Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204369
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816204369.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová, advokát, Slnečná 765/3,
900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902 proti žalovanému: K. R., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XX, t.č. O. a O., X. XX, I. C/XX-XVT, XXX XX R., o zaplatenie 717 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 8C/40/2016-50 zo dňa 09.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s upresnením, že o výške trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súdny
úradník samostatným uznesením.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a vyslovil, že žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému trovy konania vo výške 100 %. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 717 eur s príslušenstvom. Nárok odôvodňoval zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXX zo dňa 22.08.2006, ktorou žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo
výške 464,71 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 252,27 eur,
teda spolu vo výške 716,98 eur v 6 mesačných splátkach po 119,50 eur, počnúc dňom 25.09.2006.

Žalovanývkonanívzniesolnámietkupremlčaniatvrdiac,žežalobabolapodanápo6rokochodrozsudku
v trestnej veci sp. zn. 10T/14/2008 Okresného súdu Vranov nad Topľou a vyše 10 rokov od podpísania
zmluvy o úvere. Preto nárok neuznal.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 497 Obchodného zákonníka; § 39; §
52 ods. 1, 2; § 53 ods. 1, 3, 5; § 54 ods. 1, 2; § 106 ods. 1, 2; § 112; § 420 ods. 1, 3 Občianskeho
zákonníka, poukazujúc aj na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa; § 4 ods. 2 zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a aplikujúc Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzavretá dňa 22.08.2006 zmluva o úvere. Na základe predmetnej zmluvy poskytol žalobca žalovanému
úver vo výške 464,71 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 252,27 eur,
teda celkom sumu vo výške 716,98 eur v 6-tich mesačných splátkach po 119,50 eur, počnúc dňom
25.09.2006. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/14/2008 zo dňa 12.05.2010,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 12.05.2010, súd uznal žalovaného za vinného z prečinu podvodu

podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, pričom žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na
občianske súdne konanie.3. Vychádzal z toho, že v predmetnej veci má nárok na náhradu škody žalobcu základ v spotrebiteľskej
zmluve. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu.
Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. Spotrebiteľský úver je jeden z najfrekventovanejších

občianskoprávnych vzťahov.

4. Prvoinštančný súd konštatoval, že ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu
škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota
sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného konania, v ktorom nedošlo

k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania,
beh premlčacej doby pokračuje (R 31/1974). (rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 22. decembra 1983,
sp. zn. 5 Cz 27/83, R 29/1985). Keďže trestný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2010.
Žalobca získal nepochybne vedomosť o osobe škodcu a rozsahu škody najneskôr v priebehu trestného
konania, v ktorom vystupoval ako poškodený s uplatneným nárokom. Po právoplatnosti rozsudku dňa
12.05.2010 mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom nároku na náhradu škody. Dobu, po ktorú bol

žalobca nečinný rozhodne nemožno považovať za primeranú, a preto takéto konanie, resp. nečinnosť
poškodeného nemožno považovať za riadne pokračovanie v konaní. Po skončení trestného konania,
odkázanímpoškodenéhonaobčianskoprávnekonaniepokračovaloplynutiepremlčacejdoby.Dvojročná
subjektívna premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka tak v predmetnej veci začala plynúť
najneskôr dňa 13.05.2010 a uplynula dňa 13.05.2012. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody na

tunajšom súde až dňa 08.06.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu
škody proti žalovanému tak prvoinštančný súd považoval za premlčaný, preto žalobu v celom rozsahu
zamietol.

5. Súd prvej inštancie vo vzťahu k aplikácii subjektívnej dvojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho

zákonníka uviedol, že daný vzťah vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, kedy majú prednosť osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva, vrátane ust. § 52 až § 54 OZ. Aj keď existuje dualistický systém záväzkového práva v našom
právnom poriadku, niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-
právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade

medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu
má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. V danom prípade má nárok na náhradu škody základ v
spotrebiteľskej zmluve so žalovaným a uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľa
nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky
zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR z 24.06.2013 sp. zn. 4Obdo/45/12.

6. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že v prípade, ak by aj nešlo o premlčaný nárok, súd by musel
skúmať aj požadovanú výšku škody. Predmetná spotrebiteľská zmluva zo dňa 22.08.2006, od ktorej
žalobca nárok na náhradu škody odvodzuje, nespĺňa všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle

