Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. marec 2023

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2T/24/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219010045

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2023:8219010045.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou, v trestnej veci vedenej proti
obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 28.03.2023 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. B. C. D. E. F. G. H. I. nar. 03.02.1980 v Bardejove, trvale bytom
J. XXX

sa uznáva v i n n ý m , že

v dobe od 15.03.2017 do 23.04.2017 a v dobe od 01.01.2018 do 10.10.2018 v Bardejove a inde, ako otec
maloletých detí I. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, zverených do osobnej starostlivosti
matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. G. XXX, okr. Bardejov, neprispieval pravidelne na ich
výživu, a to aj napriek tomu, že prejudiciálnym rozhodnutím rozhodnutím Okresného súdu Bardejov sp.
zn. 2T/24/2019 zo dňa 28.03.2023 je povinný prispievať na maloletých I. a A. v dobe od 15.03.2017 do
23.04.2017 sumou po 23,17 € na každé dieťa, v dobe od 01.01.2018 do 30.06.2018 sumou po 27,32
€ na každé dieťa a v dobe od 01.07.2018 do 10.10.2018 sumou po 28,08 € na každé dieťa k rukám

matky maloletých, čím takto za vyššie uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu 661,- €.

t e d a

-najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať
iného

čím spáchal

- prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,

Za to mu súd u k l a d á :

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona

trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť počas skúšobnej doby zaplatiť
dlh na výživnom vo výške 772,18 € k rukám matky detí C. B., bytom K. XXX.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Bardejove dňa 28.01.2019 podal na obvineného A. B. obžalobu
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.3 písm. c/ Trestného zákon a na tom
skutkovom základe, že v dobe od 15.03.2017 do 23.04.2017 a v dobe od 29.11.2017 do 10.10.2018,

v Bardejove a inde, ako otec maloletých detí I. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX,
zverených do osobnej starostlivosti matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. G. XXX, okr.
Bardejov, neprispieval pravidelne na ich výživu, hoci bol rozsudkom Okresného súdu v Bardejove sp. zn.
5C/83/2010 zo dňa 16.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2012, zaviazaný prispievať
na výživu pre mal. I. sumou 100,- € mesačne a na mal. A. sumou 80,- € mesačne, vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred k rukám matky maloletých, čím takto za uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu
vo výške 1.944,48 €, a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch za taký čin odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T 2/2017
zo dňa 31.01.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2017.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B. a prečítaním listinných dôkazov
spisu a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22.05.2019, ktorým uznal obžalovaného vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm. c/ Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že v dobe od 15.03.2017 do 31.5.2019 v Bardejove a inde, ako otec maloletých detí I. B.,
nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, zverených do osobnej starostlivosti matky C. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom K. G. XXX, okr. Bardejov, neprispieval pravidelne na ich výživu aj napriek
tomu,žerozsudkomOkresnéhosúduBardejovsp.zn.5C/83/2010zodňa16.12.2011,právoplatnýmdňa
23.02.2012 bol zaviazaný prispievať na výživu mal. I. sumou 100,- € mesačne a na mal. A. sumou 80,-
€ mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých, čím takto za vyššie uvedené
obdobie dlhuje na výživnom sumu vo výške 4.556,25 €, pričom skutku sa dopustil aj napriek tomu, že

bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, a to trestným rozkazom
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/2/2017 zo dňa 31.01.2017, právoplatným dňa 15.03.2017 a za to
mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a pre výkon trestu zaradil obžalovaného do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný a na základe podaného odvolania odvolací súd
uznesením sp. zn. 10To/22/2019 zo dňa 19.11.2019 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Po zrušení rozhodnutia súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie opätovným výsluchom obžalovaného,

ako aj prečítaním listinných dôkazov spisu a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 08.11.2021, ktorým
uznal obžalovaného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm. c/
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v dobe od 15.03.2017 do 31.10.2021 v Bardejove
a inde, ako otec maloletých detí I. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, zverených do
osobnej starostlivosti matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. G. XXX, okr. Bardejov, neprispieval

pravidelne na ich výživu aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/83/2010
zo dňa 16.12.2011, právoplatným dňa 23.02.2012 bol zaviazaný prispievať na výživu mal. I. sumou 100,-
€ mesačne a na mal. A. sumou 80,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
maloletých, čím takto za vyššie uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu vo výške 9.854,16 €. a za
to mu uložil trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2022.

