Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. december 2020

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/179/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716208001
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2020:7716208001.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Zdenko Švárny, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX,

ul. Svornosti 2, Michalovce, zastúpeného JUDr. Iveta Marcinová, advokátka AK Michalovce, Nám.
Slobody 13, proti žalovanému C. D., nar. XX.X.XXXX, ul. I. Krasku 33, Michalovce, zastúpeného
JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom AK Humenné, Mierová 87, v konaní o zaplatenie nájmu s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 17.200,42 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania od
28.08.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému 100% náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodne voči žalovaným podanou žalobou dňa 28.08.2013 domáhal zaplatenia nájmu
z nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX k.ú. E. ako spoluvlastník v podiele 1 a tiež trov konania. Dňa
26.04.2016 účastníci uzatvorili zmier na sumu 5.000,-€, pričom ostatné nároky žalobcu boli vylúčené na
samostatné konanie uznesením zo dňa 26.4.2016.

2. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

3. Žalobca sa svojím návrhom došlým súdu dňa 28.8.2013 domáhal zaplatenia nájmu v celkovej sume
22.200,42€ spolu s úrokom z omeškania a to na tom základe, že je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX k.ú. E. a to parcela č. 212 zastavaná plocha o výmere 74m2,
parcelač.213zastavanáplochaovýmere213m2akoajreštauráciaTatrasúp.č.X,postavenánaparcele
č. 213 v pomere 1-ce. Svoj podiel nadobudol darom od žalovaných 21.9.1998. uvedené priestory boli
prenajímané a to firmou Gastro spol. s.r.o., SAD, Bus-tour, Inf kanc a firmou Mecom Trade s.r.o.. Od
februára 2011 od prvého rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach do apríla 2013 nájom z uvedených

nehnuteľností v celosti poberali žalovaní, čím došlo k ich bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451
OZ, pričom za rok 2011 si uplatňoval nájomné vo výške 4.204,90€, nájom za rok 2012 13.500,20€ a
za rok 2013 4.495,32€.

4. Z listu žalovaných zo dňa 26.4.2016 (č.l.87) pôvodného spisu 20C 172/2013 súd zistil, že nie sú
ochotní akceptovať výšku zaplatenia a vrátenia polovice nájmu v celkovej výške 31.795,-€ ako aj výšku
úrokovej sadzby, pričom poukázali, že v r. 2011-2013 museli zaplatiť daň za budovu a daň z príjmu

daňovému úradu v celkovej výške 9.538,-€. Nehnuteľnosť sa po rekonštrukčných prácach vykonaných v
r. 2012 niekoľkonásobne zhodnotila a cena nehnuteľnosti je neporovnateľne vyššia. V r. 2012 investovali
finančné prostriedky získané z nájmu od r.2011 24.461,-€, pričom žiadali žalobcu na vrátenie polovice
nákladov spojených s nehnuteľnosťou vo výške 16.999,61€ bezúročne.5.Zprílohyklistusúdzistil,žecelkovévykonanérekonštrukčnéprácevr.2012nanehnuteľnostivedenej
na LV č. XXXX k.ú. E. predstavovali 24.461,-€, daň za budovu za roky 2012, 2013 5.024,32€ a daň z

príjmu daňovému úradu r. 2011 1.272,58€, r. 2012 1.429,60€ a r. 2013 1.811,71€.

6. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 2.2.2018 uviedla, že v prípade, že by list žalovaných
zo dňa 26.4.2016 za náklady z r. 2012 mal byť vzájomný návrh alebo kompenzačné námietky, považuje
to za premlčaný nárok v celom rozsahu, keďže si to uplatnili až po lehote 2 rokov.

7. Zo zmluvy o prenájme nebytových priestorov uzavretej medzi žalovaným a Mecom Trade s.r.o. zo dňa
7.8.1997 súd zistil, že prenajímateľ ako vlastník nehnuteľnosti prenecháva do prenájmu nájomcovi tento
nebytový priestor, pričom cena nájmu za prvý rok nájmu predstavuje sumu 10.000,-Sk mesačne splatnej
do 15-teho dňa príslušného mesiaca nasledujúceho štvrťroka a za ďalšie trvanie nájomného vzťahu
výška nájmu je pevne dohodnutá 200.000,-Sk ročne, ktoré sa bude uhrádzať v mesačných splátkach

po 16.666,-Sk.

