Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. máj 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217202742
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8217202742.10

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX F., zast. JUDr. Vladimír Poch, advokát so sídlom Hviezdoslavova
3, 085 01 Bardejov, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia s prísl. a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu v celkovej

výške 7.935,32 Eur spolu s 8,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 7.935,32 Eur od 26.04.2017
do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobe na plnenie

v rozsahu 43,24 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobe
o zrušenie rozhodcovského rozsudku v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.03.2017, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 10.203,77 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca si uplatnil aj
nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako veriteľom uzavrel dňa 04.05.2009 zmluvu o úvere č.
8056119, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver v sume 1.400,00 Eur, ktorý sa zaviazal vrátiť zvýšený
o poplatok vo výške 420,00 Eur v dvoch mesačných splátkach po 910,00 Eur, počnúc dňom 28.05.2009.
Žalovanému takto uhradil celkovo sumu 1.820,00 Eur. Následne so žalovaným ako veriteľom uzavrel
dňa30.09.2009zmluvuoúvereč.800500188,nazákladektorejmubolposkytnutýúvervsume1.400,00
Eur, ktorý sa zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 840,00 Eur v piatich mesačných splátkach po

448,00 Eur, počnúc dňom 01.11.2009. Podľa žalobcu obe zmluvy neobsahujú podstatné náležitosti, a to
uvedenie úrokovej sadzby, RPMN a priemernú RPMN. Žalobca tiež uviedol, že v bode 14 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník
(vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Z tejto zmenky vystavenej žalovaným na rad Pohotovosť, s.r.o., je zrejmé, že do zmenky bola

vpísaná suma 2.121,67 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 18.03.2010. Zmenka sa týkala zmluvy
o úvere č. 800500188. Žalobca zároveň uviedol, že dojednanie dohody o vyplnení zmenky považuje zaneprijateľnú zmluvnú podmienku. V rámci exekučného konania vedeného súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým bola na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.
SR 08171/10 zo dňa 22.09.2010 vedená exekúcia, predmetom ktorej bolo vymoženie sumy 2.121,67

Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 2.121,67 Eur od 18.03.2010 do zaplatenia,
zákonným úrokom 6,00 % ročne zo sumy 2.121,67 Eur od 21.06.2010 do zaplatenia a tiež trovy
rozhodcovského konania vo výške 475,16 Eur. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 8Co/115/2015, z ktorého okrem iného vyplýva, že aj napriek tomu, že v zmluve o úvere je zaznačená
kolónka účelu úveru „na výkon zamestnania“, je potrebné úver považovať za spotrebiteľský, keďže sú

dané závažné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru. Keďže účel „na výkon zamestnania“
nebol preukázaný, dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto túto skutočnosť tvrdí. Keďže obe zmluvy o úvere
neobsahovali podstatné náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe zmlúv mu boli poskytnuté peňažné prostriedky
v sume 2.800,00 Eur, ale žalovanému k 01.12.2016 uhradil celkovo sumu 13.003,77 Eur (1.820,00 Eur +
650,00Eur+7.782,70Eurexekúcia+2.751,07trovyexekúcie).Nazákladetohožiadal,abymužalovaný

titulom bezdôvodného obohatenia zaplatil sumu 10.203,77 Eur (13.003,77 Eur – 2.800,00 Eur).

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.05.2017. Žalovaný vzniesol
námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu s odôvodnením, že žalobca vstúpil do úverového
vzťahu ako podnikateľ, keďže úver mu bol poskytnutý na výkon podnikania. Z tohto dôvodu je podľa

žalovaného miestne príslušným súdom jeho všeobecný súd, v obvode ktorého má sídlo, a teda Okresný
súdBratislavaI.Okremtohožalovanýpovažovalžalobuzazjavnenedôvodnú,keďžepokiaľideozmluvu
č. 800500188, každá úhrada žalobcu bola vykonávaná v rámci exekučného konania, kde navrátenie
do pôvodného stavu sa nepripúšťa. Žalobca mu celkovo uhradil 10.460,71 Eur, pričom nad istinu
poskytnutého úveru uhradil sumu 7.660,71 Eur. Zvyšná suma nebola pripísaná na účet žalovaného,

ale súdneho exekútora ako trovy exekúcie. Žalovaný odmietal, aby sa na úkor žalobcu bezdôvodne
obohatil. Okrem toho poukázal na to, že nárok žalobcu zo zmluvy č. 8056119 je premlčaný v celom
rozsahu dňa 29.09.2012, keďže k poslednej úhrade žalobcu došlo dňa 29.09.2009. Nárok žalobcu zo
zmluvy č. 800500188 je premlčaný v rozsahu 6.598,53 Eur k 28.02.2017, pretože posledná splátka,
ktorá sa premlčuje v objektívnej premlčacej dobe, bola realizovaná dňa 28.02.2014. Podľa žalovaného

