Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 23. apríl 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 44Ek/1440/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121320021
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Hudzík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6121320021.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Ing. H. B., s miestom podnikania O. XX,
XXX XX O. - mestská časť P., H. XX XXX XXX, právne zastúpený Jurek, advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Páričkova 15, 821 08 Bratislava, IČO 47 253 983 proti povinnému REDE REAL ESTATE
DEVELOPMENT spol. s r. o., v likvidácii, so sídlom Cabanova 2189/8, 841 02 Bratislava, IČO 36 286
541, zastúpený zákonným zástupcom správcom Profesionálna správcovská kancelária, k.s., so sídlom

Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO 46 333 908, o vymoženie
348,89 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom Mgr. Angelika Slopovská, Exekútorský úrad Bratislava,
Zámocká 16, 811 01 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Ek/1440/2021 zo dňa 01.04.2022 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Ek/1440/2021 zo
dňa 01.04.2022 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 44Ek/1440/2021 zo dňa 01.04.2022, ktoré
vydalvyššísúdnyúradník,I.výrokomexekúciupodľa§61kods.1písm.d)Exekučnéhoporiadkuvcelom
rozsahu zastavil, II. výrokom oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu
paušálnych výdavkov vo výške 36,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, III. výrokom nepriznal
oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti konaním o návrhu povinného na zastavenie

exekúcie a IV. výrokom nepriznal povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti konaním o
návrhu povinného na zastavenie exekúcie

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 11.06.2021 poverený súdny exekútor predložil
súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 28.05.2021 spolu s vyjadrením oprávneného k
návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.06.2021, Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa

27.05.2021,výzvupreoprávnenéhonavyjadreniezodňa31.05.2021avyjadreniesúdnehoexekútorazo
dňa 09.06.2021. Povinný dňa 28.05.2021 podal návrh na zastavenie exekúcie prostredníctvom správcu
konkurznej podstaty podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, v ktorom uviedol,
že dňa 07.06.2012 bolo v Obchodnom vestníku SR č. OV 109/2012 uverejnené uznesenie Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 01.06.2012, ktorým súd vyhlásil konkurzné konanie voči dlžníkovi (povinnému),
pričom predmetné konkurzné konanie nebolo do dnešného dňa ukončené. Správca úpadcu ďalej

uviedol,ževzhľadomnavyhláseniekonkurznéhokonanianemožnovzmysle§48ZKRzačaťnamajetok
podliehajúci konkurzu exekučné konanie. Správca záverom uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že
exekúcia je vedená od počiatku neoprávnene, a navrhol, aby súd exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm.
d) Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil.

3. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa správcu konkurznej

podstaty úpadcu (povinného v tomto konaní) skutočnosť, že vzhľadom na vyhlásenie konkurzného
konania voči povinnému nemožno v zmysle § 48 ZoKR začať na majetok podliehajúci konkurzuexekučné konanie. Súd lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že uznesením Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 3K/6/2012 zo dňa 01.06.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku pod číslom
109/2012, K007341 dňa 07.06.2012 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka REDE REAL ESTATE

DEVELOPMENT spol. s.r.o. v likvidácii, so sídlom Cabanova 2189/8, 841 02 Bratislava, IČO 36 286
541 a do funkcie správcu bol ustanovený správca CLC Správcovia, v.o.s., so sídlom Panenská 18, 811
03 Bratislava, značka správcu S 1519. Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3K/6/2012 zo dňa
14.11.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku pod č. 224/2014 dňa 24.11.2014 ustanovil povinnému
správcu HMG Recovery, k.s., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, zn. správcu S 1565, IČO

46 333 908 (v súčasnosti Profesionálna správcovská kancelária, k.s., Blagoevova 9, 851 04 Bratislava -
mestská časť Petržalka, IČO 46 333 908). Exekučný súd v tejto súvislosti uviedol, že jedným z účinkov
vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 48 ZoKR, je že na majetok
podliehajúci konkurzu nemožno počas trvania konkurzu začať exekučné konanie a už prebiehajúce
konania sa zo zákona zastavujú. Nakoľko v konkurze sa kolektívnym spôsobom uplatňujú a uspokojujú
práva všetkých veriteľov (ide o tzv. generálnu exekúciu), individuálny spôsob uspokojenia práv veriteľa

prostredníctvomvedeniaexekúciejevylúčený.Uvedenésaprejavujeprávevcitovanomustanovení§48
ZKR, v zmysle ktorého počas konkurzu nie je možné viesť voči konkurznej podstate exekučné konanie.
Tým sa poskytuje konkurznej podstate exekučná ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie zistil, že neboli splnené podmienky, aby súd udelil poverenie na vykonanie
exekúcie, a to z dôvodu začatia konkurzu, po začatí ktorého nie je možné v zmysle ustanovenia § 48

