Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. apríl 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721010663
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8721010663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M.,

MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa
12.04.2023, v trestnej veci obžalovaného H. F. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods.
1, 4 Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo
dňa 09.11.2022, sp. zn. 5T/48/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovaný H. F., nar. XX.XX.XXXX F. - X. X., trvale
bytom Q., P. č XXX/XX, okr. F.,

j e v i n n ý, ž e

- ako konateľ obchodnej spoločnosti T. s.r.o., so sídlom X. XXX, XXX XX X., IČO: 44303335 a ako
osoba zodpovedná za riadne plnenie daňových povinností obchodnej spoločnosti T. s.r.o., vedomý si
svojej povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v úmysle skrátiť daň z pridanej
hodnoty a túto neuhradiť do štátneho rozpočtu, v daňových priznaniach obchodnej spoločnosti T. s.r.o. k
dani z pridanej hodnoty podaných v období od 27.02.2012 do 26.11.2012 príslušnému správcovi dane -
Daňovému úradu Prešov, pobočka Poprad neoprávnene a teda v rozpore s § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/
a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
uplatnil odpočítanie z pridanej hodnoty z faktúr vystavených dodávateľom obchodnou spoločnosťou F.

s.r.o., O. 7, XXX XX, W., IČO: XXXXXXXX, za dodané stavebné práce, ktoré však dodávateľ obchodná
spoločnosť F. s.r.o. reálne nedodala a teda v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti T. s.r.o. k dani z
pridanej hodnoty podanom dňa 27.02.2012 za zdaňovacie obdobie január 2012 uviedol vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 2.660,29 Eur a zároveň neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od
dodávateľa obchodnej spoločnosti F. s.r.o. č. 012012001 zo dňa 08.02.2012 na sumu 25.712,44 Eur a
DPH vo výške 5.142,49 Eur, č. 012012002 zo dňa 14.02.2012 na sumu 475.887,71 Eur a DPH vo výške
95.177,54 Eur a č. 012012003 zo dňa 14.02.2012 na sumu 232.501,50 Eur a DPH vo výške 46.500,30

Eur, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 vo výške 146.820,33
Eur, v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti T. s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa
26.03.2012 za zdaňovacie obdobie február 2012 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 971,70 Eur
a zároveň neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti
F. s.r.o. č. 012012007 zo dňa 12.03.2012 na sumu 183.867,20 Eur a DPH vo výške 36.773,44 Eur,
čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012 vo výške 36.773,44 Eur,
v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti T. s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa 25.04.2012

za zdaňovacie obdobie marec 2012 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.897,17 Eur a zároveň
neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti F. s.r.o. č.012012008 zo dňa 31.03.2012 na sumu 587.954,57 Eur a DPH vo výške 117.590,91 Eur, č. 012012009
zo dňa 31.03.2012 na sumu 14.347,20 Eur a DPH vo výške 2.869,44 Eur, čím takto skrátil daň z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012 vo výške 120.460,35 Eur, v daňovom priznaní obchodnej

spoločnosti T. s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa 25.05.2012 za zdaňovacie obdobie apríl
2012 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.987,78 Eur a zároveň neoprávnene odpočítal daň z
pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti F. s.r.o. č. 012012012 zo dňa 25.04.2012
na sumu 6.493,00 Eur a DPH vo výške 1.298,60 Eur, č. 012012013 zo dňa 30.04.2012 na sumu
99.390,80 Eur a DPH vo výške 19.878,16 Eur, č. 012012014 zo dňa 30.04.2012 na sumu 9.396,00

Eur a DPH vo výške 1.879,20 Eur, č. 012012015 zo dňa 30.04.2012 na sumu 382.887,00 Eur a DPH
vo výške 76.577,40 Eur, č. 012012016 zo dňa 30.04.2012 na sumu 1.989,00 Eur a DPH vo výške
397,80 Eur, č. 012012018 zo dňa 30.04.2012 na sumu 5.256,00 Eur a DPH vo výške 1.051,20 Eur,
čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vo výške 101.082,36 Eur, v
daňovom priznaní obchodnej spoločnosti T. s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa 25.06.2012
za zdaňovacie obdobie máj 2012 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 448,20 Eur a zároveň

neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti F. s.r.o. č.
012012019 zo dňa 31.05.2012 na sumu 9.240,00 Eur a DPH vo výške 1.848,00 Eur, č. 012012020 zo
dňa 31.05.2012 na sumu 10.395,00 Eur a DPH vo výške 2.079,00 Eur, č. 012012021 zo dňa 31.05.2012
na sumu 263.368,00 Eur a DPH vo výške 52.673,60 Eur, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2012 vo výške 56.600,60 Eur, v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti T.

s.r.o.kdanizpridanejhodnotypodanomdňa25.07.2012zazdaňovacieobdobiejún2012uviedolvlastnú
daňovú povinnosť vo výške 1.307,17 Eur a zároveň neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z
faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti F. s.r.o. č. 012012037 zo dňa 30.06.2012 na sumu 4.122,50
Eur a DPH vo výške 824,50 Eur, č. 012012036 zo dňa 30.06.2012 na sumu 8.450,64 Eur a DPH vo
výške 1.690,13 Eur, č. 012012035 zo dňa 30.06.2012 na sumu 11.358,00 Eur a DPH vo výške 2.271,60

Eur, č. 012012034 zo dňa 30.06.2012 na sumu 2.134,00 Eur a DPH vo výške 426,80 Eur, č. 012012033
zo dňa 30.06.2012 vo výške neoprávnene fakturovanej sumy 378.419,15 Eur s DPH vo výške 75.683,83
Eur, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 vo výške 80.896,86 Eur a
v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti T. s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa 26.11.2012
za zdaňovacie obdobie október 2012 si uplatnil nadmerný odpočet vo výške 342,14 Eur za súčasného

neoprávneného odpočítania dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti F.
s.r.o. č. 012012056 zo dňa 23.10.2012 vo výške neoprávnene fakturovanej sumy 340.362,90 Eur s DPH
vo výške 68.072,58 Eur, č. 012012057 zo dňa 23.10.2012 na sumu 2.831,00 € a DPH vo výške 566,20
€, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 vo výške 68.638,78
Eur, čím takto za zdaňovacie obdobia január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012,

jún 2012 a október 2012 neoprávnene ponížil daňovú povinnosť obchodnej spoločnosti T. s.r.o. na dani
z pridanej hodnoty za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia k dani z pridanej hodnoty, spolu vo výške
611.272,72 Eur a v tejto výške aj skrátil daň z pridanej hodnoty, ktorá tým nebola odvedená do štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky,

t e d a

vo veľkom rozsahu skrátil daň,

č í m s p á c h a l

zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Tr. zákona účinného od 01.10.2012.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 276 ods. 4 Tr. zákona, s použitím § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, v spojení
s § 39 ods. 1 Tr. zákona, trest odňatia slobody na 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 61 ods. 1, 2, 5 Tr. zákona účinného od 01.10.2012, trest zákazu činnosti výkonu štatutárneho
orgánu právnickej osoby na 6 (šesť) rokov.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 09.11.2022, sp. zn. 5T/48/2021 bol obžalovaný H. F.
uznaný za vinného zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Tr. zákona účinného do
30.09.2012, na tom skutkovom základe, že