je nárok premlčaný aj v rámci subjektívnej premlčacej doby, pretože zaplatením splátky 75,21 Eur dňa
27.02.2015 mal žalobca vedomosť o bezdôvodnom obohatení, pretože od tohto dňa uhrádzal splátky
nad rámec istiny úveru. Táto subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 27.02.2017. Žalovaný uviedol,
že žalobca nijako nepreukázal možnosť uplatnenia 10-ročnej objektívnej premlčacej doby. S poukazom
na rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 08171/10, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť,

považoval nárok žalobcu zo zmluvy o úvere č. 800500188 za res iudicatae, a teda neodstrániteľnú
prekážku konania. Žalovaný vyslovil názor, že vzhľadom na to, že žalobcovi bol poskytnutý úver na
účely podnikania, keďže v oboch zmluvách bol žalobca označený ako fyzická osoba – podnikateľ
prostredníctvom IČO-a, nemožno uvažovať o tom, aby predmetné zmluvy neobsahovali náležitosti
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože nešlo o spotrebiteľské úvery. Preto nie je možné

aplikovaťprávnepredpisynaochranuspotrebiteľa.Zmluvyboliuzavretépodľa§269ods.2Obchodného
zákonníka. Na základe toho žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.

4.Vpodanídoručenomsúdudňa16.01.2018žalobcauviedol,žezozmluvyoúvereč.800500188uhradil
súdnemu exekútorovi ku dňu 02.11.2016 sumu 10.533,77 Eur, ku dňu 04.06.2017 mu boli vykonané

zrážky z dôchodku v sume 876,56 Eur a v hotovosti žalovanému celkovo uhradil 650,00 Eur, čo spolu
predstavuje sumu 12.060,33 Eur. Vzhľadom na to, že výška úveru predstavovala sumu 1.400,00 Eur,
bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje sumu 10.660,33 Eur. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere č.
8056119, z poskytnutého úveru vo výške 1.400,00 Eur uhradil v prospech žalovaného sumu 1.820,00
Eur, a teda bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje 420,00 Eur. Z oboch zmlúv bezdôvodné

obohatenie podľa žalobcu činí 11.080,33 Eur. Žalobca tiež vyslovil názor, že v tomto prípade je
potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu, čo zdôvodnil tým, že zmluvy, ktorých žalovaný
uzatvoril 400.000, vypracovali právnici, pričom úmyselne neuvádzali údaj o RPMN. Podľa neho žalovaný
dlhodobo ignoruje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď v zmluvách neuvádza obligatórne
náležitosti, uvádza neprijateľné zmluvné podmienky, rozhodcovské doložky, administratívne poplatky

a podobne. Tiež uviedol, že jeho nárok nie je premlčaný v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe,
pretože o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel až v priebehu roka 2016 po odvysielaní relácie Občan
za dverami a následne kontaktoval advokátsku kanceláriu, podal žiadosť na Ministerstvo spravodlivosti
SR o posúdenie zmluvy, a tak podal dňa 31.03.2017 žalobu. Žalobca súčasne argumentoval tým,že úver si bral na súkromné účely, ale tento mu bol oficiálne poskytnutý na účely podnikania, hoci
peniazepotrebovalpreosobnúpotrebu,atedadoplateniedlhunazmluvuč.8056119.Súčasnenamietal,
že zmluva neobsahuje údaj o RPMN. Na základe toho žiadal, aby súd v rozsudku určil, že oba

poskytnutéúverysúbezúročnéabezpoplatkov,žiadalzrušiťrozhodcovskýrozsudok,vydaťbezdôvodné
obohatenie v celkovej sume 11.080,33 Eur a nahradiť trovy konania. Obdobnú argumentáciu uviedol
žalobca aj v podaní doručenom súdu dňa 12.04.2021.

5. V podaní doručenom súdu dňa 31.08.2020 žalobca žiadal, aby súd v rozsudku uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť mu titulom bezdôvodného obohatenia sumu 420,00 Eur a sumu 10.660,33 Eur spolu
s 8,00 % ročným úrokom z omeškania, aby zrušil rozhodcovský rozsudok a priznal mu nárok na náhradu
trov konania.

6.Kpodaniužalobcusavyjadrilžalovanývpodanídoručenomsúdudňa22.09.2020.Uviedol,žezoboch
zmlúv žalobca uhradil celkovo sumu 10.460,71 Eur a keďže istina úveru spolu predstavovala 2.800,00

Eur, žalobca nad istinu úveru plnil sumu 7.660,71 Eur. Vzhľadom na to, že každá jedna úhrada zo zmluvy
č. 500800188 bola realizovaná v rámci exekúcie, navrátenie do predošlého stavu v rámci exekúcie je
vylúčené. Žalovaný opäť vzniesol námietku premlčania a dodal, že nárok žalobcu zo zmluvy č. 8056119
je premlčaný v celom rozsahu a zo zmluvy č. 800500188 je premlčaný v rozsahu 6.598,53 Eur. Pokiaľ
ide o plynutie subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby a 3-ročnej objektívnej premlčacej doby, zopakoval

argumentáciu ako vo svojom skoršom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.05.2017. Tiež zopakoval,
že žalobca nepreukázal možnosť aplikácie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby. S poukazom na
rozhodcovský rozsudok trval na prekážke právoplatne rozhodnutej veci a zároveň na tvrdení o tom, že
nemôže ísť o spotrebiteľský úver, keďže žalobca uzavrel zmluvy ako podnikateľ, a teda úver mu bol
poskytnutý na účely podnikania, pričom nie je rozhodujúce, na aký účel ich dlžník použil. Na základe

uvedeného trval na zamietnutí žaloby.

