Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. júl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/265/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711206517
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7711206517.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Š. C., G.. XX.XX.XXXX, bytom M., M..P.
Č.. X, zastúpeného JUDr. Jaroslavou Plažákovou, advokátkou AK so sídlom Košice, Hlavná 40, proti
žalovanejQ.C.,G..XX.X.XXXX,bytomM.,M..P.Č..X,zastúpenejJUDr.MartinouČelkovou,advokátkou
AK so sídlom Humenné, Štefánikova 22, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovanej proti rozsudku č.k.
10C/84/2011-203 z 28.10.2014 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Michalovce rozsudkom zo dňa 28.10.2014 vo veci vyporiadania BSM účastníkov konania
rozhodol tak, že prikázal do výlučného vlastníctva Š. C. 3-izbový byt č. 2 s príslušenstvom, byt č.

2 s príslušenstvom a súčasťami na prízemí bytového domu súpisné číslo 1849, orientačné číslo 5,
na ulici M.. P. Z. M. v celosti, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. M., U. M., okres M., bez povinnosti
finančného vyrovnania sa s Q. C.. Zároveň určil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd vyporiadal zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo a to tak, aby do výlučného vlastníctva
žalobcu prikázal 3-izbový byt s príslušenstvom bez povinnosti finančného vyrovnania so žalovanou.
Manželstvo so žalovanou uzatvorili dňa 14.9.1996 a toto manželstvo bolo rozvedené rozhodnutím

Okresného súdu Michalovce dňa 29.5.2008, pričom maloletý Samuel bol zverený na čas po rozvode
do osobnej starostlivosti žalobcu a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou 2.000,- Sk
mesačne. Poukázal na to, že za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov do bezpodielového
spoluvlastníctva nadobudli len hnuteľné veci nepatrnej hodnoty, ktorých hodnota je v čase podania
návrhu nulová a okrem toho na meno žalobcu a jeho bývalej manželky je vedený aj predmetný byt.
Vzhľadom na okolnosti a podmienky, za ktorých bol nadobudnutý tento byt, žalobca mal za to, že by
bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby nebol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva bez akéhokoľvek

nároku bývalej manželky, nakoľko na tento byt mu finančne prispeli rodičia, ktorí pôvodne tento byt
chceli kúpiť pre seba, avšak z dôvodu, že už vlastnili inú nehnuteľnosť bola podpísaná nájomná zmluva
so žalobcom a následne bola uzatvorená zmluva medzi mestom a účastníkmi konania. Žalovaná na
kúpe tohto bytu nemá žiaden podiel, pretože tento bol zaplatený z finančných prostriedkov, ktoré dostal
ako dar žalobca od svojich rodičov.
Súd prvého stupňa zohľadnil aj stanovisko žalovanej, ktorá s návrhom nesúhlasila tvrdiac ,že na kúpu
bytu bola použitá aj jej kupónová knižka z prvej vlny, preto súhlasila s tým, aby byt bol prisúdený do

výlučného vlastníctva žalobcu, avšak za finančnú náhradu 50% z ceny nehnuteľnosti, keďže aj ona si
potrebuje riešiť otázku bývania.
Súd prvého stupňa aplikujúc ust. § 148 ods. 1, 149 ods. 3, 150 a 143 Obč.zákonníka na základe
vykonaného dokazovania uzavrel, že v danom prípade k vyporiadaniu zaniknutého bezpodielovéhospoluvlastníctva nedošlo dohodou účastníkov a z toho dôvodu vo veci rozhodol súd, pričom dispozíciu
účastníkov predmetom konania o vyporiadanie BSM treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada
len tie veci, resp. majetok patriaci do BSM, ktoré účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť návrhy

v takomto konaní môže súd podľa § 153 ods. 2 OSP, len pokiaľ ide o výšku a to, ako ich vyporiada z
kvalitatívneho hľadiska, teda ako veci rozdelí, ktorému z manželov ich prikáže s povinnosťou vyplatiť
finančnú sumu na vyrovnanie podielu druhému manželovi. Súd je žalobou viazaný a nemôže prisúdiť
viac alebo niečo iné, než žalobca požadoval. Podľa § 150 OZ sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho

vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať zreteľ aj na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Prvostupňový súd poukázal na to, že z tohto ustanovenia teda vyplývajú dve fázy vyporiadania : najprv
kvantitatívna, kedy je zistený rozsah a ceny vyporiadavaných vecí a potom kvalitatívna, kedy dochádza

