Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. september 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 4C/111/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1499899934
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozefína Králová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1499899934.58

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Bratislave IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v
právnej veci žalobcu: Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: L., Bratislava,
proti žalovaným: 1/S.rade.: Mgr. Michal Šaling, advokát so sídlom Konventná 9,
Bratislava, žalovaní 77., a 78. rade zastúpení: JUDr. Martin Parajka, žalovaní 11.-12.,
22.,28.,43.,57.,74.-75.,79.,81-87.,89.-103,109.-111.,114.,118.-119.,135.,143.,145.-147.,154.-155.,158.,164.,166-167.,16

zastúpení: W., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd priznáva žalovaným v 1. - 175. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100%.

III. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením.

IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť trovy konania za vypracovanie znaleckého posudku na
účet Okresného súdu Bratislava IV o výške ktorých súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom osobne podaným na tunajší súd dňa 14.09.1999 domáhala, aby súd vyslovil

neplatnosť časti kúpnej zmluvy č. 048802059800 uzatvorenej dňa 07.04.1998 medzi žalovaným v 1.
rade Hlavným mestom SR Bratislava a v 2. rade L. -XXXX/XX,, s.r.o., týkajúcej sa pozemku určenej
geometrickým plánom č. 75-51/98 zo dňa 10.08.1998 v katastrálnom území Dúbravka, č. pare. XXXX/
XX, ost. plocha o výmere 328 m2. V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že súčasťou predmetu tejto
kúpnej zmluvy boli aj časti nehnuteľnosti v katastrálnom území Dúbravka, pare. č. XXXX/XX, ost. plocha
o výmere 328 m2. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV, odbor pozemkový, poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva č. j. 544/98-10/J01 zo dňa 03.09.1999 bolo žalobkyni priznané ako oprávnenej

osobe vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat. ú. Dúbravka, pare. č. XXXX/XX, ost. plocha vo
výmere 328 m2. Katastrálny odbor Okresného úradu Bratislava odmietol žalobkyni zapísať vydanú
nehnuteľnosť do listu vlastníctva z dôvodu, že dňa 04.08.1992 povolil vklad do katastra v prospech L.
- XXXX/XX,, s.r.o., na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a L. - XXXX/XX,,
s.r.o. Pozemkový úrad Bratislava mesto rozhodnutím č. 1679/92-PÚ/Bc-2 zo dňa 26.06.1996 nepriznal
žalobkyni vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam z dôvodu, že bol uvedený do omylu žalovaným

v 1. rade tým, že tento v rozpore so skutočnosťou tvrdil, že pozemky sú zastavané a preto ich nemožno
vydať. Obhliadkou na mieste samom sa preukázalo, že pozemky nie sú zastavané, vysadené trvalými
porastmi, nie sú súčasťou ani parkových úprav či verejnej zelene, preto Krajský úrad Bratislava, odborpozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva svojím rozhodnutím č. 298/98 PP zo dňa
24.07.1998 vyhovel podnetu žalobkyni a napadnuté rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu zrušil a
konštatoval, že ide o pozemky nezastavané od pôvodu a vzniká nárok na ich vydanie in nátura žalobkyni.

Na základe tohto rozhodnutia vydal Okresný úrad Bratislava IV, odbor pozemkový, poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva rozhodnutie č. j. 544/98-10/J01 zo dňa 03.09.1998, na základe ktorého priznal
žalobkynivlastníckeprávoknehnuteľnostiamvkat.ú.Dúbravka,pare.č.XXXX/XX,ost.plochaovýmere
328 m2. Na základe uvedeného žalovaný v 1. rade nebol oprávnený predmetnú časť pozemku previesť
dovlastníctvainejosobyanapriektomu,žebolinformovanýoprebiehajúcejrevíziirozhodnutiaKrajským

úradom v Bratislave, previedol predmetnú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou na L. XXXX/XX,, s.r.o., preto
žalobkyňa navrhuje, aby súd vyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy v tejto časti.

2. Žalobkyňa podaním zo dňa 26.09.2003 žiadala, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu, a vydal
rozsudok, ktorým potvrdí vlastnícke právo žalobkyne k parc. č. XXXX/XX, ost. plocha o výmere 328
m2, k. ú. Dúbravka, určenej geometrickým plánom č. 75-51/98 zo dňa 10.08.1998, vydaným oprávnenej
osobe rozhodnutím č. 544/98-10/J01 (1679/92) Okresného úradu Bratislava IV zo dňa 03.09.1998, ktoré
nadobudlo právoplatnosť

16.10.1998, a zaviaže žalovaného v 1. rade, ktorý nehnuteľnosť odpredal žalovanému v 2. rade,
žalobkyni uhradiť zodpovedajúcu časť kúpnej zmluvy na veľkosť pozemku so 17,6 % úrokom z
omeškania od prijatia plnenie od žalovaného v 2. rade (L. -XXXX/XX,, s.r.o.), do uhradenia, a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.11.2005 žalobkyňa žiadala súd o pripustenie zmeny
svojho návrhu. Uviedla, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti je
dedičské rozhodnutie č. D 463/72, ktoré nadobudla po svojom otcovi, ktorý bol pôvodným vlastníkom
od roku 1934. Žalobkyňa na základe tohto rozhodnutia dospela k názoru, že je výlučným vlastníkom
predmetného pozemku v evidencii nehnuteľností. Ide o nehnuteľnosti pare. č. XXX, a H., ktoré sú

súčasťou parcely č. C.. Nehnuteľnosti boli vykupované kúpnou zmluvou zo dňa 20.10.1972, na základe
ktorej prešli do vlastníctva štátu - parcela č. XXX, vo výmere 1013 m2, z ktorej zostal zvyšok 223 m2,
ktorý nebol vykúpený, a parcela č. H. vo výmere 836 m2, z ktorej zostal zvyšok 107 m2. ktorý nebol
vykúpený. Zvyšok týchto parciel, ktoré spolu tvoria 330 m2 a sú súčasťou pare. č. C., ktorá podľa
majetkovo-právneho usporiadania parciel nebola vykúpená ani vyvlastnená, prešiel dedičským konaním

č. 463/72 do vlastníctva žalobkyne a jej vlastníctvom trvá nepretržito dodnes. Preto navrhuje, aby súd
vydal vo veci rozsudok, ktorým potvrdí, že časti pozemkovo-knižných parciel č. XXX, o výmere 223 m2
a č. H. o výmere 107 m2, a ktoré sú súčasťou parcely č. C. v k. ú. Dúbravka, sú vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne.

4. V priebehu konania žalovaný v 2. rade bol dňa 03.08.2004 vymazaný z obchodného registra,
spoločnosť zanikla bez právneho nástupcu (§ 19 O.s.p.). Súd uznesením č. k. 4C 111/1999-176
20.10.2005 konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil.

5. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 31.05.2007 požiadala o zmenu petitu návrhu

v znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 618.750,- Sk.
Titulom náhrady škody sumu 701.250,- Sk spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 17,6 % z
celkovej sumy 1.320.000,- Sk počítaným od 08.05.1998 do zaplatenia, ako aj trovy konania na súdnom
poplatku a odmene právneho zastúpenia, ako budú vyčíslené v rozsudku. Súd uznesením č. k. 4C
111/1999-236 zmenu návrhu pripustil.

6. Žalovaný (Hlavné mesto SR Bratislavy) vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutím Štátneho notárstva
Bratislava - mesto D 463/72, právoplatné 14.04.1972 sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníckou
nehnuteľností v k. ú. Dúbravka zapísanej v pozemkovej knihe vi. č. 1310 parc. č. XXX, v EN pare. č.
XXX, vo výmere 1103 m2, parc. č. H. v EN parc. č. H. vo výmere 836 m2 a parc. č. XXX v EN parc. č. XXXvo výmere 333 m2. Na základe dedičského rozhodnutia parc. č. XXX,, H., XXX, ktoré podľa identifikácie
parciel z 10.03.1972 v stave podľa pozemkovej knihy mali výmery parc. č. XXX, výmeru 1263 m2, pre.
č. H. výmeru 819 m2 a parc. č. XXX výmere 306 m2. Vlastnícky vzťah k predmetným pozemkom v čase

vydania dedičského rozhodnutia bol vedený len podľa pozemkovej knihy. Predmetom dedenia môže
byť len to, čo poručiteľ v čase svojej smrti vlastnil, ten vlastnil podľa pozemkovej knihy. Vlastníctvo k
časti parc. č. XXX, o výmere 776 m2, celú parc. č. H. o výmere 819 m2 a časť parc. č. XXX o výmere
278 m2 previedla žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy z 20.10.2072 a GP č. 72001 z januára 1971 na
Riaditeľstvo výstavby M. mesta SSR, Bratislavy, zastúpené F.om. V zmysle geometrického plánu bola

nevykúpená z parc. Č. XXX o výmere 28m2 a parc. č. XXX, o výmera 487 m2. V čase uzatváranie
kúpnej zmluvy na pozemky, ktorých súčasťou bola aj sporná parcela č. XXXX/XX, k. ú. Dúbravka,
ako aj v čase rozhodovania o návrhu na vklad tejto zmluvy, bolo v zmysle LV č. S. vlastníkom hlavné
mesto SR Bratislava, a preto v tej dobe malo právo voľne disponovať s dotknutými nehnuteľnosťami bez
obmedzenia, nakoľko reštitučné konanie bolo právoplatne skončené rozhodnutím Pozemkového úradu
č. 1679/92-PÚ/Bc-2 zo dňa 25.04.1994 nepriznaním vlastníckeho práva žalobkyni, preto žiadal, aby súd

návrh na vyslovenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy zamietol. č.l. 240.