7. Na základe podania doručeného súdu dňa 14.01.2021, ktorým žalobca zosúladil svoje návrhy na
pripustenie zmeny žaloby, súd uznesením č.k. 6Csp/71/2017-176 zo dňa 15.02.2021, právoplatným
dňa 18.02.2021, pripustil zmenu žaloby v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom

bezdôvodného obohatenia sumu 10.660,33 Eur na základe zmluvy č. 800500188 spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 10.660,33 Eur od 31.03.2017 do zaplatenia. Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 420,00 Eur na základe zmluvy
č. 8056119 spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 420,00 Eur od 31.03.2017
do zaplatenia. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti

Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, voči žalobcovi. Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

8. Z vyjadrenia žalovaného doručeného súdu dňa 09.03.2021 vyplýva, že nesúhlasil so zmenou žaloby.
Opäť tvrdil premlčanie nároku žalobcu zo zmluvy č. 8056119 v celom rozsahu a zo zmluvy č. 800500188

v rozsahu 6.598,53 Eur. Rovnako tvrdil, že v danom prípade nedošlo k bezdôvodnému obohateniu,
pretože žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy.

9. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 6Csp/71/2017-123 zo dňa 19.03.2018, právoplatným dňa
29.05.2018, súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn.

3Er/53/2011. Súd v konaní pokračoval na základe uznesenia č. k. 6Csp/71/2017-137 zo dňa 10.03.2020,
právoplatného dňa 12.04.2020.

10. Súd vo veci nariadil pojednávania, ktoré sa uskutočnili v dňoch 29.09.2017, 29.11.2017, 19.03.2018,
19.04.2021 a 27.05.2021.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, ako aj jej prílohami, a to zmluvami
o úvere, listinnými dôkazmi o rozhodcovskom konaní vrátane rozsudku sp. zn. SR 08171/10 zo
dňa 22.09.2010, listinnými dôkazmi o exekučnom konaní na základe rozhodcovského rozsudku,
oznámeniami súdneho exekútora, oznámením daňového úradu, oznámením Slovenskej arbitrážnej,

a.s., dôkazmi o úhradách žalobcu, uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 26CoE/7/2019-130 zo dňa
28.10.2019, písomnými podaniami strán sporu, prednesom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní,
ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.12. Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu tvrdil, že žalobca bol uvedený do omylu, pretože
zmluvu uzatváral ako súkromná osoba. Úver mu nebol poskytnutý a ani ho nepoužil na podnikanie, čo
je preukázané aj tým, že poskytnutie úveru nevyplýva ani z účtovníctva žalobcu. Žalobca si vzal úver

na prefinancovanie úveru poskytnutého zo zmluvy zo dňa 04.05.2009. Okrem toho namietal, že voči
žalobcovi bolo vedené rozhodcovské konanie, pred ktorým nemal možnosť sa riadne brániť a následne
exekučné konanie, ktoré bolo podľa neho vedené v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zákonom,
čo napokon potvrdil aj Krajský súd v Prešove, keď sa stotožnil s názorom tunajšieho súdu, ktorý exekúciu
vyhlásil za neprípustnú zastavil ju. Poukázal na to, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti

podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, predovšetkým v nej nie je uvedená RPMN, ani priemerná
hodnota RPMN. Okrem toho poukázal aj na § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého
sa zakazuje plnenie dlhu zmenkou alebo šekom. Dojednanie o plnení formou zmenky považoval za
neprijateľné, a preto neplatné dojednanie. Keďže úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný má
nárok len na rozdiel medzi poskytnutým úverom a prijatými platbami a vzhľadom na to, že žalobca plnil
nad rozsah uvedeného, žiadali vydať bezdôvodné obohatenie a tiež si uplatnili nárok na náhradu trov

konania.

13. Zo zmluvy o úvere č. 8056119 zo dňa 04.05.2009 je zrejmé, že žalobcovi bol poskytnutý úver v sume
1.400,00 Eur, ktorý bol povinný vrátiť spolu s poplatkom v sume 420,00 Eur, t. j. celkovo zaplatiť čiastku
1.820,00 Eur v 2 mesačných splátkach po 910,00 Eur počnúc dňom 28.05.2009. Zo zmluvy zároveň

vyplýva, že žalobca prevzal peňažnú hotovosť dňa 04.05.2009. Zmluva neobsahuje údaj o ročnej
úrokovejsadzbe,ohodnoteRPMN,anipriemernejhodnoteRPMN.Vkolónkejezaškrtnuté,žežalobcovi
bol poskytnutý úver na výkon podnikania. Pokiaľ ide o údaje o žalobcovi ako dlžníkovi, tie obsahujú
údaje týkajúce sa fyzickej osoby, teda meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo, číslo OP. Zároveň zmluva
obsahuje aj údaje týkajúce sa žalobcu ako podnikateľa – fyzickej osoby, a teda obchodné meno, IČO,

miesto podnikania a číslo živnostenského registra.

