Rozsudok – Odmietnutie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/88/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200894
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Holická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1022200894.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov

senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: K.. X.. S. I., R.. XX.XX.XXXX,
D. Q. X, Q., proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so
sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu škody v sume 112.859,32 eur s príslušenstvom a priznanie
nemajetkovej ujmy v sume 12.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 07. júna 2021, č.k. 10C 40/2019-101 a proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 16. februára 2022, č.k. 10C/40/2019-139, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie odmieta.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému náhrady škody v sume 112.859,32 eur s príslušenstvom a náhrady nemajetkovej ujmy
v sume 12.000 eur s príslušenstvom titulom nesprávneho úradného postupu a vydania nezákonného

rozhodnutia v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 15C/96/2008, aktuálne pod
sp.zn. 9C/41/2017, v ktorom súd na návrh žalovaného vyrubil žalobcovi preddavok na trovy konania
v zmysle pôvodne platného ustanovenia § 141a O.s.p. a následne v dôsledku nezloženia preddavku
žalobcom konanie zastavil; uznesenie o zastavení konania spolu s uznesením Krajského súdu v
Bratislave, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, boli zrušené rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca požiadal žalovaného
v zmysle § 15 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o

zmene niektorých zákonov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
no s negatívnym výsledkom. Žalobcovi teda v zmysle § 16 ods. 4 cit. zákona vzniklo oprávnenie podať
žalobu. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 02.07.2007 v konaní pôvodne
vedenom pod sp.zn. 15C/96/2008 domáhal proti žalovanému náhrady škody v sume 112.859,32
eur (3.400.000 Sk), náhrady primeraného zadosťučinenia v sume 146.053,24 eur (4.400.000 Sk)
a zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 165.969,59 eur (5.000.000 Sk) spolu s príslušenstvom
titulom náhrady škody spôsobenej vydaním nezákonných rozhodnutí v zmysle zák.č. 58/1969 Zb.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, v priebehu konania sa nároku titulom náhrady nemajetkovej ujmy domáhal po pripustení
zmeny petitu žaloby od žalovaného 2/ - Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom vnútra SR.
Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 28.03.2014 č.k. 15C/96/2008-317 uložil žalobcovi povinnosťzložiť preddavok na trovy konania do 60 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorú povinnosť si žalobca
nesplnil, a preto zastavil konanie podľa § 141a ods. 1 O.s.p. uznesením zo dňa 17.06.2015 č.k.
15C/96/2008-362. Krajský súd v Bratislave uznesením z 25.11.2015 sp.zn. 2Co/317/2015 napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 17.05.2017 sp.zn.
5Cdo/97/2016 zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 25.11.2015 sp.zn. 2Co/317/2015, ako aj
uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.06.2015 č.k. 15C/96/2008-362 a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava I žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol
rozsudkom č.k. 9C/41/2017-583 zo dňa 10.12.2019. Ústavný súd SR nálezom č.k. III. ÚS 58/2015-31 zo

dňa 14.04.2015 konštatoval, že základné právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I
v konaní vedenom pod sp.zn. 15C/96/2008 porušené boli; Okresnému súdu Bratislava I prikázal konať
bez zbytočných prieťahov a žalobcovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 500 eur, na vyplatenie
ktorého zaviazal Okresný súd Bratislava I. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 1 písm. a/, § 3 ods. 1

písm. a/, b/, ods. 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, 2, 3, 4
zák.č. 514/2003 Z.z. a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých zákonom
predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa cit.
zákona, keď v konaní nepreukázal vznik škody a nemajetkovej ujmy, nepreukázal rozsah nepriaznivých
následkov, ktoré mu mali v súvislosti s konaním Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 9C/41/2017

(pôvodne 15C/96/2008) vzniknúť a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vydaným nezákonným
rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej a nemajetkovej ujmy. Uviedol, že
žalobca sa v konaní vedenom pod sp.zn. 9C/41/2017 (pôvodne pod sp.zn. 15C/96/2008) okrem iných
nárokov domáhal aj náhrady ušlého zárobku v sume 112.859,32 eur na základe akceptačného listu,
keď tvrdil, že ako osoba trestne stíhaná nemohol do 15.08.2008 zatvoriť s firmou WEIMAL TRADE a.s.

