Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoCsp/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121463973
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6121463973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr.

Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48,
Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava,
proti žalovanej: A. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX, o zaplatenie 15.757,03 € s prísl., o odvolaní
žalovanej proti rozsudku 9Csp/58/2021-138 zo dňa 29.12.2021 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.757,03 € istiny s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy
15.877,03 € od 5.3.2019 do 16.12.2020 a zo sumy 15.757,03 € od 17.12.2020 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (I.) a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanej s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí (II).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu úverovú

pohľadávku vo výške 15.757,03 € s prísl. na tom skutkovom základe, že táto vznikla zo zmluvy
oposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru„Flexipôžička“č.006112811050617uzatvorenejdňa5.6.2017medzi
právnym predchodcom žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej „VÚB, a.s.“) ako veriteľom a
žalovanou v hmotnoprávnom postavení dlžníka (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej VÚB, a.s.
poskytla žalovanej peňažné prostriedky v sume 20.000,- € oproti jej povinnosti vrátiť ich veriteľovi spolu
s dohodnutými úrokmi v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaná podľa tvrdenia žalobcu prestala
svoje záväzky z úverovej zmluvy podľa dohodnutých podmienok splácať a omeškaný záväzok nesplnila

aninazákladedodatočnejpísomnejvýzvyveriteľa.ZtohtodôvoduprávnypredchodcažalobcuVÚB,a.s.
listom zo dňa 12.2.2019 (pozn. odvolacieho súdu: správne má byť 13.2.2019, čl. 27 spisu) celý úverový
záväzok predčasne zosplatnil so zostatkom 18.157,51 €, z toho istina predstavovala sumu 17.597,03
€ spolu s príslušenstvom (úroky 556,48 € a poplatky 4,- €), pričom oznámenie o predčasnej splatnosti
úveru bolo žalovanej doručené dňa 25.2.2019. Žalovaná v poskytnutej lehote 7 dní od doručenia
oznámenia o zosplatnení úveru dlžnú sumu veriteľovi nezaplatila, preto od 5.3.2019 sa dostala do
omeškania so zaplatením dlžnej sumy s prísl. Po zosplatnení úveru žalovaná zaplatila na úhradu svojho

dlhu sumu 120,- €. Žalobca nadobudol úverovú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzatvorenej dňa 14.2.2020 s postupcom VÚB, a.s., ktorej výška ku dňu postúpenia 30.11.2020 bola
vyčíslená v sume 15.877,03 € s príslušenstvom.3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyšiel z takto žalobcom tvrdeného skutkového stavu.
Zistil tiež, že na základe úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 20.000,- € s lehotou
splatnosti 96 mesiacov, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach v počte 95, vo výške anuitnej

splátky vrátane poistného 275,03 €, so splatnosťou prvej anuitnej splátky ako aj následných mesačných
splátok - 28. deň v mesiaci, s fixnou úrokovou sadzbou 6,90 % ročne, RPMN - 7,55 %, s termínom
konečnej splatnosti úveru: 28/05/2025 a s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 200,- €. Podľa
zmluvy celkové náklady dlžníka predstavovali sumu 6.327,85 € a celková čiastka, ktorú musí dlžník
zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom je vo výške 26.327,85 €. Právny predchodca žalobcu vyzval

žalovanú upomienkou – pokusom o zmier zo dňa 8.1.2019 na okamžité zaplatenie dlžnej sumy vo výške
866,06 €, pod hrozbou zosplatnenia celého úveru. Z oznámenia o predčasnom zosplatnení úveru zo
dňa 13.2.2019 súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu dňom 13.2.2019 úver predčasne
zosplatnil a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžného zostatku úveru v celkovej výške 18.157,51 €, z
toho istina predstavovala sumu 17.597,03 €, v lehote 7 dní od doručenia predmetnej výzvy, ktorá bola
žalovanej doručená dňa 25.2.2019. Výzvou zo dňa 5.8.2021 žalobca vyzýval žalovanú na zaplatenie

dlžnej sumy vo výške 21.921,17 € v lehote do 15.8.2021. Na takto ustálený skutkový stav súd prvej
inštancie aplikoval ustanovenia § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 103 a § 565
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov; právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo spotrebiteľskej úverovej

zmluvy, z ktorého vyvodil záver o právnej povinnosti žalovanej premietnutej vo výroku napadnutého
rozsudku, splniť žalobcovi neuhradený zostatok úverového záväzku v sume 15.757,03 €. Z dôvodu
omeškania žalovanej so zaplatením dlžnej sumy súd s použitím ust. § 517 ods. 2 OZ priznal žalobcovi
tiež úroky z omeškania vo výške vyplývajúcej z § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov.

