Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 26. február 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/303/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315200145
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:8315200145.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a

sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobcu L.. T. L., bývajúceho v O.,
G. X, adresa na doručovanie 1. mája 2049, Snina, zastúpeného JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou
so sídlom v Humennom, Kudlovská 1, proti žalovanému Centrum pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie Snina, so sídlom v Snine, Partizánska 1057, zastúpenému JUDr. Ing. Zuzanou
Lodovou Amrichovou, advokátkou so sídlom v Humennom, Námestie Slobody 25, o zaplatenie 3.901,50
eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 11Cpr/1/2015, o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 18. decembra 2019, č. k. 2CoPr/4/2018-74, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11. októbra 2019, č. k.
11Cpr/1/2015-237 (v poradí druhým) žalobu zamietol a priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia poukázal
na to, že vykonal vo veci ďalšie dokazovanie v súlade s predchádzajúcimi pokynmi odvolacieho
súdu a nárok žalobcu na zaplatenie doplatku mzdy za obdobie od 1. januára 2012 do podania

žaloby opodstatnený nie je. Podľa súdu prvej inštancie Vyhláška Ministerstva školstva SR č. 41/1996
Z.z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov (ďalej len „vyhláška“) sa
vzťahovala len na pedagogických zamestnancov, čo vyplýva z § 1, kde je uvedený účel vyhlášky a
účelom tohto predpisu bolo stanoviť podmienky odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických
zamestnancov škôl, školských zariadení a zariadení sociálnych služieb riadených Ministerstvom
školstva SR a inými ústrednými orgánmi štátnej správy, cirkevných a súkromných škôl, štátnych,
cirkevných, obecných a súkromných školských zariadení a organizáciu, obsah a spôsob vykonávania

kvalifikačných skúšok pedagogických zamestnancov. Súd prvej inštancie mal za to, že táto vyhláška
nikdy neupravovala organizáciu, obsah a spôsob vykonávania kvalifikačných skúšok iných, než
pedagogických zamestnancov, a teda neupravovala ani vykonávanie kvalifikačných skúšok školským
psychológom alebo iných pracovníkov, ktorí neboli pedagogickými zamestnancami. Aj z nasledujúcich
ustanovení spomínanej vyhlášky vyplýva, že upravovaná bola odborná a pedagogická spôsobilosť,
pedagogická prax a odborná prax, požiadavky vzdelania pedagogických pracovníkov a v druhej časti
uvedenej vyhlášky sú upravené kvalifikačné skúšky pedagogických zamestnancov. V § 6 vyhlášky je

uvedená organizácia kvalifikačných skúšok a v § 7 vyhlášky obsah kvalifikačnej skúšky. Vo všetkých
týchto prípadoch je upravovaný postup týkajúci sa len pedagogických zamestnancov s pedagogickou
praxou vykonávajúcou činnosť pedagogického zamestnanca. Z toho vyplýva aj odpoveď na otázku,
ktorú nastolil predtým odvolací súd, či sa uvedená vyhláška vzťahovala aj na všetkých zamestnancovalebo len na pedagogických pracovníkov. Z citácie prechodných ustanovení § 61 ods. 1, 7 a 8 zákona č.
317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch (ďalej „zákon č. 317/2009
Z.z.“) taktiež vyplýva, že zákon neriešil problematiku uznávania druhej kvalifikačnej skúšky odborného

zamestnanca, ale splnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pedagogickej činnosti pedagogických
zamestnancov po nadobudnutí účinnosti zákona č. 317/2009 Z.z. Rovnako § 61 ods. 8 zákona č.
317/2009 Z.z. upravovalo podmienky uznania druhej atestácie len pedagogickému zamestnancovi,
ktorý do 31. októbra 2009 vykonal prvú kvalifikačnú skúšku a druhú kvalifikačnú skúšku alebo získal
ich náhradu podľa § 9 vyhlášky a mal najmenej 10 rokov pedagogickej praxe, nie odbornému

zamestnancovi. Tento výklad podľa súdu prvej inštancie podporujú aj dôkazy predložené zo strany
žalovaného o tom, že každý mimo žalobcu, kto bol v rovnakom postavení u žalovaného pred účinnosťou
citovaného zákona a bolo mu umožnené vykonať druhú kvalifikačnú skúšku podľa vyhlášky bez ohľadu
na to, či tak mohlo byť učinené alebo nie, musel pre postup do 12-tej platovej triedy vykonať druhú
atestáciu po tom, čo mu prvá bola uznaná na základe rigoróznej skúšky už podľa nových predpisov. Na
základe takto ustáleného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za to, že žaloba nie je dôvodná a

o trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom
z 18. decembra 2019, č. k. 2CoPr/4/2018-74 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku I. o zamietnutí žaloby (výrok I.), zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že stranám
sporu nepriznal náhradu trov prvoinštančného konania (výrok II.), stranám sporu nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania (výrok III.). Odvolací súd mal za to, že súd prvej v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností bol v danej veci vyvodený aj správny právny záver. Keďže
ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach nič nezmenilo,

odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré
odkázal (§ 387 ods. 2 CSP). Zo skutkových zistení bolo odvolaciemu súdu zrejmé, že v konaní žalobca
žiadal doplatiť rozdiel mzdy medzi 11. a 12. platovou triedou z dôvodu, že žalovaný zamestnávateľ mu
mal uznať vykonanú druhú kvalifikačnú skúšku, a preto mal byť po účinnosti zákona č. 317/2009 Z.z
správne zaradený v 12. platovej triede. Odvolací súd, po doplnení dokazovania v smere naznačenom

v predchádzajúcom uznesení Krajského súdu Prešov č. k. 2CoPr/3/2016-141, v zhode so súdom prvej
inštancie konštatoval, že vyhláška, upravujúca okrem iného aj podmienky a predpoklady vykonávania
kvalifikačných skúšok (§ 6 a nasl.) sa vzťahovala len na pedagogických zamestnancov. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie správne vychádzal z účelu a zmyslu daného predpisu vymedzeného v § 1 v spojení
s § 3, ktorý pedagogickú prax vymedzoval ako priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť zamestnancov.

V prípade vykonávania príslušných kvalifikačných skúšok (§ 6 a § 7) citovaná pôvodná vyhláška
upravovala s tým súvisiaci postup, ktorý sa týkal len pedagogických zamestnancov s pedagogickou
praxou a vykonávajúcich už spomínanú priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť. Ustanovenie § 61 ods.
1 v spojení s ods. 7 a 8 zákona č. 317/2009 Z.z. nepochybne rieši problematiku splnenia kvalifikačných
predpokladov odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov a uznávania prvej a

druhej kvalifikačnej skúšky pedagogických zamestnancov s tým, že v podobnom kontexte je potrebné
vykladať aj znenie § 61 ods. 9 vyhlášky. Týmto záverom napokon zodpovedajú aj obe vyjadrenia
Ministerstva školstva SR zabezpečené v konaní súdom prvej inštancie (č.l. 59, 149 spisu). Podľa názoru
odvolaciehosúdusúdprvejinštancievtejtosúvislostizároveňsprávnepoukázalajnarozdielyexistujúce
medzi školským psychológom (pracovné zaradenie žalobcu) a pedagógom, ktorý bol pred účinnosťou

zákona č. 317/1992 Zb. zaradený v 10. platovej triede a pre zaradenie do vyššej 12. platovej triedy
musel (na rozdiel od pracovnej pozície školského psychológa) vykonať prvú a druhú kvalifikačnú skúšku.
Odvolací súd mal za to, že aj v kontexte tohto rozdielneho platového zaradenia školských psychológov
a pedagógov vykonávajúcich priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť je potrebné vykladať už uvádzané
ustanovenia vyhlášky, za účinnosti ktorých žalobca vykonal druhú kvalifikačnú skúšku, avšak nie v

pracovnom zaradení pedagóga a následne prechodné ustanovenia § 61 a nasl. zákona č. 317/2009
Z.z. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi pedagogických zamestnancov,
ktorí vykonaním prvej a druhej kvalifikačnej skúšky do účinnosti zákona č. 317/2009 Z.z. boli zaradení do
vyšších platových tried, nepatril školský psychológ a vo vzťahu k danému nároku tak nemožno aplikovať
ust. § 61 a nasl. zákona č. 317/2009 Z.z. Za tejto situácie odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí

žaloby potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

2.1. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania strán sporu odvolací súd, po preskúmaní a zvážení okolností
prejednávanej veci, dospel k záveru o potrebe aplikácie ust. § 257 CSP. Ako dôvod hodný osobitnéhozreteľa zohľadnil charakter prejednávanej právnej veci, vo vzťahu ktorej sa žalobca ako zamestnanec
od zamestnávateľa domáhal mzdových nárokov a rozhodnutie vo veci samej nepochybne súviselo aj
s doposiaľ málo riešenou právnou problematikou. Pokiaľ ide o žalovaného, mal odvolací súd za to, že

jeho majetková sféra nebude použitím tohto výnimočného zákonného ustanovenia výrazne dotknutá.
Odvolací súd preto rozsudok vo výroku o trovách konania vzhľadom na uvedené zmenil tak, že stranám
sporu náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal (§ 388 CSP).

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť

a dôvodnosť vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, v zmysle ktorého rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu
ešte neboli vyriešené, a to:
A/ či sa na žalobcu, ktorý je školským psychológom, pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 317/2009
Z.z. vzťahovala vyhláška č. 41/1996 Zb. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických
pracovníkov pre účely aplikácie ust. § 61 ods. 1, ods. 8 zákona č. 317/2009 Z.z.,

B/ či ust. § 61 ods. 8 č. 317/2009 Z.z. je možné aplikovať aj na odborných zamestnancov s poukazom
na text odseku 9 ust. § 61 cit. zákona, ktorý odkazuje na odborného zamestnanca podľa odsekov 7. a
8., aj keď tieto kategóriu odborného zamestnanca výslovne neuvádzajú.