8. Z dodatku č. 1 zo dňa 12.1.1999 k uvedenej zmluve súd zistil, že predmetom dodatku je cena nájmu
za prenajaté nebytové priestory v sume 213.400,-Sk ( čo je v prepočte 7.083,58 €) ročne, ktoré sa budú
uhrádzaťvštvrťročnýchsplátkachpo53.350,-Sk(vprepočtena€predstavujesumu1.771,-€štvrťročne).

9. Z dodatku č. 2 k uvedenej zmluve súd zistil, s tým, že sa mení odsek v článku III pôvodnej zmluvy
Doba nájmu a to tak, že táto nájomná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú.

10. Z dodatku č. 3 zo dňa 5.4.2012 súd zistil, že s účinnosťou od 1.4.2012 nájomné sa stanovuje

na dohodnutú sumu vo výške 1.950,-€ kvartálne, nájomné je splatné pravidelne kvartálne vo výške
1.950,-€ vždy k 15-temu dňu príslušného mesiaca. Z Nájomnej zmluvy uzavretej medzi Pohostinstvom
Tatra, zastúpeným žalovaným a Slovenskou autobusovou dopravou zo dňa 16.3.2000 súd zistil, že
títo uzatvorili nájomnú zmluvu na užívanie nebytových priestorov, pričom nájomné za obdobie 1 roka
predstavuje 84.000,-Sk, čo predstavuje štvrťročné nájomné vo výške 21.000,-Sk, zmluva sa uzatvára

na dobu určitú od 1.1.2000 do 31.12.2000.

11. Z predložených faktúr, ktoré žalovaný fakturoval nájomcovi Mecom Trade za obdobie rokov 2011
súd zistil, že z fa č. 2011/2003 zo dňa 3.10.2011 je táto vystavená na sumu 1.771,-€, čo je nájom za
mesiac júl, august, september 2011. Z fa č. 2012/04 zo dňa 9.1.2012, ktorá je takisto na sumu 1.771,-

€ - ide o nájomné za obdobie 10,11,12/2011, ďalej fa č. 2012/1 zo dňa 3.4.2012 na sumu 1771,-€ je
za obdobie 1-3/2012, fa č. 2012/2 zo dňa 4.7.2012 na sumu 1.950,-€, pretože na základe dodatku č. 3
zo dňa 5.4.2012 došlo k zvýšeniu nájmu a ide o obdobie 4-6/2012. Fa č. 2012/3 zo dňa 2.12.2013 na
sumu 1.950,-€, ide o nájom za obdobie mesiacov 7-9/2012, a fa č. 2013/4 zo dňa 9.1.2013 na sumu
1.950,-€ ide o nájom za mesiace 10-12/2012. Ďalej fa č. 2013/01 zo dňa 5.4.2013 na sumu 1.950,-€ je

vyfakturovaná za obdobie mesiacov 1-3/2013 a fa č. 2013/2 na sumu 1.950,-€ bola vyfakturovaná za
nájom za mesiace 4-6/2013. Táto faktúra je zo dňa 1.7.2013.

12. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.3.1999 uzavretej medzi C. D. ako
prenajímateľom a Gastrom s.r.o. ako nájomcom súd zistil, že predmetom zmluvy je prenechanie

nájomcovi za odplatu dočasne užívať pozemok vedený na LV č. XXXX k.ú. E., parc.č. 212 zastavaná
plocha o výmere 74m2, zastavaná plocha o výmere 902m2, Reštaurácia Tatra vedené na tom istom LV
č. súp. 9 na parcele č. 213 za nájomnú sumu 90.000,-Sk mesačne.

13. Z dodatku č. 3 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.3.1999, zo dňa 24.10.2003 súd

zistil, že prenajímateľ C. D. a A. B. a nájomca Gastro s.r.o. doplnili predmet zmluvy o nebytové priestory
o výmere 85m2. Ide o priestory, ktoré užívala SAD od 1.1.2004 do 17.4.2014 s tým, že za tento nebytový
priestor nájomca bude platiť 5.000,- Sk mesačne C. D. a 5.000,-Sk A. B. mesačne.

14. Z príjmových dokladov za r. 2011 súd zistil, že sa tu nachádza 8 príjmových dokladov na sumu

165,97 € čo predstavuje sumu 1.327,76€ za rok 2011 t.j. za obdobie 9,10,11,12/2011. Z príjmových
dokladovzar.2012súdzistil,žezakaždýmesiacboložalovanémuvyplatenénájomnévovýške331,94€
mesačne, pričom 18 príjmových dokladov je na sumu 165,97€ a 3 príjmové doklady sú na sumu 331,94€.Z uvedených príjmových dokladov súd zistil, že žalovanému bola vyplatená z nájmu za SAD suma vo
výške 6.638,80€.

