Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. marec 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622200713
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3622200713.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: Stavebné bytové družstvo, so sídlom Partizánske, Pod Šípkom
1301, IČO: 00 688 185, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Edit Balážiková s. r. o., so sídlom
v Partizánskom, Jesenského 231/5, IČO: 47 239 948, proti žalovanému: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., T. XXXX/XX, zastúpenému Mgr. René Nguyen, advokátom so sídlom v Partizánskom, Moyzesova
471/1, o nariadenie predaja bytu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo

dňa 6. decembra 2022, č.k. 3C/41/2022 -90, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol a výrokom II. uložil žalobcovi v lehote 15 dní od doručenia uznesenia zaplatiť súdny poplatok za
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 16,50 eur. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie

odôvodnil s poukazom na ust. § 324 ods. 1 - 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 328 ods. 1, 2, § 329 ods.
1, 2 CSP. Uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáha nariadenia predaja predmetného bytu vo
vlastníctve žalovaného vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve, a to v zmysle ust. § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, keď žalovaný prostredníctvom osôb, ktoré užívajú byt v jeho vlastníctve, neprípustným a
nežiadúcim spôsobom zasahuje do práva ostatných vlastníkov na pokojné bývanie. Návrhom zo dňa

16.11.2022 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému
nakladať s bytom, a to previesť vlastnícke právo k bytu darovaním, scudzením tretej osobe, zámenou
za inú nehnuteľnosť s treťou osobou alebo zaťažiť uvedené nehnuteľnosti záložným právom v prospech
tretej osoby, alebo vecným bremenom v prospech tretej osoby, alebo zabezpečovacím prevodom
práva v prospech tretej osoby, vložiť ich do majetku obchodnej spoločnosti alebo družstva, a to až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým,

že žalovaný nakladá s bytom, čím výrazne zasahuje do prebiehajúceho súdneho konania. Žalovaný
uzatvoril kúpnu zmluvu, pričom zmluvné podmienky žalobcovi nie sú známe. Žalobca má za to, že
žalovaný pristúpil k prevodu predmetného bytu účelovo, a to z dôvodu, aby sťažil a zmaril priebeh tohto
konania. Súd uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z toho, že z výpisu z katastra nehnuteľností je
zjavné, že žalovaný vykonal úkony smerujúce k predaju bytu, tým však nijakým spôsobom nesťažuje a
neprimerane nezasahuje do prebiehajúceho konania. Práve naopak, žalovaný svojím konaním smeruje

k vyhoveniu žaloby podanej žalobcom, ktorý sa domáha nariadenia predaja bytu. Súd zdôraznil, že
žalovaný ako vlastník bytu má plné právo s bytom nakladať podľa jeho vlastného rozhodnutia. Zásah do
najvýznamnejšieho vecného práva prichádza do úvahy iba vtedy, kedy by výrazným spôsobom mohlo
dôjsť k zásahu do práv inej osoby, v tomto prípade žalobcu. Ak by aj zo strany žalovaného došlo k
predajubytu,čoajzvýpisuzkatastranehnuteľnostívyplýva,doprávžalobcubytýmtokonanímžalovaný
nijakým spôsobom nezasiahol a žalobca by dosiahol to, čoho sa podanou žalobou domáha. Pokiaľ

žalobca tvrdí, že nemal možnosť sa oboznámiť s ustanoveniami kúpnej zmluvy, na toto oboznámenie
nemá žiadne zákonné právo a ustanovenia kúpnej zmluvy zostávajú výlučne v dispozícii predávajúcehoa kupujúceho. Pokiaľ ide o návrh žalobcu ohľadom uloženia povinnosti žalovanému, spočívajúcej v
zákaze (okrem prevodu bytu na iného vlastníka) zaťažiť nehnuteľnosť záložným právo v prospech tretej
osoby alebo vecným bremenom, súd uviedol, že ani v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia nie je dôvodný. Ak by aj k takémuto konaniu zo strany žalovaného došlo, čo zároveň žalobca
nijakým spôsobom nepreukázal, nemalo by to žiadny vplyv na predmetné konanie a nijakým spôsobom
by to negatívne nezasiahlo do práv žalobcu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný, keď nebola zo strany žalobcu preukázaná
potreba bezodkladnej a naliehavej úpravy právnych vzťahov medzi stranami sporu alebo obava z

ohrozenia exekúcie. Rozhodnutie o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd odôvodnil ust. § 2 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1, 3, § 9 ods. 1 zákona o súdnych
poplatkoch, pol. 1 písm. c) sadzobníka tohto zákona.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie.