k rozdeleniu vecí medzi účastníkov, prípadne výlučným vlastníkom vecí sa stáva jeden z manželov.
Súd prvého stupňa v danom prípade vykonal dokazovanie za účelom zistenia, či sporný byt patrí
do zaniknutého BSM. Z vykonaného dokazovania a to z výsluchu účastníkov, svedkov mal súd za
preukázané, že uvedený byt bol nadobudnutý za trvania manželstva obidvoma manželmi a dospel k
záveru,žepatrídozaniknutéhoBSM.Skutočnosť,žeuvedenýbytbolzakúpenýzvýlučnýchprostriedkov

rodičov žalobcu ,mal súd prvého stupňa za preukázané z výpovede rodičov žalobcu , ktorí uviedli vo
svojich výpovediach, že uvedenú nehnuteľnosť (sporný byt ) chcela pôvodne matka žalobcu darovať
svojmu synovi, avšak vzhľadom k tomu, že vlastnila ďalšiu nehnuteľnosť, nemala nárok na odkúpenie
uvedeného bytu a z toho dôvodu vybavila na MSNV povolenie, aby tento byt mohol odkúpiť jej syn.
Rovnako má súd za preukázané, že uvedenú nehnuteľnosť vyplatili z finančných prostriedkov rodičov

žalobcu, nakoľko otec žalobcu daroval navrhovateľovi dlhopis, ktorý bol použitý na odkúpenie bytu a
zvyšnú časť doplatila matka žalobcu. Teda je nesporné, že tento byt patrí do zaniknutého BSM. Tvrdenie
žalovanej, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že uvedený byt bol zakúpený z výlučných prostriedkov
jeho rodičov súd prvého stupňa považoval za právne irelevantné, nakoľko bolo jednoznačne preukázané
z akých finančných prostriedkov bol odkúpený uvedený byt. Žalovanej sa nepodarilo preukázať, aby

bola použila na kúpu uvedeného bytu svoju kupónovú knižku, o ktorej tvrdila, že bola použitá na kúpu
tohto bytu, pretože z potvrdenia Fondu národného majetku súd zistil, že kupónová knižka bola predaná
až dňa 13.9.2000, teda v čase keď už bol byt riadne odkúpený a zaplatený. V konaní mal súd za
preukázanú taktiež skutočnosť, že v uvedenom byte nebola vykonaná žiadna rekonštrukcia, do ktorej
by vložila finančné prostriedky žalovaná, nakoľko aj z výpovede jej otca súd zistil, že pri kúpe tohto

bytu jej pomáhal s bežnými opravami a to s opravou popraskaných múrov a vymaľovaním bytu. Ďalej z
vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom
tunajšieho súdu sp.zn. 12C 112/2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.7.2008, pričom maloletý
Samuel bol zverený do výchovy otca, v tomto prípade žalobcu. Súd prvého stupňa uviedol, že v podstate
už od r. 2004, kedy žalovaná odišla za prácou do Anglicka sa o maloletého syna staral žalobca a

aj z rozvodového rozsudku je zrejmé z akých dôvodov mu bol prisúdený do osobnej starostlivosti
maloletý syn. Od tejto doby sa v podstate žalovaná o maloletého syna nestarala, aj keď sa snažila svoju
snahu o starostlivosť o maloletého syna prejaviť výpismi z mailových správ, ktoré posielala maloletému
Samuelovi. Rovnako mal prvostupňový súd za preukázané, že aj v čase keď odporkyňa pracovala vo
Veľkej Británii, ešte počas trvania manželstva, nepriniesla do manželstva žiadne finančné prostriedky

a po čase si tam založila vlastnú rodinu, takže o uvedenú nehnuteľnosť, ani o maloletého sa nestará v
takej miere, ktorá by oprávňovala, aby bol byt pridelený do jej vlastníctva.
Súd prvého stupňa poukázal na to, že § 150 OZ nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov
manželov pri vyporiadaní spoločnej veci, prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o
nadobudnutie a udržanie veci, ani tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o

nadobudnutie a udržanie určitej veci zaslúžil výlučne resp. v prevažnej miere bez toho, aby mu uložil, aby
druhému manželov, ktorý sa o jej nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielov zaplatil
finančnú sumu. Prvostupňový súd vzhľadom na uvedené skutočnosti určil, že byt patrí do výlučného
vlastníctva žalobcu bez povinnosti finančného vyrovnania s odporkyňou, pretože v konaní žalobca
preukázal, že uvedený byt bol zakúpený výlučne z prostriedkov jeho rodičov, o udržiavanie tohto bytu sa