15. Z dodatku č. 4 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.3.1999 a dodatku č. 1 zo dňa
28.8.2003, zo dňa 30.3.2004 súd zistil, že cena nájmu za prenajaté nehnuteľnosti od 1.4.2004 činí
40.000,-Sk mesačne s tým, že suma 20.000,-Sk sa vyplatí osobne C. D. a suma 20.000,-Sk sa vyplatí A.
B. osobne za každý mesiac. Z príjmových dokladov za rok 2011, 2012 a 2013 súd zistil, že za žalované
obdobie nájomca Gastro vyplatil žalovanému sumu 26.555,20 €.

16. Z úmrtného listu (č.l.57) súd zistil, že F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E., G. F. XX, zomrela dňa
XX.X.XXXX.

17. Z uznesenia o schválení dohody o vyporiadaní BSM manželov 12D 443/2019 zo dňa 7.8.2019 súd
zistil, že majetok poručiteľky nadobúda C. D., nar. XX.X.XXXX.

18. Súd teda pokračoval v konaní už len so žalovaným C. D..

19. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 21.11.2019 uviedol, že po preštudovaní spisu,
ako nový právny zástupca dospel k záveru, že v podstate čo sa týka nároku žalobcu, tento neuznávajú,

pretože už jeho predošlý právny zástupca navrhol započítanie pohľadávok v danej veci ohľadne
žalovaného na uplatnenie kompenzačných položiek trval, ktoré boli tvorené jednak výdavkami na
rekonštrukciu, jednak výdavkami platenia dane. Preto má za to, že pohľadávka je schopná na
započítanie. Preto poukázal na to, že na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. V danom prípade sa pohľadávky stretli, nakoľko ide o roky 2011, 2012, 2013. Poukázal na

to, že celková suma jeho klienta na započítanie je 26.216,-€ v zmysle predložených faktúr, z toho
polovica je 13.108,25€, ktoré si nárokuje. K tomu 2.512,-€ je daň a tiež daň z príjmu vo výške 1.350,-€.
Vzájomný návrh na započítanie vo výške 16.971,50€ žiadajú, aby boli započítané, aby sa k tomu právna
zástupkyňa žalobcu vyjadrila.

20. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že vzhľadom k prednesu právneho zástupcu žalovaného
s poukazom na údajné započítanie pohľadávok, že je to v podstate nová právna skutočnosť, ktorú
právny zástupca na tomto pojednávaní uvádza. Poukázala na to,že je pravdou, že predchádzajúci
právny zástupca žalovaného JUDr. Šafárik spomínal, že došlo k započítaniu,ale nejako bližšie to
neodôvodňoval a z toho dôvodu ide podľa jej názoru o novotu zo strany žalovaného, pretože podľa jej

názoru k započítaniu je potrebné zaujať stanovisko.

21. Právny zástupca žalovaného uviedol, že nejde v žiadnom prípade o nejaké nové skutkové podanie.
Poukázal na právny stav doterajšieho konania, kde je jasne uvedené, kde predošlý právny zástupca
uplatnil pohľadávku. Doklady už boli doložené na predošlých pojednávaniach a do dnešného dňa sa

k nim právna zástupkyňa žalobcu nevyjadrila.

22. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 30.1.2020 uviedla, že čo sa týka započítania,
podľa jej názoru nedošlo a ani nemohlo dôjsť k započítaniu v zmysle ust.§ 580 OZ, ktorý pomerne jasne
určuje základné podmienky na započítanie. Týmito sú predovšetkým pohľadávky musia byť vzájomné,

zároveň musia byť rovnakého druhu, musia byť splatné a započítanie nesmie byť zo zákona vylúčené.
Základným predpokladom na to, aby došlo k započítaniu je, že musí byť vykonaný započítací prejav.
Podľa jej názoru zo strany žalovaného nebol doručený žiadny započítací prejav týchto pohľadávok
vo vzťahu k žalobcovi, pretože predchádzajúci právny zástupca iba konštatoval to, že k započítaniu
údajne došlo a pohľadávky sa vzájomne stretli. Poukázala na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax v tejto

otázke a to napr. uznesenie NS SR sp.zn. 1NCdo 11/2008, v zmysle ktorého k započítaniu nedochádza
automaticky len čo sa pohľadávky stretli, vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov
záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé,
ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Započítací
prejav možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá

sa splatnou stala ako posledná. Poukázala na tú skutočnosť, že nie je splnená základná podmienka na
možnosť započítania a to je splatnosť. Čo sa týka uplatnenej pohľadávky žalovaného uviedla, že táto
nemohla byť splatnou a to z toho dôvodu, že náhrada za investície do nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza
v režime podielového spoluvlastníctva, tak nároku na výplatu takejto náhrady vzniká až právoplatnýmrozhodnutím súdu o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom poukázala na rozhodnutie NS
SR sp.zn. 4Cdo 148/2017 z 21.11.2018. Vo vzťahu k údajným rekonštrukciám a opravám predmetnej
nehnuteľnosti uviedla, že tieto od začiatku rozporovali. Nemajú vedomosť o tom, že by takéto investície

boli vykonané a poukázala na skutočnosť, že faktúry, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a to faktúra č.
2012/32 a faktúra 2012/14, faktúra 2011/9 vyplývajú skutočnosti, že žalovanému vystavil podnikateľský
subjekt H. I. z ktorých vyplýva skutočnosť, že sumu vo výške 11.943,50 € fakturoval za dodaný materiál,
ktorým sú plastové okná 15 ks, vchodové dvere 2 ks, sieťky na okná 4 ks, parapety 11 ks, výstuhy nad
oknami 15ks, ďalej faktúra č. 2012/14 fakturovaná vo výške 5.519,-€ za natieranie strechy, v čom je

zahrnutý materiál plus práca. Spochybňovala tiež, že by žalovaný mal vyplatiť fakturujúcemu H. I. sumu
26.216,50€.

23. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného, doručeného súdu dňa 9.3.2020, súd zistil, že
vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní považujú za účelové a nedôvodné, v rozpore so
skutkovým stavom veci. Trval na doterajších vyjadreniach a dôkazoch predložených v spise a poukázal

na to, že neuznávajú nárok žalobcu a odmietajú povinnosť uhradiť celkovú sumu, nakoľko si uplatnili
kompenzačné položky, na ktorých trvajú. Tieto položky boli riadne súdu doložené a to výdavkami na
rekonštrukciu, platenie dane, ktoré boli presne dokladované faktúrami a príjmovými dokladmi. Preto
tvrdil, že pohľadávka je schopná na započítanie a v žiadnom prípade nemôže súhlasiť s vyjadrením
právnej zástupkyne žalobcu, že podľa jej názoru nedošlo k započítaniu. S poukazom na ust. § 580

OZ, uviedol, že je zrejmé, že splnil všetky zákonom predložené podmienky na započítanie. Tvrdil,
že došlo aj k započítaciemu prejavu a to priamo na pojednávaní dňa 21.11.2019, kedy tento prejav
bol doručený druhej strane, čo je jasne preukázané, keďže vošli do sféry žalobcu v danom okamihu.
Uviedol, že pohľadávky sa stretli, nakoľko ide o roky 2011, 2012 a 2013 a ich vzájomný návrh na
započítanie bol 16.971,50 €, čo žiadali započítať. Tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť, aby také

investície boli vykonané, je absolútne irelevantné, vzhľadom na doterajší priebeh konania, keďže už
samotný predchodca právneho zástupcu žalovaného uvádzal, a navrhoval v prípade rozporovania
investícií vykonať znalecké dokazovanie, k čomu sa žalobca nevyjadril a nezaujal stanovisko.

24. Právna zástupkyňa žalobcu dňa 9.3.2020 uviedla, že z tohto písomného vyjadrenia, ktoré jej bolo

doručené na mailovú adresu, tvrdená skutočnosť, aby priamo na pojednávaní dňa 21.11.2019 malo dôjsť
k započítaciemu prejavu. Poukázala na ust. § 580, ktoré rozoberala na predchádzajúcom pojednávaní.
Uviedla, že z jej pohľadu ešte nenastala splatnosť pohľadávky a teda nie je možné urobiť takýto
započítací prejav, ktorý podľa jej názoru ani nikdy urobený nebol. Pri takto vynaložených investíciách sa
výška vrátenia bezdôvodného obohatenia resp. majetkového prospechu vyčísľuje takým spôsobom, že

ide o zhodnotenie podielu a teda o rozdiel hodnoty predmetnej nehnuteľnosti po vynaložení investícií,
v porovnaní s tým, akú hodnotu mala pred vynaložením týchto investícií.

