Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116214697
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2116214697.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozef Mačej a sudkýň: JUDr. Katarína
Slováčeková a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s.,
IČO 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava, zastúpený: OFFICIUM G, s.r.o. v likvidácii, IČO 35
885 459, so sídlom Jahodná 3369/9, Poprad, proti žalovanému: A. B., narodený X.XX.XXXX, bytom C.,
o zaplatenie 1.678,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava

č. k. 32C/47/2016-68 zo dňa 24.5.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému, ktorý
má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, náhradu trov konania nepriznal.

Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 488, § 489
Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a), b), c), d), e), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1,
ods. 2 písm. i), j), k), ods. 3 posledná veta, ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii

v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 544 ods. 1,
ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, Čl. 4 ods. 1, ods. 2, Čl. 17 Civilného
sporového poriadku.

Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník

uzavreli dňa 10.1.2010 Úverovú zmluvu č. 003480327R, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť
žalovanému úver v sume 5.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 60-tich mesačných splátkach vo
výške 123,94 eur. Ročná úroková sadzba 16,9%, RPMN vo výške 20,33 %, celkové náklady dlžníka boli
uvedené vo výške 2.655,80 eur. Žalovaný mal platiť poistenie vo výške 9,55 eur mesačne a poplatok za
vedenie úveru vo výške 1,99 eur mesačne a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100 eur. Žalovaný
uhradil žalobcovi celkovo sumu vo výške 7.989,32 eur, pričom poslednú platbu vykonal v mesiaci do

11.6.2014, t. j. dva roky pred dátumom splatnosti celého úveru.

Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že zmluva o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, síce
obsahuje údaj o nákladoch v sume 2.655,80 eur, avšak táto suma nie je uvedená správne, nakoľko
nezahŕňajednaksumusamotnéhoúveru,akoanisumupoistenia.Celkovásumaúveruspoluspoistením

a poplatkom za vedenie účtu je 8.228,80 eur. Zmluva o úvere je formulárová, pripravená žalobcom,
pričom poistenie je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (rovnako poplatok za vedenie účtu v sume 1,99eur), teda aj nevyhnutnou podmienkou poskytnutia úveru, pričom suma poistenia mala byť započítaná
do celkových nákladov spotrebiteľa. Súd prvej inštancie mal súčasne za to, že po prepočítaní ročnej
percentuálnej miery nákladov za použitia vzorca uvedeného v odseku 18. a započítaní poistenia úveru

v rámci dosadenia hodnôt zo zmluvy vychádza hodnota RPMN vo výške 24,42%, teda aj tento údaj je
v zmluve o úvere uvedený nesprávne. Žalobca v časti, kde do zmluvy o úvere bolo zahrnuté poistenie,
ale nebolo započítané na RPMN, neuniesol dôkazné bremeno individuálneho dojednania, teda súd
prvej inštancie považoval toto poistenie za neoddeliteľnú podmienku pri uzatváraní zmluvy o úvere
za daných podmienok. Keďže zmluva o úvere neobsahovala všetky zákonné náležitosti, posudzoval

súd prvej inštancie úver ako bezúročný a bez poplatkov. Odhliadnuc od uvedeného mal súd prvej
inštancie za to, že žalobca so žalovaným v zmluve o úvere nedojednali poplatky za výzvy a upomienky,
a preto tieto vyhodnotil ako neplatné dojednanie zmluvnej pokuty s nedostatkom písomnej formy, ktoré
taktiež nemožno priznať jednak pre rozpor so zákonom. Vzhľadom na uvedené dôvody súd prvej
inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaný
preukázateľne na úver zaplatil sumu 7.989,32 eur, teda splatil celú sumu poskytnutého úveru.

