Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. marec 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6218010219
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6218010219.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M.
a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci odsúdenej V. I., na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. marca 2023 prejednal sťažnosť okresného prokurátora proti
uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/78/2018 zo dňa 16.11.2022 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť okresného prokurátora zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. 10T/78/2018 zo dňa 16.11.2022 samosudca Okresného súdu Veľký
Krtíš podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona rozhodol, že odsúdená V. I. sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/78/2018 zo dňa
17.12.2018 osvedčila.

Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor sťažnosť v zákonnej lehote, ktorej dôvody doplnil samostatným
písomným podaním, doručeným okresnému súdu dňa 10.02.2023. Prokurátor uviedol, že sa s
rozhodnutím súdu nestotožňuje a podľa jeho názoru neboli splnené podmienky podľa § 50 ods. 4
Trestného zákona, pretože podmienky uvedené v ust. § 50 ods. 1 Trestného zákona majú byť splnené
kumulatívne. Jednou z nich je aj splnenie súdom uloženej povinnosti zaplatiť zameškané výživné a
na osvedčenie odsúdenej preto nepostačuje, že viedla v skúšobnej dobe len riadny život. Odsúdená

neprejavovala riadny záujem o maloleté deti ani o prebiehajúce trestné konanie, keď sa nedostavila ani
na jedno z 3 verejných zasadnutí. Okresný súd uložil odsúdenej rozsudkom sp. zn. 10T/78/2018 zo dňa
17.12.2018 okrem úhrnného trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom súčasne aj povinnosť
zaplatiť zameškané výživné poškodenému L. C. vo výške 1096,75 eur a poškodenému F. S. vo výške
929,45 eur. Z vykonaného dokazovania na verejných zasadnutiach vyplynulo, že povinnosť odsúdenej
zaplatiť zameškané výživné bola splnená len v minimálnom rozsahu. Popri tom mala povinnosť platiť aj

bežné výživné, čo nesplnila vôbec. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie
zrušil a vo veci rozhodol sám.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora
nebola podaná dôvodne, pretože boli splnené všetky zákonné podmienky na rozhodnutie podľa § 50
ods. 4 Trestného zákona o osvedčení sa odsúdenej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdená bola rozsudkom Okresného súdu

Veľký Krtíš sp. zn. 10T/78/2018 zo dňa 17.12.2018 uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vovýmere 2 roky, ktorý jej bol podmienečne odložený s určenou skúšobnej doby v trvaní 3 rokov,
súčasne jej bola uložená povinnosť zaplatiť poškodeným v skúšobnej dobe dlžné výživné. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 16.02.2019, ktorá právna skutočnosť bola určujúcou pre začatie plynutia

skúšobnej doby a táto plynula od 17.02.2019 do 17.02.2022.

Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona, veta prvá, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a
splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné,
ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby,

že sa trest odňatia slobody vykoná.

Rozhodujúc vo veci krajský súd považoval procesné zákonné podmienky za dodržané a skutkové
zistenia okresného súdu za správne, dôkazne podložené, pričom správne bolo aj ich hodnotenie z
hľadiska vedenia riadneho života odsúdenou v skúšobnej dobe. Okresný súd preto dospel k správnym
právnym záverom, s ktorými sa krajský súd stotožnil.

Dňa 16.11.2022 vykonal okresný súd vo veci verejné zasadnutie a po vykonanom dokazovaní dospel k
záveru, že odsúdená sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčila.

Jeho záveru krajský súd s poukazom na dokazovaním ozrejmené skutočnosti prisvedčil. Okresný

súd si vykonaným dokazovaním vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie podľa § 50 ods.
4 Trestného zákona, kedy mal náležite preukázané, že odsúdená sa v priebehu skúšobnej doby
nedopustila žiadneho trestného činu či priestupku, teda z hľadiska dodržiavania normatívnych právnych
predpisov možno u odsúdenej konštatovať, že táto počas plynutia skúšobnej doby podmienečného
odsúdenia viedla riadny život. Pozornosť súdu je však potrebné taktiež zamerať na plnenie povinnosti

odsúdenej počas plynutia skúšobnej doby uhradiť dlžné výživné poškodeným, ktorá povinnosť jej bola
uložená vyššie uvedeným odsudzujúcim rozsudkom. Aj v tejto súvislosti je možné konštatovať, že
okresný súd správne zistil, že odsúdená začala s uhrádzaním dlžného výživného už v priebehu roka
2019, čo mal súd preukázané jednak výpoveďou poškodených a jednak z predložených poštových
poukazov z rokov 2019 až 2022, znejúcich zväčša na rôzne sumy. Pozornosti krajského súdu neušlo, že

odsúdená je matkou maloletého dieťaťa, o ktoré má v zmysle príslušných právnych predpisov zákonnú
povinnosť starať sa a dieťa zaopatrovať, napriek ktorej skutočnosti bola odsúdená schopná aspoň
pomernými sumami plniť svoju povinnosť zaplatiť dlžné výživné. V tejto súvislosti dáva krajský súd
do pozornosti ust. § 50 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého je odsúdený povinný zaplatiť dlžné
výživné „podľa svojich schopností“. Hmotné právo teda nevyžaduje, aby bolo dlžné výživné zaplatené

bezvýnimočne v plnej výške, ale je nevyhnutné prihliadať na spôsobilosť odsúdeného v skúšobnej dobe
toto výživné zaplatiť. Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom vyplynulo, že odsúdená
ako matka maloletého dieťaťa, o ktoré má povinnosť sa starať (a teda na jeho starostlivosť a zaopatrenie
vynakladať, okrem iného, aj nevyhnutné finančné prostriedky) na svoju povinnosť zaplatiť dlžné výživné
nerezignovala, túto povinnosť rešpektovala a podľa svojich možností sa podieľala na zaplatení dlžného

výživného.

Je potrebné si uvedomiť, že s poukazom na povahu trestnej činnosti, za ktorú bola V. I. odsúdená,
ako aj s poukazom na materiálny obsah ust. § 50 ods. 2 Trestného zákona, nie je zmyslom a účelom
aplikovaných právnych noriem represia páchateľa, ale primárne zabezpečenie zákonnej vyživovacej

povinnosti vzhľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa.

Okresný súd potom dospel k správnemu skutkovému i právnemu záveru, že odsúdená počas plynutia
skúšobnej doby viedla riadny život a súdom uloženú povinnosť si v súlade s objektívnym právnom plnila
podľa svojich možností a schopností, boli preto splnené všetky zákonné podmienky pre vyslovenie, že

odsúdená sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčila.

Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.

Vzhľadom na uvedené preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť

okresného prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.