25. Právny zástupca žalovaného uviedol, že vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu je úplne irelevantné.
Poukázal na to, že v danom prípade nie je možné miešať podielové spoluvlastníctvo, nakoľko v čase,

kedy došlo k investíciám a prestavbe predmetného objektu, resp. opravy daného objektu, nakoľko bola
potrebná, tým pádom v tom čase bol klient výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Čo sa týka
splatnosti, podľa jeho názoru, pohľadávky sú splatné, boli vystavené faktúry, ktoré boli riadne uhradené
a pohľadávka je splatná. Žalovaný si uplatnil započítací prejav, ktorý je opodstatnený. Nesúhlasil
s tým, že sa stane pohľadávkou až rozhodnutím súdu. Má za to, že boli splnené všetky podmienky

započítacieho prejavu. Kompenzačná námietka bola adresovaná druhému účastníkovi priamo na
pojednávaní tak, ako ju špecifikovali. Nikde nie je zákonom stanovené, či môže byť robený jednoducho
na súde alebo iným spôsobom. Musí byť len adresovaný druhej strane. V danom prípade na pojednávaní
sa zúčastnil aj žalobca spolu s právnou zástupkyňou a tento prejav bol adresovaný druhej strane.

26. Zástupkyňa žalobcu uviedla, že zo zápisnice zo dňa 21.11.2019 absolútne nevyplýva, aby na
tomto súdnom pojednávaní, či už žalovaný alebo právny zástupca urobil kompenzačný prejav na
započítanie. Konštatovala, že pokiaľ právny zástupca poukazuje na to, že v súdnom spise sa nachádza
dokument, z ktorého by malo vyplývať, že tento kompenzačný prejav už bol urobený, tak uviedla,
že z podania, ktoré adresoval JUDr. Šafárik, v tom čase právny zástupca žalovaných, podanie je

zo dňa 20.5.2014, z tohto písomného podania vyplýva iba skutočnosť, že žalovaní uvádzajú, že si
uplatnia viacero kompenzačných položiek a teda zároveň z toho vyplýva, že tieto si ešte neuplatnili.
Rovnako poukázala na písomné podanie, ktoré adresovali žalovaní tunajšiemu súdu zo dňa 26.4.2016,vlastnoručne podpísané žalovaným, a z toho tiež nevyplýva, aby si uplatnili kompenzačný prejav na
započítanie v rámci takých náležitostí, ako vyžaduje Občiansky zákonník na takýto prejav.

27. Zo záverečnej písomnej reči právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 9.10.2020 (č.l. 104-109) súd
zistil, že trvá na podanom návrhu a žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 17.200,42€,
pretože pôvodne žalovali sumu 22.200,42€ titulom bezdôvodného obohatenia, pričom dňa 26.4.2016
žalovaní čiastočne uznali dlh a zaplatili sumu 5.000,-€. Poukázala na tú skutočnosť, že súčasťou
súdneho spisu sú nájomné zmluvy, ako aj faktúry a príjmové doklady preukazujúce tvrdenie žalobcu,

že nárok je riadne preukázaný. Uviedla, že voči nároku, teda pohľadávke žalobcu si žalovaní v rámci
konania žalovaní uplatnili započítanie ich údajnej pohľadávky, ktorá by mala súvisieť s rekonštrukciou
predmetnej nehnuteľnosti. Uviedla, že žalobca rozporuje tvrdenie žalovaného o tom, že na predmetnej
nehnuteľnostibolivykonanézichstranytvrdenérekonštrukcie,jetohonázoru,žekriadnemuaplatnému
započítaniu zo strany žalovaného ku dnešnému dňu nedošlo, nakoľko na to nie sú splnené základné
zákonné podmienky, akými sú najmä vykonanie riadneho započítacieho prejavu zo strany žalovaného,

nakoľko list žalovaných zo dňa 26.4.2016 nie je možné považovať za riadne a platné započítanie a to
najmä z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej identifikácie pohľadávok, ktoré by sa mali započítavať.
Zároveň pohľadávka nie je splatná vzhľadom na špecifikáciu vykonaných rekonštrukcií, by nárok
žalovaných spočíval v práve na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého vydanie si však môžu
žalovaní uplatňovať jednak po zániku podielového spoluvlastníctva a jednak výška bezdôvodného

obohatenia tu predstavuje zhodnotenie spoluvlastníckeho podielu. Uviedla, že konanie je sporové
a bolo úlohou žalovaných, aby súdu preukázali, že k započítaniu pohľadávok z ich strany došlo riadne
a platne, k čomu podľa jej názoru nedošlo. Ďalej konštatovala, že z predložených faktúr a príslušných
príjmových dokladov vystavených H. I., ani nevyplýva, že kde a na ktorej nehnuteľnosti mali byť
predmetné rekonštrukčné práce vykonané. Uviedla, že prejav vôle smerujúci k započítaniu musí byť

