech reštrukturalizačného konania, pričom súd vychádzal z údajov

uvedených v pláne, nakoľko síce bol tvrdený (veriteľom FENESTRA Sk, spol. s r.o.), ale nebol relevantne
preukázaný opak. V prvom rade je potrebné skonštatovať, že porovnanie miery uspokojenia veriteľov
v prípade prijatia a neprijatia plánu je v Pláne uskutočnené ku dňu povolenia reštrukturalizácie dlžníka
(k 24.07.2020), a nie ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, teda ktoré malo byť podľa dikcie
zákona v danom prípade k 09.07.2020. Ustanovenie § 135 ods. 1 písm. b/ ZKR síce konkretizuje časový

moment, ku ktorému sa v opisnej časti plánu robí porovnanie miery uspokojenia pohľadávok veriteľov,
pričom tento moment zákon určuje na začatie reštrukturalizačného konania, teda spätne. Toto riešenie
nemá v zásade žiaden praktický význam a skôr je možné povedať, že je nesprávne, nakoľko miera
uspokojenia pohľadávok v prípade vyhlásenia konkurzu bude závisieť od trhovej (teda nie ani znaleckej)hodnoty majetku v čase jeho speňažovania v konkurze, ktorá môže byť v čase speňažovania majetku
diametrálne odlišná ako ku dňu začatia reštrukturalizačného konania (komentár C-H-Beck - Zákon o
konkurze a reštrukturalizácii, 1. vydanie 2012, M. Ďurica, str. 907). V danom prípade je však nutné

prihliadnuť na to, že sa jedná (v tomto prípade) o rozdiel počítaný v dňoch, konkrétne ide o rozdiel 15
dní. Dlžník sa vyjadril, že pri porovnávaní miery uspokojenia vychádzal z výšky pohľadávok veriteľov
ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, čím naplnil túto zákonnú požiadavku, avšak pri projekcii
konkurzného scenára musí vychádzať z priebežnej účtovnej závierky vyhotovenej ku dňu povolenia
reštrukturalizácie, ktorá tvorí povinnú náležitosť plánu a je jediným relevantným podkladom a ktorá v

danom prípade prešla kontrolou nezávislého audítora a ktorá tak zabezpečuje veriteľom požiadavku
na preskúmateľnosť a aktuálnosť plánu. Takisto v pláne na str. 34 je konštatované, že predmetom
odhadu (na účely porovnania miery uspokojenia) je majetok dlžníka k 24.07.2020, t.j. ku dňu povolenia
reštrukturalizácie, kedy bola vyhotovená priebežná individuálna účtovná závierka. Napriek tomu, že ide
o minimálny rozdiel v časovom momente, ku ktorému malo byť vykonané porovnanie miery uspokojenia,
súd preskúmal obsah Zoznamu majetku dlžníka, ktorý tento predložil spolu s návrhom na začatie

reštrukturalizačného konania (teda ešte pred jeho začatím) a zistil, že stav majetku ku dňu začatia
reštrukturalizačného konania a ku dňu povolenia reštrukturalizácie je nemenný (uvedené konštatuje aj
dlžník na str. 50 Plánu) a teda porovnanie miery uspokojenia je síce dátumovo vykonané k 24.07.2020,
ale stav majetku k 24.07.2020 bol rovnaký, aký bol jeho stav ku dňu začatia reštrukturalizačného konania
(k 09.07.2020). Vzhľadom k tomu, že formálne je síce uvedený stav porovnania miery uspokojenia

ku dňu povolenia reštrukturalizácie (opierajúc sa o priebežnú účtovnú zvierku preskúmanú nezávislým
audítorom), pričom materiálne je tento rovnaký ako ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, nie je
možné považovať uvedené za tak podstatné porušenie ustanovenia zákona o náležitostiach plánu, ktoré
by malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu (čo v takom prípade nie je ani dôvodom
pre zamietnutie plánu podľa § 154 ods. 1 písm. a/ ZKR). Zároveň je nutné podotknúť, že uvedené je

v podstate na prospech veriteľov, keďže v Zozname majetku (t.j. ku dňu začatia reštrukturalizačného
konania)boladlžníkomstanovenáhodnotanehnuteľnostíspoluvovýške304580€,pričompriporovnaní
miery uspokojenia veriteľov tento vychádzal pri hodnote nehnuteľností zo všeobecnej hodnoty určenej
znaleckým posudkom č. 70/2020, ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vyššiu, a to spolu vo
výške 331 537 €. Vzhľadom na uvedené je, podľa názoru súdu, možné vychádzať z porovnania miery

uspokojenia uvedeného v pláne. Čo sa týka pravdepodobnej výšky uspokojenia veriteľov v konkurze,
súd takisto vychádzal z údajov uvedených v pláne napriek tomu, že veriteľ FENESTRA Sk, spol. s r.o.
tvrdil, že v prípade konkurzu je miera uspokojenia veriteľov závislá od výsledku incidenčných sporov,
a teda v prípade neúspechu všetkých popretých veriteľov v incidenčných konaniach by bolo možné
dosiahnuť vyššie uspokojenie v konkurze v porovnaní s uspokojením aké ponúka plán. Je síce pravdou,

že plán v prípade pravdepodobnej miery uspokojenia v konkurze vychádza zo stavu, že všetci veritelia
popretých pohľadávok budú v incidenčných konaniach úspešní. Uvedené sa však nedá vopred vylúčiť,
pričom je však potrebné mať na zreteli, že v prípade konverzie reštrukturalizácie na konkurz by si
prihlásili do konkurzu pohľadávky aj ďalší veritelia ako prednostné pohľadávky (keďže dlžník reálne
vykonáva podnikateľskú činnosť titulom uzavretých zmlúv o dielo, ktoré súdu predložil) v dôsledku

čoho aj v prípade, že by niektorí veritelia popretých pohľadávok neboli v incidenčných konaniach
úspešní, by miera uspokojenia veriteľov v prípade konkurzu (vzhľadom na prihlásené pohľadávky
ďalších veriteľov) bola nižšia, resp. na takej úrovni, ako vyplýva z plánu (max. do 27%) ako v prípade
potvrdenia plánu. Dlžník vo vyjadrení k Stanovisku veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. uvádza, že
tieto pohľadávky sú už teraz vyčíslené na sumu cca 800 tis. Eur. Aj v prípade, keby z dlžníkom

uvedenej sumy prednostných pohľadávok bola reálna suma len vo výške 50% ako uvádza dlžník (t.j.
cca 400 tis. Eur), aj pri neúspechu všetkých veriteľov popretých pohľadávok v incidenčných konaniach
by sa uspokojenie veriteľov v prípade konkurzu pohybovalo vo výške cca 27%-max. 28%. Vzhľadom
k tomu, že subjektívne výpočty a odhady veriteľa FENESTRA Sk, spol. s.r.o. nevychádzajú aj z
možnej účasti ďalších veriteľov tzv. prednostných pohľadávok (v prípade konkurzu), nie je možné tieto

subjektívne odhady považovať za relevantné. Súd takisto vychádzal z toho (čo aj dlžník konštatoval),
že pri príprave pláne, a teda aj porovnania miery uspokojenia spolupracoval so správcom (ohľadne
koeficientu speňažiteľnosti) ako aj veriteľským výborom, pričom vychádzal z účtovnej závierky overenej
nezávislým audítorom ako aj zo znaleckého posudku č. 70/2020, zatiaľ čo veriteľ FENESTRA Sk,
spol. s r.o. pri výpočte miery uspokojenia vychádza len zo svojich ničím nepodložených výpočtov

bez zohľadnenia vysokej pravdepodobnosti prihlásenia sa (v prípade konkurzu) ďalších veriteľov tzv.
prednostných pohľadávok, čo má relevantný vplyv na mieru uspokojenia veriteľov (ktorí sú účastníkmi
plánu) v prípadnom konkurze. Takisto súd upriamuje pozornosť, že z dlhoročných skúseností vedenia
konkurzov (minimálne vedených na tunajšom súde) je súdu zrejmé, že nehnuteľnosti sa v priemere vrámci konkurzov speňažujú (a to za normálnej ekonomickej situácie, nieto ešte v čase celkového útlmu
ekonomiky, ktorý je v súvislosti s pandémiou COVID na SR už viac ako rok) v 3. príp.. 4 kole dražby,
teda za sumu 50-60% hodnoty určenej znaleckým posudkom. Preto koeficient speňažiteľnosti uvedený

v pláne dlžníkom vo výške 0,6% sa súdu javí ako primeraný a reálny. Takisto náklady konkurzu, ktoré
dlžník uvádza v pláne, sú obvyklé v konkurzoch, v ktorých dochádza k ukončeniu prevádzky podniku a
tieto sa súdu nezdajú nereálne, ani umelo vytvorené. Čo sa týka uspokojenia veriteľa FENESTRA Sk
spol. s r.o. v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, je nutné taktiež zohľadniť skutočnosť,
že tento v prípade vyhlásenia konkurzu už nemusí mať postavenie zabezpečeného veriteľa (čo sa

súdu javí ako dosť pravdepodobné vzhľadom na účel, na ktorý mu bolo súdom zriadené záložné
právo, a to s poukazom na § 114 ods. 1 písm. b/, c/ ZKR, § 14 ods. 5 písm. b/, c/ ZKR), keďže jeho
zabezpečovacie právo bolo rozhodnutiami OS Partizánske zrušené (zatiaľ neprávoplatne), a teda tento
by v prípade konkurzu podľa údajov vychádzajúc z plánu, dosiahol uspokojenie svojich pohľadávok
max. do výšky 27%. Z uvedeného je zrejmé, že jeho postavenie v prípade prijatia plánu (čo sa týka
miery uspokojenia jeho pohľadávok) nebude v horšom postavení, ako by bolo v prípade konkurzu.

Záverom súd zdôraznil, že vzhľadom k tomu, že dlžník v pláne v prípade porovnania pravdepodobnej
miery uspokojenia v prípade prijatia a neprijatia plánu vychádzal z relevantných skutočností a dokladov
(účtovné závierky overené nezávislým audítorom, znalecký posudok, spolupráca pri príprave plánu so
správcom, ktorý má odborné vedomosti a dlhoročné skúsenosti v oblasti reštrukturalizácii aj konkurzov)
oproti subjektívnemu výpočtu nepodloženému žiadnym relevantným dôkazom, súd vychádzal z údajov

mierypravdepodobnéhouspokojeniavprípadekonkurzu,zpredloženéhoplánuschválenomveriteľským
výborom aj väčšinou z hlasujúcich skupín. Súd takisto poukazoval, že reštrukturalizácia dlžníka má
pre veriteľov dlžníka výhodu v tom, že v prípade reštrukturalizačného konania sú stanovené konkrétne
lehoty a termíny na uspokojenie pohľadávok veriteľov. V prípade konkurzu veritelia nemajú žiadnu
právnu istotu časovo určených termínov uspokojenia ich pohľadávok. Súd na základe vyššie uvedených

údajov jednoznačne konštatoval, že miera uspokojenia veriteľov v skupine č. 2 - zabezpečený veriteľ
FENESTRA Sk, spol. s r.o. a skupina č. 4 Podriadené pohľadávky je (vychádzajúc z údajov vyplývajúcich
z Plánu) vyššia ako v prípade zamietnutia plánu súdom.