7. Po viacerých zmenách žalobného petitu naposledy žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 27.03.2009 požiadala o zmenu petitu návrhu v znení: Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Bratislava mestská časť Dúbravka, v kat. úz. Dúbravka, ktoré

sú zapísané vo výkaze geometrického plánu Ing. A.a Q.a, č. 22/2007 vyhotoveného dňa 21.06.2008 a
úradne overené dňa 09.07.2008 pod č. 1031/08 ako parc. č. C./39, zast. plochy o výmere 7 m2, parc.
č. C./40, zast. plochy o výmere 82 m2, parc. č.C./41, zast. plochy o výmere 76 m2, parc, č. C./42, zast.
plochy o výmere 10 m2} parc. č. C./43, zast. plochy o výmere 76 m2, parc. č. C./44, zast. plochy o
výmere 78 m2 v celosti, a vstup na strane žalovaného v 2. až 190 rade.

8. Súd uznesením č. k. 4C/111/99-377 v spojení s uznesením č. k. 4C 111/1999-465 pripustil zmenu
žalobného petitu v zmysle návrhu žalobkyne.

9. Súd uznesením č. k. 4C 111/99-379 pripustil, aby do konania vstúpili ďalší účastníci na strane

žalovaných ako žalovaní v 2. až 190. rade. Proti uzneseniu žalovaní v 49.,

50., 75., 76. a 183 rade podali odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5Co 23/10-474 zo
dňa 31.03.2010 odvolanie žalovaných odmietol. V priebehu konania boli uzneseniami pripustené zmeny
na mieste žalovaných z dôvodu prevodu vlastníctva (č. l. 561, 610, 624, 651).

10. Žalovaní 1- 16., 19.-58., 60.-75., 78.-79, 87., 91., 107.-111., 114.-116., 118.-120., 123.-137.,
139.-145., 147., 151.-159., 161.-179., 181.-186.. rade na základe plnej moci si ustanovili spoločného
zástupcu Mgr. XXX.-XXX.,a XX.ga.

11. Súd uznesením č. k. 4C 111/1999-436 žalovaných v 17.-18., 59., 76.-77., 80.-86., 88.-90., 92.-106.,

112.-113., 117., 121.-122., 138., 146., 150., 160. rade ustanovil opatrovníka, § 29 ods. 2, 6 O.s.p.
nakoľkožalovanísavmiestebydliskaoznačenomžalobkyňounezdržiavajú,miestoichterajšiehopobytu
šetrením súdu nebolo možné zistiť.

12. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 20.10.2010 zobral návrh voči žalovanému v 1. rade späť. Súd

uznesením č. k. 4C 111/1999-561 konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil.

13. Súd prvý krát rozhodol Rozsudkom sp. zn. 4C/111/1999- 794 zo dňa 07.03.2012 s tým, že určil,
že žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Bratislava, mestská časť
Dúbravka,vkat.územieDúbravka,ktorésúpísanévovýkaze geometrickéhoplánuIng.A.aXX/XXXX,a,

č. 22/2007, vyhotoveného dňa 21.06.2008 a úradne overené dňa 09.07.2008 pod. č. 1031/08 ako parc.
č. C./39, zast. plochy p výmere 7 m2, parc. č. C./40, zast. plochy o výmere 82 m2, parc. č. C./41, zast.
plochy 76 m2, parc. č. C./42, zast. plochy o výmere 10 m2, parc. č. C./43, zast. plochy o výmere 76 m2,
parc. č. C./44, zast. plochy o výmere 78 m2 v celosti. Súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že súd skúmal naliehavý právny záujem na určení, že predmetné
nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalobkyne. Dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny
záujem na tomto určení tým, že vzhľadom k tomu, že v roku 1972 robila kúpnu zmluvu v prospech štátu a

odpredala len časť pozemkov z parcelných čísiel č. XXX,, XXX a zostala vlastníčkou z parcely č. XXX, o
výmere300m2azparc.č.XXXovýmere28m2.Podľa§70ods.1zák,č.162/95údajekatastrauvedené
v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Za toho právneho vzťahu, ktorý vyplýva z konštatovania,
že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti nadobudla na základe uznesenia štátneho notárstva Bratislava
I, potom by mala byť vedená ako vlastníčka predmetných nehnuteľností vo výmere 328 m2. Domôcť sa

zmeny údajov v katastri však môže žalobkyňa iba listinou, ktorá bude právne relevantná pre iný zápis do
katastra, preto je súd toho názoru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Žalovaní nadobudli nehnuteľnosti na základe platne uzatvorených kúpnopredajných zmlúv (186), ktoré
nadobudli - povolenie

vkladu správou katastra a tak sa stali podielovými spoluvlastníkmi parciel zapísaných na LV č. F., XXXX,,
ktorébolivytvorenézparcielč.XXX,,XXX(pôvodnéPKvlč.1310).Spornévlastníctvorôznychsubjektov

k tej istej nehnuteľnosti vzniknuté v dôsledku duplicitných, príp. triplicitných zápisov vlastníckych práv
v katastri nehnuteľnosti možno riešiť buď mimosúdne (uznaním vlastníckeho práva), či žalobou na
určenie vlastníctva, čo aj žalobkyňa urobila. Súd mal preukázané, že Hlavné mesto SR Bratislava nebolo
nikdy vlastníkom parc. č. XXX, o výmere 300 m2 a pare. č. XXX o výmere 28 m2 (pare. Č. 1134/14),
nebolo zo zákona oprávnené spornú časť pozemku previesť na inú právnickú osobu (L. a následne

na žalovaných do podielového spoluvlastníctva). Rovnako katastrálny úrad pri povolení tohto vkladu
do katastra nehnuteľností porušil zákon, preto súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel. O
náhrade trov konania súd rozhodol, že žalobkyni, aj keď mala plný úspech vo veci, na základe dôvodov
hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal. Dôvodom bolo, že žalovaní- vlastníci
jednotlivých bytov, nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, ktorí boli v konaní neúspešní

a proti ktorým by inak vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania, nezavinili vzniknutý právny
stav a rovnako svoje podiely odkúpili v dobrej viere, bez akéhokoľvek záujmu zúčastniť sa v tomto
súdnom konaní. A preto súd považoval za nespravodlivé žiadať od žalovaných náhradu trov konania.

14. Proti rozsudku 4C/111/1999 - 794 zo dňa 07.03.2012 žalobkyňa podala odvolanie v časti výroku

o trovách konania a žiadala o priznanie trov konania. Žalobkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že podľa
nej nie je spravodlivé, aby sama znášala trovy konania, ktoré jej vznikli a ktoré dosahujú značnú výšku.
Poukázala nato, že predmetné nehnuteľnosti nemohla užívať celé desaťročia, pritom tiež nenesie na
tom žiadnu vinu, pretože predmetné pozemky boli protiprávne prevedené pôvodne na Hlavné mesto
SR Bratislava, ktoré spolu s právnym predchodcom žalovaných L. XXXX/XX, s.r.o. na nezákonnom

vlastníctve týchto nehnuteľností profitovali. Žalobkyňa tiež uviedla, že jej jediným príjmom je starobný
dôchodok a súd neskúmal sociálne, zárobkové ani iné pomery účastníkov konania. Viaceré zmeny petitu
jej návrhu menila na základe postojov pôvodného žalovaného na uzavretie mimosúdnej dohody, ktoré
účelovo predkladal len v snahe oddialenia vyriešenia sporu. Návrhy na zmenu žalovaných, žalobkyňa
podávala z dôvodu prevodov jednotlivých spoluvlastníckych podielov k žalovaným nehnuteľnostiam.

Žalobkyňa na záver uviedla, že podľa nej absentujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre existenciu
ktorých by nemusel súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať a nepriznanie
náhrady trov konania predstavuje pre ňu nedôvodné zasiahnutie do jej majetkovej sféry a preto navrhla,
aby odvolací súd jej odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel.