dostatočne určitý, musí z neho vyplývať akej pohľadávky sa týka a v akej výške sa na započítanie
uplatňuje a proti akej pohľadávke veriteľa smeruje. Poukázala na rozsudok NS ČR sp.zn. 32Odo
215/2005 zo dňa 7.9.2005. Uviedla, že až po takomto prejave nastáva skutočný zánik pohľadávky. Vo
vzťahu k preukázaniu tej skutočnosti, že pohľadávka zanikla uviedla, že bolo na žalovaných,aby súdu
navrhli dôkazy, ktoré toto osvedčujú, k čomu doposiaľ nedošlo. Uviedla, že žalobca je toho názoru, že

pohľadávka žalovaných nie je splatnou. Pokiaľ by žalovaný aj skutočne súdu preukázal, že vykonal
investície do predmetnej nehnuteľnosti, nárok spočíva v práve na vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorého výšku je treba vyčísliť ako rozdiel medzi cenou podielu žalobcu pred investíciou a cenou po
jej vynaložení. Zdôraznila, že toto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká až po zániku
podielového spoluvlastníctva, a teda z toho dôvodu pohľadávka žalovaného, pokiaľ by aj skutočne

existovala, by ešte nemohla byť splatná. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu
Žilina sp.zn. 6Co 106/2018 zo dňa 29.5.2019, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo 21/2007, zo
dňa 26.2.2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo 12/2011, ďalších súdnych rozhodnutí,
ktoré danú problematiku už dávno vyriešili. Záverom uviedla, že žalovaný nepreukázal ani charakter
investícií a teda, že sa z ich strany vykonané investície, ktoré boli nevyhnutné, čo je v podstate

základnou podmienkou na to, aby svoj nárok riadne preukázali. Bolo úlohou žalovaných ustáliť, aké
investície z ich strany boli vykonané, nakoľko už tu existuje rozdiel medzi investíciami nevyhnutnými
a bežnými, ktorý je spojený aj s rozdielnymi právnymi následkami takýchto investícií. V tejto súvislosti
poukázala na ust. § 419 OZ, článok XX ods. 3 Ústavy SR, aj na ust. § 415 OZ. S poukazom na
citované ustanovenia konštatovala, že pokiaľ by aj žalovaní skutočne vykonali nimi tvrdené investície do

predmetnej nehnuteľnosti, vzhľadom na charakter týchto rekonštrukcií, ktoré žalovaní uvádzajú, nešlo
o účelne vynaložené náklady, maximálne do výšky hroziacej škody prostredníctvom ktorých by žalovaní
jednak predišli vzniku nejakej škody na zdraví, majetku, prírode, či životnom prostredí, ktorá by inak
bola v súvislosti s takou spoločnou vecou spôsobená a zároveň spoločnú vec, by takýmto spôsobom
zhodnotili a teda ani sa nemôže jednať o investície nevyhnutné.

28. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že majú za to, že žaloba je nedôvodná.
Poukázal na ich vyjadrenia, ktoré v konaní predložili konajúcemu súdu. Uviedol, že odmietajú povinnosť
uhradiť celkovú sumu,ktorú si uplatňuje žalobca. Nakoľko si uplatnili kompenzačné položky, na ktorých
trvajú, tieto boli riadne súdu doložené a to výdavkami na rekonštrukciu, platenie dane, ktoré boli

dokladované faktúry a príjmovými dokladmi. Poukázal na to, že pohľadávka je schopná na započítanie
a spĺňa všetky náležitosti na započítanie, a v žiadnom prípade nemôže súhlasiť s tvrdením právnej
zástupkyne žalobcu, že podľa jej názoru nedošlo, a ani nemohlo dôjsť k započítaniu. Poukázal na
ust. § 580 OZ a má za to, že splnili všetky zákonom predložené podmienky na započítanie. Tvrdil, žedošlo aj k započítaciemu prejavu. Tento započítací prejav bol urobený na pojednávaní dňa 21.2019.
Bol doručený druhej strane priamo na pojednávaní. Zdôraznil, že v danom prípade sú splnené všetky
atribúty započítania v zmysle ustanovenia zákona a judikatúry príslušnej k danej problematike, nakoľko