9.1. Podľa bodu 3.6. reštrukturalizačného plánu žalovaného zo dňa 05.03.2021 (Odôvodnenie väčšieho

predpokladaného uspokojenia veriteľov dlžníka v prípade povolenia reštrukturalizácie ako v prípade
vyhlásenia konkurzu), spoločným účelom reštrukturalizácie a konkurzu je dosiahnutie uspokojenia
veriteľov v najvyššej možnej miere. Základným rozdeľujúcim znakom je kritérium zachovania prevádzky
podniku dlžníka. Zachovanie prevádzky podniku je jedným zo základných predpokladov povolenia
reštrukturalizácie a zároveň rozhodujúcom kritériom pre posúdenie jej úspešnosti.

Z bežnej praxe vyplýva, že reštrukturalizácia dlžníka znamená pre jeho veriteľov vyššiu možnosť
uspokojenia ich pohľadávok ako by tomu bolo v rámci konkurzného konania. Uvedené sa týka najmä
zabezpečených veriteľov, a to z dôvodu, že majetok dlžníka je zväčša zaťažený právami zabezpečených
veriteľov, a teda výťažok, ktorý z jeho predaja plynie, je použitý na uspokojenie pohľadávok práve
zabezpečených veriteľov.

Vprípadevyhláseniakonkurzusanepredpokladá,narozdielodreštrukturalizácie,podstatnézachovanie
činnosti prevádzky dlžníka, a to najmä z nasledujúcich dôvodov:
- prevádzka podniku v konkurze nie je primárne predpokladaným postupom speňaženia majetku Dlžníka
v konkurze,
- s poukazom na požiadavku konania správcu s odbornou starostlivosťou je správca v prípade konkurzu

povinný vykonať všetky dôležité hodnotenia bezodkladne a pod hroznou zodpovednosti musí prísť k
odôvodnenému záveru, že v dôsledku prevádzkovania podniku úpadcu a jeho následného predaja získa
nielen vyšší výťažok zo speňaženia, ale podstatne vyšší výťažok zo speňaženia.
Z uvedených dôvodov je možné dospieť k záveru, že prevádzka podniku dlžníka po vyhlásení konkurzu
na jeho majetok je viac ako nepravdepodobnou možnou.

V ďalšej časti sa predkladateľ plánu venuje výpočtu nákladov prípadného konkurzu dlžníka, a to
na preukázanie skutočnosti, že veritelia dosiahnu vyššie uspokojenie svojich pohľadávok v prípade
reštrukturalizácie dlžníka, ako v prípade jeho konkurzu.
Odhad uspokojenia veriteľov v konkurze (bod 3.6.1 reštrukturalizačného plánu)
V prípade uspokojovania veriteľov v rámci konkurzného konania nastane speňaženie všetkých

aktív dlžníka, pričom sa predpokladá okamžité ukončenie podnikateľskej činnosti dlžníka. Je možné
konštatovať, že najvyššiu hodnotu spomedzi aktív dlžníka majú okrem nehnuteľného majetku,
predovšetkým aktíva nehmotnej podstaty (postavenie na trhu, certifikáty, know how a ďalšie), pričom v
prípade speňaženia majetku dlžníka inak ako predajom jeho podniku, prípadne podstatnej časti tohtopodniku,bydošlokvýraznenižšejmiereuspokojeniaveriteľovdlžníkaakovprípade,žesaaktívadlžníka
budú predávať ako celok a zároveň bude zachovaná činnosti aspoň podstatnej časti podniku. V prípade
rozhodnutia o okamžitom odpredaju podniku dlžníka je potrebné počítať s trvaním predajného procesu,

ktorý je možné s poukazom na trvanie iných konkurzných konaní minimálne na 24 mesiacov.
Pred tým, ako dôjde k stanoveniu miery uspokojenia veriteľov v rámci konkurzného scenára, je potrebné
stanoviť hodnotu podniku dlžníka, ktorý by bolo potrebné v konkurze speňažiť.
Pri stanovení hodnoty majetku podniku (s výnimkou dlhodobého majetku) sa predkladateľ plánu opieral
o vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku likvidačnou metódou pri

skončení podnikateľskej činnosti konkurzom. Tá slúžila ako odhad ceny pri predaji podniku v prípade
vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka.
Predmetom odhadu je majetok dlžníka k 24.07.2020 t.j. ku dňu povolenia reštrukturalizácie, kedy
bola vyhotovená priebežná individuálna účtovná závierka dlžníka, ktorá tvorí povinnú prílohu tohto
reštrukturalizačného plánu v účtovnej (brutto) hodnote 1.790.057,- €, a to pozemky 20 566,- €, stavby
224 129,- €, samotné hnuteľné veci 260 151,- €, pohľadávky 1 097 895,- €, finančné účty 182 273,- €

a časové rozlíšenie aktív 5 049,- €.
Všeobecná hodnota podniku a časti podniku pri skončení podnikateľskej činnosti konkurzom sa stanoví
likvidačnou metódou.
Za účelom stanovenia odhadu hodnoty majetku dlžníka k 24.07.2020 boli ohodnotené jednotlivé zložky
majetku ako aj stanovený koeficient speňažiteľnosti, a to na základe konzultácie s audítorom a so

správcom.
Dlhodobý hmotný majetok tvoria: samostatné hnuteľné veci (dopravné prostriedky, zariadenia, prístroje)
a nehnuteľné veci (pozemky a stavby).
Dlžník je vlastníkom nehnuteľností, ktorých všeobecná hodnota bola určená znaleckým posudkom č.
70/2020 zo dňa 04.11.2020 vypracovaného znalcom L.. M. N. ev. č. 910324.

Pozemky - všeobecná hodnota bola určená v sume 36 329,52 €
Stavby - všeobecná hodnota bola určená v sume 295 207,83 €
Samostatné hnuteľné veci tvoria: dopravné prostriedky, prístroje, stroje a zariadenia. Samostatné
hnuteľné veci sú v obstarávacej hodnote spolu 260 151,- € bez DPH (Evidencia DHM), ich cena sa
odhadovala na základe roku obstarania ako % z kúpnej ceny (obstarávacia cena zvýšený o DPH) a bola

odhadnutá na sumu 117 753,- €.
Hodnota pohľadávok bola stanovená pomocou Prílohy č. 9 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. ako súčin
koeficientu objektivizácie a východiskovej hodnoty pohľadávky. Účtovná hodnota pohľadávok k
24.07.2020 je 1 097 895,- €. Pohľadávky boli preskúmané z hľadiska ich vekovej štruktúry, dátumu
splatnosti a pod. a boli zatriedené do skupín s priradením koeficientu objektivizácie. Odhad hodnoty

pohľadávok predstavoval sumu 507 877,60 €.
Neklasifikované pohľadávky sú pohľadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník je platobne schopný a
súčasne pohľadávku nie je možné zaradiť do ostatných skupín.
Klasifikované pohľadávky triedy I sú pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je platobne schopný,
dočasne platobne neschopný, alebo pohľadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník je platobne schopný,

dočasne platobne neschopná alebo platobne neschopný a súčasne pohľadávku nie je možné zaradiť
do inej skupiny.
Klasifikované pohľadávky triedy II sú pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je dlhodobo platobne
neschopný.
Klasifikované pohľadávky triedy III sú pochybné a sporné pohľadávky po lehote splatnosti a pohľadávky

po lehote splatnosti, kde je dlžník platobne neschopný.
Hodnota pohľadávok bola stanovená na úrovni 507 877,- €.
Všeobecná hodnota peňazí, cenín, účtov v bankách, peňazí na ceste k 24.07.2020 je ich východisková
hodnota 182 273,- €.
Časové rozlíšenie - Všeobecná hodnota nákladov budúcich období a príjmov budúcich období k

24.07.2020 je ich východisková hodnota 5 049,- €.
Odhad hodnoty majetku - rekapitulácia
Nakoľko dlžník ako predkladateľ plánu nemá potrebnú odbornú spôsobilosť, pri vyššie uvedenom
výpočte vychádzal z výpočtu uskutočneného správcom v posudku, zo znaleckého posudku č. 70/2020
L.. N. a relevantnosť použitých údajov si dal overiť nezávislým audítorom, ktorý vypracoval správu

nezávislého audítora o preverení.
Koeficient speňažiteľnosti bol s ohľadom na kľúčové faktory (Kardoš, 2005) ako postavenie podniku v
odvetví, použiteľnosť majetku pri realizácií nových podnikateľských aktivít, podnikateľský dispozičný,
priestor, rizikovosť podnikania a priemerná výnosnosť ako aj ďalších faktorov stanovený na úrovni 0,6.Na základe podkladov a skutočností uvedených v predchádzajúcej časti bola odhadnutá hodnota
majetku dlžníka pri ukončení podnikateľskej činnosti konkurzom k 24.07.2020 likvidačnou metódou na
sumu 759 605,- €. Pričom hodnota nehnuteľného majetku predstavuje sumu 198 922,- € a hodnota

ostatného majetku predstavuje sumu 560 680,- €.
Ak by nastala situácia, že by bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, možno takmer so stopercentnou
istotou predpokladať, že správca by neprevádzkoval ďalšiu činnosti podniku, vzhľadom na celkovú
náročnosť prevádzky, ako aj vzhľadom na vysoké náklady na takúto prevádzku po stránke finančnej,
organizačnej a aj technickej. Vychádzame zo situácie, že v čase konkurzu už nebude dlžník schopný

hradiť všetky svoje záväzky a dodávatelia budú žiadať platby vopred. Aj v takomto prípade bude
nevyhnutné zabezpečiť správu majetku úpadcu tak, aby sa neznížila jeho hodnota a aby bol takýto
majetok aj naďalej prevádzkyschopný.
Na základe uvedeného od vyššie uvedených súm predpokladaného výťažku v konkurze je nutné odrátať
aj náklady vedenia konkurzného konania, ako aj odmenu správcu konkurznej podstaty a v neposlednom
rade aj náklady na správu majetku v konkurze. Potrebné je prihliadnuť na formu predaja, časovú

náročnosť predaja a fixné termíny v konkurznom konaní, ako aj s prihliadnutím na prísnu administratívnu
a časovú náročnosť v spojitosti s rýchlou stratou aktuálnosti majetku ako aj s výrazným prebytkom
druhovo podobných typov hnuteľných vecí a v neposlednom rade slabším záujmom o investície v tejto
dobe kedy možno očakávať nepriaznivé dopady na hospodárstvo v dôsledku koronakrízy. Na základe
uvedeného je možné relevantne odhadnúť náklady na vedenie konkurzného konania spolu v sume