15. Odvolanie proti rozsudku podal v zákonnej lehote spoločný zástupca žalovaných Mgr. XXX.-
XXX., Šeling v 1.16., 19.-58 60-75, 78-79, 87, 91, 107-111, 114-116, 118-120, 123-137, 139-145, 147,151-159, 161-179, 181-186. Uviedol, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko má zato, že
vlastnícke právo je možné určiť len k existujúcej veci a preto nie je možné návrhu vyhovieť. Podľa neho

nebolo dostatočne preukázané žalobkyňou, že predmet sporu je totožný s predmetom dedičstva, ako
to uvádzala.
Poukázal na dobromyseľnosť zastupujúcich žalovaných, ktorí vec kupovali od vlastníkov, ktorí boli na
listoch vlastníctva riadne zapísaní. Preto k prevodom vlastníckeho práva na nich došlo za okolností
v súlade s platným právom a žalovaní konali v dobrej viere v správnosti záznamov katastrálneho

úradu. Žalovaní sa nie svojím pričinením dostali do omylu a táto skutočnosť o pochybnosti vlastníctva
nehnuteľností, ktorá bola žalovaná na súde, mala byť ihneď na základe návrhu žalobkyne zapísaná
ako poznámka na listoch vlastníctva. Preto žiadal odvolací súd, aby uvedený rozsudok zrušil a vrátil
prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie veci a rozhodnutie alebo aby žalobu zamietol a priznal
žalovaným nárok na náhradu trov konania.

16. Odvolanie proti rozsudku podal v zákonnej lehote právny zástupca žalovaného v 180. rade JUDr. T.
P., pričom uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, predovšetkým o nedostatočnú identifikáciu
nehnuteľností, o vlastníctve ktorých súd rozhodol. Predmetné nehnuteľnosti podľa neho v podobe
ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia ani v čase pripustenia zmeny petitu, ani v čase rozhodnutia

súdu neexistovali. Predložený geometrický plán neobsahuje aktuálny stav údajov a preto nemôže byť
základom určenia vlastníckeho práva. Súd sa podľa neho nevyporiadal ani s námietkou o dobrovoľnosti
žalovaných pri nadobúdaní ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože ich odkúpili v dobrej viere.
Preto sa domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, tak že žalobu zamietne a žalovaným
prizná nárok na náhradu trov konania.

17. Krajský súd v Bratislave - odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn.
4C/111/1999-794 zo dňa 07.03.2012 zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení
uviedol, že prvostupňový súd sa nedostatočne vyporiadal s obranou žalovaných v prvostupňovom
konaní, a najmä, že jeho skutkové a právne závery sú nepreskúmateľné. V odôvodnení prvostupňového

rozsudku absentuje jasná a zrozumiteľná genéza zápisov sporných parciel v pozemkových vložkách,
v evidencii nehnuteľností až po zápisy v katastri nehnuteľností, z ktorej by bola zistiteľná identifikácia
parciel pôvodne vedených v pozemkovej vložke č. 1310 ako parcely č. XXX,, H. a XXX, ktorých
vlastníkom bol

právny predchodca žalobkyne, až po parcely označené vo výroku rozsudku podľa geometrického plánu
Ing. Q.a ako parc. č. C./ 39-44. Odvolací súd ďalej uviedol, že správna bola odvolacia námietka
žalovaných, že vlastnícke právo môže byť určené len k reálne existujúcim pozemkom, čo nemôže
osvedčiť geometrický plán bez príslušného zápisu v katastri nehnuteľnosti, resp. len samotná poznámka
v geometrickom pláne. Rozhodnutie súdu založené na takejto identifikácii parciel by bolo nevykonateľné.

Pokiaľ ide o dôkaz- rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV zo dňa 03.09.1998, žalobkyni ním bolo
priznané vlastníctvo k parcele XXXX/XX, ktorá však nebola identifikovaná žiadnym iným relevantným
dôkazom. Prvostupňový súd sa nevyporiadal ani s rozporom ohľadne priznanej výmery v napadnutom
rozsudku v rozsahu 329 m2, hoci žalobkyňa si uplatňovala výmeru 328m2. Až po vyhlásení rozhodnutia
odvolacieho súdu, žalobkyňa podaním zo dňa 28.04.2014 založila do spisu ďalšie listinné dôkazy,

na ktoré odvolací súd už nemohol prihliadať a s týmito sa musí vyporiadať v doplnenom dokazovaní
prvostupňový súd. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok bol vydaný predčasne,
dôvody jeho rozhodnutia sú nepreskúmateľné, čím bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd tiež uviedol, že prvostupňový súd má v ďalšom konaní doplniť dokazovanie v naznačenom
smere, prípadne aj zvážiť potrebu nariadenia znaleckého dokazovania, vo veci opätovne rozhodnúť a

rozhodnutie riadne odôvodniť.

18. Súd v intenciách odvolacieho súdu ustanovil uznesením 4C/111/1999- 1038 zo dňa 14.01.2016
súdne znalca z odboru Geodézie a kartografia, odvetvie Geodézia znalca Ing. P.a XXX/XXXXu ktorýznalecký posudok nemohol vykonať z dôvodu pracovného vyťaženia a preto súd Uznesením sp. zn.
4C/111/1999 - 1068 zo dňa 24.01.2017 zmenil na vypracovanie znaleckého posudku znalca Ing.I.a
P.ého.

19. Súd vytýčil pojednávanie v zmysle ust. § 177 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej
len CSP).

20. Právny zástupca žalobkyne v priebehu súdneho konania zmenený návrh vo veci samej odôvodnil

tým, že žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo na základe pozemkovoknižnej vložky č. 1310,
k. ú. Dúbravka, kde je vlastníkom parc. č. XXX, o výmere 1263 m2 a pare. č. H. o výmere 812
m2 a pare. č . XXX o výmere 306 m2 zapísaný jej otec XXXXXec v celosti. Vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam nadobudla žalobkyňa titulom dedenia po otcovi na základe rozhodnutia
štátneho notárstva Bratislava - mesto, sp. zn. D463/72 zo dňa 14.4.1972, ktoré nadobudlo právoplatnosť
14.04.1972. K prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. ich častiam došlo kúpnou zmluvou

zo dňa 20.10.1972 uzavretou medzi žalobkyňou a riaditeľstvom výstavby hlavného mesta SR.

Žalobkyňa kúpnou zmluvou zo dňa 13.10.1982 registrovanou ŠN Bratislava IV odpredala časť z pare.
č. XXX, o výmere 187 m2, ktoré ale nie sú predmetom tohto konania. Poukázal, že hlavné mesto
SR ako predávajúci previedol kúpnou zmluvou č. 048802059800 dňa 07.04.1998 na kupujúceho L.
vlastnícke právo, ktoré sú dnes zapísané vo výkaze výmer GP č. 22/2007 a taktiež pokiaľ následne L.

previedol vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam ďalšími kúpnymi zmluvami na iné osoby, tak
tieto kúpne zmluvy sú absolútne neplatné, pretože predávajúci previedli viac práv ako samy mali. V
katastri nehnuteľností sú ako vlastníci predmetných nehnuteľností zapísané iné osoby a nie žalobkyňa,
teda existuje nesúlad medzi stavom právnym a skutočným a je daný v zmysle ust. § 80 písm. c)
O.s.p. naliehavý právny záujem. Poukázal, že žalovaní ani ich právny predchodcovia nemohli vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudnúť ani titulom vydržania, nakoľko absentuje u nich
dobromyseľnosť. Žalovaní nemajú splnenú ani ďalšiu podmienku pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním, nakoľko žalovaní ani ich právni predchodcovia nemali uvedené nehnuteľnosti v držbe po
dobu 10 rokov. Poukázal, že časť nehnuteľností, ktorá bola vykúpená SR v roku 1972 neobsahovala
nehnuteľnosti, ktorých určenia vlastníckeho práva sa žalobkyňa domáha, preto žalovaní ani ich právni

predchodcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam, pretože u nich
absentuje dobromyseľnosť. Poukázal, že zápisom v evidencii nehnuteľností nezákonne bolo v prospech
hlavného mesta zapísaná parcela č. C. pod položkou 85/88. Taktiež poukázal na LV číslo XXXX
vyhotovený 26.01.1998, kde parc. č. XXX, je zapísaná na meno žalobkyne, z čoho je zrejmé, že v apríli
1998, kedy hlavné mesto predmetné nehnuteľnosti previedlo na L. nemohlo byť dobromyseľné, že mu

vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti patrí, nakoľko v evidencii nehnuteľností bola predmetná
nehnuteľnosť zapísaná na žalobkyňu. Opätovne niekoľko krát žiadal o pripustenie zmenu žaloby na
strane žalovaných, ktoré boli súdom pripustené.
21. Právny zástupca žalovaných v 77.-78. rade vo svojich vyjadreniach žiadal žalobu zamietnuť. Vo
vyjadrení uviedol, že vo veci žaloby podanej vr. 1999 Žalobkyňou súd doteraz vykonal rozsiahle