pohľadávky sa stretli. Ide o roky 2011, 2012, 2013. Celková suma žalovaného na započítanie bola vo
výške 26.216,-€ a to v zmysle doložených faktúr, z toho polovica bola 13.108,-€, ktoré si nárokovali.
K tomu suma 2.500,-€ t.j. daň a taktiež DPH, ktorú proste rozpočítali a je uvedená vo vyjadrení. Z danej
sumy uplatňovanej žalobcovi bolo vyplatených 5.000,-€, čo žalobca nepoprel a preto zostáva zostatok
sumy 17.200,-€ a ich vzájomný návrh na započítanie bol vo výške 16.971,-€. Tvrdenie žalobcu, že

nemá vedomosť o takejto investícii považuje za irelevantné vzhľadom na priebeh konania, keďže už
predchodca právneho zástupcu žalovaného navrhol v prípade rozporovania investícií vykonať znalecké
dokazovanie, k čomu nedošlo. Rekonštrukcia a investície boli vykonané riadne, o čom svedčia aj faktúry,
príjmové doklady, ktoré boli vyplatené a žalovaný vyplatil v plnej výške faktúry a tieto boli dané do
účtovníctva. Záverom uviedol, že všetky dôkazy predložené súdu spĺňajú podmienky na započítanie
pohľadávky, čo je v danom prípade preukázané, a preto majú za to, že žaloba nie je dôvodná a žiadajú

ju v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania.

29. Predmetom konania v danom prípade je uplatňovaný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia v zmysle ust.§ 451 OZ, a to na tom základe, že od februára 2011, teda od prvého rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach do apríla 2013 nájom z nehnuteľností v celosti poberali žalovaní, čím došlo

k ich bezdôvodnému obohateniu. Svoj nárok z titulu bezdôvodného obohatenia vyčíslil za obdobie od
9/2011 do 4/2013 vrátane.

30. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

31. Podľa ods. 2 cit.ust., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného

bezdôvodne obohatí. Toto obohatenie vydať tomu na úkor, koho bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný.

33. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu
u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Na vznik

záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia.

34. Na základe vykonaného dokazovania, súd má za preukázané, že za inkriminované obdobie
rokov 2011, 2012, do apríla 2013 mal žalobca uzavreté nájomné zmluvy so spoločnosťou Gastro,
SAD a Mecom, pričom žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa mesiace

9,10,11,12/2011, celý rok 2012 a prvý až štvrtý mesiac roka 2013, v celkovej sume 22.200,42€. Na
pojednávaní dňa 26.4.2016 účastníci uzavreli zmier, kde sa žalovaní zaviazali zaplatiť žalobcovi sumu
5.000,-€ a ostatné nároky súd vylúčil na samostatné konanie. Po takto vykonanom dokazovaní, a to po
výsluchu účastníkov, predložených listinných dokladov, faktúr, nájomných zmlúv, príjmových dokladov,
súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, nakoľko je pravdou, že v inkriminovanom období

uvedené nájomné inkasoval len žalovaný s nebohou žalovanou, a z toho dôvodu došlo z ich strany
k bezdôvodnému obohateniu vo výške 22.200,42. Nakoľko bol uzavretý zmier na vyššie uvedenú sumu
5.000,-€, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 17.200,42€.

35.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis....

36. Podľa ust.§ 3 ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5% vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

37. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.8.2013 domáhal zaplatenia
žalovanej sumy, a keďže u žalovaného došlo k omeškaniu s platením uvedenej sumy, súd priznalžalobcoviajúrokzomeškaniavovýške9%od28.8.2013dozaplatenia,t.j.odpodaniažaloby.Vpriebehu
konania si žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku. Žalobca sa ku kompenzačnej námietky vyjadril, že
zo strany žalovaných nedošlo k riadnemu platnému započítaniu, nakoľko na to nie sú splnené základné

zákonné podmienky, ktorými sú najmä konanie riadneho započítacieho prejavu zo strany žalovaných,
nakoľko list žalovaných zo dňa 26.4.2016 nie je možné považovať za riadne a platné započítanie
a to najmä z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej identifikácie pohľadávok, ktoré by sa mali započítať.
K započítaniu pohľadávok uviedla, že započítanie spočíva v tom, že vzájomné pohľadávky zaniknú
započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú a sú rovnakého druhu a ak niektorý z účastníkov urobí prejav

smerujúci k započítaniu. Zánik záväzku jednostranným započítaním, teda zákon pripúšťa ak sú splnené
zákonné podmienky.

38. Podľa ust.§ 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého
druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému
prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na

započítanie.

