Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. február 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoCsp/40/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120380809
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:6120380809.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Silverside, a.s., so sídlom
Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 50 052 560, právne zastúpený VIVID LEGAL, s.r.o.,
so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava -Ružinov, IČO: 36 807 915, proti žalovanej: C. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. XXX, o zaplatenie 10.261,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21Csp/176/2020-132 zo dňa 15.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch I. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
,,I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5 968,31 eur, sumu 2 924,82 eur, náklady spojené s

uplatnením pohľadávky vo výške 11 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 667,04 eur
od 08.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 3 109,78 eur od 08.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 76,92 eur
od 23.09.2017 do 29.09.2017, zo sumy 166,92 eur od 23.11.2017 do 30.11.2017, zo sumy 66,92 eur
od 01.12.2017 do 19.01.2018, zo sumy 166,92 eur od 23.12.2017 do 19.01.2018, zo sumy 113,84 eur
od 20.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od 23.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur
od 23.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od 23.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur

od 23.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od 23.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur
od 23.06.2018 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od 23.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur
od 23.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od 23.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur
od 23.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od 23.11.2018 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od
23.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od 23.01.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od
23.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od 23.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od

23.04.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od 23.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od
23.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od 23.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od
23.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od 23.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od
23.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od 23.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od
23.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od 23.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od
23.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od 23.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od

23.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od 23.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 166,92 eur od
23.06.2020 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd zamieta žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 776,90 eur.
III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že strany konania uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie dňa 01.06.2017 Z doložených listinných dôkazov a zozhodných tvrdení strán je zrejmé, že žalovaná úver ku dňu rozhodovania nesplatila. Z poslednej výzvy
zo dňa 26.12.2017 ako aj zo dňa 26.01.2018 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej splátky.
Ďalej uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalobcu, pretože to vyplýva aj z listinných

dôkazov. Priemerná úroková sadzba nepresahuje priemernú úrokovú sadzbu z obdobných úveroch v
danom období, a teda aj táto podstatná náležitosť bola v zmluve dodržaná.
Zároveňuviedol,žezamietolžalobuozaplateniezmluvnejpokutyvdohodnutejúverovejzmluve,pretože
ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 52 a nasl..
Uzavrel, že žalobca preukázal svoje tvrdenia a uniesol dôkazné bremeno, žalovaná svoju nepreukázala

a neuniesla dôkazné bremeno, a preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Poznamenal, že žalovaná
uvedený úver nesplatila.
O trovách konania rozhodol v súlade s § 262 a § 255 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov I. a III. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná,
nakoľko podľa jej názoru zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.

2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej
zmluvy (ZoSÚ). Zároveň namietala, že aj keby úver nebol bezúročný a bez poplatkov, tak v predmetnej
zmluve je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 18,53 %. Poukázala na priemerné úrokové miery z
úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1
do 5 rokov, v júni 2017, vo výške 5,49 % p.a. Z uvedeného vyplýva, že úrok stanovený veriteľom v

zmluve o úvere je viac ako trojnásobne vyšší. Výška úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie
sa priečiť dobrým mravom. Navrhla napadnuté rozhodnutie vo výrokoch I. a III. zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania a

dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v jeho napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 01.06.2017 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere na refinancovanie, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 6

500,-eur,dohodnutýzmluvnýúrok18,53%ročne,početsplátok60,výškasplátky166,92eura,splatnosť
22. deň v mesiaci, prvá splátka dňa 22.07.2017, konečná splatnosť 22.06.2022, celková čiastka na
zaplatenie 10.015,20 eura, RPMN - 19,62 %, priemerná RPMN 14,84 %, odplata podľa Občianskeho
zákonníka 18,53 %, doba trvania na dobu určitú do 22.06.2022, úroková sadzba pre prípad omeškania
5 % ročne.

6. Odvolací súd uvádza, že vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne
spojený s povinnosťou veriteľa preveriť bonitu dlžníka, odvolací súd uvádza, že dôsledkom podcenenia
bonity nie je neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou
poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa.