Súd prvej inštancie žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, náhradu trov konania nepriznal, keďže mu
v konaní žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ustanovenia § 365
ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s
konštatovaním súdu prvej inštancie o nesprávnosti výpočtu celkových nákladov, pretože má za to, že
tieto nemusia obsahovať výšku poskytnutého úveru, ani výšku poistného. Výška poskytnutého úveru

nepredstavuje náklad žalovaného spojený s poskytnutím úveru, ale je podstatnou náležitosťou zmluvy
o úvere, no najmä samotným predmetom úveru. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav,
keď zmluvne dojednané poistenie úveru vyhodnotil ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere a ako
podmienku poskytnutia úveru, pretože poistenie úveru nie je podmienkou poskytnutia úveru. Vzhľadom
na to, že žalobca poskytuje spotrebiteľské úvery aj bez poistenia úveru, nemá za to, že by mala byť

výška poistného započítaná do celkových nákladov spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru.
Poistenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru, zo strany žalovaného bolo dojednané dobrovoľne,
a preto nespadá do celkových nákladov žalovaného spojených s poskytnutím úveru. Žalobca trvá na
tom, že celkové náklady žalovaného spojené s úverom boli vypočítané správne a zohľadňovali všetky
náklady, ktoré podľa v tom čase platnej právnej úpravy zohľadňovať mali, a preto po dosadení takto

vypočítaných celkových nákladov do vzorca pre výpočet RPMN, je výška RPMN v zmluve o úvere
uvedená správne. Celková suma, ktorú by žalovaný za splnenia ideálnych podmienok zaplatil žalobcovi,
bybola7.655,80eur.Tátosumazohľadňovala60xsplátkyvovýške123,94eur,60x1,99eurpoplatokza
správuúveruapoplatokzaspracovanieúveruvovýške100eur.Ztejtosumyžalobcanásledneodpočítal
výšku poskytnutého úveru, nakoľko tá nie je nákladom, ktorú by bol žalovaný povinný žalobcovi vrátiť

ako výdaj (resp. cena za úver) vzniknutý v súvislosti s poskytnutím úveru, ale titulom samotnej podstaty
inštitútu zmluvy o úvere. Takýmto spôsobom žalobca ustálil výšku celkových nákladov pre žalovaného
na sumu 2.655,80 eur (7.655,80 eur - 5.000 eur = 2.655,80 eur). Zo zmluvy o úvere jasne a zreteľne
vyplýva, že sa žalovaný zaviazal splácať istinu a úroky úveru v mesačných anuitných splátkach vo
výške 123,94 eur, poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur, poistné vo výške 9,55 eur. Vzhľadom na

uvedené mal žalobca za to, že žalovanému bol obsah zmluvy o úvere sprostredkovaný jasne, zreteľne,
určito a nevzbudzujúc žiadne pochybnosti o výške mesačných, ako aj celkových nákladov súvisiacich
s poskytnutím tohto úveru. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použilzákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.f),h)Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný

skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné,
v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b),
c) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.678,37 eur s príslušenstvom titulom
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že zmluva
o úvere neobsahuje podstatné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úveru, v dôsledku absencie ktorých sa poskytnutý úveru
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom
odvolacieho prieskumu posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a či vec
správne právne posúdil.

Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti

alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a

obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca

domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek

diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).Porovnajúc odôvodnenie napadnutého rozsudku s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd
prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku s poukazom na
vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy

a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k zvolenému spôsobu rozhodnutia. V odôvodnení rozsudku
nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali
mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd
prvej inštancie síce uvádza, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré
nenáležite označuje číslami listov spisu (odsek 3. rozsudku súdu prvej inštancie), avšak neuvádza,

aké skutkové zistenia z bližšie neidentifikovateľných listinných dôkazov vyplynuli, následne súd prvej
inštancie vytvára veľmi strohý záver o skutkovom deji (odseky 4., 6. rozsudku súdu prvej inštancie) bez
náležitého vyhodnotenia skutkových okolností prípadu. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery
o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán
na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Preskúmavaný