staral v podstate od r. 2004, keď bývalá manželka opustila spoločnú domácnosť sám, táto neprispievala
žiadnymi finančnými prostriedkami na obnovu resp. rekonštrukciu uvedeného bytu, aj keď tvrdila, že
prispievala do času, kým bývala v tomto polovicou nájomného a platila úhradu za smeti a daň z bytu.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 OSP a to tak, že o týchto trovách bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti uvedenému rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, pretože podľa jej názoru súd pri
rozhodovaní neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru
žalovanej navrhovateľ nepredložil dôkaz o tom, že na zaplatenie časti kúpnej ceny bol použitý dlhopis z

fondunárodnéhomajetku,ktorýnavrhovateľoviúdajnedarovalotec,pričomdarovaciazmluvaodarovaní
dlhopisu je bez dátumu a súd nevyhovel návrhu odporkyne na vykonanie dôkazu dožiadaním Mesta
Michalovce aký dlhopis bol použitý na kúpu. Podľa jej názoru nejasnosti sú tiež pri platbe zostatku
kúpnej ceny, kde okrem iného nebolo preukázané ako navrhovateľ môže disponovať výpisom z účtu
Mesta Michalovce a súd nevyhovel jej návrhu na vyžiadanie vyjadrenia od Mesta Michalovce, či takýto
výpis poskytol navrhovateľovi a či tento zodpovedá skutočnosti, t.j., kto naozaj uhrádzal doplatok kúpnej

ceny za predmetný byt. Ďalej poukázala na nezrovnalosť v súvislosti s úhradou platieb a dátumom
podpisu zmluvy, kde obdobne súd navrhovaný dôkaz - dožiadanie Mesta Michalovce nevykonal. Podľa
názoru odporkyne sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať, že sa tak významnou mierou pričinil o
nadobudnutie bytu, že odporkyňa nemá na vyplatenie vyrovnacieho podielu nárok, aj keď je nesporné,
že byt získali do nájmu od Mesta Michalovce po predchádzajúcich nájomcoch - rodičoch navrhovateľa,

avšak už jeho odkúpenie, t.j. nadobudnutie do vlastníctva bolo výlučne záležitosťou účastníkov konania
a Mesta Michalovce bez vplyvu rodičov navrhovateľa. Ďalej odporkyňa poukázala na to, že nevedela o
okolnostiach údajného odkupovania bytu za prostriedky rodičov navrhovateľa, o čom sa dozvedela až v
priebehu tohto konania, preto podľa jej názoru navrhovateľ cielene nevyužil prostriedky z BSM, ktorými
účastníci disponovali, len aby mohol preukázať, že sa odporkyňa nijako nepričinila o nadobudnutie bytu.

V ďalšom odporkyňa poukázala na to, že súd nevykonal ňou navrhovaný dôkaz - výsluch syna Samuela
vo vzťahu k preukázaniu reálneho stavu týkajúceho sa udržiavania spoločnej veci a starostlivosti o dieťa,
kde podľa jej názoru nie je spravodlivé vyhodnotiť ako dôkaz o tom, že sa nestará o dieťa to, že si
založila novú rodinu. Uviedla, že veľmi trpela tým, že maloletý Samuel nebol zverený do jej výchovy a
narodenie druhého dieťaťa nijako nezmenšilo jej starostlivosť a lásku k maloletému Samuelovi. Taktiež

poukázala na to, že platila časť dane za byt, časť nájomného a navrhovateľ vykonal rekonštrukciu -
výmenu okien napriek jej nesúhlasu. Napokon dôvodila, že súd vôbec neodôvodnil prečo nevyporiadal
aj ďalšie hnuteľné veci patriace do BSM, ani skutočnosť, prečo nemá odporkyňa nárok na vyplatenie
polovice zo sumy patriacej do BSM, ktorú navrhovateľ bez jej vedomia vložil do BMG, ani prečo nepriznal
vyplatenie finančných prostriedkov odporkyni, ktoré boli pripísané z Fondu národného majetku na účet

navrhovateľa a nevyriešil otázku vrátenia detskej izby. Preto navrhla, aby krajský súd rozsudok zo dňa
28.10.2004 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomne tak, že toto nie je dôvodné, je formálne a účelové, pričom súd
prvéhostupňavykonalvšetkydôkazypotrebnépreobjektívnezistenieskutkovéhostavuveci,nazáklade