dokazovanie, pričom podľa môjho názoru dĺžka konania je zapríčinená konaním samotnej Žalobkyne, z
dôvoduviacnásobnejzmenyžalobyvpriebehusúdnehokonania,pričommámzato,žeŽalobkyňao.i.do
dnešnéhodňanebolaschopnásprávneajednoznačneurčiťstranužalovanéhotak,akotovyžaduje§132
civilného sporového poriadku. Poukázal, že žalobkyňa podľa návrhu zo dňa 27.02.2009 doručeného
súdu 27.03.2009 navrhla súdu zmenu žalobného návrhu a to na určenie vlastníckeho práva, pričom

súčasťou bol aj návrh na rozšírenie účastníkov konania na strane odporcu. Žalobkyňa vo svojom návrhu
na rozšírenie účastníkov konania nesprávne označila účastníkov konania na strane žalovaných pod č.
94 a č. 95 a to napriek tomu, že k návrhu priložila list vlastníctva č. XXXX,, z ktorého vyplýva, že žalovaní
boli zapísaní ako vlastník nehnuteľností na uvedenom

liste vlastníctva pod číslom 82. Správne označenie žalovanej strany bolo Žalobkyni známe. Dňa
22.08.2016 bolo súdu doručené Doplnenie žaloby zo dňa 19.08.2016, ktorým sa Žalobkyňa pokúsilaodstrániť nedostatky v zmysle Uznesenia zo dňa 29.07.2016 avšak v Doplnení žaloby opätovne uviedla
nesprávne bydlisko Žalovaných pod č. 89 a 90 a to "J. XX/F" (strana súdneho spisu 1066). Nakoľko
Žalobkyňa opakovanie nesprávne označovala žalovanú stranu a ani na výzvu súdu tento nedostatok

neodstránila (pričom Žalobkyni samotnej ako aj súdu bolo na základe predložených dôkazov, t.j. listu
vlastníctva, známe) mám za to, že súd mal v zmysle § 133 CSP konanie v časti Žalovaných zastaviť.
porušené ich procesné práva ako účastníka konania a tým mi bola znemožnená realizácia a ochrana
ich práv a právom chránených záujmov. Žalovaní ako kupujúci nadobudli na základe Kúpnej zmluvy
zo dňa 19.04.2005 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vlastnícke právo k Predmetu prevodu

(tak ako je uvedený v Kúpnej zmluve), t.j. aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 3553/483523 pozemkom:
parcela č. C./3 o výmere 746m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria;
parcela č. C./22 o výmere 756m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria;
parcela č. C./23 o výmere 1 1m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; parcela č. C./24 o výmere
14m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria; parcela č. C./25 o výmere 30m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria; parcela č. C./26 o výmere 61m2, druh pozemku zastavané plochy a

nádvoria;parcelač.C./33ovýmere14m2,druhpozemkuzastavanéplochyanádvoria;parcelač.C./36o
výmere9m2,druhpozemkuzastavanéplochyanádvoria;evidovanévkatastrinehnuteľnostíakoparcely
registra "C" evidované na katastrálnej mape, zapísané na liste vlastníctva XXXX, pre Okres Bratislava
IV, Obec: BA- m.č. DÚBRAVKA, katastrálne územie Dúbravka. Príslušný kataster zapísal Žalovaných /
Kupujúcich na Liste vlastníctva XXXX, na základe návrhu na vklad V-2650/05 zo dňa 23.11.2005.

Nakoľko Žalovaní dobromyseľne nadobudli nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 19.04.2005 zapísanej do katastra nehnuteľností na základe návrhu
na vklad V-2650/05 zo dňa 23.11.2005 a až do dňa 27.02.2017, kedy im bola doručená prvá informácie
o skutočnosti, že ich súd považuje za účastníkov súdneho konania 4C/111/1999 vo veci o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, tak nehnuteľnosti ako vlastník nerušene užívali viac ako 11

rokov. Ich dobromyseľné vlastníctvo k veci nebolo po túto dobu spochybnené a teda aj s poukazom
na §134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení sú nespochybniteľným
vlastníkom veci. Poukázal, že žalobkyňa ani na poslednom pojednávaní dňa 03. júna 2020 nedokázala
jednoznačne určiť okruh žalovaných. Nesprávnosť identifikácie žalovaných, voči ktorým sa domáha
žalobným návrhom na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných vyplýva z

dôvodunesprávnejidentifikáciežalovanýchpodľa§133ods.1CSP azdôvodu,ženastranežalovaných
sú vlastníci

bytov a nebytových priestorov, pričom žaloba mala byť podaná voči všetkým vlastníkom bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome J. 13/E, 13/F, 13/G, nakoľko vlastníci bytov a nebytových

priestorov v predmetnom bytovom dome tvoria nerozlučné spoločenstvo. Preto účastníka konania
nemožno považovať toho, kto nebol žalobkyňou v žalobe označený ako žalovaný, a to ani v prípade,
že sa ho vec inak týka. Je bezvýznamné, že podľa hmotného práva by právo malo byť uplatnené proti
niekomu inému než proti označenému žalovanému. V tomto prípade ide totiž už o otázku tzv. vecnej
legitimácie (pasívnej), ktorá je predmetom dokazovania a ktorej nedostatok je dôvodom pre zamietnutie

žaloby. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

22. Ustanovený zástupca žalovaných v rade - O.er Y.a žiadal návrh zamietnuť, nakoľko žalobkyňa sa
domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané vo výkaze GP Ing. XX,a ako
parc. č. C./39, C./40, C./41, C./42, C./43, C./44 v celosti. Poukázal, že vlastnícke právo žalobkyne v čase

vydania dedičského rozhodnutia, vedeného podľa pozemkovej knihy nezodpovedá výmerám vedeným
podľa pozemkovej knihy a preto vlastníctvo je možné určiť len k existujúcej veci. Poukázal, že v čase
prevodu nehnuteľností hlavným mesto SR Bratislava na spoločnosť L. nehnuteľnosti boli vo vlastníctve
hlavného mesta, ktoré ich ďalej previedlo v súlade so zákonom. Poukázal, že žalovaný nadobudol
nehnuteľnosť v dobrej viere, nakoľko v čase prevodu na LV bol zapísaný ako vlastník. Poukázal na

ustálenú judikatúru súdov v otázke uplatnenia princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere,
dôvera v konštitutívny zápis do katastra o vlastníctve nehnuteľností požíva ochranu.23. Právny zástupca žalovaných - Mgr. XXX.-XXX., XX.g vo svojom vyjadrení uviedol, že vlastnícke
právo je možné určiť len k existujúcej veci a preto navrhnutú zmenu petitu žiada, aby súd zamietol.
Nie je jednoznačne preukázané, že predmet sporu je totožný s predmetom dedičstva žalobkyne.

Poukázalnavyjadreniebývaléhoodporcu-HlavnémestoSRBratislava,vktoromboliuvedenénámietky
ohľadne jednoznačnej identifikácie parciel. Poukázal na dobromyseľnosť zastupujúcich odporcov, ktorí
vec kupovali do vlastníctva, ktorí boli na LV riadne zapísaný a v právnom stave na LV zachytený.
K prevodom vlastníckeho práva došlo za okolností, ktoré boli v súlade splatným právom a žalovaní
konali v dobrej viere. Vzhľadom na to, že skutkový stav vznikol v roku 1997, 1998 nesú zodpovednosť

Hlavné mesto SR Bratislava a obchodná spoločnosť L., toho času už vymazaná. Namietal nemožnosť
súčasných žalovaných, ktorí boli pribratí do konania riadnym spôsobom konať v čase nadobudnutia
bytov a nebytových priestorov do vlastníctva, nie svojim pričinením sa dostali do omylu, nekonali
by, nenadobúdali by byty v prípade pochybností ohľadne vlastníctva k pozemku, ktorí nadobudli do
podielového spoluvlastníctva spolu s bytmi, resp. nebytovými priestormi. Vo svojom vyjadrení žiadal ,
aby súd žalobu žalobkyne,

tak ako bola podaná v zmene petitu zo dňa 27.02.2009 a súdu doručená dňa 27.03.2009, v znení
posledného Opravného uznesenia 4C/111/1991-1667 zo dňa 20. januára 2020 zamietol. V odôvodnení
uviedol, že podľa tohto zmeneného petitu sa žalobkyňa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v k.ú. Dúbravka, cit. z popisu nehnuteľností, ktoré sú zapísané vo výkaze GP Ing. Q.a
ako parc. č. C./39, C./40, C./41, C./42, C./43 a C./44 v celosti . Vlastnícke právo je možné určiť len k

existujúcej veci a preto nie je možné návrhu vyhovieť. Nie je jednoznačne preukázané žalobkyňou, že
predmet sporu je totožný s predmetom jej dedičstva, ako to vo svojom poslednom podaní, zmene petitu
z roku 2009 uvádza. Ďalej poukázal na dobromyseľnosť zastupujúcich klientov, ktorí vec kupovali od
vlastníkov, ktorí boli aj na listoch vlastníctva riadne zapísaní a v právnom stave na LV . K prevodom
vlastníckehoprávatedananichdošlozaokolností,ktorébolivsúladesplatnýmprávomažalovaníkonali