7. Odvolací súd po preskúmaní súdneho spisu a napadnutého rozhodnutia je toho názoru, že súd
prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal skutočnosťou, či veriteľ pred podpisom
predmetnej zmluvy skúmal bonitu a stav núdze žalovanej ako spotrebiteľky, ako aj tým, či žalovaná
dokáže plniť záväzky z predmetného vzťahu. Z obsahu spisu nie je možné zistiť, či veriteľ zisťoval

sociálnoekonomické pomery žalovanej za účelom preverenia bonity žalovanej, jej životných nákladov a
celkovej schopnosti splácať úver. Z obsahu spisu nevyplýva ani to, že by zo strany žalobcu bolo uvedené
predmetom jeho skúmania..

8. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,

EU:C:2014:190) posudzoval dodržanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo
strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade
celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku 8 smernice 2008/48,
t.j. preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochranyspotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny
dvorrozhodol,žeakbysasankciazánikunárokunaúrokyoslabilaaleboúplneznefunkčnila,nevyhnutne
by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca

2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo
veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej).

9. Z výsledkov doterajšieho dokazovania je zrejmé, že súd prvej inštancie sa vyhol svojej povinnosti
preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 Smernice Rady 87/102/EHS.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie Rozsudku Súdneho dvora (druhá komora z 05.
marca 2020 vo veci C-679/18 OPR-Finance, s.r.o. proti GK: „Návrh na začatie prejudiciálneho konania
sa týka výkladu článkov 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s.
66). Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou OPR-Finance s.r.o. a osobou GK vo veci
návrhu na zaplatenie zostávajúcich dlžných súm podľa zmluvy o úvere poskytnutých touto spoločnosťou

danej osobe.“
Súdny dvor rozhodol takto:
,,Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že
vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej

v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,
pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice
2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa
sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa,

ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi
poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný
spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.“

10. Odvolací súd zároveň uvádza, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania sa ani

nedotkol ex offo aplikácie § 257 CSP z dôvodu hodného osobitného zreteľa, čo tiež priamo vyplýva z
Civilného sporového poriadku.

11.To,žeprávonariadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiapatrímedzizákladnézásadyspravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;

Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR
vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (porovnaj IV.ÚS 115/03).

12. So zreteľom na uvedené odvolaciemu súdu neostávalo nič iné len kasačným vybavením veci zrušiť
rozsudok vo výroku I. a III. a postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1, 2 CSP s
vrátením veci v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. V prvom rade úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude priznať princípu ochrany slabšej
zmluvnej strany právnu silu ústavného princípu (,,Ústavní soud připomíná, že v jeho judikatuře již byla
ochrana slabší smluvní strany shledána principem ústavně právního významu, jímž se orgány veřejné
mocimajívaplikačnípraxipovinnostřídit.Tentoprincipjeobzvláštěakcentovánvoblastiprávníchvztahů
specifického charakteru, jako jsou spotřebitelské smlouvy, vztahy vyplývající z pracovního, směnečného

či nájemního práva, apod. [srov. např. nález sp. zn. II. ÚS 2164/10 ze dne 1.11.2011 (N 187/63 SbNU
171), usnesení sp. zn. III. ÚS3436/12 ze dne 19.3.2013, dále např. nálezy sp. zn. I. ÚS 3512/11 ze
dne 11.11.2013, sp. zn. III. ÚS562/12 ze dne 24.10.2013 a sp. zn. II. ÚS 1774/14 ze dne 9.12.2014 (N
221/75 SbNU 485)]. Cílem je nahradit formální rovnost smluvních stran rovností materiální. Od vstupuČeské republiky do Evropské unie se zásada účinné ochrany spotřebitele promítá do českého právního
řádu také prostřednictvím evropského práva, v němž jsou jejím právním základem ustanovení Smlouvy
o fungování Evropské unie a článek 38 Listiny základních práv Evropské unie, prováděné celou řadou

směrnic.“

14. Súd prvej inštancie teda v ďalšom konaní prizná právnemu vzťahu medzi žalobcom a žalovanou
spotrebiteľský charakter a z uvedeného vyvodí konzekvencie vo vzťahu k dôkaznému bremenu, zároveň
bude postupovať podľa druhej hlavy CSP v už naznačených intenciách.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).