takto vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam , správne právne vec posúdil a vo
veci rozhodol. Poukázal na to, že v konaní jednoznačne preukázal z akých finančných prostriedkov
bol zakúpený 3-izbový byt, pričom odporkyňa iba účelovo spochybňuje to, z akých prostriedkov bola
zaplatená kúpna cena , pričom sa dlhodobo nezaujímala ani o dieťa, jeho potreby, ani o byt. Spoločnú
domácnosť odporkyňa opustila v septembri 2004 a odvtedy sa o ňu nestarala, väčšinu času sa zdržiava

vo Veľkej Británii a tieto skutočnosti sú jednoznačne preukázané v rozvodovom konaní vedenom pred
Okresným súdom Michalovce sp.zn. 12C/112/2006. Poukázal na to, že v prípade potreby vyplatenia 1/2-
ice z hodnoty bytu, by sa jednalo o finančné prostriedky, ktoré potrebuje na pokrytie základných potrieb
dieťaťa, resp. pretože jeho príjmy stačia iba na pokrytie základných potrieb na vyplatenie podielu by
musel získať prostriedky iba predajom bytu, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže v tomto byte

býva spolu so synom. Má za to, že vypočutie syna nie je dôvodné, pričom nesúhlasným stanoviskom
v súvislosti s výmenou okien v čase obnovy bytového domu vyjadrila odporkyňa práve nezáujem o
tento byt, ako aj skutočnosť, že sa necítila jeho spoluvlastníkom .Ďalej vyjadril názor, že odporkyňa
nepreukázala v konaní, že by počas manželstva nadobudli nejaký hnuteľný majetok do BSM, boli to
len veci bežnej potreby s nulovou hodnotou ku dňu rozvodu manželstva (a odporkyňa si svoju spálňu

zobrala). K otázke detskej izby bolo preukázané, že túto Samuelovi darovala sestra odporkyne a opak
odporkyňa v konaní nepreukázala. Na záver opakovane poukázal na to, že ust. § 150 OZ nevylučuje,
aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci ,prihliadajúc na to ako sa
každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie veci , ani tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu zmanželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie určitej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez
toho, aby mu uložil povinnosť zaplatiť určitú finančnú sumu na vyrovnanie podielov druhému manželovi
(rozsudok NS SR z 25.10.2001 Cdo/294/1999). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

v celom rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu nákladov v súvislosti s konaním pred odvolacím súdom.

4. Žalovaná podala odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

5. Podľa ust. § 470 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP
(vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovaných uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP ,

spoluskonaním,ktorémupredchádzalo adospelkzáveru,žeodvolanieniejedôvodné,preto rozsudok
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vo výroku vecne
správny.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

9. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

11. Žalovaná podané odvolanie odôvodnila tým, že súd pri rozhodovaní neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j.podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p., účinného v

čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v
§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP účinného od 1.7.2016 ( súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h/ ( rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ).

12. Ani jeden z týchto uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods1 písm e) CSP (§ 205 ods.2 písm.c/ O.s.p. účinného do 30.6.2016)
je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd
nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na
preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy
nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené
na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za

predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť,
že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom .
Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.14. Odvolací dôvod podľa uvedeného ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu nebol
naplnený ,pretože nedošlo počas konania pred súdom prvého stupňa k nevykonaniu takých účastníkom

navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť. Odvolací súd
zdôrazňuje,žesamotnáokolnosť,žesúdprvéhostupňanevykonaldôkaznavrhnutýúčastníkomnemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky
navrhnuté dôkazy účastníkmi konania.
Aj keď súd prvého stupňa nevykonal žalovanou navrhované dôkazy, je nutné konštatovať, že súd

prvého stupňa vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného
práva boli významné, teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp.
boli nadbytočné. Nevykonanie jednotlivých navrhovaných dôkazov vo svojom rozhodnutí aj náležite
odôvodnil.

15. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1. písm f) CSP ( § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného do
30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať
aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo

inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení
dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd
vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.

§ 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

16. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený ani tento odvolací
dôvod, keďže súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil

skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by
skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods.1 písm h) CSP (ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. účinného
do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,
ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

18. Súd prvého stupňa v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy

a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

19. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
pričom vykonané dôkazy vyhodnotil každý jednotlivo a všetky v ich vzájomných súvislostiach, pričom zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj

dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vysporiadal so
všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých
tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj námietok žalobkyne, na ktoré žalobkyňa opakovane
poukazovala aj v odvolaní). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku a odkazuje naň.Súd prvého stupňa skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne

predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.20. Odvolací súd teda dospel k záveru, že postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu
nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích
dôvodov.