- ako konateľ obchodnej spoločnosti T. s.r.o., so sídlom X. XXX, XXX XX X., IČO: XXXXXXXX a ako
osoba zodpovedná za riadne plnenie daňových povinností obchodnej spoločnosti T. s.r.o., vedomý si
svojej povinnosti vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v úmysle skrátiť daň z pridanej
hodnoty a túto neuhradiť do štátneho rozpočtu, v daňových priznaniach obchodnej spoločnosti T. s.r.o. k
dani z pridanej hodnoty podaných v období od 27.02.2012 do 26.11.2012 príslušnému správcovi dane -

Daňovému úradu Prešov, pobočka Poprad neoprávnene a teda v rozpore s § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/
a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
uplatnil odpočítanie z pridanej hodnoty z faktúr vystavených dodávateľom obchodnou spoločnosťou F.
s.r.o., O. 7, XXX XX, W., IČO: XXXXXXXX, za dodané stavebné práce, ktoré však dodávateľ obchodná
spoločnosť F. s.r.o. reálne nedodala a teda v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti T. s.r.o. k dani z

pridanej hodnoty podanom dňa 27.02.2012 za zdaňovacie obdobie január 2012 uviedol vlastnú daňovú
povinnosť vo výške 2.660,29 Eur a zároveň neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od
dodávateľa obchodnej spoločnosti F. s.r.o. č. 012012001 zo dňa 08.02.2012 na sumu 25.712,44 Eur a
DPH vo výške 5.142,49 Eur, č. 012012002 zo dňa 14.02.2012 na sumu 475.887,71 Eur a DPH vo výške
95.177,54 Eur a č. 012012003 zo dňa 14.02.2012 na sumu 232.501,50 Eur a DPH vo výške 46.500,30

Eur, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 vo výške 146.820,33
Eur, v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti T. s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa
26.03.2012 za zdaňovacie obdobie február 2012 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 971,70 Eur
a zároveň neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti
F. s.r.o. č. 012012007 zo dňa 12.03.2012 na sumu 183.867,20 Eur a DPH vo výške 36.773,44 Eur,

čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012 vo výške 36.773,44 Eur,
v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti T. s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa 25.04.2012
za zdaňovacie obdobie marec 2012 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.897,17 Eur a zároveň
neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti F. s.r.o. č.
012012008 zo dňa 31.03.2012 na sumu 587.954,57 Eur a DPH vo výške 117.590,91 Eur, č. 012012009

zo dňa 31.03.2012 na sumu 14.347,20 Eur a DPH vo výške 2.869,44 Eur, čím takto skrátil daň z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2012 vo výške 120.460,35 Eur, v daňovom priznaní obchodnej
spoločnosti T. s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa 25.05.2012 za zdaňovacie obdobie apríl
2012 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.987,78 Eur a zároveň neoprávnene odpočítal daň z
pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti F. s.r.o. č. 012012012 zo dňa 25.04.2012

na sumu 6.493,00 Eur a DPH vo výške 1.298,60 Eur, č. 012012013 zo dňa 30.04.2012 na sumu
99.390,80 Eur a DPH vo výške 19.878,16 Eur, č. 012012014 zo dňa 30.04.2012 na sumu 9.396,00
Eur a DPH vo výške 1.879,20 Eur, č. 012012015 zo dňa 30.04.2012 na sumu 382.887,00 Eur a DPH
vo výške 76.577,40 Eur, č. 012012016 zo dňa 30.04.2012 na sumu 1.989,00 Eur a DPH vo výške
397,80 Eur, č. 012012018 zo dňa 30.04.2012 na sumu 5.256,00 Eur a DPH vo výške 1.051,20 Eur,

čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vo výške 101.082,36 Eur, v
daňovom priznaní obchodnej spoločnosti T. s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa 25.06.2012
za zdaňovacie obdobie máj 2012 uviedol vlastnú daňovú povinnosť vo výške 448,20 Eur a zároveň
neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti F. s.r.o. č.
012012019 zo dňa 31.05.2012 na sumu 9.240,00 Eur a DPH vo výške 1.848,00 Eur, č. 012012020 zo

dňa 31.05.2012 na sumu 10.395,00 Eur a DPH vo výške 2.079,00 Eur, č. 012012021 zo dňa 31.05.2012
na sumu 263.368,00 Eur a DPH vo výške 52.673,60 Eur, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2012 vo výške 56.600,60 Eur, v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti T.
s.r.o.kdanizpridanejhodnotypodanomdňa25.07.2012zazdaňovacieobdobiejún2012uviedolvlastnú
daňovú povinnosť vo výške 1.307,17 Eur a zároveň neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z

faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti F. s.r.o. č. 012012037 zo dňa 30.06.2012 na sumu 4.122,50Eur a DPH vo výške 824,50 Eur, č. 012012036 zo dňa 30.06.2012 na sumu 8.450,64 Eur a DPH vo
výške 1.690,13 Eur, č. 012012035 zo dňa 30.06.2012 na sumu 11.358,00 Eur a DPH vo výške 2.271,60
Eur, č. 012012034 zo dňa 30.06.2012 na sumu 2.134,00 Eur a DPH vo výške 426,80 Eur, č. 012012033

zo dňa 30.06.2012 vo výške neoprávnene fakturovanej sumy 378.419,15 Eur s DPH vo výške 75.683,83
Eur, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2012 vo výške 80.896,86 Eur a
v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti T. s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom dňa 26.11.2012
za zdaňovacie obdobie október 2012 si uplatnil nadmerný odpočet vo výške 342,14 Eur za súčasného
neoprávneného odpočítania dane z pridanej hodnoty z faktúr od dodávateľa obchodnej spoločnosti F.

s.r.o. č. 012012056 zo dňa 23.10.2012 vo výške neoprávnene fakturovanej sumy 340.362,90 Eur s DPH
vo výške 68.072,58 Eur, č. 012012057 zo dňa 23.10.2012 na sumu 2.831,00 € a DPH vo výške 566,20
€, čím takto skrátil daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 vo výške 68.638,78
Eur, čím takto za zdaňovacie obdobia január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012,
jún 2012 a október 2012 neoprávnene ponížil daňovú povinnosť obchodnej spoločnosti T. s.r.o. na dani
z pridanej hodnoty za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia k dani z pridanej hodnoty, spolu vo výške

611.272,72 Eur a v tejto výške aj skrátil daň z pridanej hodnoty, ktorá tým nebola odvedená do štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky.

Za uvedený skutok mu súd uložil podľa § 276 ods. 4 Tr. zákona účinného do 30.09.2012, s použitím §
38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§61ods.1,2Tr.zákonaúčinnéhodo30.09.2012muuložiltrestzákazučinnostivykonávaťfunkciu

štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti vo výmere 5 rokov.

Proti tomuto rozsudku riadne a včas, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom
prostriedku podal odvolanie obžalovaný proti všetkým výrokom rozsudku a konaniu, ktoré mu
predchádzalo, ako aj prokurátor čo do výroku o treste odňatia slobody a treste zákazu činnosti.

