Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 1. máj 2022

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7718200707
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2022:7718200707.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko Švárny v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej

republiky, Bratislava, IČO: 31 364 501, zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,
odd.: PO, vl.č.: 312/B, Klemensova 8, 813 61 Bratislava proti žalovaným: 1.) Slovenská kancelária
poisťovateľov, IČO: 36 062 235, A. B. XXX/XX, XXX XX C., 2.) AVUS International, spol. s r.o., IČO:
35 863 137, Mliekarenská 13, 821 09 Bratislava, obidvaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Udvaros
& Partners, Cukrová 14, 813 39 Bratislava, 3) C. D., nar.: 12.03.1971, E., F. XX, G. H., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Encinger s.r.o., Trajánova 7, 851 01 Bratislava, 4.) ŚWIERKOT SPÓLKA
Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŚCIA Ul. Powstancow Slaskich 113, 432 45 Studzionka,

zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Matúš Meheš s.r.o., Nevädzova 6C, 821 01 Bratislava, IČO:
36 855 430, 5.) Košický samosprávny kraj, IČO: 35 541 016, Nám. Maratónu mieru 1, 042 66 Košice
1, 6.) Správa ciest Košického samosprávneho kraja, IČO: 35 555 777, Nám. Maratónu mieru 1, 042 66
Košice 1, o zaplatenie 37.370,89 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovaným v 1. až 6. rade náhradu trovu konania voči žalobcovi, o ktorej výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 5.2.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných
v 1. až v 6. rade spoločne a nerozdielne uhradiť škodu v sume 37.370,89 € a to na tom základe,
že dňa 3.11.2015 došlo na chránenom železničnom priecestí č. SP1345 na štátnej ceste III/3732
v smere od Michaloviec na obec Suché k nehodovej udalosti a to tak, že žalovaný v 3. rade viedol
nákladné motorové vozidlo kamión značky DAF XF eč.v.: SPS 200442 s pripojeným návesom značky
Faymonvolle F-S42-1ACA e.čv. SPS CY 16 s naloženým kombajnom značky CLAAS, pričom sa
pri prechádzaní priecestia na vyvýšenom mieste zasekol náves tak, že sa nevedel pohnúť a zrazil

sa s prichádzajúcim medzinárodným rýchlikom Šírava R442. Nehodu šetrilo Okresné riaditeľstvo PZ
Michalovce pre podozrenie zo spáchania prečinu všeobecného ohrozenia, kde polícia uznesením zo
dňa 28.9.2017 konanie zastavila, lebo došla k záveru, že skutok nie je trestným činom. Nehodu šetrili
príslušné orgány žalobcu, ktoré sa nezaoberali trestnou zodpovednosťou a tieto došli k záveru, že
nehodu zavinil žalovaný v 3. rade pán. I. J. D., nar. XX.X.XXXX a to tým, že sa dostatočne nepresvedčil,
či môže bezpečne prejsť cez železničné priecestie a neodstránil vozidlo zo železničnej trate čím porušil §
27 ods. 1 a 4 zák. č. 8/2009 Z.z. a žalovaný v 4. rade dopravca firma Swierkot sp. Z.O.O. pre CV (cestné

vozidlo) nestanovila trasu, ktorú by prehliadla a oboznámila sa s ňou tak, aby zistila nebezpečné miesta,
ani nepožiadala o vydanie zvláštneho povolenia na zvláštne užívanie ciest vzhľadom na rozmery NS
anezaistiladoprevádzanie,sprievodnýmvozidlomočom,vydaliŽSRsprávuouzatvorenívážnejnehody
dňa 20.1.2016. Nehodu šetrilo aj Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré vosvojich záveroch došlo k obdobným zisteniam ako orgány ŽSR. Príčinou vážnej nehody bolo uviaznutie
CV na priecestí a jeho neodstránenie zo železničnej trate po uviaznutí, pričom títo vydali záverečnú
správu z vyšetrovania dňa 29.1.2016. Na základe konečného vyčíslenia pri nehodovej udalosti došlo

k poškodeniu železničnej infraštruktúry ŽSR v celkovej sume 37.370,89 €. Z toho dôvodu žiadali, aby
súd zaviazal žalovaných v 1. - 6. rade uhradiť uvedenú sumu, pričom žalovaných v 5.a v 6. rade žaloval
na tom základe, že sa stav ciest tejto triedy t.j. druhej a tretej triedy v okrese Michalovce zodpovedá VÚC,
v konkrétnom prípade žalovaný v 5. rade Košický samosprávny kraj, resp. žalovaný v 6. rade Správu
ciest Košického samosprávneho kraja.

2. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, žiadali v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, pričom
poukazovali jednak na nedostatok pasívnej legitimácie a to žalovaný v 2. rade, v 4., v 5. ako aj v 6. rade
rade vzniesli námietky premlčania.

3. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

4. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 11.2.2019 uviedol, že so žalobou nesúhlasí a žiadajú
ju v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca v žalobe jasne a jednoznačne neurčuje,
ktorého žalovaného z akého dôvodu žaluje. Čo sa v žalobe uvádza, sú odkazy na výsledky vlastného
šetrenia žalobcu v predmetnej veci (uvedené v bode III. žaloby – „Správa o uzatvorení vážnej nehody“),

na základe ktorých má byť daná zodpovednosť žalovaných v 3. a 4. rade, čo malo potvrdiť aj šetrenie
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (uvedené v bode IV. žaloby).
Poukázal na to, že nehoda sa stala 3.11.2015, že žalobca žalobu podal dňa 7.2.2018 a z dokumentácie
pripojenej k žalobe je zrejmé, že žalobca najneskôr dňom 29.1.2016 mal k dispozícii všetky informácie
potrebnéktomu,abysvojenárokymoholriadneuplatniť.Keďžežalobabolapodanáažpotomtotermíne,

z procesnej opatrnosti vzniesli námietku premlčania nároku žalobcu v celom rozsahu. Z toho dôvodu
žiada žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v plnej výške.

5. Z vyjadrenia žalovaného v 2. rade zo dňa 22.1.2019 súd zistil, že tento upozornil na tú skutočnosť, že
žalobca právne postavenie žalovaného v 2. rade, v predmetnom spore nijakým spôsobom neobjasnil,

dokonca v bode IX. žaloby doslova uvádza: „z opatrnosti žalujeme aj tento subjekt“, a to bez uvedenia
akejkoľvek skutkovej alebo právnej okolnosti, ktorá by takýto záver odôvodňovala. Fakt, na ktorý
žalobca poukazuje, že podľa ich listu boli poverení Slovenskou kanceláriou poisťovateľov došetrením
a usporiadaním škodovej okolnosti, sám o sebe nie je akceptovateľným a odvodnením právneho
postavenia sporovej strany, nie vo vlastnom mene a nie na vlastný účet, ale z poverenia iného subjektu

a preto už aj z tohto dôvodu ich pasívna legitimácia nie je daná a týmto vzniesli námietku nedostatku
pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade. Žalobca v podstate v celej žalobe jasne nedefinuje, ktorého
žalovaného z akého dôvodu žaluje. Čo sa v žalobe uvádza, sú odkazy na výsledky vlastného šetrenia
žalobcu v predmetnej veci, na základe ktorých má byť daná zodpovednosť žalovaných v 3. a v 4. rade,
čo malo potvrdiť aj šetrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Poukázal na to,

že špecifikácia žalovaného nároku po vecnej stránke absentuje úplne. V bode VIII. iba v jedinej vete
sa uvádza, že ide celkove o 37.370,89 € a ako dôkaz je pripojený výpis z účtovného systému SAP –
z hľadiska posúdenia výšky uplatneného nároku ide o nepoužiteľný dôkaz a tento ako tak aj namietali.
Žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil, čo jednotlivé položky predloženej tabuľky znamenajú a preto
pri súčasnom stave konania nie je možné k tomu zaujať žiadne stanovisko. Rovnako poukázal na to,

že otázka solidarity na strane žalovaných nie je žiadnym spôsobom odôvodnená. Za tohto stavu tejto
žalobe nie je možné vyhovieť a z tých dôvodov žiadali žalobu zamietnuť a zaviať ich k plnej náhrade
trov konania.