258 481,- €, z toho archivácia 9 000,- €, účtovníctvo 24 000,- €, strážna služba 43 800,- €, energie
36 000,- €, obsluha kotolne a nevyhnutné revízie 7 338,- €, daň z nehnuteľnosti 2 400,- €, poistenie
nehnuteľností 7 200,- €, poistenie PZP 3 600,- €, odstúpenie od zmluvy o nájme (piváreň) 6 000,- €,
odstupné zamestnancov 9 156,- €, fixná odmena správcu 7 920,- €, odmena správcu zo speňaženia
majetku zaradeného do oddelenej podstaty (12% z 198 922,- € + DPH) 28 645,- €, odmena správcu

zo speňaženia majetku zaradeného do všeobecnej podstaty (SHV 12% z 117 753,- € + DPH) 16 956,-
€, odmena správcu zo speňaženia majetku zaradeného do všeobecnej podstaty (pohľadávky 507 877,-
€, 12% z 333 330 a 3% z 174 547,-€ + DPH) 54 283,- €, odmena správcu zo speňaženia peňažných
prostriedkov v mene euro ich zabezpečením 1% z 182 273,- € + DPH) 2 183,- €.
Archivácia vychádza z odhadu objemu účtovnej dokumentácie. Bežná cena za archiváciu 1cm šanónu

je 0,18 € ročne. Pri bežnej šírka šanónu 8cm a množstvo šanónov, ktoré dlžník archivuje je cca 500 ks
je cena za archiváciu cca 9 000,-€.
Účtovníctvo predstavuje náklady na vedenie účtovníctva, personalistiky mzdovej agendy vo výške
24.000,- € počas dvoch rokov, čo je predpokladaná dĺžka konkurzného konania.
Strážna služba predpokladá prítomnosť minimálne jednej osoby v nočnom čase obdobia dvoch rokov.

Priemerná cena na hodinu stráženia bola z verejne dostupných cenníkov strážnych služieb odhadnutá
na 5,- eur/hod.
Ostatné náklady zahŕňajú energie ( 1500,-€/mesiac), prevádzkové náklady (3 669,- €/ročne), daň
z nehnuteľnosti 1200,- €/ročne), poistenie ( 300,- €/ mesačne), náklady na zamestnancov a ďalšie
predpokladané nevyhnutné náklady.

Náklady konkurzného správcu sú odhadnuté v zmysle zákona 665/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov a noviel, § 20 a pozostávajú z paušálnej odmeny do konania prvej schôdze veriteľov vo výške
6 600,- € (zvýšená o DPH, teda vo výške 7 920,- €), odmeny zo speňaženia majetku zaradeného do
oddelenej podstaty ktorého hodnota je 198 922,- €, vo výške 23 870,64 € (zvýšená o DPH, teda vo
výške 28 654,- €) odmeny zo speňaženia majetku zaradeného do všeobecnej podstaty, ktorá pozostáva

zo samostatných hnuteľných vecí v hodnote 117 753,-€, vo výške 14 130,- € ( zvýšená o DPH, teda
vo výške 16 956,- €) a pohľadávok v hodnote 507 877,- €, vo výške 45 236,-€ (zvýšená o DPH, teda
vo výške 54 283,- €). Odmena zo speňaženia peňažných prostriedkov v celkovej hodnote 182 273 vo
výške 1 823,-€ (zvýšená o DPH, teda vo výške 2 183,-€)
Vyššie uvedené odhadované náklady na konkurz sú vypočítané s DPH (v zmysle § 49 ods. 8 zákona č.

222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Pri prevádzkovaní podniku po
vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie
podniku; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu
konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a
sú pohľadávkou proti konkurznej podstate.

Náklady konkurzu, ktoré súvisia s jednotlivými oddelenými podstatami sú priradené k týmto podstatám.
Náklady, pri ktorých nie je možné určiť podstatu, s ktorou súvisia, resp. súvisia so všetkými podstatami,
by mali byť rozpočítané medzi jednotlivé podstaty podľa hodnoty majetku/výťažku (ust. § 87 ods. 5
ZKR). V zmysle tohto posudku nie je možné jednoznačne určiť ako jednotlivé položky nákladov konkurzusúvisia s jednotlivými podstatami a preto boli rozpočítané alikvótne medzi jednotlivé podstaty podľa
hodnoty speňaženia.
Je nutné poznamenať, že hodnota speňaženia v danom prípade je tvorená tak oddelenou podstatou

ako aj všeobecnou podstatou. Oddelené podstaty sa v konkurze vytvárajú v závislosti od prihlásených
pohľadávok, pričom je možné konštatovať, že pre každého zabezpečeného veriteľa sa vytvára
samostatná oddelená podstata. V danom prípade prichádza do úvahy vytvorenie dvoch oddelených
podstát zabezpečených veriteľov TIMEFIN s.r.o. a FENESTRA Sk, spol. s r.o..
Až v prípade plného uspokojenia zabezpečeného veriteľa TIMEFIN s.r.o. by prichádzal do úvahy presun

zostatkuvýťažkuzospeňaženiatejtooddelenejpodstatyvprospechoddelenejpodstatyzabezpečeného
veriteľa podstaty FENESTRA Sk, spol. s r.o.. V rozsahu v akom zostatok výťažku nepokryje uspokojenie
zabezpečenej pohľadávky veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o., bude pohľadávka tohto zabezpečeného
veriteľa uspokojovaná ako pohľadávky zaradené do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky.
Na základe uvedeného by predstavoval čistý výťažok pre zabezpečených veriteľov sumu 73 530,- €
(predpokladaný výťažok oddelenej podstaty v sume 198 922,- € mínus pohľadávky proti oddelenej

podstate, a to strážna služba, energie, obsluha kotolne, revízie, daň z nehnuteľnosti, poistenie
nehnuteľnosti, odmena správcu zo speňaženia majetku zaradeného do oddelenej podstaty v sume 125
383,- €).
Na základe uvedené je možné konštatovať, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa zaradeného do
skupiny - TIMEFIN, s.r.o. vo výške 64 798,64 € by bola v rámci konkurzu z výťažku z oddelenej podstaty

uspokojená v rozsahu 100%.
Pohľadávka zabezpečeného veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. by bola z oddelenej podstaty
uspokojená v sume 8 740,36 €, a teda predpokladané uspokojenie v prípade konkurzu z oddelenej
podstaty by bolo vo výške 1,72%.
Podľa § 94 ZKR zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa v zistenom rozsahu uspokojí

z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po
odpočítaní pohľadávok proti oddelenej podstate. Ak nie je možné uspokojiť zabezpečenú pohľadávku
zabezpečeného veriteľa v celom rozsahu, vo zvyšnom rozsahu sa uspokojí ako nezabezpečená
pohľadávka.
Zostávajúca časť zabezpečenej pohľadávky veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. vo výške 500 026,76 €

by s v prípade konkurzu uspokojovala ako nezabezpečená pohľadávka.
Predpokladaný čistý výťažok v konkurze pre zabezpečených veriteľov by predstavoval 424 553,-
€ (predpokladaný výťažok všeobecnej podstaty 657 651,- € mínus pohľadávky proti všeobecnej
podstate v sume 133 098,- €, a to archivácia, účtovníctvo, poistenie PZP, odstupné od zmluvy,
odstupné zamestnanci, fixná odmena správcu, odmena správcu zo speňaženia majetku zaradeného do

všeobecnej podstaty).
Zo všeobecnej podstaty by sa v konkurznom konaní uspokojovali pohľadávky v celkovej výške 1 590
215,98,-€ a teda celkové uspokojenie nezabezpečených pohľadávok v konkurze by bolo na úrovni
takmer 27%.
Odhad upokojenia veriteľov v reštrukturalizácii (bod 3.6.2 reštrukturalizačného plánu)

Rozdielny predpokladaný výťažok pre veriteľov v prípade reštrukturalizácie v porovnaní s výťažkom v
prípade konkurzu je možné dosiahnuť predovšetkým z nasledovných dôvodov:
- kontinuita prevádzky - v reštrukturalizácii je možné ďalej prevádzkovať podnik dlžníka a zvýšiť tak
výnos pre veriteľov. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že dlžník má zakontrahovaných viacero
projektov, ktoré mu v budúcnosti vygenerujú očakávaný zisk,

-absentujúcenákladykonkurzu-prireštrukturalizáciisaočakávajúpodstatnenižšienákladyvporovnaní
s konkurzom. V priebehu reštrukturalizačného konania nevzniknú náklady na archiváciu, strážnu službu,
ani náklady na odmenu pre konkurzného správcu. Celkové náklady budú vyjadrené odmenou pre
reštrukturalizačného správcu v súlade s vyhláškou č. 665/2005 Z. z. (ust. § 24), pričom tieto budú
neporovnateľne nižšie, ako náklady v súvislosti s odmenou správcu zo speňaženia majetku v konkurze,

- súlad cieľa reštrukturalizácie s dosiahnutím čo najväčšieho plnenia pre veriteľov - keďže cieľom
reštrukturalizácie je zachovanie podstatnej časti prevádzky a čo možno najvyššieho uspokojenia pre
veriteľov.
V prípade reštrukturalizácie sa predpokladá udržanie prevádzky podniku spolu s reštrukturalizáciou
na strane záväzkov, vrátane ich čiastočného odpustenia v takej miere, aby bola reštrukturalizácia

pre všetkých veriteľov výhodnejšia ako prípadný konkurz. Je vysoká predpoklad, že vzhľadom na
kontinuálnu činnosť dlžníka, tento bude postupne odovzdávať jednotlivé zákazky z dosiahnutých príjmov
bude schopný uspokojovať svojich veriteľov podľa schváleného reštrukturalizačného plánu.Predpokladá sa, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa TIMEFIN, s.r.o. bude splácaná v rovnakom
alebo dlhšom časovom období ako nezabezpečené pohľadávky, pričom sa však predpokladá 100%
uspokojenie zistenej pohľadávky tohto veriteľa. Uspokojenie nezabezpečených veriteľov sa predpokladá

vo výške 50% v horizonte 5 rokov tak, ako to predpokladá ust. 154 ods. 1 ZKR a spriaznených veriteľov
vo výške 10% zistených pohľadávok v horizonte 5 rokov.
Vzhľadom na skutočnosť, že počas reštrukturalizácie nevznikajú dodatočné náklady na archiváciu a
strážnu službu, pre účely tohto posudku sa nepredpokladajú žiadne dodatočné náklady spojené s
reštrukturalizáciou (s výnimkou nákladov podľa ust. 24 vyhlášky č. 665/2005 Z.z. a nákladov dozorného

