Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoCsp/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122203347
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122203347.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpenej: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava
– mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX. augusta XXXX, trvalý pobyt
C. D. XXXX/X, E., o 21.678,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného

súdu Trnava z 9. novembra 2022 č. k. 40Csp/54/2022-149, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I.) a žalovanej nárok na náhradu trov
konania nepriznal (II.). Rozhodnutie odôvodnil ust. § 159, § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne zdôvodnil
nedostatkom procesnej podmienky konania, a to prekážkou litispendencie - skôr začatého súdneho
konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 27Up/158/2022. Súd prvej inštancie
mal za preukázanú totožnosť strán konania, predmetu konania, ako aj skutkových okolností, od ktorých
žalobkyňa odvodzuje svoje právo. Vzhľadom na skutočnosť, že prekážka litispendencie predstavuje
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd prvej inštancie konanie zastavil. Rozhodnutie

o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 CSP
a tým, že žalobkyňa podaním žaloby napriek skôr začatému súdnemu konaniu, z procesného hľadiska
zavinila zastavenie konania, v dôsledku čoho vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej voči
žalobkyni. Z dôvodu, že žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie žalovanej nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu prerušením konania
alternatívne jeho zrušením a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.
Odvolanie odôvodnila tým, že neboli splnené procesné podmienky, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, a tiež tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa poukázala na tvrdenie v žalobe, že v upomínacom konaní
vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 27Up/158/2022 prebieha konanie medzi
žalobkyňou a žalovanou v ktorom si žalobkyňa uplatňuje totožný nárok a ktoré doposiaľ nebolo
právoplatne skončené (uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/158/2022 zo dňa

10.3.2022 bolo odmietnutie návrhu na vydanie platobného rozkazu v celom rozsahu súdom zrušené
a vec vrátená na nové rozhodnutie). Poukázala na ust. § 6 ods. 3 ZoUK (zákon č. 307/2016 Z .z. oupomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), v zmysle ktorého
odmietnutie návrhu nie je prekážkou na opätovné uplatnenie nároku podľa tohto zákona alebo na
jeho uplatnenie podľa Civilného sporového poriadku. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa podala

žalobu v tomto konaní z dôvodu prevencie (uplatnenie práva v rámci premlčacej doby). Súčasne v
žalobe navrhla podľa ust. § 164 CSP konanie prerušiť, do právoplatného skončenia veci vedenej
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 27Up/158/2022. Namietala, že súd prvej inštancie
sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s týmto návrhom. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie
je zrejmé, či na tento návrh vôbec prihliadol, keďže v tomto smere absentuje akákoľvek zmienka o

procesnom návrhu žalobkyne. Napadnuté uznesenie je tak nepreskúmateľné a zmätočné. Žalobkyňa
podala dňa 11.2.2022 žalobu na upomínací súd - Okresný súd Banská Bystrica. Dňa 16.3.2022 bolo
žalobkyni doručené uznesenie sp. zn. 27Up/158/2022 zo dňa 10.3.2022, ktorým súd návrh na vydanie
platobnéhorozkazuodmietol,spoukazomnapremlčanie.Upomínacísúdnazákladesťažnostižalobkyni
uznesenie o odmietnutí návrhu na vydanie platobného rozkazu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
vyššiemu súdnemu úradníkovi na nové rozhodnutie. Žalobkyňa podala dňa 23.5.2022 predmetnú žalobu

na súde prvej inštancie (Okresný súd Trnava), deň pred uplynutím premlčacej doby, z dôvodu obavy
pred jej uplynutím (pretože ani prípadné odmietnutie návrhu na vydanie platobného rozkazu nebráni
opätovnému uplatneniu nároku pred všeobecným súdom a zároveň uplatnenie nároku pred upomínacím
súdom v prípade odmietnutia tohto návrhu nespôsobí spočívanie plynutia premlčacej doby). Žalobkyňa
teda s odbornou starostlivosťou a bdelá vo svojich právach, uplatnila z preventívnych dôvodov svoj

nárok aj v tomto konaní, aby nedošlo k premlčaniu jej nároku (bez jej zavinenia). Súd prvej inštancie
oboznámila s dôvodmi podania žaloby a navrhla, aby konanie prerušil, kým nebude rozhodnuté o
žalobe v upomínacom konaní s tým, že po rozhodnutí upomínacieho súdu (či už po vydaní platobného
rozkazu, alebo po právoplatnom odmietnutí návrhu na jeho vydanie) následne bezodkladne vykoná
príslušné procesné (návrh na pokračovanie v konaní, prípadne späťvzatie žaloby). Upomínací súd dňa