14. Zo zmluvy o úvere č. 800500188 zo dňa 30.09.2009 je zrejmé, že žalobcovi bol poskytnutý úver
v sume 1.400,00 Eur, ktorý bol povinný vrátiť spolu s poplatkom v sume 840,00 Eur, t. j. celkovo
zaplatiť čiastku 2.240,00 Eur v 5 mesačných splátkach po 448,00 Eur počnúc dňom 01.11.2009. Zo

zmluvyzároveňvyplýva,žežalobcaprevzalpeňažnúhotovosťdňa30.09.2009.Zmluvaneobsahujeúdaj
o ročnej úrokovej sadzbe, o hodnote RPMN, ani priemernej hodnote RPMN. V kolónke je zaškrtnuté,
že žalobcovi bol poskytnutý úver na výkon podnikania. Pokiaľ ide o údaje o žalobcovi ako dlžníkovi, sú
uvedenéúdajetýkajúcesafyzickejosoby,tedameno,priezvisko,bydlisko,rodnéčíslo,čísloOP.Zároveň
zmluva obsahuje aj údaje týkajúce sa žalobcu ako podnikateľa – fyzickej osoby, a teda obchodné meno,

IČO, miesto podnikania a číslo živnostenského registra.

15. Z oznámenia žalovaného zo dňa 01.10.2009 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že úver,
ktorý čerpal na základe zmluvy o úvere č. 8056119 zo dňa 04.05.2009, bol v plnej výške splatený dňa
29.09.2009.

16. Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou,
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 08171/10 zo dňa 22.09.2010 súd zistil, že
žalobcovi bola ako žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalovanému ako žalobcovi sumu 2.121,67
Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 2.121,67 Eur od 18.03.2010 do zaplatenia,

zákonným úrokom 6,00 % ročne zo sumy 2.121,67 Eur od 21.06.2010 do zaplatenia a tiež nahradiť trovy
rozhodcovského konania vo výške 475,16 Eur.

17. Na základe označeného rozhodcovského rozsudku a návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa
13.12.2010 sa voči žalobcovi a v prospech žalovaného viedlo exekučné konanie u súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 18363/10.

18. Žalobca uhradil v hotovosti v prospech žalovaného zo zmluvy č. 800500188 dňa 28.04.2010 sumu
200,00 Eur, dňa 29.04.2010 sumu 250,00 Eur a dňa 08.03.2010 sumu 200,00 Eur. Súdnemu exekútorovi
dňa 22.02.2012 uhradil na exekúciu sp. zn. EX 18363/10 sumu 100,00 Eur.

19. Listom zo dňa 01.12.2016 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý oznámil žalobcovi, že v rámci exekúcie
sp. zn. EX 18363/10 pohľadávka oprávneného – žalovaného predstavovala sumu 8.894,70 Eur sozostatkom k úhrade 1.112,00 Eur. Trovy exekúcie predstavovali 3.582,59 Eur so zostatkom k úhrade
831,52 Eur.

20. Listom zo dňa 17.02.2021 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý oznámil tunajšiemu súdu, že v rámci
exekúcie sp. zn. EX 18363/10 boli vymožené peňažné prostriedky v celkovej sume 11.098,67 Eur, z toho
nárok oprávneného – žalovaného vo výške 8.265,32 Eur a trovy exekúcie v sume 2.833,35 Eur.

21. Listom zo dňa 07.06.2017 Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava, oznámila žalobcovi, že na základe

exekučného príkazu sp. zn. EX 18363/10 zo dňa 28.06.2012 vydaného súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým sú vykonávané zrážky z dôchodku žalobcu. Keďže dňa 31.05.2017 bolo doručené
zrušenie tohto exekučného príkazu, zrážky z dôchodku sa vykonávajú aj naďalej, avšak zrazené sumy
sú deponované na účte Sociálnej poisťovne.

22. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 14.02.2017 oznámilo žalobcovi svoje stanovisko

v súvislosti s posúdením zmlúv, ktoré žalobca uzavrel so žalovaným dňa 30.03.2005, 30.09.2009
a 04.05.2009.

23. Daňový úrad Prešov, pobočka Bardejov listom zo dňa 18.02.2021 oznámil tunajšiemu súdu, že
v prípade daňového subjektu – žalobcu, IČO: 10 660 895, žalobca za zdaňovacie obdobie roka 2009

nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb a za obdobie rokov 2009 – 2012 správca dane
nevykonal u daňového subjektu žiadnu daňovú kontrolu, ani miestne zisťovanie.

