Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/15/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116228698
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5116228698.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky: L. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. C. XXX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Jana Košová, so sídlom Žilina,
J. Milca 11, IČO: 51 058 472, proti odporcovi: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. M. L., N. XXXX/XX/
XX, o zaplatenie príspevku na výživu nevydatej matke, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 2Pc/15/2016-111 zo dňa 14. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II. a IV. p o t v r d z u j e .

Vo výroku III. odvolaním nenapadnutom ostáva rozsudok n e d o t k n u t ý .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť príspevok na
výživu a úhradu nákladov nevydatej matke od narodenia dieťaťa, t. j. od XX.XX.XXXX mesačne vo výške
100,- eur. Splatné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do 24.05.2018 v sume 2.400,- eur povolil súd
splácať žalovanému v mesačných splátkach po 300,- eur vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k
rukám žalobkyne. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil a o trovách rozhodol tak, že žiadnemu nárok

na ich náhradu nepriznáva.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil súd s poukazom na ust. § 74 Zákona o rodine, pričom konštatoval, že
navrhovateľke sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn M. P.. Podľa rodného listu otcom dieťaťa je odporca.
Rodičia dieťaťa spolu nežijú. Po zistení majetkových pomerov účastníkov a vykonanom dokazovaní
súd dospel k záveru, že v rozhodnom období navrhovateľka mala znížený príjem, keď v období
šiestich mesiacov po pôrode poberala materský príspevok v priemere okolo 300,- eur mesačne, neskôr
rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, resp. v roku 2018 vo výške 214,70 eur. Jej príjem v súvislosti

s pôrodom sa znížil, keď dovtedy pracovala ako knihovníčka v mestskej knižnici s platom okolo 460,-
eur mesačne. Odporca pred súdom uviedol, že v čase rozhodovania súdu pracuje v Nemecku. Súd na
základe takto zisteného skutkového stavu považoval za primerané stanoviť príspevok vo výške 100,-
eur mesačne po dobu dvoch rokov v súlade s ust. § 74 Zákona o rodine.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Žiadal rozsudok ako
vecne nesprávny zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. ako predčasne vydaný zrušiť. Uviedol, že na jeho

majetok bol pod OS ZA č. 70Dk/24/2018 vyhlásený konkurz, ktorý skončil dňom 12.05.2018, kedy bol
konkurz zrušený. V doplnení odvolania uviedol, že namieta porušenie ust. § 75 Zákona o rodine, keď
výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Súd mal prihliadnuť na to, že
prekonal osobný bankrot, vychádzať z majetkových pomerov v čase vyživovacej povinnosti, a teda ajz dlhov a platobnej neschopnosti v tom čase. Priznaním výživného matke sa dostáva do neschopnosti
platiť výživné na maloleté deti. Celkový mesačný nepravidelný príjem je menší, ako výdavky na výživné
pre matku. Toto je šikanózne, úžernícke a nemorálne v hrubom rozpore so zákonom. Nehovoriac

o povinnosti otca SZČO platiť odvody do ZP a SP. Namietal tiež porušenie § 77 Zákona o rodine,
podľa ktorého právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho
konania. Súd výživné nezákonne priznal pred začatím súdneho konania. Preventívne vzniesol námietku
premlčania proti všetkým nárokom uplatneným žalobkyňou a rovnako zánik nároku osobným bankrotom
v roku 2018. Poukázal tiež na exekúcie, ktoré sú vedené voči jeho osobe.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že príspevok
na výživu je novou pohľadávkou, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, pokiaľ rozsudok nadobudne
právoplatnosť. Má za to, že súd pri rozhodovaní zohľadnil všetky právne a skutkové okolnosti a nemyslí
si, že by žalovaného zaviazal na plnenie, ktoré by bolo z jej strany premrštené a neopodstatnené. Pokiaľ
súd poukazoval na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, v tomto prípade súd rozhodoval podľa § 74 ods.

1 a nasl. Zákona o rodine. Tiež sa nezhodla s tvrdením aplikovať ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine,
pretože na tento prípad sa uvedené zákonné ustanovenie nevzťahuje. Doba príspevku je ohraničená na
obdobie najviac dvoch rokov. Nárok matke na príspevok vzniká najneskôr odo dňa pôrodu a premlčí sa
uplynutím troch rokov. Dieťa sa narodilo XX.XX.XXXX a žaloba bola podaná 11.11.2016, teda v zákonom
stanovenej lehote. Vznesená námietka premlčania je tak neopodstatnená. Žiadala, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. K podanému vyjadreniu sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že on ako SZČO bol postihnutý núdzovým
stavom, poklesom príjmov v pandemickej situácii, na čo by mal súd prihliadnuť a zmeniť, resp. minimálne
znížiť uplatnené nároky. Tvrdenie, že rozsudkom vznikla nová pohľadávka po konkurze, je vecne

nesprávne,akzaniklaasúdjunesprávnejudikoval,nezohľadnilskutkovýstavmuznámyexoffo,nakoľko
súd rozhodol aj o jeho konkurze a ustanovoval správcu na konania v osobnom bankrote. Uviedol, že
rovnako je irelevantné, koľko má ako SZČO na hodinu, keď je podstatné, kde pracuje, aké má náklady k
získaniu tohto príjmu a rovnako, koľko hodín odpracuje. Poukázal, že rozhodnutie je nedostatočne alebo
vnútorne rozporne odôvodnené, čím bolo porušené jeho právo na riadny súdny proces.