3.1. Podľa názoru žalobcu odvolací súd nesprávne právne posúdil otázku možnosti aplikácie vyhlášky

č. 41/1996 Zb. na dovolateľa, ak uzavrel, vychádzajúc z účelu a zmyslu vyhlášky vymedzeného v
§ 1 v spojení s § 3, ktorý pedagogickú prax vymedzoval ako priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť
zamestnancov a s poukazom na rozdiely platového zaradenia medzi školskými psychológmi zaradenými
v 12. platovej triede a pedagógmi vykonávajúcimi priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť zaradenými v
10. platovej triede pred účinnosťou zákona č. 317/2009 Z.z., že táto sa vzťahovala len na pedagogických

zamestnancov vykonávajúcich priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, nie na dovolateľa ako školského
psychológa. Nesprávnosť právneho názoru odvolacieho súdu v tejto otázke dovolateľ odvodil z
vymedzeného osobného rozsahu právnej úpravy vyhlášky, z ktorej jednoznačne vyplýva, že právna
úprava organizácie, obsahu a spôsobu vykonávania kvalifikačných skúšok pedagogických pracovníkov
platila nielen pre pedagogických zamestnancov škôl ale aj pre zamestnancov školských zariadení, ktorí

nevykonávali priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, poukazujúc na ust. § 1 písm. a/ a b/ vyhlášky č.
41/1996 Z.z., ktorá bola prijatá za platnosti a účinnosti zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a
stredných škôl (školský zákon)., ktorý bol zrušený zákonom č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní
(školský zákon), (ďalej len „zákon č. 245/2008 Z.z.“), pričom vo svojich ustanoveniach neprevzal
právnu definíciu pedagogických zamestnancov uvedenú v ust. § 50 ods. 1 a 2. zákona č. 29/1984

Zb. Dovolateľ uviedol, že ako školský psychológ, vykonávajúci obdobnú činnosť podľa osobitných
právnych predpisov, bol podľa skoršej právnej úpravy považovaný za pedagogického zamestnanca a
preto podľa vyhlášky mohol vykonať II. kvalifikačnú skúšku. Skutočnosť, že vyhláška. sa vzťahovala
aj na tých zamestnancov, ktorí vykonávali odbornú činnosť podľa osobitných predpisov je, podľa
žalobcu, možné odvodiť aj z čl. XIII prílohy vyhlášky, v ktorej je obsiahnutá právna úprava podmienok

požadovaného vzdelania pedagogických zamestnancov aj pre zamestnancov špeciálnopedagogického
poradenstva, ktoré patrí do sústavy školských zariadení a vykonáva odborné činnosti špecifikované v
ust. § 133 zákona č. 245/2008 Z.z., na čo odvolací súd po ustálení svojho záveru o tom, že táto sa
vzťahovala len na pedagogických zamestnancov vykonávajúcich priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť,
nie na dovolateľa ako školského psychológa, sa už ďalej nezaoberal s právne významnou otázkou pre

rozhodnutie vo veci samej a to, že v týchto zariadeniach pedagogickí zamestnanci vykonávajúci priamu
výchovno-vzdelávaciu činnosť nikdy nepracovali. Z hľadiska uplatnenia nároku na peňažné plnenie, po
nadobudnutí účinnosti zákona č. 317/2009 Z. z. mal byť dovolateľ správne zaradený do kariérového
stupňa odborný zamestnanec s II. atestáciou v súlade s ust. § 27 ods. 6 v nadväznosti na ust. § 61 ods. 1
a ods. 8 zákona č. 317/2009 Z. z. v 12. platovej triede z dôvodu, že pred nadobudnutím účinnosti zákona

dňa 1. novembra 2009, vtedy platné a účinné právne predpisy SR, explicitne neobsahovali právnu
úpravu kategórie odborný zamestnanec. Na základe uvedeného, keď právna úprava pedagogických
zamestnancov bola nejednoznačná, pripúšťajúca možnosť rôzneho výkladu a bola obsiahnutá vo
viacerých samostatných právnych predpisoch, bez zohľadnenia ich vzájomného prepojenia, nie je
možné bez akýchkoľvek pochybností dospieť k záveru, že na dovolateľa, ako školského psychológa, sa

nevzťahovala vyhláška č. 41/1996 Zb.

3.2. Dovolateľ ďalej namietal i nesprávne právne posúdenie otázky možnosti aplikácie ust. § 61 ods.
8 zákona č. 317/2009 Z. z. aj na odborných zamestnancov s poukazom na text odseku 9 ust. § 61cit. zákona, ktorý odkazuje na odborného zamestnanca podľa odsekov 7. a 8., aj keď tieto kategóriu
odborného zamestnanca výslovne neuvádzajú. Dovolateľ uviedol, že pre posúdenie nároku dovolateľa
na zaradenie do 12. platovej triedy a teda na doplatenie rozdielu funkčného platu medzi 11. a 12.

