Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. apríl 2023

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723010269
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2023:5723010269.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Martin JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa

11.04.2023 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. U., J.. XX.XX.XXXX I. Ž., trvale bytom Ž., toho času v ÚVV
Žilina

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 26.09.2022 v čase približne o 04.26 hod. v S. J. W. E. po tom, ako vystúpil z osobného motorového
vozidla zn. M. M. U. šedej farby, v ktorom sa tiež nachádzal V.É. X., spoločne s Z. E. ( vec vylúčená na
samostatné konanie a vedená pod Č.: Q.-XX/X - I. - S. - XXXX ), pristúpili k S. I., J.. XX.XX.XXXX, pričom
Z. E. ho začal udierať päsťou do oblasti tváre a následne ho S. U. udrel do oblasti spánku, v dôsledku
čoho S. I. spadol na zem, kde ho kopali a pri tom mu z ruky vytrhli 10 € a kým S. U. pokračoval v útoku, Z.
E. z osobného motorového vozidla zn. I. A. čiernej farby, EVČ S. XXXFV, na ktorom prišiel S. I., odcudzil

zo spínacej skrinky kľúč od vozidla a z vozidla zobral peňaženku S. I. s obsahom hotovosti vo výške 3
€, občianskym a vodičským preukazom, technickým preukazom osobného motorového vozidla EVČ S.,
2 kusy platobných kariet N. N., vernostné karty nezistenej značky a počtu, ako aj 3 kusy zapaľovačov
nezistenej značky, 10 kusov cigariet značky X., 1 kus nabíjačky na F. X bez adaptéra, 1 kus nabíjací
kábel modrej farby typu USB C o dĺžke 3 m nezistenej značky a následne z miesta odišli, pričom takým
konaním spôsobili S. I., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., podľa odborného vyjadrenia doc. S.. S. Z., K..,
komplex poranení ľahkého stupňa a rozsahu, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života v trvaní
približne 10 dní a spôsobili škodu vo výške minimálne 13 €,

t e d a

- spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
- spoločným konaním na mieste verejnosti prístupnom sa fyzicky dopustil výtržnosti tým, že napadol
iného,

č í m s p á c h a l

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve s poukazom na § 20 Tr. zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v spolupáchateľstve s poukazom na § 20
Tr. zákona

Za t o s a o d s u d z u j ePodľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods.
5 a § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného S. I., J.. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom I., prechodne
bytom a adresa na doručovanie písomností I., Z.Á. XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný

proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. X K. XXX/XX/XXXX podal dňa 08.03.2023
tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému S. U., stíhanému pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1
Tr. zák. v spolupáchateľstve s poukazom na § 20 Tr. zákona a iné, ktorých sa mal dopustiť skutkom
uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním
listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle
§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány

činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Obžalovaný S. U. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.04.2023 po zákonnom poučení urobil
vyhlásenie, že sa cíti byť vinný skutku uvedeného v obžalobe.

Postupom podľa 333 ods. 3 Tr. por. obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí
podstatu skutku, ktoré sa mu kladú za vinu; ako bola poučený o svojich právach, najmä o práve na
obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe
obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutku ako určitých trestných činov; bol oboznámený s trestnými
sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu; dobrovoľne sa priznal a uznal vinu

za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určité trestné činy. Obžalovaný na dané otázky odpovedal
kladne slovom - „áno“.

Prokurátor a obhajkyňa zhodne navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Samosudca Okresného súdu Martin uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, pričom vyslovil, že
dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa vykoná iba v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste. Na
hlavnompojednávaníkonanom11.04.2023súdpostupompodľa§269Tr.por.prečítallenlistinnédôkazy
potrebné pre rozhodnutie súdu o vyššie uvedenom výroku.

