Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. február 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/175/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313231659
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:2313231659.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne H. S., bývajúcej v N., O. XXXX/X, zastúpenej
Mgr. Petrom Magdálikom, advokátom so sídlom v Galante, Vajanského 1520, proti žalovanému K. Y. -
Stavebné a nábytkové stolárstvo, s miestom podnikania v Piešťanoch, Vrbovská cesta 7607, IČO: 35
242 205, zastúpenému Mgr. Martinou Masárovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, Záhradná 2/B, o
zaplatenie náhrady škody vo výške 4 001,54 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Galanta

pod sp. zn. 8C 259/2014, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. januára
2020 sp. zn. 11Co 259/2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 21. januára 2020 sp. zn. 11Co 259/2018 z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 8C 259/2014-302 z 26.

októbra 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 372,80 eura s 8,50 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 3 372,80 eura od 10. októbra 2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku; v ostatnej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %.

2. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 631, § 633 ods.1, § 420 ods.1, § 442 ods. 1, 3,

§ 48 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 3, 4, § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka a na základe výsledkov
vykonaného dokazovania ustálil, že sporové strany uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol
záväzok žalovaného vyhotoviť pre žalobkyňu bezbariérovú kúpeľňu spolu so sociálnym zariadením.
Žalovaný odstúpil od zmluvy 9. decembra 2012 s účinnosťou od 7. decembra 2012 s tým, že v prípade,
ak by chcel vyhotoviť dielo bezbariérovo, musel by porušiť technickú normu, keďže by musel vŕtať do
betónu, čím by porušil statiku. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť

nielen tým, že dielo nevykonal, ale aj tým, že nedodal rozpis prác spolu s konečnou faktúrou, následkom
čoho dielo nebolo vyhotovené v zákonom stanovenej lehote a žalobkyňa na základe rozhodnutia Úradu
práce a sociálnych vecí a rodiny v Galante musela vrátiť príspevok vo výške 2 692,87 eura, ktorý jej bol
priznaný na úpravu kúpeľne na bezbariérovú, nakoľko je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v
oblastimobility.Dospelkzáveru,žežalobkynibolaspôsobenáškodaprotiprávnymkonanímžalovaného,
a to tým, že tento nevykonal dielo podľa zmluvy, od zmluvy protiprávne odstúpil, pričom spôsobil, že

žalobkyňa nemohla preukázať ukončenie diela. Keďže žalobkyňa bola nútená si dielo nechať dokončiť
iným dodávateľom, ktorý v zmysle znaleckého posudku vykonal práce v hodnote 679,93 eura, súd prvej
inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 372,80 eura (2 692,87 + 679,93), spolu
s 8,5 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 10. októbra 2013 do zaplatenia, v súlade s ustanovením
§ 517 ods. 2 v spojení s ustanoveniami § 10c, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do

31. januára 2013. V časti prevyšujúcej žalobu nad sumu 3 372,80 eura zamietol z dôvodu nesprávnehozaúčtovania stavebných prác dodávateľom aj na práce, ktoré neboli vykonané, ako aj na ceny s daňou
z pridanej hodnoty.
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § 262

ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3.KrajskýsúdvTrnave(ďalejlen„odvolacísúd“)naodvolaniežalovanéhorozsudkomz21.januára2020
sp. zn. 11Co 259/2018 rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. potvrdil a v závislom
výroku III. zmenil tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania

v rozsahu 68,6 %. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.
K odvolacím námietkam dodal, že tvrdenie žalovaného o tom, že žalobkyni poskytol riadnu konečnú
vyúčtovaciu faktúru č. 40/2012, nepovažoval za pravdivé a preukázané. Žalobkyňa súčasne preukázala,

že urobila všetko, aby zabezpečila od žalovaného požadovaný doklad (opakované písomné výzvy), o
ktorom sa žalovaný vyjadril, že existuje, a ktorý jej svojvoľne nedodal. Odvolací súd konštatoval, že súd
prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný svojim postojom a nesúčinnosťou zapríčinil, že žalobkyňa
porušila svoju povinnosť voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v dôsledku čoho jej vznikla škoda
vo výške 2 692,87 eura, predstavujúca výšku vráteného poskytnutého príspevku. Zároveň poukázal na

skutočnosť, že žalovaným predložená faktúra č. 40/2012 nie je riadnou konečnou vyúčtovacou faktúrou,
čo bolo skonštatované znalcom, aj pracovníčkou úradu, ktorí zhodne uviedli, že uvedená faktúra nie
je dostatočná. Napokon odvolací súd považoval za správny aj záver súdu prvej inštancie, ktorý určil
žalovanému povinnosť dodávateľovi diela zaplatiť cenu vykonaných prác, ktorý zaňho dielo dokončil.
Napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdil v súlade s ustanovením § 387

ods. 2 CSP.