Obžalovaný ním podané odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa elektronickými
prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom prostredníctvom obhajcu dňa 12.01.2023.
Namietal, že súd predmetný rozsudok vydal na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09.11.2022, na
ktorom súčasne oboznámil obsah spisu a vykonal listinné dôkazy. Na tomto pojednávaní nebol prítomný

jeho obhajca U.. G.. U. C., LL.M., ktorý na neho nebol riadne predvolaný, nebola zachovaná lehota na
prípravu a napokon bol z konania aj vopred ospravedlnený. Súd zaslal obhajcovi U.. C. predvolanie
na hlavné pojednávanie tesne pred daným hlavným pojednávaním s úložnou lehotou 5 dní. Obhajca si
prevzal predvolanie 2 dni pred pojednávaním vytýčeným na stredu 09.11.2022, kedy ešte v ten deň súdu
oznámil,žesadozvedelotermíneanemázachovanúlehotunaprípravuaniejepripravený,pričomsvoju

neúčasť ospravedlnil tým, že dňa 09.11.2022 má naplánovaný ranný odlet na pobyt do Veľkej Británie.
Súd jeho ospravedlnenie a žiadosť neakceptoval, hlavné pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti a
napokon na ňom vydal aj rozsudok, ktorým ho uznal za vinného a uložil mu trest. Na uvedenom nič
nemení ani skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní bol prítomný on i jeho druhý obhajca U.. S., pretože
sa nemohol s U.. C. ako jeho riadnym obhajcom radiť a nemohol predniesť ani záverečnú reč. Súd mal

na zaslanie predvolania viac ako jeden mesiac a nemal ho zasielať tesne pred týmto termínom. Súd
založil záver o jeho vine na zásadnom tvrdení, že vykonané dokazovanie objektívne preukázalo, že
obchodnou spoločnosťou F. s.r.o. predmetné subdodávateľské práce a služby na jednotlivých faktúrach
neboli reálne dodané spoločnosti T. s.r.o., ktorej je konateľom a napriek tomu si uplatnil za zdaňovacie
obdobia odpočet dane z pridanej hodnoty, čím došlo k skráteniu dane spolu vo výške 611.272,72,- eur ku

škode Slovenskej republiky. Má za to, že toto tvrdenie súd v napadnutom rozsudku nepreukázal. Závery
súdu sú svojvoľné a nemožno s nimi súhlasiť, čím je napadnutý rozsudok poznačený vadou zmätočnosti
a nepreskúmateľnosti. Súd žiadnym dôkazom nepreukázal, že stavebné práce a služby fakturované
spoločnosťou F. s.r.o. neboli spoločnosti T. s.r.o. dodané. Takéto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym
porovnávaním technických parametrov, vysvetlením alebo analýzou, resp. vykonaním dokazovania

položiek predmetných konkrétnych faktúr a na nich uvedených stavebných prác a to ani v porovnaní s
realitou na stavbe Y. centrum, ktorej sa týkali a ktorá reálne v W. aj stojí. Tvrdenie súdu nevychádzalo zo
žiadneho znaleckého alebo iného odborného vyjadrenia alebo posúdenia inej odborne spôsobilej osoby.
Súd nie je stavebný odborník s potrebným vzdelaním a praxou, aby vedel, aké práce sa majú alebonemajú vykonať na stavbe, hlavne na stavbe ako polyfunkčná budova Y. centrum, aby bez pribratia
odborníka skonštatoval, že fakturované stavebné práce alebo služby neboli vykonané alebo dodané,
pretože samo osebe to z dokazovania nevyplynulo. Takýmto stavebným odborníkom bez ďalšieho nie

je ani prokuratúra, ani daňový úrad, ani svedkyňa G.. B., ktorá vykonávala daňovú kontrolu. Všetko
sú to subjekty, ktoré v stavebníctve nepracujú a stavebné práce nevykonávali a tak bez vyjadrenia
odborne spôsobilej osoby nemôžu mať vedomosť, čo konkrétna stavba obnáša. Súd k záveru o vine
došiel preto, lebo slepo si osvojil ničím nepodložené podozrenia obžaloby. Dôkazné bremeno nebolo
na jeho osobe ako na obžalovanom, nakoľko sa vôbec nemusel brániť, ale na obžalobe, ktorá mala

dokázať, že fakturované práce sa nevykonali, čo však obžaloba nedokázala. Tvrdiť a dokazovať je
rozdiel. On svoje dôkazné bremeno uniesol, keďže správcovi dane bol súčinný a poskytol mu náležité
vysvetlenia a podklady, pričom k jednotlivým protokolom z daňovej kontroly sa náležite vyjadroval. Tieto
jeho vyjadrenia boli súčasťou obhajoby pred správcom dane a boli aj súčasťou trestného spisu a ako
dôkaz boli vykonané aj na súde, pričom v napadnutom rozsudku nenašli žiadnu odozvu. Súd žiadnu
jeho obhajobu nevyhodnotil a z rozsudku nevyplýva, či sa ňou vôbec zaoberal. Na druhej strane, ak súd

založil vinu na tom, že jeho obhajoba neobstojí, neprípustne preniesol dôkazné bremeno na jeho osobu.
Do práva na spravodlivý proces nepochybne patrí aj zrozumiteľnosť a jasnosť rozsudku. Napadnutý
rozsudok uvádza, že sa mal neoprávnene domáhať odpočtu DPH vystavením faktúr za nezrealizované,
reálne nadhodnotené až fiktívne práce. Tieto tvrdenia v napadnutom rozsudku nie sú vysvetlené a nie
je zrejmé, či ide o práce nezrealizované, nadhodnotené alebo fiktívne, keďže to nie je jedno a to isté.

Má za to, že odôvodnenie nezrealizovaných, nadhodnotených alebo fiktívnych prác nemôže spočívať v
tom, že spoločnosť F. s.r.o. nemala mať personálne alebo materiálne zabezpečenie, keďže aj svedkovia
na hlavných pojednávaniach zhodne uviedli, že práce sa v tom čase, ako aj v súčasnosti, realizujú
subdodávateľsky prostredníctvom iných subjektov. Ak by aj spoločnosť F. s.r.o nemala personálne
alebo materiálne zabezpečenie na uskutočňovanie fakturovaných prác, je to irelevantné, pretože to

neznamená, že tieto práce nemohla vykonať alebo zabezpečiť subdodávateľsky. Dôkazom proti jeho
osobe nemôžu byť ani okolnosti na strane spoločnosti F. s.r.o., t.j. ako táto podnikala alebo viedla
účtovníctvo, aké mala hospodárske pomery a či bola súčinná správcovi dane a ako svoje postavenie a
konanie obhájila. Ak súd tieto spoločnosti nazval tzv. bielymi koňmi, nevedno čo tým myslel a z akého
dôkazu vychádzal a ako k takémuto záveru došiel. Zástupcov tejto spoločnosti, bratov P. súd nevypočul

a nevykonal ani dostatočné úsilie na to, aby vypočutie alebo vôbec účasť na hlavnom pojednávaní
zabezpečil. Neznáme okolnosti na strane spoločnosti F. s.r.o. boli práve tou neznámou skutočnosťou,
ktorú mal súd v zmysle zásady in dubio pro reo ako podstatnú vyhodnotiť výlučne v jeho prospech. Ako
hlavný dodávateľ stavby nemohol niesť zodpovednosť za inú ako stavebnú činnosť svojich dodávateľov,
nemohol poznať ich pomery, ani to, kde sa nachádzajú, aké materiálne alebo personálne zabezpečenie

majú, ak svoju prácu riadne odviedli a táto bola riadne prevzatá. Ani prípadné porušenie živnostenských
predpisov automaticky neznamená trestnú zodpovednosť za uskutočnené práce. V ďalšom poukázal na
judikatúruSúdnehodvoraEÚ,pričomkonštatoval,žedôkazomprotijehoosobenemôžubyťanivýsledky
daňovej kontroly, ktoré nepostačujú na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Z rozsudku je zrejmé,
že konajúci súd si závery správcu dane osvojil a týmto prispôsobil aj odsudzujúci rozsudok, v ktorom