v dobrej viere v správnosti záznamov katastrálneho úradu. Na ochranu dobromyseľných nadobúdateľov
viď. judikát - nález ústavného súdu ČR, sp. zn. II ÚS 165/2011 zo dňa 11.05.2011. , z ktorého citoval
"Vzhľadom na to, že princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa pôsobí proti princípu ochrany
vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, je nutné nájsť praktickú zhodu medzi oboma protikladne
pôsobiacimi princípmi tak, aby zostalo zachované maximum z oboch, a ak to nie je možné, tak potom

tak, aby výsledok bol zlučiteľný s obecnou predstavou spravodlivosti. Osobám, ktorým svedčí dobrá
viera, totiž nenesú žiadny podiel zodpovednosti za neplatnosť zmluvy uzatvorenej medzi právnymi
predchodcami a s ohľadom na svoju dobrú vieru mohli v medziobdobí nemalým spôsobom zhodnotiť
inkriminovanú nehnuteľnosť. Osoba, ktorá urobila určitý právny úkon z dôverou v určitý, druhou stranou
jej prezentovaný skutkový stav, naviac potvrdený údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie, musí

byť v materiálnom právnom štáte poskytnutá ochrana." Namietal nemožnosť súčasných žalovaných,
ktorí boli pribratí do konania z dôvodu zmeny petitu, riadnym spôsobom konať v čase nadobúdania
bytov a nebytových priestorov do svojho vlastníctva. Nie svojím pričinením sa dostali do omylu a v
žiadnom prípade, by nekonali, tak ako konali, t. z. že by prejavili vôľu nadobudnúť byty, resp. nebytové
priestory v prípade pochybností ohľadom vlastníctva časti pozemku, ktorý nadobúdali do podielového

spoluvlastníctva spolu s bytmi, resp. nebytovými priestormi. V prípade, že takáto skutočnosť bola
žalovaná na súde, bezpochyby mala byť ihneď na základe návrhu žalobkyne zapísaná ako poznámka
na príslušných listoch vlastníctva o prebiehajúcom súdnom konaní, tak aby nadobúdatelia bytov a nebyt.
priestorov mali možnosť byť informovaní o predmetnej skutočnosti. Nejedná sa len o prvé nadobúdanie
bytov a XX/E,F,G, na C.ej 13/A,B,C,D od spoločnosti L., ale aj pre druhý bytový dom J. 13/E,F,G, kde byty

a XX/E,F,G, už predávala spoločnosť C. s.r.o., ktorá tento bytový dom aj dostavala a skolaudovala (bez
predloženia LV s vlastníctvom pozemku, na ktorom sa bytový dom staval, resp. s existujúcim dlhodobým
nájmom od vlastníka, by predmetnú nehnuteľnosť ani nemohla obchodná spoločnosť skolaudovať) a aj
následné predaje ďalším fyzickým al.právnickým osobám, ktorí taktiež konali v dobrej viere. Na záver si dovolíme poukázať na
najpodstatnejšie pochybenie zo strany žalobkyne, a to že žalobkyňa ani na poslednom pojednávaní
dňa 03.06.2020 nedokázala jednoznačne určiť okruh žalovaných. Nesprávnosť identifikácie žalovaných,

voči ktorým sa domáha žalobným návrhom na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaných vyplýva (i) z dôvodu nesprávnej identifikácie žalovaných podľa 133 ods. 1 CSP , že žaloba
mala byť podaná voči všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov zapísaný na listoch vlastníctva
č. F., XXXX a č. XXXX, pre kat. úz. Dúbravka ( bytové domy so súpis. č. XXXX a XXXX na ulici J.
Q.), nakoľko vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetných bytových domoch tvoria nerozlučné

spoločenstvo, a to v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov a s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 OZ. Zákon o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov ako lex specialis platí subsidiárne, pre právne vzťahy v ňom neupravené ako
lex generalis Občiansky zákonník a osobitné predpisy (napr. na prenajímanie nebytových priestorov
zákon č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov), avšak len v prípade, ak zákon o vlastníctve bytov
nestanoví inak. Poukázal, že v zmysle § 91 ods.2 zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok v

znení neskorších predpisov platného v čase podania žaloby "Ak však ide o také spoločné práva alebo
povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane,
platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo
vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na
jednej strane " a rovnako tak v zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok v

platnom znení "Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva
alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný;
procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.".

24. Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom listinných

dôkazov a to najmä: Kúpna zmluva zo dňa 07.04.1998, podnet Okresnej prokuratúry Bratislava IV,
rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV, odbor pozemkový, poľnohospodársky zo dňa 3.9.1988,
geometrický plán č. 75-51/98 zo dňa 10.08.1998, LV č. F. zo dňa 17.05.1999, 22.11.1999, geometrický
plán zamerania stavieb zo dňa 11.01.1999, stavebné povolenie zo dňa 06.08.1998, výkaz výmer,
geometrický plán č. 33807698-60/97 zo dňa 19.12.2007, LV č. XXXX zo dňa 26.01.1998, identifikácia

parciel zo dňa 09.07.1997, geometrický plán č. 243-255-1841/1-85 zo dňa 18.12.1985, identifikácia
parciel zo dňa 16.03.1972, kúpna zmluva zo dňa 20.10.1972, geometrický plán č. 22/2007 zo dňa
21.06.2008, LV č. F. zo dňa 27.02.2009 (č.l. 318), zo dňa 11.11.2010, LV č. XXXX, (č.l. 328) zo dňa
10.10.2010, výpis z PK VL č. 1310, rozhodnutie štátneho notárstva D463/72 zo dňa 14.04.1972, kúpna
zmluva zo dňa 13.10.1982, výpis LV č. S. -

čiastočný, LV č. XXX-XXX),, S., (č.l. 727-731), GP č. 13992902-34/97 Návrh žalobcu na zmenu
žalovaných na strane žalovaných zo dňa 04.09.2014, LV č.XXXX,, F., uznesenie OS BA IV sp. zn.
4C/111/1999-č.l.948zodňa09.09.2014,vyjadreniePZMgr.XXX.-XXX.,XX.gzodňa09.09.2014,výpis
zORXC/XX/XXXXs.r.o.,uznesenieOSBAIV4C/11/1999sp.zn-č.l.977zodňa05.11.2014-nadobudlo
právoplatnosť 04.12.2014, Výzva P.ovi Y.a na právne zastupovanie zo dňa 09.12.2014, uznesenie OS

BA IV - 4C/111/1999 č. l. 1038 zo dňa 14.01.2016, Uznesenie OS BA IV - 4C/111/1999 č. l. 3117 zo dňa
16.05.2016, uznesenie OS BA IV - 4C/111/1999 č. l. 1068 zo dňa 24.01.2017, osvedčenie o dedičstve
po nebohom JXX.XX.XXXX,ovi XXXXovi zo dňa 27.01.2016, 14.03.2017, doplnenie PZ Mgr. XXX.-
XXX., XX.g čiastočný LV č. l. XXXX,, uznesenie OS BA IV - 4C/111/1999 č. l. 1090 zo dňa 11.05.2017,
Výzva znalca na predloženie znaleckého, žiadosť znalca o predĺženie termínu spracovania, prevzatie

preberací protokol znalcom 26.09.2017, znalecký posudok č. 5/2017 zo dňa 25.09.2017 znalcom z
odboru geodézie a kartografie, odvetvie geodézia - Ing.I. P.ý č. l. 1104 - 1130, prílohy k znaleckému
posudku - kartografické znázornenie č. l. 1143, vyznačenie záveru parciel dedičstva D463/72 a pôvodné
kartografické znázornenie územia - kópie z katastrálne mapy, majetková podstata číslo vložky 1310,
snímky z katastrálnej mapy - geometrický plán 330H.0876 z 1997, schéma PK č. XXX,, H., XXX,

kúpna zmluva zo dňa 20.12.1971, rozhodnutie Štátneho notárstva zo dňa 14.04.1972 po nebohom
XoviXXXXcovi (otec žalobkyne), kúpna zmluva zo dňa 20.10. 1972 č.l. 1167 -
1168, geometrický plán zo dňa 10. mesiac 1985, geometrické snímky č.l. 1178 - 1179, geometrický
plán zo dňa 19.12.1997, geometrický plán z 13.11.1997, výkaz výmer 2x, geometrický plán zodňa 14.10.1998, geometrický plán zo 14.05.2002 - vypracovaný Xom XX.XX.XXXXom, geometrický
plán zo 16.01.2003 vypracovaný 16.01.2003, geometrický plán z 19.12.2007 - vypracovaný I.om
XX.XX.XXXXom, geometrický plán z 09.07.2008 Ing. R. XX/XXXX,om, Rozhodnutie Pozemkové úradu v