6. Z vyjadrenia žalovaného v 3. rade zo dňa 10.1.2019 (č.l. 121 a nasl.) súd zistil, že podľa jeho

názoru žaloba žalobcu voči žalovanému 3. rade je neopodstatnená a absolútne nedôvodná. Žaloba
žalobcu je zároveň vo viacerých svojich bodoch vnútorne rozporná. Žalovaný v 3. rade v celom rozsahu
popiera nárok žalobcu. Žalovaný v 3. rade z ohľadom na správu a záverečnú správu zdôrazňuje,
že v súvislosti s nehodou nebol nikdy zo strany príslušných orgánov sankcionovaný za porušenie
dopravných predpisov ako aj zákona č. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení

niektorýchzákonovazároveňanižiadneporušenievtomtoohľadenebolozostranypríslušnýchorgánov
konštatované. Žalovaný v 3. rade poukazuje na skutočnosť, že žaloba žalobcu je voči žalovanému v 3.
rade nedôvodná aj, z toho dôvodu, že zodpovednosť za škodu zo strany žalobcu v 3. rade je zákonom
výslovne vylúčená, a to konkrétne podľa § 420 ods. 2 v spojení s § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka.Poukázal na to, že žalobca v samotnej žalobe nijak nešpecifikuje, akú náhradu škody si vlastne uplatňuje
v tomto konaní. Ďalej žalovaný v 3. rade vzniesol námietku premlčania s poukazom na tú skutočnosť, že
ku škode na strane žalobou došlo dňa 3.11.2015, t. j. v deň nehody. Podľa tvrdení žalobcu uvedených v

žalobe,užvtentodeň3.11.2015žalobcamuselvedieť,ktojezodpovednýzavznikškody.Žalobcadoručil
žalobu na súd prvej inštancie dňa 07.02.2018, t. j. po viac ako dvoch rokoch od vzniku jeho údajného
nároku na náhradu škody, ktorej zaplatenia sa domáha v tomto konaní. S poukazom na uvedené preto
žalovaný v 3. rade vzniesol námietku premlčania voči nároku žalobcu na zaplatenie náhrady škody,
ktorej zaplatenia sa domáha v tomto konaní, rovnako námietku nedostatku pasívnej legitimácie na svojej

strane a poprel skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. Z toho dôvodu žiadal žalobu voči nemu
zamietnuť a priznať plnú náhradu trov konania.

7. Z vyjadrenia žalovaného v 4. rade zo dňa 9.1.2019 (č.l. 86 a nasl.) súd zistil, že žalovaný v 4. rade
vzniesol námietku premlčania voči nároku žalobcu na náhradu škody, ktorej zaplatenia sa domáha
v tomto súdnom konaní, pretože k vzniku údajnej škody malo dôjsť 3.11.2015, t.j. v deň, kedy došlo

k nehode a žalobca podal na tunajší súd žalobu až dňa 7.2.2018. Žalovaný v 4. rade má za to, že žaloba
voči nemu je v celom rozsahu nedôvodná. Považuje ju za zmätočnú a popiera v celom rozsahu nárok
žalobcu. Vzhľadom k tomu vzniesol námietku premlčania, námietku nedostatku pasívnej legitimácie na
svojej strane a zároveň poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe a žiadal žalobu voči
nemu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať náhradu trov konania.

8. Z vyjadrenia žalovaného v 5. rade zo dňa 10.1.2019 (č.l. 150-151) súd zistil, že navrhuje žalobu
voči nemu zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Uviedli, že Samosprávny kraj je podľa ust. §-u 3d ods.
2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov vlastníkom ciest

III. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na tomto
mieste uviedol, že ust. §-u 8 ods. 6 vyhlášky č. 35/1984 Zb. zo dňa 27. marca 1984, ktorou sa vykonáva
zákon o pozemných komunikáciách demonštratívne vymenúva, čo nie je súčasťou ciest, a teda ani
súčasťou ciest III. triedy. Patria sem úrovňové priecestia železníc so závorami vo vzdialenosti medzi
závorami, zariadenia na zabezpečenie priecestí železníc, koľajové pásy železničnej dopravy v úrovni

vozovky vo vzdialenosti 0,5 m od vonkajšej hrany koľajnice, zvláštne telesá železníc. S poukazom na
ust. §-u 19 ods. 3, 4 cit. vyhlášky, zodpovednosť za plynulý prechod vozidiel cez železničné priecestia a
priľahlé úseky pozemných komunikácii znáša teda dráhový podnik, ktorý je zodpovedný za takú úpravu
priecestia a priľahlých úsekov pozemnej komunikácie, aby požiadavka plynulého prechodu cestných
vozidiel bola naplnená. Nemôže teda obstáť argument žalobcu, že vlastník cesty zodpovedá za jej stav

na úseku, na ktorom došlo k dopravnej nehode, keďže k nehode došlo na železničnom priecestí a
priľahlom úseku, za ktorý z pohľadu úpravy (nie údržby) zodpovedá dráhový podnik. Keďže žalovaný
v 5. rade neporušil žiadnu zákonom stanovenú povinnosť, nie sú naplnené predpoklady vzniku jeho
zodpovednosti za škodu. V zmysle vyššie uvedeného žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