platovou triedou uplatneného v tomto súdnom konaní je právne významný osobný rozsah pôsobnosti
prechodných ustanovení uvedených v § 61 ods. 8 a ods. 9 zákona č. 317/2009 Z.z.. Podľa názoru
dovolateľa je zrejmé, že prechodné ustanovenia § 61 ods. 7, ods. 8 a ods. 9 zákona č. 317/2009
Z.z. nie sú jednoznačné ak v závislosti od použitia všeobecných metód interpretácie práva je možné
dospieť k ich protichodnému výkladu v zásadnej právnej otázke pôsobnosti prechodných ustanovení

na zákonom vymedzený okruh subjektov práva, ktorým zákon poskytuje právnu ochranu splnenia
podmienky kvalifikačných predpokladov podľa novej právnej úpravy uznaním I. a II. kvalifikačnej skúšky
vykonanej v zmysle skoršej právnej úpravy, čo vedie k záveru, že dotknuté ustanovenia zákona sa
vzťahujú aj na odborných zamestnancov podľa novej právnej úpravy. Dovolateľ mal za to, že odvolací
súd nemohol odoprieť ochranu práva dovolateľa na doplatenie rozdielu medzi 11. a 12. platovou triedou,
nakoľko v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v

prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti
niet pochybností, je potrebné uprednostniť výklad ratione legis pred doslovným gramatickým výkladom,
čovyplývazozáverovÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyvyslovenýchvnálezesp.zn.III.ÚS70/2010
z 1. novembra 2010 a v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008. S poukazom na vyššie uvedené
dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v

stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie
vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§
428 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť, pretože je nedôvodné.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

7.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.

8. V prejednávanej veci dovolateľ odôvodnil dovolanie jediným dovolacím dôvodom, a to nesprávnym
právnym posúdením veci odvolacím súdom, keď v ňom vymedzil nielen to, ktoré právne posúdenie
veci pokladá za nesprávne (označením právnej otázky, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie

odvolacieho súdu i jemu predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie), ale aj to, v čom ním
namietaná nesprávnosť spočíva (v nesprávnej aplikácii práva na zistený skutkový stav) Dovolateľ
vyvodzuje prípustnosť podaného dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.

9. V danom prípade dovolateľ zákonu zodpovedajúcim spôsobom vymedzil dve právne otázky: A/ či

sa na žalobcu, ktorý je školským psychológom, pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 317/2009 Z.z.
vzťahovala vyhláška č. 41/1996 Zb. pre účely aplikácie ust. § 61 ods. 1 a 8 zákona č. 317/2009 Z. z.,
a B/ či ust. § 61 ods. 8 zákona č. 317/2009 Z. z. je možné aplikovať aj na odborných zamestnancov
s poukazom na text ust. § 61 ods. 9 citovaného zákona, ktorý odkazuje na odborného zamestnanca
podľa ust. § 61 ods. 7 a 8 zákona č. 317/2009 Z. z., aj keď tieto kategóriu odborného zamestnanca

výslovne neuvádzajú.

10. Dovolací súd po zistení, že v tejto časti sú splnené všetky podmienky dovolacieho konania, vrátane
odôvodnenia dovolania prípustným dovolacím dôvodom a jeho riadneho vymedzenia jasným, určitým azrozumiteľným spôsobom (3Cdo/100/2019 z 24.9.2020) pristúpil k skúmaniu predpokladov prípustnosti
dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že tieto sú splnené.

11. Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalobca vyčíta odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie
právnych otázok (§ 432 ods. 1 CSP), ktoré pokladá z hľadiska predmetu žaloby za rozhodujúce.
Rozhodnutie odvolacieho súdu, rovnako aj prvoinštančné rozhodnutie záviselo od dovolateľom
vymedzenej právnej otázky, či 1/ ako školský psychológ mohol absolvovať II. kvalifikačnú skúšku podľa
vyhlášky č. 41/1996 Zb. a 2/ následne mu táto má byť uznaná za II. atestáciu na základe § 61 ods.

8 zákona č. 317/2009 Z. z., pričom obe otázky v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli
vyriešené (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP).

12. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ vyčíta odvolaciemu súdu, že obe právne otázky posúdil
opačne a v konečnom dôsledku nepripustil právny názor, podľa ktorého má byť žalobca v rozhodnom
čase zaradený do 12. platovej triedy od 1.1.2012 s vyšším mesačným funkčným platom.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery
a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne

ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Dovolací súd konštatuje, že o zaradení štátnych zamestnancov alebo verejných zamestnancov do
príslušných platových tried a o výške ich platov rozhoduje služobný úrad, resp. zamestnávateľ. V spore
o zaplatenie nedoplatku platu uvedených zamestnancov je však súd oprávnený preskúmať správnosť

zaradenia štátnych a verejných zamestnancov do konkrétnej platovej triedy, platového stupňa, tarifného
platu a funkčného platu, ako prejudiciálnej otázky (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu, sp. zn.
3Cdo/31/2008 z 26.2.2009, sp. zn. 9Cdo/72/2020 z 1.7.2020)

15. Predmetom súdneho sporu je tak, ako ho vymedzil žalobca, nedoplatok na plate odborného

zamestnanca v školstve (školského psychológa) za obdobie od 1.1.2012 do spísania žaloby (rok
2015) v sume 3.901,50 eur s príslušenstvom. Nedoplatok na plate mal žalobcovi vzniknúť nesprávnym
zaradením do platovej triedy a rozdielom predstavujúcim sumu tarifného platu v 11. platovej triede a
sumu tarifného platu v 12. platovej triede.

16. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že dovolateľ napáda nesprávne zaradenie do 11. platovej
triedy (namiesto ním žiadanej 12. platovej triedy) ku dňu 1.11.2009 v súvislosti s nadobudnutím účinnosti
zákona č. 317/2009 Z.z.

17.Dovolacísúdkonštatuje,žeodvolacísúd(vzhodesprvoinštančnýmsúdom)vtejtosúvislostipodobril

prieskumu žalobcom uvádzané prechodné ustanovenia § 61 zákona č. 317/2009 Z. z. a vyhlášku č.
41/1996 Z.z. a nadväzujúceho správneho zaradenia odborného zamestnanca do príslušnej platovej
triedy aj na základe posudzovania kvalifikačných skúšok a ich následné uznávanie za atestácie (§ 61
ods. 7, 8 a 11 zákona č. 317/2009 Z. z). Nesprávne právne posúdenie má podľa dovolateľa spočívať v
tom, že súd síce aplikoval na danú vec správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, resp. zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

18. Dovolateľ na ním požadované zaradenie do kariérového stupňa odborný zamestnanec s II.
atestáciou podľa § 27 ods. 6 v nadväznosti na § 61 ods. 1 a ods. 8 zákona č. 317/2009 Z. z.
uvádza osvedčenie o II. kvalifikačnej skúške zo dňa 12.6.2009 vykonanej podľa § 6 a § 7 vyhlášky

č. 41/1996 Zb. Vykonaná II. kvalifikačná skúška mu mala byť ako odbornému zamestnancovi uznaná
podľa prechodného ustanovenia § 61 ods. 8 zákona č. 317/2009 Z. z., tzn. má byť považovaný za
odborného zamestnanca s II. atestáciou napriek skutočnosti, že ust. § 61 ods. 8 zákona č. 317/2009 Z.
z. sa odvoláva výslovne iba na pedagogických zamestnancov. Právny názor, podľa ktorého ustanovenie
§ 61 ods. 8 zákona č. 317/2009 Z. z. je potrebné vztiahnuť aj na odborných zamestnancov, má podľa

dovolateľa oporu aj v nadväzujúcom ustanovení § 61 ods. 9 zákona č. 317/2009 Z. z.

19. Podľa názoru najvyššieho súdu správne ustálenie výkladu a následnej aplikácie prechodných
ustanovení zákona č. 317/2009 Z. z. v spojení s vykonaním kvalifikačných skúšok podľa vyhlášky č.41/1996 Zb. odvolacím súdom, vyžaduje preskúmanie a porovnanie jednotlivých právnych úprav s
prihliadnutím na ich účel a samotné znenie.

20. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odvolací (aj prvoinštatnčný) súd poukazujú na uznávanie
kvalifikačných skúšok za atestácie podľa §§ 61 ods. 7 a 8 zákona č. 317/2009 Z. z. výslovne len pri
pedagogických zamestnancoch, tzn. vykonávanie kvalifikačných skúšok podľa vyhlášky č. 41/1996 Zb.
bolo umožnené iba pedagogickým zamestnancom (§ 1, § 6 ods. 2 vyhlášky č. 41/1996 Zb.), pričom
žalobca ako školský psychológ, zamestnanec Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a

prevencie, takýmto pedagogickým zamestnancom, podľa vykonaného dokazovania prvostupňovým
súdom nebol a nevykonával priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť v školách podľa § 3 ods. 1 vyhlášky
č. 41/1996 Zb. Je nepochybné, že kvalifikačnú skúšku mohol vykonať pedagogický zamestnanec s päť,
resp. desať ročnou pedagogickou praxou (§ 6 ods. 2), pričom na účely kvalifikačnej skúšky bola táto
podmienená výslovne pedagogickou pracou ako priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou v školách
(§ 3 ods. 1 vyhlášky č. 41/1996 Zb.). K námietke dovolateľa, že príloha vyhlášky č. 41/1996 Zb. sa

vzťahuje aj na zamestnancov, ktorí vykonávali odbornú činnosť podľa osobitných predpisov (a mimo
škôl) najvyšší súd poukazuje, že táto je relevantná pre podmienky odbornej a pedagogickej spôsobilosti
pedagogických zamestnancov (§ 1 ods. 1 v spojení s § 4 vyhlášky č. 41/1996 Zb.) a nie je relevantná
pre organizáciu, obsah a spôsob vykonávania kvalifikačných skúšok pedagogických zamestnancov (§
1 ods. 2 v spojení s §§ 6 až 9 vyhlášky č. 41/1996 Zb.). Takýto výslovný dvojaký (a samostatný)

účel vyhlášky č. 41/1996 Zb. vyplýva jednoznačne z jej úvodného ustanovenia (§ 1), vrátane jej
systematiky (prvá a druhá časť), ako aj jednotlivo z vyššie citovaných právnych noriem. Dovolací súd
konštatuje, že právne posúdenie uplatnenia druhej časti vyhlášky č. 41/1996 Zb. (kvalifikačné skúšky
pedagogických zamestnancov) odvolacím súdom vo vzťahu k žalobcovi je zákonné a odôvodnené. Oba
súdy v prvoinštančom aj odvolacom konaní tak správne dospeli k záveru, že na školského psychológa,

ktorý nevykonával stanovené obdobie priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť v školách, sa nevzťahovala
úprava pre organizáciu, obsah a spôsob vykonávania kvalifikačných skúšok podľa vyhlášky č. 41/1996
Zb.