BA zo dňa 25.04.1996 - č.l 1213 - 1214, Identifikácia parciel zo dňa 19.07.1997, Rozhodnutie Krajského
úradu v BA zo dňa 24.07.1998, LV F., Rozhodnutie Ministerstva poľnohospodárstva zo dňa 21.08.1998,
Rozhodnutie Okresného úradu zo dňa 03.09.1998, LV XXXX,, LVF., LV XXXX, LV XX.XX.XXXX,
návrh žalobkyne zo dňa 22.02.2018 na zmenu strán sporu, návrh žalovaných (L., L.ová) kde žalovaní
žiadajú konanie voči im osobám konanie zastaviť, Uznesenie 4C/111/1999 č.l. 1232, Uznesenie

4C/111/1999 - č.l. 1338 zo dňa 03.04.2018, Uznesenie 4C/111/1999 - č.l. 1383 zo dňa 16.04.2018,
vyjadrenie žalobcu k znaleckému posudku č.5/2017, návrh na opravu chýb v písaní žalobkyňou zo dňa
03.04.2018, späťvzatie návrhu na opravu chýb písaní zo dňa 18.09.2018, návrh žalobkyne na zmenu
strán sporu zo dňa 20.09.2018, návrh na zmenu účastníkov na strane žalovaných zo dňa 28.10.2019,
Uznesenie 4C/111/1999 - č.l. 1597 zo dňa 04.11.2019, návrh žalobcu na zmenu žalovaných zo dňa
05.11.2019, doplňujúce uznesenie 4C/111/1999 - č.l. 1662, opravné uznesenie 4C/111/1999 - č.l. 1667

zo 20.01.2019, doloženie dokladov žalobkyňou zo dňa 03.06.2020 - výpis LV XXXX

vyhotoveného 1998, sťažnosť žalobkyne zo dňa 23.06.2020 na činnosť súdu v súdnom konaní dňa
03.06.2020, doloženie dokladov žalobkyňou - geometrický plán z 1985 z 02.07.2020 a LV XXXX
označené ako záverečná reč, LV F., LV XXXX, LV XXXX, + prílohy poukázanie na judikáty, prílohy
č.l. 1888 - identifikácia parciel zo dňa 09.07.1977, Opravné uznesenie 4C/111/1999 - č.l. 1890 zo dňa

23.07.2020, Nález US SR US: 549/2015/33 a zistil nasledovný skutkový stav.

25. Z výpisu katastra nehnuteľností GKÚ Bratislava, LV č. F., k.ú. Dúbravka je vedené pare. č. C./2
o výmere 472 m2 zastavené plochy a nádvoria, pare. č. C./17 o výmere 471 m2 zastavené plochy a
nádvoria, C./18 o výmere 417 m2 zastavené plochy a nádvoria a z výpisu katastra nehnuteľností GKÚ

Bratislava, LV č. XXXX,, k.ú. Dúbravka je vedená pare. č. C./3 o výmere 746 m2 zastavené plochy a
nádvoria, pare. č. C./22 o výmere 756 m2 zastavené plochy a nádvoria, pare. č. C./23 o výmere 11 m2
zatavené plochy a nádvoria, pare. č. C./26 o výmere 61 m2 zastavené plochy a nádvoria. Na LVXXXX,
a LV č. F. sú vedení vlastníci bytov a nebytových priestorov, podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemkom (č.l. 1797 -

1865 ).

26. Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - mesto v dedičskom konaní -D 463/72 zo dňa
14. apríla 1972 sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k. ú. Dúbravka zapísané v PK
vi. Č. 1310, pare. č. XXX,, vinice v EN pare. č. XXX, o výmere 1103 m2, pare. č. H. roľa v EN pare. č, H.

vo výmere 836 m2 a pare. č. XXX. záhrade v EN pare. č. XXX, vo výmere 333 m2. Dedičské rozhodnutie
bolo vykonané na základe pozemkovoknižnej vložky č. 1310, k. ú. Dúbravka.

27. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 20.10.1972 žalobkyňa (predávajúca) previedla do vlastníctva štátu (F.) časť
parcely č. XXX, výmeru 776 m2, parcelu č. H. výmeru 819 m2 - celú a časť pare. č. XXX o výmere 278

m2 (č.l. 292).

28. Z kúpnej zmluvy medzi Hlavným mestom SR (ako predávajúci) a L. (kupujúci) zo dňa 07.04.1998,
súd zistil, že predávajúci previedol nehnuteľnosti par. č. C./2 zast. plocha o výmere 1 352 m2 a pare. č.
C./3, zast. plocha o výmere 2 186 m2, ktoré boli vytvorené odčlenením z pare. č. C. na základe GP č.

33807698-60/97 zo dňa 19.12.1998, k. ú. Bratislava - Dúbravka.

29. Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV, odbor pozemkového, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva č.j. 544/98-10/J01 ( 1679/92) zo dňa 03.09.1998,ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.10.1998 bolo priznané žalobkyni (oprávnená osoba) vlastnícke právo
k nehnuteľnosti v k. ú. Dúbravka, pare. č. C./14 o výmere 328 m2 na základe GP č. 75-51/98 zo dňa

10.08.1998 (č.l. 20).

30. Zo záverov Znaleckého posudku č. 5/2017 zo dňa 25.09.2017 vypracovaného znalcom z odboru
Geodézia a kartografia Ing.I.om P.ým možno konštatovať, že znalec posudzoval problematiku v
danom odbore po technickej stránke v spojitosťou so súvisiacimi právnymi skutočnosťami ( zmeny

vlastníckeho práva PK parciel, dedičské konanie, kúpnopredajné zmluvy pre výstavbu sídliska
Podvornice III. ) .Poukazujúc, že vzhľadom k tomu, že povinnosť robiť zápisy v právnom stave nebol od
01.01.1951 do pozemkovej knihy zo zákona prikázaná, výmera 28m2 z PK p.č. XXX bola odpredaná v
roku 1971 XomXXXXcom ale napriek tomu bola predmetom dedičského konania v celosti. V roku 1972
pre výstavbu sídliska Podvornice III. na základe Kúpnej zmluvy ( Riaditeľstvo výstavby mesta SSR
Bratislavy a predávajúcou -žalobkyňou) z PK p.č. H., PK p.č. XXX boli výmerovo vykúpené celé. V roku

216 bola PK p.č. XXX, rozhodnutím X-54/2016 zrušená - zanikla.

31. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

32. Podľa § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny,

ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje
alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

33. Podľa § 194 CSP, otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán
podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť

34. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

35. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

36. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

37. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

38. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

39. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok v platnom znení nerozlučné
spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa

rozsudokmusívzťahovaťnakaždého,ktovystupujeakožalobcaalebožalovaný;procesnýúkonjedného
z nich platí i pre ostatných.

40. Podľa § 133 ods. 1,2 CSP fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou
trvalého pobytu alebo pobytu narodenia alebo iným identifikačným údajom. Právnická osoba sa v žalobe

označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je
predelené.41. Súd skúmal naliehavý právny záujem v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia na určení,
že predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalobkyne. Dospel
k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na tomto určení. Žalobkyňa preukázala

naliehavý právny záujem tým, že vzhľadom k tomu, že v roku 1972 robila kúpnu zmluvu v prospech štátu
a odpredala len časť pozemkov z parcelných čísiel č. XXX,, XXX a zostala vlastníckou z parcely č. XXX,
o výmere 300 m2 a z parc. č. XXX o výmere 28 m2.

42. Podľa § 70 ods. 1 zák, č. 162/95 údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže

opak. Za toho právneho vzťahu, ktorý vyplýva z konštatovania, že žalobkyňa predmetné nehnuteľnosti
nadobudla na základe uznesenia štátneho notárstva Bratislava I, potom by mala byť vedená ako
vlastnícka predmetných nehnuteľností vo výmere 328 m2. Domôcť sa zmeny údajov v katastri však
môže žalobca iba listinou, ktorá bude právne relevantná pre iný zápis do katastra, preto je súd toho
názoru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

43. Žalovaní nadobudli nehnuteľnosti na základe platne uzatvorených kúpno-predajných zmlúv (186),
ktoré nadobudli - povolenie vkladu správou katastra a tak sa stali podielovými spoluvlastníkmi parciel
zapísaných na LV č. F., XXXX,, ktoré boli vytvorené z parciel č. XXX,, XXX (pôvodné PK vlč. 1310).

44. Ak je ako vlastník určitej nehnuteľnosti zapísaná aj iná osoba než žalobca (duplicitný zápis),
nemožno mať za to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom práve on,
ak môže práva, tvoriace obsah vlastníckeho práva, uplatňovať aj iná osoba. Osoba duplicitne zapísaná
ako vlastník určitej nehnuteľnosti má vždy naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k takejto
nehnuteľnosti, lebo pri význame zápisov do katastra nehnuteľností je treba nepríslušnosť k tej istej veci

odstrániť.

