Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 23. apríl 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 55Ek/625/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123254961
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Svetlana Novysedláková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123254961.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokát, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves proti povinnému Q. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX R. Z., o vymoženie 542,90 eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/625/2023 zo

dňa 09.03.2023 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/625/2023 zo dňa
09.03.2023 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 55Ek/625/2023 zo dňa 09.03.2023, ktoré
vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a oprávnenému nárok

na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že vzhľadom na zákonnú povinnosť súdu ustanovenú v
§ 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za
účelom zistenia zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v prvom
rade prihliadol na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať (ďalej len „procesné

podmienky“) v zmysle § 161 CSP. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy
netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie
návrhu. V predmetnom štádiu exekučného konania sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či
k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený vykonateľný exekučný titul, a teda či tento z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisoch je vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj
materiálnej, a či je podaný návrh na vykonanie exekúcie v súlade s týmto exekučným titulom. Zákonné

ustanovenie § 53 ods. 3 Exekučného poriadku exekučnému súdu ukladá pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu s týmto zákonom. Súladom
exekučného titulu zo zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj jeho
materiálnu vykonateľnosť. Súd v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať, či sú kumulatívne splnené všetky
podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t. j. či rozhodcovský rozsudok

vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov a či
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu. Ak súd dospeje k záveru, že nie
je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh na vykonanie exekúcie zamietne.3. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh exekučný súd považoval za
nesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného
v spotrebiteľskom spore, pretože predmetom rozhodcovského konania bol spor zo Zmluvy o úvere,

ktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa 05.05.2008. Povinný bol v zmluve identifikovaný menom,
priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Z predloženej
zmluvy o úvere vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur),
ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému spolu s poplatkom vo výške 17.200,- Sk (570,93 eur) v 12
mesačných splátkach po 3.100,- Sk (102,90 eur), t. j. povinný mal celkovo oprávnenému za poskytnutý

úver zaplatiť čiastku vo výške 37.200,- Sk (1.234,81 eur). Po oboznámení sa s obsahom predmetnej
zmluvy o úvere tak exekučný súd konštatoval, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Pri posúdení
charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy súd vychádzal z § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorý vymenúval
v § 52 ods. 1 konkrétne zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv uzatváraných podľa Občianskeho
zákonníka. V tomto prípade sa teda na predmetný právny vzťah vzťahuje i pôsobnosť príslušných

vnútroštátnych i európskych noriem o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako
aj zásad a pojmových znakov, z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať,
nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať za taxatívnu; ide len o užšie vymedzenie pojmu
spotrebiteľských zmlúv. V širšom kontexte je nutné vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy
zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej

zmluvy, najmä z ustanovenia § 23a tohto zákona upravujúceho spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskými
zmluvami podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
(uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/175/2012-118 zo dňa 26.10.2012). V danom

prípade je nepochybné, že uzatvorená zmluva o úvere je vo svojej podstate zmluvou formulárovou,
vopred pripravenou oprávneným, do ktorej sa len vpisujú požadované údaje. Dlžník tak nemá možnosť
žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať,
jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Zároveň súdu z jeho
rozhodovacej praxe je známe, že poskytovanie úverov na základe takejto zmluvy o úvere je bežnou

praxou oprávneného. V dôsledku toho, že právny vzťah založený zmluvou o úvere súd posúdil ako
vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako
spotrebiteľovi ochranu jeho práv a pristúpil k posudzovaniu toho, či nie je daný niektorý z dôvodov pre
zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, pričom
vzhľadom na § 10 ZoUNEK na tento postup nemá vplyv, že v danom prípade sa jedná o opätovný návrh

na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 ZoUNEK.

4. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu vydaného v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,
či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku,

t. j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať
spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa
osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie

je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má
vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd
má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných
predpisov (najmä podľa zákona č. 224/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej

zmluvy uzatvorenej pred 01.01.2015 a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne.
Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského

súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za
následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri
riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať danýspor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci
stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

5. Ďalej vyšší súdny úradník uviedol, že podľa uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011
zo dňa 09.02.2012: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského

konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom
konaní, nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil
možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je
irelevantná.“ Pre úplnosť exekučný súd ešte doplnil, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku
právomoci súdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné

poukázať na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
55/2011 z 24.02.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.03.2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného
aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd

nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

6. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým, či rozhodcovská

zmluva/doložka, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňa
podmienky podľa osobitných predpisov. Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci je obsiahnutá v
bode 17. VOP v nasledovnom znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o
jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO:

35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č.
3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného

právneho predpisu (zák. č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že
pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne
z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje
sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa
nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo

veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.“

7. Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, v zmysle
prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia, exekučný súd tak posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014. V zmysle citovaných ustanovení zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné
splniť okrem iných podmienku písomnej formy, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská

zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v
zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnostiextenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011). Všeobecne platí,
že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,

ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú
v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako
prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá

voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa
16.01.2013).