pracovnú zmluvu na dobu neurčitú od 01.09.2004. Toto konanie bolo skončené tak, že súd žalobu
v celom rozsahu zamietol, a teda žalobcovi v súvislosti s vydaním uznesenia o zastavení konania,
ktoré bolo dovolacím súdom zrušené, škoda v sume 112.859,32 eur nevznikla, keďže konanie bolo
po zrušení uznesenia o zastavení konania skončené vydaním zamietajúceho rozhodnutia, a teda
žalobcovi nevznikol nárok, ktorý by si mohol v exekučnom konaní vymáhať, čím odôvodňoval vznik

škody voči žalovanému v prejednávanej veci titulom vydania nezákonného rozhodnutia - uznesenia o
zastavení konania. Žalobca nepreukázal výšku škody a príčinnú súvislosť medzi uplatnenou výškou
škody a vydaním nezákonného rozhodnutia vydaného v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava
I pod sp.zn. 9C/41/2017 (pôvodne pod sp.zn. 15C/96/2008). K žalobcom tvrdenému nesprávnemu
úradnému postupu Okresného súdu Bratislava I v uvedenom konaní, ktorý sa mal prejaviť vydaním

nezákonného rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil a vo vydaní potvrdzujúceho
rozhodnutia odvolacím súdom, ktoré boli zrušené dovolacím súdom, uviedol, že tento procesný postup
nemohol vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup, pretože tento procesný postup sa premietol do
vydania rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu, ktoré boli preskúmané dovolacím súdom a
zrušené po tom, čo dovolací súd preskúmal procesný postup nižších súdov. Napadnutý nesprávny

úradný postup súdov smeroval k vydaniu napadnutých rozhodnutí žalobcom a tieto procesné postupy
ako samotné nepodliehajú preskúmaniu súdom, na procesný postup prihliadol príslušný dovolací orgán
- Najvyšší súd SR v konaní o dovolaní, v ktorom boli rozhodnutia, ktoré boli výsledkom úradného -
procesného postupu súdov preskúmavané. Keďže uvedený procesný postup súdov nevyhodnotil ako
nesprávny úradný postup, žalobcovi s týmto procesným postupom súdov uplatnená škoda nemohla

vzniknúť a nemohla byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi žalobcom namietaným nesprávnym
úradným postupom súdov a uplatnenou škodou. Dodal, že v prípade nesprávneho úradného postupu
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone
alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie
alebo k porušeniu právneho poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto

formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe k vydaniu rozhodnutia
nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia, alebo ide o inú
nečinnosť orgánu štátu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. V zmysle ustálenej rozhodovacej
činnosti súdov nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí,
nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. K nároku na náhradu škody titul

nesprávneho úradného postupu súdov spočívajúceho v neodôvodnených prieťahoch konštatovaných
Ústavným súdom SR v náleze č.k. III. ÚS 58/2015-31 zo dňa 14.04.2015, ktorým žalobcovi bolo
priznané finančné zadosťučinenie v sume 500 eur, uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že by
mu v dôsledku neodôvodnených prieťahov v predmetnom konaní vznikla škoda v sume 112.859,32eur v priamej príčinnej súvislosti s konštatovanými nedôvodnými prieťahmi v konaní sp.zn. 9C/41/2017
(pôvodne sp. zn. 15C/96/2008). K žalobcom uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy v sume 12.000
eur s príslušenstvom uviedol, že žalobcom označené konanie sp.zn. 9C/41/2017 (pôvodne sp.zn.

15C/96/2008)bysamohlopovažovaťzakonanieobjektívnespôsobiléprivodiťujmunaprávachžalobcu,
avšak iba za splnenia zákonných predpokladov. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal,
že v dôsledku rozhodnutia o zastavení konania a následného nesprávneho úradného postupu súdov
spočívajúceho v nedôvodných prieťahoch konštatovaných Ústavným súdom SR mu bola spôsobená
nemajetková ujma. Neuviedol, ako dospel k ním uplatnenej sume, iba konštatoval, že žalovaný je

zodpovedný za vznik nemajetkovej ujmy, ktorú si on oceňuje sumou 12.000 eur. Žalobca nepreukázal,
že v dôsledku vydania rozhodnutí súdmi v predmetnom konaní a v súvislosti s neprávnym úradným
postupom Okresného súdu Bratislava I, spočívajúcim v nedôvodných prieťahoch v tomto konaní došlo
k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti, že pociťoval, resp. pociťuje následky v odlišnom
správaní príbuzných, resp. osôb v jeho blízkom či širšom okruhu. Nepriznanie náhrady nemajetkovej
ujmy žalobcovi v súvislosti s konštatovanými prieťahmi v konaní Okresného súdu Bratislava I sp.zn.