Po právoplatnosti rozsudku odsúdený A. B. vo veci podal návrh na povolenie obnovy konania, ktorý
bol uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2Nt/3/2022 zo dňa 01.06.2022 zamietnutý a následne
na základe podanej sťažnosti sťažnostný súd uznesením sp. zn. 3Tos/20/2022 zo dňa 27.07.2022napadnuté uznesenie zrušil, obnovu konania vo veci Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/24/2019
povolil, napadnutý rozsudok zrušil.

Súd opätovne vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., výsluchom svedkyne C. B.,
prečítaním listinných dôkazov spisu a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo a odmietol k veci vypovedať.
Rovnako tak obžalovaný využil svoje právo nevypovedať aj v prípravnom konaní.

Svedkyňa C. B. uviedla, že obžalovaný si plnil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k ich deťom I. a A.
v období počas výkonu trestu odňatia slobody, k celkovej presnej sume ako bola uhradená na výživnom
sa svedkyňa vyjadriť nevedela, ale ako uviedla, išlo o sumu asi 250,- €. Od mesiaca október 2022 si
obžalovaný pravidelne platí výživné tak, že na výživu obidvoch detí prispieva sumou 100,- € mesačne,
iným spôsobom si vyživovaciu povinnosť neplní, s deťmi nie je v žiadnom kontakte.

Svedkyňa uviedla, že obidvaja maloletí sú žiakmi Spojenej školy J. Hanischa v Bardejove, mesačne
platia cestovné z miesta trvalého bydliska do Bardejova v sume po 30,- €, stravujú sa v školskej jedálni
a doma, za stravné lístky platia asi po 35,- € mesačne, obidvaja športujú, čo je spojené s ďalšími
mesačnými výdavkami, obidvom platí telefón asi po 10,- € mesačne.

Svedkyňa tiež uviedla, že ona pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, jej mesačný príjem je asi 1.250,-
€, z ktorej sumy platí cestovné vo výške 170,- €, platí si odvody vo výške 200,- €, spláca úver vo výške
160,- € a 127,- €, platí inkaso vo výške 208,- € a sporí si 25,- € mesačne. Uviedla, že má priateľa, ktorý
ak môže, prispieva na vedenie spoločnej domácnosti.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/83/2010 zo dňa 16.12.2011 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 16.08.2012 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoP/91/2012
zo dňa 23.01.2013, ktorými bol okrem iného otec detí (obžalovaný A. B.) zaviazaný prispievať na výživu
mal. I. sumou 100,- € mesačne a na mal. A. sumou 80,- € mesačne k rukám matky detí do 15.dňa

v mesiaci vopred.

Podľa rodného listu vedeného v knihe narodení matričného úradu Bardejov zväzok 58, ročník 2005,
strana 248, por.č.55 je zapísaný I. B., nar. XX.XX.XXXX, otec dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX.

Podľa rodného listu vedeného v knihe narodení matričného úradu Bardejov zväzok 60, ročník 2006,
strana 50, por. č. 469 je zapísaný A. B., nar. XX.XX.XXXX, otec dieťaťa A. B., nar. XX.XX.XXXX.
Podľa potvrdení o návšteve školy I. a A. boli v školskom roku 2018/2019 žiakmi Cirkevnej základnej
školy Bardejov – L. M..

Podľa potvrdenia ÚPSVaR Bardejov zo dňa 12.6.2018 obžalovaný A. B. bol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 29.11.2017 do 08.04.2018 vrátane, od 23.09.2016 do 10.04.2017
vrátane, od 28.10.2015 do 21.03.2016 vrátane, od 24.11.2004 do 07.12.2004 vrátane, od 20.01.2004
do 04.05.2004 vrátane, od 24.04.2003 do 15.07.2003 vrátane, od 30.11.2000 do 18.05.2001 vrátane, od
25.03.1998 do 02.06.1999 vrátane, od 20.08.1996 do 09.09.1997 vrátane, od 28.07.1995 do 19.02.1996

vrátane.

Podľa oznámenia ÚPSVaR Bardejov zo dňa 06.11.2018 matka detí C. B. v dobe od 01.03.2017 do dňa
podania správy nepožiadala o vyplácanie náhradného výživného, nepoberala dávky v hmotnej núdzi
a nepoberala ani prídavky na detí. Obžalovaný A. B. nepoberal dávku v hmotnej núdzi, bol v evidencii

uchádzačov o zamestnanie, ako je uvedené vyššie . Z poslednej evidencie bol pre nespoluprácu
vyradený dňa 09.04.2018, bola mu ponúkaná práce podľa aktuálneho prehľadu voľných pracovných
miest, v čase evidencie nebol práceneschopný.

Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov zo dňa 15.06.2018 obžalovaný A. B. bol

od 11.01.2017 do 31.03.2017 registrovaným poistencom na sociálne poistenie v registri poistencov
Sociálnej poisťovne zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa GEPARD, s.r.o.,
Kružlovská Huta 178, 08604 Kružlov, IČO: 36449113, od 30.05.2017 do 12.07.2017 bol registrovaným
poistencom na sociálne poistenie poistencov Sociálnej poisťovne ako zamestnanec – pravidelný príjemodvádzateľa poistného Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, kpt. Nálepku
1, 08001 Prešov, IČO: 00738409, od 17.07.2017 do 28.11.2017 bol registrovaným poistencom na
sociálne poistenie poistencov Sociálnej poisťovne ako zamestnanec – pravidelný príjem odvádzateľa

poistného Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, kpt. Nálepku 1, 08001 Prešov,
IČO: 00738409, v období od 02.03.2017 do 31.03.2017 bol dočasne práceneschopný a mal vyplatené
nemocenské dávky v celkovej výške 88,30 € , v období od 01.03.2017 až doposiaľ menovaný nepoberal
dávky v nezamestnanosti, úrazové dávky a ani dôchodkové dávky.

Podľa oznámenia Katastrálneho úradu Bardejov zo dňa 15.11.2018 obžalovaný sa nenachádza
v evidencii Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor.

Podľa oznámenia Ústavu na výkon trestu Prešov zo dňa 17.05.2018. obžalovaný počas výkonu trestu
odňatia slobody odo dňa 24.04.2017 do 28.11.2017 nahlásil vyživovaciu povinnosť na mal. I. a A., do
pracovnej činnosti bol zaradený v období od 29.05.2017 do 28.11.2017, výživné v celkovej sume 210,84

€ bolo zaslané matke detí C. B..

Na základe takto vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané tieto skutočnosti.

Obžalovaný A. B. využil svoje zákonné právo a k veci nevypovedal tak na hlavnom pojednávaní, ako

aj v prípravnom konaní.

Vina obžalovaného je preukázaná predovšetkým výpoveďou svedkyne C. B. – matky maloletých detí,
ako aj listinnými dôkazmi spisu.

Svedkyňa C. B. na hlavnom pojednávaní opakovane uviedla, že aj keď obžalovanému ako otcovi mal.
detí I. a A. bola súdom určená vyživovacia povinnosť prispievať na výživu mal. I. sumou 100,- € mesačne
a na mal. A. sumou 80,- € mesačne, obžalovaný si vyživovaciu povinnosť vôbec neplní s výnimkou
obdobia, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, odkiaľ jej bol zaslané výživné v celkovej sume asi
250,- €, ale presne to už uviesť nevie, s deťmi nie je v žiadnom kontakte, iným spôsobom si vyživovaciu

povinnosť neplní. Uviedla, že obidvaja synovia sú žiakmi Spojenej školy N. B. a so štúdiom na škole sú
spojenévýdavky,akojecestovné,stravné,ďalejvýdavkynazáujmovúčinnosť,keďžeobidvajasavenujú
športu, výdavky na telefón, ako aj bežné výdavky s tým, že ona je zamestnaná ako opatrovateľka a na
vedenie domácnosti jej prispieva aj jej priateľ, s ktorým však v spoločnej domácnosti nebýva. Svedkyňa
uviedla, že obžalovaný od mesiaca október 2022 pravidelne prispieva na výživu deti sumou 100,- €

mesačne.

Vina obžalovaného je preukázaná aj listinnými dôkazmi spisu, a to rozsudkom Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 5C/83/2010 zo dňa 16.12.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 16.08.2012 a v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoP/91/2012 zo dňa 23.01.2013, ktorými bol okrem

iného otec detí (obžalovaný A. B.) zaviazaný prispievať na výživu mal. I. sumou 100,- € mesačne a na
mal. A. sumou 80,- € mesačne k rukám matky detí do 15.dňa v mesiaci vopred.

Vek detí a skutočnosť, že obžalovaných je ich otcom, je preukázaná rodnými listami detí a to, že deti nie
sú schopné sa samostatne živiť, pretože študujú na strednej škole, je preukázaná listinnými dôkazmi

spisu a výpoveďou svedkyne C. B..