správcu, ktoré vzhľadom na obrat dlžníka sú zanedbateľné.
V rámci reštrukturalizácie sa počíta s vyšším uspokojením zabezpečených, nezabezpečených ako aj
spriaznených veriteľov ako by tomu bolo v prípade konkurzu, kde by jeden zabezpečený veriteľ bol
uspokojený len do výšky 74% a všetky ostatné pohľadávky ktoré by sa v konkurze uspokojovali ako
nezabezpečené by boli uspokojené do výšky 28%. Podriadený veritelia by neboli v konkurze uspokojený
vôbec. Je nepochybné, že pri reštrukturalizácii budú všetci veritelia uspokojený výrazne lepšie ako by

tomu bolo v prípadnom konkurznom konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že reštrukturalizácia je výhodnejšia tak z
hľadiska celkového výťažku, ako aj z hľadiska výťažku pre jednotlivé skupiny veriteľov, v porovnaní s
uspokojovaním v rámci konkurzu.
Porovnaním predpokladaného uspokojenia veriteľa dlžníka v prípade povolenia reštrukturalizácie a v

prípade vyhlásenia konkurzu je možné dospieť k záveru, že v prípade povolenia reštrukturalizácie je
možné predpokladať rovnaký alebo väčší rozsah uspokojenia tak zabezpečených, nezabezpečených
ako aj spriaznených veriteľov dlžníka v porovnaní s konkurzným konaním.
Rozdielny predpokladaný výťažok pre veriteľov v prípade reštrukturalizácie v porovnaní s výťažkom v
prípade konkurzu je možné dosiahnuť predovšetkým z nasledovných dôvodov:

- Zachovaním prevádzky podniku očakáva manažment dlžníka vytvorenie pozitívneho hospodárskeho
výsledku počas trvania reštrukturalizácie a aj po jej skončení, pričom z kladného hospodárskeho
výsledku možno uspokojiť veriteľov Dlžníka. Uvedený predpoklad vychádza z dlhodobo dobrých
hospodárskych výsledkov pred povolením reštrukturalizácie.
- Celkové predpokladané náklady reštrukturalizácie sú výrazne nižšie v porovnaní s predpokladanými

nákladmi konkurzu, pričom v súvislosti s konkurzom je významné uviesť, že oproti reštrukturalizácii
vzniknú dodatočné náklady spojené s ukončením prevádzky podniku, ako napr. náklady na archiváciu
alebo náklady na strážnu službu.

9.2. V zmysle bodu 3.8.1 predmetného reštrukturalizačného plánu žalovaného, všeobecná hodnota

podniku dlžníka predstavuje 797 624,- €. Náklady konkurzu boli pritom správcom odhadnuté minimálne
286 082,- €. Suma určená na uspokojenie v konkurze by bola 511 542,- €. Zabezpečené pohľadávky,
riadne prihlásené v reštrukturalizácii, predstavujú spolu sumu 576 586,05 €, a preto je možné
konštatovať, že v prípade konkurzu by s najväčšou pravdepodobnosťou neboli uspokojené v plnom
rozsahu. Na uspokojenie nezabezpečených a podriadených pohľadávok by v prípade vyhlásenia

konkurzu na majetok dlžníka neostala žiadna suma výťažku.
9.3. V zmysle bodu 3.8.2 reštrukturalizačného plánu, vzhľadom na skutočnosť, že zriadené záložné
právo zabezpečeného veriteľa TIMEFIN s.r.o. je registrované ako prvé v poradí, miera uspokojenia tohto
veriteľa v konkurznom konaní vy vzhľadom na výšku jeho pohľadávky a hodnotu majetku dlžníka, ktorý
zabezpečuje túto pohľadávku, bola aj po zohľadnení pohľadávok proti oddelenej podstate vo výške

74%. Uspokojenie jeho pohľadávky by však prichádzalo do úvahy až potom, čo by došlo k speňaženiu
predmetu záložného práva tohto veriteľa, a preto je viac než pravdepodobné, že uspokojenie týchto
pohľadávok by sa realizovalo v horizonte niekoľkých rokov po vyhlásení konkurzu.

9.4. V zmysle bodu 3.8.3 predmetného reštrukturalizačného plánu, záložné práva žalobcu ako

zabezpečeného veriteľa boli registrované ako druhé a tretie v poradí, a preto by miera uspokojenia
tohto veriteľa v konkurznom konaní, s prihliadnutím na výšku jeho zabezpečených pohľadávok, hodnotu
majetku dlžníka, ktorý tieto pohľadávky zabezpečuje a výšku pohľadávky zabezpečeného veriteľa
TIMEFIN s.r.o., ktorého záložné právo je registrované ako prvé v poradí, aj po zohľadnení všetkých
pohľadávok proti oddelenej podstate, bola 0%. Zároveň by uspokojenie jeho pohľadávky prichádzalo

do úvahy až potom, čo by došlo k speňaženiu predmetu záložného práva tohto veriteľa, a preto je viac
než pravdepodobné, že uspokojenie týchto pohľadávok by sa realizovalo v horizonte niekoľkých rokov
po vyhlásení konkurzu.9.5. Podľa bodov 4.1.1, 4.1.2 predmetného reštrukturalizačného plánu žalovaného zo dňa 05.03.2021,
na účely hlasovania o prijatí plánu bolo vytvorených 5 skupín pre pohľadávky, a to skupina TIMEFIN
s.r.o., skupina FENESTRA Sk, spol. s r.o., skupina Nezabezpečení veritelia, skupina Podriadené

pohľadávky a skupina Spoločníci.
Do skupiny TIMEFIN s.r.o. bola zaradená zabezpečená pohľadávka veriteľa TIMEFIN, s.r.o., ktorý
nadobudol pohľadávku pôvodne prihláseného veriteľa UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s.
vo výške 64 798,64 €. Právny dôvodom vzniku jej zabezpečovacieho práva bolo záložné právo zriadené
Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 000561A/CORP/2017 zo dňa 22.06.2017, ktoré

je, vzhľadom na dátum povolenia jeho vkladu do katastra nehnuteľností, registrované ako prvé v poradí.
Veriteľ tejto skupiny mal byť, podľa reštrukturalizačného plánu, uspokojený v rozsahu 100% jeho zistenej
pohľadávky, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 42.

9.6. Podľa bodu 4.1.3 predmetného reštrukturalizačného plánu žalovaného, do skupiny FENESTRA Sk,
spol. s r.o. boli zaradené zabezpečené pohľadávky žalobcu ako veriteľa, a to pohľadávka prihlásená vo

výške 452 761,05 €, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 8, a pohľadávka prihlásená vo výške 59
026,36 €, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 9. Právnym dôvodom vzniku zabezpečovacieho práva
pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 8 bolo uznesenie Okresného súdu Partizánske
sp. zn. 6Cb/4/2017 zo dňa 06.07.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
16Cob/140/2018-325zodňa28.11.2018,pričomišloozabezpečovacieprávovdruhomporadí.Právnym

dôvodom vzniku zabezpečovacieho práva pohľadávky žalobcu zapísanej v zozname pohľadávok
pod č. 9 bolo uznesenie Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3Cb/19/2016 zo dňa 16.07.2018 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/82/2018 zo dňa 08.10.2018, pričom išlo
zabezpečovacie právo v treťom poradí. Veriteľ tejto skupiny mal byť uspokojený vo výške 50% časti jeho
pohľadávok, zapísaných v zozname pohľadávok pod č. 8, 9.

Pohľadávky veriteľov, zaradených do skupiny Nezabezpečení veritelia, prihlásené v celkovej výške 1
087 884,34 €, mali byť, podľa bodu 4.1.4 reštrukturalizačného plánu žalovaného, uspokojené v rozsahu
50% zistenej pohľadávky formou pravidelných ročných splátok počas piatich rokov, a to:
- do jedného roka od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o
potvrdení plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto

skupiny,
-dodvochrokovodkoncamesiaca,vktoromdôjdeknadobudnutiuprávoplatnostiuzneseniaopotvrdení
plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto skupiny,
- do troch rokov od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o potvrdení
plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto skupiny,

- do štyroch rokov od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o
potvrdení plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto
skupiny,
- do piatich rokov od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o
potvrdení plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto

skupiny.
Zároveň bol dlžník oprávnený uskutočniť v prospech veriteľov tejto skupiny mimoriadnu splátku, ktorá sa
mala vždy započítavať na najneskoršiu (poslednú), doposiaľ ani len čiastočne neuhradenú rovnomernú
splátku tak, aby táto splátka nebola v dôsledku mimoriadnej splátky splnená v rozsahu 90% jej sumy.

10. Vo Vyjadrení k žiadosti veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. zo dňa 11.03.2021 žalovaný, okrem iného,
uviedol: „Pokiaľ ide o určenie súhrnného koeficientu speňažiteľnosti majetku ako celku, zohľadňujúceho
mimoriadne špecifiká, ktoré sa nebrali do úvahy pri stanovení všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek
majetku a majú vplyv na výslednú všeobecnú hodnotu majetku ako celku tento bol, ako vyplýva z plánu,
s ohľadom na kľúčové faktory ako postavenie podniku v odvetví, použiteľnosť majetku pri realizácii

nových podnikateľských aktivít, podnikateľský dispozičný priestor, rizikovosť podnikania a priemerná
výnosnosť, ako aj ďalších faktorov na úrovni 0,6. Pre objasnenie dlžník uvádza, že ako Predkladateľ
plánu reálne možnosti speňaženia a určenie tohto koeficientu konzultoval s viacerými konkurznými
správcami,ktorímajúvdanejoblastibohatéskúsenosti.Dôležitýmfaktorompreurčenietohtokoeficientu
bola aj takmer rok trvajúca situácia súvisiaca s pandémiou COVID-19. Je nepochybné, že v dôsledku nej

došlo k čiastočnému uzavretiu ekonomiky, spomaleniu ekonomického rastu, čo v konečnom dôsledku
nepochybne stále znižuje potenciálnu hodnotu jednotlivých súpisových majetku dlžníka, a to hlavne
za situácie, kedy by došlo k jeho speňažovaniu v rámci konkurzu. Predkladateľ plánu zisťoval reálnu
ponuku a možnosti speňaženia obdobných nehnuteľností ako sú tie, ktoré tvoria podstatnú časť jehomajetku a zistil, že za súčasnej situácie je tieto nehnuteľnosti problém vôbec speňažiť. Na realitných
portáloch je ponuka množstva komerčných nehnuteľností za podstatne nižšie ceny ako je v danom
prípade určená znaleckým posudkom, a to ešte treba vziať do úvahy, že daná nehnuteľnosť sa nachádza

v ochrannom pásme plynových zariadení, a preto je jej potenciálne využitie významne obmedzené.
Určenie koeficientu na úrovni 1,0, ako tvrdí Veriteľ, je absolútne nereálne a nezodpovedalo by realite.
Tvrdenie Veriteľa je len účelovým spochybňovaním mnou uvádzaných a objektívne zistených údajov a
navodiť u ostatných veriteľov pocit, že predložený Plán je nesprávny.“

11.1. Uznesením Okresného súdu Partizánske č.k. 6Cb/11/2020-476 zo dňa 07.01.2021 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/66/2021-604 zo dňa 25.08.2021, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 04.10.2021, bolo zrušené v celom rozsahu zabezpečovacie opatrenie nariadené
uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6Cb/4/2017 zo dňa 06.07.2018 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/140/2018 (výrok I) zo dňa 28.11.2018.