8. Súd v exekučnom konaní ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva/doložka, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie

o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne
rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu
priložených príloh k návrhu na vykonanie exekúcie nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k
naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv
poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného v

rozhodcovskej doložke uvedenej v bode 17. - Rozhodcovská doložka VOP exekučný súd nepovažoval
za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov takéhoto konania. Oprávnený si tak v tomto smere
dôkazné bremeno nesplnil. Súd mal za to, že rozhodcovská zmluva/doložka uvedená v bode 17. VOP
nebola dohodnutá riadne respektíve individuálne so spotrebiteľom vyjednaná. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli

vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ). Exekučný súd poukázal na to, že pokiaľ
je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za
faktický nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvný podmienka sa prieči

dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu
zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej podmienky zmluvnej podmienky (t. j. v tomto prípade
zamietne návrh na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná
rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými

mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp.
zn. IV. ÚS 55/2011).

9. Vzhľadom na vyššie uvedené tak súd v exekučnom konaní konštatoval, že v danom prípade nebola
rozhodcovskádoložkaplatneuzatvorená,pretoženebolopreukázanéjejpísomnédojednanie.Exekučný

súd mal za to, že písomná forma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva,
resp. doložka bola obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je však
zrejmé, že tento dokument zmluvnými stranami podpísaný nebol. V prípade rozhodcovskej zmluvy ide
o zmluvné dojednanie, s ktorým musia zmluvné strany vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné

strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo aby boli priložené
k návrhu zmluvy. Z pripojených listinných dôkazov však nevyplýva, či práve predložené Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z predloženého
nepodpísaného dokumentu to nie je možné vyvodiť. Zároveň oprávnený nepreukázal, že s obsahom
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru povinného aj skutočne oboznámil (najmä s možnosťou

neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky). Pokiaľ zmluva o úvere obsahovala predtlačené
vyhlásenie povinného o tom, že povinný súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá
knimvýhradyazaväzujesaichdodržiavať,pričompovinnýmalpotvrdiťprevzatiezmluvyavšeobecných
podmienok, uvedené podľa názoru súdu v exekučnom konaní nie je dostatočné na preukázanie toho,
že povinný mal skutočnú vedomosť o tom, že obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je

aj rozhodcovská doložka. Naopak exekučný súd považoval postup oprávneného za neštandardný, keď
rozhodcovskú doložku zahrnul do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bez toho, aby v zmluve o
úvere uviedol aspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí, že predpokladanú znalosť
obchodných podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý saznalosti týchto podmienok dovoláva. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. exekučný súd
dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej formy.

10. Napokon pozornosti exekučnému súdu neuniklo ani to, že v danej veci by rozhodcovská doložka
neobstála ani z pohľadu právnej úpravy neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách obsiahnutej v § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za neprijateľné súd považoval to, že
rozhodcovská doložka bola obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré majú
povahu univerzálnych podmienok. Spotrebiteľ si tak rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a

nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Takto
koncipovaná rozhodcovská doložka tak spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a treba ju označiť za neprijateľnú v zmysle
generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto smere exekučný súd

dal oprávnenému do pozornosti rozsiahlu európsku judikatúru ako i judikatúru najvyšších súdnych
autorít Slovenskej republiky v oblasti ochrany spotrebiteľa pred nekalými podmienkami (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 (R 46/2012), uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4 Cdo 410/2012 zo dňa 30.01.2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo
3/2012 zo dňa 29.04.2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011,

uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2020 z 30.03.2021). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 105/2011 zo dňa 10.10.2012: „Ak exekučný súd zistí, že právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť
všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola
uvedenou zmluvou viazaná.“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo

1/2012 zo dňa 21.03.2012: „Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá
alebobolauzavretáneplatne.Nedostatokprávomocirozhodcovskéhosúduodvíjajúcisaodneexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť

(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.“

11. K materiálnej preskúmateľnosti exekučného titulu v danom konaní rozhodcovského rozsudku zo
dňa 18.08.2009, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd, exekučný súd uviedol, že v danom exekučnom
konaní pri preskúmaní exekučného titulu akceptoval na jednej strane dôležitý záujem štátu na

rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné z
pohľadu princípov determinujúcich právny štát (princíp právnej istoty prameniaci z konečného súdneho
rozhodnutia ) a na druhej strane základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu interalia pred
nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej
únie. Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľa

a postarať sa aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali ( čl. 6 ods.1 smernice
Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdny dvor Európskej únie
v rozsudku C-40/08 ASTURCOM č. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice 93/13 treba považovať
za kogentné ustanovenie. Každý zmluvný štát vo svojom právnom poriadku upravuje, akým spôsobom
sa požiadavky uvedené vyššie zabezpečia. Nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a

možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora
Európskej únie. Súdny dvor EU v už spomínanom rozsudku ASTURCOM judikoval: „Smernica Rady
93/13 EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť
vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí pokiaľ má za týmto účelom k dispozícií

potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide
o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.“ Slovenský
právny poriadok priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na

základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za
účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.12. Súd v exekučnom konaní v tomto bode konštatoval, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
v danom konaní odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej
veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo spôsobuje,

že predmetný rozhodcovský rozsudok zo dňa 18.08.2009 vydaný ustanoveným rozhodcom stáleho
rozhodcovského súdu, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 17. VOP, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať
za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Nulitný akt
nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009). S poukazom na uvedené skutočnosti súd pri rozhodovaní
o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že neboli splnené podmienky, aby udelil poverenie na vykonanie
exekúcie,atozdôvodurozporuexekučnéhotitulusExekučnýmporiadkom,apretovsúladescitovaným
ustanovením § 53 ods. 3 písm. f) bod 1., bod 4. Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

13. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 35 ods. 1, § 45 ods. 2 písm. d), § 53 ods. 1, §
53 ods. 3 písm. f), § 53 ods. 4, § 199a ods. 1, § 199b a § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, § 23a
ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, §
39, § 52 ods. 1, § 52 ods. 2, § 52 ods. 3, § 52 ods. 4,§ 53 ods. 1 prvá veta, § 53 ods. 2 prvá veta a
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014

Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014.

14. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
sťažnosť,vktorejuviedol,žerozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Oprávnený

v postavení veriteľa uzavrel s povinným v postavení dlžníka dňa 05.05.2008 zmluvu o úvere č. 7121362,
na základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 663,88 eur. Zmluva bola
uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). V zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka
má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je

možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným s prihliadnutím na charakter zmluvy nie
je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie
právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného
zákonníka) sám svojim konaním povinný vyvolal a inicioval. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na
základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. K danému prípadu došlo v

predmetom spore. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na
tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v
zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný
vzťah nie je možné aplikovať. Obchodný zákonník uvádza, že explicitne uvedené zmluvy sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť, keďže ide

o kogentné ustanovenie.

15. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto

pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a
bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité
teda je to, či doložka v čase jej dojednania sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi
uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže

stať v budúcnosti. Povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Priamo na prednej strany zmluvy o úvere
sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú
neoddeliteľnousúčasťoutejtozmluvy,nemáknimžiadnevýhradyazaväzujesaichdodržiavať.Súčasne
potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy)

a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú
skutočnosti. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere, VPPÚ sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho
prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne.Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje
svojuvôľubyťviazanýajVPPÚ.Zuvedenéhovyplýva,žeuzavretiezmluvyoúveresamostatnebeztoho,
aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ, neprichádza do úvahy. Oprávnený si predložením

zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a
na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola
dojednaná v bode 17. VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva
alternatívnamožnosťriešeniasporovmedziklientomaveriteľompredrozhodcovskýmsúdomalebopred
všeobecným súdom. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a povinný sa

má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská
doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa
pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom
súde)nebudedotknutáustanovením§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka(Magál,M.-Kubina,P.:
Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Povinný
má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Každému

účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na
ich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú na predložení svojho sporu
na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu, v zásade platí, že sa podrobujú predpisom tohto súdu.
Podľa § 14 ods. 2 ZoRK upravujúceho náležitosti rokovacieho poriadku, rozhodcovský súd postupuje v
ňom neupravených otázkach podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnaké postavenie

účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie
rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov,
podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým
dôkazom druhej strany.

16. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry
a odbornej literatúry. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola
priznaná rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, pričom
tentosúdvýslovneuviedol,žeexistenciarozhodnutiaESDč.C-168/05voveciElisaMariaMostazaClaro
proti Centro Móvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu

prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Prípustnosť
rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia vecného prieskumu
rozhodcovských rozsudkov potvrdená o. i. aj rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.
októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa
1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz .

Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre
čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku,
ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako
obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom

spore potvrdil Najvyšší súd ČR aj svojím uznesením zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010.
Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou:
v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované
pod číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako aj v systéme www.beck-online.cz
.Odbornáliteratúrapoužitierozhodcovskejdoložkyvspotrebiteľskomspore

pripúšťa, pričom oprávnený odkazuje na: Hulmák, M. - Tomančáková, B.: Rozhodcovské konanie ako
vhodný prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Obchodnoprávna revue, 2010,
č. 6 a 7, s. 168 a nasl. a 189 a nasl.; Nový, Z.: Spotrebiteľské úvery a rozhodcovské konanie.
Jurisprudence, 2010, č. 7, s. 22 a nasl.. Oprávnený má z uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že
predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v

čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
Na základe uvedeného má teda za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho
nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že rozhodcovskou doložkou
bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom
rozhodcovského konania, má povahu exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť).Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd podľa ust. § 250 CSP napadnuté
uznesenie zrušil.

18. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

19.Podľa§202ods.1Exekučnéhoporiadkuvexekučnomkonaníkonáarozhodujevyššísúdnyúradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

20. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

21. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

22. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

23. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

24. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa
tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

25. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa

exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a
rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

26. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je

rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami

súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je
dôvodná. Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vo výroku vecne správne a skutkový stav
veci bol rovnako správne zistený. Sudca rozhodujúci o sťažnosti sa stotožnil s rozhodnutím vyššieho
súdnehoúradníkavovýrokovejčastiavčastiskutkovýchzisteníanazdôrazneniesprávnostisťažnosťou

napadnutého uznesenia uvádza dôvody, pre ktoré nebolo možné návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie vyhovieť z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu odvodenej od neplatnej
rozhodcovskej doložky.

28. Z návrhu na vykonanie exekúcie je zrejmé, že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie

podaný v zmysle § 9 ZoUNEK. V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa „nové“
exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu
na začatie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie sa posudzuje podľa ust. § 53 Exekučného poriadku,
pričom je irelevantné, či ide o repodaj alebo úplne nový návrh na vykonanie exekúcie (s výnimkou
posudzovania dôvodnosti uplatnených trov v súvislosti s podaným návrhom podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK).

Exekučný súd je v zmysle § 53 Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný preskúmať, či
možno exekúciu na podklade návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vykonať (vydať poverenie
súdnemu exekútorovi). Aj keď zákonodarca dal možnosť oprávnenému v prípade, že dôjde k zastaveniu
starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky prostredníctvom opätovného návrhu,samotný ZoUNEK nepredpokladá, že by malo byť pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie
automaticky vydané poverenie na vykonanie exekúcie len preto, že sa už exekúcia raz viedla, čo je
vyjadrené v ust. § 8 ods. 6 ZoUNEK (ak súd opätovnému návrhu nevyhovie, upovedomí o tom exekútora,

ktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorý bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce
k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii).

29. Materiálnym predpokladom exekúcie je exekučný titul. Súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania, teda aj konania začatého na základe opätovného návrhu oprávneného ex offo skúmať, či

sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj
relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 165/2011 zo dňa 20.04.2011). Oprávnenie preskúmať
rozhodnutie z pohľadu, či sa jedná o spôsobilý exekučný titul, má v zmysle Exekučného poriadku jedine
exekučný súd (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo 8/2012 zo dňa
26.02.2013). Rozhodnutie znejúce na peňažné plnenie, na ktorého podklade sa navrhuje vykonanie

exekúcie, musí byť formálne vykonateľné už v dobe zahájenia exekučného konania. Súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí
byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (obdobne uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republikysp.zn.III.ÚS384/2009zodňa09.12.2019asp.zn.I.ÚS456/2011zodňa23.11.2011).Jednou

z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu je aj právomoc orgánu, ktorý exekučný
titul vydal (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 78/2011-17 zo dňa 17.03.2011,
č. k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010, č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010, č. k. III. ÚS
125/2011-17 zo dňa 29.03.2011, č. k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011, č. k. I. ÚS 379/2012-19 zo
dňa 22.08.2012, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 3 Cdo 164/1996 zo dňa 27.01.1997, sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009, sp. zn.
5 Cdo 109/2010 zo dňa 13.09.2010, sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23.06.2011, sp. zn. 1 MCdo 15/2012
zo dňa 22.05.2013). Rovnako tak z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva,
že predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Ide o predpoklad, na
ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či

exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto
právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby
neexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.

Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Exekučný súd je však povinný zamietnuť návrh na vykonanie
exekúcie, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú

je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

30. S poukazom na vyššie uvedenú ustálenú rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít možno
jednoznačne konštatovať, že ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z

príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.
Rozhodcovský rozsudok je totiž explicitne normovaný ako predmet prieskumu zo strany exekučného
súdu (§ 53 ods. 3 písm. f) body 1 - 4 Exekučného poriadku) a za nevykonateľný sa považuje aj
rozhodcovský rozsudok vychádzajúci z neplatnej (vrátane neprijateľnej) rozhodcovskej zmluvy, pričom
samotná rozhodcovská zmluva má byť pritom predmetom prieskumu (§ 53 ods. 3 písm. f) bod 1

Exekučného poriadku). Súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia konštatuje, že vyšší
súdny úradník náležite vykonal prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorý predložený exekučný
titul vydal a v rámci tohto prieskumu bolo učinené zadosť ustálenej rozhodovacej praxi vyšších súdnych
autorít, v súlade s ktorou vyšší súdny úradník dospel správne k právnemu záveru, že rozhodcovská
doložka, od ktorej právomoc odvodzoval rozhodcovský súd, nebola platne uzatvorená tak, ako to bolo

judikované už v mnohých obdobných rozhodnutiach, čoho si musí byť vedomý aj sám oprávnený.

31. K námietke oprávneného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia charakteru zmluvy o úvere
uzatvorenej dňa 05.05.2008, ktorá založila právny vzťah medzi oprávneným a povinným, súd uvádza,že nemá žiadne pochybnosti o tom, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom
spotrebiteľským a zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Povinný bol v zmluve identifikovaný
menom, priezviskom, adresou trvalého bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Pri

posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy pritom vyšší
súdny úradník správne vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
podpísania zmluvy, t. j. v znení účinnom do 31.10.2008, ktorý upravoval, že spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zo zmluvy
ďalej nepochybne vyplýva, že oprávnený mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa,

pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a
na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Súčasne je sťažnostnému súdu z rozhodovacej praxe známe, že oprávnený fakticky poskytoval takéto
úvery pravidelne Uvedené tak sťažnostný súd s poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka
doviedlo k záveru, že zo strany oprávneného bol povinnému poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle

zákona č. 258/2001 Z. z. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podporuje i to, že išlo o zmluvu
typovú a formulárovú. Právny názor oprávneného, že v prípade dotknutej zmluvy o úvere nešlo o
zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva o úvere sa spravuje len ustanoveniami Obchodného zákonníka,
nemá oporu v Občianskom zákonníku, ani v ustálenej rozhodovacej praxi. Súd nepopiera charakter
zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Aplikácia Obchodného zákonníka by však znamenala spochybnenie režimu ochrany práv spotrebiteľa
obsiahnutého v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a v osobitných predpisoch na ochranu práv
spotrebiteľa, ktoré sú voči Obchodnému zákonníku osobitnou prednostne použiteľnou právnou úpravou
(lex specialis).

32. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Podľa ustanovení ZoRK platného v čase
jej uzavretia musela mať rozhodcovská zmluva písomnú formu, inak bola zákonodarcom sankcionovaná

ako neplatná (§ 4 ods. 2 ZoRK). Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V danom prípade medzi účastníkmi vznikol
záväzkový vzťah, a to na základe písomnej Zmluvy o úvere č. 7121362 uzavretej dňa 05.05.2008,

ktorá neobsahovala informáciu o tom, že by sa prípadný spor mal riešiť v rozhodcovskom konaní
a odkazovala len na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Preto sťažnostný
súd považoval za správny právny záver vyššieho súdneho úradníka, že rozhodcovská doložka je
neplatná pre nedodržanie písomnej formy, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie, keďže
z predložených VPPÚ, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je zrejmé, že tento dokument

nebol zmluvnými stranami podpísaný. Úprava obsiahnutá v ZoRK o forme rozhodcovskej zmluvy v § 4
je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade
dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených VPPÚ, je zrejmé, že nespĺňajú
náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených VPPÚ obidvoma zmluvnými
stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Práve absencia podpisov zmluvných strán na VPPÚ