Súd prvej inštancie neakceptoval opakované žiadosti žalovanej o odročenie nariadeného pojednávania
zdôvodupandémieCovidu19avyhlásenéhonúdzovéhostavu,nakoľkožalovanánepredložilavurčenej
lehote listiny preukazujúce dôvod ňou navrhovaného odročenia prvého pojednávania (určeného na deň
30.11.2021 o 13:30 h.) aj napriek upozorneniu, že ak tak neurobí, na jej ďalšie návrhy na odročenie
pojednávania súd nebude prihliadať, preto v súlade s ust. § 184 ods. 2, § 180 Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“) vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovanej. Obranu žalovanej vystavanú
na argumentácii, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkový, posúdil ako nedôvodnú, nakoľko z
obsahu zmluvy mal preukázané všetky zákonom ustanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov.
Akcentoval v tejto súvislosti, že žalobca sa podanou žalobou domáha iba nezaplateného zostatku istiny

úveru, teda rozdielu medzi čerpanou sumou úveru a platbami žalovanej na úhradu úveru, preto námietky
žalovanej uvedené v odpore proti platobnému rozkazu považoval za irelevantné. K námietke neplatnosti
zosplatnenia úveru skonštatoval, že táto námietka je dokonca v neprospech žalovanej, nakoľko žalobca
si uplatnil iba neuhradený zostatok istiny úveru, pričom v prípade neplatného zosplatnenia by bola
žalovaná zaviazaná k zaplateniu splatných mesačných splátok úveru, ktoré sú tvorené splátkami istiny,

úrokov a poplatkov úveru, vypočítané na úhradu celkovej čiastky uvedenej v zmluve, t.j. na úhradu sumy
26.327,85 € pri riadnom splácaní úveru počas trvania úverového vzťahu po dobu 96 mesiacov. Námietku
premlčania nároku vznesenú žalovanou súd posúdil ako nedôvodnú na podklade zistenia, že žalovaná
bola v omeškaní už so splátkou splatnou v júni 2018 a nezaplatila ani splátky splatné v mesiacoch
september a október 2018, v dôsledku nesplatenia splátky splatnej k 28.9.2018 sa stal zročným celý dlh

a veriteľovi vzniklo právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky v zmysle ust. § 565 OZ, ktoré veriteľ
využil a úver zosplatnil dňa 13.2.2019. V prípade zosplatneného dlhu premlčacia doba začala plynúť dňa
29.12.2018, t.j. deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej lehoty počítanej od 28.9.2018, kedy nastala
splatnosť splátky, ktorá zosplatnenie (dňa 13.2.2019) vyvolala, a premlčacia doby by uplynula dňom
29.12.2021. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 27.8.2021, uplatnený nárok podľa posúdenia súdu

prvej inštancie nie je premlčaný. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255
ods. 1 CSP plným procesným úspechom žalobcu v spore, a preto priznal žalobcovi nárok na 100 %
náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná s návrhom, aby ho odvolací súd

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
V odvolaní v prvom rade namietala, že súd prvej inštancie vykonal pojednávanie v rozpore s ust. § 1
písm. p) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných
pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu a mala za to, žesúd nemal právo pojednávať v jej neprítomnosti bez jej súhlasu, nakoľko nie jej vinou bol od 25.11.2021
vyhlásený núdzový stav na dobu 90 dní. Ak súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovanej,
nemoholvykonaťdokazovanie,nakoľkostranysporunemalimožnosťvyjadriťsakvykonanýmdôkazom.