21. Následné uznávanie kvalifikačných skúšok v zmysle § 61 ods. 7 a 8 zákona č. 317/2009 Z. z. má

dopad najmä na námietky dovolateľa, ktoré smerujú k požiadavke „právnej ochrany uznania vzdelania
pedagogických zamestnancov, ktoré dosiahli pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 317/2009 Z. z. ako
odborní zamestnanci“, ako aj na následný neakceptovateľný jazykový výklad § 61 ods. 7 a 8 zákona č.
317/2009 Z. z., ktorý má podľa dovolateľa „diskriminačný dopad“.

22. Najvyšší súd poukazuje, že rozhodujúca vo vzťahu k nároku žalobcu je druhá právna otázka, ktorú v
podanomdovolanívzniesol,tzn.jeho(ne)správnezaradeniedopríslušnejplatovejtriedy.Medzistranami
sporu bolo nepochybné, že s účinnosťou od 1. novembra 2009 je nutné zaradenie do príslušnej platovej
triedy posudzovať podľa zákona č. 317/2009 Z. z.

23. Podľa § 27 ods. 8 zákona č. 317/2009 Z. z. po zaradení pedagogického zamestnanca a odborného
zamestnanca do príslušného kariérového stupňa mu zamestnávateľ prizná mzdu alebo plat podľa
osobitného predpisu.

24. Podľa § 26 zákona č. 317/2009 Z. z. kariérový systém je súbor pravidiel ustanovených na zaradenie

pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca do kariérového stupňa a na kariérovú
pozíciu.

25. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 317/2009 Z. z. kariérový stupeň vyjadruje mieru preukázaného
osvojenia si profesijných kompetencií a náročnosť vykonávania pedagogickej činnosti pedagogickým

zamestnancom a náročnosť vykonávania odbornej činnosti odborným zamestnancom.

26. Najvyšší súd vo vzťahu k citovaným ustanoveniam zákona č. 317/2009 Z. z. dodáva, že nová
právna úprava predstavuje nielen podľa samotného jej znenia, ale aj účelu vyjadrenom v dôvodovej
správe (pripojená k vládnemu návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, doručený Národnej rade SR dňa 2.3.2009, parlamentná tlač 958) „zásadné zmeny
v systéme odmeňovania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v nadväznosti na
kontinuálne vzdelávanie týchto skupín zamestnancov, ktoré sa uplatnia v novelizovanom zákone č.
553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého novela sa predkladá ako čl. III
návrhu tohto zákona“. Zákonodarca podľa všeobecnej časti dôvodovej správy predstavil „komplexnú
reformu aj postavenia, profesijného rozvoja a kariérového rastu pedagogických zamestnancov a

odborných zamestnancov škôl, školských zariadení a ostatných zariadení“. Dôvody uvedenej zásadnej
zmeny, resp. komplexnej reformy spočívajú podľa zákonodarcu aj v existencii „neustále sa zvyšujúcich
požiadaviek na výkon pedagogických zamestnancov“, čo si „vyžaduje nové profesijné kompetencie“. V
súlade s uvedenými východiskami najvyšší súd uzatvára, že prijatím zákona č. 317/2009 Z.z. zásadným
spôsobom zmenil systém odmeňovania pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, tzn.

nový systém je nutné interpretovať a aplikovať s prihliadnutím na vyššie citovaný účel a samotné znenie
relevantných právnych noriem.

27. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 317/2009 Z. z. sú predpoklady na výkon pedagogickej činnosti a na výkon
odbornej činnosti: a/ kvalifikačné predpoklady, ak tento zákon neustanovuje inak, b/ bezúhonnosť, c/
zdravotná spôsobilosť, d/ ovládanie štátneho jazyka, ak tento zákon neustanovuje inak, e/ poverenie

podľa vnútorných predpisov príslušnej registrovanej cirkvi alebo príslušnej náboženskej spoločnosti na
vyučovanie predmetu náboženstvo alebo predmetu náboženská výchova.

28. Podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zákona č. 317/2009 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon
pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti získanie profesijných kompetencií absolvovaním

študijného programu alebo vzdelávacieho programu v požadovanom študijnom odbore poskytujúcom
požadovaný stupeň vzdelania.

29. Podľa § 12 zákona č. 317/2009 Z. z. pedagogickí zamestnanci sa členia na tieto kategórie: a/ učiteľ,
b/ majster odbornej výchovy, c/ vychovávateľ, d/ pedagogický asistent, e/ zahraničný lektor, f/ tréner

športovej školy a tréner športovej triedy, g/ korepetítor.