sa vecnými dôkazmi jeho obhajoby nezaoberal. Súd nesprávne vyhodnotil aj svedecké výpovede, kde
svedkovia o účasti spoločnosti F. na predmetnej stavbe Y. vypovedali a to P.. S. O., ktorý vykonával
funkciu technického dozoru, tak, že spomínal spoločnosť bratov P. F., svedka H. O., ktorý mal na
starosti preberanie prác a ktorý výslovne uviedol, že za spoločnosť F. chodili na stavbu pravidelne
bratia P., firma prevádzala stavebné práce, murovanie, šalovanie, betónovanie a títo sa pravidelne

pohybovali po stavbe, riadili skupinu ľudí a preberali stavebné práce, pričom v jednom prípade sa
zúčastnil daňovej kontroly spolu s bratmi P. za firmu F., svedka P. T. ako zástupcu investora stavby, ktorý
rovnako spoločnosť F. s.r.o. poznal ako subdodávateľa spoločnosti T. s.r.o., ako aj to, že patrila pánovi
F. P. a spomína aj účasť F. P. na kontrolných dňoch stavby, svedkyne G.. P. Y., ktorá bola na stavbe
technickým dozorom, ktorá pripustila, že na stavbe sa mohla stretnúť s osobami F. alebo W. P.. Súd mal

pri svojom rozhodovaní brať do úvahy aj ďalšie okolnosti, najmä skutočnosť, že išlo o rozsiahlu stavbu,
kde pracovalo niekoľko desiatok pracovníkov rôznych subjektov, ktorí sa navzájom nemuseli poznať,
resp. poznať inak ako menami, prezývkami alebo tvárami, pričom súčasne išlo o obdobie spred desiatich
rokov. Všetky uvedené skutočnosti vyvracajú záver súdu o tom, že malo byť objektívne preukázané,
že obchodná spoločnosť F. predmetné fakturované práce a služby spoločnosti T. s.r.o. nedodala

a že predmetné faktúry boli výlučne vystavené za účelom zníženia daňovej povinnosti za súčasného
neoprávneného odpočítania dane z pridanej hodnoty. Takýto záver z vykonaného dokazovania totiž
nevyplynul. Na tomto podklade mal za to, že napadnutý rozsudok neobstojí, je nezákonný, svojvoľný a
nepreskúmateľný a jeho vinu vôbec nepreukázal, preto navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiťprvostupňovému súdu na opätovné konanie a rozhodnutie alebo aby sám súd rozhodol tak, že ho spod
obžaloby v celom rozsahu oslobodí.
Prokurátor ním podané odvolanie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.02.2023.

Namietal, že s napadnutým rozsudkom vo vzťahu k výroku o treste sa nestotožňuje, považuje ho za
nezákonný z nasledovných dôvodov. Súd sa pri určení výmery a druhu trestu neriadil ustanoveniami Tr.
zákona. Obžaloba bola podaná aj pre skutok, ktorý spočíva v neoprávnenom uplatnení odpočítania dane
z pridanej hodnoty spoločnosťou T. s.r.o. za zdaňovacie obdobie október 2012, a teda aj pre čiastkový
útok pokračovacieho zločinu skrátenia dane a poistného, ktorý obžalovaný dokonal dňa 26.11.2012. Súd

maltakukladaťobžalovanémutrestpodľaTr.zákonaúčinnéhood01.10.2012,ktorýmdoTr.zákonabola
zakotvená povinnosť obligatórne ukladať trest zákazu činnosti nad polovicu trestnej sadzby pri spáchaní
kvalifikovaných skutkových podstát daňových trestných činov. V tomto prípade obžalovaný H. F. mal
spáchať skutok právne kvalifikovaný ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr.
zákona, trest zákazu činnosti mal byť uložený obligatórne nad polovicu trestnej sadzby, ktorá je 5 rokov a
6 mesiacov. S poukazom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací zrušil napadnutý

rozsudok vo výroku o treste a v súlade s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci sám rozhodol.

Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.
1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolávatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc

aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 písm. c) Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Prvostupňový súd odvolaniami napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním
skutkový stav bol zistený spoľahlivo, o ňom nie sú dôvodné pochybnosti a rozsah vykonaného

dokazovania postačuje na rozhodnutie vo veci, žalovaný skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný a to
tak, ako to uviedol vo výroku tohto rozsudku. Pri ustálení predmetného skutkového a právneho stavu
konajúci súd vychádzal z výpovedí samotného obžalovaného H. F. a svedkov U.. D. P., U.. S. E., P.. Q.
B., P. F., G.. S. C., U.. D. W., P.. P. L., zo záverov znaleckého posudku znalca G.. H. F., čiastočne aj z
výpovedí svedkov P. T., G.. P. F. a F. I. a z listinných dôkazov, protokolov príslušného Daňového úradu

Prešov pobočka Poprad č. 9712402/5/65845/2014 zo dňa 09.01.2014 a č. 9712402/5/512102/2014
zo dňa 24.02.2014 spolu s príslušnými listinami v podobe rozhodnutia Daňového úradu Prešov č.
9712402/57/733824/2014 zo dňa 25.02.2014, súčasťou ktorej boli aj zápisnica o ústnom pojednávaní
príslušného daňového orgánu, ktorý rozhodoval o daňovej povinnosti, výške dane v rámci daňovej
kontroly vykonanej v súlade so zákonom, dožiadania správy príslušných Daňových úradov Prešov a

Trnava, správ bankových spoločnosti ČSOB, a.s. a Tatrabanka a iných právnych subjektov, príslušných
daňových priznaní obchodnej spoločnosti T. s.r.o. k dani z pridanej hodnoty za obdobie január až jún
2012 a za obdobie október 2012, dodávateľských faktúr vyhotovených obchodnou spoločnosťou F., čísel
tam uvedených, z výpisov bankových účtov spoločnosti T. s.r.o, príslušných príjmových a výdavkových
pokladničných dokladov, z výpisov obchodného registra obchodných spoločností T. s.r.o. a F. s.r.o.

majúc súčasne za to, že vo veci nie je potrebné vykonať ďalšie dôkazy v zmysle návrhov obhajcu a
obžalovaného. Obžalovaný H. F. priznal, že medzi spoločnosť T. s.r.o a spoločnosťou F. s.r.o prebiehali
úhrady za vykonané stavebné práce a iné služby a to, že za spoločnosť F. vystupoval navonok, že
preberal aj odovzdával peniaze v hotovosti alebo výberom z účtu spoločnosti F. s.r.o., dokonca priznal,
že za spoločnosť F. s.r.o preberal a odovzdával aj účtovné doklady a bránil sa len tým, že podľa

neho to bolo bežné konanie pri realizácii jednotlivých stavieb. Na základe vykonaných dôkazov sa
konajúci súd oprávnene domnieva, že žalovanému konaniu obžalovaného predchádzalo a súbežne s
ním prebiehalo aj konanie, resp. nekonanie iných osôb (vtedajších konateľov obchodnej spoločnosti F.
s.r.o), ktorí sa tak stali tzv. bielymi koňmi a medzičlánkom slúžiacim práve na to, aby sa vystavením
faktúr za nezrealizované alebo reálne nadhodnotené až fiktívne práce obžalovaný H. F. neoprávnene