Podľa žalovanej týmto postupom jej súd odňal možnosť konať pred súdom a porušil právo na spravodlivý
proces garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Napadnutý rozsudok považovala za nezákonný, zjavne
neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený, nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti predmetnej
veci. Namietala správnosť skutkových záverov a právneho posúdenia súdom prvej inštancie v otázke
platnosti postúpenia pohľadávky, pričom zastávala názor, že banka nesplnila podmienky pre platné

postúpenie pohľadávky, nakoľko nepreukázala doručenie písomnej výzvy na zaplatenie úveru a že
žalovanú pred samotným zosplatnením upozornila v lehote 15 dní na uplatnenie tohto práva, predmetný
úver teda nebol platne zosplatnený v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a preto žalobca
nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom. Poukázala v tejto súvislosti na obsah tretej upomienky -
pokus o zmier, v ktorej podľa jej názoru nie je upozornenie banky na možnosť vyhlásenia zosplatnenia
úveru, len upozornenie na právo banky odstúpiť od zmluvy. Namietala, že žalobca neosvedčil ani

doručenie zásielok – výziev, pretože k žalobe priložil iba poštové hárky, ktoré nepreukazujú ich skutočné
doručenie. Pohľadávkou mala byť suma 866,86 €, čo vyplýva z tretej upomienky – pokus o zmier zo
dňa 8.1.2019, pričom neexistovala iná pohľadávka banky, ktorú by mohla postúpiť. Argumentovala tiež
neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá neobsahuje podpis banky ani
žalobcu a nemožno ju považovať za dôkaz osvedčujúci žalovaný nárok. Žiadala, aby žalobca predložil

súdu výpisy z úverového účtu na osvedčenie pravosti pohľadávky. V ďalšej časti odvolania namietala,
že žalobca jej neposkytol obchodné podmienky, ktoré sú priložené k žalobe, avšak nie sú stranami
podpísané, že úver jej nebol poskytnutý v dohodnutej výške, pretože banka si z úveru odpočítala
poplatok 200,- €, že zmluva nemá písomnú formu, obsahuje mnoho neprijateľných podmienok, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ktoré však súd neskúmal

a ignoroval ich, pričom z týchto dôvodov považovala úver za bezúročný a bez poplatkov. Trvala na
námietke, že nárok žalobcu je premlčaný, nakoľko prvou omeškanou splátkou bola splátka splatná dňa
28.6.2018(vporadí12.splátka),prektorúmohlabankavyhlásiťpredčasnúsplatnosťaodsplatnostitejto
splátky začala plynúť premlčacia doba, pričom podľa ust. § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej
zmluvy nemožno vymáhať. Nakoľko sa súd prvej inštancie nevysporiadal so všetkými jej argumentmi,

riadne svoje rozhodnutie neodôvodnil, považovala rozsudok za nepresvedčivý a nepreskúmateľný,
nespravodlivý a arbitrárny, ktorý ju poškodzuje. K právu na spravodlivý proces a požiadavkám na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia poukázala na čl. 3 ods. 1 CSP, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c ods. 1 Ústavy
SR, čl. 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, čl. 47 Charty základných práv EÚ a citovala právny názor
z vybraných rozhodnutí Ústavného súdu SR (IV.ÚS 1/07, I.ÚS 57/07, IV.ÚS 182/07, I.ÚS 117/07, I.ÚS

402/08, I.ÚS 243/07 a ďalšie).

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou
a skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
preto napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny a navrhol ho potvrdiť a priznať mu náhradu

trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané
včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné
(§§ 355 až 358 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP),

v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné
a napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

7. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15.3.2023
o 10:15 hod., po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli
a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.

8. Žalovaná svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na pochybenia súdu prvej inštancie v

procesnom postupe, na nesprávnosť skutkových nálezov na základe vykonaných dôkazov a na
prítomnosť právnych vád rozhodnutia, podľa posúdenia odvolacieho súdu procesne účinným spôsobom
uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V odvolaní žalovanou formálne
označené a i citované odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), e) a g) CSP neboli podopretékonkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na prítomnosť inej vady konania,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, na nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných
na zistenie rozhodujúcich skutočností, alebo že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné

ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu
neboli tieto ďalšie odvolacie dôvody žalovanou materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnené.
Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

9. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade
ideoporušenieprocesnýchpráv.Nesprávnyprocesnýpostupsúdu,znemožňujúcirealizáciuprocesných
právstranysporumusídosiahnuťurčitúintenzitu,ktoráodôvodnízáverotom,žecelékonaniesajavíako

nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania, okrem
iného tiež i z hľadiska následkov nesprávneho postupu a možností jeho zvrátenia. Zároveň platí, že
dôvodom na zrušenie rozhodnutia je len taký zásah do práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na
jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom konaní napraviť (porov. Števček, M. a kol.: Civilný
sporový poriadok. Komentár, vyd. C.H. Beck v Prahe, 2016, s. 1239 a 1302). Ochrana ohrozených alebo

porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo.

10. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a to

vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, keď je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak

z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, §
193 a § 205 CSP.

11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to
znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil a vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

12. Odvolateľka v odvolaní v prvom rade namietala, že súd prvej inštancie porušil právo na
spravodlivý proces tým, že napriek jej ospravedlneniu a nesúhlasu s pojednávaním v jej prítomnosti,
nariadil a uskutočnil pojednávanie, na ktorom vo veci rozhodol. Odvolateľka sčasti dôvodne namieta

pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý vo veci uskutočnil pojednávanie napriek
jej ospravedlneniu a nesúhlasu s pojednávaním v jej neprítomnosti, uskutočneného v čase mimoriadnej
situácie a núdzového stavu nariadeného v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 [§ 1 ods. 1 písm. p) vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní
pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového

stavu v znení neskorších predpisov]. Namietaná procesná nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie
podľa názoru odvolacieho súdu však nemala priamy dopad na realizáciu procesných práv žalovanej,
nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nie je v prejednávanej veci naplnený odvolací
dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, v zmysle ktorého nesprávny procesný postup súduznemožňujúci realizáciu práv strany sporu, musí dosiahnuť určitú intenzitu, opodstatňujúcu záver,
že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Posudzujúc vytknuté procesné pochybenie súdu prvej
inštancie v kontexte celého konania nemožno opomenúť, že zásada ústnosti a bezprostrednosti konania

vyzdvihovaná v súvislosti s právom strany sporu zúčastniť sa pojednávania nie je absolútna a konanie
neprebieha len v bezprostrednej a ústnej komunikácii strán so súdom. Preto celé konanie obsahuje
i prvky písomnosti a komunikácie medzi stranami sporu, ktorá je sprostredkovaná súdom. Skutkové
tvrdenia strán a prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany môžu mať formu písomného
podania alebo ústneho prednesu na pojednávaní, prípadne môže ísť iba o časť písomného podania,

či ústneho prednesu (pozri Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, vyd. C.H. Beck
v Prahe, 2016, s. 655). V danom prípade žalovaná v priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie
mala reálnu možnosť vykonať (brániť) svoje práva, a to napr. v podanom odpore proti platobnému
rozkazu (čl. 58 - 60 spisu), pričom nič jej nebránilo podať ďalšie vyjadrenie k žalobe po doručení
predvolania na pojednávanie a ďalší priestor vykonať svoje procesné práva mala aj v odvolacom konaní.
Ak teda žalovanej bola poskytnutá možnosť v priebehu konania uplatniť prostriedky procesného útoku

a procesnej obrany inak ako svojou účasťou na pojednávaní, pričom v podanom odvolaní žiadne nové
relevantné skutkové tvrdenia nepredniesla ani neoznačila ďalšie dôkazy oproti svojej procesnej obrane
prezentovanej v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd má za to, že vytýkanou nesprávnosťou
v procesnom postupe súdu prvej inštancie v kontexte celého konania nedošlo k porušeniu práva
žalovanej na spravodlivý proces.

13. Neobstojí ani námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí veľmi podrobne a presvedčivo vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobe ako dôvodnej
vyhovel, s týmito dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, v podrobnostiach na ne
poukazujevsúladesust.§387ods.2CSPakonštatuje,žeodôvodnenierozsudkuspĺňavšetkyzákonné

parametre riadne odôvodneného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP a v súlade tiež s požiadavkami
právnej praxe formulovanými v rozhodnutiach, na ktoré žalovaná poukazuje v podanom odvolaní.