ZoKR na majetok patriaci dlžníkovi začať ani viesť exekučné konanie a už začaté konanie by muselo byť
zastavené. Súd pre úplnosť ďalej uviedol, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným exekučnému
súdu dňa 30.04.2021 sa oprávnený voči povinnému domáhal vymoženia istiny 348,89 eur a trov
exekúcienapodkladeexekučnéhotitulu-uzneseniaOkresnéhosúduBratislavaIzodňa16.10.2020,sp.
zn. 4Cbi/26/2012-126, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2020 a vykonateľnosť dňa 14.11.2020.

Exekučným titulom bolo rozhodnuté o výške náhrady trov súdneho konania na podklade rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.02.2019, sp. zn. 4Cbi/26/2012-117, ktorým bol nárok na náhradu
trov súdneho konania priznaný žalobcovi (oprávnenému) voči žalovanému. Z výroku exekučného titulu
vyplýva, že „žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi...“, pričom ako žalovaný je v záhlaví tohto uznesenia
označený: HMG Recovery, k. s., Červeňova 14, 811 03 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu

REDE REAL ESTATE DEVELOPMENT spol. s r. o. v likvidácii, Cabanova 2189/8, 841 02 Bratislava,
IČO: 36 286 541, t. j. povinný v tejto exekúcii.

4. Exekučný súd sa ďalej musel zaoberať aj argumentáciou oprávneného, že oprávnený v návrhu na
začatie exekúcie neoznačil úpadcu, ale iba správcu konkurznej podstaty, a to v súlade s exekučným

titulom. Exekučný súd k tomuto tvrdeniu uviedol, že síce návrh na začatie exekúcie oprávnený pôvodne
smeroval len voči správcovi konkurznej podstaty, ale opravou doručenou súdu dňa 25.05.2021 na
základe výzvy súdu oprávnený opravil označenie povinného tak, že v časti C) návrhu na vykonanie
exekúcie (Účastníci konania a ich zákonní zástupcovia - povinní) označil povinného v zmysle
exekučného titulu ako úpadcu REDE REAL ESTATE DEVELOPMENT spol. s r. o. v likvidácii, Cabanova

2189/8, 841 02 Bratislava, IČO 36 286 541 a ako zákonného zástupcu (správcu) označil Profesionálnu
správcovskú kanceláriu, k.s., pričom v tomto znení bolo dňa 25.05.2021 vydané poverenie na vykonanie
exekúcie. Súd naviac k tvrdeniu oprávneného, že označil v návrhu na začatie exekúcie správcu
konkurznej podstaty a nie úpadcu uviedol, že samotný správca konkurznej podstaty nie je pasívne vecne
legitimovaným z exekučného titulu, pretože v rámci súdneho konania, v ktorom bol vydaný exekučný

titul, vystupoval ako správca konkurznej podstaty, pričom konal v mene a na účet úpadcu. Oprávnený
mal naopak za to, že v predmetnom súdnom konaní povinný nevystupoval ako zástupca úpadcu, ale
sám bol stranou sporu so všetkými právami a povinnosťami v zmysle ustanovení Civilného sporového
poriadku vrátane povinnosti nahradiť trovy konania protistrane v prípade neúspechu. Spornou medzi
účastníkmi konania sa tak stala otázka pasívnej vecnej legitimácie, teda to ktorému subjektu (správcovi

konkurznej podstaty alebo úpadcovi) bola uložená povinnosť nahradiť trovy súdneho konania v zmysle
exekučného titulu.