39. Podľa § 581 ods. 2, posledná veta, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá
ešte nie je splatná.

40. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný je oprávnený uplatniť si v prebiehajúcom konaní aj
svoj vlastný kompenzačný nárok voči žalobcovi. Ide o pohľadávku, ktorú možno jednostranne započítať
proti žalobou uplatnenej pohľadávke podľa predpisov hmotného práva, teda podľa ust. § 580 a 581 OZ.
Započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku a z povahy veci vyplýva,
že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. To má

zásadný význam aj pre posúdenie prípadného podania žalovaného v sporovom konaní. Ak žalovaný,
žalobou uplatnený nárok popiera, nemožno procesný úkon, ktorým sa v prebiehajúcom konaní domáha
plnenia od žalobcu, považovať za kompenzačnú námietku podľa § 147 ods. 2 CSP. V takom prípade
ide vždy o vzájomnú žalobu, a to aj pokiaľ je žalovaným uplatňovaná nižšia pohľadávka, než je
žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu. Samotná kompenzačná námietka je hmotnoprávnou námietkou

vzmysle§152CSP,ktorúzákonzaraďujemedziprostriedkyprocesnejobrany.Vsúladesust.§124ods.
2 CSP, je hmotnoprávny úkon strany voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom
od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli. Žalovaný v konaní môže započítať akúkoľvek svoju pohľadávku,
aj pohľadávku, ktorú žalobca popiera. Z procesného hľadiska platí, že námietka započítania zo strany
žalovaného nie je vzájomnou žalobou, pokiaľ je takýmto spôsobom uplatňovaná, nižšia alebo rovnaká

pohľadávka, ako je pohľadávka žalobcu. Za daných okolností je započítací úkon považovaný iba za
prostriedok procesnej obrany žalovaného.

41. K zániku pohľadávky započítaním nedochádza automaticky, ale na základe prejavu vôle, t.z. že
započítaniu musí predchádzať kompenzačný započítací prejav, teda prejav vôle smerujúci k započítaniu

vzájomných pohľadávok. Ako prejav vôle musí spĺňať všetky podmienky vyžadované pre platnosť
právneho úkonu, najmä ust. § 37 OZ, teda musí byť dostatočne určitý, musí z neho vyplývať akej
pohľadávky sa týka, v akej výške sa na započítanie uplatňuje a proti akej pohľadávke veriteľa smeruje
a prípadne v akej výške tieto pohľadávky zanikajú. Až po takomto prejave nastáva zánik pohľadávky,
ktorú zákon posúva k okamihu, keď sa vzájomné pohľadávky stretnú. K tvrdeniu žalovaného, že

k započítaniu došlo už podaním zo dňa 26.4.2016, kde žalovaní uvádzajú, že investovali v r.
2012 finančné prostriedky vo výške 24.461,-€, získané z nájmu za roky 2011 a 2012 na zveľadnie
nehnuteľnosti a nie sú ochotní akceptovať výšku zaplatenia a vrátenia polovice nájmu v celkovej
výške 31.795,-€ a rovnako úroky z omeškania vo výške 9%. Zo znenia tohto listu je zrejmé iba to, že
žalovaní vykonanie započítania navrhli, ale z obsahu listu nevyplýva prejav vôle, ktorým by žalovaní

jednostranne započítali proti pohľadávke žalobcu vlastnú pohľadávku a zároveň z neho nevyplýva ani
dostatočná identifikácia oboch pohľadávok. Rovnako z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na
pojednávaní dňa 21.11.2019 nemožno vyvodiť takýto kompenzačný prejav, a preto súd považuje všetky
vyššie uvedené jednostranné prejavy započítania zo strany žalovaného za absolútne neplatný právny
úkon. Odhliadnuc od uvedeného, ak by malo aj ísť v niektorom z uvedených prejavov o jednostranný

kompenzačný prejav, nemohlo by dôjsť k započítaniu, pretože chýbala splatná pohľadávka žalovaného,
ktorú by bolo možné započítať, keďže v čase kompenzačného prejavu žalovaného tu nebola žiadna
jeho pohľadávka, ktorej splatnosť by vznikla zo zmluvy, právneho predpisu alebo rozhodnutím orgánupotrebné na vyvolanie splatnosti prípadnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi požiadať žalobcu
o plnenie v zmysle § 563 OZ. Z uvedených dôvodov súd na kompenzačnú námietku neprihliadol.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. O nároku na náhradu trov konania
bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 1,2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho
nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.