14. Nedôvodná je i odvolacia námietka žalovanej smerujúca proti skutkovému záveru súdu prvej
inštancie o doručení listu, ktorým právny predchodca žalobcu uplatnil právo na predčasné zosplatnenie

úveru. Táto námietka je založená na mylnej predstave odvolateľky, že obsahom listiny tretia upomienka
- pokus o zmier zo dňa 8.1.2019 bolo iba upozornenie banky na právo odstúpiť od zmluvy, a nie
upozornenie na uplatnenie práva okamžitého zosplatnenia úveru. V tejto súvislosti odvolací súd dáva
do pozornosti samotný text upomienky na čl. 66 spisu, v ktorej je výslovne uvedené: „..V opačnom
prípade budeme požadovať, aby ste vrátili celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom

splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere.“ Z uvedeného je zrejmé, že právny predchodca žalobcu
upozornilžalovanúnauplatnenieprávazosplatniťúvervzmysleust.§53ods.9Občianskehozákonníka,
preto je toto tvrdenie žalovanej nie je pravdivé a nemožno prijať záver, že predmetný úver nebol platne
zosplatnený.

15. Žalovaná v odvolaní ďalej namietala, že súd prvej inštancie vyvodil nesprávny skutkový záver tiež
ohľadne okolnosti doručenia prejavu vôle žalobcu zosplatniť celý úver. Podľa žalovanej tento skutkový
záver nemal oporu v dokazovaní, nakoľko žalobca na preukázanie tejto skutočnosti v konaní predložil
len podacie hárky, nie však potvrdenie o doručení zásielky. Žalovaná v tejto svojej argumentácii ale
evidentne prehliada, že dokazovaniu v sporovom konaní nepodliehajú (nie sú predmetom dokazovania)

nesporné skutočnosti, resp. zhodné tvrdenia strán a že za takúto nespornú skutočnosť súd prvej
inštancie považoval, a to celkom opodstatnene, keďže ju žalovaná nespochybnila, tiež tvrdenie
žalobcu ohľadne skutočnosti, že jeho právny predchodca žalovanú upozornil listom zo dňa 8.1.2019
na uplatnenie práva zosplatniť úver a písomne oznámil žalovanej vyhlásenie predčasnej splatnosti
pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá bola žalovanej doručená dňa 25.2.2019.

16. Podľa ust. § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

17. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany v spore, rovnako aj v odvolaní, len všeobecne vytýkala
žalobcovi, že nepredložil doručenku svedčiacu o doručení zmieňovaného listu. Žalovaná tým vo svojej
podstate poukazovala na neunesenie dôkazného bremena v spore žalobcom, bez toho však, aby vôbec
učinila jeho tvrdenie ohľadne tejto skutočnosti sporným. Podľa ust. § 151 CSP a interpretačných záverovprávnej teórie totiž na kvalifikované popretie tvrdenia protistrany nepostačujú len všeobecné alebo
neadresné konštatácie, ale predpokladá jednoznačné vyjadrenie, že určité tvrdenie nie je pravdivé a
pokiaľ spornú skutočnosť popierajúci aj vnímal, zároveň s uvedením vlastných tvrdení o popieranej

skutočnosti. Podľa právnej teórie má strana povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenie o daných
okolnostiach vtedy, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania (to čo urobil) alebo vnímania (to čo
videl alebo počul). „Účelom právnej úpravy (§ 151 ods. 2) je vylúčiť dve neželané situácie. Po prvé, aby
nedochádzalo k popretiam skutkových tvrdení protistrany en bloc, teda čisto formálne, napr. vyhlásením,
ženičztoho,čotvrdíprotistrana,niejepravda.Podruhé,abystrana,ktorápopiera,nemohlaprezentovať

svoj postoj tak, že si už na pravdivé udalosti nepamätá, ale že protistrana pravdu nemá.“ (Števček,
M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, str. 574). Do druhej z týchto
skupín neželaných popretí podľa názoru odvolacieho súdu spadá i hodnotenie dôkaznej situácie žalobcu
žalovanou bez jednoznačného odmietnutia jeho tvrdenia. Odvolací súd zastáva názor, že kvalifikované
popretie tvrdenia žalobcu o doručení písomnosti predpokladalo zo strany žalovanej jasné a určité
vyjadrenie, že takúto písomnosť neprevzala, eventuálne, že sa ani nedostala do jej dispozície. Nakoľko

aležalovanátakýtoprocesnýpostojktvrdeniužalobcuodoručenípísomnostizodňa8.1.2019nezaujala,
účinne ho nepoprela a následkom toho nastúpila domnienka o jeho nespornosti, z ktorej správne vyšiel
vo svojich skutkových záveroch aj súd prvej inštancie.