domohol odpočtu príslušnej dane z pridanej hodnoty. Len týmto spôsobom sa obžalovaný mohol dostať
k účtom a finančným prostriedkom obchodnej spoločnosti F. s.r.o., s ktorými, aj podľa výpovedí viacerých
svedkov, preukázateľne manipuloval. Svedkovia B., A., W. a I. zhodne potvrdzovali, že to bola práve
osoba obžalovaného, ktorá vo vzťahu k nim konala za spoločnosť F. s.r.o a ktorá im vyplácala finančné
prostriedky za vyhotovené práce, buď v hotovosti alebo po ich výbere z bankového účtu, hoci na

takéto konanie nebola oprávnená. Súd poukazuje na výpoveď svedkyne P.. Q. B., ktorá uviedla, že v
žalovanom období spoločnosť F. s.r.o. nemala personálne zabezpečenie a ani materiálne zabezpečenie
na výkon stavebných prác a na listinné dôkazy v podobe správ príslušných dopravných inšpektorátov,
ktoré objektívne svedčili pre to, že obchodná spoločnosť T. s.r.o. a obchodná spoločnosť F. s.r.o. nebolivlastníkmi ani držiteľmi príslušných nákladných motorových vozidiel s výnimkou osobných motorových
vozidiel značky Mercedes Benz, patriacich obchodnej spoločnosti T. s.r.o, ktorými by mohli vykonávať
také práce a služby, ktoré boli uvedené v príslušných faktúrach. V tejto súvislosti je potrebné poukázať

aj na to, že dňa 24.10.2012 došlo k zrušeniu živnostenského oprávnenia pre spoločnosť F. s.r.o., medzi
inými aj k oprávneniu živnosti uskutočňovania stavieb a ich zmien pre nesplnenie všeobecnej podmienky
prevádzkovania živnosti konateľa spoločnosti F. P.. Vyššie uvedené dôkazy jednotlivo i súhrnne, podľa
názoru konajúceho súdu, objektívne preukázali, že predmetné faktúry boli vystavené vylúčne za účelom
zníženia daňovej povinnosti spoločnosti D + P s.r.o. za súčasného neoprávneného odpočítania dane

z pridanej hodnoty.

Odvolací súd, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu v
prvom rade v celom rozsahu poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený
ako zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona účinného do 30.09.2012.
Vo vzťahu k tomuto skutku boli vykonané dôkazy pred súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu

potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom. Z takto procesne
zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje krajský súd za správne a
s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia rozviedol jednotlivé
dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého

stupňa z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností v celom rozsahu odkazuje. Krajský
súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli
zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito
dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelený celok
tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, ktoré bez akýchkoľvek pochybností vyvodzujú záver, že
obžalovaný H. F. spáchal skutok jemu kladený za vinu tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa. Úplnosť
vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného
súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku na

vytvorenie záveru o tom, či k spáchaniu skutku došlo a ak áno, ako a k akému. Z obsahu odôvodnenia
rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným
princípom logického myslenia.

V súlade s uvedeným je možné, aj podľa názoru krajského súdu, výrok o vine obžalovaného ustáliť

predovšetkým na základe výpovede svedkyne P.. Q. B., ktorá uviedla, že vykonávala daňovú kontrolu
s kolegyňou Q. v obchodnej spoločnosti T. s.r.o. za obdobie január až jún 2012 a október 2012, pričom
predmetom kontroly bol dodávateľský subjekt spoločnosť F. s.r.o. a to dodanie služieb na základe
faktúr. Chceli vypočuť aj konateľa spoločnosti F. s.r.o., čo sa nepodarilo. Vlastné daňové kontroly
boli skončené, pričom bližšie si nepamätá, všetko je uvedené v protokoloch. Cez Sociálnu poisťovňu

zisťovali, či spoločnosť F. má zamestnancov a zistili, že nemá, pričom pri kontrole bolo zistené, že
dodanie služieb príslušným dodávateľom nebolo preukázané. Následne bola svedkyni prečítaná jej
výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedla, že pri vykonaní daňovej kontroly zistili u kontrolovaného
subjektu viaceré pochybenia a okrem toho aj to, že v kontrolovanom období si uplatnil právo na
odpočítanie dane a to celkovo spolu vo výške 68.638,78 eur za obdobie október 2012, kde správca

dane v rámci vykonávania kontroly preveroval dodanie prác a tovarov na stavbe Y., avšak preverovanie
zo strany príslušného správcu dane bolo negatívne a napriek ústnemu pojednávaniu s konateľom
kontrolovaného daňového subjektu T. s.r.o. H. F. mal naďalej pochybnosti, či stavebné práce na stavbe
Y. W. skutočne vykonala spoločnosť F. s.r.o. Správca vyzval kontrolovaný daňový subjekt k predloženiu
konkrétnych dôkazov, ktoré sú vo výzve presne špecifikované, avšak zo strany spoločnosti T. s.r.o.

neboli dôkazy v lehote určenej správcom dane predložené, aj napriek poučeniu uvedenom vo výzve.
Kontrolovaným subjektom boli dňa 30.12.2013 predložené dodacie listy od spoločnosti D. W. s.r.o. W.
na dodávku betónu na základe objednávky od spoločnosti F. s.r.o., ktorú správca dane akceptoval.
Na základe preverovania nebol preukázaný dôvod fakturácie vykonaných stavebných prác v mesiaci
október 2012 od subdodávateľa F. s.r.o., čím nevznikla na deklarovanom tovare alebo službe daňová

povinnosť, na druhej strane nevznikol nárok na odpočítanie dane. Keďže kontrolovaný daňový subjekt
T. s.r.o. nepredložil žiadne dôkazy o dodaní služieb stavebných prác firmou F., správca dane na
základevlastnéhopreverovaniadospelkjednoznačnémuzáveru,žespoločnosťF.s.r.o.nedodalaslužby
uvedené na faktúre, spoločnosti F. s.r.o., nevznikla daňová povinnosť a odpočítanie dane v celkovejvýške 68.638,78 eur bolo kontrolovaným subjektom T. s.r.o. uplatnené v rozpore s § 40 ods. 1 zákona
v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 224/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Správcom dane
bol vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie október 2012 vo výške 68.638,79 eur rozhodnutím č.

9712402/5/733824/2014Šva, právoplatným dňa 10.04.2014, avšak k úhrade vyrúbeného rozdielu DPH
nedošlo. Správca dane ďalej vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január až jún 2012, o výsledku ktorej vyhotovil protokol o daňovej kontrole č. 9712402/5/712102/2014
zo dňa 24.02.2014, pričom samotná kontrola začala dňa 26.03.2013 a touto kontrolou bola poverená s
kolegyňou G.. O. Q.. Výkonom kontroly správca dane zistil, že kontrolovaný subjekt T. s.r.o. si uplatnil

odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom, spoločnosťou F. s.r.o.
za účelom preberania dodania tovarov a služieb uvedených na jednotlivých stavbách. Správca dane
cestou dožiadania preveroval tieto skutočnosti, pričom príslušný správca dane Daňový úrad Bratislava
zaslal negatívnu odpoveď, že príslušnému správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať s konateľom
daňového subjektu F. s.r.o. Následne chcel výpoveďou svedka F. P., konateľa obchodnej spoločnosti F.
s.r.o., preveriť dodanie prác a tovaru na jednotlivých stavbách, avšak F. P. sa nepodarilo na vykonanie

výsluchu svedka zabezpečiť. Správcom dane bola požiadaná Sociálna poisťovňa o poskytnutie údajov,
na základe čoho bolo zistené, že spoločnosť F. s.r.o. nie je, ani nebola registrovaná v Sociálnej poisťovni
ako zamestnávateľ. Správca dane ďalej vyzval kontrolovaný daňový subjekt na predloženie dôkazov,
pričom súčasne bol kontrolovaný daňový subjekt v písomnej výzve poučený o tom, že v prípade
nepredloženia všetkých dôkazov nebude preukázané, že služby skutočne vykonala firma F. s.r.o. a z

tohodôvodujejvznikladaňovápovinnosťaspoločnosti T.s.r.o.odpočítaniedanezfaktúrvystavených
spoločnosťou F. s.r.o. nebude uznané. Podľa výsledkov preverovania nebol preukázaný reálny pôvod
fakturácie vykonania stavebných prác, kontrolovaný za zdaňovacie obdobie od subdodávateľa F. s.r.o.,
čím nevznikla pri deklarovanom tovare alebo službe daňová povinnosť a na druhej strane nevznikol
nárok na odpočítanie dane. Podľa správcu dane t.j. na základe preverovania bolo zistené, že spoločnosť