5. Po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu súd dospel k záveru o dôvodnosti návrhu povinného
na zastavenie exekúcie. Súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že povinný v

rámci súdneho konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, vystupoval v pozícii správcu konkurznej
podstaty úpadcu, ktorým bola spoločnosť REDE REAL ESTATE DEVELOPMENT spol. s r. o., v
likvidácii, Cabanova 2189/8, 841 02 Bratislava, IČO 36 286 541. Ako mylný však súd vyhodnotil
názor oprávneného, že povinný ako správca konkurznej podstaty mal v rámci tohto súdneho konaniapostavenie sporovej strany, ktorej možno uložiť povinnosť náhrady trov konania. Hoci § 47 ods. 3 ZoKR
v znení účinnom do 31.12.2015 hovorí o tom, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu sa správca
konkurznej podstaty podaním návrhu na pokračovanie v súdnom konaní stáva účastníkom konania

namiesto úpadcu, pri posúdení charakteru postavenia správcu v súdnom konaní nemožno vychádzať
izolovane len z uvedeného ustanovenia, ale je potrebné zohľadniť aj ďalšie ustanovenia ZoKR. V tejto
súvislosti tunajší súd poukázal práve na § 44 ods. 1 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2015, ktorý
upravuje, že vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom
podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku s tým,

že správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Z pohľadu hmotného práva sa konanie správcu javí
ako konanie mandatára, teda ako priame zastúpenie, keď právny úkon robí síce zástupca, ale účinky
z tohto právneho úkonu vznikajú priamo zastúpenému. Aj z uvedeného potom vyplýva, že v súvislosti
s účasťou správcu v súdnom konaní namiesto úpadcu má správca konkurznej podstaty postavenie
účastníka konania „sui generis“, pretože na konaní sa zúčastňuje úplne z iných dôvodov ako strana
sporu v zmysle CSP, pričom jeho účasť, postavenie a aj odvolanie upravuje osobitný zákon (zákon č.

8/2005 Z. z.). V zmysle zákonnej úpravy je jeho povinnosťou v prípade potreby iniciovať napr. incidenčné
konanie, prípadne súhlasiť s pokračovaním súdnych konaní, ktoré by mohli priniesť aktíva do konkurznej
podstaty úpadcu, a to pod následkom aj trestnej zodpovednosti. Je potrebné zdôrazniť, že správca v
súdnom konaní nenahrádza úpadcu, nemá osobný záujem na výsledku sporu a ani z neho nijak priamo
neprofituje. Všetky procesné či hmotnoprávne úkony v rámci súdneho konania robí správca „v mene“ a

čo je podstatnejšie „na účet“ úpadcu, čo tiež znamená, že tieto úkony svojimi účinkami dopadajú priamo
na úpadcu. Úspech či neúspech v spore tak nie je úspechom či neúspechom správcu, ale samotného
úpadcu. Tieto závery exekučný súd podporil aj poukazom napríklad na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Obdo 4/2009 z 24. februára 2010.

6. Napriek tomu, že v rámci rozhodovacej praxe sa možno stretnúť i s rozhodnutiami, ktoré sa vyhýbajú
označovaniu správcu konkurznej podstaty za zástupcu úpadcu, táto rozhodovacia prax nie je jednotná.
Exekučný súd sa priklonil k záveru, že v prípade správcu konkurznej podstaty sa jedná o akéhosi
zákonného zástupcu úpadcu. Totiž, vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu zaniká úpadcovi procesná
spôsobilosť, t. j. zaniká jeho schopnosť samostatne konať v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť

vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Táto procesná spôsobilosť prechádza zo
zákona na zákonného zástupcu, teda na správcu konkurznej podstaty ustanoveného súdom na základe
ZoKR (k uvedenému napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 8/2008 z
31. marca 2008). V tejto súvislosti si ale ďalej treba uvedomiť, že správca konkurznej podstaty koná
za úpadcu len počas zákonom vymedzenej doby, t. j. počas trvania konkurzu. Právna argumentácia

oprávneného tak nereflektuje stav, kedy by počas súdneho konania (iného než toho, ktorý by bol
vyvolaný samotným konkurzom) došlo k zrušeniu konkurzu na majetok úpadcu, a teda správca by stratil
oprávnenie konať v mene a na účet úpadcu. Práve v takomto prípade by stranou sporu (účastníkom
konania) zostal sám úpadca, pretože zrušením konkurzu by sa obnovila jeho procesná subjektivita.
Podľa názoru tunajšieho súdu oprávnený účelovo smeruje exekučné konanie iba voči správcovi, a to

zrejmezdôvodu,abysadomoholvymoženiapovinnostiprávevočisprávcovikonkurznejpodstaty,keďže
v prípade samotného úpadcu vzhľadom na vyhlásený konkurz možno mať pochybnosti o jeho bonite.

7. Vyšší súdny úradník ďalej poukázal na to, že prezentovaný výklad exekučného súdu podporuje i
odborná literatúra - Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C.