18. Odvolacia námietka žalovanej, že úver je bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu, že zmluva o úvere

obsahuje mnoho neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, je iba všeobecná, keď žalovaná v odvolaní bližšie nešpecifikovala
ktoré konkrétne zmluvné podmienky sú spotrebiteľsky neprijateľné, a preto neplatné. Súd prvej inštancie
po preskúmaní obsahu zmluvy o úvere dospel k správnemu záveru, že zmluva obsahuje podstatné
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy. Správne tiež uzavrel, že táto námietka nie je spôsobilá privodiť žalovanej priaznivejší
výsledok sporu (ani pokiaľ by aj bola dôvodná – pozn. odvolacieho súdu), a to vzhľadom na to, že
žalobca sa podanou žalobou domáha od žalovanej zaplatenia (iba) dlžnej istiny úverovej pohľadávky
spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške, pričom nežiada priznať žiadne zmluvne dohodnuté úroky
ani poplatky.

19. Nedôvodná je aj námietka žalovanej, že jej neboli poskytnuté obchodné podmienky a obchodné
podmienky priložené k žalobe nie sú podpísané. Pokiaľ ide o podpisy zmluvných strán na obchodných
podmienkach, odvolací súd k tejto otázke pripomína, že rozhodujúca právna úprava nevylučuje, ale
naopak nepriamo počíta so zahrnutím zmluvných podmienok popri zmluvách aj v iných, a to i rámcových

dokumentoch a poukazuje na závery formulované Súdnym dvorom EÚ v rozhodnutí C - 42/15 Home
Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej, podľa ktorých smernica Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere nevyžaduje, aby zmluva o úvere bola
vyhotovená na jednom dokumente a vo svojej podstate pripúšťa, aby sa súčasťou písomnej úverovej
zmluvy stali aj iné na trvalom nosiči zachytené náležitosti za predpokladu, že úverová zmluva na ne

jasne a presne odkazuje a spotrebiteľovi boli pred uzavretím úverovej zmluvy skutočne odovzdané.

20. Žalovaná nastolila predmetom odvolacieho prieskumu napokon tiež správnosť právneho posúdenia
súdom prvej inštancie otázky premlčania uplatneného nároku. Súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, že uplatnený nárok nie je premlčaný, vychádzajúc z názoru, že podľa § 53 ods. 9 OZ v prípade

zosplatneného dlhu premlčacia doba začína plynúť v deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej lehoty
odo dňa splatnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie vyvolala. Odvolací súd takéto právne posúdenie otázky
premlčania nároku zo spotrebiteľskej zmluvy považuje za správne, ktoré je v plnom súlade s ust. § 103,
§ 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a závermi právnej praxe (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022). Všeobecná trojročná premlčacia doba

(§ 101 OZ) pre uplatnenie zosplatnenej časti úveru v danom prípade začala plynúť tri mesiace po
dni nasledujúcom po splatnosti splátky za mesiac október 2019 (splatnej 28.10.2019), teda 29.1.2020
a nakoľko nárok bol uplatnený podaním návrhu (žaloby) na Okresnom súde Banská Bystrica dňa
27.8.2021 ešte pred jej uplynutím (29.1.2023), aj podľa názoru odvolacieho súdu k premlčaniu práva
nedošlo a právne posúdenie tejto otázky súdom prvej inštancie je správne.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené, a preto
podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň odvolací súd
rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, žeúspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej
v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnejotázky:a)priktorejriešenísaodvolacísúdodklonilodustálenejrozhodovacejpraxedovolacieho

súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,

ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§

435 CSP).