45. Sporné vlastníctvo rôznych subjektov k tej istej nehnuteľnosti vzniknuté v dôsledku duplicitných, príp.
triplicitných zápisov vlastníckych práva v katastri nehnuteľnosti možno riešiť buď mimosúdne (uznaním
vlastníckeho práva), či žalobou na určenie vlastníctva (nález ÚS ČR zo dňa 27.05.1998 , PL ÚS 34/97).

46. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v
obci Bratislava mestská časť Dúbravka, v kat. úz. Dúbravka, ktoré sú zapísané vo výkaze geometrického
plánu Ing. A.a XX,a, č. 22/2007 vyhotoveného dňa 21.06.2008 a úradne overené dňa 09.07.2008 pod
č. 1031/08 ako parc. č. C./39, zast. plochy o výmere 7 m2, parc. č. C./40, zast. plochy o výmere 82 m2,

parc. č. C./41, zast. plochy o výmere 76 m2, parc. č. C./42, zast. plochy o výmere 10 m2, parc. č. C./43,
zast. plochy o výmere 76 m2, pare. č. C./44, zast. plochy o výmere 78 m2 v celosti.

47. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto sporu v dávnej minulosti vedené v pozemkovej knihe vl. č. 1310, k. ú. Dúbravka ako parc. č. XXX,

vinohrad, o výmere 1263 m2, pare. č. H., roľa o výmere 819 m2 a parc. č. XXX, záhrada o výmere
306 m2 boli vo vlastníctve XaXXXXca- otec žalobkyne. Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava -
mesto D 463/72, právoplatné 14.04.1972 sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníckou nehnuteľností v k. ú.
Dúbravka zapísanej v pozemkovej knihe vi. č. 1310 parc. č. XXX, v EN pare. č. XXX, vo výmere 1103
m2, parc. č. H. v EN parc. H. vo výmere 836 m2 a parc. č. XXX v EN parc. č. XXX vo výmere 333 m2.

Na základe dedičského rozhodnutia parc. č. XXX,,H.,XXX, ktoré podľa identifikácie parciel z 10.03.1972
v stave podľa pozemkovej knihy mali výmery parc. č. XXX, výmeru 1263 m2, pre. č. H. výmere 819 a
parc. č. XXX výmere 306 m2. Vlastnícky vzťah k predmetným pozemkom v čase vydania dedičského
rozhodnutiabolvedenýlenpodľapozemkovejknihy.Žalobkynivzmyslekúpnejzmluvyč.048802059800
zo dňa 20.10.1971 previedla vlastníctvo na Riaditeľstvo výstavby hl, mesta SSR Bratislavy, zastúpené

F.om k časti parc. č. XXX, o výmere 776 m2, celú pare. č. H. o výmere 819 m2 a časť parc. č. XXX
o výmere 278 m2. Žalobkyňa z PK vložky č. 1310, parc. č. XXX, o výmera 187 m2 previedla kúpnou
zmluvou reg. pod č. RI 179/82 ŠN na fyzická osobu.48. Na základe záverov Znaleckého posudku č. 25/2017 súd má preukázané, že zbytok z PK vložky č.
1310 parc. č. XXX, o výmere 300 m2 a parc. č. XXX o výmere 28 m2 - zapísaná ako parcela registra
E do list vlastníctva č. XXXX zanikla. Z uvedeného vyplýva, že hlavné mesto SR Bratislava bolo zo

zákona oprávnené spornú časť pozemku o výmere 328 m2 previesť na inú právnickú osobu. Súd mal
preukázané, že sporný pozemok (pôvodne parc. č. XXX, o výmere 1263 m2, parc, č.XXX o výmere
306 m2) žalobkyňa nadobudla na základe rozhodnutia bývalého štátneho notárstva a tieto parcely nikdy
neboli vyvlastnené ani vykúpené a vlastníctvo hlavného mesta SR Bratislava k nim bolo zapísané na
LV, teda kúpna zmluva č. 048802059800, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti parc. č. C./2 vo výmere
1352 m2, a parc. č. C./3 vo výmere 2186 m2, ktoré boli vytvorené odčlenením z parcely č. C.(GP č.

33807698-60/97 zo dňa 19.12.1998 ). Na základe GP č. 75-51/98 zo dňa 02.08.1998 z parc. č. C. boli
nový stav rozčlenením na parc. č. C./13 o výmere 9915 m2 a parc. č. C./14 o výmere 328 m2. .Z výpisu
LV č. F. - čiastočný je preukázané, že parcely č. C./2 a č. C./3 sa stal výlučným vlastníkom stavebný
podnik L. (6.1. 68).

49. Z výpisu katastra nehnuteľností GKÚ Bratislava, LV č. F., k. ú. Dúbravka je vedené parc. č. C./2
o výmere 472 m2 zastavené plochy a nádvoria, parc. č. C./17 o výmere 471 m2 zastavené plochy a
nádvoria, parc. č. C./18 o výmere 417 m2zastavené plochy a nádvoria a z výpisu katastra nehnuteľností
GKÚBratislava,LVč.XXXX,,k.ú.Dúbravkajevedenáparc.č.C./3ovýmere746m2zastavenéplochya
nádvoria, parc. č. C./22 o výmere 756 m2 zastavené plochy a nádvoria, parc. č. C./23 o výmere 11 m2

zatavené plochy a nádvoria, parc. č. C./26 o výmere 61 m2 zastavené plochy a nádvoria. Ako podieloví
spoluvlastníci sú vedení žalovaní titulom nadobudnutia kúpna zmluva, vysporiadanie BSM a pod..

50. Z geometrického plánu č. 22/2007 zo dňa 21.06.2008 vypracovaný Ing. A.om XX,om a úradne
overený dňa 09.08.2008 pod č. 1031/08, ako parc. č. C./39 zastavená plocha o výmere 7 m25 parc. č.

C./40 zastavená plocha o výmera 82 m2, pare. č. C./41 zastavená plocha o výmere 76 m2, parc. č. C./42
zastavené plochy o výmere 10 m2, vytvorené z pozemkoknižnej parcely č. XXX,, parc. č. C./43 zatavená
plocha o výmere 76 m2, parc. č. C./44 zastavená plocha o výmere 78 m2, vytvorená z parc. č. XXX.
51. Na základe GP č. 22/2007 súd mal preukázané, že parc. č. C./39 o výmere 7 m2 je odčlenená z
parcely č. C./23 (zapísanej na LV číslo XXXX,), parc. č. C./40 o výmere 82 m2 je odčlenená z pare. č.

C./22 (LV číslo XXXX,), parc. č. C./41 o výmere 76 m2

je odčlenená z parc. č. C./3 (LV číslo XXXX,), parc. č. C./42 o výmere 10 m2 je odčlenená z parc, č.
C./26 (LV č. XXXX,), pare. č. C./43 o výmere 76 m2 je odčlenená z parc. č, C./18 (LV č. F.), parc. č. C./44

o výmere 78 m2 je odčlenená z parc. č. C./2 (LV č. F.).

52.NejednásalenoprvénadobúdaniebytovaXX/E,F,G,naC.ej13/A,B,C,DodspoločnostiL.,aleajpre
druhý bytový dom J. 13/E,F,G, kde byty a XX/E,F,G, už predávala spoločnosť C. s.r.o., ktorá tento bytový
dom aj dostavala a skolaudovala (bez predloženia LV s vlastníctvom pozemku, na ktorom sa bytový dom

staval, resp. s existujúcim dlhodobým nájmom od vlastníka, by predmetnú nehnuteľnosť ani nemohla
obchodná spoločnosť skolaudovať) a aj následné predaje ďalším fyzickým al. právnickým osobám,
ktorí taktiež konali v dobrej viere. Na záver si dovolíme poukázať na najpodstatnejšie pochybenie
zo strany žalobkyne, a to že žalobkyňa ani na poslednom pojednávaní dňa 03.06.2020 nedokázala
jednoznačne určiť okruh žalovaných. Nesprávnosť identifikácie žalovaných, voči ktorým sa domáha

žalobným návrhom na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných vyplýva
(i) z dôvodu nesprávnej identifikácie žalovaných podľa § 133 ods. 1 "Fyzická osoba sa v žalobe
označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným
identifikačným údajom." a (ii) z dôvodu, že na strane žalovaných sú vlastníci bytov a nebytovýchpriestorov, pričom žaloba mala byť podaná voči všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov
zapísaný na listoch vlastníctva č. F., XXXX a č. XXXX, pre kat. úz. Dúbravka ( bytové domy so súpis. č.
XXXX a XXXX na ulici J. Q.), nakoľko vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetných bytových

domoch tvoria nerozlučné spoločenstvo, a to v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 OZ. Ako
základný princí vzťahu spoluvlastníkov k tretím osobám sa uplatňuje princíp solidarity, ktorý je vyjadrený
práve v ustanovení § 139 ods. 1 OZ. Okrem toho, že spoluvlastníci sú oprávnení voči tretím osobám
spoločne a nerozdielne, v tomto konaní majú spoluvlastníci postavenie nerozlučných spoločníkov, čo

okrem iného znamená, že účinky rozsudku ich postihujú všetkých. Pre zákon o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov ako lex specialis platí subsidiárne, pre právne vzťahy v ňom neupravené ako
lex generalis Občiansky zákonník a osobitné predpisy (napr. na prenajímanie nebytových priestorov
zákon č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov), avšak len v prípade, ak zákon o vlastníctve bytov
nestanoví inak. Zároveň v zmysle § 91 ods.2 zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov "Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí

vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre
ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však

potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane." a rovnako tak v zmysle § 77

ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok v platnom znení "Nerozlučné spoločenstvo
je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i
preostatných."Zaúčastníkakonanianemožnopovažovaťtoho,ktonebolžalobkyňouvžalobeoznačený
ako žalovaný, a to ani v prípade, že sa ho vec inak týka. Je bezvýznamné, že podľa hmotného práva by

právo malo byť uplatnené proti niekomu inému než proti označenému žalovanému. V tomto prípade ide
totižužootázkutzv.vecnejlegitimácie(pasívnej),ktorájepredmetomdokazovaniaaktorejnedostatokje
dôvodom pre zamietnutie žaloby. Dovolíme si poukázať i na judikát Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
7Co/158/2017, ktorý riešil obdobný problém. Žalobkyňa ani do pojednávania konaného dňa 03.06.2020
nedokázala jednoznačne a správne vyčerpávajúco vymedziť a riadne identifikovať žalovaných v súdnom

spore a tým nebola splnená podmienka vecnej legitimácie (pasívnej legitimácie) účastníkov konania, ako
ani náležitosti žaloby v zmysle § 133 ods. 1 CSP. Uvedené je preukázateľné porovnaním výpisov z listov
vlastníctva č. F., XXXX a č. XXXX, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre okres:
Bratislava IV, Obec: BA-m.č. Dúbravka, katastrálne územie: Dúbravka s údajmi platnými k 03.06.2020 a
Opravným uznesením 4C/111/1991-1667 zo dňa 20. januára 2020. Z vyššie uvedeného titulu, ak by súd

rozhodol v zmysle žalobného návrhu, bol by takýto rozsudok nevykonateľný, zmätočný a teda ničotný.

53. Z listinných dôkazov založených žalobcom v súdnom spise vyplýva, že žalobca v žalobe opomenul
ku dňu rozhodnutia vo veci samej sa obrátiť na súd žalobou voči všetkým vlastníkom (nerozlučné
spoločenstvo). Rozhodnutie súdu musí byť účinné voči všetkým vlastníkom bytov a nebytových

priestorov v predmetnom bytovom dome a teda bolo nutné, aby všetci vlastníci bytov a nebytových
priestorov boli žalobcom v predmetnej žalobe zo dňa 14.09.1999 a následne pripustením zmien
žalobného návrhu v označení žalovaných a posledným uznesením sp. zn. 4C/111/1999-1597 zo dňa
04.11.2019 v spojení s doplňujúcim
uznesením č.k. 4C/111/1999- 1662 zo dňa 17.01.2020 a opravným uznesením sp. zn. 4C/111/1999 -

1890 zo dňa 23.07.2020 na súd, riadne označení a aby vystupovali na strane žalovaných (ak neboli na
strane žalobcu) Žalobkyňa i napriek viacerým výzvam súdu opomenul si zistiť skutočný stav vlastníkov
na LV č. F., LV č. XXXX, a LV č. L. v čase poslednej zmeny petitu zo dňa 20.02.2019 v znení posledného
Opravného uznesenia zo dňa 20.01.2020. Žalobkyňa nežalovala ako žalovaných z LV č. F.: V.ová
XX.XX.XXXXXXXT.

X. pod č. 66 a 175.54. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nedokázala jednoznačne určiť okruh žalovaných, neprávne
identifikovala žalovaných voči ktorým sa domáha na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti vo vlastníctve

žalovaných a z dôvodu nesprávnej identifikácie žalovaných podľa § 133 ods. 1 Obč. zák. a z dôvodu,
že na strane žalovaných sú vlastníci bytov a nebytových priestorov, pozemkov, pričom žaloba mala
byť podaná voči všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov zapísaný na listoch vlastníctva č.
F., XXXX a č. XXXX, pre kat. úz. Dúbravka ( bytové domy so súpis. č. XXXX a XXXX na ulici J. Q.),
nakoľko vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetných bytových domoch tvoria nerozlučné

spoločenstvo , a to v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov a s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 OZ. Ako základný princíp vzťahu
spoluvlastníkov k tretím osobám sa uplatňuje princíp solidarity, ktorý je vyjadrený práve v ustanovení
§ 139 ods. 1 Obč. zák.
Okrem toho, že spoluvlastníci sú oprávnení voči tretím osobám spoločne a nerozdielne, v tomto konaní
majúspoluvlastnícipostavenienerozlučnýchspoločníkov,čo znamená,žeúčinkyrozsudkuichpostihujú

všetkých. Pre zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ako lex specialis platí subsidiárne,
preprávne vzťahy v ňom neupravené ako lex generalis Občiansky zákonník a osobitné predpisy (napr.
na prenajímanie nebytových priestorov zákon č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov), avšak len v
prípade, ak zákon o vlastníctve bytov nestanoví inak. Poukazujúc na ust. § 77 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok , že nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o

také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako
žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre

ostatných. To znamená, že za účastníka konania nemožno považovať toho, kto nebol žalobkyňou
v žalobe označený ako žalovaný, a to ani v prípade, že sa ho vec inak týka. Je bezvýznamné, že
podľa hmotného práva malo byť uplatnené proti niekomu inému než proti označenému žalovanému.

V tejto právnej veci ide o otázku tzv. vecnej legitimácie (pasívnej), ktorá je predmetom dokazovania
a ktorej nedostatok je dôvodom pre zamietnutie žaloby (viď judikát Krajského súdu v Bratislave, sp.
zn. 7Co/158/2017). Nakoľko žalobkyňa jednoznačne a správne vyčerpávajúco vymedziť a riadne
identifikovať žalovaných v súdnom spore a tým nebola splnená podmienka vecnej legitimácie (pasívnej
legitimácie) účastníkov konania, ako ani náležitosti žaloby v zmysle § 133 ods. 1 CSP súd nemohol

žalobnému návrhu vyhovieť. Pokiaľ sa v konaní nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, súd nemôže
návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Ak by súd rozhodol
v zmysle žalobného návrhu, bol by takýto rozsudok nevykonateľný, zmätočný a teda ničotný a preto
súd žalobu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa zaoberal samotným meritom veci (žalobným
návrhom).

55. Podľa ust. § 151 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

56. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

58. Nakoľko súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje o nároku na náhradu trov konania,
pričom prizná nárok na náhradu trov konania strane v spore úspešnej, pre toto rozhodovanie je
nevyhnutné primárne je ustáliť aké výdavky v priebehu konania v spore úspešnej strane vznikli, teda v
akej výške vynaložila výdavky, pričom tieto výdavky strana musí aj reálne zaplatiť (napr. súdny poplatok,

hotové výdavky), aby bolo možné vôbec uvažovať o existencii trov konania na konkrétnej procesnej
strane, ktoré je povinná neúspešná
strana nahradiť. Prvotne je teda potrebné, aby určité výdavky strana zaplatila (v zmysle § 252 CSP,
každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú) a následne, pokiaľ bude táto strana v spore úspešná,vzniká jej nárok na náhradu týchto ňou platených výdavkov (nepochybne za podmienok podľa § 151
CSP, t. j. preukázania, odôvodnenosti a účelnosti), o ktorej náhrade súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

59. Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v
konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Nakoľko súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí,rozhodujeonárokunanáhradutrovkonania,pričompriznánároknanáhradutrovkonaniastranev
spore úspešnej, pre toto rozhodovanie je nevyhnutné primárne je ustáliť aké výdavky v priebehu konania
v spore úspešnej strane vznikli, teda v akej výške vynaložila výdavky, pričom tieto výdavky strana

musí aj reálne zaplatiť (napr. súdny poplatok, hotové výdavky, trovy právneho zastúpenia a pod.), aby
bolo možné vôbec uvažovať o existencii trov konania na konkrétnej procesnej strane, ktoré je povinná
neúspešná strana nahradiť. Prvotne je teda potrebné, aby určité výdavky strana zaplatila (v zmysle CSP
každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú) a následne, pokiaľ bude táto strana v spore úspešná,
vzniká jej nárok na náhradu týchto ňou platených výdavkov ( za podmienok podľa CSP, t. j. preukázania,

odôvodnenosti a účelnosti). V prejednávanej veci súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa CSP
a žalovaným, ktorých čistý pomer úspechu vo veci bol 100%, priznal nárok na náhradu trov konania ako
plne úspešnej strane s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

60. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí mali plný úspech
vo veci priznal náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ust.
§ 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP )
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).