5. K podanému vyjadreniu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že podľa jej zistení odvolateľ
neuhradil súdny poplatok, preto navrhla, aby odvolacie konanie súd zastavil.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 a § 66 CMP a

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil. Vo výroku III. odvolaním nenapadnutom ostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

7. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, ako aj zo

spisovéhomateriálu,preskúmavanéhorozsudku,pričomvychádzalzoskutkovéhostavutak,akohozistil
súd prvej inštancie. Je nepochybné, že predmetom konania bol príspevok na úhradu výživy nevydatej
matke a príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. V tomto prípade súd
aplikoval ust. § 74 Zákona o rodine, v zmysle ktorého podľa ods. 1 otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa
nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke

primeranenaúhradujejvýživyaposkytnúťjejpríspevoknaúhradunákladovspojenýchstehotenstvoma
pôrodom.Podľaods.3právožiadaťpríspevoknaúhradunákladovspojenýchstehotenstvomapôrodom
podľa ods. 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

8. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenia súd prvej inštancie správne aplikoval na zistený skutkový

stav toto zákonné ustanovenie, pričom vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre
posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým
a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a na ktoré v zmysle ust. §
387 ods. 2 CSP poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom
uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky

vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220
CSP zdôvodnil. Argument odvolateľa, že rozhodnutie nie je riadnym spôsobom odôvodnené, tak nie je
dôvodný. Čo sa týka výšky príspevku, tu súd vychádzal opäť zo zisteného skutkového stavu, najmäz výpovede samotného odporcu ohľadom jeho možností a schopností a momentálneho pracovného
zaradenia. Posudzoval tiež zmenšenie príjmu v súvislosti s tehotenstvom a s pôrodom u navrhovateľky,
keď pred pôrodom táto pracovala ako knihovníčka s príjmom okolo 460,- eur mesačne, po pôrode jej

príjem klesol a predstavoval len rodičovský príspevok. Vzhľadom na zistené skutočnosti suma 100,-
eur mesačne ako príspevok na náklady slobodnej matky sa zdá aj odvolaciemu súdu ako primeraný
vzhľadom k možnostiam a schopnostiam navrhovateľky a najmä odporcu. Čo sa týka samotného
konkurzu, na ktorý poukazoval odporca, tento bol vyhlásený dňa 14.02.2018, pričom následne po
zistení, že neexistuje majetok, ktorý by podliehal konkurznej podstate úpadcu, bol konkurz zrušený

a ukončený, a to zverejnením v Registri úpadcov dňa 11.05.2018. Pohľadávka, ktorú priznalo súdne
rozhodnutie, vznikla tak až po ukončení konkurzu, nakoľko táto medzi účastníkmi bola sporná a až
súd musel rozhodnúť o tom, či príspevok navrhovateľke prináleží a v akej výške. V tomto prípade
až po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, pokiaľ nebude pohľadávka dobrovoľne
uhradená, je možné ju vymáhať. Vyhlásenie konkurzu, tak na takúto pohľadávku, už nemôže mať vplyv.
Vznikla totiž až po ukončení konkurzu. Pokiaľ poukazoval odvolateľ na to, že výživné bolo priznané

odo dňa pôrodu, čo nie je v súlade s ust. § 77 Zákona o rodine, súd konštatuje, že v tomto prípade
ust. § 74 je osobitným ustanovením, ktoré upravuje nároky nevydatej matke súvisiace s tehotenstvom
a pôrodom. Osobitne je upravený vznik nároku (jeho začiatok), doba nároku, po ktorú príspevok možno
priznať a tiež osobitné je ustanovenie o premlčaní. Pasívne legitimovaný je otec dieťaťa (odporca),
pričom otcovstvo mal súd preukázané z rodného listu. Aktívnu legitimáciu má matka (navrhovateľka) a

zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu je dané kritériom primeranosti. Pokiaľ pre výživné
platí kogentné ustanovenie o jeho nepremlčateľnosti, v tomto prípade pre priznanie príspevku platí
všeobecná trojročná premlčacia doba a začiatok jej plynutia je daný dňom pôrodu. Doba poberania
príspevku je ohraničená lehotou dvoch rokov. Vzhľadom na tieto podmienky sa odvolací súd nestotožnil
ani s tým, že nárok je premlčaný tak, ako to v odvolaní uvádzal odvolateľ, resp. nesprávne priznaný od

pôrodu dieťaťa (nie od podania návrhu na určenie príspevku).

9. Pretože vo svojom odvolaní neuviedol odporca žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd
prvej inštancie, resp. ktoré preskúmaval odvolací súd, dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutých výrokoch je správny, a preto ho potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a konštatoval, že žiaden z účastníkov na náhradu trov odvolacieho konania
nemá nárok.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).