30. Podľa § 19 zákona č. 317/2009 Z. z. odborní zamestnanci sa členia na tieto kategórie: a/ psychológ,
školský psychológ, b/ školský logopéd, c/ špeciálny pedagóg, školský špeciálny pedagóg, terénny
špeciálny pedagóg, d/ liečebný pedagóg, e/ sociálny pedagóg.

31. Zákon č. 317/2009 Z. z. tiež vymedzuje pracovnú náplň psychológa a školského psychológa, ktorú
definuje ako taxatívny zoznam „odborných činností“ (§ 20 zákona).

32. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 317/2009 Z. z. je profesijný rozvoj proces prehlbovania, zdokonaľovania

a rozširovania kvalifikácie a profesijných kompetencií v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami,
spoločenskými potrebami a požiadavkami na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti.
Profesijný rozvoj sa v kariérovom systéme uskutočňuje podľa § 25 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z.
prostredníctvom a/ kontinuálneho vzdelávania, b/ tvorivých aktivít súvisiacich s výkonom pedagogickej
činnosti alebo odborných činností, c/ sebavzdelávania.

33. Podľa § 27 ods. 5 zákona č. 317/2009 Z. z. pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec sa
zaradídokariérovéhostupňapedagogickýzamestnanecsprvouatestácioualeboodbornýzamestnanec
s prvou atestáciou, ak vykonal a/ prvú atestáciu pre príslušný stupeň požadovaného vzdelania a
príslušnú kategóriu pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca, do ktorej je zaradený,

alebo b/ druhú atestáciu pre inú kategóriu ako tú, v ktorej je zaradený. Do kariérového stupňa
pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou sa zaradí aj pedagogický zamestnanec, ktorý má
najmenej tri roky pedagogickej praxe a získal tretí stupeň vysokoškolského vzdelania v odbore
súvisiacomsvýkonomjehopedagogickejčinnosti.Dokariérovéhostupňaodbornýzamestnanecsprvou
atestáciou sa zaradí aj odborný zamestnanec, ktorý má najmenej tri roky odbornej praxe a získal tretí

stupeň vysokoškolského vzdelania v odbore súvisiacom s výkonom jeho odbornej činnosti.

34. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 317/2009 Z. z. je atestácia na účely tohto zákona overenie
získaných kompetencií vymedzených profesijným štandardom pre príslušnú kategóriu a podkategóriu
pedagogického zamestnanca a príslušnú kategóriu odborného zamestnanca, ktorí ich získali

kontinuálnym vzdelávaním, sebavzdelávaním a výkonom pedagogickej činnosti alebo výkonom
odborných činností.35. Podľa § 49 ods. 7 zákona č. 317/2009 Z. z. vykonaná atestácia platí len pre príslušnú kategóriu alebo
podkategóriu a príslušný stupeň vzdelania a odbor vzdelania pedagogického zamestnanca, v ktorom
atestáciu vykonal. Vykonaná atestácia platí len pre príslušnú kategóriu a príslušný odbor vzdelania

odborného zamestnanca, v ktorom atestáciu vykonal. Vykonaná atestácia v niektorej z podkategórií
učiteľa podľa § 13 platí ku každej podkategórii učiteľa, na výkon ktorej učiteľ spĺňa kvalifikačné
predpoklady.

36. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalobca bol od účinnosti zákona č. 317/2009 Z.

z. zaradený do kariérového stupňa odborný zamestnanec s I. atestáciou podľa § 27 ods. 5 citovaného
zákona,pričompodľajehoargumentáciemalbyťzaradenýdokariérovéhostupňaodbornýzamestnanec
s II. atestáciou podľa § 27 ods. 6 v nadväznosti na § 61 ods. 1 a ods. 8 zákona č. 317/2009 Z. z. v 12.
platovejtriedezdôvodusplneniapodmienokprezaradeniedokariérovéhostupňaodbornýzamestnanec
s II. atestáciou, čo preukázal osvedčením o II. kvalifikačnej skúške zo dňa 12.6.2009 vykonanej na
základe vyhlášky č. 41/1996 Zb. Žalobca argumentoval, že ak „vykonal I. a II. kvalifikačnú skúšku podľa

predpisovúčinnýchdo1.11.2009vtematickomokruhuurčenompreoblasťodbornýchzamestnancov,od
1.11.2009malbyťvzmyslenovejprávnejúpravypovažovanýzaodbornéhozamestnancasII.atestáciou
podľa § 49 ods. 7 zákona č. 317/2009 Z. z.“

37. Odvolací súd (v zhode s prvoinštančným súdom) následne odmietol taký výklad § 61 ods. 1 a ods. 8

zákona č. 317/2009 Z. z. ktorý by uznal žalobcovi, ako odbornému zamestnancovi I. kvalifikačnú skúšku
aj II. kvalifikačnú skúšku, resp. ich náhradu, za II. atestáciu.