H. Beck, 2021, s. 432, ktorá uvádza, že: „Vyhlásením konkurzu úpadca nestráca právnu subjektivitu a
naďalej má spôsobilosť na práva a povinnosti a aj spôsobilosť na právne úkony v takom rozsahu, ako
ju mal do vyhlásenia konkurzu. Do spôsobilosti na právne úkony sa mu zasahuje tým, že obmedzuje
dlžníka ohľadne právnych úkonov, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu a výrazne, ak ide
o nakladanie s majetkom. Zákon „vnútil“ úpadcovi v záujme veriteľov „zákonného zástupcu“, ktorým

je správca, ktorý koná v menu úpadcu a na jeho účet. Konanie správcu má hmotnoprávne účinky
v prospech a na ťarchu úpadcu. Ak napríklad správca vymôže určité plnenie, jeho vlastníkom sa
stáva úpadca, aj keď toto plnenie alebo výťažok z jeho predaja sa použije na uspokojenie pohľadávok
veriteľov. Platí to, samozrejme, aj opačne, ak je správca zaviazaný na určité plnenie. Uspokojenie takejto
pohľadávky je možné len z konkurznej podstaty s výnimkou prípadov, keď je pohľadávka vylúčená z

uspokojenia ako napríklad trovy konania súvisiacich s konkurzom a pod. (§ 100 ods. 2). Po skončení
konkurzusúpohľadávky,ktoréneboliuspokojenépočaskonkurzu,vymáhateľnélenprotidlžníkovi,nikdy
nie proti osobe, ktorá vykonávala funkciu správcu.“ „Správca by bol zaviazaný osobne len vtedy, ak
by bol žalovaný za výkon funkcie z titulu zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil.“ V nadväznosti navyššie uvedené právne úvahy tak exekučný súd dospel k záveru, že pasívne legitimovaným v zmysle
exekučného titulu nie je povinný ako správca konkurznej podstaty, ale je ním priamo úpadca, teda
REDE REAL ESTATE DEVELOPMENT spol. s r. o., v likvidácii, Cabanova 2189/8, 841 02 Bratislava,

IČO 36 286 541, za ktorú „len“ koná správca konkurznej podstaty, nie je však priamo povinným. Od
začiatku predmetného exekučného konania tak nemohli byť žiadne pochybnosti o tom, kto bol v konaní
povinným. Exekúcia na podklade predloženého exekučného titulu by tak mala postihovať jedine majetok
spoločnosti REDE REAL ESTATE DEVELOPMENT spol. s r. o., v likvidácii, Cabanova 2189/8, 841
02 Bratislava, IČO 36 286 541, na majetok ktorej by však mal podľa informácií z verejne dostupných

registrov naďalej prebiehať konkurz. Exekučný súd v zmysle uvedeného a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie ako aj následnou lustráciou v Obchodnom vestníku dospel k záveru,
že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný dôvodne a nie je možné naďalej viesť exekúciu, nakoľko
je tu dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Na základe vyššie uvedených skutočností
súd exekúciu vedenú u povereného súdneho exekútora podľa § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného

poriadku v celom rozsahu zastavil.

8. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
sťažnosť, v ktorej uviedol, že dôvodom zastavania exekučného konania bola skutočnosť, že exekučný
súd dospel k záveru, že pasívne legitimovaným v zmysle exekučného titulu nie je povinný ako správca

konkurznej podstaty, ale je ním priamo úpadca, teda REDE REAL ESTATE DEVELOPMENT spol. s r. o.,
v likvidácii, Cabanova 2189/8, 841 02 Bratislava, IČO 36 286 541, za ktorú „len“ koná správca konkurznej
podstaty, nie je však priamo povinným. Od začiatku predmetného exekučného konania tak nemohli byť
žiadne pochybnosti o tom, kto bol v konaní povinným. Exekúcia na podklade predloženého exekučného
titulu by tak mala postihovať jedine majetok spoločnosti REDE REAL ESTATE DEVELOPMENT spol.