F. nemá personálne ani materiálne zabezpečenie na výkon stavebných prác, neboli preukázané dôkazy
preukazujúceobstarávanietakýchtoprácspoločnosťouF.s.r.o.odinýchsubdodávateľovapretosprávca
dane má za to, že faktúry boli vystavené za účelom zníženia daňovej povinnosti spoločnosti T. s.r.o.
Keďže kontrolovaný subjekt T. s.r.o. nepredložil žiadne dôkazy okrem spomínaných dodacích listov
od spoločnosti D. W. W. o dodaní služieb stavebných prác firmou F. s.r.o., správca dane na základe

vlastného preverovania dospel k jednoznačnému záveru, že spoločnosť F. s.r.o. nedodala služby
uvedené na fakturách, spoločnosti F. s.r.o. nevznikla daňová povinnosť o dani z pridanej hodnoty a
odpočítanie dane v celkovej výške 542.633,94 eur bolo kontrolovaným subjektom T. s.r.o. uplatnené
v rozpore s § 49 ods. 1 zákona v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Nakoľko správca dane neuznal odpočítanie dane od

dodávateľa F. s.r.o., došlo k rozdielu práva na úplne odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie január až
jún 2012 vo výške 542.633,94 eur. Správcom dane bol vyrubený rozdiel za zdaňovacie obdobie január
až jún 2012, avšak k úhrade vyrubeného rozdielu DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia nedošlo.

Uvedená výpoveď svedkyne G.. B. je podporovaná protokolmi z daňových kontrol, ako aj výpoveďou

svedka U.. P., ktorý uviedol, že Daňový úrad Prešov vykonal kontrolu u daňového subjektu za január až
jún 2012 a za október 2012, z ktorých boli vyhotovené daňové protokoly.

Uvedené výpovede sú v zhode s výpoveďou svedkyne F., ktorá uviedla, že vykonávala daňové kontroly
u daňového subjektu Y. centrum s.r.o. za obdobie 6/2012 a od 7/2012 do 11/2012 a tiež 1 až 2/2012 a

4 až 5/2012. Kontrolou boli zistené, že dodávky od spoločnosti F. s.r.o. neboli alebo nemohli byť reálne
dodanéspoločnostiT.s.r.o.,pričomzisteniapodrobneuvádzalivprotokolezkontroly.SpoločnosťF.s.r.o.
bolakontrolórmikontaktovaná,pričomnavýzvudaňovéhoúradunevedelaničímpreukázať,žestavebné
práce pre spoločnosť T. s.r.o. vykonala, resp. ich reálne dodala. V daňovom konaní bol vypočutý svedok
F. P., konateľ spoločnosti F. s.r.o., ktorý uviedol, že nedisponuje žiadnymi dokladmi, lebo údajne všetky

doklady za celú existenciu spoločnosti mu zhoreli v aute, vrátane notebookov a záloh. Ďalej uviedol, že
v uvedenom vozidle mal kompletne účtovníctvo spoločnosti. Účtovníctvo nevedel rekonštruovať, lebo
nemal k dispozícii žiadne účtovné doklady ani v elektronickej forme. Na otázku, aké stavebné práce
alebo dodávky boli jeho spoločnosťou vykonané, svedok P. uviedol, že k prácam sa nevie vyjadriť bez
účtovníctva, taktiež sa nevie vyjadriť k jednotlivým faktúram, nepamätá si vykonané práce. Z uvedených

zistení bolo vyhodnotené, že F. P. nevedel nijakým hodnoverným spôsobom preukázať dodanie služieb
deklarovaných v uvedených faktúrach. Po vykonaní znaleckého dokazovania bolo zistené, že stavba
bola skutočne nadhodnotená, kde bolo zistené, že spoločnosti T. s.r.o. a O. s.r.o. vyfakturoval na
uvedenú stavbu celkom dodania vo výške 11.294.139,15 eur s DPH a posudkom bolo preukázané,že najpravdepodobnejší odhad vykonaných a dodaných stavebných prác a materiálu je vo výške
4.600.507,53 eur za obdobie od mája 2010 do decembra 2012. Dokazovaním bolo zistené, že na stavbu
boli reálne dodávané služby a tovar, ale nie od dodávateľa F. s.r.o. a rozhodne nie v takom rozsahu,

ako to bolo deklarované na faktúrach. Z uvedeného zistenia boli spochybnené dodania spoločnosťou
F. s.r.o., ako aj O. s.r.o. K spoločnosti T. s.r.o. uvádza, že tá bola nimi preverovaná formou dožiadania,
ako konateľ bol kontaktovaný H. F. a on uviedol, že sporné faktúry sú riadne v spoločnosti zaúčtované
a daň bola odvedená. Ďalej uviedol, že jeho spoločnosť nemá technické prostriedky a vybavenie, preto
objednal spoločnosť F. na vykonanie stavebných prác, ktorá aj stavebné práce skutočne vykonala, avšak

uvedené dodania vedel preukázať len subdodávateľskou faktúrou a následne zo zistených skutočností
bolo konštatované, že daňové subjekty nevedeli hodnoverne preukázať reálnosť dodaných služieb a
materiálu.

Uvedené výpovede sú podporované výpoveďou svedka C., ktorý uviedol, že vykonával kontrolu za
obdobia 6/2012, od 7 do 11/2012, 1 až 2/2012 a 4 až 5/2012, pričom kontrolou boli zistené, že

dodávky od spoločnosti F. neboli alebo nemohli byť reálne dodané spoločnosti T. s.r.o. Podrobnosti
sú uvedené v protokole o kontrole. Svedok F. P., konateľ F. s.r.o. uviedol, že nedisponuje žiadnymi
dokladmi, lebo za celú existenciu spoločnosti mu zhoreli v aute vrátane notebookov a záloh a účtovníctvo
nevedel rekonštruovať. Svedok sa nevedel vyjadriť k jednotlivým faktúram a nepamätal si vykonané
práce a nevedel hodnoverne preukázať žiadnym spôsobom dodanie služieb deklarované v uvedených

faktúrach. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že stavba Y. centrum bola nadhodnotená, pričom
spoločnosti T. s.r.o a O. s.r.o. vyfakturovali na uvedenú stavbu dodania vo výške 11.294.139,15 eur s
DPH a posudkom bolo zistené, že najpravdepodobnejší odhad vykonaných dodaných stavebných prác
a materiálu bol vo výške 4.600.507,53 eur za obdobie máj 2010 až december 2012.

Zároveň svedok B. uviedol, že na stavbe Y. centrum spolupracoval ako živnostník a vykonával
železiarske a armovacie práce pre spoločnosť F., za ktorú jednal obžalovaný, pričom osoby F. P. a W.
P. nepozná.