24. Z oznámenia Slovenskej arbitrážnej, a.s., doručeného súdu dňa 04.03.2021 je zrejmé, že činnosť
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., bola ukončená

v roku 2015 v súvislosti so zmenou zákona o rozhodcovskom konaní, pričom spoločnosť Slovenská
arbitrážna, a.s. (predtým Slovenská rozhodcovská, a.s.,) ako zriaďovateľ uvedeného rozhodcovského
súdu oznámila, že spis sp. zn. SR 08171/10 sa z dôvodu jeho vyradenia nenachádza v archíve.

25.UznesenímKrajskéhosúduvPrešoveč.k.26CoE/7/2019-130zodňa28.10.2019,právoplatnýmdňa

17.01.2020, bolo potvrdené uznesenie tunajšieho súdu č. k. 3Er/53/2011-109 zo dňa 28.05.2018, ktorým
súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na základe
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 08171/10 zo dňa 22.09.2010, za
neprípustnú a zastavil ju z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky.

26. Súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvného vzťahu, ani výška
poskytnutého úveru. Medzi stranami bola sporná výška platieb v prospech žalovaného, ktorý tvrdil, že
v prípade zmluvy č. 800500188 bola časť úhrad započítaná na trovy exekúcie, a teda tieto on neprijal.
Sporné bolo aj právne postavenie žalobcu pri uzavretí zmlúv, keď tento tvrdil, že zmluvu uzatváral
v pozícii spotrebiteľa, čo popieral žalovaný. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania, keď tvrdil, že

aj subjektívna 2-ročná premlčacia doba, aj objektívna 3-ročná premlčacia doba uplynuli pred podaním
žaloby v prípade zmluvy č. 8056119 v celom rozsahu a v prípade zmluvy č. 800500188 je nárok žalobcu
premlčaný v rozsahu 6.598,53 Eur. Okrem toho žalovaný namietal miestnu nepríslušnosť tunajšieho
súdu, s poukazom na rozhodcovský rozsudok tvrdil neodstrániteľnú podmienku konania a žalobu žiadal
zamietnuť, keďže žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo.

27. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k uzatvoreniu zmlúv o úvere
(ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a ods. 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo akboli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

29. Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom k uzavretiu zmlúv o úvere (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“) Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno
vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí musí obsahovať (...) h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby,
ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
(...) j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k)

priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok, (...).

31. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

32. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33.Podľa§107ods.1a2Občianskehozákonníka,Právonavydanieplneniabezdôvodnéhoobohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

34. Súd považoval za právne významné primárne sa vysporiadať s námietkou žalovaného o tom,

že žalobcovi nie je možné priznať právne postavenie spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd uvádza, že
aj bez výsluchu žalobcu dospel k záveru, že žalobca pri uzavretí zmlúv konal ako spotrebiteľ. Súd
vychádzaljednakzvyjadrenížalobcuotom,žeúversibralpreosobnépotreby,akoajnaprefinancovanie
skoršieho úveru. Súd zároveň zohľadnil oznámenie príslušného daňového úradu, podľa ktorého žalobca
zazdaňovacieobdobieroka2009nepodaldaňovépriznaniekdanizpríjmovfyzickýchosôbazaobdobie

rokov 2009 – 2012 správca dane nevykonal u daňového subjektu žiadnu daňovú kontrolu, ani miestne
zisťovanie. Nebolo teda preukázané, aby žalovaný poskytol žalobcovi úver na účely podnikania, pretože
nebolo preukázané, aby poskytnutie úveru vyplynulo z účtovnej evidencie žalobcu ako podnikateľa.

35. V naznačených súvislostiach súd poukazuje aj na právny názor Krajského súdu v Prešove, ktorý v

rozsudku sp. zn. 20Co/275/2016 zo dňa 28.2.2017 uviedol: „Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je
to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy
alebo jej zmeny. ... Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania
nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti aleboinej podnikateľskej činnosti žalobcu. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu
uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné

konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou skutočnosťou sú nekalé praktiky
žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu poskytnutia finančných
prostriedkov. Za daného stavu je dôvodné žalobcovi priznať postavenie spotrebiteľa.“

36. Bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu o tom, že úver bol žalobcovi poskytnutý na účely podnikania,
zaťažovalo žalovaného. Ten tvrdil, že táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy, čo však popieral žalobca,
ktorý uviedol, že úver mu bol poskytnutý ako fyzickej osobe pre osobnú potrebu a zaškrtnutie kolónky,
že bol poskytnutý na účely podnikania, bolo len „oficiálne“. Nebolo teda bezpečne a mimo rozumných
pochybností preukázané, že úver bol poskytnutý žalobcovi na podnikateľské účely, a preto je súd toho
názoru, že žalobcovi je potrebné priznať postavenie spotrebiteľa.

37. S poukazom na § 42 CSP súd považoval za nevyhnutné reagovať na námietku miestnej
nepríslušnosti súdu, ktorú vzniesol žalovaný, keď žiadal, aby bol spis postúpený Okresnému súdu
Bratislava I, v obvode ktorého má ako právnická osoba sídlo. V tejto súvislosti súd poukazuje na
§ 19 písm. d) CSP o osobitnej miestnej príslušnosti, keď na konanie o spotrebiteľskom spore je

popri všeobecnom súde žalovaného miestne príslušný aj súd, v obvode ktorého má žalobca, ktorý je
spotrebiteľom, trvalý pobyt. Žalobca je spotrebiteľom a má trvalý pobyt v Bardejove, a preto na konanie
je miestne príslušný aj tunajší súd.