11.2. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/56/2021-350 zo dňa 10.06.2021, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 27.07.2021, bolo zrušené v celom rozsahu zabezpečovacie opatrenie nariadené výrokom
I uznesenia Okresného súdu Partizánske č.k. 3Cb/19/2016-208 zo dňa 16.07.2018 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/82/2018 zo dňa 08.10.2018.

12. Znaleckým posudkom č. 20/2016, vyhotoveným znalcom Ing. Pavlom Magdolenom, bola
kombinovanou metódou stanovená všeobecná hodnota pozemkov a stavieb ku dňu 30.06.2016 spolu
v sume 357 026,26 €. Znaleckým posudkom č. 70/2020, vypracovaným znalcom ID. bola metódou
polohovej diferenciácie stanovená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností ku dňu 30.11.2020
v sume 331 537,35 €.

13.1. Podľa § 157 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze
odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej
pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku

domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak
a) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť
v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda,
b) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa
majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových

práv poskytla oproti nemu výhoda,
c) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal ( § 145), čím sa dostal
do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného
uspokojenia v konkurznom konaní,
d) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené

pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol
bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní,
e) splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci.

13.2. Podľa § 77 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,

pri jednotlivých súpisových zložkách majetku správca uvedie hodnotu zapisovaného majetku určenú
vlastným odhadom v eurách. Pri stanovení hodnoty majetku správca vychádza z účtovnej hodnoty
majetku po zohľadnení skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného
majetku. Peňažné prostriedky v hotovosti alebo na účte správca ocení ich menovitou hodnotou.

13.3. Podľa § 79 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov, ak majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu z dôvodu zániku
zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu, správca bezodkladne vylúči majetok tretej osoby
zo súpisu.

13.4. Podľa § 94 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov, zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa v zistenom rozsahu uspokojí z
výťažku speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po
odpočítaní pohľadávok proti oddelenej podstate. Ak nie je možné uspokojiť zabezpečenú pohľadávkuzabezpečeného veriteľa v celom rozsahu, vo zvyšnom rozsahu sa uspokojí ako nezabezpečená
pohľadávka.

13.5. Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len
veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v
reštrukturalizáciiriadneavčasneuplatniaprihláškou,právovymáhaťtietonárokyvočidlžníkovivprípade
potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.

13.6. Podľa § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne
nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu
reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii
neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia

účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s
tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku
právanaplneniepodľa§488Občianskehozákonníkabezohľadunato,čiužnastalčasplnenia.Vznikom
pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť
takúto pohľadávku.

13.7. Podľa § 120 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov, ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky,
ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v
konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými

pohľadávkami.

13.8. Podľa § 3 vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších
predpisov, likvidačnou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku pri zrušení
právnickej osoby, ktoré je spojené s likvidáciou, ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku

podniku pri zohľadnení všeobecnej hodnoty cudzích zdrojov a nákladov na likvidáciu alebo pri skončení
činnosti podnikateľa konkurzom ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku objektivizovaný
koeficientom speňažiteľnosti.

13.9. Podľa bodu 3 písm. b) Prílohy č. 1 (Základné postupy stanovenia všeobecnej hodnoty podniku

a časti podniku) vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších
predpisov, všeobecná hodnota podniku a časti podniku pri skončení podnikateľskej činnosti konkurzom
sa stanoví likvidačnou metódou takto:
VŠHLK = kS . suma VŠHZMi + VŠHFÚ [€], i=1,
kde

VŠHLK - všeobecná hodnota podniku stanovená likvidačnou metódou [€],
suma VŠHZMi - súčet všeobecných hodnôt všetkých zložiek i=1 majetku,
ktoré sú predmetom ohodnotenia [€],
VŠHFÚ - všeobecná hodnota finančných účtov, ktorými sa rozumejú peniaze v pokladni
a ceniny, účty v bankách, pričom pri tejto metóde ku všeobecnej hodnote finančných

účtov nepatrí všeobecná hodnota krátkodobého finančného majetku,
kS - súhrnný koeficient speňažiteľnosti majetku ako celku zohľadňujúci mimoriadne špecifiká,
ktoré sa nebrali do úvahy pri stanovení všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek
majetku a majú vplyv na výslednú všeobecnú hodnotu majetku ako celku. Výšku súhrnného
koeficientu speňažiteľnosti a v ňom zahrnuté mimoriadne špecifiká znalecká organizácia

preskúmate ne zdôvodní. Spravidla sa koeficient speňažiteľnosti rovná približne 1,0.

14. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 38R/4/2020 zo dňa 09.04.2021 o potvrdení
reštrukturalizačného plánu žalovaného bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 72/2021 zo dňa
16.04.2021.Žalobaourčenieneúčinnostireštrukturalizačnéhoplánužalovanéhobolažalobcomnasúde

podaná 03.05.2021, teda v 15 dňovej lehote od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom
vestníku, stanovenej § 157 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov.15. Zverejnením uznesenia súdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom v Obchodnom
vestníku má reštrukturalizačný plán právne účinky voči všetkým veriteľom, ktorí sú účastníkmi
reštrukturalizačného konania, aj keď hlasovali proti prijatiu plánu, ako aj voči spoločníkom alebo členom

dlžníka. Osobitnú právnu ochranu poskytuje ustanovenie § 157 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov tým účastníkom plánu, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu,
akúčastníkplánuvznesieodôvodnenúnámietkudozápisnicenaschvaľovacejschôdzi.Podľa§157ods.
1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je dôvodom na
vyslovenie neúčinnosti plánu zvýhodnenie ostatných pohľadávok v tej istej skupine, pokiaľ ide o mieru

alebo spôsob uspokojenia. Reštrukturalizačný plán v tomto prípade porušuje požiadavku, podľa ktorej
musia byť pohľadávky veriteľov a majetkové práva spoločníkov alebo členov dlžníka zaradené do tej
istej skupiny uspokojené rovnakou mierou a rovnakým spôsobom (§ 139 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov). Ďalším dôvodom na vyslovenie neúčinnosti plánu
je, podľa § 157 ods. 1 písm. c) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov, zaradenie pohľadávky veriteľa do inej skupiny, ako žiadal veriteľ, v dôsledku čoho sa dostal do

horšiehopostavenia,vakombybolbezprijatiaplánu.Akideorozsahuspokojenia,súdvychádzazvýšky
pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní. Podľa § 157 ods. 1 písm. d) zák. č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je dôvodom na vyslovenie neúčinnosti plánu
nezaradenie zistenej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v
akom o to požiadal veriteľ, čím sa dostal do horšieho postavenia ako pri pravdepodobnom uspokojení

v konkurznom konaní. (viď Komentár k § 157 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov, beck-online)

16.1. Zabezpečený veriteľ má všeobecné hmotné právo, aby bol uspokojený prednostne, oddelene od
ostatných veriteľov z majetku, ktorým je zabezpečená jeho pohľadávka, čo konkurz plne rešpektuje.

Na ten účel sa v konkurze vytvára pre zabezpečeného veriteľa oddelená podstata z majetku, ktorý
zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom z výťažku získaného speňažením takéhoto majetku má právo
byť uspokojený, nie však pomerne podľa pravidiel pari passu, ale prednostne, resp. oddelene od
ostatných veriteľov. Výťažok sa zabezpečenému veriteľovi vydáva z oddelenej podstaty rozvrhom, do
ktorého sa zaradí výťažok získaný speňažením oddelenej podstaty znížený o náklady konkurzu, ktoré

sa týkajú oddelenej podstaty, t.j. o pohľadávky proti podstate, ktoré s oddelenou podstatou súvisia.
V prípade, že oddelená podstata nekryje zabezpečenú pohľadávku v celom rozsahu, v časti, v ktorej
pohľadávka takto nie je krytá, má zabezpečený veriteľ právo byť uspokojený zo všeobecnej podstaty
pomerným spôsobom, t.j. podľa pravidiel pari passu. V tejto nezabezpečenej časti má zabezpečený
veriteľ právo byť uspokojený ako regulárny nezabezpečený veriteľ. (viď Komentár ASPI k § 94 ZKR)

V prípade, že zabezpečovacie právo zanikne, odpadne tiež dôvod na to, aby bol majetok zapísaný
do súpisu. Vzhľadom na uvedené, správca bez zbytočného odkladu po tom, ako sa dozvie o zániku
zabezpečovacieho práva, majetok tretej osoby vyradí zo súpisu. Takto správca postupuje aj vtedy, ak
zabezpečovacie právo zanikne z iného dôvodu ako v dôsledku splnenia výzvy správcu. (viď Komentár
ASPI k § 79 ZKR)

16.2. Žalobca si v predmetnej reštrukturalizácii prihlásil Prvú pohľadávku ako zabezpečenú
záložným právom, zriadeným zabezpečovacím opatrením, nariadeným uznesením Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 6Cb/4/2017 zo dňa 06.07.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 16Cob/140/2018-325 zo dňa 28.11.2018. Uznesením Okresného súdu Partizánske

č.k. 6Cb/11/2020-476 zo dňa 07.01.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
8Cob/66/2021-604 zo dňa 25.08.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.10.2021, bolo zrušené v
celom rozsahu zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Partizánske sp.
zn. 6Cb/4/2017 zo dňa 06.07.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
16Cob/140/2018 (výrok I) zo dňa 28.11.2018. Druhú pohľadávku si žalobca taktiež prihlásil ako

zabezpečenú, a to záložným právom, zriadeným zabezpečovacím opatrením, nariadeným uznesením
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3Cb/19/2016 zo dňa 16.07.2018 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/82/2018-253 zo dňa 08.10.2018. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 8Cob/56/2021-350 zo dňa 10.06.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.07.2021, bolo zrušené v
celom rozsahu zabezpečovacie opatrenie nariadené výrokom I uznesenia Okresného súdu Partizánske

č.k. 3Cb/19/2016-208 zo dňa 16.07.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
8Cob/82/2018 zo dňa 08.10.2018. Z uvedeného vyplýva, že i keď by Prvá pohľadávka a Druhá
pohľadávka žalobcu boli zaradené i v konkurze ako zabezpečené pohľadávky do oddelenej podstaty
zabezpečeného veriteľa (§ 69 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskoršíchprepisov), neboli by uspokojené z majetku zapísaného v tejto oddelenej podstate, nakoľko predmetné
nehnuteľnosti by správca zrejme v priebehu konkurzu, podľa § 79 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších prepisov, musel vylúčiť z oddelenej podstaty v

dôsledku zániku zabezpečovacieho práva, zriadeného označenými zabezpečovacími opatreniami. V
predmetnej oddelenej podstate žalobcu ako zabezpečeného veriteľa by teda už nezostal majetok,
ktorého speňažením by mohli byť Prvá a Druhá pohľadávka žalobcu uspokojené, a preto, v zmysle § 94
zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších prepisov, by aj tieto pohľadávky
žalobcu museli byť v prípadnom konkurze uspokojené ako nezabezpečené pohľadávky v skupine

pohľadávok Nezabezpečení veritelia, do ktorej by bola zaradená aj Tretia pohľadávka žalobcu.