9C/41/2017 (sp.zn. 15C/96/2008) odôvodnil aj poukazom na obsah nálezu Ústavného súdu SR č.k. III.
ÚS58/2015-31zodňa14.04.2015,ktorýmÚstavnýsúdSRužpriznalžalobcovifinančnézadosťučinenie
v sume 500 eur, ktoré bol Okresný súd Bratislava I povinný žalobcovi vyplatiť. Ústavný súd SR pri určení
primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru priznáva,

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu; Ústavný súd SR považoval priznanie sumy 500 eur za
primerané finančné zadosťučinenie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal
s odôvodnením, že žalovanému trovy konania nevznikli.

2.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať mu trovy prvoinštančného
aj odvolacieho konania. Namietal, že napadnutý rozsudok je nezákonný a protiústavný, nekonzistentne,

neracionálne a nepresvedčivo odôvodnený. Porušením princípu rovnosti zbraní a porušením práva
na kontradiktórne konanie mu bola odňatá možnosť riadne konať pred súdom, keďže mu nebolo
doručené účinne predpísaným spôsobom a do vlastných rúk vyjadrenie žalovaného k žalobe, ktoré
by spĺňalo náležitosti právneho úkonu, a by bolo podpísané stranou sporu, ktorá ho súdu predkladá,
a teda je tu absencia vyjadrenia k žalobe, čo súd prvej inštancie neodstránil, a to napriek vyjadreniu

žalobcu z 01.06.2020, pričom poukázal na jeho návrh na rozhodnutie kontumačným rozsudkom. S
jeho návrhom sa súd dôsledne nevysporiadal a vec nesprávne právne posúdil, keď nerozhodol o jeho
návrhu z 01.06.2020 na rozhodnutie kontumačným rozsudkom napriek tomu, že žalobca opätovne
upozornil prvoinštančný súd na to, že diskriminuje žalobcu, porušuje jeho právo rovnosti a právo na
kontradiktórne súdne konanie, keďže tzv. nulitné právne úkony nie je možné považovať za zákonom

predpísané vyjadrenia žalovaného, keďže v tej podobe ako boli doručené okresným súdom žalobcovi
nie sú podpísané vôbec, resp. nie je súdom spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností osvedčené, že
by boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Nemohol sa preto na výzvu súdu plnohodnotne
vyjadriť k „údajnému vyjadreniu žalovanej“, ktoré nespĺňalo náležitosti právneho úkonu. Namietal
porušenie § 149 C.s.p., § 151 ods. 1 , 2, § 153 ods. 1, 2, 3, § 154 C.s.p., čo malo za následok

odňatie mu možnosti riadne konať pred súdom a realizovať plnohodnotne mu priznané práva zákonom
a ústavou, Listinou, Dohovorom, keďže Okresný súd mu zaslal iba „zdrap papiera“ - nulitné právne
úkony protistrany z 03.02.2020, doručené nepodpísané. Vinou súdu sa teda nemal k čomu vyjadrovať,
keďže aj vyjadrenie žalovaného z 02.07.2020 bolo opätovne nepodpísaným „zdrapom papiera“ a
opätovne sa jednalo o nulitný právny úkon. S poukazom na názor ESĽP namietal, že každé podanie

musí byť riadne datované a podpísané, inak sa naň hľadí ako keby nebolo v stanovenej lehote
podané, teda súd na takéto neprihliada, a teda ani on nemohol prihliadať na takéto podanie. Súd prvej
inštancie nevysvetlil, prečo na takéto ničotné podania žalovaného prihliadal a prečo vykonal nadprácu
v prospech žalovaného. Zásielka doručená mu dňa 04.09.2020 je opätovne nepodpísaná žalovaným,
súd neosvedčil existenciu doložky o autorizácii, absentuje teda osvedčenie vlastnoručného podpisu,

absentuje kvalifikovaný elektronický podpis s kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou. Neboli
preto splnené podmienky na uskutočnenie pojednávania dňa 07.06.2021 a rozhodnutie rozsudkom,
keďže nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti
účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnostizbraní ako súčasti práva žalobcu na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie nemal splnené zákonom
stanovené podmienky, aby sa „neúčinnými“ námietkami žalovaného vôbec zaoberal, a teda došlo k
zmeškaniu lehoty na vyjadrenie sa žalovaného k žalobe a vzhľadom na jeho žiadosť o rozhodnutie