38. Žalovaný tiež tvrdil, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 08171/10 z 22.09.2010 tvorí v danej veci

prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

39. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

40. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

41. Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o
veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je súd viazaný.

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, preto
posúdenie existencie uvedenej prekážky má zásadný význam pre ďalší priebeh konania. Ak súd zistí, že
prekážka právoplatne rozhodnutej veci existuje, v konaní pôjde o prekážku, ktorú nie je možné odstrániť,
a preto konanie zastaví. Túto podmienku súd skúma ex offo v priebehu celého konania.

42. Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 26CoE/7/2019-130 zo dňa 28.10.2019,
právoplatné dňa 17.01.2020. Týmto rozhodnutím odvolací súd potvrdil uznesenie tunajšieho súdu č. k.
3Er/53/2011-109 zo dňa 28.05.2018, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu vedenú u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 08171/10 zo dňa 22.09.2010, za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej

doložky. Súd pripomína, že z dôvodu prebiehajúceho konania sp. zn. 3Er/53/2011, bolo toto konanie
prerušené do jeho právoplatného skončenia. Krajský súd v Prešove v bode 9. odôvodnenia uznesenia
okrem iného konštatoval: „Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže byť považovaný
za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. ... Práva oprávneného v tomto
prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn.
SR08171/10zodňa22.09.2010akonulitnéhoprávnehoaktu),vovzťahukmožnostivymôcťpohľadávku
voči povinnému subjektu prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde, nie sú dotknuté“.

43. Na základe uvedeného súd námietku žalovaného o prekážke právoplatne rozhodnutej veci

vyhodnotil ako nedôvodnú.

44. Žalovaný súčasne namietal, že nárok žalobcu považuje za premlčaný zo zmluvy č. 8056119 v celom
rozsahu a zo zmluvy č. 800500188 v rozsahu 6.598,53 Eur. Uvedené zmluvy boli uzavreté v májia septembri roku 2009, kedy boli žalobcovi poskytnuté úvery. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca
splatil úver poskytnutý na základe zmluvy č. 8056119 v celom rozsahu dňa 29.09.2009. Pokiaľ ide
o zmluvu č. 800500188, žalobca v prospech žalovaného uhradil dňa 28.04.2010 sumu 200,00 Eur,

dňa 29.04.2010 sumu 250,00 Eur a dňa 08.03.2010 sumu 200,00 Eur. Ostatné úhrady boli realizované
v rámci exekúcie. Žalobca tvrdil, že o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného,y sa
dozvedel v roku 2016, následne požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o posúdenie uvedených zmlúv,
pričom po odpovedi tohto ústredného orgánu štátnej správy zo dňa 14.02.2017, podal žalobu dňa
31.03.2017.

45. Vo vzťahu k plynutiu oboch premlčacích dôb, a teda subjektívnej a objektívnej, súd poukazuje na
to, že oprávnený sa môže domáhať svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia len v rámci
plynutia oboch lehôt. V prípade, ak dôjde k uplynutiu jednej z nich, oprávnený nemá možnosť domáhať
sa svojho práva z bezdôvodného obohatenia, nakoľko došlo k jeho premlčaniu. Subjektívnu premlčaciu
dobu je potrebné odvíjať od toho, kedy sa žalobca skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení, t.j.

v danom prípade od roku 2016. V zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je subjektívna premlčacia
doba dvojročná, a teda v zmysle vyššie uvedeného by subjektívna premlčacia doba uplynula v roku
2018. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná dňa 31.03.2017, je potrebné konštatovať, že bola podaná
v rámci plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby.

46. Občiansky zákonník rozlišuje dve dĺžky objektívnych premlčacích dôb, pričom ich aplikácia na
ten-ktorý prípad je podmienená charakterom získania bezdôvodného obohatenia, teda je potrebné
skúmať, či bezdôvodné obohatenie vzniklo úmyselne alebo neúmyselne. Občiansky zákonník však
vôbec nešpecifikuje, čo je potrebné rozumieť pod úmyselným alebo neúmyselným konaním, preto z
hľadiska právnej teórie je potrebné vychádzať z právnej úpravy úmyselného a neúmyselného zavinenia,

ktoré sú definované v Trestnom zákone. O priamy úmysel ide vtedy, keď ak ten, kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne ho aj
získať chcel. O nepriamy úmysel ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného obohatil, vedel, že svojím
konaním obohatenie, ktoré mu nepatrí, môže získať a s týmto následkom bol pre prípad, že nastane,
uzrozumený. Pre oba prípady je rozhodujúcim znakom úmyslu predchádzajúca vedomosť subjektu,

ktorý sa neoprávnene obohatil o tom, že svojím konaním získava alebo môže získať hodnoty vyjadriteľné
v peniazoch, ktoré mu nepatria. Dôležitým pre aplikovanie konkrétnej dĺžky objektívnej premlčacej doby
je tak posúdenie charakteru vzniku, resp. získania bezdôvodného obohatenia.

47. Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 12CoCsp/1/2021 zo dňa 27.05.2021 odvolávajúc sa na

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 219/2019 zo dňa 21.10.2020, sp. zn. 1Cdo 238/2017
zo dňa 18.10.2018 konštatoval, že samotné všeobecné skutočnosti o profesionálnom podnikateľskom
postavení subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany
spotrebiteľov v obdobných prípadoch, samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať nepriamy úmysel
veriteľa, preto je nutné dôsledne skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia aplikujúc analógiu

podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdení formy zavinenia, a to s dôrazom na čas konania
protiprávneho úkonu, resp. získania neoprávneného majetkového prospechu.

48. Súd zastáva názor, že žalovaný je dlhoročným poskytovateľom spotrebiteľských úverov. Je
nepochybné, že ako podnikateľ v tejto oblasti je povinný koncipovať zmluvné dojednania v súlade

s príslušnými právnymi predpismi. Z § 4 ods. 2 písm. h), j) a k) zákona č. 258/2001 Z. z., teda zákona
účinného v čase uzavretia zmlúv o úvere, jednoznačne vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať údaj o ročnej úrokovej sadzbe, o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov. Neuvedenie týchto náležitostí v zmluve zákon č. 258/2001 Z. z.
podľa§4ods.3spájasúčinkamibezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutéhoúveru.Aktedažalovaný

uvedenépredpokladyvzmluveneuviedol,vedelabolstýmuzrozumený,žeodžalobcumôžepožadovať
len plnenie zodpovedajúce výške poskytnutého úveru. Žalovaný mal vedomosť o existencii právnej
normy, ktorá pojednáva o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, pretože uverejnením
právneho predpisu v Zbierke zákonov sa prezumuje, že táto skutočnosť sa stane známa všetkým,
ktorých sa týka, o to viac podnikateľa, ktorý na základe tejto právnej normy postupuje pri vykonávaní

svojej podnikateľskej činnosti. Z konania žalovaného mimo rozumných pochybností vyplýva minimálne
nepriamy úmysel bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu. Z toho plynie záver, že v danom prípade je
potrebné aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu.49. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej súd uvádza, že podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
potrebné jej plynutie odvíjať od momentu, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Vzhľadom na to,
že žalobca splácal úver v prospech žalovaného postupnými splátkami, plynutie desaťročnej objektívnej

premlčacej doby je potrebné posudzovať pre každú takúto splátku samostatne. Žalobca splátky uhrádzal
v období od 08.03.2010. Išlo o prvú platbu, čo znamená, že pre túto splátku by objektívna premlčacia
doba uplynula dňa 08.03.2020. S poukazom na podanie žaloby dňa 31.03.2017 boli všetky splátky
realizované v rámci desaťročnej objektívnej premlčacej doby.

50. Žalovaný argumentoval aj § 61 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.), pričom v tejto
súvislosti uviedol, že keďže splátky žalobcu týkajúce sa zmluvy o úvere č. 800500188 boli realizované
v rámci exekúcie a v exekúcii je navrátenie do predošlého stavu vylúčené, žaloba je nedôvodná.
Citované zákonné ustanovenie v uvedenom paragrafovom znení bolo účinné do 31.03.2017. Aj napriek
uvedenému súd uvádza, že exekúcia bola vykonávaná zrážkami z dôchodku žalobcu. Predmetom
exekúcie boli teda peňažné prostriedky na účte. Peniaze sú veci svojho druhu zastupiteľné, čo znamená,

že sú zastupiteľné vecou toho istého druhu a akosti, t. z. inými peniazmi. Preto ak žalobca žiadal vydať
bezdôvodné obohatenie v peniazoch, je právne bezvýznamné, či mu žalovaný vydá tie isté peniaze
alebo peniaze iné v tej istej hodnote. Preto zásada nemožnosti navrátenia do predošlého stavu sa tejto
otázky netýka. Okrem toho zmyslom tohto zákonného ustanovenia bolo, aby právne vzťahy týkajúce
sa niekoho iného, než účastníka konania, tým neboli dotknuté, čo nie je tento prípad, nakoľko v rámci

exekúcie bol oprávneným žalovaný a povinným bol žalobca.

51. Súd mal preukázané, že zmluva uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom,
je zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo.

52. Súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, a to s poukazom na skutočnosť,
že zmluva neobsahovala obligatórne údaje v zmysle § 4 ods. 2 písm. h), j) a k) zákona č. 258/2001
Z. z. V dôsledku absencie týchto podstatných náležitostí zmluvy sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona.