17.1. V rámci reštrukturalizácie sa dlh dlžníka rozdeľuje na tzv. starý dlh a nový dlh s tým, že starý
dlh musí byť v reštrukturalizácii uplatnený prihláškou, pričom uspokojený bude na základe plánu. Nový
dlh spoločnosti predstavujú tzv. prednostné pohľadávky, ktoré sa riešia v rámci plánu iba vtedy, ak
s tým veriteľ výslovne súhlasí. Takýto nový dlh spoločnosti je dlžník povinný hradiť v dohodnutých

lehotáchsplatnosti,pričomohľadomtohtodlhuspoločnostinepôsobíaniochranapredveriteľmivyvolaná
účinkami reštrukturalizačného konania. Typickým novým dlhom spoločnosti (dlžníka) sú teda všetky
pohľadávky, ktoré vzniknú počas reštrukturalizačného konania, pričom tieto je dlžník povinný plniť v
riadnych lehotách splatnosti. Tieto pohľadávky v prípade, že vzniknú v súvislosti s prevádzkou podniku
počas reštrukturalizácie, majú v prípadnom konkurze prednostné postavenie v tom smere, že veritelia

majú právo byť prednostne uspokojení zo všeobecnej podstaty pred ostatnými nezabezpečenými
veriteľmi. Pre týchto veriteľov sa v prípade vyhlásenia konkurzu počas reštrukturalizácie vytvára v
konkurze osobitná prednostná trieda veriteľov. (viď komentár ASPI k § 120 ZKR)

17.2. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný počas jeho reštrukturalizácie vykonával

podnikateľskú činnosť, čo potvrdzuje aj predmetný reštrukturalizačný plán. Vo Vyjadrení k stanovisku
veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. zo dňa 06.04.2021 žalovaný vyčíslil ku dňu 06.04.2021 prednostné
pohľadávky na sumu 857 163,11 €, ktoré žalobca v spore účinne nepoprel (§ 151 ods. 2 CSP). V zmysle
§ 120 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, v prípade,
že by bol počas reštrukturalizácie vyhlásený na majetok žalovaného ako dlžníka konkurz, prednostné

pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného
konania, by sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojovali zo všeobecnej podstaty pred inými
nezabezpečenými pohľadávkami, v tomto prípade aj pred pohľadávkami žalobcu (Prvá, Druhá i Tretia
pohľadávka).

18. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 157 ods. 1 písm. c), d) zák. č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších prepisov, v spore nebola preukázaná horšia miera
uspokojenia predmetných troch pohľadávok žalobcu na základe označeného reštrukturalizačného plánu
žalovaného v porovnaní s ich pravdepodobným uspokojením v konkurznom konaní. Žalobca síce
predložil v konaní viaceré konkurzné modely a odhady, tieto však nepreukazovali predpokladané vyššie

uspokojenie jeho pohľadávok v konkurze, nakoľko vychádzali z toho, že Prvá a Druhá pohľadávka
žalobcu by boli v konkurze uspokojované ako zabezpečené pohľadávky, čo však v tomto konaní
preukázané nebolo; a tiež nezohľadňovali prednostné pohľadávky. Okrem toho, žalobcom vypracované
konkurzné modely a odhady (najmä tabuľky, z ktorých vychádzajú) sú tiež nepreskúmateľné, nakoľko
neuviedol konkrétne číselné údaje, z ktorých vychádzajú, teda napr. predpokladanú hodnotu majetku

žalovaného v konkurze, spôsob jeho vyčíslenia, príp. jednotlivé (konkrétne) položky majetku (napr.
hnuteľný majetok, nehnuteľný a pod.), predpokladanú výšku prihlásených a zistených pohľadávok
v konkurze, predpokladanú výšku nákladov konkurzu (vrátane ich rozpisu), predpokladanú výšku
pohľadávok proti podstate, vrátane ich špecifikácie a pod.. Súd mal tiež zato, že, i napriek námietkam
žalobcu, uvedeným v Stanovisku zo dňa 30.03.2021, týkajúcim sa korekcií predpokladaného výťažku

a nákladov konkurzu, v tomto prípade obstojí konkurzný model uvedený v bode 3.6 predmetného
reštrukturalizačného plánu, ako aj záver, ktorý vyplýva z bodu 3.6 predmetného reštrukturalizačného
plánu na základe porovnania uspokojenia pohľadávok veriteľov (vrátane žalobcu) v reštrukturalizácii
žalovaného a predpokladaného uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze, a podľa ktorého je
reštrukturalizácia žalovaného výhodnejšia v porovnaní s uspokojovaním pohľadávok v rámci konkurzu.

19.1. Zistenie majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty je, v zmysle § 73 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších prepisov, jednou zo základných povinností správcu.
Majetok tvoriaci konkurznú podstatu, ktorý správca zistí, je povinný ihneď spísať do súpisu konkurznejpodstaty (§ 76 ods. 1 označeného zákona). V zmysle § 77 ods. 3-5 uvedeného zákona, spísaný
majetok je správca povinný oceniť, pričom pri stanovení hodnoty majetku vychádza z vlastného odhadu,
ktorý robí na základe hodnôt majetku vedených v účtovníctve, ktoré však koriguje podľa skutočného

stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného majetku. Znamená to, že správca
pri stanovení hodnoty majetku a priori vychádza z účtovníctva, no v prípade, ak skutočná hodnota
majetku nezodpovedá účtovnej hodnote, najmä pokiaľ účtovníctvo verne nezobrazuje skutočnú hodnotu
majetku, účtovné hodnoty koriguje nadol alebo nahor, obyčajne však nadol. Ďalej je dôležité uviesť, že
význam správneho stanovenia súpisovej hodnoty majetku nespočíva ani tak v odhadnutí realizačnej

ceny majetku, ktorú s konečnou platnosťou stanoví trh, ako skôr vo vykonaní niektorých prepočtov, pre
ktoré by mala byť skutočná hodnota majetku určujúca, najmä pokiaľ sa robia v čase, keď ešte nedošlo
k speňaženiu majetku. Ide najmä o prípad určenia hlasovacích práv veriteľov v niektorých prípadoch
a rozpočítania nákladov konkurzu, pokiaľ sa tieto týkajú viacerých podstát. (viď Komentár ASPI k § 77
ZKR)

19.2. Z bodu 3.6.1 predmetného reštrukturalizačného plánu je zrejmé, že odhad predpokladaného
uspokojenia veriteľov v konkurze vychádzal z všeobecnej hodnoty podniku ako majetku žalovaného
(dlžníka), čo nie je v rozpore s ust. § 77 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení neskorších prepisov. Je pritom potrebné prihliadnuť na to, že zachovanie prevádzky podniku
je účelom reštrukturalizácie, a teda stav podniku umožňuje zhodnotiť finančnú a obchodnú situáciu

dlžníka, čo je potrebné nielen v reštrukturalizácii, ale i v konkurze. Zároveň podnik predstavuje majetok
dlžníka. Všeobecná hodnota podniku žalovaného tak predstavovala objektívny údaj pre porovnanie
uspokojenia pohľadávok v reštrukturalizácii a ich predpokladaného uspokojenia v konkurze. Je potrebné
tiež mať na zreteli, že v prípade, že konkurznú podstatu tvorí podnik, prípadne súbor majetku, ktorý
bude speňažovaný ako súbor, a takýto súbor majetku tvorí viaceré podstaty, zákon vyžaduje, aby

správca zabezpečil stanovenie hodnoty celého takéhoto súboru majetku. Nie je však vylúčené, že
pri stanovení hodnoty bude vychádzať z jednotlivých súpisových hodnôt položiek daného súboru. V
prípade, že správca zapíše do súpisu podnik jednou položkou, vždy stanoví hodnotu podniku ako celku,
keďže v takom prípade nebude zatiaľ samostatne oceňovať jednotlivé položky majetku. K položkovitému
oceneniu majetku pristúpi až v prípade ukončenia prevádzky podniku.

19.3. Pri stanovení všeobecnej hodnoty podniku bola v tomto prípade použitá likvidačná metóda a
ako podklad odhadu aj priebežná individuálna účtovná závierka žalovaného ku dňu 24.07.2020. Za
účelom stanovenia odhadu hodnoty majetku žalovaného boli ohodnotené jednotlivé položky majetku,
ako aj stanovený koeficient speňažiteľnosti. Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností (pozemkov

a stavieb) bola určená znaleckým posudkom č. 70/2020, vyhotoveným Ing. Jánom Brenišinom spolu
v sume 331 537,35 €, ktorý bol podkladom pre určenie všeobecnej hodnoty podniku žalovaného
v reštrukturalizačnom pláne. Žalobca pri stanovení všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností
vychádzal aj zo znaleckého posudku č. 20/2016, vyhotoveného Ing. Pavlom Magdolenom, v ktorom bola
stanovená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností 357 000,- € ku dňu 30.06.2016. Súd však v

tomto spore posúdil ako objektívnejší dôkaz pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností znalecký
posudok č. 70/2020, keďže všeobecná hodnota nehnuteľností bola určovaná ku dňu 24.07.2020 a
znalecký posudok č. 70/2020 bol vyhotovený 30.11.2020, a teda z časového hľadiska všeobecná
hodnota stanovená ku dňu 30.11.2020 skôr zodpovedala ich všeobecnej hodnote ako cena stanovená
ku dňu 30.06.2016 (znalecký posudok č. 20/2016). Súd tiež podotýka, že rozdiel vo všeobecnej hodnote

predmetných nehnuteľností predstavuje sumu 25 462,65 € (357 000,- € - 331 537,25 €), ktorá v
tomto prípade (s ohľadom na výšku majetku, pohľadávok a záväzkov žalovaného a pokračovanie v
prevádzkovaní podniku) nepredstavuje podstatnú čiastku pri stanovení miery uspokojenia pohľadávok
v reštrukturalizácii alebo v prípadnom konkurze.