rozsudok nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Napadnuté rozhodnutie neobsahuje
ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným spôsobom uvedené, ktoré
z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej
inštancie síce opisuje obsah žaloby, z časti výpočet bližšie neidentifikovaných listinných dôkazov
(nenáležite označených číslom listu spisu), odkaz na ostatný obsah spisového materiálu a tromi vetami

formulovaný skutkový stav, avšak absentuje v ňom opísanie úvahy súdu prvej inštancie o zhodnotení
skutkových zistení v nadväznosti na vykonané dôkazy. Súd prvej inštancie len stroho konštatuje, že údaj
o sume nákladov 2.655,80 eur uvedený zmluve je nesprávny, keďže nezahŕňa jednak sumu samotného
úveru a jednak sumu poistenia, pričom súd prvej inštancie neuvádza, z akých dôvodov, resp. na
základe akej právnej normy, zahŕňa do nákladov úveru aj sumu samotného úveru. Vo vzťahu k poisteniu

súd prvej inštancie bez akéhokoľvek zdôvodnenia konštatuje, že suma poistenia mala byť započítaná
do celkových nákladov, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno individuálneho dojednania, keď
nevysvetlil, prečo by malo mať individuálne dojednanie vplyv na započítanie alebo nezapočítanie
poistenia do celkových nákladov. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako súd
prvej inštancie dospel k záveru, že poistenie bolo podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru. Vo

vzťahu k hodnote RPMN súd prvej inštancie uzavrel, že je v zmluve o úvere uvedená nesprávne (20,33
%), keďže jej výška je 24,42 %, avšak nepredložil žiaden výpočet, z ktorého by vyplynula hodnota
RPMN uvádzaná súdom prvej inštancie. Bez zrejmého súvisu s dôvodom zamietnutia žaloby potom
súd prvej inštancie rozvíja úvahu o poplatkoch za výzvy a za upomienky, pričom nie je zrejmé, aké
konkrétne poplatky má na mysli (výška poplatku, deň vyúčtovania poplatku), ktoré bez akejkoľvek úvahy

vyhodnocuje ako neplatné dojednanie zmluvnej pokuty s nedostatkom písomnej formy.

Podľa názoru odvolacieho súdu nie je záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby dostatočne
odôvodnený. Súd prvej inštancie sa mal v rozhodnutí venovať presvedčivému odôvodneniu zamietnutia
žaloby o zaplatenie sumy 1.678,37 eur s príslušenstvom. Za týchto okolností preskúmavaný rozsudok

súduprvejinštancieniejevsúladesustanovením§220ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku,keďžesúd
prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom. Takýmto postupom súdu
prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné práva a tým došlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť v odvolacom konaní.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. V odôvodnení súd odcituje právnu normu
avďalšejčastiodôvodneniavysvetlí,ktorézoskutkovýchzisteníodôvodňujúaplikáciuprávetejtonormy.
Táto náležitosť odôvodnenia rozsudku taktiež absentuje, keďže súd prvej inštancie v preskúmavanom
rozsudku síce v odsekoch 8. – 30. cituje množstvo právnych noriem, avšak nevyjadruje sa k interpretácii

ním citovaných právnych noriem aplikovaných na daný prípad. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o
skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil
právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku neobsahuje vo svojom súhrne skutkovú situáciu
predvídanú hypotézou právnej normy v nadväznosti na vyhodnotenie dôkaznej situácie a už vôbec
neobsahuje žiadne úvahy o hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej,

je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Nepostačujúcim je tak konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že poskytnutý
úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom žalovaný preukázateľne zaplatil vyššiu sumu, ako bola
suma poskytnutého úveru, a to bez náležitého odôvodnenia majúceho logickú postupnosť splňujúcehopožiadavku nadväznosti medzi skutkovými zisteniami získanými v procese dokazovania, úvahami súdu
v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi.