53. Zmluva vôbec neobsahovala údaj o ročnej úrokovej sadzbe, RPMN, ani priemernej RPMN.

54. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. j)
zákona o spotrebiteľských úveroch, Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa
11.05.2017 vyslovil názor: „Ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje

všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. (...) Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky
RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN.
(...) obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých
pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES

z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g) cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase
uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ Obdobný právny
názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 zo dňa 03.11.2016,
sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017.35.

55. Súd nepovažoval za právne významné zaoberať sa aj ďalšími nedostatkami v zmluve, keďže na
určenie bezpoplatkového a bezúročného úveru postačí, že absentuje hoci len jeden z obligatórnych
údajov v zmysle § 4 ods. 2 s poukazom na § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.

56. Súd mal preukázané, že na základe zmluvy o úvere č. 8056119 bol žalobcovi poskytnutý úver v sume
1.400,00 Eur. Rovnako na základe zmluvy č. 800500188 mu bol poskytnutý úver v sume 1.400,00 Eur.
Z prvej z uvedených zmlúv žalobca žalovanému uhradil sumu 1.820,00 Eur. Z druhej z uvedených zmlúv
žalobca uhradil žalobcovi v hotovosti sumu 650,00 Eur a v rámci exekučného konania bola v prospech
žalovaného vymožená suma 8.265,32 Eur, čo vyplýva z oznámenia súdneho exekútora adresovaného

súdu dňa 17.02.2021. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru mal žalovaný nárok len na
vrátenie poskytnutej sumy vo výške 2.800,00 Eur. Prevyšujúce plnenie žalobcu v prospech žalovaného
v sume 7.935,32 Eur (1.820,00 Eur + 650,00 Eur + 8.265,32 Eur, to všetko mínus 2.800,00 Eur) tak
predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať s poukazom na § 451 ods. 1 a2 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd žalobe v časti vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 7.935,32 Eur s prísl. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, keďže podľa oznámenia
súdneho exekútora bola suma 2.833,35 Eur započítaná na trovy exekúcie, čo znamená, že túto sumu

prijal súdny exekútor, a nie žalovaný. Z tohto dôvodu sa žalovaný v uvedenom rozsahu nemohol na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatiť.

57. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide

o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

58. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskehozákonníka,Akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokovzomeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

59. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

60. Žalobca žiadal, aby mu súd priznal aj úrok z omeškania v sadzbe 8,00 % ročne od 31.03.2017 do
zaplatenia. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania 8,00 % ročne, ale až od druhého dňa po doručení
žaloby žalovanému, k čomu došlo dňa 24.04.2017. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka bol žalovaný

povinný plniť dňa 25.04.2017 a keďže neplnil, od 26.04.2017 sa dostal do omeškania. Súd nároku
žalobcu čo do úroku z omeškania čiastočne vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške 7.935,32 Eur s úrokom z omeškania 8,00 % p.a. od 26.04.2017 do
zaplatenia a v prevyšujúcej časti, teda pokiaľ ide o časť žaloby, ktorou žalobca žiadal priznať úrok
z omeškania už od 31.03.2017, žalobu zamietol. Požadovaná výška úroku z omeškania je v súlade s §

3 ods. 1 v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže základná úroková sadzba ECB
k26.04.2017predstavovala0,00%,čoprinavýšenío8percentuálnychbodovpredstavuje8,00%ročne.

61. Žalobca súčasne v žalobe žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR

08171/10 zo dňa 22.09.2010. Je nepochybné, že tento rozsudok žalobca pripojil ako prílohu žaloby,
ktorá bola súdu doručená dňa 31.03.2017 spolu s obálkou, kde dátum prevzatia písomnosti je uvedený
21.10.2010. Žalobca žiadal zrušiť označený rozhodcovský rozsudok až podaním doručeným súdu dňa
16.01.2018.

62. Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, Ustanovenia tohto zákona
sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

63. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
vydania rozhodcovského rozsudku, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

64. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd žalobu v časti o zrušenie rozhodcovského
rozsudku zamietol, pretože nebola podaná včas. Hoci žalobca neuviedol, kedy mu bol rozhodcovský
rozsudok zo dňa 22.09.2010 doručený, je zjavné, že ním disponoval už v čase podania žaloby v marci
2017. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal až v januári 2018, teda zjavne po uplynutí 30-
dňovej lehoty od doručenia rozhodcovského rozsudku.

65. O trovách konania v danej veci (v časti žaloby na plnenie, teda vydanie bezdôvodného obohatenia)
súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo stránnemá na náhradu trov konania právo. V konečnom dôsledku bol v spore úspešnejší žalobca, ktorý má
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 43,24 %, a to po odrátaní neúspechu (28,38
%) od jeho úspechu v spore (71,62 %).

66. O trovách konania v časti žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd rozhodol podľa § 255 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania strane podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Je nepochybné, že v tejto časti bol vzhľadom na zamietnutie žaloby, v celom rozsahu
úspešný žalovaný, preto mu voči žalobcovi v tejto časti patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.

67. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,žea)nebolisplnenéprocesnépodmienky,b)súdnesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie

právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých
právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide
o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo

ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosťostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie

späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie
zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane

(§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia

predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť
práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.