9. Z vyjadrenia žalovaného v 6. rade zo dňa 3.1.2019 súd zistil, že žiadajú žalobu voči nemu z nedostatku
jeho pasívnej legitimácie v celom rozsahu zamietnuť. V podstate sa vyjadril obdobne ako žalovaný v 5.
rade a z toho dôvodu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

10. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.6.2019 k vznesenej námietke premlčania uviedol, že o tom kto

za škodu zodpovedá sa žalobca dozvedel až z právoplatného uznesenia OR PZ v Michalovciach dňa
31.7.2017, pričom o výške škody sa žalobca dozvedel až 13.6.2016, kedy došlo k stanovení konečnej
výšky škody, nakoľko ešte dňa 22.4.2016 prebiehali práce na odstránení následkov nehodovej udalosti.
Nesúhlasilistvrdením,žežalobcanajneskôrdňom29.1.2016malkdispozíciívšetkyinformáciepotrebné
k uplatneniu si svojich nárokov, nakoľko v tom čase boli známe iba výsledky šetrenia zo strany žalobcu,

nebolo ukončenie šetrenie zo strany polície, kde bol znalecký posudok, tiež nebola daná konečná výška
škody, nakoľko práce na odstránenie následku nehodovej udalosti boli vykonávané do 22.4.2016.

11. V priebehu konania zomrel žalovaný v 3. rade a na základe dedičského konania súd uznesením zo
dňa 15.2.2022 sp.zn. 10C/11/2018 rozhodol, ž pokračuje v konaní s dedičom po nebohom žalovanom

v 3. rade I. J. D. a to manželkou nebohého C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX, XX-XXX E., G. H..

12. Na pojednávaní konanom dňa 2.5.2022 zástupkyňa žalobcu zotrvala v celom rozsahu na podanom
návrhu.13. Po prednesenom právnom názore pojednávajúceho sudcu o tom, že považuje tento nárok žalobcu
za premlčaný uviedla, že k tomuto sa už vyjadrovali vos vojom podaní zo dňa 13.6.2019 a zároveň

uviedla, že majú za to, že v súvislosti s premlčaním nebolo dôležité skúmať nielen to, kedy sa dozvedeli
o tom, kto za škodu zodpovedá, ale aj v akej výške a v súvislosti s tým v akej výške tá škoda vznikla.

14. Žalovaný v 1. - 6. rade v podstate zotrvali na svojich stanoviskách a všetci vzniesli námietku
premlčania. Stotožnili sa s právnym názorom pojednávajúceho sudcu, že majú za to, že nárok žalobcu

je v celom rozsahu premlčaný.

15. Právny zástupca žalovaného v 3. rade poukázal tiež na to, že aj napriek tomu žalobca nepreukázal
nárok na náhradu škody, jej výšku, jej opodstatnenosť, hodnotu poškodených vecí, doklad o zaplatení
škody. Čiže neboli naplnené elementárne predpoklady na úspešnosť žaloby žalobcu. Poukázal tiež na
to, že žalobca zobral svoj návrh v časti späť, pričom vôbec nešpecifikoval, v ktorej časti berie návrh

späť. Síce špecifikoval výšku, ale nešpecifikoval jednotlivé časti. Poukázal na to, že vzhľadom na poistné
plnenie žalobca v zásade už ani je aktívne legitimovaný, nakoľko mu plnila poisťovňa a jediný, kto by
mohol byť aktívne legitimovaný v tomto spore je poisťovňa z titulu regresného nároku.