5. Vo vzťahu k súvisiacemu výroku o nároku na náhradu trov konania dospel k záveru, že súd prvej
inštancie nerozhodol správne, keďže úspech žalobkyne v konaní bol vo výške 68,6 %, a preto v tejto
časti zmenil napadnuté rozhodnutie v súlade s ustanovením § 388 CSP tak, že žalobkyni priznal nárok

na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalovanému v rozsahu 68,6 % v súlade s ustanovením
§ 255 ods. 2 CSP.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého
prípustnosť a dôvodnosť vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, nakoľko rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil
od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Posúdením dovolania podľa obsahu v súlade
s čl. 11 ods. 1 Základných princípov CSP v spojení s ustanovením § 124 ods. 1 CSP dovolateľ

uplatnil dovolací dôvod aj v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP tým, že namietal, že súdy nižších
inštancií konštatovali, že žalovaný mal povinnosť porušiť povinnosť tým, že nedodal rozpis prác s
konečnou faktúrou, neuviedli však z akej skutočnosti, prípadne právnej normy mu takáto povinnosť
mala vyplývať. Tým, že odvolací súd sa stotožnil so skutkovým aj právnym záverom vysloveným súdom
prvej inštancie, dovolateľ v rámci uplatnených dovolacích dôvodov poukazoval aj na odôvodnenie súdu

prvej inštancie. Zároveň argumentoval tým, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu aj pri posudzovaní výšky škody, keď nezohľadnil hodnotu, ktorú na základe plnenia
zo zmluvy o dielo žalovaný žalobkyni dodal a ktorej hodnotu žalobkyňa žalovanému neuhradila. Súd
preto nemohol zistiť celkovú skutočnú škodu, teda zníženie jej majetku. Žalovaný napokon namietal, že
v danej veci neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti na strane žalovaného a vznikom

škody na strane žalobkyne, keďže žalobkyni nebola uložená povinnosť vrátiť príspevok z dôvodu,
že by úprava bytu - kúpeľne nebola realizovaná, ani z dôvodu, že by bola realizovaná po zákonom
určenomtermíne,resp.žebypredloženévyúčtovaniebolonedostatočné,alelenzdôvodu,žežalobkyňa
takéto vyúčtovanie nepredložila včas. Konštatoval, že nie sú súčasne splnené predpoklady všeobecnej
zodpovednosti za škodu, a preto sa súdy nemali zaoberať existenciou zavinenia. Poukázal na judikatúru

najvyššieho súdu týkajúcu sa skúmania splnenia zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu (R
55/1971, Rc 7/1992, R 21/1992, R 12/1989, sp. zn. 2Cdo 292/2006, sp. zn. 2Cdo 144/2008). Namietal,
že v rámci objednávky a dohodnutého rozsahu diela si povinnosť priebežne plnil po dodaní jednotlivých
prác, kde špecifikácia bola uvedená v jednotlivých preddavkových faktúrach a to vo faktúre č. 53/2012z 13. júla 2012 znejúcej na sumu 938,88 eura, ktorá bola odpočítaná z uhradeného preddavku vo výške
2 692,87 eura; ďalej vo faktúre č. 82/2012 z 23. novembra 2012 znejúcej na sumu 1 895,38 eur, ktorá
bola odpočítaná z uhradeného a nespotrebovaného preddavku vo výške 1 754,01 eur a nedoplatok

vo výške 141,32 eur; vo faktúre č. 86/2012 zo 6. decembra 2012 znejúcej na sumu 1 265,11 eur, ku
ktorej bol pripočítaný neuhradený nedoplatok vo výške 141,32 eur z faktúry č. 82/2012 a suma 906,41
eur vyúčtovaná faktúrou č. 86/2012. Dovolateľ podotkol, že žalobkyni odovzdal výkaz prác za dodania
v hodnote 4 099,37 eur, ktoré boli vyúčtované faktúrou č. 40/2012 zo 7. decembra 2012 v sume 4
099,31 eur, z ktorej boli odpočítané uhradené preddavky v sume 2 692,87 eura, 500 eur a 61 eur s tým,