§ 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa citovaného zák. ust. § 4 ods. 2
písm. g) obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného ročná percentuálnu
mieru nákladov, pričom absencia uvedenej náležitosti nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 151; § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP. Úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie

odôvodňoval ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Tvrdil, že žalovaný mu neuhradil ani jedinú
splátku úveru poskytnutého celkom vo výške 14.000 Sk, čo je 464,71 eur na základe zmluvy zo dňa
22.08.2006. Preto podal na žalovaného trestné oznámenie. Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10T/14/2008 zo dňa 12.05.2010 uznaný vinným zo spáchania prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť 12.05.2010. Žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilné konanie.
Pri trestnom čine podvodu je škodou suma rovnajúca sa nielen poskytnutému úveru, ale aj odplaty,
ako aj ďalších nárokov vzniknutých v dôsledku omeškania dlžníka. Poukázal v tejto súvislosti na §
380 a § 386 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca uviedol aj na to, že finančné prostriedky moholposkytnúť inému subjektu a mohol dosiahnuť zisk. Konanie žalovaného malo charakter úmyslu, preto
bol uznaný vinným zo spáchania úmyselného trestného činu podvodu. V tejto súvislosti poukázal
na nález Ústavného súdu SR z 23.11.2011, sp. zn. I. ÚS/269/2011. Tvrdil, že žalovaný splnil všetky

predpoklady zodpovednosti za škodu, a to protiprávny úkon, vznik ujmy na strane žalobcu, príčinnú
súvislosť a zavinenie žalovaného. Namietal preto súdom prvej inštancie aplikovanú premlčaciu dobu s
poukazom na ust. § 106 ods. 2 OZ v prípade úmyselnej škody, kedy plynie 10 ročná lehota od udalosti,
z ktorej škoda vznikla. Preto do úvahy prichádza aplikácia ust. § 110 ods. 1 OZ, ak bolo právo na
náhradu škody priznané právoplatným rozhodnutím súdu sa uplatňuje 10 ročná premlčacia doba, so

začiatkom plynutia podľa § 110 ods. 1 OZ. Ak teda žalovaný sa dopustil prečinu podvodu, nemôže
mu súd poskytnúť ochranu spotrebiteľa, nakoľko by došlo k zneužitiu práva v prospech žalovaného a
k neprimeranej ochrane žalovaného. Poukázal v tejto súvislosti na § 3 ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 OZ.
Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla, preto má
za to, že žaloba bola podaná včas. Tiež poukázal na rozsudok NS SR zo dňa 28.04.2008, sp. zn.
4Cdo/44/2008.Nezdieľanázor,žeažprávoplatnýmrozhodnutímvtrestnomkonaníovinežalovanéhosa

žalobca ako poškodený dozvedel o tom, že škoda vznikla. Tiež uviedol, že nárok žalobcu v predmetnom
konaní nevyplýva zo zmluvy spotrebiteľskej, ale z protiprávneho konania škodcu, t.j. žalovaného. Podľa
odvolateľa v zmysle § 290 ods. 1 CSP súd zvolil extenzívny výklad tohto ustanovenia. Nevidí preto
priestor na aplikáciu princípu ochrany tzv. slabšej strany, t.j. spotrebiteľa v zmysle článku 6 CSP, pretože
práve ním došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti a rovnosti strán sporového konania. Navrhol

preto spor nepovažovať za spotrebiteľský. Nie je vhodné totiž poskytnúť zvýšenú ochrany strane sporu
žalovanému, ktorý svojim konaním porušil nielen ustanovenia Zmluvy, ale aj zásadu dobrých mravov,
predpisov Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a dopustil sa trestného činu a spôsobil tým
žalobcovi škodu. Opačný postup by bol porušením princípov všeobecnej spravodlivosti, na ktorých je
postavený CSP a jeho výsledkom by nebolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúcich

stav a poznatky právnej náuky. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
717 eur s príslušenstvom a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia ústneho

pojednávania ( § 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.10.2018 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto

sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP dopĺňa
nasledovné.

12. Súd prvej inštancie v konaní správne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil a svoje

rozhodnutie náležite odôvodnil. Pritom v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietkualeboargument,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutie(viďrozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).

13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k správnym

skutkovým zisteniam. Dôkazy vyhodnotil jednak samostatne, ako aj vo vzájomnej súvislosti a tak dospel
k správnym skutkovým zisteniam zo správne vykonaných dôkazov, aplikujúc pravidla formálnej logiky.

14.Niejemožnésúhlasiťanistvrdenímodvolateľa,žesúdprvejinštancienesprávnevecprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnychskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri uznesenie NS SR z 27.06.2011, sp. zn.
7Cdo/7/2010).

15.Kodvolacejnámietkežalobcu,týkajúcejsatvrdenia, ženárokniejepremlčaný,nakoľkoOkresnýsúd
VranovnadTopľourozsudkomzodňa12.05.2010hoodkázalsnárokomnanáhraduškodynaobčianske
súdne konanie, a to rozsudkom sp. zn. 10T/114/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
12.05.2010. Tvrdiac, s poukazom na § 106 ods. 2 OZ, že nie je preto jeho nárok premlčaný, lebo k
udalosti došlo v čase, keď mala byť uzavretá úverov zmluva, lebo ak by úver poskytol inému, mohol

dosiahnuť zisk. A tiež vzhľadom na to, že bol žalovaný uznaný vinným z úmyselného konania a to
prečinu úverového podvodu, právo na náhradu škody sa premlčuje v desaťročnej lehote. Preto sa
domáha zaplatenia sumy 717 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, odvolací súd uvádza, že sa
nestotožňuje s uvedeným názorom žalobcu.