Listinnými dôkazmi spisu mal súd za preukázané, že v rozhodnom období, t.j. od 15.03.2017 do
23.04.2017 a v období od 29.11.2017 do 10.10.2018 bol väčšinou nezamestnaný a bez príjmu, v dobe
od 24.04.2017 do 28.11.2017 bol vo výkone trestu odňatia slobody, kde bol pracovne zaradený, nahlásil

vyživovaciu povinnosť na mal. I. a A. a za obdobie počas výkonu trestu odňatia slobody bolo matke detí
zaslané výživné v celkovej sume 210,84 €.

Aj keď o výške vyživovacej povinnosti obžalovaného voči mal. deťom I. a A. bolo rozhodnuté
vyššie uvedenými rozsudkami, kde takto uloženú vyživovaciu povinnosť si obžalovaný neplnil a teda

maloleté deti nedostali všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti, súd však pri rozhodovaní o vine
obžalovaného týkajúcej sa neplnenia vyživovacej povinnosti nie je viazaný rozhodnutím súdu, ktorým
bola táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní a súd pri rozhodovaní o vine rozsah vyživovacejpovinnosti posudzuje samostatne a môže tak vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti
obžalovaného než občianskoprávny súd .

Z rozhodnutia Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5C/83/2010, ktorým bola určená výška vyživovacej
povinnosti na mal. I. a A. je zrejme, že v čase rozhodovania o výške výživného (16.08.2012) bol otec
maloletých detí riadne zamestnaný vo Francúzsku s priemerným mesačným príjmom 1.800,- €, pritom
súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti prihliadol aj na skutočnosť, že všetky náklady
spojené s bývaním obžalovaný nie je povinný hradiť sám, keďže v byte žije s priateľkou a jej dcérou,

voči ktorej nemá vyživovaciu povinnosť. Súd takto s prihliadnutím na všetky okolnosti dospel k záveru,
že obžalovaný za takejto situácie je schopný platiť výživné vo výške 100,- € na mal. I. a vo výške 80,- €
na mal. A., keďže žiadne iné výdavky v súvislosti s deťmi nemá, s deťmi sa nestretáva a na ich výživu
v čase rozhodovania nijakým spôsobom neprispieval .

Iná situácia nastala po podaní obžaloby, ktorou sa obžalovanému kladie za vinu neplnenie si vyživovacej

povinnosti, pretože obžalovaný sa vrátil na Slovensko, je nezamestnaný, je bez príjmu a je nemajetný.
Vyživovaciu povinnosť voči deťom si neplní, s deťmi sa nestretáva, v určitom časovom období (od
24.04.2017 do 28.11.2017) bol vo výkone trestu pre neplnenie si vyživovacej povinnosti. Vo výkone
trestu bol pracovne zaradený, nahlásil vyživovaciu povinnosť na mal. I. a mal. A..

Vzhľadom na uvedené, aj keď na druhej strane je pravda, že od rozhodovania o výške výživného
uplynula pomerne dlhá doba, deti sú staršie, s vekom ich nároky stúpajú, je potrebné uviesť, že aj
vzhľadom na tieto skutočnosti žalované obdobie neplnenia si vyživovacej povinnosti je obdobím, kedy
obžalovaný vzhľadom na svoju situáciu nebol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v určenom rozsahu
a tak súd s prihliadnutím na zákonnú úpravu výživného dospel k záveru, že obžalovaný v období,

v ktorom sa mu kladie za vinu neplnenie si vyživovacej povinnosti, bol povinný, a to aj vzhľadom na to, že
s deťmi nie je v kontakte a na ich výživu žiadnym iným spôsobom neprispieva, prispievať na výživu detí
sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa tak, ako je to uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Vzhľadom na uvedené, aj keď obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a k veci
nevypovedal, jeho vina, ako to bolo vyššie uvedené, bola preukázaná hlavne výpoveďou svedkyne C. B.,
ktorá jednoznačne od začiatku tvrdí, že obžalovaný si súdom určenú vyživovaciu povinnosť na mal. detí
neplní vôbec, s výnimkou obdobia, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, vyživovaciu povinnosť si
neplní ani iným spôsobom než finančným, s deťmi nie je v kontakte. Vina obžalovaného je preukázaná

aj listinnými dôkazmi spisu, a to rodnými listami deťmi, ktorými je preukázaný vek detí a otcovstvo
obžalovaného a z neho vyplývajúca vyživovacia povinnosť, skutočnosť, že deti nie sú schopné sa
samé živiť je preukázaná potvrdeniami o návšteve školy a výška vyživovacej povinnosti je preukázaná
vyššie uvedenými rozsudkami civilných súdov. Z listinných dôkazov spisu je tiež preukázané, že
v rozhodujúcom období bol obžalovaný nezamestnaný, bez príjmu s výnimkou obdobia počas výkonu

trestu odňatia slobody, kde bol pracovne zaradený a tiež listinnými dôkazmi spisu je preukázané aj to,
že obžalovaný je nemajetný.