38. Dovolací súd v tejto súvislosti zistil, že prechodné ustanovenia § 61 zákona č. 317/2009 Z.
z. zahŕňajú riešenie viacerých, na sebe nezávislých situácií, v súvislosti s reformou postavenia a

kariérového rastu pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, ktorú nová právna úprava
účinná od 1.11.2009 zavádzala. Z jazykového výkladu § 61 ods. 7 a 8 zákona č. 317/2009 Z. z. je
zrejmé, že pedagogická prax a vykonanie I. a II. kvalifikačnej skúšky (resp. získanie ich náhrady)
sa týka iba pedagogických zamestnancov. Podmienky pedagogickej praxe a oboch kvalifikačných
skúšok sú kumulatívne. Zákon č. 317/2009 Z. z. rozlišuje medzi pedagogickou praxou pedagogického

zamestnanca a odbornou praxou odborného zamestnanca (napr. § 27 ods. 6 , § 43 ods. 5 zákona).
Aj keď nová právna úprava legálnu definíciu pedagogickej praxe a odbornej praxe nezakotvila, je
nutné podporne vychádzať zo znenia ustanovení §§ 1, 2, 3 a 4 zákona č. 317/2009 Z. z. Na tomto
základe pedagogickú, resp. odbornú prax predstavuje určitá dĺžka pedagogickej činnosti pedagogického
zamestnanca alebo výkon odbornej činnosti odborného zamestnanca (§ 1 ods. 1 písm. b/, e/ a f/

zákona č. 317/2009 Z. z.). V naznačenom smere by tak podľa žalobcu mohol § 61 ods. 7 a 8 zákona
č. 317/2009 Z. z. zahŕňať nielen automatické uznávanie pedagogickej praxe, ale aj odbornej praxe
(porovnaj tiež § 3 vyhlášky č. 41/1996 Zb.). Dovolací súd pripomína, že podľa vyhlášky č. 41/1996
Zb. mohol kvalifikačnú skúšku vykonať iba pedagogický zamestnanec s päť, resp. desať ročnou
pedagogickou praxou (§ 6 ods. 2), pričom na účely kvalifikačnej skúšky bola táto podmienená výslovne

pedagogickou prácou ako priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou v školách (§ 3 ods. 1 vyhlášky č.
41/1996 Zb.). Keďže zákonodarca nezakotvil právo na vykonanie kvalifikačnej skúšky podľa právnych
predpisov účinných do 1.11.2009 u iných, než pedagogických zamestnancov s pedagogickou praxou,
zámerne na posudzovanie kvalifikačných skúšok podľa novej právnej úpravy (§ 61 ods. 7 a 8 zákona č.
317/2009 Z. z.) rieši otázku ich ďalšieho posudzovania a uznávania výlučne a jedine u pedagogických

zamestnancov. Z uvedeného vyplýva, že nie je možný taký výklad § 61 ods. 7 a 8 zákona č. 317/2009 Z.
z., ktorý by sa rozšíril aj na odborných zamestnancov, teda automatické uznávanie aj odbornej praxe u
odborných zamestnancov, ako výnimku z postupu podľa § 27 ods. 6 zákona č. 317/2009 Z. z. Zo znenia
príslušných noriem zákona č. 317/2009 Z.z. vyplýva striktné terminologické a obsahové rozlišovanie
pedagogickej praxe pedagogických zamestnancov a odbornej praxe odborných zamestnancov a to

vrátane ich zaraďovania do kariérových stupňov (porovnaj najmä znenie § 27 ods. 5 a 6), ktorá každá
má samostatnú náročnosť (§ 27 ods. 1). V tomto zmysle tvrdenie žalobcu o diskriminačnom dopade §
61 ods. 7 a 8 zákona č. 317/2009 Z. z. nemá logický základ, keďže pedagogické činnosti pedagogických
zamestnancov a vykonávanie odbornej činnosti odborných zamestnancov sú samostatné a majú v
nadväznosti na plnenie rôznych kvalifikačných predpokladov odlišný právny režim.

39. Dovolací súd dodáva, že následné ust. § 61 ods. 9 zákona č. 317/2009 Z. z. naviac nie je
obsahovo prepojené s predchádzajúcimi odsekmi 7 a 8, tzn. netýka sa posudzovania kvalifikačných
skúšok a atestácií (aj podľa dôvodovej správy rieši zaradenie začínajúcich zamestnancov do kariérovýchstupňov samostatný pedagogický zamestnanec alebo samostatný odborný zamestnanec). Aj ďalšie
prechodné ustanovenia § 61 zákona č. 317/2009 Z. z. dôsledne rozlišujú prechodnú úpravu vo vzťahu
k pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom (tzn. konkrétny vzťah sa týka buď oboch

kategórií spoločne, alebo výlučne jednej z nich, pričom toto terminologické rozlišovanie je zámerné).
Odvolací súd sa tak nedopustil nesprávneho právneho posúdenia ani v rámci druhej otázky, ktorú
sformuloval dovolateľ.

40. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné,

a preto ho zamietol podľa § 448 CSP.

41. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP vznikol voči
žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. V dovolacom konaní ale
žalovanému reálne žiadne trovy konania nevznikli, preto mu dovolací súd náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal (§ 453 ods. 1 CSP).

42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.