že doposiaľ neuhradila sumu 845,44 eur. Podotkol, že neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti zo strany žalovaného a vznikom škody na strane žalobkyne, lebo z rozhodnutia úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny nevyplýva, žeby povinnosť vrátiť poskytnutý príspevok žalobkyni vznikla
z dôvodu nezrealizovania úpravy bytu, ale z dôvodu, že žalobkyňa nepredložila v stanovenej lehote
žiadne vyúčtovanie, dokonca ani faktúru č. 2 vystavenú Antonom Baloníkom, ktorú nespochybňovala
a ktorú mala k dispozícii. Na záver dodal, že súdy nižších inštancií sa pri posudzovaní predpokladov

zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka výrazným spôsobom
odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a to najmä v otázke posúdenia právnej
povinnosti (protiprávneho úkonu), vzniku škody a existenciou príčinnej súvislosti medzi porušením
právnej povinnosti zo strany žalovaného a vznikom škody na strane žalobkyne. Bez splnenia týchto
predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka,

sa súdy nemali zaoberať existenciou zavinenia. Navrhol napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov
dovolacieho konania.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým

rozsudkom, ktorý považuje za vecne správny. Poukázala na to, že dovolaním napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení vo výške 3 372,80 eura neprevyšuje sumu desaťnásobku
minimálnej mzdy v roku 2013 vo výške 3 377 eur, a preto dovolanie v zmysle ustanovenia § 422 ods. 1
písm. a) CSP z dôvodov podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je prípustné. K veci samej
uviedla, že v konaní boli preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu

vzniknutú žalobkyni, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. Konštatovala, že
odvolací súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z ustálenej právnej a súdnej praxe. Navrhla dovolanie
odmietnuť ako neprípustné, resp. zamietnuť ako nedôvodné. Uplatnila si náhradu trov dovolacieho
konania.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“, resp. ,,najvyšší súd“) príslušný na
rozhodnutieodovolaní(§35CSP)pozistení,žedovolaniepodalavstanovenejlehote(§427ods.1CSP)
strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§
428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru,

že dovolanie je dôvodné.

9. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu
spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo
domôcťsanaopravnomsúdenápravychýbanedostatkovvkonaníarozhodovanísúdunižšiehostupňa,

sa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia
ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania, vrátane
dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť
vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania
ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú

alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej
právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).

10. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je
proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne
napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú
taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.11. Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

13. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný tak, ako sú obsahovo vymedzené
v podanom dovolaní.

14. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm. f) CSP sú
zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť
fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať
všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich

spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94).

15. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu,
ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava
priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom

- ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý
proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019).

16. V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavného súdu“) riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

ústavyvyžaduje,abysasúdjasným,právnekorektnýmazrozumiteľnýmspôsobomvyrovnalsovšetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (IV. ÚS 14/07). Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý
proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného,
určitého a logicky odôvodneného rozsudku.

17. Do práva na spravodlivý proces sa premieta aj zásada voľného hodnotenia dôkazov, ktorá síce nie
je výslovne upravená v ústavnom poriadku, ale má svoj ústavnoprávny rozmer, lebo vyplýva z princípu
nezávislosti súdov a sudcov (čl. 46 ústavy). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o
vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného

presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Porušením práva na spravodlivý proces je
nesporne aj situácia, ktorá nerešpektuje pravidlá vymedzujúce proces vyhľadávania, vykonávania a
hodnotenia dôkazov, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktorá vyšla
najavo, alebo boli kvalifikovane namietané, ale nižšie súdy ich právne nezhodnotili v celom súhrne.

18. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym
posúdením dôvodnosti uplatneného nároku na náhradu škody, i napriek tomu, že uplatneným
prostriedkom procesnej obrany žalovaným nielen v odvolacom konaní, ale ani v konaní pred súdom
prvej inštancie, súdy nevenovali náležitú pozornosť. Dovolateľ už vo vyjadrení sa k žalobe, následne
v ďalších vyjadreniach, ako aj v podanom odvolaní opakovane namietal nepreukázanie zákonných

podmienokzodpovednostizaškoduvzmysleustanovenia§420Občianskehozákonníka.Predovšetkým
spochybnil preukázanie porušenia protiprávnej povinnosti s uvedením skutkových okolností týkajúcich
sa odstúpenia od zmluvy o dielo s účinnosťou od 7. decembra 2012 a s tým spojeným doručením
žalobkyni faktúry č. 86/2012 vrátane dodacieho listu (v spise na č. l. 89, 90) s vymedzeným rozsahomdodávky materiálu, vykonaných stavebných prác podľa dohody s objednávateľom, ako aj faktúry č.
40/2012 zo 7. decembra 2012 (v spise na č. l. 90), ktorá bola záverečným vyúčtovaním všetkých
zrealizovaných prác a dodávky materiálu v celkovej hodnote 4 099,31 eur. V tejto súvislosti v dovolaní

namietal záver súdov prvej inštancie, ktoré síce konštatovali porušenie právnej povinnosti, avšak
neuviedli z akej právnej normy mu právna povinnosť vyplýva. Zdôraznil, že uvedený záver nevyplýva
ani z odôvodnenia súdu prvej inštancie, ani z odvolacieho súdu, ktorý na správnosť dôvodov poukázal.