19.4. Podľa bodu 3.6.1 reštrukturalizačného plánu (str. 37-38), koeficient speňažiteľnosti bol stanovený
na úrovni 0,6 s ohľadom na kľúčové faktúry ako postavenie podniku v odvetví, použiteľnosť majetku
pri realizácii nových podnikateľských aktivít, podnikateľský dispozičný priestor, rizikovosť podnikania a
priemerná výnosnosť, ako aj ďalšie faktory. Mimoriadne špecifiká, zahrnuté v koeficiente speňažiteľnosti
na úrovni 0,6, sú zdôvodnené aj vo Vyjadrení k žiadosti veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. zo dňa

11.03.2021. Vzhľadom k uvedenému súd posúdil v tomto spore zdôvodnenie použitého koeficientu
speňažiteľnosti 0,6 ako postačujúce, a to aj s prihliadnutím na to, že hodnotu majetku správca
stanovuje vlastným odhadom, t.j. nie je potrebné zabezpečovať znalecké posudky. Súd podotýka, že
žalobca jednotlivé (konkrétne) faktory, na základe ktorých bol stanovený koeficient speňažiteľnosti 0,6nerozporoval. Taktiež v spore nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval inú všeobecnú hodnotu podniku
žalovaného alebo opodstatnenosť koeficientu speňažiteľnosti na úrovni 1,0 v tomto prípade. Súd v tejto
súvislosti poukazuje tiež na bod 23 odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020

z 09.04.2021, z ktorého vyplýva, že koeficient speňažiteľnosti 0,6 sa súdu javil ako primeraný a reálny. V
označenom uznesení súd tiež konštatoval, že na základe dlhoročných skúseností z vedenia konkurzov
(minimálne vedených na tun. súde) mu je zrejmé, že nehnuteľnosti sa v priemere v rámci konkurzov
speňažujú (a to za normálnej ekonomickej situácie, nieto ešte v čase celkového útlmu ekonomiky, ktorý
bol v súvislosti s pandémiou COVID v SR už viac ako rok) v 3., príp. 4. kole dražby, teda za sumu

50-60% hodnoty určenej znaleckým posudkom. Okrem uvedeného je potrebné prihliadnuť aj na to, že v
súčasnosti sa podnikatelia musia vysporiadať nielen s následkami pandémie, ale najmä s pribúdajúcou
cenovou nestabilitou, ktorá sa prejavuje predovšetkým v cenách komodít a energií.

19.5.Vzhľadomkuvedenýmskutočnostiamsúdmalzato,žepriposúdenípredpokladanéhouspokojenia
pohľadávok v konkurze, ktorý by bol vyhlásený na majetok žalovaného, možno vychádzať z odhadnutej

hodnoty majetku žalovaného v sume 759 602,- €, ktorá bola vyčíslená v konkurznom modely, uvedenom
v bode 3.6 predmetného reštrukturalizačného plánu. Z dôvodu nepreukázania opodstatnenosti korekcií
výťažkov, uvedených v bode 56 Stanoviska zo dňa 30.03.2021 (koeficient speňažiteľnosti na úrovni
1,0; pohľadávka proti spoločníkovi v sume 124 833,07 € a hodnota pohľadávky súvisiacej s rozdelením
zisku v roku 2020 proti spoločníkovi Ľubomírovi Kováčikovi v sume 124 566,93 €) v spore nebolo

preukázanétvrdeniežalobcu,podľaktoréhobyvprípadnomkonkurzebolomožnépredpokladaťmajetok
spolu v hodnote 1 393 887,- €. Taktiež v spore nebolo žalobcom riadne odôvodnené (napr. z hľadiska
jednotlivých položiek majetku), a ani preukázané jeho tvrdenie, podľa ktorého by v konkurze mal byť
získaný vyšší výťažok speňažením jednotlivých zložiek majetku osobitne, teda nie v rámci podniku ako
celku.

19.6. V spore neboli preukázané pohľadávky žalovaného voči jeho spoločníkom v nominálnej výške 124
833,07 € ku dňu 24.07.2020. Podľa Vyjadrenia k žiadosti veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. zo dňa
11.03.2021, uvedená pohľadávka bola žalovanému uhradená. Plnenie záväzku Univerzitnej nemocnice
Bratislava bolo dlžníkom prijaté a ku dňu 24.07.2020 riadne zaúčtované, čo znamená, že predmetná

pohľadávka dlžníka zanikla splnením, a preto s ňou nie je v Pláne uvažované. Žalobca citované tvrdenie
žalovaného nerozporoval. Vzhľadom k uvedenému mal súd zato, že predmetná pohľadávka nemohla ku
dňu 24.07.2020 predstavovať majetok žalovaného, keďže už pred uvedeným dátumom zanikla splnením
(§ 324 ods. 1 Obch. zák.).
19.7. Žalobca v Stanovisku zo dňa 30.03.2021 poukazoval tiež na to, že na základe rozdelenia zisku

v roku 2020 bolo žalovaným poskytnuté Ľubomírovi Kováčikovi plnenie v sume 124 566,93 €. Táto
transakcia sa prejavila poklesom majetku žalovaného o sumu 124 566,93 € krátko pred iniciáciou
jeho reštrukturalizácie. Podľa žalobcu by správcom v konkurze nezostala nepovšimnutá, nárok na
vrátenie tejto transakcie by voči Ľubomírovi Kováčikovi uplatnil a následne i v plnom rozsahu vymohol. Z
uvedeného vyplýva, že, podľa žalobcu, žalovaný by mal mať voči Ľubomírovi vymáhateľnú pohľadávku

v sume 124 566,93 €. Žalobca však v spore neuviedol, ani nepreukázal všeobecnú hodnotu takejto
pohľadávky žalovaného v zmysle Prílohy č. 9 vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku v znení neskorších predpisov, preto ju súd nemohol zahrnúť do vyčíslenia predpokladanej
hodnoty majetku všeobecnej podstaty žalovaného v konkurze. Táto pohľadávka, ktorú žalovaný v spore
nenamietal, môže však byť majetkom žalovaného a o jej všeobecnú hodnotu sa môže zvýšiť hodnota

majetku žalovaného v konkurze.

20. Žalobca v spore nerozporoval predpokladané náklady na konkurz spolu v sume 176 486,- €, a
to archivácia 9 000,- €, účtovníctvo 24 000,- €, daň z nehnuteľnosti 2 400,- €, poistenie 10 800,- €,
odstupné zamestnanci 9 156,- €, paušálna odmena správcu 7 920,- €, odmena správcu zo speňaženia

nehnuteľností v sume 48 185,- €, odmena správcu zo speňaženia hnuteľných vecí 17 401,- €, odmena
správcu zo speňaženia pohľadávok 45 437,- €, odmena správcu zo speňaženia finančného majetku 2
183,- €. Súd podotýka, že odmenu správcu zo speňažovania majetku vyčíslil vo vyššej výške (spolu 113
210,- €) než ako bola uvedená v reštrukturalizačnom pláne (bod 3.6.1 plánu, spolu v sume 102 067,-
€). V zostávajúcej výške 81 995,- €, vyčíslenej v bode 3.6.1 predmetného reštrukturalizačného plánu,

žalobca predpokladané náklady na konkurz poprel (body 58 a 59 Stanoviska zo dňa 30.03.2021). V
spore neboli preukázané predpokladané náklady na odstúpenie od Zmluvy o nájme (piváreň) v sume 6
000,- €; predpokladané náklady na obsluhu kotolne a nevyhnutné revízie v sume 7 338,- € (3 669,- €/
ročne), a ani predpokladané náklady na energie v sume 36 000,- € (1 500,- €/mesiac), nakoľko nebolokonkrétne zdôvodnené, čo predstavujú, z čoho pozostávajú. Súd mal zato, že v prípade konkurzu
možno predpokladať aj situáciu, že by konkurzný správca dal predmetné nehnuteľnosti do užívania inej
osoby, tak ako tvrdil žalobca v bode 58 písm. a) Stanoviska zo dňa 30.03.2021, na základe čoho by

predpokladané náklady na stráženie v sume 43 800,- € nevznikli. Z uvedených dôvodov mal súd zato,
že pre účely výpočtu miery pravdepodobného uspokojenia pohľadávok v konkurze možno vychádzať z
tvrdenia žalobcu, podľa ktorého by náklady konkurzu predstavovali sumu 176 486,- €.

21.1. V prípade, ak by aj súd vychádzal z predpokladu žalobcu, že veritelia popretých nezabezpečených

pohľadávok budú v incidenčných sporoch v celom rozsahu neúspešní, tak by bola, na základe
konkurzného modelu vyčísleného v bode 3.6.1 reštrukturalizačného plánu, (v tomto spore preukázaná)
predpokladaná miera uspokojenia nezabezpečených pohľadávok v konkurze (medzi ktorými by sa
uspokojovali aj pohľadávky žalobcu) 51%, avšak za predpokladu neexistencie žiadnych prednostných
pohľadávok, ktorý je v tomto prípade absolútne nereálny. V prípade uspokojovania prednostných
pohľadávok, o ktorých možno rozumne predpokladať, že by v konkurze uplatnené boli, by teda

reálne došlo ešte zrejme k ďalšiemu výraznému zníženiu vedenej predpokladanej miery uspokojenia
pohľadávok žalobcu v konkurze (napr. v prípade uplatnenia si polovice prednostných pohľadávok na
36%). Súd podotýka, že podľa predmetného reštrukturalizačného plánu by boli pohľadávky žalobcu
uspokojené vo výške 50%. Aj z uvedeného teda vyplýva, že v spore nebolo, v zmysle § 157 ods. 1 písm.
c), d) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, preukázané, že

by postavenie žalobcu ako veriteľa žalovaného a účastníka reštrukturalizačného plánu bolo horšie ako
bez prijatia reštrukturalizačného plánu žalovaného.