obsahujúcich rozhodcovskú doložku má tak za následok, že z VPPÚ nemožno vyvodiť jednoznačný
záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a
súhlasia s VPPÚ. Aj keď boli VPPÚ na druhej strane zmluvy o úvere, táto časť listiny podpísaná nebola,
pričom strana, na ktorej je zmluva o úvere a plnomocenstvo, je podpísaná dlžníkom hneď trikrát, a
to jednak pri podpise samotnej zmluvy o úvere a jednak pri udelení plnomocenstva a nakoniec i pri

potvrdení o prevzatí peňažnej hotovosti. Nie je preto možné dospieť k záveru, že rozhodcovskú doložku
(ktorá má povahu samostatného úkonu, teda jej uzavretie sa posudzuje oddelene od uzavretia zmluvy
o úvere) zmluvné strany písomne uzavreli. Uvedené nenahrádza ani vyhlásenie povinného v zmluve o
úvere o tom, že sa s obsahom VPPÚ oboznámil a súhlasí s nimi, pretože toto vyhlásenie povinného
je uvedené v texte zmluvy nevýrazne, čo vzbudzuje pochybnosti o tom, či si povinný bol skutočne

vedomý toho, čo je obsahom VPPÚ. Vzhľadom na uvedené námietka oprávneného spočívajúca v tom,
že rozhodcovská doložka je údajne prejavom vôle zmluvných strán, je tak len v rovine tvrdení, a to
bez skutočného preukázania existencie vôle zmluvných strán byť predmetnou rozhodcovskou doložkou
viazaní. Na základe uvedeného potom možno dospieť k záveru, že nedošlo k uzavretiu písomnejrozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky v zmysle ust. § 4 ods. 2 ZoRK účinného v tom čase.
Následné tvrdenia oprávneného o tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky už vzhľadom k posúdeniu,
že rozhodcovská doložka nebola uzavretá, nemali pre rozhodnutie význam, preto sa nimi sťažnostný

súd nezaoberal.

33. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko
táto bola nesprávne odvodzovaná od neplatnej rozhodcovskej doložky. Predpokladom právomoci

rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Práve
preto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale súkromnoprávny orgán, platia pre
nich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami zákona, právomoc je odvodená od
rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Len tak môže
byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Ak exekučný súd zistí, že rozhodnutie vydal orgán,
ktorý nebol oprávnený rozhodovať o otázke týkajúcej sa rozhodnutia, návrh na vykonanie exekúcie

zamietne. V prejednávanej veci súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
zistil, že exekúcia nemôže byť nariadená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na základe nespôsobilého
exekučného titulu. Predložený rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 5743/07 zo dňa 27.08.2007, ktorý
vydal Stály rozhodcovský súd, nepredstavuje vykonateľný exekučný titul v zmysle ustanovenia § 45 ods.
2 písm. d) Exekučného poriadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vec prejednať

a rozhodnúť. Exekučný titul vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, totiž považuje
právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska
za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval. Takýto exekučný
titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle §
45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku), a preto návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje

vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, nebolo možné vyhovieť a sťažnosť
oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

34. Pokiaľ oprávnený v sťažnosti poukazoval na viaceré české rozhodnutia, sťažnostný súd
predovšetkým zdôrazňuje, že týmito rozhodnutiami nie je v žiadnom prípade viazaný. Podľa čl. 144 ods.

1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným
zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené
pramene práva, ktoré je povinný sudca rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného
súdu SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto
vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní v konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom

Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125
ods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu v
konkrétnej veci. Súčasne je potrebné uviesť, že sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho
úradníka vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá je nielen rozhodovacou
praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj a legislatíve zmeny aj rozhodovacou praxou stabilnou.

Inými slovami povedané, záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VPPÚ, na ktorých
absentuje podpis zmluvných strán, a teda jednoznačne deklarovaný (práve podpisom) prejav ich vôle
byť danou rozhodcovskou doložkou viazaný, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími
súdnymi autoritami v ich vlastnej rozhodovacej činnosti.

35. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04 zo dňa
19.04.2007, sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. II. ÚS 200/09 zo dňa 19.05.2009 a
podobne).Skutočnosť,žesúdnerozhodolpodľapredstávaočakávanísťažovateľa,nemožnopovažovať
za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

36. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 55Ek/625/2023 zo dňa 09.03.2023 zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.