súdu rozsudkom pre zmeškanie, bolo povinnosťou súdu vo veci rozhodnúť v súlade s jeho návrhom
a zaviazať žalovaného zaplatiť mu uplatnenú majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu. Namietal, že
preukázal, že mu vznikla uplatnená majetková ujma, ako aj nemajetková ujma; uplatnená nemajetková
ujma 12.000 eur v priamej príčinnej súvislosti s extrémnou dĺžkou konania je súladná s rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, ako aj ESĽP. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu

prax v senátoch „4Cdo“ a „7Cdo“ Najvyššieho súdu SR. Pokiaľ súd poukázal na nález ústavného súdu
sp.zn. III. ÚS 58/2015-31 zo dňa 14.04.2015, ktorým mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie
v sume 500 eur, uviedol, že sa nejednalo o odškodnenie nemajetkovej ujmy (išlo o iný čiastkový útok,
iné okolnosti prípadu tvrdené žalobcom v konaní pred ústavným súdom), ktorá žalobcovi vznikla v
priamej príčinnej súvislosti s extrémnou dĺžkou súdneho konania ako celku v dôsledku nezákonných
rozhodnutí vydaných so zlým úmyslom okresným súdom a krajským súdom. Ďalej namietal, že vo veci

odškodnenia konal a rozhodoval nie nezaujatý a nie nestranný Okresný súd Bratislava I, teda súd
zodpovedný za nezákonné rozhodnutia vo veci č.k. 15C/96/2008 vedenej na Okresnom súde Bratislava
I v úmysle legalizovať nezákonné konanie a rozhodovanie Okresného súdu Bratislava I ako aj Krajského
súdu Bratislava. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 4MCdo 20/2009 z 30.05.2011
namietal, že zodpovednosť vzniká aj z rozhodnutia procesnej povahy a je zrejmé, že na vznik

zodpovednosti štátu sa nevyžaduje meritórne právoplatné skončenie veci, ale len splnenie zákonom
stanovených predpokladov zodpovednosti štátu, s čím sa prvoinštančný súd dôsledne nevysporiadal.
Namietal, že súd prvej inštancie porušil atribúty spravodlivého procesu, teda formalistickým postupom
zasiahol do jeho procesných práv, neumožnil mu ústavne konformne mať príležitosť predložiť svoje
argumenty bez toho, aby nebol znevýhodnený. Napadnutý rozsudok porušil jeho právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím garantované čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,
teda náhradu majetkovej škody podľa spravodlivého zváženia jednotlivých okolností prípadu, keďže je tu
priama príčinná súvislosť s nezákonným rozhodnutím a vznikom majetkovej, resp. nemajetkovej škody
titulom objektívnej zodpovednosti. Aj za situácie, keby žalobca nebol schopný presne určiť a preukázať
výšku škody, resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom však preukáže

a odôvodní výšku škody (čo žalobca preukázal, a aj primerane skutkovému stavu veci a s odkazom
na judikatúru vyšších súdov aj odôvodnil), teda že mu takáto škoda vznikla, nemôžu obecné súdy
rozhodnúť, že mu škoda nebude vôbec nahradená, alebo že medzi protiprávnym konaním okresného
súdu a krajského súdu nie je príčinná súvislosť. Ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok prevzala na
pošte dňa 28.07.2021 jeho manželka, v čase jeho pobytu v zahraničí od 17.07.2021 do 22.08.2021 a

žiadal preto o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania z ospravedlniteľného dôvodu, pretože
počas pobytu v zahraničí s jeho maloletým synom nemohol aplikovať 15-dňovú lehotu na podanie
kvalifikovaného odvolania.

3.

Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril.

4.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na odpustenie zmeškanej lehoty
na podanie odvolania proti rozsudku č.k. 10C/40/2019-101 zo dňa 07.06.2021.

5.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť
a odpustiť mu zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie.

6.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie z hľadiska ust. § 386 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu v danej veci nie je prípustné.

7.

Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

8.Uzneseniasúduprvejinštancie,protiktorýmjeodvolanieprípustné,súustanovenétaxatívnymvýpočtom
uvedeným v ust. § 357 C.s.p., v ktorom nie je uvedené uznesenie o zamietnutí návrhu na odpustenie
zmeškanej lehoty, a preto proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Z uvedených dôvodov

odvolací súd odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie odmietol ako neprípustné podľa
§ 386 písm. c/ C.s.p.