16. K uvedenému odvolací súd uvádza, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný

bol síce rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10T/14/2008 zo dňa 12.05.2010
uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona z dôvodu, že
dňa 22.08.2006 vo Vranove nad Topľou uzatvoril so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v
Bratislave úverovú zmluvu č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 14.000 Sk a
ktorý sa zaviazal splatiť celkom vo výške 21.6000 Sk, v 6-tich mesačných splátkach po 3.600 Sk, počnúc

25.09.2006, pričom už v čase uzatvorenia zmluvy vede, že tento nebude splácať a po prevzatí finančnej
hotovosti neuhradil ani jednu splátku úveru, čím spoločnosti POHOTIOVOS´T, s.r.o Bratislava spôsobil
škodu vo výške 21.6000 Sk. Poškodená spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave bola
s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Uvedený rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.05.2010.

17. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že strany sporu mali dňa 22.08.2006 uzavrieť
Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej veriteľ - žalobca mal poskytol žalovanému ako dlžníkovi
úver vo výške 14.000 Sk, čo je 464,72 eur, ktorý sa mal zaviazať úver vrátiť spolu s poplatkom celkom
vo výške 21.600.- Sk, čo je 716,99 eur, v 6-tich mesačných splátkach po 3.600 Sk, čo je 119.49 eur, a

to počnúc dňom 15.09.2006. Na zmluve je uvedené, že je uzavretá podľa § 497 Obchodného zákonníka
a nasl.

18. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie má za to, že žalobca pri uzatváraní predmetnej
úverovej zmluvy mal vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, lebo nebolo preukázané, aby

tento konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Správne preto súd prvej
inštancie podrobil vzniknutý záväzkovoprávny vzťah medzi stranami sporu súdnej kontrole z hľadiska
kontextu spotrebiteľského práva, a teda použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na posúdenie
otázok týkajúcich sa okrem iného aj premlčania. Ani to, že žalovaný sa dopustil spáchania trestného
činu, za ktorý bol uznaný vinným, nemení charakter zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Navyše

súd rozhodujúci o nároku na náhradu škody nie je viazaný rozsahom a výškou škody zistenou v trestnom
konaní. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne vyhodnotil uplatnený nárok ako nárok na náhradu
škody spôsobenej trestným činom. Rovnako správne vyhodnotil, že nárok žalobcu je premlčaný, a
to v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe počítanej odo dňa právoplatnosti rozsudku, ktorým bol
žalovaný uznaný vinným z prečinu podvodu v súvislosti s predmetnou úverovou zmluvou. Najneskôr

uvedeným dňom totiž žalobca mal vedomosť o tom, že mu vznikla škoda, a to, kto za ňu zodpovedá.
Keďže rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2012, dvojročná premlčacia lehota uplynula dňom
12.05.2014. Žaloba v predmetnej veci bola súdu prvej inštancie doručená až 08.06.2016, teda dávno
po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Je tiež nutné zdôrazniť, že súd prvej inštancie prihliadal na
premlčanie aj z dôvodu, že premlčanie bolo namietané žalovaným. Aplikoval síce aj ust. § 5b zákona

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a to ešte v čase, keď uvedené ustanovenie bolo platné a
účinné, lebo až následne dňa 07.02.2018 a to v konaní pod sp. zn. PL. 11/2016, Ústavný súd SR
uvedené ustanovenie vyhlásil za protiústavné. Odvolací súd už len uvádza, že nebolo preto možné
priznať žalobcovi po uplynutí premlčacej subjektívnej doby jeho nárok, aj keď bol uplatnený v rámci
objektívnejpremlčacejdoby.Jepotrebnédaťdopozornostistarérímskepravidlo„vigilantibusiurascripta

sunt“ (právo patrí bdelým), čo žalobca zjavne neakceptoval.

19. Odvolací súd iba okrajovo ešte uvádza, že z obsahu spisu vôbec nevyplýva, ani vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, či žalobca sa zaoberal aj bonitou žalovaného v čase, kedy mala byťuzavretá predmetná úverová zmluva. Veritelia totiž by mali byť zodpovední za individuálne kontroly
úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré poskytol jednak
spotrebiteľ, a to už v čase prípravy zmluvy o úvere a využiť aj iné dostupné informácie, nielen informácie

poskytnuté spotrebiteľom. Uvedená povinnosť vyplýva z článku 8 Smernice 208/48. Vzhľadom na
dôležitosťcieľaochranyspotrebiteľa,ktorýjenerozlučnespojenýspovinnosťouveriteľapreveriťúverovú
bonitu dlžníka, toto vyplýva aj z viacerých rozsudkov Súdneho dvora EÚ. Dôsledkom podcenenia bonity
je treba hodnotiť ako neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosti
s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.

20. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil, a to aj čo do správneho výroku o trovách konania s upresnením, že o výške trov konania
vzniknutých pred súdom prvej inštancie bude rozhodnuté súdnym úradníkom samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku vo veci samej postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté odvolacím súdom postupom podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nemohla byť
priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ale zo spisu
mu nevyplývajú žiadne trovy odvolacieho konania, nakoľko v odvolacom konaní nebol aktívny. Preto o
trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania

priznaná nebola.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).