Trestného činu ( zločinu ) lúpeže podľa § 188 Tr. zák. sa dopustí ten, kto proti inému použije násilie
alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Objektom trestného činu lúpeže
je osobná sloboda ako i majetok, ktorého sa páchateľ chce zmocniť. Objektívna stránka je naplnená
použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Cudzou
vecou sa rozumie vec, ktorá nepatrí páchateľovi buď vôbec, alebo nepatrí výlučne jemu. Trestný čin

je dokonaný už samotným použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia proti inému v úmysle
zmocniť sa cudzej veci, pričom nie je nutné, aby sa tento úmysel aj uskutočnil. Násilím sa okrem iného
rozumie použitie fyzického násilia proti telesnej integrite inej osoby ( § 122 ods. 7 Tr. zák. ). Násilie
musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého. Nie je podmienkou, aby napadnutý kládol odpor.
Násilie spravidla smeruje proti tomu, kto má vec u seba. Hrozba bezprostredného násilia je hrozba takým

násilím, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli útočníka. Táto hrozba je spravidlavyjadrená slovne, ale stačí aj konkludentné konanie, ak je z neho a ostatných okolností zrejmé, že násilie
sa uskutoční ihneď, ak sa napadnutý nepodrobí vôli páchateľa. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná
o úmyselný trestný čin, ktorý je zločinom ( § 11 ods. 1 Tr. zák. ).

Prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. spácha ten, kto sa dopustí slovne alebo
fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,
že napadne iného. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný čin, ktorý má charakter
prečinu. Spolupáchateľstvo v zmysle § 20 Tr. zák. vyžaduje spoločný úmysel spolupáchateľov, ktorý

zahrňuje spoločné konanie ako i sledovanie spoločného cieľa tzn. porušenia alebo ohrozenia záujmu
chráneného Trestným zákonom. Spoločný úmysel pritom nemožno stotožňovať s výslovnou dohodou
spolupáchateľov, nakoľko postačuje i dohoda konkludentná. Každý spolupáchateľ si však musí byť
vedomí aspoň možnosti, že konanie jeho a ostatných spolupáchateľov smeruje k spáchaniu trestného
činu spoločným konaním a pre tento prípad byť s tým uzrozumený.

Konanie obžalovaného uvedené vo výrokovej časti rozsudku (na rozdiel od kvalifikácie uvedenej
v podanej obžalobe, vzhľadom na faktickú konsumpciu použitého násilia - ublíženia na zdraví -
závažnejšou skutkovou podstatou trestného činu lúpeže) súd právne posúdil ako len zločin lúpeže v
spolupáchateľstvepodľa§20,§188ods.1Tr.zákonaaakoprečinvýtržníctvavspolupáchateľstvepodľa
§ 20, § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný spoločným konaním s ďalšou osobou proti

inému - poškodenému S. I. použil násilie v úmysle zmocnil sa cudzej veci a zároveň sa fyzicky dopustil
na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti, keďže spolu s ďalšou osobou napadol iného - poškodeného.

Pokiaľ ide o osobu páchateľa súd mal preukázané, že obžalovaný má v odpise registra trestov (č. l.
499-501 spisu) 12 záznamov, a to prevažne pre páchanie majetkovej trestnej činnosti, boli mu uložené

aj nepodmienečné tresty, ktoré vykonal. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu
Lučenec sp. zn. 0T/33/2022 zo dňa 31.03.2022, právoplatným dňa 31.03.2022, pre pokus krádeže podľa
§ 14 ods. 1, § 212 ods. 1 písm. b), písm. g) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 8 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z výkonu tohto trestu bol
obžalovaný podmienečne prepustený s probačným dohľadom a to na základe uznesenia Okresného

súdu Ružomberok sp. zn. 8PP/14/2022 zo dňa 05.09.2022, kde mu bola uložená skúšobná doba 2
roky a uložený zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť zamestnať
sa a pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi. Samosudcovi neuniklo,
že obžalovaný sa prejednávaného skutku dopustil krátko po tom (za pár dní), čo bol podmienečne
prepustený z výkonu trestu odňatia slobody.

K trestu uloženému obžalovanému sa súdu žiada uviesť nasledovné:

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je

vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine cimine, sine iudicio“. Trest ako právny následok trestného
činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu), tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Tr. zák.).