s r. o., v likvidácii, Cabanova 2189/8, 841 02 Bratislava, IČO 36 286 541, na majetok ktorej by však
mal podľa informácií z verejne dostupných registrov naďalej prebiehať konkurz. Pri takomto právnom
názore by v zásade nikdy nebolo možné žiadne priznané trovy súdneho konania úspešnému veriteľovi
vymáhať, čo je v rozpore s požiadavkou spravodlivosti. V prvom rade oprávnený upozornil na to, že
napriek uvedenému právnemu názoru exekučný súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi, a teda v

dôsledku vydania tohto poverenia zaviazal oprávneného k náhrade trov súdneho exekútora. Ak by bol
uvedený právny názor správny, exekučný súd by konal protiprávne tým, že vydal poverenie, pričom
v príčinnej súvislosti s protiprávnym postupom (nesprávnym úradným postupom) by vznikla na strane
oprávneného ujma. Súd v základnom konaní vyhovel žalobe oprávneného a zaviazal správcu nahradiť
trovy konania. Žaloba smerovala výhradne voči správcovi, ak by smerovala voči úpadcovi, konanie by

bolo zastavené. Pohľadávka oprávneného bola zo strany správcu neoprávnene popretá, na podklade
svojvoľného tvrdenia úpadcu, že došlo k jej úhrade. Oprávnený úhradu poprel. V súdnom konaní sa
preukázalo,žesprávcakonalsvojvoľne,žiadnymdokladomoúhradepopretejpohľadávkynedisponoval,
a teda nemohol pohľadávku platne poprieť. V dôsledku uvedeného musel oprávnený viesť dlhoročný
spor (od 2012) voči správcovi. Súd tak žalobe oprávnenému v celom rozsahu vyhovel a žalovaného

ako správcu konkurznej podstaty zaviazal k náhrade trov konania. Nie je nám zrejmé, za akého dôvodu
označil za povinného úpadcu, no administratívna chyba na ich strane nenastala.

9. V ďalšej časti sťažnosti oprávnený zdôraznil, že exekučný súd v bode 30 napádaného uznesenia
uvádza: „Aj tento exekučný súd sa prikláňa k záveru, že v prípade správcu konkurznej podstaty sa jedná

o akéhosi zákonného zástupcu úpadcu.“ Judikatúra vychádza práve z toho, že pasívne legitimovaným
je správca konkurznej podstaty nie úpadca. Úpadca nie je zákonným zástupcom, nakoľko úpadca
nestratil spôsobilosť na právne úkony. Záver, že správca je zástupcom úpadcu, je nesprávny. Postavenie
zástupcunemávsúdnom,čiexekučnomkonaní.Správcaniejezástupcomaniveriteľov,nokoná„akoby“
bol zástupcom veriteľov. Na podporu tohto názoru oprávnený citoval z odbornej literatúry: Ďurica, M.

Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 369. Komentár
k § 40 zákona o konkurze. Ďalej pokračoval tým, že pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu,
si musia veritelia uplatniť prihláškou pohľadávky, a ak správca konkurznej podstaty ich pohľadávku,
pokiaľ ide o výšku, dôvod alebo poradie, poprie, jediným spôsobom, ako môžu veritelia zachovať
svoje postavenie účastníkov konkurzného konania a možnosť uspokojenia svojej pohľadávky z rozvrhu

výťažku je podanie incidenčnej žaloby proti správcovi, ktorou sa domáhajú určenia svojej pohľadávky,
čo sa týka výšky, pravosti alebo poradia. Výsledkom incidenčného sporu o určenie pohľadávky je výrok,
že pohľadávka v určitej výške z určitého dôvodu či v určitom poradí existuje a bude zahrnutá do rozvrhu
výťažku (podľa uznesenia Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 93/2019-10 z 29. mája 2019). Obligatórnoupovinnosťou správcu je zistiť, či veriteľ podal prihlášku riadne a včas, čo má relevanciu pre to, či
veriteľ nadobudol postavenie účastníka konkurzného konania, postavenie prihláseného veriteľa a tomu
zodpovedajúce práva (najmä hlasovacie právo a právo byť uspokojený v rámci konkurzu z výťažku

získaného speňažením konkurznej podstaty) (podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. 2. 2021, sp.
zn. 1Obdo/53/2020). V prípade úspešnej incidenčnej žaloby je výsledkom konštatovanie, že správca
konkurznej podstaty konal protiprávne, pričom následkom jeho neúspechu je povinnosť zaplatiť trovy
konania.