9.
Žalobca v odvolacom konaní predložil žiadosť o poskytnutie služby podanú na pošte Q., ktorou žiadal o

predĺženie odbernej lehoty na zásielkach uložených na pošte v období od 16.07.2021 do 23.08.2021. Na
základe žiadosti odvolacieho súdu o oznámenie, či bola žalobcovi predlžená odberná lehota v zmysle
jehožiadostiaktoprevzalzásielkuadresovanúžalobcovi,ktoroumuboldoručovanýrozsudoksúduprvej
inštancie, Slovenská pošta, a.s. Banská Bystrica oznámila písomným podaním doručeným odvolaciemu
súdu dňa 01.08.2022, že predmetnú zásielku prevzala manželka adresáta na základe splnomocnenia,
ktoré poskytla k nahliadnutiu. Odvolací súd preto vyzval žalobcu na predloženie plnomocenstva, ktoré

udelil jeho manželke a na základe ktorého prevzala na pošte dňa 28.07.2021 rozsudok súdu prvej
inštancie a žalobca na výzvu súdu oznámil, že požadovaným plnomocenstvom nedisponuje. Vzhľadom
na to, že sa nepodarilo odstrániť pochybnosť o riadnom doručení napadnutého rozsudku žalobcovi
do vlastných rúk, keď zásielku prevzala jeho manželka a nebolo v konaní predložené splnomocnenie,
ktorým by bola žalobcom splnomocnená v jeho mene na preberanie poštových zásielok vrátane zásielok

určených mu do vlastných rúk, odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods.
1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219
ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10.
Predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody v sume 112.859,32 eur s
príslušenstvom a na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 12.000 eur s príslušenstvom titulom
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím,

a to z dôvodu, že v konaní pôvodne vedenom pod sp.zn. 15C/96/2008 Okresný súd Bratislava I
nesprávne úradne postupoval, keď na návrh žalovaného vyrubil žalobcovi preddavok na trovy konania
v zmysle § 141a O.s.p. a následne v dôsledku nezloženia preddavku žalobcom zastavil konanie
vydaním nezákonného uznesenia zo dňa 17.06.2015 č.k. 15C 96/2008-362, ktoré bolo potvrdené
uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.11.2015 sp.zn. 2Co/317/2015 a následne boli

uznesenia Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave uznesením Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 5Cdo 97/2016 zo dňa 17.05.2017 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Žalobca tvrdil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.
15C/96/2008 sa mu nedostalo primeranej a spravodlivej ochrany jeho subjektívneho práva a jeho nárok
nemohol byť vymáhaný v exekučnom konaní v dôsledku zastavenia konania, v ktorom sa okrem iného

domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 112.859,32 eur s príslušenstvom, čo je v priamom vzťahu
príčiny a následku; uviedol, že škoda v žalovanej sume spočíva aj v tom, že v uvedenom konaní mu
nebola poskytnutá súdna ochrana v primeranej lehote a jeho právo sa nestalo vymáhateľným vinou
nezákonných rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu, ktoré pre nezákonnosť boli dovolacím
súdom zrušené, ako aj v dôsledku nesprávneho úradného postupu okresného súdu. Tvrdil, že škoda,

ktorej náhrady sa domáha, predstavuje stratu legitímne očakávaného majetkového prínosu v sume
112.859,32 eur s príslušenstvom, ktorej zaplatenia sa domáhal v konaní sp.zn. 15C/96/2008. Ďalej
uviedol, že Ústavný súd SR nálezom č.k. III. ÚS 58/2015-31 zo dňa 14.04.2015 konštatoval porušenie
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy SR
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd v konaní sp.zn. 15C 96/2008 vedenom Okresným súdom Bratislava I.

11.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie doručil žalovanému žalobu s prílohami a s
uznesením zo dňa 13.01.2020 č.k. 10C/40/2019 - 47, ktorým vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k

žalobe v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, a ktoré bolo žalovanému doručené dňa 23.01.2020.
Žalovanýsapísomnevyjadrilkžalobepodanímdoručenýmsúdudňa04.02.2020velektronickejpodobe,
ktoré bolo podľa výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe (č.l. 61spisu) podpísané povereným štátnym zamestnancom žalovaného K.. T. P.V. zaručeným elektronickým
podpisom, a ktorým žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

12.
Podľa § 125 ods. 1 C.s.p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

13.