21. Nedôvodná bola námietka žalovanej vzťahujúca sa k zmluve o darovaní dlhopisu, ktorá podľa jej
tvrdenia je bez dátumu, keďže odvolací súd poukazuje na to, že podpisy na tejto darovacej zmluve
sú overené notárom, kde je jasne uvedený dátum overenia týchto podpisov, obdobne jej námietky
vzťahujúcesananejasnostiúhradyzostatkukúpnejcenyniesúspôsobiléspochybniťsprávnosťzáverov

súdu prvého stupňa o tom z akých prostriedkov bol predmetný byt zakúpený, t.j., že sa jednalo o
prostriedky poskytnuté žalobcovi zo strany jeho rodičov, kde nič nemení na uvedenej skutočnosti to,
či ako odosielateľ by bol uvedený Štefan Kováč alebo Kováčová, resp. aký konštantný symbol je
na platbe uvedený, ani v ktorý deň konkrétne došlo k úhrade, keďže jednoznačne je preukázané,
že k týmto úhradám došlo v súvislosti s kúpou bytu a jednalo sa o prostriedky rodičov žalobcu. S
poukazom na uvedené nie je možné za správne považovať preto tvrdenia žalovanej o tom, že sa

žalobcovi nepodarilo preukázať pričinenie o nadobudnutie bytu tak významnou mierou, že žalovaná
nemá na vyplatenie vyrovnacieho podielu nárok . Rovnako nie sú relevantné jej námietky vzťahujúce sa
na to, že rodičia nemohli darovať synovi byt v majetku Mesta Michalovce ,keďže navrhovateľ ani jeho
rodičia netvrdili že došlo k darovaniu (naopak uvádzali, že síce pôvodne mali záujem byt darovať, ale
keďže to nebolo možné tak zvolili iný postup ). Preto nebolo potrebné vykonávať žalovanou navrhované

dôkazy vyžiadaním správy Mesta Michalovce, a to ani vo vzťahu k skutočnosti, či a na základe
akých skutočností disponoval žalobca výpisom z účtu Mesta Michalovce a podobne. Rovnako nebolo
preukázané tvrdenie žalovanej o cielenom nevyužití prostriedkov z BSM a odvolací súd sa stotožnil
sa názorom súdu prvého stupňa, ktorý nepovažoval za nevyhnutné vykonať dôkaz výsluchom syna
Samuela na preukazovanie skutočností vzťahujúcich sa na udržiavanie spoločnej veci a starostlivosti

o dieťa, ku ktorým skutočnostiam bolo vedené rozsiahle dokazovanie v rámci rozvodového konania, s
ktorým spisom sa súd prvého stupňa oboznámil. Napokon tvrdenie žalovanej o vykonaní rekonštrukcie -
výmenyokienžalobcomnapriekjejnesúhlasuobdobneniejespôsobiléprivodiťzmenurozhodnutiasúdu
prvého stupňa a nebolo možné akceptovať ani námietku žalovanej vzťahujúcu sa k nedostatočnému
odôvodneniu rozhodnutia vo vzťahu k tomu, z akého dôvodu súd nevysporiadaval aj ďalšie hnuteľné

veci, resp. finančné náležitosti, kde odvolací súd upriamuje pozornosť na odôvodnenie rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorý správne poukázal na dispozíciu účastníkov predmetom konania o vyporiadanie
BSM, ktorý urobili predmetom konania iba vyporiadanie vlastníckeho práva k predmetnému bytu.
Napokon v rámci aplikácie ust. § 150 OZ súd prvého stupňa správne vychádzal z úvahy, že toto
ustanovenie nevylučuje aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci

prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie veci, a to aj spôsobom,
že prikáže do vlastníctva jedného z manželov vec patriacu do BSM bez toho, aby mu uložil povinnosť
výplaty vyrovnacieho podielu tak, ako tomu bolo v tomto konkrétnom prípade.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch
v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.( §419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. ( § 420CSP )Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods 1,2 CSP )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods 1,2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP )

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.( § 424 CSP )

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. ( § 425 CSP )

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.( §
426 )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
( § 427 ods 1,2 CSP )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( § 428 CSP )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

(stupňa. § 429 )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
(§ 430 ,§ 431 ods 1,2 , § 432 ods 1,2 ,§ 433 ,§434,§435 CSP)