10. Na záver sťažnosti oprávnený skonštatoval, že ak súd skúmal exekučný titul nad rámec jeho obsahu,
postupoval tak nad rámec svojej prieskumnej činnosti s poukazom na aktuálne uznesenie Ústavného
súdu SR z 05.11.2019, sp. zn. IV. ÚS 104/2019. Z jeho pohľadu nemá žiadnu logiku, aby v základnom
konaní bol správca konkurznej podstaty pasívne legitimovaný na podanie žaloby, ale v rámci exekúcie
mu už táto pasívna legitimácia chýba. Exekučnému súdu neprináleží skúmať pasívnu legitimáciu, ale len
či povinný je totožný subjekt ako subjekt zaviazaný súdom. Právoplatným a vykonateľným uznesením

Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/26/2012-126 zo dňa 16.10.2020 súd uložil povinnosť správcovi
zaplatiť sumu 348,89 eur oprávnenému. V návrhu na začatie konania oprávnený označil povinný subjekt
v súlade s exekučným titulom. V danom prípade neobstojí ako dôvod zastavenia exekučného konania to,
žepodľa§48zákonaokonkurzeareštrukturalizácienemožnopočaskonkurzuzačaťexekučnékonania.
Naviac, pohľadávka titulom trov konania vznikla až niekoľko rokov po vyhlásení konkurzu. Z uvedeného

dôvodu oprávnený žiada, aby súd uznesenie 44Ek/1440/2021 zo dňa 01.04.2022 zrušil a v exekučnom
konaní sa riadne pokračovalo s povinným podľa exekučného titulu, t. j. správca konkurznej podstaty.

11. Povinný vo svojom vyjadrení k sťažnosti oprávneného uviedol, že zo sťažnosti je zrejmé, že
oprávnený sa domáha vymoženia pohľadávky trov incidenčného konania v konkurznom konaní úpadcu

priamo od správcu a nie od úpadcu. Z bodu 26 uznesenia však vyplýva, že sám oprávnený opravil
označenie povinného tak, že povinným je iba úpadca a správca je jeho zákonný zástupca. Z uvedeného
dôvodu je zastavenie exekučného konania v zmysle jednoznačného znenia ustanovení § 61k ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku v spojení s § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) nespochybniteľné.

Čl. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“):
„Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone
odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na
svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v
konaní.“ Správca sa stotožňuje s právnym názorom Okresného súdu Banská Bystrica vyjadrenom v

bodoch 29, 30, 31 a 32 uznesenia, na základe ktorých je povinným v danej veci výlučne úpadca a nie
správca. Hoci § 47 ods. 3 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2015 hovorí o tom, že po vyhlásení konkurzu
na majetok úpadcu sa správca konkurznej podstaty podaním návrhu na pokračovanie v súdnom konaní
stáva účastníkom konania namiesto úpadcu, pri posúdení charakteru postavenia správcu v súdnom
konaní nemožno vychádzať izolovane len z uvedeného ustanovenia, ale je potrebné zohľadniť aj ďalšie

ustanovenia ZoKR. V tejto súvislosti tunajší súd poukazuje práve na § 44 ods. 1 ZoKR v znení účinnom
do 31.12.2015, ktorý upravuje, že vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie úpadcu
nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa
tohto majetku s tým, že správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Z pohľadu hmotného práva
sa konanie správcu javí ako konanie mandatára, teda ako priame zastúpenie, keď právny úkon robí

síce zástupca, ale účinky z tohto právneho úkonu vznikajú priamo zastúpenému. Aj z uvedeného potom
vyplýva, že v súvislosti s účasťou správcu v súdnom konaní namiesto úpadcu má správca konkurznej
podstaty postavenie účastníka konania „sui generis“, pretože na konaní sa zúčastňuje úplne z iných
dôvodov ako strana sporu v zmysle CSP, pričom jeho účasť, postavenie a aj odvolanie upravuje osobitný
zákon (zákon č. 8/2005 Z. z.). V zmysle zákonnej úpravy je jeho povinnosťou v prípade potreby iniciovať

napr. incidenčné konanie, prípadne súhlasiť s pokračovaním súdnych konaní, ktoré by mohli priniesť
aktíva do konkurznej podstaty úpadcu, a to pod následkom aj trestnej zodpovednosti. Je potrebné
zdôrazniť, že správca v súdnom konaní nenahrádza úpadcu, nemá osobný záujem na výsledku sporu a
ani z neho nijak priamo neprofituje. Všetky procesné či hmotnoprávne úkony v rámci súdneho konania
robí správca „v mene“ a čo je podstatnejšie „na účet“ úpadcu, čo tiež znamená, že tieto úkony svojimi