Rovnako svedok I. uviedol, že jeho spoločnosť I. s.r.o. spolupracovala so spoločnosťou F. s.r.o. na

stavbe Y. v W. a predmetom spolupráce bola preprava debniaceho materiálu Doka na stavbu aj zo
stavby ťahačmi a návesmi, pričom spoločnosť F. s.r.o. zastupoval H. F. st., s uvedenou osobou jednal,
on objednával tovar a podpisoval všetky dokumenty.

Taktiež svedok A. uviedol, že vykonával tesárske a betonárske práce pre spoločnosť F., s ktorou mal

zmluvunastavbuY.centrum,hocivšetkozabezpečovalobžalovaný,ktorýzaspoločnosťF.ajvystupoval,
pričom za práce vyhotovil faktúry, ktoré predkladal obžalovanému a po ich odsúhlasení boli uhrádzané
sčasti v hotovosti a sčasti na účet.

Z výpovede svedka F. vyplýva, že sa stal konateľom spoločnosti T. s.r.o., kedy sa táto spoločnosť

zlúčila so spoločnosťou I. s.r.o., ako aj bol konateľom spoločnosti H. X. s.r.o., ktorá sa tiež zlúčila so
spoločnosťou I. s.r.o., pričom zlúčenie sa uskutočnilo dňa 28.04.2016 na Notárskom úrade U.. F.. O..
Konateľom sa stal z dôvodu, aby si prilepšil k dôchodku, s tým, že bude robiť so synom T. F. stavebnú
a klampiarsku prácu. Dopadlo to tak, že kdekoľvek sa angažoval o pracovnú ponuku, automaticky boli
vylúčení zo všetkých súťaží, nakoľko firma T. s.r.o. mala veľmi zlé renomé. Z uvedeného dôvodu sa tejto

spoločnosti zbavil. Zlúčenie spoločností mu navrhol pán P. Q., ktorý ho oslovil začiatkom roka 2015 na
Úrade práce v Bratislave, kde sa bol pozrieť zo zvedavosti. Konateľom obchodnej spoločnosti sa stal
tak, že sa stretával so známym Q. O., ktorý zháňal ľudí, na ktorých sa dajú napísať firmy, bielych koňov.
On súhlasil pod podmienkou, že s touto firmou chce naozaj podnikať a chcel pomôcť svojmu synovi
a sebe prilepšiť k dôchodku. Za prepis firmy na seba nemal nič sľúbené a ani nič nedostal. Pán O.,

ktorý už zomrel, mu sprostredkoval stretnutie s nejakým pánom, ktorého meno nevie uviesť v W., kde
mu ten pán povedal, že vie zohnať firmu, ktorá by zodpovedala jeho požiadavkám a že všetko vybaví,
potom išiel na nejaké stretnutie, kde podpisoval nejaké papiere buď v F. alebo vo X., bolo to u nejakého
notára,nevieuktorého,popodpisedostalnejakýšanón,doktoréhovložilajlistiny,ktorépodpísal,pričom
vôbec neoveroval, aké listiny už v šanóne sú. Potom sa stretol ešte náhodne v mestskej doprave s tým

pánom z W., kde mu povedal, že má problém s firmou a nemôže zohnať žiadnu zákazku, pričom ten
pán povedal, že sa na to pozrie a dostal nejaký tenký obal, mäkké dosky, kde boli nejaké listiny, avšak
znova nepreveril, o aké ide. Originály listín, ktoré podpísal on v W., vložil do týchto dosák. Začiatkom
januára 2016 bol oboznámený nejakým vyšetrovateľom z F., že bude vypočutý ohľadom všetkých týchfaktov a vtedy si uvedomil, že zrejme sa stal bielym koňom alebo obeťou nejakého podvodníka. Od
podpísania listín tých pánov už nevidel, avšak mal telefonát, kde nejaký muž z neznámeho čísla mu
povedaljednouvetou„dávajsipozor,čobudešhovoriť,abysinedostalpopapuli“azavesil.Predvznikom

funkcie konateľa obchodnej spoločnosti T. s.r.o. nebol oboznámený s ekonomickou situáciou obchodnej
spoločnosti, záväzkami a pohľadávkami, len ten pán mu povedal, že sa mu prestalo dariť, nehovoril nič o
tom, žeby firma mala nejaké záväzky alebo podlžnosti, nebol oboznámený s jej ekonomickou situáciou.
Svedok P. Q. uviedol k osobe F. F., že pozná jedného bezdomovca, ktorý myslí, že sa volá F., ale nevie
to isto, ktorý sa zdržuje v T. A. Q. pri F., firma T. s.r.o. X. mu nič nehovorí, vie o tom, že sa stal konateľom

nejakej spoločnosti U., za čo dostal 100,- eur a je si vedomý, že niečo podpísal.

Vzhľadom na uvedené nemal krajský súd pochybnosti o vine obžalovaného, ktorá je preukazaná najmä
výpoveďou svedkyne P.. B., svedka U.. P., svedka C. a svedkyne F., ktorí vykonávali daňové kontroly
jednotlivých subjketov T. s.r.o., F. s.r.o. a Y. centrum s.r.o., pričom ich výpovede sú podporované
protokolmi z vykonaných daňových kontrol. Svedkovia B., I., A. potvrdili, že za spoločnosť F. s.r.o. vo

vzťahu k nim konal obžalovaný, pričom svedkov W. a F. P. sa nepodarilo v danom konaní vypočuť,
keďže títo v prípravnom konaní odmietli vypovedať a nebol dôvodný predpoklad, že budú vypovedať
na hlavnom pojednávaní. Z výpovede svedkov Q. a najmä F. vyplýva, že svedok F. túto spoločnosť T.
s.r.o. nadobudol ako tzv. biely kôň, i keď tvrdil, že s touto spoločnosťou chcel podnikať, avšak sám si bol
vedomý, že bude vystupovať v postavení bieleho koňa. Zároveň z výpovede svedkov F. a C. vyplýva, že

pri preverovaní spoločnosti F. pri vykonávaní daňovej kontroly komunikovali s jej konateľom F. P., avšak
tento deklaroval, že nedisponuje žiadnymi dokladmi, lebo údajne mu všetky doklady za celú existenciu
spoločnosti zhoreli v aute, vrátane notebookov a záloh, ako aj kompletného účtovníctva, ktoré nevedel
rekonštruovať, lebo nemal doklad ani v elektronickej forme, ani účtovný. V danom prípade je potrebné
poukázať na typické znaky daňových trestných činov, ktoré spočívajú v skutočnosti, že v prípade, ak

dochádza k preverovaniu jednotlivých platieb pri daňových trestných činoch na základe vystavených
faktúr, dochádza k údajnej strate, krádeži, prípadne k zničeniu účtovníctva spoločností a následnému
prepisu jednotlivých spoločností na tzv. bielych koňov, teda osoby, ktoré za finančnú odmenu prevezmú
danú spoločnosť na seba, neuvedomujúc si dôsledky svojho konania, pričom ide väčšinou o jedincov
zo sociálne slabšieho prostredia.