Z vyššie uvedených dôvodov, ktoré nedovoľujú obžalovanému platiť výživné na mal. deti, súd predbežne
riešil otázku výšky výživného a dospel k záveru, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je obžalovaný

povinný plniť si vyživovaciu povinnosť v minimálnej výške, t.j. vo výške 30% zo sumy životného minima
na každé nezaopatrené dieťa.

S poukazom na všetky okolnosti prípadu, na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za
preukázané, že obžalovaný A. B. tým, že v dobe od 15.03.2017 do 23.04.2017 a v dobe od 01.01.2018

do 10.10.2018 v Bardejove a inde, ako otec maloletých detí I. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zverených do osobnej starostlivosti matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. G.
XXX, okr. Bardejov, neprispieval pravidelne na ich výživu, a to aj napriek tomu, že prejudiciálnym
rozhodnutím Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/24/2019 zo dňa 28.03.2023 je povinný prispievať na
maloletých I. a A. v dobe od 15.03.2017 do 23.04.2017 sumou po 23,17 € na každé dieťa, v dobe od

01.01.2018 do 30.06.2018 sumou po 27,32 € na každé dieťa a v dobe od 01.07.2018 do 10.10.2018
sumou po 28,08 € na každé dieťa k rukám matky maloletých, čím takto za vyššie uvedené obdobie
dlhuje na výživnom sumu 661,- €, čím takto svojím nedbanlivostným konaním naplnil znaky prečinuzanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Trestného zákona, zo spáchania ktorého ho súd uznal
vinným.

Súd upravil dobu páchania skutku oproti dobe uvedenej v obžalobe tak, že upravil dobu páchania skutku
od 01.01.2018 do 10.10.2018, pretože počas výkonu trestu odňatia slobody bolo výživné za mesiac
november a december 2017 zaplatené vo výške 39,88 € za mesiac november 2017 a vo výške 35,52 €
za mesiac december 2017, teda vo výške, ktorú sumu bol obžalovaný schopný ako výživné zaplatiť.

Obžalovaný A. B. je v podstate bezdomovcom, je zamestnaný, má 2 záznamy o spáchaní priestupku
a podľa odpisu z registra trestov doposiaľ bol 6x súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/2/2017 zo dňa 31.01.2017 pre prečin podľa § 207 ods.1, ods.3
písm.b/Trestnéhozákonaktrestuodňatiaslobody vtrvaní12mesiacovsozaradenímprejehovýkondo
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený
dňa 28.11.2017 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 1 roka. Dňa 28.11.2019 bolo rozhodnuté o jeho

osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z okolností uvedených v § 34 od.4 Trestného
zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho

nápravy.

V danom prípade obžalovaný nedbanlivostným konaním narušil záujem spoločnosti spočívajúci
v zabezpečení nároku na výživu, ktorý je založený na ustanoveniach zákona o rodine.

Súd u obžalovaného nemal za preukázané poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, naopak,
za preukázané mal priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, t.j. že v minulosti bol
opakovane súdne trestaný, a to aj za obdobnú trestnú činnosť.

Súd obžalovanému s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu uložil trest odňatia slobody v trvaní 8

mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a súčasne
zaviazal obžalovaného zaplatiť počas skúšobnej doby dlh na výživnom vo výške 661,- € k rukám matky
detí.

Súd má za to, že uložený trest postačí pre nápravu a prevýchovu obžalovaného a že aj uložením tohto

druhu trestu sa u obžalovaného dosiahne účel trestu vyjadrený v § 34 ods.1 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na tunajšom súde. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní v
priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť aj proti
vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu v prospech obžalovaného aj proti jeho vôli podať zákonný zástupca obžalovaného a
jeho obhajca, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená.

Odvolanie môže podať aj štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli.Odvolanie môže podať aj poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže

podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať aj zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.