16. Zástupca žalovaného v 4. rade uviedol, že takisto sa pridržiava svojich vyjadrení a navrhuje žalobu

v celom rozsahu zamietnuť s tým, že považujú nárok žalobcu za premlčaný. Podľa jeho názoru žalobca
v žalobe neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko pri tomto type sporu treba brať osobitný zreteľ na to, že
náhrada škody musí byť presne špecifikovaná, za ktoré položky si žalobca uplatňuje nárok. Vzhľadom
na uvedené žiadal žalobu voči nemu zamietnuť a priznať trovy konania.Zástupkyne žalovaných v 5.
– 6. rade zhodne uviedli, že vzhľadom na prednesy ostatných účastníkov, rovnako vznášajú námietku

premlčania a trvajú na svojich doterajších vyjadreniach, čo sa týka ich pasívnej legitimácie.

17. So správy Železnice SR Bratislava, generálne riaditeľstvo, odbor bezpečnosti a inšpekcie zo dňa
20.1.2016 č. 22426/2015/ÚS ŽSR-SBI KE/8502 (č.l. 12 a nasl.) súd zistil, že došli k záveru, že nehodou
zavinil Kazimierz Aleksy Ziebura, užívateľ priecestia, vodič CV – narodený XX.X.XXXX, bytom E., F. XX,

občan Poľskej republiky tým, že sa dostatočne nepresvedčil, či môže bezpečne prejsť cez železničné
priecestie a neodstránil vozidlo zo železničnej trate, čím porušil zákon č. 8/2009 Z.z. § 27 ods. 1 a 4
a dopravca – žalovaný v 4. rade firma Swierkot sp., Z.O.O., ul. G. E. XXX, E., Poľsko pre NS nestanovila
trasu, ktorú by prehliadla, aby zistila nebezpečné miesta a nepožiadala o vydanie povolenia na zvláštne
užívanie ciest – nadmernú alebo nadrozmernú prepravu, vzhľadom na rozmery NS.

18. Zo záverečnej správy z vyšetrovania Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo
dňa 29.1.2016 č. 07819/2016/C360-SŽDD/03450, stupeň dôvernosti: CH (č.l. 24 a nasl.) súd zistil, že
príčinou vážnej nehody bolo zavinenie CV na priecestí a jeho neodstránenie zo železničnej trate po jeho
uviaznutí, pričom nehodu zavinil užívateľ priecestia, vodič CV tým, že sa dostatočne nepresvedčil, či

môže bezpečne prejsť cez železničné priecestie a neodstránil vozidlo zo železničnej trate.

19. Predmetom konania je uplatňovaná náhrada škody žalobcom voči žalovaným z titulu náhrady
škody po dopravnej nehody na chránenom železničnom priecestí č. SP1345 na štátnej ceste č. III/3732
v smere od Michaloviec na obec E.. V priebehu konania vzniesli žalovaní námietku premlčania voči

uplatňovanému nároku. Vzhľadom na podanú námietku premlčania, súd sa zaoberal touto skutočnosťou
a dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný.

20. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

21. Ustanovenie citovaného §-u je osobitným ustanovením vo vzťahu k všeobecnej úpravy dĺžky
premlčacejdoby,akpodmienkamijejplynutiavzmysleustáleného§-u101OZ.Zákontunavyšerozlišuje
medzi dvoma druhmi premlčacích dôb, ktoré sa navzájom prelínajú. Je tu tzv. subjektívna premlčacia
doba (§ 106 ods. 1 OZ) a tzv. objektívna premlčacia doba (§ 106 ods. 2 OZ). Táto premlčacia doba

sa uplatňuje vo vzťahu k ustanoveniu §-u 420 a nasl. OZ, ale aj vo vzťahu k ostatným ustanoveniam
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zodpovednosť za škodu v rámci špecifických právnych vzťahov.22. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá,
že ku škode došlo dňa 3.11.2015. Rovnako, že kto zodpovedá za škodu súd mal za preukázané zo
šetrenia jednak príslušných orgánov žalobcu t.j. Železnice SR a takisto Ministerstvo dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja SR, ktoré vo svojich správach konštatovali, že za vznik škody je jednoznačne
zodpovedný žalovaný v 3. a 4. rade. O tejto skutočnosti boli im dané správy 20.1.2016 a 29.1.2016, teda
užvtomčasežalobcamalvedomosť,ktojezodpovednýzavzniknutúškodu,pretožežalobabolapodaná
až dňa 7.2.2018, teda po dvojročnej premlčacej lehote. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 255 ods. 1 CSP a to tak, že ich náhradu priznal
úspešným žalovaným v 1. – 6. rade.

24. O trovách bude rozhodnuté podľa §-u 262 ods. 1, 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vyšším
súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.