Boltohonázoru,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a nesprávneho vyhodnotenia zisteného skutkového stavu veci. Uviedol, že súd nesprávne právne
posúdil konanie žalovaného, keď konštatoval, že žalovaný nijakým spôsobom nesťažuje a neprimerane
nezasahuje do prebiehajúceho konania. Z konania žalovaného je zrejmé, že sa snaží zmariť konanie

vedené na základe podanej žaloby, a to zmenou vlastníka spornej nehnuteľnosti, ktorým je jeho
matka a nesporne sťažuje prebiehajúce konanie. Argumentácia súdu, že konanie žalovaného smeruje
k vyhoveniu žaloby, ktorú žalobca podal, je absolútne nelogická. Žaloba totiž smeruje k nariadeniu
predaja bytu pre správanie sa samotného žalobcu ako vlastníka bytu, resp. jeho nájomcov, na čo
bol opakovane správcom v zastúpení vlastníkov vyzývaný, pričom k náprave nedošlo. Zdôraznil, že

k prevodu vlastníckeho práva, ktoré doposiaľ nie je zavkladované, došlo na osobu blízku - matku
žalovaného.Ďalejuviedol,žežalobavovecisamej-onariadeniepredajabytuvovlastníctvežalovaného,
bola podaná z dôvodu neprispôsobivého správania žalovaného, resp. jeho nájomcov. Jedná sa o
osobitnú povinnosť toho ktorého vlastníka nehnuteľnosti, postavenú na jeho osobnom prístupe, na
jeho osobnom správaní sa a neprechádza na jeho právneho - nového vlastníka bytu. Preto považuje

konanie žalovaného za špekulatívne a smerujúce k zmareniu súdneho konania. On nemá k dispozícii
kompletnú kúpnu zmluvu, ktorú žalobca (správne žalovaný) uzavrel k predmetnému bytu, nie je mu preto
zrejmé, kedy malo medzi žalovaným a kupujúcim dôjsť k odovzdaniu predmetného bytu. Tento údaj je
potrebné posudzovať aj s ohľadom na skutočnosť, že v predmetnom byte aj po uzatvorení označenej
kúpnej zmluvy dochádza k nevhodnému, ostatných vlastníkov obťažujúcemu správaniu sa nájomníkov

predmetného bytu. Súd rovnako nesprávne právne posúdil návrh v súvislosti so zákazom následného
zaťaženia nehnuteľnosti záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným bremenom, pričom
pri rozhodovaní nezobral do úvahy skutočnosť, že v prípade predaja predmetného bytu zohrávajú
významnú úlohu zriadené záložné práva, resp. vecné bremená k nehnuteľnosti, nakoľko tieto sú
rozhodujúce najmä pre prípadných záujemcov o kúpu bytu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie

je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Podľa 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Ako vyplýva z citovaných ustanovení CSP, nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom
neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenieje osvedčenie, že bez takejto bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu,
ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozená, prípadne by bola ohrozená
exekúcia. Preto je potrebné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o

pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je
tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je teda potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby
bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená jedine za predpokladu, ak sa preukáže existencia
takýchto konkrétnych úkonov strán sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smeruje, v dôsledku ktorých strana, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, môže

sa dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.

9. V preskúmavanej veci podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §
325 ods. 2 písm. d) CSP, a to počas konania, keď žalobca podal dňa 17.05.2022 žalobu vo veci samej o
nariadenie predaja bytu č. XX na X poschodí vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX, stojaceho
na parcele reg. „C“, parc. č. XXXX/XXX na ulici T. v D., vrátane podielu priestoru na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve súp. č. XXXX, o veľkosti 77/3219, evidovaného
Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre k. ú. D., ktorého vlastníkom je
žalovaný. Podaným návrhom dňa 16.11.2022 sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým súd žalovanému zakáže nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, a to previesť vlastnícke právo
k predmetnej nehnuteľnosti darovaním, scudzením tretej osobe, ich zámenou za iné nehnuteľnosti s

treťou osobou alebo zaťažiť tieto nehnuteľnosti záložným právom v prospech tretej osoby, alebo vecným
bremenom v prospech tretej osoby, alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej osoby,
vložiť ich do majetku obchodnej spoločnosti alebo družstva, a to až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej z dôvodu, že aktuálne je Okresným úradom Partizánske, katastrálny odbor, na nehnuteľnosť
vedené vkladové konanie o zápise vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti pod V 2491/2022

(kúpna zmluva). Žalobca mal za to, že žalovaný pristúpil k prevodu predmetnej nehnuteľnosti účelovo,
aby sťažil a zmaril priebeh súdneho konania sp. zn. 3C/41/2022.

10. Zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené len vtedy,

ak právne vzťahy medzi stranami vyžadujú bezodkladnú naliehavú úpravu alebo je obava, že exekúcia
bude ohrozená, čo v tomto prípade nemožno považovať za splnené, a to ani za situácie,
keď žalovaný po podaní žaloby vo veci samej uzatvoril kúpnu zmluvu na predaj predmetného bytu, na
základe ktorej je vedené vkladové konanie v príslušnom katastri nehnuteľností pod V 2491/2022. Iba
táto skutočnosť, bez splnenia ďalších predpokladov dôvodnosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov,

nemôžebyťdôvodomprevyhovenienávrhužalobcunanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Jepotrebné
uviesť, že v prípade zmeny vlastníka predmetnej nehnuteľnosti procesný predpis (CSP) umožňuje
žalobcovi zmeniť pasívne legitimovaný subjekt v konaní podľa aktuálneho stavu. Tento úkon žalobcu
sám o sebe nespôsobuje zmarenie alebo sťaženie konania vo veci samej. Odvolací súd zdôrazňuje,
že žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha nariadenia predaja predmetného bytu nie pre

správanie sa vlastníka bytu, ale nájomcov bytu. Preto je bez právnej relevancie, či vlastníkom bytu je
žalovaný, alebo iná osoba.

11. Naviac je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie musí byť vždy aj proporcionálne, teda
právne účinky neodkladného opatrenia nemôžu obmedziť povinnú osobu neprimeraným spôsobom a

nad nevyhnutný rozsah. Neodkladným opatrením žalobca sleduje (podľa jeho vlastného vyjadrenia) to,
aby konanie vo veci samej nebolo zmarené alebo sťažené. To, ako bolo v predchádzajúcom odseku
zdôraznené, v konaní vo veci samej nenastane, pričom z obsahu spisu ani z tvrdení žalobcu neplynie, že
by dochádzalo k sústavnému prevodu sporného bytu, čo by naozaj mohlo sťažiť postup konania. Oproti
tomuto zámeru žalobcu by malo byť obmedzenie nakladania s nehnuteľnosťou žalovaným, čím by podľa

odvolacieho súdu došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaného. Žalovaný by tak
mal byť obmedzený vo výkone vlastníckeho práva, a to iba z dôvodu, aby žalobca nemusel realizovať
návrh na zmenu žalovaného v konaní (v prípade prevodu sporného bytu), čo je podľa odvolacieho súdu
neproporcionálne, a preto neprípustné.

12. Prijatím argumentácie žalobcu by sa poľahky mohlo stať, že v tomto type konaní vo veci samej by
žalobca automaticky podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby konanie vo veci samej
prebehlo plynulo, pričom za tento čas by bol žalovaný, a to hoc aj pri neopodstatnenosti žaloby,obmedzený vo výkone vlastníckeho práva, a to len z vôle žalobcu, aby si uľahčil právnu pozíciu v konaní
vo veci samej. Túto argumentáciu je potrebné odmietnuť ako nesprávnu.

13. Netreba ďalej opomínať fakt, že nový vlastník nehnuteľnosti môže dokonca prispieť k eliminovaniu
dôvodu (neprípustné obmedzovanie práva ostatných vlastníkov bytov na pokojné bývanie nájomcami
sporného bytu), pre ktorý sa žalobca obrátil na súd so žalobou vo veci samej, napr. ukončením
nájomného vzťahu, prípadne inými zákonnými nástrojmi voči nájomcom, ktorí podľa žalobcu
neprípustným spôsobom zasahujú do práv ostatných vlastníkov bytov na pokojné bývanie. Nariadením

neodkladného opatrenia, navrhovaným žalobcom, by preto k tejto možnosti ani nemuselo prísť, a to
napr. z dôvodu, že žalovaný nedokáže (a to už z akéhokoľvek dôvodu - subjektívneho, či objektívneho),
eliminovať dôvod, pre ktorý sa žalobca obrátil na súd, dôsledkom čoho by bolo prinútenie žalovaného,
aby (pri predpoklade úspešnosti žaloby) strpel predaj svojho bytu.

14. Podstatným je tiež to, že k zmareniu, prípadne k sťaženiu konania vo veci samej nedôjde aj preto,

že postih podľa § 11 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je možné podľa okolností
konkrétnej veci uložiť vlastníkovi bytu aj za konanie tretích osôb, ktorým vlastník zveril užívanie svojho
bytu alebo nebytového priestoru, ak konanie napĺňa znaky predpokladané právnou normou v čase
podania žaloby, a to aj v prípade, ak v čase rozhodovania súdu od tohto konania bolo upustené, či už
účelovo, alebo objektívne.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zamietnutí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko o nároku na náhradu trov konania sa

rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy

(§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).