Preskúmaním rozsudku súdu prvej inštancie a procesného postupu súdu prvej inštancie, odvolací súd
dospel k záveru, že tvrdené odvolacie dôvody boli naplnené, keď súd prvej inštancie vychádzal z
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorých dôvodov sú jeho závery predčasné a svoje
rozhodnutie založil tiež na nesprávnom právnom posúdení veci.

Uvedené nedostatky odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý súd prvej inštancie dostatočným
spôsobomneodôvodnilzvolenýspôsobrozhodnutiavprejednávanejveci,viedliknesplneniupožiadavky
obsiahnutej v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku na riadne odôvodnenie rozsudku,
v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva strán na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie tým, že

svoje rozhodnutie neodôvodnil vo vzťahu k preukázanému skutkovému stavu, nedal odpoveď na
opodstatnenie svojho postupu, na základe ktorého žalobu v celom rozsahu zamietol. Len dodržiavanie
povinnostiodôvodniťrozhodnutiemôžezaručiťtransparentnosťakontrolovateľnosťrozhodovaniasúdov
a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutie a náležite odôvodnené rozhodnutie napĺňa
ústavnékritériavyplývajúcepreňzÚstavySRaDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu tak odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie
nespĺňalo zákonné požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku. V nadväznosti na to ďalej súd prvej
inštancie nedostatočne vyhodnotil vykonané dokazovanie a vytvoril skutkový základ bez náležitého

odôvodnenia, pričom neuviedol myšlienkový postup, na základe ktorého relevantné skutkové zistenia
podradil pod hypotézu ním aplikovaných právnych noriem. Tu potom nemôže byť žiadnej pochybnosti
o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho
súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí
súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania

a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo prípadné
rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

Podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku odvolací súd preto zrušil

napadnutýrozsudoksúduprvejinštancieapodľaustanovenia§391ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku
mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre

posúdenie dôvodnosti základu a výšky uplatneného nároku. K tomu vyvodí zodpovedajúce skutkové
zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožní stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného
útokuaprocesnejobranyapoprípadnomdoplnenídokazovania,čiuždôkazmiktoréstranynavrhlialebo
ešte navrhnú v nastávajúcom priebehu konania, alebo ktoré sú pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné
a ich vykonanie je možné aj bez iniciatívy spotrebiteľa s použitím ustanovenia § 295 Civilného

sporového poriadku, súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvej
inštancie vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4
Civilného sporového poriadku) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom
posudzovaní veci je viazaný názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku)
tak, ako ho vyjadril v tomto uznesení. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby

sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými
v konaní a argumentmi strán sporu a zároveň, aby odôvodnenie spĺňalo náležitosti požadované
ustanovením§220ods.2Civilnéhosporovéhoporiadku.Vyhnesapritomformalistickémuapaušálnemu
prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností a tiež i pri ich vyjadrení v odôvodnení. Sústredí
sa na dodržanie formy zmluvy, konkrétny obsah zmluvných dojednaní a tiež aj ich reálny dopad

na vyváženosť posudzovaného právneho vzťahu strán, v záujme dosiahnutia podstaty procesným
poriadkomsledovanéhocieľacivilnéhosporovéhokonania,ktorýmjeochranazákonnosti,spotrebiteľské
právo nevynímajúc, nie ale ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami porušenia jeho právnych povinností.
Bude mať tiež na zreteli, že podľa judikatúry ESĽP a Ústavného súdu SR imanentnou súčasťoupráva na súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
proces podľa Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je potreba
vysporiadať sa v dôvodoch rozhodnutia tiež so zásadnými argumentmi strán sporu a preto neopomenie

dať odpoveď mimo iného tiež na žalobcom prezentovanú argumentáciu a ním predložené otázky
týkajúce platnosti zmluvy z pohľadu dodržania formy a obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre prípad, že
súd prvej inštancie dospeje k záveru o ich splnení, bude sa ďalej zaoberať splnením podmienok pre
zosplatnenie úveru a omeškania žalovaného. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné uviesť aj citáciu
aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve

týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).