účinkami dopadajú priamo na úpadcu. Úspech či neúspech v spore tak nie je úspechom či neúspechom
správcu, ale samotného úpadcu. Tieto závery exekučný súd podporuje aj poukazom napríklad na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Obdo 4/2009 z 24. februára 2010.12. V ďalšej časti vyjadrenia povinný reagoval na niektoré tvrdenia oprávneného v sťažnosti. Poukázal
na to, že v druhom bode sťažnosti oprávnený uviedol: „Súd v základnom konaní vyhovel žalobe
oprávneného a zaviazal správcu nahradiť trovy konania. Žaloba smerovala výhradne voči správcovi,

ak by smerovala voči úpadcovi, konanie by bolo zastavené.“ Na tomto mieste správca poukazuje
na ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR a výklad k tomuto ustanoveniu z odbornej literatúry odcitovaný
vyššie. Ďalej oprávnený uviedol: „V súdnom konaní sa preukázalo, že správca konal svojvoľne, žiadnym
dokladom o úhrade popretej pohľadávky nedisponoval a teda nemohol pohľadávku platne poprieť.
V dôsledku uvedeného musel oprávnený viesť dlhoročný spor (od 2012) voči správcovi.“ Na tomto

mieste povinný uviedol, že pohľadávku oprávneného v konkurznom konaní nepoprel správca, ale
spoločnosť CLC Správcovia v.o.s., so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO 47 231 378, t. j.
pôvodný správca úpadcu. Správca, t. j. ich spoločnosť bola do funkcie správcu úpadcu ustanovená
až v novembri 2014 (žaloba o určenie pohľadávky bola podaná v novembri 2012). Okrem vyššie
uvedených dôvodov absencie pasívnej legitimácie správcu poukazuje na logický záver, že neexistuje
žiadny spravodlivý dôvod na to, aby súčasný správca úpadcu zodpovedal za trovy konania, ktoré síce

vznikli za obdobie jeho pôsobenia, ale ktorého konanie vzniklo z dôvodu popretia pohľadávky pôvodným
správcom. Oprávnený ďalej uviedol: „Nie je nám zrejmé, za akého dôvodu označil za povinného úpadcu,
no administratívna chyba na našej strane nenastala.“ Správca poukázal na vyššie odcitované body
29. až 32. uznesenia, z ktorých sú zrejmé dôvody, prečo nemôže byť správca povinným v danom
konaní. V treťom bode III sťažnosti oprávnený prezentuje svoje názory ohľadom postavenia správcu

v konkurznom konaní, avšak podľa názoru správcu nemajú v tomto prípade relevanciu. Postavenie
správcu v otázke trov konania pri incidenčných konaniach je na základe zaužívanej praxe jednoznačné,
čo potvrdzuje aj vyššie citovaná odborná literatúra. V závere tohto bodu sťažnosti oprávnený uviedol:
„V prípade úspešnej incidenčnej žaloby je výsledkom konštatovanie, že správca konkurznej podstaty
konal protiprávne, pričom následkom jeho neúspechu je povinnosť zaplatiť trovy konania.“ S uvedeným

generalizovaním nemôže povinný súhlasiť, keďže nezohľadňuje situácie, kedy správca dôvodne poprie
pohľadávku a až počas konania sa pravosť pohľadávky preukáže. V prípade úspešnej incidenčnej
žaloby je teda výsledkom konštatovanie, že prihlásená pohľadávka je nesporná, a nie že správca
konkurznej podstaty konal protiprávne. Povinný nakoniec navrhol, aby súd v zmysle § 250 CSP sťažnosť
oprávneného v celom rozsahu zamietol.

13. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,

koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

14.Podľa§202ods.1Exekučnéhoporiadkuvexekučnomkonaníkonáarozhodujevyššísúdnyúradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

15. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

16. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

17. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

18. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

19. Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) na majetok

podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu
zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku
podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťoupríslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ
zabezpečenej pohľadávky, výťažok exekútor alebo iný vymáhajúci orgán vyplatí veriteľovi zabezpečenej
pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený.

20. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania,
ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon
neustanovuje inak,

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správne právne závery, ktoré pomerne rozsiahlo i prezentoval, a exekučný
súd sa so závermi uvedenými v odôvodnení napadnutého uznesenia plne stotožňuje.