19. Posúdením dovolania podľa obsahu v súlade s čl. 11 ods. 1 Základných princípov CSP v spojení s

ustanovením § 124 ods. 1 CSP, dovolací súd v záujme zachovania práva strany sporu na spravodlivý
proces a v súlade s princípom právnej istoty (čl. 2 Základných princípov CSP) považoval za uplatnený
dovolací dôvod aj v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, lebo bolo povinnosťou odvolacieho
súdu i napriek tzv. skrátenej forme odôvodnenia, vysporiadať sa s podstatnými vyjadreniami strán
prednesenýmivkonanínasúdeprvejinštancie,pokiaľsasniminevysporiadalvodôvodnenírozhodnutia
súd prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu bolo zároveň vysporiadať sa v odôvodnení

rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami uvedenými aj v odvolaní. Za podstatný je potrebné považovať
taký argument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej
povahy, že v prípade jej preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže
priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa (§ 387 ods. 3 CSP).

20. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bodoch 38 a 40, ani následne odvolacieho súdu,
ktorývbode8kodvolacímnámietkamžalovanéhouviedol,že,,súdprvejinštanciesprávneskonštatoval,
že žalovaný svojim postojom a nespoluprácou, nesúčinnosťou zapríčinil, že žalobkyňa porušila svoju
povinnosť voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, dôsledkom čoho jej vznikla škoda vo výške 2
692,87 eura, predstavujúca výšku poskytnutého príspevku, ktorý úradu vrátila“, nemožno považovať

za náležité, zákonu zodpovedajúce sa vysporiadanie s uplatnenými námietkami žalovaným. Podľa
názoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia
vyplývajúce z ustanovenia § 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP. Dovolateľ opodstatnene namietal
nesprávne hodnotenie existencie porušenia právnej povinnosti, ak súdy nižších inštancií ani neuviedli z
čoho mala jeho povinnosť predložiť rozpis prác s konečnou faktúrou vyplývať, ako to uviedol súd prvej

inštancie v bode 37 odôvodnenia, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil.

21. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na
spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len ,,Dohovoru“), v ktorom je implikované aj právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1

ústavy. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov
dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením
práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, keď v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá
časť skutočností, ktoré vyšli najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných

skutočností nezhodnotil (Zo súdnej praxe č. 37/2010).

22. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú ochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné (Zo súdnej praxe č. 56/2008).

23. V zmysle judikatúry ústavného súdu platí, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým
a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené
procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať

v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).

24. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že judikatúra síce nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis
proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998).25. S ohľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že dovolateľ opodstatnene namietal
nedostatočné odôvodnenie existencie protiprávneho úkonu, t. j. v čom, z akej právnej normy, či právnej
skutočnosti malo vyplývať porušenie právnej povinnosti ako jedného zo zákonných predpokladov

zodpovednostizaškodu,súdminižšíchinštancií,apretouplatnenýdovolacídôvodvzmysleustanovenia
§ 420 písm. f) CSP zakladá nielen prípustnosť, ale aj dôvodnosť podaného dovolania. Bez náležitého
posúdenia a vysporiadania sa s uplatnenými námietkami dovolateľom, týkajúcimi sa (ne)existencie
protiprávneho úkonu ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu, následne nebolo možné
dospieť k záveru o existencii škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na strane žalobkyne a

porušením právnej povinnosti, ktoré spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom.

26. Dovolací súd preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil v súlade s ustanovením § 449
ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Následne vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia neposudzoval.

27. V ďalšom konaní je úlohou odvolacieho súdu opätovne posúdiť odvolacie námietky žalovaného
a náležite v súlade s ustanovením § 387 ods. 3 v spojení s § 393 ods. 2, 3 CSP, vysporiadať sa
s uplatnenými odvolacími námietkami, ako aj s podstatnými vyjadreniami žalovaného, s ktorými sa
nevysporiadal odvolací súd. Vysloveným právnym názorom uvedeným v tomto uznesení je odvolací súd

viazaný (§ 455 CSP).

28. O trovách dovolacieho konania a o trovách pôvodného konania rozhodne odvolací súd v súlade s
ustanovením § 453 ods. 3 CSP.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.