4.8.2022 uznesením sp. zn. 27Up/158/2022 návrh na vydanie platobného rozkazu znova odmietol,
ktoré následne uznesením sp. zn. 27Up/158/2022 zo dňa 20.9.2022 zrušil, z dôvodu, že bolo zjavne
vadné, nedokončené a napriek tomu expedované. Doposiaľ tak nebolo o návrhu žalobkyne na vydanie
platobného rozkazu na upomínacom súde rozhodnuté. Pokiaľ by žalobkyňa žalobu na všeobecný
súd nepodala, jej nárok by bol premlčaný, vzhľadom na postup upomínacieho súdu. Žalobu by teda

žalobkyňa už podať nemohla, a to aj s ohľadom na spotrebiteľský charakter veci (§ 54a Občianskeho
zákonníka). Podľa názoru žalobkyne nemožno bez ďalšieho akceptovať zastavenie konania bez
akéhokoľvek odôvodnenia a bez náležitého vyporiadania sa s osobitnou procesnou situáciou, ktorá v
týchto konaniach vznikla, pretože zastavením konania jej môžu byť do budúcna upreté práva, resp. by
došlo k premlčaniu nároku.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.

Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou
osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 v spojení
s § 357 písm. a) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363
CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie je predčasné a sú dané dôvody na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.

Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").Prekážka začatého konania vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže
byť konanie začaté na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky
litispendencie je potom stav v čase začatia konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa už v žalobe uviedla, že v upomínacom konaní vedenom na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 27Up/158/2022 prebieha konanie medzi žalobkyňou
a žalovanou, v ktorom si uplatňuje totožný nárok a ktoré nebolo právoplatne skončené (uznesenie

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Up/158/2022 zo dňa 10.3.2022 o odmietnutí návrhu na
vydanie platobného rozkazu bolo v celom rozsahu zrušené a vec vrátená na nové rozhodnutie). Podanie
žaloby v danom spore odôvodnila ochranou včasného uplatnenia majetkového práva v rámci plynutia
premlčacej doby a súčasne navrhla konanie v súlade s ust. § 164 CSP prerušiť, do právoplatného
skončenia veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 27Up/158/2022.

Súd prvej inštancie sa však vyššie uvedeným procesným návrhom žalobkyne nezaoberal, napadnuté
rozhodnutie odôvodnil len všeobecným poukazom na prekážku skôr začatého konania.

Žalobkyňa preto dôvodne v odvolaní namietala absenciu rozhodnutia o podanom návrhu na prerušenie
konania, ako i chýbajúce zásadné vysvetlenie dôvodov pre ktoré súd prvej inštancie neakceptoval
žalobkyňou navrhovanú ochranu jej majetkového práva pred premlčaním.

Zákon (CSP) venuje zvýšenú pozornosť odôvodneniu súdneho rozhodnutia, normovaním jeho
obsahovýchnáležitostí.Ideonávodčomáodôvodnenierozhodnutiasúduobsahovať,keďžemávýznam
z hľadiska prostriedku kontroly správnosti rozhodnutia, a to zo strany účastníkov konania, ako i vyššieho
súdu, ktorý ho bude preskúmavať, ale aj zo strany verejnosti.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. I. ÚS 265/05) pokiaľ súd
dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie súdu považovať za arbitrárne,
teda za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.

v znení neskorších ústavných zákonov) a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie
FMZV č. 209/1992 Zb.). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napríklad sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS

209/04).

Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie
rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky sú ustanovené v § 220 CSP.
Ústavne konformným výkladom ustanovenia § 220 CSP treba dospieť k záveru, že s požiadavkami
v ňom uvedenými je v rozpore aj úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia.
Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu. Ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 410/03).

Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci nezodpovedalo vyššie uvedeným požiadavkám
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže chýbal argumentačný základ, ktorého správnosť by
odvolací súd mohol preskúmať. Súd prvej inštancie opomenul tiež rozhodnúť o procesnom návrhu
žalobkyne na prerušenie konania.Podľa§389ods.1písm.b/CSPodvolacísúdzrušilrozhodnutiesúduprvejinštancieavecvrátilnaďalšie

konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane konania,
aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré konanie nenahrádza
prvoinštančné konanie.

Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, v intenciách vyššie uvedených záverov
odvolacieho súdu, na základe vykonaného dokazovania náležite posúdiť návrh žalobkyne na prerušenie
konania a rozhodnúť o tomto procesnom návrhu. Súčasne bude potrebné sa dôsledne vysporiadať
s argumentáciou žalobkyne, týkajúcou sa ochrany jej majetkového práva pred premlčaním, ako aj s jej
námietkami uvádzanými v danom spore.

Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Viazanosť súdu
nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa je súčasne vykonaním ústavného princípu

práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou.

Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali
do úvahy a stranám konania poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie

konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu SR
napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s

ustanovením § 220 CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na
základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie
rozhodnutia bolo presvedčivé.

Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.