22. Napriek zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd musí navyše k uvedenému
uviesť, že v rámci konania o sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie konania, resp. v
samotnom konaní o návrhu na zastavenie exekúcie nie je možné meniť účastníkov konania ako to žiada
oprávnený v sťažnostnom petite. Zmeny účastníctva vzhľadom na špecifický charakter exekučného

konania sú zákonodarcom pre exekúciu presne stanovené a v danom prípade nie sú naplnené. Ďalej
chce exekučný súd uviesť, že nie je podstatné, s kým začal oprávnený exekučné konanie, ale podstatné
je to, voči komu sa vedie aktuálna exekúcia, inými slovami, s kým sa vedie spor o dôvodnosť a
prípustnosť exekúcie na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Povinným v danej veci po
oprave, ktorú vykonal samotný oprávnený, je spoločnosť REDE REAL ESTATE DEVELOPMENT spol.

s r. o., v likvidácii, so sídlom Cabanova 2189/8, 841 02 Bratislava, voči ktorej exekučný súd vydal
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Odhliadnuc od toho, že v zmysle judikatúry,
ktorú už citoval vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, ale i podľa názoru akademickej verejnosti,
napr. Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2021,
s. 791, pasívne legitimovaným na náhradu trov incidenčného konania nie je správca ako súkromná

osoba, ale samotný úpadca. Takže exekučný súd musí skonštatovať, že oprávnený nakoniec správne
určil povinného v zmysle exekučného titulu, a teda ho meniť v rámci o konania o sťažnosť je úplne
bezpredmetné a neviedlo by k inému výsledku konania o návrh povinného na zastavenie exekúcie, a to
zastaveniu exekúcie (zastavila by sa exekúcia pre zlú pasívnu legitimovanosť).

23. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že povinný ako právnická osoba je v úpadku a
bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, a teda je nutné aplikovať § 48 ZoKR ako generálnu
klauzulu vyjadrujúcu vylúčenie súbehu exekučného a konkurzného konania. Na uvedenej základnej
a nevyhnutnej požiadavke (dá sa povedať negatívnej procesnej podmienke exekučného konania) nič
nemení fakt, že vymáhanou pohľadávkou sú trovy incidenčného konania, ktoré sú podľa § 100 ods. 2

písm. a) ZoKR vylúčené z uspokojenia v rámci konkurzu. Ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR teda neneguje
aplikovanosť § 48 ZoKR, a teda že by umožňoval vedenie exekúcie na úpadcu na pohľadávky stanovené
§ 100 ods. 1 a 2 ZoKR. Zo vzájomného vzťahu týchto dvoch ustanovení takýto záver nemožno vyvodiť.
Taktiež nemožnosť vymáhania trov incidenčného konania v konkurze nemožno obchádzať tým, že
pasívne legitimovaným bude správca konkurznej podstaty. Treba zdôrazniť, že vymáhaná pohľadávka

(t. j. pohľadávka na náhradu trov konania v incidenčnom konaní) je priznaná súdnym rozhodnutím so
všetkými časovými a inými aspektami, ktoré priznávajú hmotnoprávne predpisy danej pohľadávke s tým,
že existencia skončeného konkurzu neprestavuje prekážku následnej exekúcii. Inými slovami, uvedenú
pohľadávku možno exekvovať až po skončení konkurzu. Taký je súčasný legislatívny stav riešenia tejto
procesnej situácie. Uvedený záver potvrdzuje i prof. Ďurica vo vyššie citovanom komentári na str. 791

kde uviedol „ Po skončení konkurzu je táto pohľadávka (t. j. pohľadávka podľa § 100 ods. 2 písm. a)
ZKR) vymáhateľná voči úpadcovi.“ Na záver tejto druhej časti odôvodnenia exekučný súd chce ešte
dodať, že nemá žiadnu pochybnosť, kto je v danej veci povinným subjektom podľa exekučného titulu,
a teda že exekučný súd robil nejaký vecný prieskum exekučného titulu. Exekučný súd nemá za to, že
by procesný súd vydal vecne nesprávne rozhodnutie s uložením povinnosti správcovi úpadcu, ktorý by

následne musel exekučný súd v tejto exekúcii akceptovať a realizovať. To, že v záhlaví procesný súd
uvádza aj správcu aj úpadcu (čo je správna procesná prax), ešte neznamená, že oprávnený si subjekt
povinnosti môže vyberať podľa svojej úvahy. Pri formulovaní takéhoto záhlavia v incidenčnom konaníje povinnosť uložená výrokom žalovanému vždy povinnosťou úpadcu. Nie je dôvod, aby v civilných
sporových veciach mal procesný súd vo výrokoch aplikovať hmotnoprávne pojmy ako je úpadca.

24. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a
sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Ek/1440/2021 zo
dňa 01.04.2022 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.