Podľa § 125 ods. 2 C.s.p. podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do 10 dní, na podanie sa
neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

14.

Žalovaný v súdom stanovenej lehote predložil vyjadrenie k žalobe v elektronickej podobe a autorizované
podľa osobitného predpisu v súlade s citovanými ustanoveniami, ktoré obsahovalo všetky náležitosti
uvedené v § 127 C.s.p., čím si žalovaný splnil povinnosť uloženú mu uznesením súdu prvej inštancie
a neboli preto splnené zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného podľa § 273 C.s.p. Správne preto súd prvej inštancie postupoval, keď vyjadrenie žalovaného

doručil žalobcovi spolu s uznesením zo dňa 31.03.2020 č.k. 10C/40/2019-66, ktorým vyzval žalobcu na
vyjadrenie sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu
dňa 02.06.2020 namietal absenciu podpisu žalovaného na jeho vyjadrení a uviedol, že z toho dôvodu nie
je možné sa k nemu vyjadriť. Ďalšie vyjadrenie žalovaného bolo doručené súdu dňa 02.07.2020 taktiež
v elektronickej podobe a podľa výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej

správe (č.l. 78 spisu) bolo riadne podpísané zaručeným elektronickým popisom. Žalobca podaním
doručeným súdu dňa 12.08.2020 namietal, že vyjadrenie žalovaného mu bolo doručené nepodpísané,
na základe čoho mu bolo súdom prvej inštancie mailom z 18.08.2020 oznámené, že predmetné podanie
bolo na súd podané elektronicky, dokument bol podpísaný elektronicky a že podanie mu bolo zaslané
taktiež hybridnoupoštou.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdposúdilakonedôvodnénámietkyžalobcu,

že sa nemohol plnohodnotne vyjadriť k vyjadreniam žalovaného, že neboli splnené podmienky pre
uskutočnenie pojednávania a súd mal rozsudkom pre zmeškanie žalovaného vyhovieť žalobe žalobcu v
celom rozsahu, keď predmetné vyjadrenia žalovaného spĺňali zákonom stanovenú formu a náležitosti v
zmysle cit. ustanovení. Okrem toho odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ aj žalobca namietal absenciu
podpisu žalovaného, samotná táto skutočnosť mu nebránila vyjadriť sa zároveň aj k obsahu týchto

podaní a námietkam žalovaného, uvedeným v jeho vyjadrení.

15.
Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav a jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do

úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a
z obsahu spisu vyplynuli najavo. Vec posúdi správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový
stav aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktoré aj správne vyložil a dospel k správnym
záverom, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody a nemajetkovej ujmy, nepreukázal rozsah

nepriaznivých následkov, ktoré mu mali v súvislosti s konaním Okresného súdu Bratislava I sp.zn.
9C/41/2017 (pôvodne 15C/96/2008) vzniknúť a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vydanými
nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom a vznikom majetkovej a nemajetkovej
ujmy. Svoje zistenia a závery, pre ktoré žalobe nevyhovel, aj riadne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 C.s.p., keď uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil po skutkovej

aj právnej stránke a vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne
posúdenie veci.

16.
Žalobca vo svojom odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach a argumentácii, prednesených v konaní

pred súdom prvej inštancie, keď opätovne poukazoval na to, že v danom prípade došlo k zrušeniu
právoplatného rozhodnutia o zastavení konania, a to príslušným orgánom pre nezákonnosť - uznesením
Najvyššieho súdu SR a tvrdil, že mu vznikla majetková a nemajetková ujma, s ktorými sa však súd prvej
inštancie v rámci posudzovania splnenia zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenienároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v odôvodnení rozhodnutia dôsledne vysporiadal, keď
poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, z ktorých vychádzal
pri právnom posúdení veci, a preto jeho rozhodnutie možno považovať za presvedčivé. Odvolací súd

považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 2
C.s.p. a v podrobnostiach na ne odkazuje.

17.