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v

tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
občanov, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť
prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z myšlienky,
že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby
viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych

páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že páchaním trestnej činnosti sa posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému

výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda
obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne,
ako aj etické.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. S. U. zobral do úvahy predovšetkým fakt,
že u obžalovaného zistil opakované spáchanie zločinu, keďže obžalovaný sa hore uvedeným skutkom
dopustil (aj) zločinu aj napriek tomu, že už v minulosti bol rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn.
36T/107/2017 zo dňa 06.10.2017, právoplatným 06.10.2017 odsúdený pre zločin krádeže podľa § 212
ods. 1, ods. 3, písm. a), ods. 4, písm. b) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona. Za

spáchaniezločinulúpežepodľa§188ods.1Tr.zákonajemožnépáchateľoviuložiťtrestodňatiaslobody
v rozpätí od 3 rokov až do 8 rokov. Nakoľko obžalovaný opakovane spáchal zločin, preto súd bol povinný
postupom podľa § 38 ods. 5, 8 Tr. zákona zvyšovať dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu polovicu; v tomto prejednávanom prípade súd bol povinný obžalovanému ukladať trest odňatia
slobody v rozpätí od 5 rokov a 6 mesiacov (3 roky dolná hranica trestnej sadzby + 2 roky a 6 mesiacov,

t.j. jedna polovica z rozdielu trestnej sadzby 8 rokov - 3 roky, teda 5 rokov, z čoho jedna polovica sú 2
roky a 6 mesiacov) až na 8 rokov.

Samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť vinným zo skutku uvedeného v
obžalobe prokurátora a súd prijal toto jeho vyhlásenie, čím obžalovaný výrazne uľahčil dokazovanie pre

súdom a zároveň neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predzaznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, preto samosudca
okresného súdu v nadväznosti na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44,
uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017 použijúc analógiu ustanovenia §
39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zákona (čo súd opomenul uviesť vo výrokovej časti rozsudku - vo výroku

o treste) obžalovanému z tohto dôvodu mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu o
takmer jednu tretinu, t.j. na 4 roky (nakoľko súd mohol uvedený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov
a 6 mesiacov znížiť o jednu tretinu až na 3 roky a 8 mesiacov), tak ako to môže učiniť prokurátor v rámci
konania o dohode o vine a treste. Pri takomto mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu súd prihliadol na to, že obžalovaný síce spôsobil poškodenému zranenia, avšak prihliadol aj na

to, že obžalovaný sa menšou mierou podieľal na páchaní tohto skutku a doposiaľ nebol odsúdený pre
násilnú trestnú činnosť. Nakoľko sa obžalovaný prejednávaného skutku - právne posúdeného ako dvoch
úmyselných trestných činov - dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody (uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8PP/14/2022 zo dňa
05.09.2022), s poukazom na ustanovenie § 41 ods.1 Tr. zákona a § 49 ods. 2 Tr. zákona súd bol povinný

ukladať obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody len ako trest nepodmienečný, keďže ustanovenie
§ 49 ods. 2 Tr. zákona v takomto prípade nepripúšťa uloženie podmienečného trestu odňatia slobody.
Uvedený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky považuje súd vzhľadom na
osobu obžalovaného a okolností prípadu za dostatočný na nápravu samotného obžalovaného a na
ochranu spoločnosti.

Aj napriek tomu, že obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním hore uvedených
trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin, súd ho s poukazom
na závažnosť prejednávaných trestných činov, na mieru narušenia a akou mierou sa on podieľal na
páchaní predmetného skutku podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil na výkon úhrnného nepodmienečného

trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
K tejto úvahe súd viedla i tá skutočnosť, že samotný obžalovaný chcel hneď na úvod hlavného
pojednávania konať o dohode a vine s prokurátorom (s čím však prokurátor nesúhlasil), a tak siprípadne vylepšiť svoje postavenie nielen čo sa týka výmery uloženého trestu odňatia slobody ale i jeho
následného zaradenia do výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného S. I., J.. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom I., prechodne
bytom a adresa na doručovanie písomností I., Z.Ľ. XX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces z nasledovných dôvodov. Samotný poškodený vo svojej výpovedi uviedol aké veci mu boli
odcudzené, avšak tieto veci neboli v rámci vyšetrovania ohodnotené či už odborným vyjadrením alebo
znaleckým posudkom znalca z príslušného odboru, naviac uvedeného konania sa mal obžalovaný

dopustiť spoločne s ďalšou osobou a pre spravodlivé rozhodnutie aj o tomto nároku by bolo potrebné
súdom vykonať ďalšie dokazovanie, čo by predĺžilo samotné trestné konanie, a preto súd podľa § 288
ods. 1 Tr. por. poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol

urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva

za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.