Na základe uvedeného aj krajský súd dospel k záveru, že súhrn uvedených dôkazov preukazuje vinu
obžalovaného H. F. a tvorí logický a ničím nenarušovaný celok navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré
spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného.
Správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného po právnej stránke posúdil ako zločin skrátenia
dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, nakoľko obžalovaný tým, že vo veľkom rozsahu

skrátil daň, naplnil tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu žalovaného zločinu.
Okresný súd sa pri rozhodovaní o treste obžalovaného zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť, preto
obžalovanému za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pre
ktorého výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pričom zároveň

uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti vo výmere
5 rokov. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd udáva, že nepostupoval prvostupňový súd správne, ak
obžalovanému ukladal trest odňatia slobody slobody a zároveň trest zákazu činnosti podľa Tr. zákona
účinného do 30.09.2012. Krajský súd sa stotožnil s názorom prokurátora uvedenom v ním podanom
odvolaní, že posledné zdaňovacie obdobie, za ktoré si obžalovaný uplatnil nadmerný odpočet DPH, bol

október 2012 a to v daňovom priznaní obchodnej spoločnosti T. s.r.o. k dani z pridanej hodnoty podanom
dňa 26.11.2012, preto okresný súd mal správne ukladať obžalovanému trest podľa Tr. zákona platného
a účinného v čase dokonania tohto trestného činu, t.j. v čase posledného čiastkového útoku a teda podľa
Tr.zákonaplatnéhoaúčinnéhood01.10.2012.UvedenýTrestnýzákonv§61ods.5zároveňobligatórne
uložil povinnosť ukladať obžalovanému v prípade trestného činu skrátenia dane a poistného podľa §

276 ods. 2, 3 alebo 4 Tr. zákona trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby, ktorá je v zmysle
§ 61 ods. 2 Tr. zákona 1 až 10 rokov, teda trest zákazu činnosti nad 5 rokov a 6 mesiacov. Zároveň
okresný súd opomenul obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, keď z
odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento síce bol v minulosti súdne trestaný, avšak ide o
odsúdenia staršiehio dáta z rokov 1993 a 1997, pričom v oboch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol

odsúdený a z toho v jednom prípade ide o rozhodnutie cudzozemského súdu. Vzhľadom na uvedené
pochybenie krajský súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, obžalovaného uznal za vinného
podľa Tr. zákona účinného v čase dokonania skutku a uložil mu trest odňatia slobody s použitím § 36
písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2 a 3 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona vo výmere 5 rokov, pre ktoréhovýkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zákona, vzhľadom na to, že obžalovaný v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone
trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Krajský súd pri ukladaní trestu,

rovnakoakosúdprvéhostupňa,zohľadnildlhšíčasovýodstupoddokonaniaskutku,keďkpredmetnému
konaniu obžalovaného malo dôjsť pred vyše desiatimi rokmi v období roka 2012, pričom uznesenie o
začatí trestného stíhania bolo vydané dňa 16.02.2015, resp. 15.07.2015, obvinenie bolo H. F. vznesené
dňa 20.12.2018 a obžaloba na jeho osobu bola podaná dňa 30.11.2021, čo súd v súhrne vyhodnotil ako
okolnosť prípadu odôvodňujúcu mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej

trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Zároveň súd obžalovanému uložil podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona účinného od 01.10.2012 trest zákazu
činnosti vykonávať funkciu štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti vo výmere 6 rokov, teda nad
hornú polovicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorá je 5 rokov a 6 mesiacov tak, ako to vyžaduje
ustanovenie § 61 ods. 5 Tr. zákona. Pri určení druhu trestu a jeho výmery odvolací súd zhodnotil všetky

okolnosti prípadu, ako aj osobu obžalovaného, pričom takto uložený trest považoval za dostatočný na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny
život, za súčasneho odradenia iných od páchania trestnej činnosti, ktorý zodpovedá zásadám ukladania
trestov, vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu páchateľa, s poukazom na individuálnu a generálnu
prevenciu.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na skutočnosť, že predmetný rozsudok bol
vyhlásenýnahlavnompojednávaníkonanomdňa09.11.2022,naktoromnebolprítomnýjehoobhajcaU..
C., ktorý naň nebol riadne predvolaný a nebola zachovaná lehota na jeho prípravu, krajský súd udáva,
že v zmysle § 247 ods. 1 Tr. zákona je potrebné lehotu na hlavné pojednávanie v trvaní 5 pracovných dní

u obžalovaného, obhajcu a prokurátora zachovať len na tzv. prvé hlavné pojednávanie v prejednávanej
trestnej věci. Zároveň nedošlo ani k porušeniu práva na obhajobu, pretože obžalovaný bol na uvedenom
hlavnom pojednávaní zastúpený druhým obhajcom a to P.. H. S., F..

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného poukazujúcim na odôvodnenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ako aj na skutočnosť, že svedkovia vo veci nie sú stavebnými odborníkmi, aby vedeli, aké práce
majú alebo nemajú na stavbe byť vykonané, krajský súd udáva, že s uvedenými skutočnosťami sa
vysporiadal v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia a pričom v danom prípade vzhľadom na to, že
išlo o daňový trestný čin, vychádzal z výpovedí svedkov, zamestnancov daňového úradu a protokolov
o vykonaných daňových kontrolách.

Aj keď sa súd stotožňuje s odvolacou námietkou obžalovaného, že okolnosti na strane spoločnosti
F. s.r.o. nemôžu byť dôkazom o jeho vine, je potrebné konštatovať, že z výpovedí svedkov B., I. a
A. vyplýva, že za túto spoločnosť vo vzťahu k ním konal a vystupoval obžalovaný a zároveň boli
preverované faktúry a podklady, účtovníctva a písomnosti tak vo vzťahu k spoločnosti F. s.r.o., ako aj
vo vzťahu k spoločnosti obžalovaného T. s.r.o.

Ani skutočnosť, že niektorí zo svedkov uviedli, že bratov P., resp. niektorého z nich na stavbe spoločnosti
Y. centrum stretávali, resp. videli, neznamená, že spoločnosť F. s.r.o. faktúrované práce vykonala, resp.
ich dodala, pričom je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že niektorí svedkovia popreli, aby tieto osoby
poznali pri svojich výpovediach v prípravnom konaní a následne si na uvedené osoby spomenuli až na

hlavnom pojednávaní.

Vo vzťahu k uvedenému je potrebné poukázať aj na výpovede svedkov F. a C. o tom, že samotná stavba
Y. centrum mala byť nadhodnotená, čo vyplynulo zo záverov znaleckého posudku, pričom bolo zistené,
že spoločnosti T. s.r.o a O. s.r.o. vyfakturovali na uvedenú stavbu dodania vo výške 11.290.439,15 eur s

DPH, avšak posudkom bolo preukázané, že odhad vykonaných dodaných stavebných prác a materiálu
je vo výške 4.600.507,53 eur za obdobie máj 2010 až december 2012.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že nie je zrejmé, či práce mali byť nezrealizované,
nadhodnotené alebo fiktívne, krajský súd udáva, že vzhľadom na značné množstvo faktúr, ktorých

obsahom je súpis viacerých prác, nebolo zrejmé, či ide o práce nezrealizované, nadhodnotené alebo
fiktívne, avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tieto práce a materiály boli fakturované v rozpore
so skutočnosťou.Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že v danom prípade nebol do konania pribratý znalec
alebo iná odborne spôsobilá osoba, ktorá by posúdila, aké práce majú alebo nemajú byť vykonané na
stavbe a posúdila, či stavebné práce alebo služby boli vykonané alebo dodané alebo nie, krajský súd

udáva, že vzhľadom na výpovede svedkov F., C. a najmä G.. B., ako aj na protokoly z vykonaných
daňových kontrol a ďalšie listinné dôkazy nebolo potrebné na uvedené pribrať znalca.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd odvolanie prokurátora vyhodnotil ako dôvodné, odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.