21.2. Pri vyčíslení predpokladanej miery uspokojenia 51% súd vychádzal z toho, že v spore bola
preukázaná predpokladaná hodnota majetku žalovaného v konkurze 759 602,- €; predpokladané

náklady v konkurzu 176 486,- €, zabezpečená pohľadávka TIMEFIN s.r.o. v sume 64 798,64 €; zistená
Prvá pohľadávka žalobcu v sume 452 761,05 € a Druhá pohľadávka v sume 59 026,36 €, ktoré by
sa v konkurze uspokojovali ako nezabezpečené pohľadávky; a výška ostatných nezabezpečených,
zistených pohľadávok 500 501,64 €, pričom veritelia popretých nezabezpečených pohľadávok by neboli
úspešní v incidenčných sporoch. To znamená, že po odpočítaní predpokladaných nákladov konkurzu

176 486,- € a uspokojenia zabezpečenej pohľadávky v sume 64 798,64 € z predpokladanej hodnoty
majetku 759 602,- € by na uspokojenie Prvej pohľadávky žalobcu v sume 452 761,05 €, Druhej
pohľadávky žalobcu v sume 59 026,36 € a ostatných zabezpečených, zistených pohľadávok v sume
500 501,64 € zostal majetok 518 317,36 €. Na základe pomeru sumy 518 317,36 € k hodnote z
nej uspokojovaných pohľadávok 1 012 289,05 € (452 761,05 + 59 026,36 € + 500 501,64 €) potom

predstavuje predpokladaná miera ich uspokojenia 51%. V prípade, ak by v konkurze bola prihlásená čo
i len polovica prednostných pohľadávok zo sumy 857 163,11 €, vyčíslenej ku dňu 06.04.2021, t.j. v sume
428 581,55 €, predpokladaná miera uspokojenia nezabezpečených pohľadávok v konkurze (vrátane
troch predmetných pohľadávok žalobcu) by sa znížila na 36% (518 317,36 € / (1 012 289,05 € + 428
581,55 €)).

21.3. Súd podotýka, že ak by aj pri percentuálnom vyčíslení predpokladanej miery uspokojenia
predmetných troch pohľadávok žalobcu v konkurze vychádzal z údajov, ktoré žalobca v spore
nespochybnil, alebo ich sám vyčíslil, ani v takomto prípade v spore nebolo preukázané že by sa
žalobca prijatím predmetného reštrukturalizačného plánu dostal do horšieho postavenia než v akom

by bol bez prijatia plánu. Žalobca v bode 57 Stanoviska zo dňa 30.03.2021 vyčíslil výťažok, ktorý by
mal byť v konkurze dosiahnutý speňažením majetku žalovaného na sumu 1 393 887,- €; v bode 59
označeného Stanoviska vyčíslil náklady konkurzu na sumu 176 486,- €. Taktiež v konaní nerozporoval,
že by v konkurze mala byť uspokojovaná zabezpečená pohľadávka TIMEFIN s.r.o. v sume 64 798,64 €.
Vzhľadom k tomu by potom v konkurze zostal pre účely uspokojovania nezabezpečených pohľadávok,

v rámci ktorých by sa uspokojovali aj Prvá a Druhá pohľadávka žalobcu, výťažok v sume 1 152 602,36
€ (1 393 887,- € - 176 486,- € - 64 798,64 €). Z výťažku 1 152 602,36 € by sa mali v konkurze uspokojiť
nezabezpečené, zistené pohľadávky v sume 500 501,64 €, Prvá pohľadávka v sume 452 761,05 €,
Druhá pohľadávka v sume 59 026,36 €, prednostné pohľadávky v sume 857 163,11 €, ako aj pohľadávka
BFF Central Europe s.r.o. v sume 235 000,- €, ktoré žalovaný v spore nerozporoval, z čoho vyplýva

predpokladaná miera uspokojenia týchto pohľadávok v konkurze 55%. Takto vypočítaný rozdiel 5% v
prospech uspokojovania predmetných pohľadávok v konkurze však ani v tomto prípade nepostačoval na
preukázanie horšieho postavenia žalobcu na základe reštrukturalizačného plánu oproti predpokladanej
miere uspokojenia jeho pohľadávok v konkurze, nakoľko takýto prepočet vychádza z údajov, týkajúcichsa hodnoty majetku žalovaného v konkurze, ktoré sú absolútne nereálne. Už len s prihliadnutím na to, že
pohľadávka proti spoločníkovi v sume 124 533,07 € neexistuje, keďže zanikla jej splnením, a teda už ako
pohľadávka netvorí majetok žalovaného, sa totiž znižuje predpokladaná hodnota majetku žalovaného v

konkurze na sumu 1 027 769,29 €, čo znižuje predpokladanú mieru uspokojenia pohľadávok žalobcu
v konkurze na 48% (teda menej ako v reštrukturalizácii). Okrem toho nemožno rozumne predpokladať
(a v spore ani nebolo preukázané takéto tvrdenie žalobcu), že by bol majetok žalovaného v konkurze
speňažený s koeficientom speňažiteľnosti 1, čo tiež výrazne znižuje predpokladanú mieru uspokojenia
pohľadávok v konkurze, a to i v prípade, ak by mal byť koeficient speňažiteľnosti nižší napr. len na

úrovni0,9.Súdpritompodotýka,žežalobcakonkrétny(podrobný)matematickýprepočetpredpokladanej
miery uspokojenia jeho pohľadávok v konkurze súdu nepredložil, pričom neuviedol ani konkrétne údaje,
týkajúcesaprednostnýchpohľadávok,príp.pohľadávkyveriteľapohľadávkaBFFCentralEuropes.r.o.,z
ktorých by mali ním vypracované tabuľky pre jednotlivé konkurzné modely vychádzať, a teda predmetné
tabuľky sú nepreskúmateľné.

22.1. Podľa § 157 ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov sa účastník plánu môže domáhať neúčinnosti plánu, ak by sa pohľadávky zaradené do
rovnakej skupiny ako zistená pohľadávka veriteľa, ktorý podáva námietku, mali podľa plánu uspokojiť v
inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda.

22.2. Pohľadávky veriteľov, zaradených do skupiny Nezabezpečení veritelia, prihlásené v celkovej výške
1087884,34€,malibyť,podľabodu4.1.4reštrukturalizačnéhoplánužalovaného,uspokojenévrozsahu
50% zistenej pohľadávky formou pravidelných ročných splátok počas piatich rokov, a to:
- do jedného roka od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o
potvrdení plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto

skupiny,
-dodvochrokovodkoncamesiaca,vktoromdôjdeknadobudnutiuprávoplatnostiuzneseniaopotvrdení
plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto skupiny,
- do troch rokov od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o potvrdení
plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto skupiny,

- do štyroch rokov od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o
potvrdení plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto
skupiny,
- do piatich rokov od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o
potvrdení plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto

skupiny.
Zároveň bol dlžník oprávnený uskutočniť v prospech veriteľov tejto skupiny mimoriadnu splátku, ktorá sa
mala vždy započítavať na najneskoršiu (poslednú), doposiaľ ani len čiastočne neuhradenú rovnomernú
splátku tak, aby táto splátka nebola v dôsledku mimoriadnej splátky splnená v rozsahu 90% jej sumy.

22.3. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd nemal v spore preukázané, že by Tretia pohľadávka
žalobcu v sume 14 847,50 €, zaradená v skupine pohľadávok Nezabezpečení veritelia, mala byť podľa
plánu uspokojená v inej miere alebo iným spôsobom ako ostatné nezabezpečené pohľadávky zaradené
v tejto skupine pohľadávok. Pokiaľ reštrukturalizačný plán žalovaného pripúšťa možnosť mimoriadnej
splátky pohľadávok zaradených do tejto skupiny, takáto možnosť sa vzťahuje aj na Tretiu pohľadávku

žalobcu, a teda nemožno vylúčiť, že mimoriadna splátka bude uhradená práve na Tretiu pohľadávku
žalobcu. V spore nebolo preukázané, že by v budúcnosti bola vylúčená obchodná spolupráca strán,
a teda že by bol vylúčený záujem žalovaného na úhrade mimoriadnej splátky na pohľadávku žalobcu.
Je potrebné prihliadnuť pritom na to, že Prvá a Druhá pohľadávka žalobcu sa, podľa predmetného
reštrukturalizačného plánu, mali uspokojovať v samostatnej skupine pohľadávok FENESTRA Sk, spol. s

r.o.. Vzhľadom k tomu je, v zmysle § 157 ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
v znení neskorších predpisov, vo vzťahu k Prvej a Druhej pohľadávke žalobcu, námietka, týkajúca
sa mimoriadnej splátky, právne irelevantná, keďže tieto dve pohľadávky neboli zaradené do skupiny
Nezabezpečení veritelia, pre ktorú bola dohodnutá mimoriadna splátka.

23. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd v celom rozsahu zamietol žalobu o určenie neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu žalovaného ako dlžníka, potvrdeného uznesením Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 09.04.2021, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 72/2021 zo dňa
16.04.2021, voči žalobcovi ako veriteľovi vo vzťahu k pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávokpod por. č. 8 v celkovej zistenej výške 452 761,05 €; pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod
por. č. 9 v celkovej zistenej výške 59 006,07 € a pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod
č. 9 v celkovej zistenej výške 14 847,50 €. V spore nebolo, v zmysle § 157 ods. 1 písm. c), d) zák.

č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, vo vzťahu k všetkým trom
predmetným pohľadávkam žalobcu, preukázané by sa žalobca ako veriteľ schválením predmetného
reštrukturalizačného plánu žalovaného dostal do horšieho postavenia než v akom by bol bez prijatia
plánu. Taktiež nebolo preukázané, v zmysle § 157 ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, že by Tretia pohľadávka žalobcu, zaradená do

skupiny Nezabezpečení veritelia, mala byť podľa predmetného reštrukturalizačného plánu žalovaného
uspokojená v inej miere alebo iným spôsobom ako ostatné pohľadávky zaradené v tejto skupine
pohľadávok, a teda nebolo ani preukázané, že by sa veriteľom pohľadávok, zaradených v skupine
Nezabezpečení veritelia, poskytla oproti žalobcovi (vo vzťahu k jeho trom prihláseným pohľadávkam)
výhoda. Súd podotýka, že v dôsledku nepreukázania naplnenia uvedených predpokladov neúčinnosti
predmetného reštrukturalizačného plánu, stanovených § 157 ods. 1 písm. a), c), d) zák. č. 7/2005 Z.z.

o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, by bolo nehospodárne v konaní skúmať
ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť predmetný reštrukturalizačný plán, podľa žalobcu, neúčinný, nakoľko
tieto by už neboli spôsobilé ovplyvniť výsledok konania.

24.1. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie

je v tomto konaní oprávnený riešiť.

24.2. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

25. S prihliadnutím na dôvody zamietnutia žaloby súd v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) CSP návrh
žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom
Trenčín pod sp. zn. 36Cbi/13/2020 zamietol ako nedôvodný, nakoľko rozhodnutie vo veci samej v tomto
prípade nezáviselo od rozhodnutia v označenom súdnom konaní o určenie popretej Prvej pohľadávky

žalobcu. Súd tiež podotýka, že rozsudok vo veci samej v konaní pod sp. zn. 36Cbi/13/2020 nadobudol
právoplatnosť 27.02.2023.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Žalovaný mal v spore plný úspech, preto mu súd, v zmysle § 255 ods. 1 CSP, proti žalobcovi priznal
náhradu 100% rov konania.

28.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.