K námietkam žalobcu uvedeným v jeho odvolaní odvolací súd uvádza, že i keď rozhodnutie Okresného
súdu Bratislava I č.k. 15C/96/2008-362 zo dňa 17.06.2015, ktorým bolo konanie zastavené a uznesenie
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Co 317/2015 zo dňa 25.11.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
súdu prvej inštancie, boli uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/97/2016 zo dňa 17.05.2017
zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, náhrady škody a nemajetkovej ujmy
sa môže domáhať len za splnenia všetkých podmienok stanovených zákonom č. 514/2003 Z.z. Žalobca

už v žalobe uviedol, že škoda, ktorej náhrady sa domáha, predstavuje stratu legitímne očakávaného
majetkového prínosu v sume 112.859,32 eur s príslušenstvom, ktorej zaplatenia sa domáhal v konaní
sp.zn. 15C/96/2008 vedeným Okresným súdom Bratislava I. Táto škoda mu však nemohla vzniknúť v
súvislosti s vydaním uznesenia okresného súdu o zastavení konania a uznesenia odvolacieho súdu,
ktorým bolo toto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené, keď tieto rozhodnutia boli dovolacím

súdom zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, v ktorom bola žaloba
žalobcu ako nedôvodná zamietnutá. Z výsledku konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod
sp.zn. 15C/96/2008, resp. 9C/41/2017 je zrejmé, že príčinou žalobcom tvrdenej straty očakávaného
majetkovéhoprínosu vsume112.859,32eurspríslušenstvom,nebolozastaveniepredmetnéhokonania
uznesením okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu, alebo nesprávny úradný postup

súdu spočívajúci v neodôvodnených prieťahoch konštatovaných ústavným súdom, ale nedôvodnosť ním
uplatnených nárokov, z ktorého dôvodu bola žaloba žalobcu zamietnutá. Nedôvodne tiež žalobca v
odvolaní namieta, že ním uplatnená nemajetková ujma v sume 12.000 eur v priamej príčinnej súvislosti
s extrémnou dĺžkou konania je súladná s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu
SR a ESĽP a že pokiaľ mu nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 58/2015-31 zo dňa 14.04.2015

bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 500 eur, nejednalo sa o odškodnenie nemajetkovej
ujmy, ktorá mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s extrémnou dĺžkou súdneho konania ako celku
v dôsledku nezákonných rozhodnutí. Žalobca v žalobe uviedol, že zastavením konania vo veci sp.zn.
15C 96/2008 vedenej na okresnom súde v Bratislave v dôsledku vydania nezákonných rozhodnutí
okresným súdom a krajským súdom, zrušených pre nezákonnosť Najvyšším súdom SR, mu vznikla

majetková škoda v sume 112.859,32 eur s príslušenstvom a nemajetková ujma v sume 12.000 eur;
ďalej uviedol, že mu nebola poskytnutá súdna ochrana v primeranej lehote a jeho právo sa nestalo
vinou nezákonných rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave, zrušených
pre nezákonnosť Najvyšším súdom SR a nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava
I vymáhateľným a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 58/2015-31

zo dňa 14.04.2015. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne zamietol žalobu žalobcu v časti
uplatnenej nemajetkovej ujmy s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že v dôsledku rozhodnutia o
zastavení konania a následného nesprávneho úradného postupu súdov spočívajúceho v nedôvodných
prieťahoch konštatovaných Ústavným súdom SR mu bola spôsobená nemajetková ujma; neuviedol ani
ako dospel k ním uplatnenej sume. Správne tiež poukázal na to, že Ústavný súd SR už priznal žalobcovi

finančné zadosťučinenie v sume 500 eur, ktoré so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd
považoval za primerané finančné zadosťučinenie. Žalobca v konaní nepreukázal iný nesprávny úradný
postup než spočívajúci v nedôvodných prieťahoch konštatovaných predmetným nálezom ústavného
súdu a okrem toho v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. ani samotný nesprávny úradný postup nemožno
považovať bez ďalšieho za konanie, v dôsledku ktorého by žalobcovi automaticky prináležal nárok na

peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ale pre vznik tohto nároku vyžaduje zákon aj splnenie ďalšej
podmienky, ktorou je vznik nemajetkovej ujmy, a to v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom, a preto žalobcu ako poškodeného zaťažuje bremeno tvrdenia, a aj dôkazné bremeno
ohľadne vzniku konkrétnych negatívnych následkov nesprávneho úradného postupu žalovaného
v jednotlivých oblastiach života žalobcu. Žalobca v konaní takéto konkrétne negatívne následky

nesprávneho úradného postupu žalovaného neuviedol, a ani nepreukázal.

18.Z uvedených dôvodov odvolací súd posúdil odvolanie žalobcu ako nedôvodné a napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

19.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal úspech v odvolaco konaní, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože mu trovy v odvolacom konaní nevznikli.

20.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenouna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).